Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoPr/3/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Janákovej a členiek senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a JUDr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobcu: J. Z., X. XX.X.XXXX, L. R. XX, L., zastúpený: JANČI & Partners s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Belopotockého 01 Liptovský Mikuláš, IČO : 47 258 748, proti žalovanému : HOT-PAK s.r.o., so sídlom Jakubovská cesta 331, Kostolište, IČO: 44 264 593, zastúpený: Accent Legal s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Jakubovo námestie 9, 811 09 Bratislava, IČO: 47 251 476 o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a o náhradu mzdy, na odvolanie žalovaného proti rozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava III zo dňa 03. mája 2022, č.k. -97 zo dňa 3.5.2022, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd opravuje II. výrok rozsudku súdu prvej inštancie tak, že tento správne znie: „Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 15 600 eur brutto do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku“.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v odvolaním napadnutej časti vo výroku I., II. a IV. potvrdzuje.

III. Žalobcovi sa proti žalovanému p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

I.

Rozsudok súdu prvej inštancie

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že výpoveď žalovaného zo dňa 18. februára 2020 je neplatná a pracovný pomer naďalej trvá ( výrok I), že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 15 600 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok II), vo zvyšku žalobu zamietol ( výrok III ), a že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnej výške ( výrok IV ).

2. V dôvodoch napadnutého rozsudku súd prvej inštancie zhrnul, že žalobca sa žalobou domáhal, aby súd určil, že výpoveď zo dňa 18.2.2020 je neplatná, pracovný pomer naďalej trvá a žiadal zaviazať žalovaného k zaplateniu náhrady mzdy vo výške 687,69 eur mesačne za obdobie od 1.4.2020 do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Neskôr jeho právny zástupca doplnil žalobný návrh, žiadal určiť, že výpoveď je neplatná, pracovný pomer naďalej trvá a zaviazať žalovaného ku zaplateniu náhrady mzdy vo výške 687,69 eur mesačne za obdobie od 1.4.2020 do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

3. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie skutkovo zistil, že strany sporu uzatvorili dňa 28.2.2019 pracovnú zmluvu, s nástupom do práce dňa 1.3.2019 na pracovnú pozíciu opravár/údržbár, miesto výkonu práce bol Hotel R., R. R., Y. V.. Pracovný pomer bol dojednaný na dobu neurčitú, so

skúšobnou dobou od 1.3.2019, do 1.6.2019. Listom zo dňa 18.2.2020 žalovaný žalobcovi oznámil výpoveď pre nadbytočnosť, podľa ustanovenia . Žalovaný v nej uvádzal, že na pracovnú pozíciu opravár/údržbár bol žalobca prijatý z dôvodu zastupovania iného zamestnanca, ktorý bol v tom čase práceneschopný, ale o ktorom sa vedelo, že sa na svoju pozíciu po ukončení práceneschopnosti vráti, čo sa napokon aj stalo a na základe tejto skutočnosti sa stal žalobca nadbytočným a keďže žalovaný nemá inú vhodnú prácu zodpovedajúcu kvalifikácii a vzdelaniu, nemá možnosť žalobcu naďalej zamestnávať. Preto v zmysle organizačnej štruktúry zo dňa 1.3.2018 a následným rozhodnutím konateľa sa stal nadbytočným. Žalobca listom zo dňa 18.2.2020 oznámil žalovanému, že výpoveď zo dňa 18.2.2020 považuje za neplatnú, trvá na tom, aby pokračoval vo vykonávaní práce ako údržbár/opravár v hoteli R. a zároveň žiadal, aby bol písomne vyzvaný kedy má nastúpiť do práce. Žalovaný listom zo dňa 19.2.2020 žalobcovi oznámil, že podľa neho dňa 18.2.2020 došlo k ukončeniu pracovného pomeru a na základe prevzatia pracovného výkazu mu oznámil, že v dňoch 19.2.2020 až 31.3.2020 bude čerpať dovolenku a náhradné voľno. Žalobca predložil súdu inzerciu pracovnej ponuky u žalovaného od 30.1.2020, aktualizovanú dňa 18.2.2020, išlo o pracovný pomer na dobu neurčitú, s náplňou práce kontrola, zabezpečenie kontroly a obsluha technologických zariadení

- kotolňa, zabezpečenie vykonania opráv, odstraňovanie drobných závad, s miestom výkonu práce R. R., Y. V.. Zo zápisu so stretnutia zamestnancov spoločnosti žalovaného zo dňa 4.2.2019 súd prvej inštancie ďalej zistil, že E. P., ako konateľ spoločnosti žalovaného, oboznámil prítomných zástupcov zamestnancov H. Č. C. O. P.Č., že prijal rozhodnutie o ukončení pracovného pomeru so zamestnancom P. Lackovičom, z titulu nadbytočnosti. Tento bol prijatý v roku 2019 do pracovného pomeru a to počas dlhodobej práceneschopnosti kolegu O..D. na jeho zastupovanie. Nakoľko tak z organizačnej štruktúry, ako aj z reálnej praxe a potreby prevádzky postačuje jeden pracovník na výkon funkcie opravár/údržbár, stal sa p. Z. po návrate p. D. do pracovného pomeru ukončením jeho práceneschopnosti nadbytočným. Súčasne konštatoval, že žiadne iné voľné pracovné miesto nie je k dispozícii, a preto objektívne nie je v stave ponúknuť žalobcovi iné pracovné miesto. Žiadal v lehote sedem pracovných dní prerokovať návrh, respektíve rozhodnutie a v prípade, že nie sú s ním uzrozumení, alebo majú iné návrhy, žiadal ich predložiť v tejto lehote, nakoľko neskôr na ne už nemôže byť braný ohľad a zreteľ. Zápis podpísali konateľ a obaja zástupcovia zamestnávateľa.

4. Právne odkazujúc na , a , , , , a , , a súd prvej inštancie konštatoval, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného bol založený pracovnou zmluvou zo dňa 28.2.2019 s nástupom do práce dňa 1.3.2019, žalobca vykonával prácu na pracovnej pozícii opravár/údržbár s miestom výkonu práce v Hoteli R., R. R., Y. V.. Pracovný pomer podľa pracovnej zmluvy bol dojednaný na dobu neurčitú. Skutočnosť, že žalobca vedel, že bol prijatý iba na zastupovanie počas dlhodobej práceneschopnosti v spore nebola preukázaná. Dôvodom skončenia pracovného pomeru bola výpoveď (pre nadbytočnosť) v zmysle ust. . V prejednávanom prípade bolo preukázané, že u žalovaného pracoval na pozícii údržbár / opravár jeden zamestnanec a z dôvodu jeho dlhodobej práceneschopnosti bol prijatý žalobca. Po incidente s pánom D. bol aj on dlhodobo práceneschopný a po nástupe do práce opäť pracoval ako údržbár. Aj v súčasnosti je na tejto pozícii zamestnaný len jeden zamestnanec. Aj svedkyňa Č. potvrdila, že keď sa pán D. vrátil do práce, bolo veľa roboty a tak pracovali so žalobcom súbežne. Koncom augusta, alebo v septembri došlo ku konfliktu medzi nimi a štatutár rozhodol, že pracovný pomer so žalobcom ukončí.

5. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v dôsledku rozhodnutia žalovaného sa žalobca nestal nadbytočným, nakoľko nešlo o zmenu úloh žalovaného, žalovaný ani nezmenil technické vybavenie, nenastali ani iné organizačné zmeny, pre ktoré by sa žalobca stal nadbytočným. Súd prvej inštancie nemal za preukázané ani to, že dôvodom rozhodnutia žalovaného zo dňa 4.2.2019, ktorým štatutár žalovaného oboznamoval s prijatým rozhodnutím o ukončení pracovného pomeru so žalobcom z titulu nadbytočnosti, je zabezpečenie efektívnosti práce. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalovaný inzeroval voľné pracovné miesto v totožnej prevádzke kde bol aj žalobca zamestnaný, pričom inzeroval voľnú pracovnú ponuku už od 30.1.2020, aktualizovanú dňa 18.2.2020, teda v čase doručovania výpovede žalobcovi. Voľná pracovná pozícia sa týkala pracovného pomeru na dobu neurčitú, s náplňou práce: kontrola, zabezpečenie kontroly a obsluha technologických zariadení - kotolňa, zabezpečenie vykonania opráv, odstraňovanie drobných závad, s miestom výkonu práce R. R., Y. V., a teda žalovaný v čase keď doručoval žalobcovi výpoveď pre nadbytočnosť na pozícii opravár / údržbár, inzeroval voľnú pracovnú pozíciu na výkon totožnej práce, s totožným miestom výkonu práce, a teda aj mal voľnú pracovnú pozíciu. Súd prvej inštancie mal za to, že táto preukázaná skutočnosť nasvedčuje o

neexistencii rozhodnutia, ktoré by malo za cieľ zvýšenie efektívnosti práce u žalovaného, alebo ju možno interpretovať aj tak, že žalovaný neponúkol žalobcovi voľné pracovné miesto, čo má tiež za následok vyslovenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Preto súd určil, že skončenie pracovného pomeru je neplatné.

6. Nakoľko súd prvej inštancie dospel k záveru, že výpoveď je neplatná, zároveň určil, že pracovný pomer naďalej trvá. Žalobca oznámil žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní dňa 18.2.2020, výpovedná lehota uplynula dňa 1.4.2020. V prejednávanom prípade žalobca v rozhodujúcom období nepracoval, nakoľko bol od 20.9.2019, kedy ho p. D. napadol, až do 1.2.2020 práceneschopný. V pracovnej zmluve mal žalobca dojednanú mzdu vo výške 650 eur mesačne, súd prvej inštancie túto mzdu považoval za pravdepodobnú mzdu, preto zaviazal žalovaného k náhrade mzdy za obdobie od uplynutia výpovedne lehoty, t.j. od 1.4.2020 do rozhodnutia súdu, t.j. za 24 mesiacov, spolu vo výške 15.600 eur (24 x 650 eur) a vo zvyšku žalobu zamietol.

7. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. v znení neskorších predpisov (ďalej len ), a keďže mal žalobca vo veci úspech, súd prvej inštancie zaviazal žalovaného k náhrade trov konania v plnej výške.

II.

Odvolanie žalovaného

8. Proti tomuto rozsudku v časti výroku I, II a IV podal odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu odmieta, nakoľko nebola doplnená v rozsahu a v lehote podľa uznesenia prvostupňového súdu zo dňa 14. apríla 2020. Súčasne žiadal priznať náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Zastáva názor, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ), a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Má za to, že k porušeniu práva na spravodlivý proces došlo tým, že žalobca v lehote určenej uznesením Okresného súdu Poprad zo dňa 14. apríla 2020 nedoplnil žalobu o jasný, určitý a vykonateľný petit, doplneniu žaloby zo dňa 24. apríla 2020 absentuje skutkové odôvodnenie žaloby, čo potvrdzuje aj konanie právneho zástupcu žalobcu, ktorý s odstupom dvoch mesiacov dňa 25.06.2020 predložil súdu doplnenie žaloby, ktorému predchádzala žiadosť právneho zástupcu žalobcu zo dňa 17.06.2020 o poskytnutie lehoty na doplnenie žaloby, ktorej Okresný súd Poprad vyhovel a právnemu zástupcovi žalobcu poskytol dodatočnú lehotu na doplnenie žaloby do 30. júna 2020, čím došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces, žalobca mal možnosť sa dať v konaní zastúpiť advokátom ešte pred podaním žaloby. Konajúci súd vzhľadom na uvedené mal podanie žalobcu odmietnuť v súlade s ust. . Žalovaný namietal tiež, že podanie právneho zástupcu žalobcu zo dňa 25.06.2020 nie je možné považovať za doplnenie žaloby, ale za zmenu žaloby v zmysle ust. a , keďže žalobca si už viac neuplatňuje úrok z omeškania, ale žiada náhradu mzdy v sume 687, euro mesačne od 01. apríla 2020 do právoplatného skončenia veci samej. Výpočet výšky uplatňovanej náhrady mzdy nebol žalobcom odôvodnený a fotokópie výplatných pások nepreukazujú výšku výpočtu náhrady mzdy, nakoľko túto je potrebné vypočítať v súlade s ust. , a .

9. Žalovanému ďalej nie je zrejmé na základe čoho dospel súd prvej inštancie k záveru, že výpoveď žalovaného zo dňa 18. februára 2020 je neplatná, a že pracovný naďalej trvá (výrok I.), keďže žalobca včas a riadne skutkovo žalobu neodôvodnil, a teda nemohlo z jeho strany dôjsť ani k dostatočnému preukázaniu jeho tvrdení, respektíve k preukázaniu neplatnosti danej výpovede a právne posúdenie nevychádza ani z predložených dôkazov a ani zo skutkových tvrdení účastníkov konania. Žalovaný mal na pozícii údržbára vytvorené 1 pracovné miesto, ktoré bolo obsadené p. D. a z dôvodu jeho práceneschopnosti s vopred neznámou dĺžkou trvania, bol žalovaný nútený dočasne zamestnať na tejto pracovnej pozícii žalobcu, o čom mal žalobca od počiatku vedomosť, ako aj o tom, že bol zamestnaný na jeho zastúpenie počas jeho práceneschopnosti, čo preukazujú aj výsluchy svedkov na pojednávaní. Žalobca na pozícii údržbára vykonával tú istú prácu ako p. D.. Je teda logické, že po návrate p. D. z PN žalovaný ako zamestnávateľ nemal možnosť žalobcu ďalej zamestnávať a prijal rozhodnutie o organizačnej zmene, ktorého výsledkom bolo ukončenie pracovného pomeru so žalobcom. Uvedené vyplýva aj zo záznamu o prerokovaní so zástupcami zamestnancov. Z organizačnej štruktúry, z reálnej praxe a potreby prevádzky definitívne postačuje na výkon funkcie/pozície opravár/

údržbár jeden pracovník. Výpoveď svedkyne Č., že žalobca a pán D. chvíľu pracovali súčasne, svedčí len o dočasnej zvýšenej potrebe práce, no nevyplýva z nej, že rozhodnutie zamestnávateľa bolo len predstieraním prijatých organizačných zmien. K splneniu ponukovej povinnosti žalovaným, žalovaný uviedol, že inzerovaná pracovná pozícia nebola obsahovo totožná s pracovnou pozíciou údržbára, inzerovaná bola pracovná pozícia, ktorej náplňou bola kontrola, zabezpečenie kontroly a obsluha technologických zariadení - kotolňa, zabezpečovanie vykonania opráv a odstraňovanie drobných závad. Na výkon takejto práce žalobca nemá potrebnú kvalifikáciu, keďže má ukončené stredoškolské odborné vzdelanie v odbore automechanik, ktoré nepostačuje na vykonávanie kontroly a obsluhu technických zariadení - kotolne. Žalovaný preto nemohol objektívne ponúknuť žalobcovi inzerované pracovné miesto. Aj z uvedeného dôvodu podľa žalovaného rozhodnutie súdu prevej inštancie vo vzťahu k výroku I. vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

10. Žalovaný považuje za nesprávny aj výrok II napadnutého rozhodnutia, keďže súd prvej inštancie neuvádza či má ísť o náhradu mzdy brutto alebo netto a tiež mu nie je zrejmé, na základe akých záverov dospel súd prvej inštancie k priznaniu nároku na náhradu mzdy za obdobie 24 mesiacov. Žalovaný poukázal na odôvodnenie rozsudku bod 44, podľa ktorého nárok na náhradu mzdy bol žalobcovi priznaný za obdobie od 01.04.2020 do rozhodnutia súdu, pričom napadnuté rozhodnutie bolo vydané dňa 03. mája 2022, dĺžka obdobia od 01.04.2020 do rozhodnutia súdu tak predstavuje dĺžku 25 mesiacov a 2 dni, a preto je rozhodnutie v tejto časti zmätočné a neodôvodnené. Žalovaný náhradu mzdy za obdobie v trvaní 24 mesiacov považuje za neprimerane vysokú, a preto v súlade s ustanovením žiada odvolací súd o prehodnotenie výšky žalobcovi priznaného nároku na náhradu mzdy.

11. Namietal tiež, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal v časti týkajúcej sa nároku na náhradu trov konania so skutočnosťou, že zamietol žalobu v časti prevyšujúcej sumu 15 600 euro, t.j. minimálne v časti o zaplatenie 904,56 euro, hoci v odôvodnení súd prvej inštancie uvádza, že žalobca mal vo veci úspech, preto zaviazal žalovaného k náhrade trov konania v plnej výške. Táto časť odôvodnenia však nereflektuje na skutočnosť, že žalobca nemal v konaní úspech 100%. Je preto vylúčené, aby bol žalobcovi priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Percentuálny úspech žalobcu v konaní predstavuje 94,50% a úspech žalovaného 5,48%, žalobca mal tak v konaní celkový úspech 89,4%.

12. V závere odvolania žalovaný navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnuté rozhodnutie v súlade s ustanovením zmenil tak, že žalobu žalobcu zo dňa 10.03.2020 odmieta, nakoľko nebola doplnená v rozsahu a v lehote podľa uznesenia prvostupňového súdu zo dňa 14. apríla 2020 a prizná žalovanému nárok na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania v rozsahu 100%. III.

13. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca v podaní zo dňa 09. septembra 2022 a navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania. Odvolanie považuje za nedôvodné, keďže súd prvej inštancie správne zistil a vyhodnotil predmetnú vec po skutkovej, ako aj po právnej stránke, v odôvodnení sa vysporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré mali podstatný vplyv na rozhodnutie, a preto je zrejmé ako vec právne posúdil a ktoré zákonné ustanovenia použil. Rozhodnutie považuje žalobca za vecne správne, riadne odôvodnené a spravodlivé. K namietaným procesným postupom konajúceho súdu žalobca uviedol, že v čase podania žaloby nebol právne zastúpený advokátom, a preto konajúci súd bol povinný na túto skutočnosť prihliadať, čo vyplýva i z , keď na zamestnanca sa hľadí ako na slabšiu stranu.

14. Žalovaný v reakcii na repliku žalobcu v podaní zo dňa 12. decembra 2022 zotrval na všetkých svojich doterajších písomných vyjadreniach a opätovne uviedol, že zo strany žalobcu nedošlo v stanovenej lehote k doplneniu žaloby, a preto mal Okresný súd Poprad žalobu odmietnuť súlade s ust. .

15. Žalobca k stanovisku žalovaného sa vyjadril podaním zo dňa 04. januára 2023, v ktorom zotrval na svojom stanovisku o nedôvodnosti odvolania žalovaného a k aplikácii ust. uviedol, že skutočnosť, či žalobca v stanovenej lehote podanie doplnil alebo nedoplnil je irelevantná, nakoľko v danom prípade je nutné skúmať, či je alebo nie je možné pre uvedený nedostatok v konaní pokračovať. Ak by nebolo podanie ani na výzvu súdu opravené alebo doplnené, ale ide o takú vadu konania, ktorá

nebráni riadnemu pokračovaniu konaniu, je súd povinný vo veci ďalej konať a rozhodnúť. V danom prípade nič nebránilo súdu pokračovať v konaní. Taktiež zotrval na svojom stanovisku, že skutočnosť, že žalobca vedel, že bol do pracovného pomeru prijatý na zastupovanie p. D. nebola preukázaná. Pracovný pomer bol dojednaný na dobu neurčitú bez akejkoľvek zmienky o tom, že by mal byť pracovný pomer uzatvorený len po dobu zastupovania počas dlhodobej práceneschopnosti iného zamestnanca, a preto navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

IV. Právne posúdenie

16. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), bez potreby doplnenia dokazovania, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ) dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. Odvolací súd sa stotožňuje s nosnými dôvodmi napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť týchto dôvodov ( ).

17. Podľa v znení účinnom do 16.3.2020 (ďalej len „“), pracovný pomer možno skončiť dohodou, výpoveďou, okamžitým skončením a skončením v skúšobnej dobe.

18. Podľa ustanovenia , zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách a zamestnávateľ, ktorý je agentúrou dočasného zamestnávania, aj ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu.

19. Podľa ustanovenia , výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo.

20. V zmysle ustanovenia neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

21. Podľa , ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.

22. Podľa § 79 ods. 2 Zák. práce, ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov, zamestnancovi vôbec nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36 mesiacov.

23. Podľa § 134 ods. 1 prvá veta Zák. práce, priemerný zárobok na pracovnoprávne účely zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období.

24. Podľa § 134 ods. 2 Zák. práce, rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak.

25. Podľa § 134 ods. 3 Zák. práce, ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval aspoň 21 dní alebo 168 hodín, používa sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok. Pravdepodobný zárobok sa zistí zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol.

26. Za použitia vyššie uvedených zákonných ustanovení odvolací súd v preskúmavanej veci konštatuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle , pretože súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania a stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijatý záver o dôvodnosti žaloby žalobcu dostatočne a zrozumiteľne vysvetlil a odôvodnenie napadnutého rozsudku dalo odpoveď na skutkovo a právne relevantné otázky súvisiace s predmetom konania, keď v dostatočnom rozsahu zodpovedalo, prečo bolo žalobe žalobcu vyhovené. S poukazom na konštantnú judikatúru Ústavného súdu SR, ako aj Najvyššieho súdu SR odvolací súd uvádza, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. S poukazom na uvedené, ako aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.11.2009, sp. zn. , sa odvolací súd zaoberal len tými odvolacími námietkami a argumentmi žalovaného, ktoré boli pre rozhodnutie o odvolaní odvolacím súdom relevantné.

27. Žalovaný v prvom rade namietal, že súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď žalobca v súdom určenej lehote nedoplnil žalobu o jasný, určitý a vykonateľný petit, a preto mal podanie žalobcu v súlade s ustanovením odmietnuť. Odvolací súd konštatuje, že uvedenej námietke žalovaného nemožno prisvedčiť. Uznesením č.k. -9 zo dňa 14. apríla 2020 súd prvej inštancie uložil žalobcovi v lehote desiatich dní od doručenia tohto uznesenia doplniť a opraviť jeho podanie vo veci samej (žalobu), ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 24. apríla 2020. Žalobca svoju žalobu doplnil podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 28. apríla 2020 a dňa 17. júna 2020 právny zástupca žalobcu súdu prvej inštancie doručil žiadosť o poskytnutie lehoty na doplnenie žaloby a plnomocenstvo zo dňa 16.06.2020, ktorým žalobca splnomocnil svojho právneho zástupcu na jeho zastupovanie v konaní. Súd prvej inštancie žiadosti právneho zástupcu žalobcu vyhovel a lehotu na doplnenie žaloby predĺžil do 30. júna 2020. Právny zástupca žalobcu podaním elektronicky doručeným súdu prvej inštancie dňa 01. júla 2020 žalobu doplnil a upresnil tak, že žiadal, aby súd prvej inštancie určil, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou zamestnávateľa pre nadbytočnosť podľa ustanovenia dané žalovaným je neplatné a pracovný pomer založený pracovnou zmluvou zo dňa 28. 02. 2019 uzavretou medzi žalobcom a žalovaným naďalej trvá. Súčasne žiadal, aby súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy vo výške 687,69 eur mesačne za obdobie od 01.04.2020 až do právoplatného skončenia veci samej, ako aj určenia, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

28. Odvolací súd konštatuje, že normatívne vymedzenie času pre uplatnenie práv sa môže dotýkať oblasti hmotných, ako aj procesných subjektívnych práv, a preto je nevyhnutné dôsledne rozlišovať lehoty hmotnoprávne a procesnoprávne a s nimi spojené rozdiely v ich počítaní. Zmyslom sudcovskej

lehoty, ktorou je nepochybne aj lehota určená súdom na doplnenie žaloby, je vymedziť čas na účel uskutočnenia určitého procesného úkonu sporovou stranou. Z uvedeného vyplýva, že vymedzenie času pre doplnenie žaloby je späté s realizáciou procesného subjektívneho práva. Lehota, ktorú súd prvej inštancie určil v vznesení č.k. -9 zo dňa 14. apríla 2020 podľa ust. , nie je lehotou hmotnoprávnou, ale je lehotou procesnoprávnou (sudcovskou), ktorú súd môže v súlade s ust. na návrh oprávneného subjektu predĺžiť, a preto nemožno prisvedčiť žalovanému, súd prvej inštancie pochybil, keď podanie žalovaného neodmietol, keď žalobca svoje podanie v súdom určenej 10 dňovej lehote riadne nedoplnil. Tiež je potrebné uviesť, že márne uplynutie tejto lehoty nespôsobuje nemožnosť vytknuté vady podania odstrániť neskôr, dokiaľ súd z ich odstránenia nevyvodí zákonom predvídané následky, súd prvej inštancie preto správne akceptoval doplnenie žaloby právnym zástupcom žalobcu zo dňa 25.06.2020, ktoré nemožno považovať za zmenu žaloby v zmysle ustanovenia a , keďže nešlo o rozšírenie žalobného návrhu, žalobca nepožadoval viac, ako žiadal v pôvodnom návrhu. S odvolaním sa na uvedené je možné uzavrieť, že súd prvej inštancie nepostupoval v rozpore s us. .

29. Nemožno prisvedčiť ani ďalšej námietke žalovaného, že z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je zrejmé, na základe čoho dospel súd k záveru, že výpoveď žalovaného je neplatná, a že pracovný pomer naďalej trvá ( výrok I), a že v tejto časti rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

30. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného bol založený pracovnou zmluvou zo dňa 28.2.2019 s nástupom do práce dňa 1.3.2019, a že pracovný pomer bol dojednaný na dobu neurčitú. Žalobca vykonával prácu na pracovnej pozícii opravár/údržbár s miestom výkonu práce v Hoteli R., R. R., Vysoké Tatry. Žalovaný v odvolaní, ako aj pred súdom prvej inštancie tvrdil, že žalobca vedel, že bol prijatý iba na zastupovanie počas dlhodobej práceneschopnosti. Podľa súdu prvej inštancie táto skutočnosť v spore nebola preukázaná, s čím sa odvolací súd v pnej miere stotožňuje a dodáva, že úmysel žalovaného, že chcel zamestnať žalobcu len na zastupovanie p. D. bol preukázaný výpoveďou svedkyne Č. na pojednávaní konanom dňa 18. novembra 2021, no nebola preukázaná tá skutočnosť, že tento úmysel žalovaného vedel aj žalobca, a že s takouto podmienkou bola pracovný pomer uzavretý. Z výpovede svedkyne vyplýva, že žalobca mal vedieť o tom, že „je na zástup, všetci o tom vedeli a v tom duchu to bolo prijaté“, no podľa názoru odvolacieho súdu táto skutočnosť z pracovnej zmluvy nevyplýva. Žalovanému nič nebránilo, aby tento svoj úmysel zamestnať žalobcu na dobu určitú, a to na zastupovanie počas práceneschopnosti p. D. premietol aj do písomne uzatvorenej pracovnej zmluvy so žalobcom, z ktorej by bolo jednoznačne zrejmé, že je žalobca prijímaný do pracovného pomeru na dobu určitú a to konkrétne na zastupovanie práceneschopného údržbára. V danej zmluve nie je žiadna zmienka o tom, že žalobca bol prijatý do pracovného pomeru len na zastupovanie p. D., ktorý bol v tom čase dlhodobo práceneschopný. Súd prvej inštancie preto správne vyhodnotil, že v písomne uzatvorenej pracovnej zmluve bola jednoznačne dojednaná doba pracovného pomeru na dobu neurčitú. Odvolací súd zastáva názor, že žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal v konaní pred súdom prvej inštancie a ani v podanom odvolaní, že žalobca mal od počiatku vedomosť, že žalovaný mal na pozícii údržbára vytvorené 1 pracovné miesto, ktoré bolo obsadené p. D. a z dôvodu jeho práceneschopnosti s vopred neznámou dĺžkou trvania bol žalovaný nútený dočasne zamestnať na tejto pracovnej pozícii žalobcu, a že žalobca bol zamestnaný na zastúpenie p. D. počas jeho práceneschopnosti, a že žalobca o tejto skutočnosti aj vedel.

31. Žalovaný ďalej namietal, že rozhodnutie zamestnávateľa nebolo predstieraním prijatých organizačných zmien, čo vyplýva i z výpovede svedkyne Č., z organizačnej štruktúry, z reálnej praxe a potreby prevádzky, keďže na výkon funkcie/pozície opravár/údržbár postačuje jeden pracovník. Uvedenú námietku žalovaný predostrel aj pred súdom prvej inštancie, s ktorou sa súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu riadne a dostatočným spôsobom vysporiadal, keď uviedol, že: „ ...Ak by súd aj vyhodnotil, že rozhodnutie žalovaného skutočne súviselo so znížením pracovníkov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce, súd bol povinný skúmať aj ďalšiu hmotnoprávnu podmienku výpovede a to ponukovú povinnosť. Žalovaný tvrdil, že žiadne iné voľné pracovné miesto nemal k dispozícii, preto objektívne nemohol ponúknuť žalobcovi iné pracovné miesto. Žalobca v spore tvrdil, že mu nebola ponúknutá žiadna iná pracovná pozícia. Nakoľko ide o hmotnoprávnu podmienku platnosti výpovede zo strany zamestnávateľa, jej nesplnenie spôsobuje neplatnosť výpovede.

Súd považoval za preukázané, že žalovaný inzeroval voľné pracovné miesto v totožnej prevádzke kde bol aj žalobca zamestnaný, pričom inzeroval voľnú pracovnú ponuku už od 30.1.2020, aktualizovanú dňa 18.2.2020, teda v čase doručovania výpovede žalobcovi. Voľná pracovná pozícia sa týkala pracovného pomeru na dobu neurčitú, s náplňou práce : kontrola, zabezpečenie kontroly a obsluha technologických zariadení - kotolňa, zabezpečenie vykonania opráv, odstraňovanie drobných závad, s miestom výkonu práce R. R., Y. V.. Súd mal za preukázané, že žalovaný v čase keď doručoval žalobcovi výpoveď inzeroval voľnú pracovnú pozíciu, teda aj mal voľnú pracovnú pozíciu. Súd mal za preukázané, že v čase keď doručoval žalobcovi výpoveď pre nadbytočnosť na pozícii opravár, údržbár zároveň inzeroval voľnú pracovnú pozíciu na výkon totožnej práce, s totožným miestom výkonu práce. Súd mal za to, že táto preukázaná skutočnosť nasvedčuje o neexistencii rozhodnutia, ktoré by malo za cieľ zvýšenie efektívnosti práce u žalovaného, alebo ju možno interpretovať aj tak, že žalovaný neponúkol žalobcovi voľné pracovné miesto, čo má tiež za následok vyslovenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Preto súd určil, že skončenie pracovného pomeru je neplatné.(bod 35 až 37)“

36. Odvolací súd má najviac za potrebné uviesť, že žalovaný inzeroval voľnú pracovnú pozíciu s náplňou (druhom ) práce:

- kontrola, zabezpečenie kontroly a obsluha technologických zariadení - kotolňa,

- zabezpečovanie vykonania opráv

- odstraňovanie drobných závad. Z tohto popisu náplne (druhu) práce je možné vyvodiť, že táto voľná pracovná pozícia subsumuje 3 druhy práce, z čoho posledné dve (zabezpečovanie vykonania opráv a odstraňovanie drobných závad) sú totožné s náplňou práce žalobcu opravár/údržba vykonávanej v zmysle uzatvorenej pracovnej zmluvy. Odvolací súd preto nemohol súhlasiť s námietkou žalovaného, že žalovaný nemohol ponúknuť žalobcovi inzerované voľné pracovné miesto s odvolávaním sa na skutočnosť, že žalobca nemal potrebnú kvalifikáciu na inzerovanú pracovnú pozíciu hoci vedel, že žalobca prejavil záujem aj naďalej pokračovať vo vykonávaní práce údržbára. Žalobca v odvolacej republike uviedol, že žalovaný mal počas celej doby vedomosť o tom, že žalobca disponuje preukazmi preukazujúcimi jeho odbornú spôsobilosť aj na výkon inzerovanej pracovnej pozície, čo žalovaný v odvolacej duplike nepoprel, uviedol len, že nie je zrejmé, na základe čoho žalobca dospel k záveru, že žalovaný mal mať vedomosť, že disponuje týmito preukazmi. Z uvedeného možno teda uzavrieť, že ak by mal žalovaný záujem žalobcu naďalej zamestnávať pri zohľadnení organizačných zmien, ponúkol by mu inzerovanú voľnú ponuku práce a v prípade, ak by mal pochybnosť o jeho potrebnej odbornej kvalifikácii, dopytoval by žalobcu, či disponuje potrebnou kvalifikáciou na vykonávanie tejto práce, čo však neurobil a v konaní pred súdom prvej inštancie a ani v odvolacom konaní nepreukázal snahu žalobcovi ponúknuť voľnú pracovnú pozíciu.

37. Súd prvej inštancie preto správne uzavrel, že vzhľadom na to, že žalovaný so žalobcom neplatne skončil pracovný pomer výpoveďou a bolo preukázané, že žalobca žalovanému oznámil, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, potom, čo neboli splnené podmienky pre rozhodnutie o nemožnosti od žalovaného spravodlivo požadovať, aby žalobcu naďalej zamestnával, súd prvej inštancie rozhodol, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného naďalej trvá. Na základe uvedeného správne uzavrel, že žalovaný ako zamestnávateľ je podľa a povinný žalobcovi poskytnúť náhradu mzdy, žalobca požadoval priznať náhradu mzdy od 01.04.2020 do právoplatného skončenia konania vo veci samej, ktoré obdobie presahovalo 12 mesiacov. Žalovaný bol oboznámený s dĺžkou obdobia, za ktoré žalobca požadoval priznať náhradu mzdy a súd prvej inštancie nepožiadal náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne ju za čas presahujúci 12 mesiacov vôbec nepriznať.

38. Moderačné právo súdu je vyjadrené v . Nárok zamestnávateľa na zníženie alebo nepriznanie náhrady mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov musí zamestnávateľ uplatniť iba v rámci konania, v ktorom zamestnanec uplatňuje nárok na náhradu mzdy v dôsledku neplatného skončenia pracovného pomeru. Naviac, súd nie je viazaný rozsahom, v ktorom zamestnávateľ požaduje zníženie náhrady mzdy, ide o voľnú úvahu súdu (porovnaj NS SR, sp. zn. ). Konajúci súd z vlastnej iniciatívy neskúma dôvody uplatnenia moderačného práva, ak zamestnávateľ zníženie náhrady mzdy nepožaduje a náhradu mzdy prizná podľa vlastnej voľnej úvahy. Pri náhrade mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru za čas presahujúci 12 mesiacov však nastupuje jej sociálna funkcia, ktorá sa odvíja od celkovej sociálnej situácie zamestnanca, s ktorým bol neplatne skončený pracovný pomer. Za predpokladu, že zamestnávateľ navrhne, aby súd jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížil alebo náhradu mzdy zamestnancovi vôbec nepriznal,

súd pri posudzovaní sociálnej situácie zamestnanca vezme do úvahy všetky okolnosti majúce vplyv na zaistenie zabezpečenia životných potrieb zamestnanca. Žalovaný však počas konania pred súdom prvej inštancie o zníženie náhrady mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov súd nepožiadal, hoci mal vedomosť o dobe, za ktorú žalobca náhradu mzdy požadoval. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd preto ako nedôvodnú vyhodnotil aj ďalšiu námietku žalovaného, v ktorej namietal súdom prvej inštancie žalobcovi priznaný nárok na náhradu mzdy v trvaní 24 mesiacov v sume 15 600 eur, keďže ho považoval za neprimerane vysoký. Náhrada mzdy má byť totiž spravodlivou sankciou pre zamestnávateľa za protiprávne konanie spočívajúce v neplatnom skončení pracovného pomeru. V prípade žalobcu je priznanie tohto nároku za obdobie uvedené v odôvodnení prvoinštančného rozhodnutia v súlade s ustanovením , podľa ktorého náhradu mzdy možno priznať najviac za čas 36 mesiacov.

39. K žalovaným namietanej nezrovnalosti, že žalobcovi bola priznaná náhrada mzdy za obdobie v trvaní 24 mesiacov, hoci podľa odôvodnenia rozsudku bol žalobcovi priznaný nárok na náhradu mzdy za obdobie od 01.04.2020 do rozhodnutia súdu, čo predstavuje 25 mesiacov a 2 dni, odvolací súd uvádza, že táto odvolacia námietka nie je prípustná, a preto sa ňou odvolací súd nezaoberal, nakoľko smeruje proti odôvodneniu rozhodnutia a v konečnom dôsledku je rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti na prospech žalovaného, keďže žalobcovi bola priznaná náhrady mzdy za 24 mesiacov a nie za 25 mesiacov a 2 dni tak, ako uvádza žalovaný.

40. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie vo výroku II neuvádza, či má ísť o náhradu mzdy brutto alebo netto, tak odvolací súd uvádza, že z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že pri výpočte náhrady mzdy súd prvej inštancie vychádzal z pracovnej zmluvy, kde mal žalobca dojednanú náhradu mzdy mesačne vo výške 650 eur brutto, ktorú považoval za pravdepodobnú mzdu a vynásobením tejto sumy počtom mesiacov 24 dospel k záverečnej sume 15 600 eur, ktorá mala byť správne uvedená s dodatkom brutto. Náhrada mzdy (tak ako mzda samotná), ktorá prináleží zamestnancovi podlieha dani z príjmu a vypláca sa zamestnancovi po vykonaní zákonných zrážok zo mzdy podľa (ide o zrážky poistného na sociálne poistenie, verejné zdravotné poistenie atď.), z ktorého dôvodu výšku mzdy, ako aj jej náhrady od 1. januára 1993 súd vo svojom rozhodnutí stanovuje (určuje) v „hrubej“ výške, tzv. brutto. V opačnom prípade by boli zamestnanci nedôvodne zaťažení realizovaním týchto odvodov do Sociálnej poisťovne a príslušnej zdravotnej poisťovne vo vlastnej réžii a aj ako platcovia dane, aby si v súlade so zákonom splnili svoje povinnosti pri výbere a platení dane (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 1.8.2012). Z tohto dôvodu odvolací súd v I. výroku svojho rozhodnutia opravil príslušný výrok rozsudku súdu prvej inštancie tak, že za sumu 15 600 eur vložil slovo „brutto“ ( ), keďže neboli splnené zákonné podmienky na zmenu tohto výroku ( ), keďže z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že pri náhrade mzdy vychádzal z dojednanej mzdy žalobcu vo výške 650 eur mesačne, ktorá bola v pracovnej zmluvy dojednaná brutto.

41. K ostatnej námietke žalovaného, že žalobca mal v konaní celkový úspech 89,4% a napriek tomu bola žalobcovi priznaná náhrada trov konania v rozsahu 100%, odvolací súd uvádza, že žalobca pred súdom prvej inštancie na základe podanej žaloby sa dožadoval určenia, že výpoveď žalovaného zo dňa 18.02.2020 je neplatná a pracovný pomer naďalej trvá, jedná sa o konanie so samostatným skutkovým a právnym základom, vo vzťahu ktorému je potrebné posúdiť pomer úspechu samostatne. V tejto časti svojho nároku bol žalobca úspešný v rozsahu 100%. Vo vzťahu k uplatnenej náhrade mzdy, čo je samostatný a skutkovo nadväzujúci nárok, vo vzťahu ku ktorému súd posudzuje mieru úspechu strán sporu v konaní samostatne, bola žalobcovi priznaná náhrada mzdy za 24 mesiacov, ktorej výška spočíva na úvahe súdu. Je preto možné rovnako prisvedčiť súdu prvej inštancie, že žalobca mal vo veci plný úspech, a preto mu prináleží náhrada trov konania v plnej výške. Tiež je potrebné uviesť, že náhrada trov konania sa platí z prisúdenej sumy.

42. Odvolací súd konštatuje, že skutočnosti uvedené v odvolaní žalovaného neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, odvolacie námietky neboli dôvodné. Odvolací súd riadiaci sa uvedenými úvahami a osvojujúci si aj dôvody súdu prvej inštancie preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti jeho I., II. výroku a v časti o náhrade trov konania (IV. výrok) podľa a z dôvodu jeho vecnej správnosti (čo sa týkalo aj vecne správneho /konkrétnymi odvolacími námietkami nespochybneného/ rozhodnutia o trovách prvoinštančného konania) potvrdil.

43. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a vzhľadom na plný úspech žalobcu v odvolacom konaní mu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O samotnej výške priznaných trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením podľa , ktoré v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia vydá vyšší súdny úradník.

44. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( prvá veta ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).