Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_6CoE-137-2011.pdf
PDF · 81.25 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoE/137/2011
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advocate, s.r.o., Advokátska kancelária, Pribinova 25, Bratislava, proti povinnému M. O., bytom O. XXX, XXX XX O., o vymoženie istiny 1 910,27 Eur s prísl. a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad z 28.7.2011 č.k. 7Er 178/2011-11 jednohlasne takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e uznesenie.
II. Dáva podnet Okresnému súdu Poprad na zastavenie exekúcie.
odôvodnenie:
Okresný súd Poprad (ďalej len ,,prvostupňový súd“) exekučné konanie v časti vymoženia zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 1 910,27 Eur od 9.9.2010 do zaplatenia a trov exekúcie oprávneného v sume 69,65 Eur zastavil. Uznesenie odôvodnil tým, že
„exekúciu čiastočne zastavil aj bez návrhu v časti vymoženia zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.910,27 eur od 9.9.2010 do zaplatenia z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok zaväzuje povinného na plnenie, ktoré nebolo zmluvnými stranami v zmluve o úvere dohodnuté. Podľa bodu 14. a 06. všeobecných podmienok poskytnutia úveru oprávnený mohol vyplniť zmenku len na úrok z omeškania v súlade s § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, a nie na úrok z omeškania vo výške 0,25 % denne zo zmenkovej sumy. Povinnému bol poskytnutý úver ako živnostníkovi vo výške 1.000,- eur stým, že poplatok za poskytnutie úveru v danom prípade Činí 968,- eur. Vzhľadom k tomu, že oprávnený v súlade s dohodou o vyplnení zmenky dňa 24.10.2010 zmenku vystavenú povinným vyplnil, a to na sumu 1.910,27 eur (istina 1.640,- eur + 24,- eur za upomienku + 246,27 eur trovy mediačného konania), pričom podľa Zákona č. 191/1950 Zb. oprávnený má nárok na zmenkový úrok 6 % ročne zo zmenkovej sumy, je preto nárok oprávneného z poskytnutého úveru dostatočne zabezpečený inými inštitútmi záväzkového práva (odplata za poskytnutie úveru, zákonný zmenkový 6 % úrok,). Akýkoľvek ďalší úrok, t.j. úrok z omeškania, a to aj v súlade s § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, by teda predstavoval neprimerané zabezpečenie úveru poskytnutého povinnému, ktoré je jednak v rozpore s dobrými mravmi, ako aj so zásadami poctivého obchodného styku. Ustanovenie § 45 Zák. č. 244/2002 Z.z. dáva exekučnému súdu právomoc zastaviť exekúciu, pokiaľ rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka konania na plnenie, ktoré odporuje dobrým mravom, teda aj v prípade, ak rozhodcovským rozsudkom bolo prisúdené plnenie oprávnenému z vystavenej zmenky. Súčasne súd exekúciu čiastočne zastavil čo do vymoženia trov exekúcie za trovy právneho zastúpenia v sume 69,65 eur za predexekučnú upomienku v zmysle § 45 ods. 1, písm. a/ Zák. č. 244/2002 Z.z. a § 57 ods. 1, písm. g/ Exekučného poriadku. Oprávnený si uplatnil trovy exekúcie za 3 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, predexekučná upomienka a podanie návrhu na vykonanie exekúcie) po 60,76 eur za úkon + režijný paušál 8,89 eur, vrátane DPH. Účastník konania má právo na náhradu trov konania v zmysle § 137 O.s.p., ktoré vzniknú po začatí konania až do jeho právoplatného skončenia. Predexekučná upomienka bola zjavne zasielaná pred začatím exekúcie a ide o úkon, ktorý je obsiahnutý v rámci prípravy zastúpenia. Navyše, ust. § 14 ods. 3, písm. e/ Vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb takýto úkon nepozná. Z uvedených dôvodov preto súd exekúciu čiastočne zastavil tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.“
Oprávnený v odvolaní navrhol uznesenie zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie.
Krajský súd v Prešove (ďalej len ,,odvolací súd“) preskúmal vec bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Predovšetkým ani odvolací súd nevzhliadol žiadny dôvod na odklon od ustálenej rozhodovacej činnosti tunajšieho súdu a odklon od spoločného stanoviska občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia z 27.9.2010.
Odvolací súd už vo viacerých svojich rozhodnutiach konštatoval a je to uvedené aj v spomínanom stanovisku kolégia, že nijako nespochybňuje význam materiálnej právoplatnosti súdneho rozhodnutia a to predovšetkým v záujme právnej istoty vyplývajúcej z právoplatného súdneho rozhodnutia. Na druhej strane však materiálna právoplatnosť rozhodnutia štátneho orgánu nie je bezvýnimočná a možno ju prelomiť v zákonom stanovených prípadoch (porov. účinky rozhodnutia v blokovom konaní, ktorým súd nie je viazaný, § 135 ods. 1 in fine O.s.p.). O takýto prípad ide aj v ust. § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní („ZRK“), ktoré v odseku 2 dáva nie možnosť ale ukladá dokonca povinnosť zastaviť exekučné konanie, a to práve to, ktoré začalo na základe rozhodcovského rozsudku. Zastavením exekučného konania teda exekučný súd prelomuje materiálnu právoplatnosť rozhodcovského rozsudku a zaniká zároveň prekážka rozsúdenej veci. Pre oprávneného zastavením exekučného konania podľa § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní odpadá prekážka res iudicatae na uplatnenie práva na súde.
Rovnako aj Európsky súd pre ľudské práva nevidel porušenie čl. 6 Dohovoru v prípade, že zo závažných dôvodov došlo k prelomeniu účinkov veci právoplatne súdom judikovanej (porov. § 64 rozsudku Zehentner v. Rakúsko).
Ustanovenie § 45 ZoRK umožňuje exekučnému súdu skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku z hľadísk uvedených v tomto ustanovení, a to sčasti aj bez návrhu. Z ustanovenia § 45 ZoRK preto možno vyvodiť, že na to, aby mohla byť vykonaná exekúcia na základe rozhodcovského rozsudku, musí byť rozhodcovský rozsudok aj v súlade s týmto ustanovením, teda nesmie byť vydaný v rozhodcovskom konaní, ktoré trpelo vadou uvedenou v § 40 písm. a) alebo b) ZoRK, a nesmie zaväzovať na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Keď rozhodcovský rozsudok odporuje týmto zákonným ustanoveniam, tieto jeho nedostatky predstavujú hmotnoprávnu prekážku vykonania exekúcie na jeho základe.
Z vyššie uvedeného plynie, že súlad rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu s § 45 ZoRK je hmotnoprávnym predpokladom vykonania exekúcie. Exekučný súd je tak povinný od začiatku konania prihliadať na to, či tu sú dôvody neprípustnosti exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku uvedené v § 45 ZoRK. Jediným obmedzením exekučného súdu v tejto fáze je, že vzhľadom na neúčasť povinného v tejto fáze konania sa nemôže zaoberať tými dôvodmi neprípustnosti exekúcie, na ktoré môže prihliadať len na návrh [§ 45 ods. 1 písm. a) v spojení s ods. 2 ZoRK].
V tomto smere ani Európska komisia vo svojich pripomienkach a ani súdny dvor vo veci C-76/10 nevzhliadli žiadny problém v ustanovení § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní v snahe zabrániť exekúcii, ak by sa ňou mal porušiť záväzok štátu.
Prvostupňový súd teda v súlade so zákonom podrobil súdnej kontrole plnenie úrokov z omeškania v rozsahu 0,25% denne, čo predstavuje 91,25% per anum (ročne). Ustanovenie § 45 ods. 2 ZRK, podľa ktorého rozhodol prvostupňový súd ,predstavuje v skutočnosti nepriamu novelu Exekučného poriadku. Ide o procesné ustanovenie, ktoré nie je o možnosti, ale o povinnosti súdu zastaviť exekučné konanie. Dikcia tohto ustanovenia nezužuje ochranu povinného len na spotrebiteľské veci, ale umožňuje súdnu kontrolu v exekučnom konaní vo všetkých súkromnoprávnych vzťahoch (vrátane obchodných), ktoré judikoval rozhodcovský súd, a to so zreteľom na to, či nejde o plnenie nemožné, právom nedovolené alebo plnenie, ktoré odporuje dobrým mravom. Prvostupňový súd označil 91,25 %-né úroky z omeškania za odporujúce poctivému obchodnému styku a odvolací súd sa s týmto záverom stotožňuje. Výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu (§ 265 Obchodného zákonníka). Oprávnený tomto smere (čo do primeranosti úrokov z omeškania) neprodukoval žiadne odvolacie námietky, a preto odvolací súd ani nemal odvolacie dôvody, na ktoré by reagoval a doplnil dôvody prvostupňového súdu.
Oprávnený nemôže s úspechom obstáť s tak extrémnym úrokom ani s poukazom na princípy zmenkového práva. Odvolací súd nijako nespochybňuje význam zmenky vrátane blanko zmenky. Zmenka je tiež len inštitútom súkromného práva a ustanovenie § 45 ZRK prikazuje súdu zastaviť exekučné konanie, ak by išlo inter alia o vymáhanie plnení v rozpore s dobrými mravmi. Tým treba rozumieť aj poctivý obchodný styk.
K tejto odvolacej námietke odvolací súd udáva, že z napadnutého uznesenia nevyplýva, že by prvostupňový súd považoval predmetný úverový vzťah za spotrebiteľský úver, a preto aj táto odvolacia námietka indikuje záver o nedôslednom prístupe oprávneného k apelačnému konaniu. Prvostupňový súd nemieni vymôcť plnenie z 91,25% zmenkového úroku pre rozpor s poctivým obchodným stykom a odvolací súd sa s takýmto postupom plne stotožňuje. Boli preto splnené podmienky na potvrdenie uznesenia v časti o zamietnutí poverenia na vykonanie exekúcie na úroky z omeškania (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.).
Odvolateľ ďalej v podstatnej časti svojho odvolania vytýka prvostupňovému súdu, že posúdil vec ako spotrebiteľskú. V tomto smere sa zdá, že ide buď o nedorozumenie, nepochopenie alebo sa do odvolania dostali časti, ktoré oprávnený používa vo svojich ako keby formulárových podaniach. Prvostupňový súd totiž jasne uviedol, že predmetnú vec nepovažuje za spotrebiteľskú.
Odvolacie dôvody týkajúce sa údajného použitia spotrebiteľského práva sú preto zjavne nedôvodné a odvolací súd sa preto nimi nezaoberal. Pre prvostupňový súd však nijako neodpadá povinnosť skúmať, či v skutočnosti nejde o spotrebiteľskú zmluvu a či sa vyznačenie účelu úveru ,,na podnikanie“ nevykonalo v súvislosti s nekalou obchodnou praktikou obchodného zástupcu, pretože aj v iných konaniach sa povinní bránia, že v rozpore s ich vôľou obchodní zástupcovia vyznačili taký účel, aby nešlo o spotrebiteľský úver. Pokiaľ by z úveru bola na prípadné podnikanie použitá len nepatrná časť, vtedy prichádza do úvahy posúdenie veci ako spotrebiteľskej (porov. rozsudok súdneho dvora vo veci Gruber). Pri závere o spotrebiteľskej veci prvostupňový súd musí podrobiť súdnej kontrole rozhodcovskú doložku a poplatok za úver (porov. uznesenie súdneho dvora C-76/10 POHOTOVOSŤ verzus Korčkovská).
Odvolací súd nemohol preskúmať vec nad rámec vyplývajúci z napadnutého uznesenia. Súdny dvor v uznesení vo veci C-76/10 (bod 51) uviedol, že „vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozhodnutia, musí podľa vnútroštátnych procesných pravidiel aj bez návrhu preskúmať rozpor rozhodcovskej doložky s vnútroštátnymi predpismi v oblasti verejného poriadku, musí takisto preskúmať aj bez návrhu nekalú povahu tejto doložky v súvislosti s článkom 6 uvedenej smernice hneď po tom, ako je súd oboznámený s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel (pozri v tomto zmysle rozsudky Pannon GSM, už citovaný, bod 32, ako aj Asturcom Telecomunicaciones, už citovaný, bod 53)“.
Odvolací súd preto dáva podnet na zastavenie exekúcie, ak sa zistí, že sú splnené zákonné podmienky na takýto postup. Odvolací súd poukazuje na povinnosť súdu zastaviť exekučné konanie na plnenie odporujúce dobrým mravom a plnenie právom nedovolené v ktorejkoľvek časti exekúcie. V tomto smere Najvyšší súd SR v rozsudku z 27.1.2007 vo veci 3Cdo/164/1996 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.“
Pri úvere 1 000 Eur by sa súdnej kontrole mal podrobiť aj poplatok za úver 968 Eur, ktorý per annum predstavuje 96,8 %, ďalej rozhodcovská doložka po objasnení podstaty uvedenia údajov identifikujúcich povinného ako podnikateľa, prípadne aj trovy vzniknuté v rozhodcovskom konaní. Bude dôležité poznať, aký význam mal mať drobný úver na účely podnikania. Prvostupňový súd sa tiež musí vyrovnať s nálezom ústavného súdu III. ÚS 322/2010 a uznesením NS SR 2Cdo 245/2010.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.