Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_19Csr-1-2021.pdf
PDF · 188.75 KB
Case nature
Area
Subarea
19Csr/1/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Bačovou v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, D. E., proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto
rozhodol:
I. Súd zrušuje rozhodcovský rozsudok sp. zn. 137/07/20 zo dňa 05.02.2021 vydaný Slovenským arbitrážnym súdom, zriadeným Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o., so sídlom Krížna 56, Bratislava, IČO: 45 744 939, pred rozhodcom Mgr. Miroslavom Semancom. II. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku sp. zn. 137/07/20 zo dňa 05.02.2021 vydaného Slovenským arbitrážnym súdom, zriadeným Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o., so sídlom Krížna 56, Bratislava, IČO: 45 744 939, rozhodcom Mgr. Miroslavom Semancom. Žalobca vo svojej žalobe uviedol, že rozhodcovskú zmluvu č. XXXXXXXXXX, uzatvorenú medzi ním a žalovaným dňa XX.XX.XXXX, považuje 2 19Csr/1/2021
za neplatnú. Poukázal na to, že ako spotrebiteľ bol pri vyjednávaní zmluvy v slabšej pozícii, nemal možnosť ovplyvniť obsah uzatváranej zmluvy a rozhodcovskú zmluvu si osobitne nevyjednal, ale bol povinný celú zmluvu prijať bez možnosti do nej zasiahnuť. Aj podľa rozhodnutí súdov, takto dojednaná rozhodcovská zmluva nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, t. j. po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu, kedy spotrebiteľ nie je tak „bdelý“. Neprijateľnosť rozhodcovskej doložky žalobca taktiež videl v geografickom faktore v zmysle judikatúry súdneho dvora C-240/98 - C-244/98 Oceano grupo editorial. Neprimeraná vzdialenosť od miesta rozhodcovského konania je skutočnosťou, ktorá má odradzujúce účinky pre spotrebiteľa vo vzťahu k uplatňovaniu práva. Žalobca mal za to, že už len samotná vzdialenosť cca 137 km na rozhodcovské konanie je odradzujúca. Ďalej uviedol, že žalovaný mu na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX poskytol úver vo výške 4.000,- EUR s úrokovou sadzbou úveru 19,25 % ročne, ktorý sa zaviazal splatiť v 42 splátkach vo výške 131,64 EUR mesačne. Z internetovej stránky NBS je zrejmé, že úrokové miery podobného úveru v bankách pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou od 1 do 5 rokov (42 mesačných splátok) v mesiaci 12/2018 boli vo výške 9,50 % p.a. Z toho je podľa názoru žalobcu zrejmé, že ročná sadzba úroku dohodnutého medzi žalobcom a žalovaným vo výške 19,25 % p.a. viac ako dvojnásobne prevyšuje mieru úrokov poskytovaných v tomto období bankami. Mal za to, že v danom prípade teda ide o neprimerané vysoké úroky, ktoré boli dojednané v rozpore s dobrými mravmi, preto by mala byť s poukazom na ust. § 39 Občianskeho zákonníka zmluva o úvere v časti odplaty neplatným právnym
úkonom. V danom prípade ročná sadzba úroku dohodnutého medzi žalobcom a žalovaným predstavuje 202,63 % z ročnej miery úrokov poskytovaných v tomto období bankami, takže o 102,63 % prevyšuje miery úrokov poskytovaných v tomto období bankami. Podľa názoru žalobcu rovnako chýba v zmluve aj obsahová náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z., a síce doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedené ustanovenie vyžaduje presnú špecifikáciu, či je zmluva uzatvorená na dobu neurčitú, alebo na dobu určitú, v tom prípade je potrebné uviesť presnú dobu trvania zmluvy. Je pritom nevyhnutné, aby údaj o dobe trvania zmluvy bol uvedený priamo v samotnej spotrebiteľskej zmluve, teda na listine na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis. Ďalej uviedol, že zo žaloby a z predložených listín doručených rozhodcovskému súdu je zrejmé, že žalobca (v tomto konaní žalovaný) v rozhodcovskom konaní nepredložil platobnú históriu, z ktorej by bolo možné odôvodnene predpokladať ním uplatňovaný nárok. Z listiny „Pokus o zmier pred začatím súdneho konania“ zo dňa 04.09.2019 sa javí, že žalobca (v tomto konaní žalovaný) do žalovanej sumy zahrnul aj zmluvnú pokutu vo výške 650,54 EUR tak, ako uvádza v tejto listine, cit.: „Nakoľko ste sa dostali do omeškania s plnením svojich povinností, spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. vznikol ďalej k dnešnému dňu nárok a) na zmluvné pokuty podľa článku 11 ods. 11.1 zmluvy v celkovej výške 650,54 EUR a .....“ Žalobca bol toho názoru, že rozhodcovský súd neskúmal nárok žalobcu (v tomto konaní žalovaného), nakoľko obsahom citovaného dojednania zmluvy o úvere (čl. 11 ods. 11.1) nie je dojednanie o zmluvnej pokute. Žalobca uviedol, že žalovaný v rozhodcovskom konaní nepreukázal dôvodnosť nároku na zaplatenie žalovanej sumy, nesplnil si svoju dôkaznú povinnosť a neuniesol dôkazné bremeno, nepredložil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, čím sám výlučne spôsobil, že žalobe nemal rozhodcovský súd v rozhodcovskom konaní vyhovieť.
2. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol, aby súd žalobu zamietol. Namietal, že tvrdenia žalobcu, že rozhodcovská zmluva nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, sú v rozpore s obsahom spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy č. XXXXXXXXXX a v rozpore so zákonom č. 335/2014 Z. z. (ďalej aj ako „ZoSRK“). Poukázal na to, že 3 19Csr/1/2021
s účinnosťou od 01.01.2015 sa pre rozhodcovské zmluvy v spotrebiteľských právnych vzťahoch zaviedla samostatná právna úprava, ktorá je zahrnutá v zákone č. 335/2014 Z. z. Jedným z jej znakov je, že upravuje osobitne aj náležitosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, a to konkrétne nutnosťou, aby súčasťou spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy bolo poučenie podľa prílohy č. 1 uvedeného zákona (§ 3 ods. 3 písmeno e) ZoSRK). Ak teda právna úprava výslovne upravuje možnosť uzavretia spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy v čase, kedy ani nie je známe, či nejaký spor vznikne, potom tvrdenia žalobcu o „bdelosti“ nielen že nemajú žiadnu oporu v tvrdených skutkových okolnostiach, ale sú v priamom rozpore so zákonom. Ide pritom o zákon zameraný na ochranu spotrebiteľa, pričom v rámci tejto ochrany výslovne určuje to, že spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu je možné uzavrieť v čase, kedy ani nie je zrejmé, či k nejakému sporu dôjde. Tvrdenie žalobcu o geografickej vzdialenosti žalovaný považoval za zavádzajúce a účelové, keďže v prvom rade zákon č. 335/2014 Z. z. predpokladá písomnú formu rozhodcovského konania. Ďalším, a to dôležitým faktom je, že počas rozhodcovského konania žalobca nebol činný, bol pasívny, nevyjadroval sa a ani nežiadal o ústne pojednávanie. Tvrdenie žalobcu, že spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu bol povinný prijať bez možnosti do nej zasiahnuť, predovšetkým nesvedčí ani o tom, že by nevedel o jej uzavretí (čo teda vylučuje jeho tvrdenia o „bdelosti“ spotrebiteľa) a súčasne že by mu obsah danej zmluvy nebol známy. Nie je tak spornou skutočnosťou, že by žalobca si spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu neprečítal, a ani nemal možnosť ju prečítať. Zákon č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní bol prijatý ako samostatná, ucelená a modernejšia právna úprava, ktorá zohľadňuje osobitosti spotrebiteľského rozhodcovského konania, zavádza nové prvky pre takéto rozhodcovské konanie (okrem iného požiadavkami na priebeh konania s dôrazom na ochranu spotrebiteľa, požiadavkami na spôsobilosť rozhodcov a osobitné postavenie stálych rozhodcovských súdov) a odčlenila spotrebiteľskú arbitráž od všeobecnej, komerčnej arbitráže (upravenej naďalej v zákone č. 244/2002 Z. z.). Podstatné je však to, že ani táto nová úprava nezakazuje, aby rozhodcovské konanie začal dodávateľ a ani nevyžaduje, aby spotrebiteľ dával osobitný súhlas v čase podania žaloby dodávateľom. Priamo zákon č. 335/2014 Z. z. predpokladá, že súčasťou spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy sú vopred predformulované časti, viď napríklad poučenie v zmysle prílohy č. 1 k uvedenému zákonu. Pokiaľ žalobca podanou žalobou sledoval, že rozhodcovská zmluva má byť neprijateľnou podmienkou, je potrebné uviesť, že takýto názor žalobcu odporuje právnej úpravy relevantnej v čase vzniku rozhodcovskej zmluvy a aj rozhodovacej činnosti súdov. Právna úprava platná
v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy výslovne za neplatnú určovala len takú rozhodcovskú doložku/ zmluvu, ktorá ako možnosť riešenia sporov medzi dodávateľom a spotrebiteľom stanovila inak ako v rozhodcovskom konaní vedenom podľa zákona č. 335/2014 Z. z. Žalovaný uviedol, že rozhodcovská zmluva je individuálne dohodnutým právnym úkonom, nakoľko podľa názoru prezentovaného v odbornej literatúre - štandardné zmluvy, sa pri výklade pojmu individuálnosť a jeho vzťahu k vzniku rozhodcovskej zmluve uvádza „Ustanovenie § 93b zákona č. 483/2001 Z. z. ukladá povinnosť navrhnúť spotrebiteľovi rozhodcovskú doložku určitého obsahu a garantuje mu právo s takouto doložkou nesúhlasiť. Implicitne sa pritom vychádza z toho, že spotrebiteľ má možnosť uzatvoriť s bankou zmluvu rovnakého obsahu aj bez uzatvorenia rozhodcovskej doložky. Iba vtedy, ak takú možnosť spotrebiteľ skutočne má, tak bude dojednanie o rozhodcovskej doložke skutočne individuálne dojednané. Ak je ale odmietnutie rozhodcovskej doložky zo strany spotrebiteľa viazané na iné zmluvné podmienky v ostatných otázkach zmluvy, ktoré sú pre spotrebiteľa menej priaznivé, tak je spotrebiteľ nepriamo nútený rozhodcovskú doložku uzatvoriť.“ V pomeroch tejto veci sú podstatné dve základné oprávnenia, resp. možnosti žalobcu vo vzťahu k ovplyvneniu toho, či rozhodcovská zmluva vznikne, eventuálne či dôjde 4 19Csr/1/2021
k jej zrušeniu. Jednak je to ustanovenie o tom, že rozhodcovská zmluva nie je podmienkou pre získanie úveru a teda, že k jej uzavretiu vôbec nemusí dôjsť. Druhý je ustanovenie o možnosti jednostranného ukončenia rozhodcovskej zmluvy úkonom žalobcu (dlžníka) – odstúpením aj bez uvedenia dôvodu. Rozhodcovská zmluva totiž nevznikla za stavu, kedy by spotrebiteľ nemal informáciu, že nemusí uzatvoriť rozhodcovskú zmluvu. Táto informácia sa uvádzala hneď v popredí textu rozhodcovskej zmluvy, teda aj z hľadiska transparentnosti danej informácie nie je možné konštatovať deficit informovanosti na strane spotrebiteľa. Naviac, keď v danom čase bol informovaný o tom, čo uzavretie danej zmluvy má za následok. Pritom v spojení s informáciou pre rozhodovanie o uzavretí rozhodcovskej zmluvy je podstatné a) prehlásenie veriteľa, že existencia rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou vzniku úverovej zmluvy, b) informovanie o tom, čo rozhodcovské konanie je. Zároveň existencia rozhodcovskej zmluvy neskončila ani následne, kedy si žalobca v lehote 14 dní (jej dĺžka je rovnocenná, ako s lehotami definovanými v zákone pre možnosť odstúpenia od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, alebo vrátenie tovaru kúpeného na diaľku a pod.) mohol uzavretie rozhodcovskej zmluvy dodatočne prehodnotiť. Žalobca – spotrebiteľ ako osoba plne spôsobilá na právne úkony a v primeranom rozsahu obozretná a rozhľadená mal právo zrušiť rozhodcovskú zmluvu aj dodatočne (vedený hocakým úmyslom). O tomto práve bol žalobca informovaný transparentným spôsobom, kedy priamo nad podpisovou doložkou sa v bode 7. rozhodcovskej zmluvy nachádzalo ustanovenie o tomto oprávnení. Ďalej uviedol, že v danom prípade prípustná výška úroku ako jedinej zložky maximálne prípustnej odplaty bola v hodnote 21,06 %. Táto hodnota prekročená nebola a preto tvrdenia žalobcu žalovaný popieral ako nedôvodné a neopodstatnené. Žalovaný ďalej popieral tvrdenie žalobcu o neuvedení doby trvania v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Z bodu 6. Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX vyplýva, že zmluva je uzavretá na dobu určitú, do dátumu splatnosti poslednej splátky. Dátum splatnosti sa uvádza v rovnakom bode: 01.07.2022. Mal za to, že tvrdenie žalobcu o nepreskúmateľnosti žalovanej sumy nie je odôvodnené žiadnou vecnou námietkou. Žiadna zmluvná pokuta nie je v žalovanej sume zahrnutá, žalobca okrem ničím nepodloženého a zavádzajúceho tvrdenia neuviedol žiadnu skutočnosť, ktorou by reálne spochybnil žalované nároky. Žalovaný dal do pozornosti, že je zrejmé, ako si žalobca neplnil a neplní svoje záväzky, pričom v podanej žalobe neuviedol žiadny dôvod, pre ktorý neuhradil ani len sumu úveru 4.000,- EUR.
3. Žalobca ďalšie vyjadrenie v konaní nepodal.
4. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie na deň 29.11.2023, na ktoré sa strany sporu a právny zástupca žalovaného nedostavili. Žalobca mal predvolanie na pojednávanie doručené riadne a včas fikciou doručenia podľa § 111 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, ani nepožiadal o odročenie pojednávania. Žalovaný mal predvolanie na pojednávanie doručené riadne a včas do rúk svojho právneho zástupcu, ktorý podaním doručeným súdu dňa 16.10.2023 ospravedlnil neúčasť žalovaného ako aj jeho právneho zástupcu na pojednávaní s tým, že žalovaný a aj právny zástupca žalovaného súhlasili s prejednaním a rozhodnutím veci v ich neprítomnosti. Vzhľadom na uvedené súd podľa § 180 CSP spor prejednal v neprítomnosti žalobcu, žalovaného a právneho zástupcu žalovaného. 5 19Csr/1/2021
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise vrátane oboznámenia obsahu pripojeného rozhodcovského spisu sp. zn. 137/07/20 a na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:
6. Rozhodcovským rozsudkom sp. zn. 137/07/20 zo dňa 05.02.2021 vydaným Slovenským arbitrážnym súdom, zriadeným Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o., so sídlom Krížna 56, Bratislava, IČO: 45 744 939, pred rozhodcom Mgr. Miroslavom Semancom, bol žalobca zaviazaný zaplatiť žalovanému sumu 4.981,26 EUR, zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % denne a úrok z omeškania vo výške 0,4 % ročne, zo sumy 131,64 EUR od 02.06.2019 do 06.07.2020, zo sumy 131,64 EUR od 02.07.2019 do zaplatenia, zo sumy 131,64 EUR od 02.08.2019 do zaplatenia, zo sumy 4.607,40 EUR od 02.09.2019 do zaplatenia zo sumy 113,94 EUR od 05.12.2019 do 18.02.2020, zo sumy 68,94 EUR od 19.02.2020 do 12.05.2020, zo sumy 23,94 EUR od 13.05.2020 do 06.07.2020, zo sumy 110,58 EUR od 07.07.2020 do zaplatenia tak, že tento úrok z omeškania a táto zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 4.000,- EUR a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma tohto úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 4.000,- EUR, len 5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 4.981,26 EUR do zaplatenia, náhradu nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky vo výške 259,86 EUR, trovy rozhodcovského konania vo výške poplatku za rozhodcovské konanie 32,40 EUR a trovy právneho zastúpenia vo výške 459,72 EUR, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Rozhodcovský rozsudok bol žalobcovi doručený dňa 29.03.2021.
7. V rozhodcovskom rozsudku sa uvádza, že žalovaný ako veriteľ (v rozhodcovskom konaní žalobca) dňa 31.12.2018 uzatvoril so žalobcom (v rozhodcovskom konaní žalovaným) ako dlžníkom zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol dlžníkovi poskytnutý úver v sume 4.000,- EUR za dohodnutých podmienok. Poskytnutý úver spolu s úrokom sa dlžník zaviazal splatiť v 42 mesačných splátkach (vrátane úrokov) vo výške 131,64 EUR, v termínoch splatnosti dohodnutých v zmluve. Dlžník sa dostal do omeškania s úhradou splátok úveru už pri splátke č. 3, napokon zaplatil len sumu 547,62 EUR. Vzhľadom k tomu, že dlžník bol v omeškaní s úhradou splátky o viac ako tri mesiace, bolo mu doručené oznámenie o uplatnení práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t. j. okamžitú splatnosť úveru z dôvodu omeškania. Oznámenie o uplatnení práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka bolo dlžníkovi doručené dňa 14.08.2019. V súlade s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka došlo k uplatneniu tzv. sankcie straty výhody splátok dňa 01.09.2019, kedy bol dlžník povinný uhradiť doposiaľ neuhradené splátky úveru. Celková suma dlhu voči veriteľovi predstavovala súčet neuhradených splátok, t. j. sumu 4.981,26 EUR. Na tomto skutkovom základe bol uplatnený nárok v rozhodcovskom konaní, pričom tento bol rozhodcom vyhodnotený ako dôvodný v celom rozsahu. Skutkový stav bol prakticky zhodne opísaný v žalobe, na základe ktorej bolo dňa 27.07.2020 začaté rozhodcovské konanie. K žalobe boli doložené výzva – pokus o zmier z 04.09.2019, ktorou bol žalobca vyzvaný na úhradu žalovanej sumy, a Oznámenie o zosplatnení zo dňa 14.07.2019, ktorým bolo žalobcovi oznámené, že je v omeškaní s úhradou splátok č. 4, 5 a 6 zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX v sume 394,92 EUR a bolo mu oznámené, že ak sa dostane do omeškania s ktoroukoľvek splátkou o viac ako 3 mesiace a uplynie 15 dní od doručenia tohto oznámenia, stanú sa splatnými všetky záväzky zo zmluvy. Predmetná zásielka sa žalovanému vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote dňa 06.08.2019. Okrem toho bol pripojený prehľad platieb, podľa ktorého žalobca vyčerpal sumu 4.000,- EUR a vykonal čiastočné úhrady od 25.01.2019 do 07.07.2020 v celkovej výške 547,62 EUR. 6 19Csr/1/2021
8. Na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, uzavretej medzi žalovaným ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom, bol žalobcovi poskytnutý spotrebiteľský úver v sume 4.000,- EUR, pri úroku 19,25 % ročne, RPMN 20,94 %, celkových nákladoch spojených s úverom 1.528,88 EUR, celkovej čiastke 5.528,88 EUR, pri 42 mesačných splátkach v sume 131,64 EUR (z toho splátka istiny úveru 95,24 EUR a splátka úroku 36,40 EUR), splatných k 1. dňu v kalendárnom mesiaci, dátum splatnosti prvej splátky 01.02.2019, dátum splatnosti poslednej splátky 01.07.2022, doba trvania zmluvy: zmluva sa uzatvára na dobu určitú do dátumu splatnosti poslednej splátky. V bode 8.1 zmluvy bolo obsiahnuté ustanovenie o zmluvnej pokute. Podľa sadzobníka poplatkov prvá upomienka je zdarma, druhá upomienka je spoplatnená sumou 30,- EUR.
9. Dňa XX.XX.XXXX strany uzavreli Spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu č. XXXXXXXXXX, v ktorej sa dohodli, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o spotrebiteľskom úvere budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní týmto stálym rozhodcovským súdom podľa jeho rokovacieho poriadku: Slovenský arbitrážny súd so sídlom Krížna 56, Bratislava. Rozhodcovská zmluva je podpísaná oboma zmluvnými stranami na samostatnej listine.
10. V rozhodcovskom konaní bol žalobca (tam žalovaný) vyzvaný listom zo dňa 13.08.2020 na podanie žalobnej odpovede, ktorá mu bola doručovaná spolu s poučením o rozhodcovskom konaní pri iniciovaní sporu proti spotrebiteľovi, čo mu bolo doručené dňa 02.09.2020, ale na ktoré písomnosti žalobca nereagoval.
11. Podľa súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 3. štvrťrok 2018 pre ostatné spotrebiteľské úvery v splatnosti nad 1 do 5 rokov vrátane bola priemerná hodnota RPMN 10,53 %.
12. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon č. 335/2014 Z. z.“) spotrebiteľským sporom je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou. Spotrebiteľské spory môžu byť v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní rozhodované len na základe spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy podľa § 3 a len spotrebiteľská rozhodcovská zmluva podľa § 3 môže založiť právomoc stáleho rozhodcovského súdu v spotrebiteľských sporoch.
13. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a 7 19Csr/1/2021
plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
14. Podľa § 3 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 335/2014 Z. z. spotrebiteľská rozhodcovská zmluva je dohoda medzi dodávateľom a spotrebiteľom o tom, že spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú zo spotrebiteľskej zmluvy alebo s touto spotrebiteľskou zmluvou súvisia, rozhodne v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní určený stály rozhodcovský súd zapísaný v zozname podľa § 18 a určený v tejto spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov zmluvných strán. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva musí byť písomná, obsahovo a formálne oddelená od spotrebiteľskej zmluvy a nesmie obsahovať dojednania, ktoré nesúvisia so spotrebiteľským rozhodcovským konaním. Písomná forma spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy je zachovaná aj vtedy, ak bola uzavretá elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie jej obsahu a identifikáciu zmluvných strán, ktoré spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu uzavreli. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva musí obsahovať a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu obchodné meno, sídlo, identifikačné číslo dodávateľa a meno, priezvisko, bydlisko spotrebiteľa, b) označenie spotrebiteľskej zmluvy alebo spotrebiteľských zmlúv, na spory z ktorých sa vzťahuje spotrebiteľská rozhodcovská zmluva, c) označenie stáleho rozhodcovského súdu s uvedením názvu a sídla, d) webové sídlo stáleho rozhodcovského súdu, na ktorom je zverejnený rokovací poriadok stáleho rozhodcovského súdu (ďalej len „rokovací poriadok“), ako aj aktuálne údaje podľa § 18 ods. 3 a adresu pre elektronickú komunikáciu a e) poučenie podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 1.
15. Podľa § 3 ods. 4, 5 a 6 zákona č. 335/2014 Z. z. spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nesmie obsahovať dohodu o osobe konkrétneho rozhodcu. Uzavretím spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy nesmie byť podmienené uzavretie spotrebiteľskej zmluvy. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobmedzuje právo spotrebiteľa obrátiť sa na súd. Spotrebiteľ sa napriek uzavretej spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve môže domáhať svojho práva podaním žaloby na súd a dodávateľ ani jeho právny nástupca sa nemôžu účinne dovolávať nedostatku právomoci súdu podľa osobitného predpisu, ibaže vo veci už skôr začalo spotrebiteľské rozhodcovské konanie; na tento účel je spotrebiteľské rozhodcovské konanie začaté okamihom doručenia návrhu na začatie spotrebiteľského rozhodcovského konania spotrebiteľovi.
16. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak a) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nemal spôsobilosť uzavrieť spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu, b) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo mu nebolo umožnené sa zúčastniť na spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, c) rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa tohto zákona vylúčená zo spotrebiteľského rozhodcovského konania, d) stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s týmto zákonom, v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami tohto zákona a uvedený nedostatok mohol mať vplyv na výsledok sporu, 8 19Csr/1/2021
e) spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, f) stály rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci spotrebiteľ jeho nariadenie navrhoval podľa § 34 ods. 2 a z okolností uvedených v návrhu na nariadenie ústneho pojednávania vyplývala potreba jeho nariadenia najmä z dôvodu, že bez ústneho pojednávania sa nebolo možné vysporiadať s návrhmi a tvrdeniami spotrebiteľa, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, g) v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, h) vo veci rozhodoval zaujatý rozhodca, i) stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, j) rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, k) výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky, l) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 17. Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z. z. žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku sa môže podať na tlačive, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 3. Ak spotrebiteľ neuvedie skutočnosti odôvodňujúce výber dôvodu zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa vzoru tlačiva uvedeného v prílohe č. 3, súd žalobu ani po neúspešnej výzve na doplnenie neodmietne a v súdnom konaní postupuje tak, aby spotrebiteľ mal právo pred súdom označiť všetky rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku.
18. Podľa § 45 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. súd v konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. c), e) a i) až l). Ak sa dôvod zrušenia rozhodnutia vzťahuje len na časť rozhodcovského rozsudku, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, ak je dotknutú časť možné oddeliť od nedotknutej časti výroku rozhodcovského rozsudku.
19. Podľa § 46 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania. Ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania požiadal o opravu
rozhodcovského rozsudku a rozhodcovský rozsudok bol opravený podľa § 42, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.
20. Podľa § 47 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 335/2014 Z. z. ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodu neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, nemožnosti riešiť predmet sporu v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo z dôvodu, že sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, pokračuje súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia na návrh niektorého z účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. Ak súd 9 19Csr/1/2021
zruší rozhodcovský rozsudok z iného dôvodu, ako je uvedený v odseku 1, spotrebiteľská rozhodcovská zmluva zostáva v platnosti a vo veci rozhodne opätovne stály rozhodcovský súd. Rozhodca, ktorý vydal zrušený rozhodcovský rozsudok, je z nového prerokovania a rozhodnutia veci vylúčený a vo veci sa ustanoví nový rozhodca. Ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z toho dôvodu, že stály rozhodcovský súd rozhodol na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky alebo porušil všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, a ak konanie pokračuje pred stálym rozhodcovským súdom podľa odseku 2, je stály rozhodcovský súd v ďalšom konaní viazaný právnym názorom súdu o neprijateľnosti zmluvnej podmienky alebo o inom porušení všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa.
21. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
22. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z. z.“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.
23. Podľa § 2 písm. a), b) a d) zákona č. 129/2010 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
24. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí byť v záhlaví zreteľne označená názvom zmluvy, ktorý obsahuje slová „spotrebiteľský úver“ v príslušnom gramatickom tvare. 10 19Csr/1/2021
25. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) meno, priezvisko, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa; ak spotrebiteľ nemá pridelené rodné číslo, uvedie sa dátum narodenia, d) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, e) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, g) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, h) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, i) výšku, počet frekvenciu splátok a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, j) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, l) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, m) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, o) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, p) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, q) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, 11 19Csr/1/2021
r) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, s) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, t) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, u) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, v) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23. 26. Podľa § 9 ods. 9 zákona č. 129/2010 Z. z. od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
27. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
28. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.
29. Podľa § 53 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
30. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom. 12 19Csr/1/2021
31. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
32. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.
33. Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. účinného od 01.01.2015, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z.“) odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve.
34. Podľa 1 ods. 4 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 1a sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu, naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy.
35. Podľa § 1a ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.
36. Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
37. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
38. Súd v prvom rade konštatuje, že žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola podaná včas. Rozhodcovský rozsudok bol žalobcovi doručený dňa 29.03.2021, na súde bola žaloba o jeho zrušenie podaná dňa 28.04.2021, a teda v lehote 3 mesiacov od jeho doručenia podľa § 46 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. Žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku je špecifickou žalobou, ktorú predpokladá zákon č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, pričom v konaní súd skúma, či sú splnené zákonné podmienky pre 13 19Csr/1/2021
zrušenie rozhodcovského rozsudku, a síce tie, ktoré uvedie žalobca v žalobe, a ex offo aj tie podľa § 45 ods. 1 písm. c), e) a i) až l) (§ 45 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z.).
39. Súd primárne skúmal námietku žalobcu, ktorý vytýkal neplatnosť spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy. Súd po vykonanom dokazovaní má ale za to, že žalobca a žalovaný uzavreli platnú spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu, ktorá obsahuje všetky potrebné náležitosti v súlade s ustanovením § 3 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z., pričom ide o samostatnú zmluvu, s možnosťou odstúpenia od nej. Súd uvádza, že spotrebiteľská rozhodcovská zmluva bola uzatvorená vo forme osobitnej zmluvy, ktorá obsahovala len dojednania týkajúce sa rozhodcovského konania. Z obsahu rozhodcovskej zmluvy výslovne vyplýva, že jej uzavretie nie je podmienkou uzavretia samotnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere (článok 2. zmluvy) a zároveň z nej vyplýva aj právo spotrebiteľa na jednostranné odstúpenie od zmluvy do 14 kalendárnych dní od jej uzavretia (článok 5. zmluvy). Z formulácie rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že spory zo zmluvy o úvere môžu byť riešené alternatívne pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom, a teda dávala možnosť výberu medzi nimi. Rozhodcovská zmluva obsahovala aj poučenie spotrebiteľa pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy, ktoré úplne korešponduje so vzorovým poučením, ktoré je prílohou č. 1 k zákonu č. 335/2014 Z. z. a ktoré tak v súlade so zákonom tvorilo súčasť spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy. Žalobca tak bol plne informovaný o tom, čo znamená uzavretie tejto zmluvy, aké to má dôsledky a aké má spotrebiteľ práva v súvislosti s rozhodcovským spotrebiteľským konaním. Dostal tak dostatočné informácie pre to, aby sa mohol rozhodnúť, či zmluvu uzavrie, resp. po dodatočnom preštudovaní mal možnosť svoje rozhodnutie zvážiť a od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť v dostatočnej lehote. Jej neuzavretie by pritom nemalo za následok, že by žalobca nedostal úver, čoho si žalobca musel byť vedomý, pretože to zmluva v článku 2 výslovne uvádza.
40. Pri posudzovaní rozhodcovskej zmluvy dospel súd k záveru, že táto rozhodcovská zmluva má charakter individuálneho ustanovenia, keď v ustanovení článku 2 rozhodcovskej zmluvy veriteľ vyhlasuje, že uzatvorenie tejto rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom dňa 29.12.2018. Dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa, pričom vyhlasuje, že o tejto skutočnosti bol zo strany veriteľa jasne a zrozumiteľne informovaný. Ustanovenie tohto článku zmluvy si mohol žalobca predtým, ako predmetnú zmluvu podpísal, prečítať a uvedomením si všetkých jej následkov podpísať alebo sa rozhodnúť, že ju nepodpíše. Žalobca v konaní netvrdil žiadnu skutočnosť, že by sa z nejakého konkrétneho dôvodu nemohol s obsahom rozhodcovskej zmluvy vopred oboznámiť. V danom prípade nie je spotrebiteľská rozhodcovská zmluva súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ani súčasťou všeobecných podmienok poskytnutia úveru, nejde o text, ktorý by bol neprehľadne včlenený medzi iný text a mohol by uniknúť pozornosti žalobcu. Táto bola uzatvorená na samostatnej listine vo forme osobitnej rozhodcovskej zmluvy. Text bol síce pripravený vopred žalovaným ako veriteľom, jej uzatvorenie však nebolo podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o úvere, o čom bol žalobca výslovne písomne poučený v úvode textu rozhodcovskej zmluvy, a teda súd má za to, že mu nebola takáto zmluva vnútená, žalobca mohol ale nemusel na ňu pristúpiť. Nejednalo sa teda o podmienku, bez ktorej by žalobca nebol býval úver od žalovaného získal. Zo zmluvy navyše
vyplývalo právo dlžníka (žalobcu) od nej odstúpiť bez uvedenia dôvodu v dostatočne dlhej 14 dňovej lehote bez negatívnych následkov na základný záväzkový vzťah, ktorú možnosť žalobca ani nevyužil. Rozhodcovská zmluva neobsahuje žiadne 14 19Csr/1/2021
ustanovenia, ktoré by spôsobovali jej neplatnosť z dôvodu značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa.
41. Žalobca v žalobe uvádzal, že ako spotrebiteľ bol pri vyjednávaní zmluvy v slabšej pozícii, nemal možnosť ovplyvniť obsah uzatváranej zmluvy a rozhodcovskú zmluvu si osobitne nevyjednal, ale bol povinný celú zmluvu prijať bez možnosti do nej zasiahnuť. Súd v tejto súvislosti uvádza, že v praxi ani nie je možné si dosť dobre predstaviť vyjednávanie o rozhodcovskej doložke, pretože táto buď je uzatvorená s povinnými zákonnými náležitosťami, alebo nie je, pričom priestor na vyjednávanie a ovplyvnenie jej obsahu je skutočne minimálny, ak vôbec nejaký. Nakoniec to, že sa bude z väčšej časti jednať o formulárovú rozhodcovskú zmluvu predpokladal aj samotný zákon č. 335/2014 Z. z., keď naformuloval v prílohe č. 1 poučenie, ktoré musí byť súčasťou zmluvy a do obsahu ktorého napokon ani nemožno zasahovať, ak má toto korešpondovať s obsahom zákonom stanoveného poučenia pre spotrebiteľa. Podstatné preto podľa súdu je, že žalobca mal možnosť na túto rozhodcovskú zmluvu aj nepristúpiť s tým, že by to nemalo žiaden vplyv na to, že by i tak dostal požadovaný úver. To je hlavné pre posúdenie toho, či reálne žalobca mal právo voľby „chcem úver s rozhodcovskou zmluvou“, alebo „chcem úver ale bez rozhodcovskej zmluvy“, a teda či individuálne mohol ovplyvniť, či bude alebo nebude aj zmluvnou stranou spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, alebo len stranou úverovej zmluvy. V danom prípade nepochybne právo voľby bolo jasne dané, žalobca by úver dostal tak či onak, aj bez rozhodcovskej zmluvy. Navyše toto právo voľby mohol žalobca realizovať s vedomím všetkých informácií, ktoré mali byť žalobcovi poskytnuté podľa zákona a ktoré aj boli súčasťou zmluvy ako poučenie. Nakoniec, po dôslednom dodatočnom zvážení a premyslení, žalobca mohol tiež od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť. Napokon, ak by aj súd posúdil rozhodcovskú zmluvu ako takú, ktorá nebola individuálne dohodnutá, to samo osebe ešte neznamená, že táto je aj automaticky neprijateľná, a teda neplatná, pretože na splnenie tejto podmienky by musela byť daná nerovnováha v právach a povinnostiach v neprospech žalobcu. Toto ale súd vôbec nevzhliadol. Samotná skutočnosť, že spotrebiteľ sa musí podriadiť rozhodcovskému súdu, ak sa dodávateľ rozhodne podať žalobu na rozhodcovský súd, a nie na všeobecný súd, nespôsobuje neplatnosť zmluvy pre jej neprijateľnosť, pretože aj samotný zákon č. 335/2014 Z. z. predpokladá, že žalovaným v rozhodcovskom spotrebiteľskom konaní môže byť aj spotrebiteľ. V takomto prípade ale napr. zakotvuje povinnosť osobitného poučenia, ktorého sa mimochodom žalobcovi (tam žalovanému) dostalo spolu s výzvou na podanie žalobnej odpovede, kde bol žalobca osobitne poučený o právach a povinnostiach, na čo ani nereagoval. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva pritom neobsahuje ani to, aby spory boli riešené výlučne iba pred rozhodcovským súdom, pretože je možné si vybrať medzi rozhodcovským a bežným štátnym súdom. V tejto súvislosti je potrebné dodať, že podmienky kladené na spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu v zmysle zákona č. 335/2014 Z. z. boli v prejednávanej veci riadne dodržané. Ako už bolo vyššie uvedené, táto je písomná, oddelená obsahovo aj formálne od spotrebiteľskej zmluvy, nesúvisiace ustanovenia v zmluve uvedené nie sú a má všetky zákonné náležitosti a vzťahuje sa na spor zo spotrebiteľskej zmluvy – v tomto prípade zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 3 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 335/2014 Z. z.). Súčasne táto neurčuje konkrétneho rozhodcu, ani sa ňou nepodmieňuje uzavretie úverovej zmluvy (§ 3 ods. 4 a 5 zákona č. 335/2014 Z. z.). Spotrebiteľ má v zmysle uzavretej rozhodcovskej zmluvy stále zachované právo sa obrátiť na súd a toto právo mu napokon v každom prípade aj prislúcha aj v zmysle § 3 ods. 6 zákona č. 335/2014 Z. z. Súd zároveň uvádza, že nevzhliadol neprijateľnosť rozhodcovskej zmluvy v geografickej vzdialenosti rozhodcovského súdu od miesta 15 19Csr/1/2021
bydliska žalobcu (žalobcom uvádzaných 137 km), a to vzhľadom k bežne dostupným možnostiam prepravy na Slovensku.
42. Zhrnúc vyššie uvedené súd uvádza, že v režime zákona č. 335/2014 Z. z. sú podmienky, náležitosti stanovené celkom jasne, zrozumiteľne, a v kontexte týchto ustanovení preto súd platnosť spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy aj dôsledne posudzoval a dospel k záveru, že táto je platná.
43. Súd v súlade s § 45 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. povinne skúmal naplnenie dôvodov na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 45 ods. 1 písm. c), e) a i) až l), pričom dospel k záveru, že je naplnený dôvod podľa § 45 ods. 1 písm. i) uvedeného zákona, nakoľko stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu. V rozhodcovskom rozsudku rozhodca citoval a poukázal na to, že aplikoval ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa (cituje zákon č. 129/2010 Z. z., príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách) a dospel k záveru o tom, že zmluva obsahuje všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a bola dojednaná v súlade s týmto zákonom. Súd má však za to, že stály rozhodcovský súd síce konštatoval aplikáciu právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, avšak rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa a toto malo vplyv na výsledok sporu. Súd konštatuje, že toto avizoval v rámci predbežného právneho posúdenia na pojednávaní, uviedol konkrétne aj to, v čom vidí nedostatky spočívajúce v rozpore s ustanoveniami určenými na ochranu spotrebiteľa. Strany sa však pojednávania nezúčastnili. Najmä žalovaný si tak svojou neprítomnosťou na pojednávaní znemožnil reagovať na toto právne posúdenie predložením argumentov na svoju obranu, čo však musí ísť výlučne na jeho vrub. 44. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaný ako veriteľ a žalobca ako dlžník uzavreli dňa 29.12.2018 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 8500240738, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi spotrebiteľský úver vo výške 4.000,- EUR, ktorý žalobca vyčerpal, pričom na úver uhradil podľa prehľadu platieb sumu 547,62 EUR. Uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere vznikol právny vzťah, ktorý je nevyhnutné posudzovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.) a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, zákon č. 129/2010 Z. z.), keďže žalovaný pri uzatváraní zmluvy o úvere vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a žalobca vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy žalobca nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Žalovaný a žalobca uzavreli zmluvu o úvere, ktorá má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na základe uzatvorenej zmluvy žalovaný poskytol žalobcovi spotrebiteľský úver a žalobca sa zaviazal vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Na uvedený právny vzťah sa tak vzťahujú všetky ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. V tejto súvislosti súd konštatuje, že úver sa súdu javí ako bezúročný a bez poplatkov. Dôvodom je ustanovenie § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. Podľa citovaného ustanovenia, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorázové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 cit. zákona sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za takéto porušenie sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa, alebo 16 19Csr/1/2021
bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania jeho schopnosti splácania úveru.
45. Z obsahu rozhodcovského rozsudku, resp. celého pripojeného rozhodcovského spisu vôbec nevyplýva, že by veriteľ (tam žalobca) v rozhodcovskom spore preukázal, že pred poskytnutím úveru skúmal schopnosť dlžníka splácať úver. V rozhodcovskom rozsudku rozhodca napokon skúmanie bonity vôbec nezisťoval a nepreukázanie jej skúmania ani nijako nevyhodnotil na vrub veriteľa. Z rozhodcovského spisu podľa názoru súdu možno vyvodiť len taký záver, že veriteľ – teda žalovaný nijakým spôsobom nezisťoval bonitu dlžníka, neskúmal žiadne informácie o jeho zárobkových, sociálnych pomeroch, príjmoch, výdavkoch, stave tak, aby mal komplexnú informáciu bonite žiadateľa o úver a rovnako tak dlžník ani nebol lustrovaný v príslušných registroch. O tomto v rozhodcovskom spise nie je žiaden dôkaz a napriek tomu rozhodca nevyvodil z nepreukázania tejto skutočnosti žiaden následok tak, ako to vyžaduje § 7 ods. 1 v spojení s § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. Uvedené ustanovenia pritom slúžia práve na ochranu spotrebiteľa – úverového dlžníka – žalobcu v tomto spore, pričom tieto neboli rozhodcom reflektované. Súd v tejto súvislosti uvádza, že uvedený nedostatok súd predniesol na pojednávaní v rámci predbežného právneho posúdenia, ale nakoľko sa žalovaný na pojednávanie nedostavil, sám si ubral možnosť na túto okolnosť akýmkoľvek spôsobom reagovať. Táto okolnosť potom musí ísť na jeho vrub. Súd pritom nemôže z úradnej povinnosti v spotrebiteľskom spore
(akým je aj spor o zrušenie rozhodcovského rozsudku vydaného v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní) zaobstarávať dôkazy, ktoré nenavrhol dodávateľ –žalovaný (len tie, ktoré nenavrhol spotrebiteľ a ktoré by svedčali v spotrebiteľov prospech), preto v konaní ani nebolo možné, aby súd ex offo zaobstarával od žalovaného dôkazy o tom, či a ako dodávateľ skúmal bonitu dlžníka (pretože v prípade preukázania tejto skutočnosti na základe dôkazov zabezpečených z iniciatívy súdu, by výsledok tohto dokazovania, teda preukázanie riadneho a úplného skúmania bonity, bol práve v neprospech spotrebiteľa). Aj keď to z gramatického výkladu ustanovenia § 295 CSP explicitne nevyplýva, v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ totiž podľa § 295 CSP ide len o vykonávanie takých dôkazov ex offo, ktoré by mohli byť v prospech spotrebiteľa (k tomu bližšie F., G., H., E., I., J., G., E., I., J., K., G., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, § 295).
46. Súd ešte konštatuje, že uvedená povinnosť veriteľa skúmať riadne bonitu dlžníka v zákone č. 129/2010 Z. z. zodpovedá povinnosti podľa čl. 8 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, podľa ktorej členské štáty zabezpečia, že veriteľ pred uzavretím zmluvy o úvere posúdi úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných informácií získaných, ak je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia do príslušnej databázy. Členské štáty, ktorých právne predpisy ukladajú veriteľovi povinnosť posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa na základe nahliadnutia do príslušnej databázy, si môžu túto povinnosť zachovať. Dôsledkom podcenenia bonity je neposkytnutie ochrany veriteľovi, ktorý s hrubou nedbanlivosťou poruší povinnosť s odbornou starostlivosťou posúdiť bonitu spotrebiteľa, pričom zákon stanovuje ako následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru v zmysle § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. Súd konštatuje, že žalovaný ako veriteľ hrubo zanedbal povinnosť skúmať bonitu žalobcu ako dlžníka, keď mu úver ponúkal bez toho, aby vôbec zisťoval akékoľvek údaje o jeho pomeroch. V dôsledku hrubého porušenia povinnosti veriteľa skúmať bonitu dlžníka sa preto úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Nakoľko úver bol bezúročný a bez poplatkov, 17 19Csr/1/2021
nemal veriteľ nárok na úroky a poplatky, pričom z rozhodcovského rozsudku vyplýva, že žalobe bolo v rozpore so zákonom vyhovené v celom rozsahu, teda aj nad rámec istiny.
47. K námietke žalobcu ohľadom výšky dohodnutého úroku 19,25 % ročne súd uvádza, že v danej veci bol jedinou dohodnutou odplatou za poskytnutie úveru úrok (žiadne iné druhy odplaty zo zmluvy nevyplývajú), pričom výška dojednanej odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru v zmluve o spotrebiteľskom úvere zo dňa 29.12.2018, spočívajúca v ročných úrokoch vo výške 19,25 %, neprevyšuje najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať (§ 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v spojení s § 1a ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.). Vychádzajúc zo súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 3. štvrťrok 2018 pri zmluvnej splatnosti nad 1 do 5 rokov vrátane bola RPMN vo výške 10,53 % x dvojnásobok (§ 1a ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.), t. j. 21,06 %, čo je najvyššia prípustná výška odplaty. Dohodnutý úrok vo výške 19,25 % ročne teda nepresiahol najvyššiu prípustnú výšku odplaty obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch, ktorá bola 21,06 %. Súd konštatuje, že pokiaľ zákonodarca stanovil maximálnu hranicu odplaty v zákone a vo vykonávacom predpise, nemala by sa odplata dohodnutá v predmetnej zmluve, ktorá neprevyšuje takto stanovenú hranicu, považovať za neprimeranú a v zásade ani za rozpornú s dobrými mravmi. K námietke žalobcu, že v zmluve chýba náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z., a to doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, súd uvádza, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere zo dňa XX.XX.XXXX bola doba trvania zmluvy vymedzená nasledovne: zmluva sa uzatvára na dobu určitú do dátumu splatnosti poslednej splátky. V zmluve je zároveň uvedený dátum splatnosti prvej splátky 01.02.2019, počet splátok 42 a dátum splatnosti poslednej splátky 01.07.2022. Súd preto dospel k záveru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z., pričom takto vymedzená doba trvania zmluvy podľa názoru súdu spĺňa zákonné požiadavky na jej určitosť. S poukazom na vyššie uvedené považoval súd predmetné námietky žalobcu za nedôvodné, čo však nemá vplyv na závery súdu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z.
48. Rozhodcovský súd v napadnutom rozhodcovskom rozsudku zároveň priznal žalovanému voči žalobcovi aj nárok na úroky z omeškania zo súm dlžných zmluvných úrokov, keďže v rámci splátok, z
ktorých boli priznané úroky z omeškania, boli v zmysle ustanovení úverovej zmluvy okrem istiny úveru zahrnuté aj zmluvné úroky, čo však predstavuje tzv. anatocizmus (uplatňovanie si úrokov z omeškania ako druhu príslušenstva pohľadávky z iného príslušenstva pohľadávky, t. j. zmluvných úrokov), ktorý je však neprípustný, pretože nemá podklad v žiadnom zákone. V zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka zmluvné úroky (teda úroky z úveru), ako i úroky z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky, pričom oneskoreným zaplatením zmluvných úrokov nevzniká právo na ďalšie úroky z omeškania. Podľa judikatúry Občiansky zákonník ani Obchodný zákonník neumožňujú veriteľovi požadovať od dlžníka príslušenstvo (úroky z omeškania) pre prípad omeškania s platením iného príslušenstva pohľadávky, t. j. zmluvných úrokov (Rc 5/2006). Tento zákaz anatocizmu pritom nie je možné obísť ani dohodou zmluvných strán, pretože § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka je kogentné ustanovenie a prípadná dohoda strán, ktorá by vytvárala novú kategóriu príslušenstva pohľadávky z iného príslušenstva pohľadávky, by tak bola v rozpore s týmto kogentným ustanovením, čo by malo za následok jej absolútnu neplatnosť pre rozpor so zákonom podľa 18 19Csr/1/2021
§ 39 Občianskeho zákonníka. Ak sa teda priznávali úroky z omeškania z jednotlivých mesačných splátok zahŕňajúcich aj riadne úroky, ako to vyplýva z rozhodcovského rozsudku, aj takéto rozhodnutie je v rozpore so zákonným ustanovením, ktoré slúži v konečnom dôsledku tiež na ochranu spotrebiteľa. Napokon úroky z omeškania z tej časti mesačnej splátky, ktorá predstavovala riadne úroky, by veriteľovi nepatrili ani preto, že na samotné riadne úroky pre bezúročnosť úveru nárok ani nevznikol.
49. Ďalej súd preskúmal aj rozhodcovským rozsudkom priznanú zmluvnú pokutu, ktorá bola dojednaná v odseku 8.1 úverovej zmluvy, podľa ktorej v prípade omeškania dlžníka s úhradou mesačnej splátky úveru alebo úrokov alebo jej časti je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % dlžnej sumy za každý deň omeškania (14,6 % p. a.). Ak sa z dôvodu omeškania dlžníka s úhradou mesačnej splátky úveru alebo úrokov alebo ich časti o viac ako tri mesiace stali podľa čl. 7 ods. 7.1 písm. a) tejto zmluvy okamžite splatnými všetky záväzky dlžníka podľa tejto zmluvy, je dlžník povinný ďalej zaplatiť aj zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % dlžnej sumy za každý deň omeškania (t. j. 14,6 % p. a.) zo zosplatnených záväzkov podľa odseku 7.1 tejto zmluvy. Súd však považuje toto zmluvné ustanovenie bodu 8.1 zmluvy týkajúce sa zmluvnej pokuty za neplatné z dôvodu neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky. V prípade zmluvnej pokuty je potrebné pri uzavretí zmluvnej pokuty dodržať zákonné podmienky pre jej uzavretie vyplývajúce z § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Zmluvná pokuta bola zahrnutá do textu zmluvy do bodu 8.1. Text zmluvy bol predformulovaný dodávateľom, pričom zakotvenie tejto zmluvnej pokuty paušálne v predtlači zmluvy u tohto veriteľa je súdu známe aj z jeho činnosti, z obsahu spisov v iných sporoch totožného veriteľa. Dojednanie podľa názoru súdu nespĺňa predpoklady individuálneho dojednania zmluvnej pokuty, tak ako bolo do zmluvy zapracované. Rozhodne ale tiež spôsobuje aj značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov zmluvného vzťahu na úkor spotrebiteľa. Čo sa týka znenia tohto ustanovenia, z textu zmluvy bodu 8.1 sa totiž javí, že zmluvnú pokutu si môže veriteľ uplatniť vo výške 0,04 % denne už v prípade akéhokoľvek samotného omeškania a súčasne v prípade omeškania o viac ako tri mesiace, čo sa javí ako duplicita, zvlášť za stavu, keď si mohol veriteľ uplatňovať aj úrok z omeškania. Zo znenia textu tak vyplýva, že dlžník je ju povinný platiť dvakrát, raz keď je v omeškaní s mesačnou splátkou a druhý raz keď nastane omeškanie úhradou mesačnej splátky o viac ako tri mesiace. Pritom, ak je splnenie niektorej povinnosti zabezpečené v zmluve viacerými právnymi inštitútmi, je nevyhnutné v takej zmluve, ktorej obsah jedna strana nemá možnosť ovplyvniť, posúdiť primeranosť použitia viacnásobného zabezpečenia povinnosti. Ak splnenie povinnosti zaplatiť splátky úveru je zabezpečené ex lege úrokmi z omeškania, dojednanie zmluvnej pokuty popri tom vo výške 0,04 % denne z dlžnej sumy je tak zmluvnou podmienkou, ktorá zakladá značný nepomer medzi právami a povinnosťami strán a z hľadiska jej kauzy (t. j. ekonomického dôvodu, ktorý vedie k jej zakotveniu do zmluvy) nie je ničím iným ako obchádzaním kogentného ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka o najvyššej prípustnej výške úrokov z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch (aj tento právny inštitút je tiež vo svojej podstate paušalizovanou náhradou škody vzniknutej porušením právnej povinnosti vyplývajúcej zo zmluvného záväzku škodcu, ktorý má povahu peňažného plnenia). Vychádzajúc z uvedeného potom takéto právo na zaplatenie zmluvnej pokuty nemôže podľa názoru súdu požívať právnu ochranu. Rozhodca však v rozhodcovskom rozsudku posúdil túto zmluvnú pokutu ako súladnú so zákonom, čo súd hodnotí ako nerešpektovanie ustanovení zameraných na ochranu spotrebiteľa. Súd tiež podporne poukazuje na to, že zmluvná podmienka
uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere uzatvorenej so žalobcom v bode 8.1 bola v prakticky v zhodnom znení už právoplatne výrokom súdu určená 19 19Csr/1/2021
za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku ju vyhlásil Okresný súd Rožňava rozsudkom sp. zn. 12Csp/462/2016 zo dňa 10.05.2017, ktorý rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5Co/468/2017 zo dňa 10.04.2018. Pokiaľ v inom konaní bola zmluvná podmienka týkajúca sa zmluvnej pokuty dohodnutej totožným zmluvným dojednaním určená za neprijateľnú zmluvnú podmienku, je veriteľ ako aj každý právny nástupca tohto dodávateľa povinný s poukazom na ust. § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka nielen zdržať sa používania takejto zmluvnej podmienky v zmluvách uzatváraných so všetkými spotrebiteľmi, ale podľa názoru súdu aj uplatňovať si právo titulom totožnej zmluvnej podmienky. Zmluvná podmienka, na základe ktorej si žalovaný v rozhodcovskom konaní uplatnil zmluvnú pokutu, je neplatnou zmluvnou podmienkou, preto on ako dodávateľ ani jeho právny nástupca nesmie používať túto podmienku alebo podmienku s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Účelom takejto právnej úpravy je, aby aj ostatní spotrebitelia boli chránení pred takým konaním dodávateľa, v dôsledku ktorého by mohla vzniknúť nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pokiaľ si teda žalovaný uplatnil v rozhodcovskom konaní zmluvnú pokutu titulom už právoplatne judikovanej neprijateľnej, a teda neplatnej zmluvnej podmienky a rozhodcovský súd mu plnenie z nej priznal, takéto rozhodnutie je v rozpore s ustanoveniami na ochranu spotrebiteľa.
50. Ďalej boli žalovanému v rozhodcovskom konaní priznané náklady spojené s mimosúdnym uplatnením pohľadávky v sume 259,86 EUR, čo predstavuje úhradu odmeny advokáta za vykonanie úkonu – spísanie pokusu o zmier pred začatím súdneho konania a poplatok za druhú upomienku v sume 30,- EUR podľa sadzobníka. Náklady spojené s uplatnením pohľadávky predstavujú príslušenstvo pohľadávky, čo je zrejmé z ustanovenia § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Náklady spojené s uplatnením pohľadávky sú spravidla trovy vzniknuté v súvislosti s uplatnením pohľadávky, a to aj v predsúdnom štádiu. Tieto náklady sa musia týkať zročnej pohľadávky a musia byť účelne vynaložené na to, aby sa dali úspešne uplatniť aj v súdnom spore ako hmotnoprávny nárok odlišný od trov konania. Súd v tejto súvislosti konštatuje, že úkon spočívajúci v doručení výzvy na zaplatenie dlhu pred podaním žaloby je nadbytočným úkonom, a potom ani náklady zaň uplatnené, nie sú vynaložené účelne. Výzva bola realizovaná v čase, kedy už bol záväzok zo zmluvy o úvere predčasne zosplatnený, túto výzvu nebolo potrebné realizovať, nie je to podmienka pre podanie žaloby, z hľadiska práva veriteľa na plnenie nemá táto výzva žiaden vplyv a len ide o nadbytočný úkon. Účelom výziev by nemalo byť získavanie majetkového prospechu vo forme akejsi „finančnej sankcie“ voči spotrebiteľovi ako dlžníkovi, ktorý by prinášal majetkový prospech dodávateľovi. Ak dlžník neplatil splatnú pohľadávku, bolo na mieste prijať iné opatrenie (pristúpiť k vymáhaniu pohľadávky zákonným spôsobom) a nie (neúčelne) vyzývať dlžníka na zaplatenie upomienkou, pretože náklady spojené s jeho upomínaním by nepredstavovali účelne vynaložené náklady súvisiace s vymáhaním už splatnej pohľadávky. Naviac podľa obsahu rozhodcovského spisu žalovaný ani nepreukázal, že by vôbec predmetný pokus o zmier bol býval dlžníkovi i reálne doručovaný. Rovnako tak v tejto časti ani suma 30,- EUR ako poplatok za druhú upomienku nie je v súlade so všeobecne záväzným právnym predpisom na ochranu spotrebiteľa, keďže poplatok v sume 30,- EUR za upomienku nebol v súlade s § 9 ods. 9 zákona 129/2010 Z. z. dojednaný priamo v zmluve o spotrebiteľskom úvere, ale v samostatnom dokumente – sadzobníku. Okrem toho, zo sadzobníka vyplýva, že sa spoplatňuje až druhá upomienka sumou 30,- EUR. Z obsahu rozhodcovského spisu ale vyplýva, že žalobcovi mala byť doručovaná len jedna upomienka – pokus o zmier zo dňa 04.09.2019. Ak sa teda jednalo len o jednu prvú upomienku, táto ani podľa sadzobníka nie je spoplatňovaná. Doručovanie iných skorších upomienok žalobcovi ako 20 19Csr/1/2021
dlžníkovi nebolo vôbec preukázané (oznámenie o zosplatnení nebolo upomienkou, v tejto písomnosti žalobca nebol vyzývaný na úhradu), a preto pokus o zmier je nutné posúdiť ako prvú upomienku, ktorá je v zmysle sadzobníka nespoplatnená. Priznanie sumy 30,- EUR taktiež nebolo vôbec dôvodné a súladné so zákonom.
51. Posúdiac teda rozhodcovský rozsudok dospel súd k záveru, že je daný dôvod na jeho zrušenie podľa § 45 ods. 3 v spojení s § 45 ods. 1 písm. i) zákona č. 335/2014 Z. z. Súd pritom zrušil rozhodcovský rozsudok v celom rozsahu, a to vzhľadom na viacnásobné porušenie ustanovení na ochranu spotrebiteľa, prakticky čo do každého z čiastkových rozsudkom priznaných nárokov, a to si vyžaduje opätovné komplexné posúdenie celej veci. Vo veci bude musieť opakovane rozhodnúť rozhodcovský súd, ktorý bude viazaný právnym názorom vysloveným súdom v tomto rozsudku (§ 47 ods. 2 a 3 zákona č. 335/2014 Z. z.).
52. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
53. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
54. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Žalobca bol v konaní plne úspešný, keďže súd jeho žalobe vyhovel, a preto súd priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania súd rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trenčín, písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, 21 19Csr/1/2021
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).