Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17CoPr-2-2011.pdf
PDF · 93.55 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoPr/2/2011
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľky V. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom ul. A. D. č. X, XXX XX F. nad R., právne zastúpenej Mgr. Ivanom Petkovom, advokátom, Advokátska kancelária STRELÁK & PETKOV, so sídlom Na Vŕšku č.12, 811 01 Bratislava, IČO: 42130743, proti odporcovi I.. I. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. č. XXXX/XX, XXX XX H. H., IČO: 44 839 847, o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 20C/125/2010-111 zo dňa 18. 08. 2011, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala určenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 28. 05. 2010, ktoré jej bolo doručené dňa 01. 06. 2010 je neplatné. Okresný súd zároveň zaviazal navrhovateľku zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 217,03 Eur v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti uvedeného rozhodnutia v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 O. s. p..
V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že návrh navrhovateľky zamietol s odôvodnením, že pokiaľ došlo ku skončeniu pracovného pomeru v zmysle § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce zo strany odporcu, boli splnené jeho zákonom vyžadované náležitosti. Okamžité skončenie pracovného pomeru bolo podľa okresného súdu vypracované v písomnej forme a zároveň v ňom bol uvedený dôvod skončenia. Uvedené okamžité skončenie pracovného pomeru bolo navrhovateľke riadne doručené a v listine - okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 28. 05. 2010 boli uvedené dôvody pre skončenie pracovného pomeru dostatočným spôsobom, je z nich zrejmé, akého porušenia sa navrhovateľka dopustila v rámci svojich pracovných povinností, ktoré viedli odporcu k ukončeniu pracovného pomeru. Vzhľadom na dané porušenia potom podľa okresného súdu nebolo možné od odporcu očakávať, aby riešil skončenie pracovného pomeru iným spôsobom, napríklad výpoveďou. Okresný súd mal zato: „že sú postačujúce predložené písomné listiny a dôkazy, že sa navrhovateľka nesprávala na pracovisku v rámci hygieny podľa požadovaných noriem a je si vedomá aj skutočnosti, že v pracovnej dobe sa venovala aj inej činnosti.“ Navrhovateľka podľa okresného súdu: „žiadnym spôsobom nepreukázala, že by v rámci svojej pracovnej doby v priestoroch kaviarne nefajčila. Taktiež sa nevyjadrila a v podstate nerozporovala skutočnosti ohľadne hygieny, a to jest čo sa týka utierania rúk, prípadne odevu do utierky na šálky, plnenie nádob na umývanie podlahy v drese, kde sa umýva riad.“ Za najzávažnejšie porušenie pracovnej disciplíny považoval okresný súd jej nenastúpenie do práce dňa 28. 05. 2010, keď samotná navrhovateľa potvrdila, že v uvedený deň nepracovala. Poukázal na zákonné povinnosti zamestnanca, ktoré mu vyplývajú z ustanovenia § 81 písm. a/ až f/ Zákonníka práce, ktoré navrhovateľka porušovala. Jednou z povinností navrhovateľky bolo aj riadne hospodárenie so zverenými prostriedkami a pokiaľ sa teda stalo, že navrhovateľka vydala tovar bez zaplatenia a neevidovala ho cez elektronickú pokladnicu, konala tak podľa okresného súdu v rozpore so záujmami zamestnávateľa
a porušila tým i svoje základné povinnosti. Keďže okresný súd zamietol návrh na určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, nerozhodol ani o nároku na náhradu mzdy.
Proti uvedenému rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka a to v celom rozsahu. Podľa navrhovateľky okresný súd odôvodnil napadnutý rozsudok nedostatočne, zmätočne a nepresvedčivo, keď navrhovateľka považovala dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru za nezrozumiteľné a neurčité, s ktorou skutočnosťou sa okresný súd nevysporiadal. Z uvedeného rozhodnutia nie je možné zistiť, aké listiny resp. dôkazy súd vykonal a vyhodnocoval a ani to „čo“ sa nimi preukazovalo alebo malo preukázať. Namietala záver okresného súdu o tom, že navrhovateľka žiadnym spôsobom nepreukázala, že by v rámci svojej pracovnej doby v priestoroch kaviarne nefajčila, pretože práve odporca je povinný preukázať, či k fajčeniu zo strany navrhovateľky došlo, kedy, akým spôsobom a teda, či došlo k porušeniu pracovnej disciplíny zo strany navrhovateľky. Odporca podľa navrhovateľky nepreukázal ani intenzitu porušenia pracovnej disciplíny ako porušenia „závažného“. Naďalej popierala, že by ju odporca upozorňoval na porušovanie jej základných povinností. Nie je taktiež pravdivé konštatovanie okresného súdu, že navrhovateľka „nerozporovala“ skutočnosti ohľadne hygieny, nakoľko navrhovateľka od počiatku tvrdila, že sa porušenia pracovnej disciplíny, tak ako je uvedené v písomnom okamžitom skončení pracovného pomeru, nedopustila a nevie sa ku konkrétnym dôvodom vyjadriť, lebo nie sú vymedzené dostatočne zrozumiteľne a určito. Pokiaľ okresný súd považoval za najzávažnejšie porušenie zo strany navrhovateľky jej nenastúpenie do práce, potom podľa navrhovateľky nie je z tohto odôvodnenia zrejmé, ktorý „skutok“ považoval okresný súd za najzávažnejšie porušenie vo vzťahu k ostatným údajným skutkom a či boli ostatné skutky vyhodnotené ako menej závažné, keďže okresný súd sa týmito zásadnými právnymi otázkami vôbec nezaoberal. Poukázala aj na výplatný lístok, ktorý jej bol v júni odovzdaný odporcom za mesiac máj 2010, v ktorom v kolónke „neospravedlnená absencia“ obsahuje údaj 0 pracovných dní. Okresný súd sa však mal zaoberať aj ďalšími okolnosťami čerpania spornej dovolenky navrhovateľkou, v ktorej súvislosti navrhla vykonanie dôkazu výsluchom svedka a oboznámením sa s pokladničným blokom zo dňa 27. 05. 2010. Navrhovateľka tak v odvolaní jednoznačne namietala, že z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, akého porušovania, porušovania čoho, akým konaním, resp. nekonaním a kedy sa dopustila závažného porušenia pracovnej disciplíny. V odôvodnení rozsudku absentuje špecifikácia čiastočných skutkových zistení vyplývajúcich z jednotlivo vykonaných dôkazov. Navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie okresného súdu v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
K odvolaniu sa písomne vyjadril i odporca, ktorý s tvrdeniami navrhovateľky uvedenými v odvolaní nesúhlasil, pretože navrhovateľka počas pracovného pomeru sústavne porušovala právne normy, napr. vyhlášku Ministerstva zdravotníctva č. 533/2007 Z. z. spočívajúcu v nedodržiavaní elementárnych hygienických požiadaviek, zákon č. 124/2006 o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci porušovaním zákazu fajčenia na pracovisku, zákon č. 311/2001 Zákonníka práce a to porušovaním pracovnej disciplíny neplnením si základných povinností zamestnanca a opakovane porušovala vyhlášku Ministerstva financií č. 55/1994 o spôsobe vedenia evidencie tržieb elektronickou registračnou pokladnicou, ako aj zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice. Navrhovateľka sa k porušeniu pracovnej disciplíny priznala, avšak uvedené skutočnosti sa snaží „bagatelizovať“. Odporca tak v celom rozsahu zotrval na svojich prvotných vyjadreniach tak písomných ako aj ústnych uvedených počas konania prvostupňového súdu a navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v celom rozsahu potvrdil.
Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. rozsudok okresného súdu zrušil podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. a podľa § 221 ods. 3 O. s. p. vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Jedným z dôvodov pre zrušenie prvostupňového rozhodnutia v rámci odvolacieho konania je dôvod, keď súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.
Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že navrhovateľke bolo dané zo strany odporcu okamžité skončenie pracovného pomeru. Pre platnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa podľa § 68 ods. 1 písm. b/ zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce (ďalej len „Zákonník práce“), sa vyžaduje jeho predchádzajúce prerokovanie príslušným odborovým orgánom v zmysle § 74 ods. 1 Zákonníka práce. Povinnosť zamestnávateľa prerokovať so zástupcami zamestnancov okamžité skončenie pracovného pomeru Zákonník práce formuluje ako hmotnoprávnu podmienku, nesplnenie ktorej v spojení s § 17 ods. 2 Zákonníka práce spôsobuje neplatnosť (absolútnu) okamžitého skončenia pracovného pomeru (viď napr. Najvyšší súd Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 72/2006, sp. zn. 5 Cdo 255/2008). Nesplnenie uvedenej hmotnoprávnej podmienky v konaní o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru predstavuje rozhodujúcu skutočnosť pre správne právne posúdenie veci. Je preto povinnosťou okresného súdu vykonať aj bez návrhu dokazovanie za účelom zistenia skutkových okolností potrebných pre posúdenie splnenia resp. nesplnenia hmotnoprávnej podmienky v zmysle § 74 ods. 1 Zákonníka práce a v prípade jej zistenia na takto zistenú absolútnu neplatnosť prihliadnuť z úradnej povinnosti. Z obsahu spisu okresného súdu, ale ani z odôvodnenia rozhodnutia však nevyplýva, či a v akom rozsahu boli zisťované skutkové okolnosti prípadu o splnení resp. nesplnení hmotnoprávnej podmienky v zmysle § 74 ods. 1 Zákonníka práce. I pokiaľ by odvolací súd vychádzal z predpokladu, že pri zamestnávateľovi nepôsobí odborový orgán, je oprávneným orgánom zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník. Pokiaľ však zamestnanci svoje právo, aby sa združili do odborov, či zvolili si zamestnaneckú radu alebo zamestnaneckého dôverníka nevyužili a u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, nemožno vyžadovať a ani vykonať prerokovanie skončenia pracovného pomeru s takýmito neexistujúcimi zástupcami zamestnancov. Na takúto objektívne nemožnú podmienku sa preto neprihliada a zamestnávateľ môže konať samostatne a takéto konanie nevedie k neplatnosti právneho úkonu. Uvedené zistenia však z obsahu spisu nevyplývajú, a preto prvostupňový súd nemohol na základe nevykonania týchto dôkazov správne právne posúdiť vec.
Navrhovateľka v odvolaní namietala nesprávne právne posúdenie veci ako aj to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené. Predovšetkým mala zato, že okamžité skončenie pracovného pomeru je absolútne neplatné, keďže sa svojim obsahom prieči zákonu a to ustanoveniu § 68 a nasl. Zákonníka práce a zároveň v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka aj z dôvodu neurčitosti vymedzenia dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru.
Odvolací súd vzhľadom na odôvodnenie rozhodnutia musí konštatovať, že záver okresného súdu, že dôvody uvedené v okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 28. 05. 2010 pre skončenie pracovného pomeru boli uvedené dostatočným spôsobom, nie je správny. Konštatovanie, že navrhovateľka nevenovala dostatočnú pozornosť udržiavaniu čistoty a poriadku na prevádzke, porušovala základné hygienické požiadavky na správnu výrobnú prax na pracovisku, je len všeobecným konštatovaním, ktoré nevymedzuje, akým spôsobom, akým konaním resp. nekonaním malo dôjsť k naplneniu uvedených skutkových okolností. Nemožno z nich vyvodiť ani včasnosť podania okamžitého skončenia pracovného pomeru, pretože pokiaľ odporca predložil v konaní dôkazy, že všetky uvedené skutočnosti sú zaznamenané interným bezpečnostným kamerovým systémom prevádzky v čase od 21. 05. 2010 do 28. 05. 2010, s uvedeným dôkazným prostriedkom nebol súd oboznámený a z týchto záznamov pri vyhodnotení dôkazov ani nemohol vychádzať.
Nie je správne, ak je v odôvodnení rozhodnutia konštatované, že navrhovateľka žiadnym spôsobom nepreukázala, že by v rámci svojej pracovnej doby v priestoroch kaviarne nefajčila. Naplnenie skutkovej podstaty závažného porušenia pracovnej disciplíny súvisí so zavineným porušením pracovnej disciplíny a základných právnych povinností zamestnanca formulovaných v ustanovení § 81 Zákonníka práce s tým, že závažné porušenie pracovnej disciplíny musí byť preukázané práve zo strany zamestnávateľa, t.j. odporcu a zo strany zamestnanca musí byť zavinené aspoň z nedbanlivosti. Odvolací súd nezistil žiadny dôkaz predložený odporcom, že by navrhovateľka v rámci svojej pracovnej doby v priestoroch kaviarne fajčila. Pokiaľ sa navrhovateľka nevyjadrila a podľa okresného súdu „nerozporovala“ skutočnosti ohľadne hygieny, taktiež nie je preukázané, kedy, akým spôsobom došlo k porušeniu jej pracovných povinností a to porušovaním základných hygienických požiadaviek na správnu výrobnú prax na pracovisku, v čom malo toto porušenie spočívať, čím resp., akým spôsobom nevenovala
dostatočnú pozornosť udržiavaniu čistoty a poriadku na prevádzke a podobne. Vyššie uvedené okolnosti obsiahnuté v okamžitom skončení pracovného pomeru však okrem tvrdenia odporcu neboli preukázané žiadnymi listinnými, resp. svedeckými dôkazmi. Interný bezpečnostný kamerový systém nebol okresným súdom považovaný za dôkaz a ani z neho okresný súd nevychádzal.
Ďalšie dôvody uvedené v okamžitom skončení pracovného pomeru a to skutočnosť, že tovar poskytnutý zákazníkom nebol evidovaný cez elektronickú registračnú pokladnicu a údaje o finančnom obrate boli sprístupnené tretej osobe, ako aj neskorý príchod do zamestnania dňa 05. 05. 2010 a nenastúpenie do zamestnania dňa 28. 05. 2010, sú i podľa odvolacieho súdu dôvodmi, ktoré boli v okamžitom skončení pracovného pomeru uvedené dostatočným spôsobom a je z nich zrejmé, akého porušenia sa navrhovateľka mala dopustiť v rámci svojich pracovných povinností.
Odvolací súd však poukazuje na to, že jednotlivé dôvody pre okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa predstavujú celkom samostatné a spolu nesúvisiace dôvody skončenia pracovného pomeru. Z ich porovnania nemožno robiť žiadne závery o tom, akú vysokú intenzitu má mať porušenie pracovnej disciplíny pre okamžité skončenie pracovného pomeru. Ak teda súd pri preskúmavaní rozhodnutia zamestnávateľa zistí, že jedno z viacerých porušení pracovnej disciplíny, za ktoré bol so zamestnancom okamžite skončený pracovný pomer, nie je dokázané, sám posudzuje, či ostatné porušenia pracovnej disciplíny ešte odôvodňujú okamžité skončenie pracovného pomeru (R 190/1999).
Odvolací súd vychádzajúc z doterajšej jednotnej súdnej praxe zdôrazňuje, že hodnotenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny závisí vždy od konkrétnych okolností prípadu a v zásade ju ovplyvňuje: 1./ osoba zamestnanca, 2./ funkcia, ktorú zamestnanec zastáva (pracovné zaradenie), 3./ jeho doterajší postoj k plneniu pracovných povinností, 4./ spôsob a intenzita porušenia konkrétnych pracovných povinností, 5./ situácia, v ktorej k porušeniu došlo, 6./ dôsledky porušenia pre zamestnávateľa, t.j., či konanie zamestnanca spôsobilo zamestnávateľovi napríklad škodu a podobne. Demonštratívny výpočet vyššie uvedených základných kritérií je rámcom objektívneho posúdenia stupňa intenzity porušenia pracovnej disciplíny. Okresný súd však nezvážil a nevyhodnotil samostatne i vo vzájomnej súvislosti všetky relevantné kritériá nevyhnutné pre stanovenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny navrhovateľkou. Stanovenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny v okolnostiach konkrétneho prípadu nebolo v súlade so zákonom a nezodpovedalo doterajšej súdnej praxi, preto je predčasný záver okresného súdu, že u navrhovateľky došlo k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny, ktoré oprávňovalo odporcu k tomu, aby s ňou okamžite skončil pracovný pomer podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce.
Konštatovanie okresného súdu o opakovanom porušení pracovnej disciplíny zo strany navrhovateľky aj napriek predchádzajúcim upozorneniam zo strany zamestnávateľa, vzhľadom na stanovisko navrhovateľky, že táto sa nedopustila porušenia pracovnej disciplíny a odmieta, že by išlo o závažné porušenie pracovnej disciplíny, nakoľko odporca doposiaľ nemal žiadne výhrady voči jej práci a nikdy ju na nič ústne ani písomne neupozornil, je konštatovaním predčasným, ak tomu nenasvedčuje doposiaľ vykonané dokazovanie, t.j. kedy, akým spôsobom, akou formou, bola odporcom upozorňovaná.
Pokiaľ ide o neospravedlnenú absenciu navrhovateľky, podľa ustálenej súdnej praxe, je neospravedlnenou vtedy, ak zamestnanec v dohodnutom pracovnom čase neplní svoje pracovné povinnosti vyplývajúce z pracovného pomeru z dôvodu neprítomnosti na dohodnutom pracovisku, a ak neprítomnosť nie je spôsobená jeho preukázanou pracovnou neschopnosťou, čerpaním dovolenky v súlade so Zákonníkom práce, udelením neplateného pracovného voľna alebo zákonnou prekážkou v práci. Neospravedlnená absencia zamestnanca v práci môže byť pre zamestnávateľa dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru pre závažné porušenie pracovnej disciplíny. Skutočnosti, ktoré sú podstatou tohto výpovedného dôvodu nenastávajú obvykle v dôsledku jednorázového, ale opakovaného konania zamestnanca niekedy v kratšej, inokedy v dlhšej dobe (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo/95/2009).
Záver okresného súdu o tom, že skutočnosť, či si navrhovateľka odhlásila a vyplatila obedy pred nástupom na dovolenku, nepreukazuje, že mala svojim zamestnávateľom uvedenú dovolenku za schválenú, je správny. Okresný súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s tým, že podľa tvrdenia navrhovateľky jej odporca dňa 27. 05. 2010 dal návrh na skončenie pracovného pomeru dohodou, s čím ona nesúhlasila, ktorá okolnosť mala mať vplyv na posúdenia absencie navrhovateľky v dňoch 28. 05. 2010 a 31. 05. 2010. V preskúmavanej veci je preto potrebné zodpovedať, či neospravedlnenou absenciou v práci dňa 28. 05. 2010 navrhovateľka porušila závažným spôsobom pracovnú disciplínu, a či by uvedená okolnosť sama osebe odôvodňovala skončenie pracovného pomeru zo strany odporcu.
Úlohou okresného súdu bude okrem zistenia skutkových okolností potrebných pre posúdenie splnenia resp. nesplnenia hmotnoprávnej podmienky v zmysle § 74 ods. 1 Zákonníka práce i opätovné posúdenie a vyhodnotenie, či dôvody uvedené v okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 28. 05. 2010 boli uvedené dostatočným spôsobom a či je z nich zrejmé, akého porušenia sa navrhovateľka dopustila v rámci svojich pracovných povinností, ktoré viedli odporcu k ukončeniu pracovného pomeru a či ide o dôvody, ktoré nie je možné dodatočne meniť. Posúdi najmä, či dôvody, ktoré vyhodnotí ako dôvody uvedené dostatočným spôsobom, boli i náležite odporcom preukázané. V prípade, ak zistí, že niektoré z viacerých porušení pracovnej disciplíny, za ktoré bol so zamestnancom okamžite skončený pracovný pomer, nie sú dokázané, sám posúdi, či ostatné porušenia pracovnej disciplíny ešte odôvodňujú okamžité skončenie pracovného pomeru. Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia jednoznačne uvedie, ktoré navrhované dôkazy boli prvostupňovým súdom vykonané, ako ich vyhodnotil, ktoré z navrhovaných dôkazov nevykonal a z akého dôvodu.
Okresný súd bude v ďalšom konaní vychádzať z vyššie uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu, ktorý je preň záväzný (ustanovenie § 226 O. s. p.) a rozhodne o náhrade trov v novom rozhodnutí o veci (ustanovenie § 224 ods. 3 O. s. p.).
Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.