Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 3 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (16)Rozsudok_9Co-12-2011.pdf
PDF · 97.08 KB
Case nature
Subarea
9Co/12/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň Mgr. Ingrid Vallovej a JUDr. Veroniky Svoradovej, v právnej veci žalobcu: Telefónica O2 Slovakia, s. r. o. so sídlom Einsteinova 24, Bratislava, IČO: 35 848 863, zastúpeného JUDr. Mariánom Chovancom, advokátom so sídlom v Bratislave, Trnavská cesta 60, proti žalovanému: O. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom J., N. 3, o zaplatenie sumy 1.246,57 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno z 19. októbra 2010, č. k. 13C/289/2010-61, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a v časti týkajúcej sa určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky p o t v r d z u j e .
V časti týkajúcej sa náhrady trov konania z r u š u j e a vec mu v tejto časti vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 884,11 eura spolu s 8,5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 25,59 eura od 19. 11. 2007 až do zaplatenia, zo sumy 19,92 eura od 12. 02. 2008 až do zaplatenia, zo sumy 344,30 eura od 19. 11. 2007 až do zaplatenia, zo sumy 0,20 eura od 18. 12. 2007 až do zaplatenia, zo sumy 19,92 eura od 12. 02. 2008 až do zaplatenia, zo sumy 248,59 eura od 07. 05. 2008 až do zaplatenia, zo sumy 225,59 eura od 31. 05. 2008 až do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol. Ďalším výrokom určil, že zmluvná podmienka, obsahom ktorej je záväzok účastníka uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 12.310,92 Sk v prípade dodatku k zmluve o pripojení z 27. 09. 2009 a zmluvnú pokutu vo výške 12.893,28 Sk v prípade dodatku k zmluve o pripojení z 29. 09. 2007, je neprijateľná. Zároveň žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 188,12 eura na účet právneho zástupcu žalobcu, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a ďalším výrokom rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Právne vec odôvodnil ust. § 53 ods. 1, 2, 3 písm. a), 4, § 54 ods. 1, 2, § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“), § 42 ods. 1 písm. a), § 43 ods. 1, 2, 3 písm. c), ods. 5 zák. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z. z. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalovaný porušil zmluvné podmienky, keď riadne a včas nezaplatil poplatky za poskytnuté hlasové a nehlasové služby v úhrnnej výške 409,93 eura. Na odstúpenie žalobcu od zmluvy neprihliadal, keďže tieto neboli žalovanému doručené. Skúmal ako predbežnú otázku platnosť dojednaní o zmluvnej pokute, pričom mal za to, že dodatky k zmluvám o pripojení boli vyhotovené dopísaním údajov na štandardnom formulári žalobcu, bez možnosti žalovaného ovplyvniť ich text. V dodatku z 29. 09. 2007 bola zakotvená povinnosť v prípade porušenia niektorej z jeho povinností ako účastníka zmluvná pokuta vo výške 427,98 eura a v prípade dodatku z 27. 09. 2007 vo výške 408,65 eura. Keďže tieto zmluvné pokuty sa javili neprimerane vysokou sankciou za nesplnenie záväzku, priznal súd zmluvnú pokutu vo výške 248,59 eura a 225,59 eura. Súčasne v súlade s § 153 ods. 4 OSP vo výroku rozsudku určil, ktoré zmluvné podmienky považuje
za neprijateľné. Z uvedených dôvodov považoval žalobcu za odôvodnene podanú vo výške 884,11 eura (409,93 eura za služby + 248,59 eura zmluvná pokuta + 225,59 eura zmluvná pokuta) a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. O úroku z omeškania rozhodol s poukazom na ust. § 517 ods. 1, 2 OZ a vládneho nariadenia č. 87/1995 Z. z. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP.
Proti tomuto rozsudku v jeho zamietajúcej časti a v určení zmluvnej pokuty vo výške 12.310,92 Sk uvedenej v dodatku k zmluve o pripojení z 27. 09. 2009 a v určení zmluvnej pokuty vo výške 12.893,28 Sk uvedenej v dodatku k zmluve o pripojení z 29. 09.2007 za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti, podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, domáhajúc sa zmeny tejto časti rozsudku a vyhovenia žalobe v plnom rozsahu, prípadne zrušenia rozsudku súdu prvého stupňa v zmysle § 221 ods. 1 písm. h) OSP a vrátenia veci prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Dôvodil tým, že prvostupňový súd v ním napadnutej časti nesprávne právne vec posúdil. Dohoda o zmluvnej pokute bola v každom jednotlivom prípade dohodnutá s klientom individuálne a to podľa poskytnutých služieb a benefitov, ktoré si záujemca vyberie, nakoľko ide o rôzne variácie programov, akcií a telefónov, z ktorých si každý klient môže vybrať pre neho tú najvhodnejšiu. Dohodnutá zmluvná pokuta medzi účastníkmi bola primeraná a plní preventívnu, uhradzovaciu a sankčnú funkciu. Slúži okrem iného ako paušalizovaná náhrada škody a to bez ohľadu na skutočnosť, či reálna škoda vznikla. V súvislosti s výškou zmluvnej pokuty je treba, aby pokuta zahŕňala všetky škody, ktoré možno rozumne v danom konkrétnom vzťahu s porušením určitej povinnosti očakávať, musí mať dostatočnú, nie však premrštenú výšku. Žalovaný sa zaviazal poskytovať služby žalobcovi po dobu 24 mesiacov a neplnením si svojich povinností ani po dodatočne stanovenej lehote žalobca musel od zmlúv o pripojení so žalovaným odstúpiť.
Žalovaný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.
Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa (§ 213 ods. 1 OSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP s verejným vyhlásením rozhodnutia pri splnení si povinnosti upravenej v ust. § 156 ods. 3 OSP, a po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a o odvolaní rozhodol tak, že rozsudok v napadnutej zamietajúcej časti a v časti týkajúcej sa vyslovenia zmluvnej pokuty za neprijateľnú podmienku podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil.
Žalobca v podanom odvolaní síce výslovne uviedol, že podáva odvolanie proti všetkým výrokom napadnutého rozhodnutia, avšak z podaného odvolania je zrejmé, že žalobca nepodal odvolanie proti výroku v jeho vyhovujúcej časti, a preto rozsudok súdu prvého stupňa nadobudol v tejto časti právoplatnosť.
Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca, ako jeden z operátorov na trhu verejných telekomunikačných služieb, sa domáhal od žalovaného ako spotrebiteľa jeho telekomunikačnej služby zaplatenia ceny odobratých služieb využívané na telefónnom čísle XXXXXXXXX a telefónnom čísle XXXXXXXXX vo výške 409,93 eura a zmluvných pokút vo výške 836,64 eura z dvoch po sebe uzavretých zmlúv. Ide o Dodatky k zmluve o pripojení zo dňa 27. 09. 2007, č. tel. XXXXXXXXX a zmluvy o pripojení zo dňa 29. 09. 2007, č. tel. XXXXXXXXX. Súd prvého stupňa žalobe čiastočne vyhovel, keď zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy spočívajúcej v cene odobratých služieb vo výške 409,93 eura a na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 474,18 eura (248,59 eura + 225,59 eura), celkovo vo výške 884,11 eura, a vo zvyšku žalobu zamietol. Vychádzal pritom zo skutkového stavu, ktorý mal oporu vo vykonanom dokazovaní. Prvostupňový súd vec aj správne právne posúdil a odvolací súd v súvislosti s odvolacími námietkami odôvodnenie dopĺňa.
Prejednávanú vec je potrebné v súlade s ust. § 879j Občianskeho zákonníka posudzovať s ohľadom na to, že zmluvy o pripojení a dodatky k nim boli účastníkmi uzatvorené pred 01. 01. 2008 podľa ustanovení zákona číslo 40/1964 Zb. v znení účinnom do 31. 12. 2007.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty, alebo určený spôsob jej určenia.
K tvrdeniu žalobcu ohľadom dohodnutej zmluvnej pokuty, ktorá bola podľa jeho tvrdenia dohodnutá ako sankcia za porušenie zmluvnej povinnosti a ako zabezpečovací prostriedok za účelom dosiahnutia väčšej istoty, že žalovaný si bude plniť povinnosti vyplývajúce zo zmluvného vzťahu, odvolací súd poznamenáva:
Inštitút zmluvnej pokuty je jedným z právnych prostriedkov zabezpečenia zmluvných záväzkov, ktoré sú súhrnne upravené v § 544 až 587 Občianskeho zákonníka. Ich zmyslom je zabezpečenie splnenia povinností, ktoré sú obsahom záväzku. Účel zmluvnej pokuty spočíva predovšetkým vo vyhrážke citeľnou majetkovou sankciou voči dlžníkovi pre prípad, že nesplní svoju povinnosť z hlavného záväzkového vzťahu a taktiež v zabezpečení veriteľa proti prípadnej škode, ktorá by mu mohla nesplnením hlavného záväzku vzniknúť. Tento účel je, ako z povahy veci vyplýva, obtiažne splniteľný len symbolickou vyhrážkou, ktorá má v pomeroch dlžníka len minimálny význam a nemotivuje ho dostatočne k tomu, aby na seba bral len také záväzky, ktoré pri zvážení všetkých okolností môže s vysokou pravdepodobnosťou splniť. Zároveň má sankčný charakter, pretože účastníka, ktorý poruší zmluvnú povinnosť, stíha nepriaznivým následkom v podobe vzniku ďalšej povinnosti zaplatiť peňažnú čiastku v dohodnutej výške. Dojednanie zmluvnej pokuty, ako i jej výšky, je zásadne vecou vzájomnej dohody strán. Neznamená to však, že by v každom jednotlivom prípade mohla byť pokuta dohodnutá v neobmedzenej výške.
I keď zákon výslovne neupravuje obmedzenia pri dohodách o výške zmluvnej pokuty, túto je však potrebné posúdiť i z hľadiska právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv, upravenej v I. časti 5. hlavy Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 52 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia prejednávaných zmlúv determinovalo spotrebiteľské zmluvy ako kúpne zmluvy, zmluvy o dielo, alebo iné odplatné typy zmlúv upravené v 8. časti tohto zákona, a zmluvy podľa § 55, pokiaľ sú zmluvnými stranami na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách majú povahu osobitných ustanovení voči ustanoveniam, ktoré v 8. časti upravujú jednotlivé typy zmlúv. Za dodávateľa sa považuje osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy koná v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Je silnejšou zmluvnou stranou, ktorá ponúka spotrebiteľovi k spotrebe určitú vec, ktorej predaj, resp. iná forma distribúcie je predmetom podnikania dodávateľa. Na druhej strane spotrebiteľ je zase osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekoná v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Je slabšou zmluvnou stranou, pretože nemôže vopred pripravený návrh zmluvy ovplyvniť. Všeobecnú úpravu spotrebiteľskej zmluvy obsahuje ust. § 53 Občianskeho zákonníka, ktoré zároveň obsahuje i generálnu klauzulu, ktorá zakazuje v spotrebiteľských zmluvách ustanovenia, ktoré spôsobujú v neprospech spotrebiteľa značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán a tieto označuje za neprijateľné podmienky a sankcionuje ich absolútnou neplatnosťou. Aplikáciu tohto všeobecného zákazu dohodnutia neprijateľných podmienok vylučuje len na dohody týkajúce sa predmetu plnenia a ceny plnenia (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Naviac, ust. § 54 Občianskeho zákonníka zakotvuje zásadu, že zmluvné podmienky spotrebiteľských zmlúv sa nemôžu odchýliť od zákona v neprospech spotrebiteľa, ako i interpretačné pravidlo, ako špeciálne pravidlo pre právny režim spotrebiteľských zmlúv, podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Vychádzajúc z vyššie popísanej právnej úpravy, niet pochýb o tom, že sporom dotknuté zmluvy, uzatvorené účastníkmi konania, sú štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, a nie individuálne dojednanou zmluvou ako uvádza žalobca. Tým sa pri posudzovaní dôvodnosti žalobcom
uplatneného nároku v tomto konaní zároveň otvoril priestor pre tzv. súdnu kontrolu zmluvných podmienok, a to v zmysle, či tieto nespôsobili hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa, a to i vo vzťahu k dojednanej zmluvnej pokute.
Žalovaný síce porušil zmluvnú povinnosť v prvom roku zmluvného vzťahu a môže sa javiť, že v jeho prípade obavy z poškodzovania spotrebiteľa nie sú namieste. Súdna kontrola štandardných zmlúv je však postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl a bolo by v rozpore s cieľom smernice, ak by sa pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ chránil a druhý nie. Rozhodujúce je, že problémová zmluvná pokuta v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa a nie je rozhodujúca vôľa a subjektívny postoj zmluvných strán.
Odvolací súd nijako nepopiera význam zmluvnej pokuty a ani jej dojednania, ale treba dbať aj na skutočný zmysel a cieľ inštitútu zmluvnej pokuty ako inštitútu súkromného práva zvlášť pri osobitne chránených spotrebiteľských vzťahoch. Žalobca ponúka žalovanému svoje služby ako spotrebiteľovi prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebiteľ nemôže zmluvné podmienky ovplyvniť.
Súdna kontrola štandardných zmlúv je však postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl a bolo by v rozpore s cieľom Smernice Rady Európy č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ak by sa pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ chránil a druhý nie. Rozhodujúce je, že problémová zmluvná pokuta v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa a nie je rozhodujúca vôľa a subjektívny postoj zmluvných strán.
Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že nepopiera význam zmluvnej pokuty, ale musí sa jednať o zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci súdnej kontroly neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, pretože podmienky, za akých žalobca dohoduje zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách, podľa názoru odvolacieho súdu, poškodzujú spotrebiteľa. Zároveň sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že ani zníženú sumu zmluvnej pokuty nebolo možné priznať a to nielen na základe toho, že celková výška zmluvnej pokuty dohodnutá v Dodatku bola v rozpore s dobrými mravmi ako všeobecne uznávaným správaním sa v spoločnosti, a teda v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná, ale bolo ju potrebné považovať za absolútne neplatnú v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 12. 2007 v dôsledku posúdenia zmluvnej pokuty za neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Preto odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne zamietol žalobu v sume 362,46 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 160,06 eura od 07. 05. 2008 a do zaplatenia a zo sumy 202,40 eura a s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne od 31. 05. 2008 do zaplatenia.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a v časti týkajúcej sa vyslovenia zmluvnej pokuty za neprijateľnú podmienku podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil.
Súd prvého stupňa vo svojom rozsudku o náhrade trov konania rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 188,12 eura na účet jeho právneho zástupcu a súčasne žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Tento výrok odôvodnil ust. § 142 ods. 2 OSP. Rozhodnutie súdu prvého stupňa pre obsiahnutie dvoch protichodných výrokov o náhrade trov konania účastníkov v napadnutom rozsudku je nepreskúmateľné a zmätočné.
V zmysle ust. § 157 OSP, rozsudok musí obsahovať odôvodnenie, pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada i so špecifickými námietkami účastníka. Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so
všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom mieste pre dohady a domnienky.
Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia súdu je nielen formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu, tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí, t. j. musí byť preskúmateľné.
Nepreskúmateľnosť rozhodnutia v dôsledku nedostatku dôvodov alebo jeho nezrozumiteľnosti je vždy dôvodom na zrušenie takéhoto rozhodnutia. Výrok rozhodnutia musí byť dostatočne odôvodnený a dôvody musia byť jasné a presvedčivé. Výrok, ktorý nemá svoj obsah v odôvodnení, nemožno za taký považovať. Nedostatok tohto obsahu sa môže prejaviť v nezrozumiteľnosti a tým aj nepreskúmateľnosti dôvodov, prípadne nedostatku dôvodov, čo nedáva podklad pre výrok. Pritom nie je rozhodujúce, že výrok by bol pri správnom odôvodnení správny. Nedostatok odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutia je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces a táto vada zakladá zároveň aj dôvodnosť podaného odvolania v zmysle § 205 ods. 2 písm. a) OSP.
Nepreskúmateľnosť rozsudku súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania robí takto konanie pred súdom prvého stupňa vadným v zmysle § 212 ods. 3 OSP, ktoré zistenie musí mať za následok jeho zrušenie podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP a vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 OSP), v ktorom je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 OSP).
Odvolací súd pre nedostatočné odôvodnenie výroku o náhrade trov konania nemohol rozsudok v tejto časti preskúmať, preto ho podľa § 221 ods. 1 písm. f) a ods. 2 OSP zrušil a vrátil na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude znova rozhodnúť o náhrade trov konania v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení s dostatočným odôvodnením. V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 OSP).
Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.