Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoP/28/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudkýň JUDr. Janky Benkovičovej a JUDr. Táne Šefčíkovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B., nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, úsek sociálnych vecí a rodiny, pracovisko Senec, adresa sídla Senec, Krátka 1, maloleté deti rodičov - matky: A. B., D. E., nar. XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu B., F. XX, zastúpená splnomocnencom: JUDr. Pavol Torňoš, advokát, adresa sídla Bratislava, Tomášikova 50/D a otca: G. H. B., nar. XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu I. H., J. XX, zastúpený splnomocnencom: JUDr. Andrej Gar, advokát, adresa sídla Bratislava, Štefánikova 14, o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III z 15. novembra 2022 č.k. -865, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutých výrokoch o určení výživného zo strany otca maloletých detí na maloletého A. a maloletú C., o povolení otcovi maloletých detí zaplatiť zročné výživné na maloletého A. a zročné výživné na maloletú C. v splátkach vo výške a lehote ich splatnosti určenej v rozhodnutí a v časti rozhodnutia o trovách konania p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie v časti zverenia, zastupovania, správy majetku maloletých detí a úpravy styku otca s maloletými deťmi na čas do rozvodu manželstva a otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX sumou 150 eur mesačne od 26.09.2019 do 31.08.2020 a sumou 200 eur mesačne od 01.09.2020 do 07.07.2022, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, zročné výživné na maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 26.09.2019 do 07.07.2022 v sume 2.163,70 eur povolil otcovi uhradiť v dvoch splátkach tak, že prvú splátku v sume 1.000 eur je otec povinný uhradiť do 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia k rukám matky a druhú splátku v sume 1.163,70 eur je otec povinný uhradiť do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia k rukám matky. Súd prvej inštancie ďalej rozhodol tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletej C. B., nar. XX.XX.XXXX sumou 100 eur mesačne od 26.09.2019 do 31.08.2020 a sumou 170 eur mesačne od 01.09.2020 do 07.07.2022, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky a zročné výživné na maloletú C. B., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 26.09.2019 do 07.07.2022 v sume 2.240 eur otcovi povolil uhradiť v dvoch splátkach tak, že prvú splátku v sume 1.000 eur je otec povinný uhradiť do 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia k rukám matky a druhú splátku v sume 1.240 eur je otec povinný uhradiť do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia k rukám matky. Vo zvyšnej časti súd prvej inštancie návrh matky na určenie výživného zamietol.

1.1 Na odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom doručeným súdu dňa 26.09.2019 sa matka domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva z dôvodu, že rodičia maloletých detí spolu nežijú a otec maloletých detí na výživu maloletých detí riadne neprispieva. Na pojednávaní súdu konanom 15.11.2022 matka vzala návrh v časti zverenia, zastupovania, správy majetku maloletých detí a úpravy styku s maloletými deťmi na čas do rozvodu manželstva späť a v tejto časti žiadala konanie zastaviť s poukazom na skutočnosť, že manželstvo rodičov maloletých detí bolo rozvedené rozsudkom, ktorý nadobudol právoplatnosť vo výroku o rozvode manželstva dňa 07.07.2022. V časti výživného na maloleté deti na čas do rozvodu manželstva matka navrhla uložiť otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého A. sumou 250 eur mesačne a na výživu maloletej C. sumou 220 eur mesačne od podania návrhu až do rozvodu manželstva s tým, aby súd uložil otcovi povinnosť uhradiť zročné výživné jednorazovo, resp. maximálne v dvoch splátkach. Vo svojom podaní matka uviedla, že rodičia ako manželia nežili v spoločnej domácnosti od 17.09.2019, kedy matka v záujme zabezpečenia bezpečného prostredia pre výchovu a život maloletých detí opustila spoločnú domácnosť a bývala u svojej matky v Českej republike, 160 km od miesta obvyklého pobytu maloletých detí. Matka uviedla, že bola terčom psychického násilia počas spolužitia zo strany otca, a to aj za prítomnosti maloletých detí. Poukázala na otcove správanie. K návrhu na určenie výživného matka uviedla, že otec pracuje ako IT konzultant (SAP konzultant) v spoločnosti F. K., K. s príjmom 4.000 eur brutto. Je majetný, vo výlučnom vlastníctve má byt, ktorý prenajíma, kde má príjem z prenájmu 450

- 500 eur mesačne. Zároveň je s matkou spoluvlastníkom rodinného domu v I. H., ktorý má 6 izieb, podlahovú plochu o výmere 200 m2 a garáž. Otec je držiteľom motorového vozidla zn. Ford. Spláca hypotekárny úver po cca 1.300 eur mesačne. Matka je zdravá, je na rodičovskej dovolenke a stará sa o maloleté deti. Otec navrhol zveriť maloleté deti do jeho výlučnej osobnej starostlivosti, eventuálne do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a v prípade, že by súd zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky súhlasil s tým, aby bol zaviazaný platiť na maloletého A. výživné vo výške 150 eur mesačne a na výživu maloletej C. v sume 100 eur mesačne od 17.07.2020, teda odo dňa kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok Mestského súdu v Brne (sp. zn. ), ktorým bolo rozhodnuté o vrátení maloletých detí do krajiny ich obvyklého pobytu.

1.2 V konaní mal z vykonaného dokazovania ako aj z výpovedí účastníkov konania za preukázané, že rodičia maloletých detí boli manželmi, ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 03.06.2022 č.k. -839, v ktorom výroku o rozvode manželstva rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 07.07.2022. Matka vzala návrh v časti zverenia, zastupovania, správy majetku maloletých detí a úpravy styku s maloletými deťmi na čas do rozvodu manželstva späť a v tejto časti žiadala konanie zastaviť. Otec a opatrovník maloletých detí so zastavením konania v týchto častiach súhlasili.

1.2.1 Matka s maloletými deťmi do 09/2020 bývala u matkinej matky v L. v Českej republike v jej rodinnom dome, kde matka odišla, podľa jej vyjadrenia, v záujme zabezpečenia bezpečného prostredia pre výchovu a život maloletých detí. Na úhradu nákladov na bývanie svojej matke neprispievala. Od 09/2020 matka s maloletými deťmi bývala v B. v prenajatom byte, s čím mala spojené výdavky vo výške 520 eur mesačne titulom nájomného a odplaty za energie. Bola na rodičovskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok vo výške 220,70 eur mesačne a od 04/2022 má zamestnávateľom poskytnuté neplatené voľno. Matke bol od 01.10.2019 priznaný rodičovský príspevok na maloletú C. vo výške 14.000 Kč mesačne, ktorý bol následne od 01.01.2020 zvýšený tak, že celková čiastka tejto dávky sa zvýšila z pôvodných 220.000 Kč na 300.000 Kč. Nárok matky na túto dávku zanikol dňom 30.06.2021. Od 01.05.2022 bol matke poskyovaný rodičovský príspevok na maloletú C. vo výške 383 eur mesačne. Matka okrem nehnuteľností, ktoré vlastní v bezpodielovom spoluvlastníctve s otcom (rodinný dom a pozemky), iné nehnuteľnosti nevlastnila, nevlastnila osobné motorové vozidlo, užívala bezodplatne osobné motorové vozidlo svojho otca.

1.2.2 Otec žil v rodinnom dome v I. H., ktorý rodinný dom je v bezpodielovom spoluvlastníctve rodičov, ktoré bezpodielové spoluvlastníctvo nebolo po rozvode manželstva ešte vysporiadané. Úverové splátky a náklady na bývanie v rodinnom dome uhrádzal otec, ktoré pasíva budú taktiež predmetom vysporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Podľa vyjadrenia otca, v rodinnom dome žije so svojou partnerkou od cca začiatku roka 2021 a na pojednávaní vo veci otec uviedol, že priateľka na úhradu nákladov na bývanie neprispievala. Otec bol do 04/2019 zamestnaný v spoločnosti A. M. K. – K. K., jeho priemerný čistý mesačný zárobok bol 3.245 eur a uplatňoval si daňový bonus 22,17 eur mesačne, pričom k ukončeniu jeho pracovného pomeru u tohto zamestnávateľa došlo okamžitým

skončením pre závažné porušenie pracovnej disciplíny. Od 04/2019 bol na materskej dovolenke s maloletou C. a poberal materské vo výške 47 eur/deň, pričom za 09/2019 (1.990,48 eur) a 10/2019 (1.321,74 eur), mal príjem zo zamestnania podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni a od 31.10.2019 poberal dávku v nezamestnanosti cca 33 eur/deň. Za rok 2018 otec vykázal úhrn zúčtovaných a vyplatených zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti vo výške 50.114,04 eur a bol mu vyplatený daňový bonus 258,72 eur. Za rok 2019 otec vykázal úhrn zúčtovaných a vyplatených zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti vo výške 22.763,29 eur a bol mu vyplatený daňový bonus 532,08 eur. Daňovým priznaním k dani z príjmov otca za rok 2020 mal súd preukázané, že otec mal v roku 2020 úhrn príjmov od všetkých zamestnávateľov 60.353,71 eur a uplatňoval si daňový bonus na maloleté deti 878,52 eur. Daňovým priznaním k dani z príjmov otca za rok 2021 mal súd preukázané, že otec mal v roku 2021 úhrn príjmov od všetkých zamestnávateľov 43.755,20 eur a mal príjmy zo živnosti 10.000 eur, výdavky zo živnosti 6.357,53 eur a uplatňoval si daňový bonus na deti 1.114,56 eur. Otec začal od 08/2021 podnikať ako samostatne zárobkovo činná osoba v oblasti počítačových technológií. Ohľadom výdavkov na podnikanie otec uviedol, že si uplatňoval paušálne výdavky. Podklady na zhodnotenie svojich príjmov a výdavkov na podnikanie za rok 2022 do rozvodu manželstva otec súdu nepredložil. Otec vykonával funkciu poslanca obecného zastupiteľstva, za čo mal vyplácanú odmenu (v roku 2019

- 80 eur mesačne, v roku 2020 - 100 eur mesačne a v roku 2021 - 113,33 eur mesačne). Okrem nehnuteľností, ktoré vlastní v bezpodielovom spoluvlastníctve s matkou (rodinný dom a pozemky), vlastní 2-izbový byt, ktorý poskytoval do užívania cudzím osobám, podľa jeho vyjadrenia len za úhradu nákladov, bez dohodnutia nájomného. Okrem toho vlastní nebytový priestor - garáž. Osobné motorové vozidlo otec nevlastnil. Počas doby, keď matka bývala s maloletými deťmi v Českej republike, pravidelne týždenne cestoval do Českej republiky za maloletými deťmi, s čím mal spojené zvýšené výdavky. Po návrate matky s maloletými deťmi na Slovensko sa otec stretával s maloletými deťmi pravidelne podľa nariadeného neodkladného opatrenia uznesením Okresného súdu Bratislava III zo dňa 30.09.2020 č.k. -25 každý nepárny týždeň od stredy od 16:00 hod. do piatka do 18:00 hod. a každý párny týždeň od piatka od 16:00 hod. do nedele do 18:00 hod.

1.2.3 Maloletý A. v rozhodnom období nenavštevoval predškolské zariadenie, bol v celodennej osobnej starostlivosti matky, bol zdravý a jeho potreby boli bežné a zodpovedajúce jeho veku. Počas jeho pobytu v Českej republike mala matka s uspokojovaním jeho osobných potrieb spojené odôvodnené mesačné výdavky v sume 240 eur (na stravu 150 eur, na oblečenie a obuv 60 eur, na zdravotnú starostlivosť 10 eur a na hygienu a drogériu 20 eur). Od 09/2020, kedy sa matka s maloletými deťmi vrátila na Slovensko, mala matka s uspokojovaním jeho osobných potrieb spojené odôvodnené mesačné výdavky v sume 347 eur mesačne (pomerná časť nákladov na bývanie od 09/2020 cca 127 eur (520 : 3osoby : 30dní x 22dní u matky), náklady na stravu 110 eur, na oblečenie a obuv 60 eur, na zdravotnú starostlivosť 30 eur - nosí okuliarky a na hygienu a drogériu 20 eur).

1.2.4 Maloletá C. taktiež v rozhodnom období nenavštevovala predškolské zariadenie, bola v celodennej osobnej starostlivosti matky. Má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, s čím však nie sú spojené zvýšené výdavky na strane matky. S uspokojovaním jej osobných potrieb má matka spojené len bežné výdavky. Počas jej pobytu v Českej republike mala matka s uspokojovaním jej osobných potrieb spojené odôvodnené mesačné výdavky v sume 200 eur (na stravu 110 eur, na oblečenie a obuv 60 eur, na zdravotnú starostlivosť 10 eur a na hygienu a drogériu 20 eur). Od 09/2020, kedy sa matka s maloletými deťmi vrátila na Slovensko, mala matka s uspokojovaním jej osobných potrieb spojené odôvodnené mesačné výdavky v sume 307 eur mesačne (pomerná časť nákladov na bývanie od 09/2020 cca 127 eur (520 : 3osoby : 30dní x 22dní u matky), náklady na stravu 80 eur, na oblečenie a obuv 60 eur, na zdravotnú starostlivosť 20 eur a hygienu a drogériu 20 eur) s tým, že súd neprihliadol na výdavky maloletých detí na dopravu a voľnočasové aktivity, ktoré výdavky mal aj otec a ktorý maloletým deťom uhrádzal aj krúžky a mal taktiež bežné výdavky počas starostlivosti o maloleté deti, ktoré uviedol najskôr vo výške 200 - 300 eur mesačne, neskôr vo výške 400 eur mesačne na obe maloleté deti.

1.2.5 Procesný opatrovník súhlasil so zastavením konania v časti zverenia, zastupovania a správy majetku maloletých detí a úpravy styku a v časti určenia výživného uviedol, že rozhodnutie ponecháva na úvahu súdu.

1.3 Vec (ktorá zostala predmetom konania po čiastočnom späťvzatí návrhu matky) právne posúdil ako nárok maloletých detí na výživu voči otcovi za obdobie od podania návrhu matky na takéto určenia až do rozvodu ich manželstva podľa , , , a Civilného

mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) a až 5, , , , , , o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ “) a vyhodnotiac dôkazy jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti určil výživné do rozvodu manželstva tak, ako je uvedené vo výroku napadnutého rozhodnutia a vo zvyšnej časti návrh matky zamietol.

1.4 Na odôvodnenie takéhoto svojho rozhodnutia vo veci samej uviedol, že vyživovaciu povinnosť majú obaja rodičia a ich zákonná vyživovacia povinnosť neznamená mechanickú rovnosť. Výživným sú náklady na uspokojovanie odôvodnených potrieb dieťaťa v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej ako i po stránke duševnej, považujúc súdom určené výživné na maloleté deti za súladné s možnosťami a schopnosťami rodičov prispievať na výživu maloletých detí, ako aj súladné s odôvodnenými potrebami maloletého A. a maloletej C. v rozhodnom období.

1.4.1 V danej veci z vykonaného dokazovania je zrejmé, že otec uhradil na výživu maloletého A. od podania návrhu do rozvodu manželstva výživné k rukám matky spolu 3.950 eur (50 eur v 04/2020 a po 150 eur mesačne od 05/2020 do 06/2022, to je 150 eur x 26 mesiacov) a na výživu maloletej C. od podania návrhu do rozvodu manželstva výživné k rukám matky spolu 2.650 eur (50 eur v 04/2020 a po 100 eur mesačne od 05/2020 do 06/2022, to je 100 eur x 26 mesiacov). Otcovi vzniklo zročné výživné na maloletého A. za obdobie od podania návrhu, to je od 26.09.2019 do právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, to je do 07.07.2022 vo výške 2.163,70 eur - pomerná časť 09/2019 v sume 25 eur (150 eur/30 dní x 5 dní) + 3 mesiace 2019 a 8 mesiacov 2020 x 150 eur + 4 mesiace 2020, 12 mesiacov 2021 a 6 mesiacov 2022 x 200 eur + pomerná časť 07/2022 v sume 38,70 eur (200 eur/31 dní x 6 dní) = 6.113,70 eur, od ktorej sumy súd odpočítal otcom uhradené výživné na maloletého 3.950 eur. Otcovi vzniklo zročné výživné na maloletú C. za obdobie od podania návrhu, to je od 26.09.2019 do právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, to je do 07.07.2022 vo výške 2.240 eur - pomerná časť 09/2019 v sume 16,65 eur (100 eur/30 dní x 5 dní) + 3 mesiace 2019 a 8 mesiacov 2020 x 100 eur + 4 mesiace 2020, 12 mesiacov 2021 a 6 mesiacov 2022 x 170 eur + pomerná časť 07/2022 v sume 32,88 eur (170 eur/31 dní x 6 dní) = 4.890 eur, od ktorej sumy súd odpočítal otcom uhradené výživné na maloletú 2.650 eur.

1.4.2 V neprospech otca súd prvej inštancie vyhodnotil skutočnosť, že otec podniká v oblasti počítačových technológií od 08/2021, má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu a tieto príjmy za rok 2022 nijako nepreukázal. Súd prvej inštancie preto vychádzal zo záveru, že otcove mesačné príjmy sú vo výške 4.361,20 eur (pozn. životné minimum platné od 01.07.2021 - 218,06 eur x 20), čo zodpovedá aj schopnostiam otca takýto zárobok dosahovať. Súd rovnako prihliadal na skutočnosť, že aj matka má vyživovaciu povinnosť k svojim maloletým deťom, mala otcom poskytnutých 6 x 200 eur a mala poskytnutý finančný dar vo výške 250.000 Kč (cca 10.000 eur).

1.4.3 S poukazom na uvedené súd prvej inštancie otca detí zaviazal povinnosťou prispievať na výživu maloletého A. sumou 150 eur mesačne od 26.09.2019 do 31.08.2020 a sumou 200 eur mesačne od 01.09.2020 do 07.07.2022, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky a zročné výživné na maloletého za obdobie od 26.09.2019 do 07.07.2022 v sume 2.163,70 eur povolil otcovi uhradiť v dvoch splátkach tak, že prvú splátku v sume 1.000 eur je otec povinný uhradiť do 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia k rukám matky a druhú splátku v sume 1.163,70 eur je otec povinný uhradiť do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia k rukám matky. Na výživu maloletej C. zaviazal otca prispievať sumou 100 eur mesačne od 26.09.2019 do 31.08.2020 a sumou 170 eur mesačne od 01.09.2020 do 07.07.2022, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky a zročné výživné na maloletú C. za obdobie od 26.09.2019 do 07.07.2022 v sume 2.240 eur povolil otcovi uhradiť v dvoch splátkach tak, že prvú splátku v sume 1.000 eur je otec povinný uhradiť do 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia k rukám matky a druhú splátku v sume 1.240 eur je otec povinný uhradiť do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia k rukám matky a vo zvyšnej časti návrh matky na určenie výživného zamietol.

1.4.4 O trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania. Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil len právne, a to poukazom na ustanovenie .

2. Rozsudok napadol riadnym a včasným odvolaním otec maloletých detí viniac súd prvej inštancie, že tento vo veci dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam [ , ďalej len „CSP“], že rozhodnutie súdu

prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [ ] a že súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci ( ).

2.1 Na odôvodnenie odvolania uviedol, že zo strany súdu prvej inštancie nedošlo k náležitému zisteniu skutočného stavu, čím došlo k určeniu výživného voči obom maloletým deťom v neprimeranej výške. Otec uvádza, že matka sa s oboma maloletými deťmi vrátila na územie SR v zmysle rozhodnutia českého súdu o návrate dňa 13.09.2020, avšak už dňa 16.09.2020 opäť odišla na územie ČR, kde sa zdržiavala až do 25.09.2020. Okolo 27-28.09. 2020 matka aj s maloletými deťmi opäť odišla na územie ČR, kde zotrvala až do 14.10.2020 a následne sa do ČR aj s maloletými deťmi opäť vrátila dňa 21.10.2020, kde zotrvala až do 31.10.2020. Na základe uvedeného súd prvej inštancie nesprávne zistil skutočný stav veci, na základe čoho nesprávne vymedzil prvé časové obdobie, za ktoré vznikla otcovi povinnosť uhradiť zročné výživné. Koniec prvého obdobia by mal byť ohraničený dátumom, od ktorého sa matka reálne, nie len teoreticky, s maloletými deťmi nachádzala na území Slovenskej republiky. Za takýto dátum s prihliadnutím na vyššie uvedené nie je možné považovať dátum 31.08.2020. Otec zastáva názor, že ak už súd považoval za dôvodné rozdeliť obdobie na dve časti, mal sa riadiť faktickou prítomnosťou matky a maloletých detí na území Slovenskej republiky a nie inými faktormi. V takomto prípade by koniec prvého obdobia pripadol na deň 31.10.2020. Otec za správne rozdelenie časových období, t.j. od kedy a v akej výške vznikla otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletých detí, považuje nasledovné rozdelenie - prvé obdobie: od 26.09.2019, t.j. od podania návrhu matky do 31.10.2020, t.j. do faktickej prítomnosti matky a maloletých detí na území Českej republiky, druhé obdobie: od 01.11.2020 do 07.07.2022.

2.2 Matka svojim konaním podľa otca zneužíva systém poskytovania štátnych sociálnych dávok, a to v zmysle, že matka vlastnú dcéru označila za zdravotne znevýhodnenú osobu. Dcéru bez akejkoľvek diskusie s otcom zobrala k pedopsychiatrovi s cieľom dosiahnuť účelové vyjadrenie pre poskytnutie rodičovského príspevku vo výške 383 eur od 01.05.2022 až do roku 2024, kedy dieťa bude mať 5 rokov, čím zabraňuje prirodzenému rozvoju maloletej a takéto jej konanie je preto v rozpore so záujmom maloletej. Matka tak účelovo nemá ani záujem sa zamestnať v jej aktuálnom bydlisku, a tak zabezpečiť každodennú starostlivosť a rozvoj svojich vlastných detí.

2.3 Čo do výšky vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom v prvom z období tak, ako ho vymedzil súd prvej inštancie, t.j. od 26.09.2019 do 31.08.2020, otec zastáva názor, že takto určené výživné nezodpovedá reálnym odôvodneným výdavkom na maloleté deti. Sama matka na pojednávaní konanom dňa 15.11.2022, ako aj v priebehu celého konania tvrdila, že žila u svojej matky, ktorej neprispievala na bývanie či na chod domácnosti. Matka sa vyjadrila tým smerom, že jediné na čo prispievala bola strava. Avšak ani tieto tvrdenia matky neboli zo strany matky preukázané. Z uvedeného dôvodu je nepreskúmateľné, akou výškou a či vôbec, matka v čase, kedy sa s maloletými deťmi bez súhlasu otca zdržiavala v Českej republike, prispievala na stravu či iné výdavky. Čo do výšky vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom v druhom z období tak, ako ho vymedzil súd prvej inštancie, t.j. od 01.09.2020 do 07.07.2022, takto určenú vyživovaciu povinnosť otca voči maloletým deťom považuje otec za neadekvátnu a nereflektujúcu pomer jeho starostlivosti o maloleté deti, a to predovšetkým s prihliadnutím na rozsah styku s maloletými deťmi. Otec, ako bolo preukázané, sa maloletým deťom počas času, kedy sú v jeho starostlivosti, aktívne venuje. Okrem základných potrieb otec pre maloleté deti zabezpečuje aj oblečenie, hračky či záujmové aktivity. Otec zastáva názor, že v danom prípade je potrebné, aby vyživovacia povinnosť rodičov reflektovala na dĺžku času, ktorú maloleté deti trávia u každého z rodičov. Otec v tejto súvislosti predložil súdu rozpis dní, ktoré trávil s maloletými deťmi v tom ktorom príslušnom mesiaci a s ohľadom na uvedené je absurdné, aby bol otec, ktorý sa de facto takmer rovnakou mierou podieľa na osobnej starostlivosti o maloleté deti, zaviazaný platiť výživné na maloletého A. vo výške 200 eur mesačne a na maloletú C. vo výške 170 eur mesačne.

2.4 Súd prvej inštancie neuviedol na základe čoho dospel k názoru, že príjmy otca sú vo výške 4.361,20 eur. Otec považuje konštatovanie súdu prvej inštancie za neprípustné a nepravdivé, nakoľko každý rok súdu predložil daňové priznanie, o ktoré ho súd v konaní žiadal. Dokonca otec súdu predložil aj oficiálny odklad daňového priznania. Otec v konaní do rozvodu doložil aj daňové priznanie za rok 2021. Konštatovanie súdu prvej inštancie, že otcove príjmy sú vo výške 4.361,20 eur, považuje otec za nepreskúmateľné, nedostatočne odôvodnené, nereflektujúce skutočný stav veci. Otec sa voči tomuto tvrdeniu ohradzuje a považuje ho za nepreskúmateľné a nereflektujúce skutočný stav veci. Otec k svojim pomerom, na ktoré súd prvej inštancie nebral žiaden ohľad, uvádza, že v období od 31.10.2019 do 01.07.2020 mu bola vyplácaná dávka v nezamestnanosti. Otec si v danom období aktívne hľadal prácu

avšak neúspešne. Následne sa otcovi podarilo zamestnať sa a v období od júla 2020 do marca 2021, teda v období 9 mesiacov pracoval pre nemeckú spoločnosť M. N. H.. Následne po ukončení pracovného vzťahu so spoločnosťou M. N. H. otec dňa 03.05.2021 požiadal o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, a rovnako tak otec požiadal o dávku v nezamestnanosti, ktorá mu však priznaná nebola. Až od augusta 2021 má otec založenú živnosť a podniká ako SZČO. Otec v ďalšom namieta, že súd sa pri určovaní výšky výživného žiadnym spôsobom nevysporiadal s výškou rodičovského príspevku 383 eur, ktorý matka dostáva ako štátnu sociálnu dávku.

2.5 S ohľadom na skutkové tvrdenia uvádzané otcom v predmetnom odvolaní je otec názoru, že súd prvej inštancie jednak nesprávne rozdelil zročné výživné na dve obdobia, ako aj nesprávne určil výšku výživného na obe maloleté deti. Podľa názoru otca obdobie, za ktoré je otec povinný zaplatiť zročné výživné, ak už má byť rozdelené na časti, tak tieto by mali byť nasledovné: prvá časť zročného výživného od 26.09.2019, t.j. od podania návrhu do 31.10.2020, t.j. od času kedy sa matka s maloletými deťmi reálne nachádza na území Slovenskej republiky, druhá časť zročného výživného od 01.11.2020 do 07.07.2022, t.j. do právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva. Na základe uvedeného vzniklo otcovi zročné výživné na maloletého A. za obdobie od podania návrhu 26.09.2019 do rozvodu manželstva 07.07.2022 vo výške 4.345,69 eur (prvá časť obdobia od 26.09.2019 do 31.10.2020 vo výške 1.316,66 eur a druhá časť obdobia od 01.11.2020 do 07.07.2022 vo výške 3.029,03 eur). Od celkovej výšky vzniknutého zročného výživného na maloletého A. je potrebné odpočítať sumu 3.950 eur, t.j. sumu uhradenú otcom. Zročné výživné na maloletého A., ktoré je otec povinný zaplatiť je vo výške 395,69 eur (4.345,69 eur – 3.950 eur). Vo vzťahu k maloletej C. vznikla otcovi povinnosť zaplatiť zročné výživné za obdobie od podania návrhu 26.09.2019 do rozvodu manželstva 07.07.2022 vo výške 3.072,68 eur (prvá časť obdobia od 26.09.2019 do 31.10.2020 vo výške 1.053,33 eur a druhá časť obdobia od 01.11.2020 do 07.07.2022 vo výške 2.019,35 eur). Od celkovej výšky vzniknutého zročného výživného na maloletú C. je potrebné odpočítať sumu 2.650 eur, t.j. sumu uhradenú otcom. Zročné výživné na maloletú C., ktoré je otec povinný zaplatiť je vo výške 422,68 eur (3.072,68 – 2.650 eur).

2.6 Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti záverom otec navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napádanej časti zmenil tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX sumou 100 eur mesačne od 26.09.2019 do 31.10.2020 a sumou 150 eur mesačne od 01.11.2020 do 07.07.2022, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Zročné výživné na maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 26.09.2019 do 07.07.2022 v sume 395,69 eur je otec povinný uhradiť do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia k rukám matky. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej C. B., nar. XX.XX.XXXX sumou 80 eur mesačne od 26.09.2019 do 31.10.2020 a sumou 100 eur mesačne od 01.11.2020 do 07.07.2022, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Zročné výživné na maloletú C. B., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 26.09.2019 do 07.07.2022 v sume 422,68 eur je otec povinný uhradiť do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia k rukám matky.

3. Matka a procesný opatrovník odvolanie nepodali a ani sa k odvolaniu otca nevyjadrili.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací [ ], po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom ( a a ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( v spojení s ), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil ( ), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné, rozsudok súdu prvej inštancie je v odvolaním napadnutej časti vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie ( ).

5. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie bol (po späťvzatí návrhu matky v časti zverenia, zastupovania, správy majetku maloletých detí a úpravy styku otca s maloletými deťmi na čas do rozvodu manželstva) návrh matky na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom za obdobie od podania návrhu do právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva. Súd prvej inštancie návrhu matky čiastočne vyhovel a otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého A. sumou 150

eur mesačne od 26.09.2019 do 31.08.2020 a sumou 200 eur mesačne od 01.09.2020 do 07.07.2022 a na výživu maloletej C. sumou 100 eur mesačne od 26.09.2019 do 31.08.2020 a sumou 170 eur mesačne od 01.09.2020 do 07.07.2022, a rovnako určil výšku zročného výživného, ktoré povolil otcovi vo vzťahu k obom maloletým deťom zaplatiť v dvoch splátkach.

5.1 Predmetom odvolacieho konania je preskúmať či odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie nie je v odvolaním napadnutej časti vecne správny z dôvodu, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec aj nesprávne právne posúdil. Nakoľko zastavujúci výrok rozsudku nebol odvolaním napadnutý, tento nebol ani predmetom prieskumu odvolacím súdom.

6. Podľa ust. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

7. Pokiaľ ide o námietku otca o nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. zo dňa 26.02.2010). Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ).

7.1 Súd prvej inštancie vec (ktorá zostala predmetom konania po čiastočnom späťvzatí návrhu matky) právne posúdil ako nárok maloletých detí na výživné voči ich otcovi, a to od podania návrhu matky na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti otca až do rozvodu manželstva podľa , , , a a až 5, , , , , , s tým, že ak rodičia maloletých detí nežijú spolu a o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností k maloletým deťom sa nedohodli, je potrebné upraviť rozsah vyživovacej povinnosti rodiča, ktorý sa o deti osobne nestaral rozhodnutím súdu, a že rodičia sú povinný prispievať na výživu svojich detí v rozsahu zodpovedajúcom ich možnostiam a schopnostiam, ale aj odôvodneným potrebám maloletých detí, pričom pri určení výživného súd zohľadňuje aj to, ktorý z rodičov sa o deti osobne staral. Odvolací súd takéto právne posúdenie veci súdom prvej inštancie považuje za správne. Súd prvej inštancie použil správnu právnu normu, ktorú správne vyložil a aj správne interpretoval.

7.2 V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určiť, ktorému z rodičov bude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti ( ). Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého dieťaťa a správa majetku maloletého dieťaťa ( ).

7.3 Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť ( ).

7.4 Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi ako na strane výživou oprávneného, tak aj na strane výživou povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa

má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie, jednak potrebami odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovacia povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku ( ). V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.

8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na vyhlásenie rozsudku a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam. Pri rozhodovaní o rozsahu vyživovacej povinnosti otca k obom maloletým deťom správne vyhodnotil schopnosti a možnosti oboch rodičov prispievať na výživu maloletého A. a maloletej C. v posudzovanom období, zohľadniac najmä ich vek, zdravotný stav, dosiahnutú kvalifikáciu, ich majetkové pomery, ich zárobkové možnosti a vzhľadom na skutočnosť, že otec maloletých detí vlastným zavinením prišiel o svoj príjem v spoločnosti A. M. K.

- K. K. vo výške 3.245 eur netto mesačne, aj na potenciálny príjem otca, ako aj odôvodnené potreby maloletých detí. Zohľadnil skutočnosť, že matka sa o oboch maloletých osobne stará, čím v určitom rozsahu kompenzuje finančné plnenie potrebné na uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletých detí. Odvolací súd nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Nakoľko tu však bol i nesúhlas otca s takýmito dôvodmi, a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami ( ), pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné doplniť nasledovné:

8.1 V konaní bolo preukázané, že otec maloletých detí bol do 04/2019 zamestnaný v spoločnosti A. M. K. – K. K., jeho priemerný čistý mesačný zárobok bol 3.245 eur a uplatňoval si daňový bonus 22,17 eur mesačne, pričom k ukončeniu jeho pracovného pomeru u tohto zamestnávateľa došlo okamžitým skončením pre závažné porušenie pracovnej disciplíny. Od 04/2019 bol na materskej dovolenke s maloletou C. a poberal materské vo výške 47 eur/deň, pričom za 09/2019 (1.990,48 eur) a 10/2019 (1.321,74 eur), mal príjem zo zamestnania podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni a od 31.10.2019 poberal dávku v nezamestnanosti cca 33 eur/deň. Za rok 2018 otec vykázal úhrn zúčtovaných a vyplatených zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti vo výške 50.114,04 eur a bol mu vyplatený daňový bonus 258,72 eur. Za rok 2019 otec vykázal úhrn zúčtovaných a vyplatených zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti vo výške 22.763,29 eur a bol mu vyplatený daňový bonus 532,08 eur. Daňovým priznaním k dani z príjmov otca za rok 2020 mal súd preukázané, že otec mal v roku 2020 úhrn príjmov od všetkých zamestnávateľov 60.353,71 eur a uplatňoval si daňový bonus na maloleté deti 878,52 eur. Daňovým priznaním k dani z príjmov otca za rok 2021 mal súd preukázané, že otec mal v roku 2021 úhrn príjmov od všetkých zamestnávateľov 43.755,20 eur a mal príjmy zo živnosti 10.000 eur, výdavky zo živnosti 6.357,53 eur a uplatňoval si daňový bonus na deti 1.114,56 eur. Otec začal od 08/2021 podnikať ako samostatne zárobkovo činná osoba v oblasti počítačových technológií. Ohľadom výdavkov na podnikanie otec uviedol, že si uplatňoval paušálne výdavky. Podklady na zhodnotenie svojich príjmov a výdavkov na podnikanie za rok 2022 do rozvodu manželstva otec súdu nepredložil. Otec vykonával funkciu poslanca obecného zastupiteľstva, za čo mal vyplácanú odmenu (v roku 2019 - 80 eur mesačne, v roku 2020 - 100 eur mesačne a v roku 2021 - 113,33 eur mesačne). Okrem nehnuteľností, ktoré vlastní v bezpodielovom spoluvlastníctve s matkou (rodinný dom a pozemky), vlastní 2-izbový byt, ktorý poskytoval do užívania cudzím osobám, podľa jeho vyjadrenia len za úhradu nákladov, bez dohodnutia nájomného. Okrem toho vlastní nebytový priestor - garáž. Vzhľadom na uvedené, pri rozhodovaní súdu o rozsahu vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom bolo postupom podľa plne dôvodným vychádzať z príjmu otca dosahovaného u jeho zamestnávateľa A. M. K. – K.,

K. K. K. E. X/X, B., a to vo výške 3.245 eur mesačne, nakoľko otec sám svojim správaním zavinil ukončenie pracovného pomeru u tohto zamestnávateľa tým, že závažným spôsobom porušil pracovnú disciplínu, čo malo za následok okamžité ukončenie jeho pracovného pomeru. Súd bol povinný na takúto okolnosť prihliadnuť. Okrem toho z dokazovania jednoznačne vyplynulo, že otec maloletých detí aj v následnom zamestnaní dosiahol netto príjem presahujúci sumu 5.000 eur, a tak záver súdu prvej inštancie o potencionálnych schopnostiach otca dosahovať príjem minimálne v rozsahu 3.245 eur je potrebné považovať za správny. Pokiaľ aj súd prvej inštancie dospel k záveru, že pri určení výživného je potrebné vychádzať z príjmu otca vo výške 4.361,20 eur (ako 20 násobku životného minima, a to napriek tomu, že otca maloletých detí riadne nevyzval na predloženie konkrétnych dokladov, ktoré považoval za potrebné pre zhodnotenie jeho majetkových pomerov v roku 2022, a tak záver o tom, že otec nedoložil doklady potrebné na zhodnotenie jeho majetkových pomerov, bolo potrebné považovať za predčasný a nesprávny), takýto nesprávny záver nemal žiaden vplyv na správnosť určenia rozsahu jeho vyživovacej povinnosti za jednotlivé obdobia, a to či už na maloletého A., alebo na maloletú C.. Súd totiž neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce a pod. Otec maloletých má vysokoškolské vzdelanie, prax v oblasti technológii, jeho zdravotný stav je dobrý, a preto na strane otca nebola zistená žiadna objektívna okolnosť, pre ktorú by sa nemohol zamestnať a zabezpečiť si príjem primeraný svojmu veku, vzdelaniu, kvalifikácii, skúsenostiam, praxi, a to vo výške príjmu, ktorý dosahoval u zamestnávateľa, u ktorého jeho pracovný pomer zanikol okamžitým skončením, pre závažné porušenie pracovnej disciplíny zo strany otca (A. M. K. – K. K.). Vzhľadom na uvedené pre rozhodovanie súdu potom bolo nepodstatným, že otec maloletých detí bol v určitom období nezamestnaný, že si hľadal neúspešne prácu zodpovedajúcu jeho vzdelaniu a že mu nebola priznaná dávka v nezamestnanosti.

8.2 Súd správne pri určovaní výživného vzal do úvahy okolnosť kedy sa podstatne zmenili výdavky matky spojené s jej bývaním (od ktorej doby potom určil aj inú výšku výživného na to-ktoré dieťa), keď počas jej pobytu s deťmi u jej matky v ČR nemala výdavky spojené s bývaním, čo sa však zmenilo, keď si následne prenajala byt v B., v ktorom spolu s deťmi začala žiť. V tejto súvislosti potom odvolací súd dodáva, že „výživou“ dieťaťa, na ktorú obidvaja rodičia prispievajú sa pritom rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný, telesný a duševný rozvoj dieťaťa, nevynímajúc aj náklady potrebné na uspokojovanie jeho bytových potrieb. Pre rozhodnutie bolo potom nepodstatným, že matka s deťmi potom čo bola nútená si prenajať byt v B., krátkodobo s deťmi navštevovala svoju matku a v tom čase u nej aj bývala. Náklady spojené z nájmom bytu v B. totiž mala naďalej a náklady na bývanie u svojej matky si do svojich výdavkov v tomto konaní nezahŕňala. V konaní bolo nesporným, že matka maloletých detí minimálne od 26.09.2019 do 31.08.2020 bývala u svojej matky v jej byte v ČR a od 01.09.2020 do 07.07.2020 mala spojené výdavky z nájmom bytu v B.. Neobstojí preto námietka otca, že súd prvej inštancie nesprávne určil obdobia, v ktorých bolo potrebné výživné z jeho strany diferencovať.

8.3 Pokiaľ ide o určenie výšky výživného na maloletého A., z dokazovania vyplynulo, že maloletý A. nenavštevoval predškolské zariadenie, bol v celodennej osobnej starostlivosti matky, bol zdravý a jeho potreby boli bežné a zodpovedajúce jeho veku. Počas jeho pobytu v Českej republike mala matka s uspokojovaním jeho osobných potrieb spojené odôvodnené mesačné výdavky v sume 240 eur (na stravu 150 eur, na oblečenie a obuv 60 eur, na zdravotnú starostlivosť 10 eur a na hygienu, drogériu 20 eur). Od 09/2020, kedy sa matka s maloletými deťmi vrátili na Slovensko, mala matka s uspokojovaním jeho osobných potrieb spojené odôvodnené mesačné výdavky v sume 347 eur mesačne (pomerná časť nákladov na bývanie od 09/2020 cca 127 eur (520 : 3 osoby : 30 dní x 22 dní u matky), pomerná časť nákladov na stravu 110 eur, náklady na oblečenie a obuv 60 eur, na zdravotnú starostlivosť 30 eur - nosí okuliarky, a hygienu a drogériu 20 eur). Takto ustálenú výšku odôvodnených výdavkov matky na maloletého A. odvolací súd považuje za správnu. Neobstojí potom ani námietka otca, že súd pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti otca nezohľadnil čas, počas ktorého je maloletý v starostlivosti otca, nakoľko matke priznal nárok len na pomernú časť nákladov na bývanie ako aj na stravu, a to za 22 dní, keď je maloletý u matky.

8.3.1 Súd prvej inštancie určil výživné na maloletého A. za obdobie od 26.09.2019 do 31.08.2020 vo výške 150 eur mesačne. Takto určené výživné odvolací súd považuje taktiež za správne, nakoľko ak otec prispeje na krytie odôvodnených výdavkov maloletého (vo výške 240 eur) sumou 150 eur mesačne

a matka sumou 90 eur mesačne s tým, že 20 eur prispeje finančne a svoj finančný príspevok na maloletého vo výške 70 eur mesačne (vzhľadom na vek maloletého v rozhodnom období a z neho plynúci rozsah potrebnej osobnej starostlivosti o maloletého zo strany matky) vykompenzuje svojou osobnou starostlivosťou (poskytne mu bývanie a uhradí s tým súvisiace náklady, zabezpečí mu pranie a žehlenie jeho vecí, uprace mu veci a pod.) a k tomu sa pripočíta suma rodinných prídavkov na maloletého, vytvorí sa dostatok finančných prostriedkov na krytie odôvodnených potrieb maloletého v období od 26.09.2019 do 31.08.2020.

8.3.2 Súd prvej inštancie určil výživné na maloletého A. za obdobie od 01.09.2020 do 07.07.2022 vo výške 200 eur mesačne. Takto určené výživné odvolací súd považuje taktiež za správne, nakoľko ak otec prispeje na krytie odôvodnených výdavkov maloletého (vo výške 347 eur) sumou 200 eur mesačne a matka sumou 150 eur mesačne s tým, že 50 eur prispeje finančne a svoj finančný príspevok na maloletého vo výške 100 eur mesačne (vzhľadom na vek maloletého v rozhodnom období a z neho plynúci rozsah potrebnej osobnej starostlivosti o maloletého zo strany matky) vykompenzuje svojou osobnou starostlivosťou a k tomu sa pripočíta suma rodinných prídavkov na maloletého, vytvorí sa dostatok finančných prostriedkov na krytie odôvodnených potrieb maloletého v období od 01.09.2020 do 07.07.2022.

8.4 Pokiaľ ide o určenie výšky výživného na maloletú C., z dokazovania vyplynulo, že maloletá C. taktiež nenavštevovala predškolské zariadenie, bola v celodennej osobnej starostlivosti matky. Má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, s čím však nie sú spojené zvýšené výdavky na strane matky. S uspokojovaním jej osobných potrieb má matka spojené len bežné výdavky. Počas jej pobytu v Českej republike mala matka s uspokojovaním jej osobných potrieb spojené odôvodnené mesačné výdavky v sume 200 eur (na stravu 110 eur, na oblečenie a obuv 60 eur, na zdravotnú starostlivosť 10 eur a na hygienu a drogériu 20 eur). Od 09/2020, kedy sa matka s maloletými deťmi vrátili na Slovensko, mala matka s uspokojovaním jej osobných potrieb spojené odôvodnené mesačné výdavky v sume 307 eur mesačne (pomerná časť nákladov na bývanie od 09/2020 cca 127 eur (520 : 3 osoby : 30 dní x 22 dní u matky), pomerná časť nákladov na stravu 80 eur, náklady na oblečenie a obuv 60 eur, na zdravotnú starostlivosť 20 eur a hygienu a drogériu 20 eur). Takto ustálenú výšku odôvodnených výdavkov na maloletú C. odvolací súd považuje za správnu. Neobstojí potom ani námietka otca, že súd pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti otca nezohľadnil čas, počas ktorého je maloletá v starostlivosti otca, nakoľko matke priznal nárok len na pomernú časť nákladov na bývanie ako aj na stravu, a to za 22 dní, keď je maloletá u matky.

8.4.1 Súd prvej inštancie určil výživné na maloletú C. za obdobie od 26.09.2019 do 31.08.2020 vo výške 100 eur mesačne. Takto určené výživné odvolací súd považuje taktiež za správne, nakoľko ak otec prispeje na krytie odôvodnených výdavkov maloletej (vo výške 200 eur) sumou 100 eur mesačne a matka sumou 100 eur mesačne s tým, že 20 eur prispeje finančne a svoj finančný príspevok na maloletú vo výške 80 eur mesačne (vzhľadom na vek maloletej v rozhodnom období a z neho plynúci rozsah potrebnej osobnej starostlivosti o maloletú zo strany matky) vykompenzuje svojou osobnou starostlivosťou (poskytne jej bývanie a uhradí s tým súvisiace náklady, zabezpečí jej pranie a žehlenie jej vecí, uprace jej veci a pod.) a k tomu sa pripočíta suma rodinných prídavkov na maloletú, vytvorí sa dostatok finančných prostriedkov na krytie odôvodnených potrieb maloletej v období od 26.09.2019 do 31.08.2020.

8.4.2 Súd prvej inštancie určil výživné na maloletú C. za obdobie od 01.09.2020 do 07.07.2022 vo výške 170 eur mesačne. Takto určené výživné odvolací súd považuje taktiež za správne, nakoľko ak otec prispeje na krytie odôvodnených výdavkov maloletej (vo výške 307 eur) sumou 170 eur mesačne a matka sumou 140 eur mesačne s tým, že 40 eur prispeje finančne a svoj finančný príspevok na maloletú vo výške 100 eur mesačne (vzhľadom na vek maloletej v rozhodnom období a z neho plynúci rozsah potrebnej osobnej starostlivosti o maloletú zo strany matky) vykompenzuje svojou osobnou starostlivosťou a k tomu sa pripočíta suma rodinných prídavkov na maloletú, vytvorí sa dostatok finančných prostriedkov na krytie odôvodnených potrieb maloletej v období od 01.09.2020 do 07.07.2022.

9. V tejto súvislosti odvolací súd ešte poznamenáva, že od matky na rodičovskej dovolenke (alebo čerpajúcej neplatené voľno z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu dieťaťa, hoc aj poberajúcej rodičovský príspevok vo výške 383 eur mesačne, z ktorého v zmysle vyššie uvedeného finančne

prispieva na výživu maloletých detí sumou 100 + 40 eur mesačne) nemožno spravodlivo požadovať, aby zabezpečovala tak osobnú starostlivosť o obe maloleté deti, chod domácnosti, ako aj výživu v rovnakom rozsahu ako povinný „pracujúci“ rodič, t. j. otec. Je preto povinnosťou práve otca podieľať sa na výžive maloletých detí vo väčšom rozsahu. Napokon námietka otca maloletých detí o neprimeranosti súdom určeného výživného na maloleté deti neobstojí ani vzhľadom na ustálenú súdnu prax Krajského súdu v Trnave, v zmysle ktorej výživné na deti (všetky výživou oprávnené deti jedného rodiča) by malo postihovať príjem výživou povinného rodiča v rozsahu 20 % až 30 % z jeho netto príjmu a výživné určené súdom prvej inštancie v tejto veci predstavuje len 7,7 % (za obdobie od 26.09.2019 do 31.08.2020) a 11,4 % (za obdobie od 01.09.2020 do 07.07.2022) z príjmu otca vo výške 3.245 eur.

10. Podľa názoru odvolacieho súdu konajúci súd dostatočne zistil pravidelné ako aj nepravidelné výdavky oboch rodičov najmä v súvislosti s bývaním, stravou, ošatením či nevyhnutné výdavky na život, tieto vyhodnotil jednotlivo a skúmal ich objektívnu nevyhnutnosť. Súd zároveň pripomína, že každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb. Zohľadniac vyššie uvedené príjmy otca v posudzovaných obdobiach ako aj počet vyživovacích povinností (2) otca, zohľadniac rovnako aj mieru osobnej starostlivosti otca o maloleté deti, považoval odvolací súd výživné určené okresným súdom za primerané. Zároveň, je rozumné predpokladať, že platenie výživného bude celkom spotrebované na primárny účel, a teda uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletých detí. Súd má za to, že takto určené výživné zodpovedá právu detí podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov a zároveň nie sú ohrozené ani základné životné potreby otca.

11. Za správny považoval odvolací súd aj výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým vyčíslil zročné výživné (rozdiel medzi zaplateným výživným a zvýšeným výživným), ktoré je otec povinný uhradiť v dvoch splátkach za podmienok uvedených vo výroku rozsudku. Odvolací súd preto námietky otca o nesprávnosti vyčíslenia zročného výživného uvádzané v odvolaní považoval za neopodstatnené.

12. K odvolacej námietke otca, že matka svojim konaním zneužíva systém poskytovania štátnych sociálnych dávok a svoju vlastnú dcéru označila za zdravotne znevýhodnenú osobu s cieľom dosiahnuť účelové vyjadrenie pre poskytnutie rodičovského príspevku vo výške 383 eur od 01.05.2022 až do roku 2024, a k tvrdeniu, že matka sa účelovo nemá záujem zamestnať sa, odvolací súd dodáva nasledovné. Z posudku Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, pracovisko Senec zo dňa 02.08.2022 vyplynulo, že maloletá C. má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci osobitnú starostlivosť, pričom má diagnostikovanú separačnú úzkosť, oneskorený vývin reči. Tento posudok je platný od 06.04.2022 do 05.04.2024. Je až absurdné tvrdenie otca, že sama matka svoju dcéru označila za zdravotne znevýhodnenú osobu pre vydanie rodičovského príspevku. V praxi je nereálne, aby rodič „iba“ označil svoje dieťa za zdravotne znevýhodnené a na základe svojho tvrdenia mu bude poskytnutý príspevok na dieťa. Odvolací súd dáva otcovi do pozornosti, že každá vyplácaná sociálna dávka musí byť opodstatnená, inak na ňu logicky nárok nie je a ani nevznikne iba na základe akéhosi tvrdenia rodiča. Takéto tvrdenia otca považoval odvolací súd za nelogické a účelové. Tvrdenia otca, že matka zabraňuje prirodzenému rozvoju maloletej, nie sú predmetom konania o výživnom. V ďalšom odvolací súd dodáva, že matka je zamestnancom Ministerstva školstva, mládeže a telovýchovy Českej republiky od 01.10.2011 na dobu neurčitú a zamestnávateľ povolil matke čerpať neplatené služobné voľno z dôvodu starostlivosti o dieťa do 4 rokov od 06.04.2022 do 05.04.2023. Matka má osvojené pracovné návyky, bola riadne zamestnaná pred nástupom na rodičovskú dovolenku a nie je vylúčené, že na území SR po ukončení neplateného voľna nenájde podobnú pracovnú pozíciu v okolí svojho aktuálneho bydliska. Tvrdenia otca, že matka nemá v budúcnosti záujem zamestnať sa, preto považoval odvolací súd rovnako za účelové a ničím nepodložené tvrdenia.

13. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti podľa potvrdil, keď tento správne rozhodol nie len o trovách konania, ale aj o zročnom výživnom, riadiac sa pri svojom rozhodnutí úvahou, že výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami povinného.

14. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia v spojení s , pretože žiaden z účastníkov nepodal návrh na ich priznanie v zmysle .

15. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne ( posledná veta o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).