Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/201/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Natálie Štrkolcovej a členov senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Rastislava Pellu, v spore žalobcu: Randli Agrár Kft., so sídlom Rákóczi út 106, 3881 Abaujszántó, Maďarsko, IČ: 05-09-008168, zastúpeného JUDr. Ladislavom Csákóm, advokátom, so sídlom Hviezdoslavova 4, 048 01 Rožňava, proti žalovanému: MOLD - TRADE GROUP s.r.o., so sídlom Cestice 1023, 044 71 Cestice, IČO: 45 281 262, zastúpenému Advokátska kancelária NIŽNÍK & Partners, s.r.o., so sídlom Žižkova 4E, 040 01 Košice, IČO: 47 244 488, o zaplatenie 62.750,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie, č. k. -213 zo dňa 18. júla 2022, takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Košice - okolie, č. k. -213 zo dňa 18. júla 2022.

II. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým rozsudkom vo výroku I. žalobu zamietol a vo výroku II. priznal žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % účelne vynaložených trov konania s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. Rozhodol tak o žalobe podanej pôvodne na upomínacom súde (Okresný súd Banská Bystrica), ktorou žalobca navrhol, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 62.750,- eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 38.750,- eur od 17.4.2020 do zaplatenia titulom náhrady škody a zmluvnej pokuty a nahradiť žalobcovi trovy konania.

3. Žalobu odôvodnil žalobca tým, že dňa 15.4.2018 ako kupujúci uzavrel so žalovaným ako predávajúcim kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bola kúpa 1.750 ton jačmeňa za kúpnu cenu 120,- eur/tona. Odber tovaru bol stanovený najneskôr do 12.7.2018. Dňa 17.7.2018 vystavil žalovaný žalobcovi zálohovú faktúru, ktorou žalobcu vyzval na zaplatenie 90.000,- eur titulom preddavku za predaj jačmeňa, žalobca túto faktúru zaplatil dňa 24.7.2018. K plneniu žalovaného ale došlo iba čiastočne a s omeškaním, 750 ton jačmeňa dodal žalobcovi v častiach po dohodnutom termíne v období od 24.7.2018 do 10.8.2018. K prevodu vlastníckeho práva k zostávajúcej časti 1.000 ton jačmeňa nedošlo, teda žalovaný v tomto rozsahu nepreviedol vlastnícke právo k tovaru na žalobcu, čo podľa žalobcu zakladá v zmysle bodu 7.3. kúpnej zmluvy jeho nárok proti žalovanému na zmluvnú pokutu 24.000,- eur. Žalobca ďalej dôvodil, že nakoľko žalovaný na neho nepreviedol vlastnícke právo k zostávajúcej časti tovaru, bol nútený zabezpečiť si tento tovar od iných dodávateľov, s ktorými uzavrel kúpne zmluvy v mesiacoch september a október 2018, avšak nákupné ceny v čase uzavretia týchto zmlúv už boli oveľa vyššie (približne

na úrovni 160,- eur/tona), než bola kúpna cena, ktorú si dojednal so žalovaným v kúpnej zmluve zo dňa 15.4.2018. Uviedol, že dňa 5.9.2018 uzavrel kúpnu zmluvu so spoločnosťou GLENCORE AGRI CULTURE HUNGARY Kft., v zmysle ktorej kúpna cena jačmeňa predstavovala 160,- eur/tona, dňa 12.9.2018 uzavrel kúpnu zmluvu so spoločnosťou BUZA FOOD´97 Kft., od ktorej kúpil jačmeň v množstve 150 ton za kúpnu cenu v prepočte 153,- eur/tona a zostávajúcu časť jačmeňa kúpil od spoločnosti Hernád Hús Élelmiszeripari Kft. za kúpnu cenu 160,- eur/tona. Argumentoval, že porušením záväzku žalovaného mu vznikla škoda, keď za okolností, kedy by žalovaný kúpnu zmluvu neporušil, nemusel by si zabezpečiť náhradných dodávateľov a za tovar zaplatiť vyššiu kúpnu cenu. Rozdiel medzi kúpnymi cenami za ten istý druh tovaru považoval žalobca za majetkovú škodu, ktorá pri množstve 1.000 ton jačmeňa, vychádzajúc z rozdielu kúpnych cien v mesiacoch apríl 2018 a október 2018 predstavuje 38.750,- eur.

4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, a to v odpore proti platobnému rozkazu, navrhol žalobu zamietnuť. Uviedol, že odber jačmeňa sa mal uskutočniť najneskôr do 12.7.2018 a odvoz jačmeňa mal zabezpečiť žalobca. Do uvedeného dňa žalovaný disponoval dohodnutým množstvom jačmeňa a bol pripravený plniť, čo dokazuje aj to, že žalobcovi dodal 750 ton jačmeňa. Dôvody, prečo nedodal žalobcovi aj zvyšných 1.000 ton boli teda na strane žalobcu a keďže vec nezniesla odklad, bol nútený pristúpiť k predaju jačmeňa tretej osobe s ohľadom na to, že išlo o vec podliehajúcu rýchlej skaze, o čom bol žalobca upovedomený a na možnosť predaja tretej osobe vopred upozornený. K nároku na náhradu škody žalovaný dôvodil, že vzniká za predpokladu, ak sú splnené kumulatívne viaceré podmienky, a to (i) porušenie povinnosti, (ii) vznik škody a (iii) príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vzniknutou škodou. Mal za to, že žalobca nepreukázal naplnenie týchto zodpovednostných predpokladov. Uviedol, že podľa ust. platí, že ak zmluva nemá ustanovenie o odoslaní tovaru predávajúcim a tovar je v zmluve jednotlivo určený alebo určený podľa druhu, ale má byť dodaný z určitých zásob, alebo sa má vyrobiť, a strany v čase uzavretia zmluvy vedeli, kde sa nachádza alebo kde sa má vyrobiť, uskutočňuje sa dodanie, keď sa kupujúcemu umožní nakladať s tovarom v tomto mieste. Článok VI. kúpnej zmluvy upravoval odovzdanie tovaru žalobcovi na hospodárskom dvore žalovaného. Ďalej žalovaný uviedol, že podľa je veriteľ v omeškaní, ak v rozpore so svojimi povinnosťami vyplývajúcimi zo záväzkového vzťahu neprevezme riadne ponúknuté plnenie alebo neposkytne spolupôsobenie potrebné na to, aby dlžník mohol splniť svoj záväzok. Tvrdil, že na prevzatie tovaru bol žalobca viackrát vyzývaný, no ostal nečinný. Argumentoval, že žalobca nepredložil dôkaz, ktorý by preukázal, že si prišiel prevziať zvyšnú časť tovaru, čo viedlo k tomu, že žalobca nenadobudol vlastnícke právo k 1.000 tonám jačmeňa.

5. Ďalej žalovaný dôvodil, že podľa je každý povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Označené ustanovenie vyjadruje tzv. všeobecnú prevenčnú povinnosť, v zmysle ktorej konal aj žalovaný, keďže jačmeň je komoditou podliehajúcou rýchlej skaze. Uzavrel, že v danom prípade absentuje základný predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu, a to porušenie povinnosti žalovaným. Žalovaný bol vlastníkom tovaru a bol pripravený ho v mieste svojho sídla žalobcovi odovzdať. Žalobca nepreukázal, že si prišiel tovar prevziať. S poukazom na uvedené mal žalovaný za to, že neporušil žiadnu svoju povinnosť, ktorá mu ako zmluvnej strane z kúpnej zmluvy vyplývala, preto žalobcovi nevznikol ani nárok na zmluvnú pokutu.

6. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že medzi stranami sporu vznikol na základe kúpnej zmluvy zo dňa 15.4.2018 záväzkový vzťah. Tovarom v zmysle kúpnej zmluvy bolo 1.750 ton jačmeňa + - 5 % z produkcie za rok 2018 za kúpnu cenu 120,- eur/tona. Odber jačmeňa sa mal uskutočniť najneskôr do 12.7.2018 s tým, že jeho odvoz mal zabezpečiť kupujúci, t. j. žalobca. Do uvedeného dňa mal žalovaný disponovať dohodnutým množstvom jačmeňa a bol pripravený plniť, čo preukazoval príjemkou na sklad aj tým, že žalobcovi bolo dodaných 750 ton jačmeňa, aj keď po dohodnutom termíne odberu. Z článku 5. kúpnej zmluvy súdu prvej inštancie vyplynula dohoda zmluvných strán, že cena tovaru bude zaplatená prevodom v zmysle faktúry vystavenej predávajúcim, ktorá bude obsahovať všetky zákonom stanovené podstatné náležitosti takéhoto dokladu. Z označeného článku zmluvy tiež vyplýva, že odber sa mal uskutočniť najneskôr do 12.7.2018 a zabezpečiť ho mal kupujúci s tým, že nakladanie a váženie malo byť vykonané na základe ústnej dohody oboch zmluvných strán. Pre prípad, že predávajúci neprevedie vlastnícke právo k tovaru, alebo kupujúci neprevezme dohodnuté množstvo tovaru v stanovenom termíne, bola v článku 7. kúpnej zmluvy medzi stranami dohodnutá zmluvná pokuta.

7. Ďalej mal súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním preukázané, že do 12.7.2018 nedošlo k odobratiu a dodaniu tovaru. Dňa 17.7.2018 žalovaný vyhotovil pre žalobcu zálohovú faktúru č. 180800004 na sumu 90.000,- eur splatnú dňa 24.7.2018, z potvrdenia A. B. mal súd prvej inštancie preukázané, že dňa 24.7.2018 bola táto suma žalobcom uhrádzaná na účet žalovaného. Zálohová faktúra bola vystavená na 750 ton jačmeňa, ktoré množstvo si žalobca od žalovaného odobral v období od 24.7.2018 do 10.8.2018. K dodaniu ďalších 1.000 ton jačmeňa žalobcovi nedošlo, čím podľa žalobcu predávajúci porušil svoje záväzky vyplývajúce z kúpnej zmluvy. Zostávajúcu časť tovaru si žalobca zabezpečil od iných dodávateľov, s ktorými uzavrel kúpne zmluvy v mesiacoch september a október 2018, avšak za ceny vyššie, než bolo dohodnuté v kúpnej zmluve zo dňa 15.4.2018.

8. Súd prvej inštancie mal tiež preukázané, že v e-mailovej správe, ktorá bola odosielaná konateľom žalovaného dňa 21.6.2018 C. D. ako sprostredkovateľovi predaja jačmeňa s predmetom označeným ako „Zálohová faktúra“ sa uvádza, že v prílohe e-mailu posiela žalovaný adresátovi zálohovú faktúru, ktorú má preposlať p. E. na úhradu, a že fyzický odber bude možný jedine po nabehnutí peňažných prostriedkov na účet žalovaného.

9. Z dokumentu aktuálne ceny a vývoj na trhu obilnín ku dňu 9.4.2018 a ku dňu 17.9.2018 mal súd prvej inštancie preukázanú cenu tejto komodity na burze. Z dokumentácie skladových zásob - príjemka v rôznych cenách má vyplývať tvrdenie žalovaného, že v čase, keď bol pripravený plniť, disponoval dohodnutým množstvom tovaru. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že žalobca listom zo dňa 28.8.2018 vyzval žalovaného, aby mu zaplatil zmluvnú pokutu vyplývajúcu z porušenia zmluvy vo výške 445.000,- eur, pričom v uvedenom liste bola spomínaná aj kúpna zmluva na dodanie 2.500 ton pšenice z úrody v roku 2018. Zároveň bol žalovaný týmto listom žalobcom vyzvaný, aby zaistil dodanie tovaru, ktorý bol zarezervovaný kúpnou zmluvou a upozornený, že v opačnom prípade uskutoční žalobca nákup 1.000 ton jačmeňa u iného subjektu a popri zmluvnej pokute si bude u žalovaného nárokovať aj rozdiel medzi kúpnou cenou ako náhradu škody.

10. Konateľ žalovaného F. G. H. pred súdom prvej inštancie vypovedal, že na základe osobného stretnutia v apríli 2018 za jeho účasti a tiež účasti F. I. - vtedajšieho konateľa žalovaného, p. E. a p. C. D. prebehlo u žalovaného stretnutie, kde im bol predstavený p. E.. Výsledkom uvedeného stretnutia bolo uzavretie kúpnej zmluvy. Zo strany žalovaného bol prízvukovaný termín odberu do 12.7.2018 z dôvodu, že žalovaný potreboval tovar vypratať zo skladov, keďže v tej dobe nemal dostatočné kapacity skladovania a potreboval už naskladniť ďalšie komodity. Celý obchod sa uskutočnil za účasti vyššie uvedených osôb. Po žatve mal žalovaný na sklade 2.000 ton jačmeňa, avšak keďže funguje v rámci skupiny, ako skupina mali k dispozícii až 4.000 ton jačmeňa, teda výrazne viac, ako chcel žalobcovi predať. Od 1. júla, keď sa začala žatva, žalovaný urgoval žalobcu, aby si prišiel tovar vyzdvihnúť. Keď sa tak nestalo ani do 12.7.2018, tovar bol expedovaný tretím osobám. Konateľ žalovaného ďalej vypovedal, že žalobca im sľúbil, že kamióny budú k nim chodiť, budú sa točiť a tovar bez problémov odvezú. Nevedel sa vyjadriť k tomu, aký problém mal žalobca, do 12.7.2018 si však tovar neprevzal. Žalobcovi ešte chceli ísť v ústrety a vystavili zálohovú faktúru na objem tovaru, ktorý v čase jej vystavenia mali na sklade - t. j. 750 ton jačmeňa. V tej dobe už na sklade 1.000 ton jačmeňa žalovaný nemal, skladoval už repku. Konateľ žalovaného uviedol, že bol v dennom telefonickom kontakte s p. C. D., ktorý sa zúčastnil aj stretnutia so žalobcom koncom augusta. Dodal, že kúpnu zmluvu vypracoval žalobca.

11. Svedok F. J. I., G. pred súdom prvej inštancie vypovedal, že v roku 2018 bol konateľom žalovaného. V apríli 2018 ich oslovil žalobca cez C. D. za účelom uzavretia kúpnej zmluvy, k čomu aj došlo, pričom lehota na odber tovaru bola dohodnutá do 12.7.2018, pretože v opačnom prípade by mal žalovaný skladovacie problémy. Celý problém vznikol podľa svedka z toho, že do 12.7.2018 žalobca neodobral tovar a žalovanému vznikli skladovacie problémy. Žalovaný má sklady na krátkodobé uskladnenie tovaru, kde nie sú vyhovujúce podmienky na dlhodobé skladovanie. G. C. D. preto kontaktovali, aby si žalobca tovar prevzal a od neho mal informáciu, že žalobca má logistické a skladovacie problémy. Po termíne 12.7.2018 odobral žalobca 750 ton jačmeňa, ale zvyšný tovar žalobcom odobratý nebol. Kúpnu zmluvu týmto považovali za ukončenú. V mesiaci august 2018 mali stretnutie ohľadom toho, prečo si žalobca tovar neprevzal, kde žalobca tvrdil, že mal problém s kamiónovou dopravou a nemal potrebné kapacity na skladovanie. V tej dobe mal p. E. výhrady ku kúpnej zmluve, že on nemal vedomosť o termíne 12.7.2018 a vyjadril sa, že keby o tomto termíne vedel, nebola by kúpna zmluva uzavretá. Svedok potvrdil, že žalovaný disponoval potrebným množstvom jačmeňa a vedel ho odovzdať žalobcovi. K zálohovej faktúre, ktorá bola vystavená po termíne 12.7.2018 došlo z toho dôvodu, aby p. E. prinútili

začať si tovar odoberať. Kúpna zmluva bola uzavretá, nevystavovali ani zálohové faktúry, len po odobratí tovaru chcel žalovaný vystaviť koncovú vyúčtovaciu faktúru, avšak keď žalobca tovar neodoberal, mal za to, že zálohovou faktúrou donúti žalobcu k odberu, teda že keď ju žalobca uhradí, tak si po tovar príde.

12. Svedok C. D. pred súdom prvej inštancie vypovedal, že je v kamarátskom vzťahu s osobami tohto sporu, pričom s p. E. bol tiež v kamarátskom vzťahu. Pán E. ho mal požiadať o sprostredkovanie predaja jačmeňa, uzavrela sa kúpna zmluva a keď sa blížila žatva, žalovaný ho požiadal, aby urgoval p. E., aby odoberal tovar, keďže žalovaný nemá dostatočnú kapacitu skladovania. Uvedené mal tlmočiť p. E., viackrát do týždňa mu telefonoval, pričom p. E. mu povedal, že je žatva aj repky a teraz nebude odoberať tovar, čo bolo tlmočené aj žalovanému. Keď svedok p. E. upozornil na termín 12.7.2018, p. E. reagoval, že je treba počkať, že teraz nemá čas. Na odobratie tovaru žalobcu vyzýval telefonicky, a to osobne p. E.. Svedok sa vyjadril aj k tomu, akým spôsobom prebiehal odber jačmeňa - dodaných 750 ton. Potvrdil, že sa zúčastnil stretnutia medzi žalobcom a žalovaným v auguste 2018, kde sa mal p. E. ohradiť aj na neho, že tovar nepodržal, avšak mal z toho dojem, že sa vec ukončí a nikto si nič nebude nárokovať.

13. Svedok K. E. vypovedal, že žalovaného nepoznal, do tejto firmy ho zobral C. D., s ktorým spolupracoval. Uviedol, že dlhodobo pracuje ako výkupca poľnohospodárskych komodít, so žalovaným bola uzavretá kúpna zmluva, ktorú napísal žalobca a bola podpísaná jej slovensko-maďarská verzia. Vypovedal, že v roku 2018 boli konateľmi žalobcu L. H. B. a M. N. F.. Potvrdil uzavretie kúpnej zmluvy v apríli 2018, následne C. D. mal žalobcovi doniesť aj vzorku jačmeňa v čase prebiehajúcej žatvy, ktorá bola vyhovujúca, žalovaný mal vystaviť žalobcovi zálohovú faktúru, ktorú žalobca hneď uhradil. Keď žalobca zálohovú faktúru uhradil, bezprostredne po tom si išiel prevziať tovar. Jačmeň sa postupne dodával, kvalita bola vyhovujúca. Svedok vypovedal, že podmienkou žalovaného bolo, že treba za tovar zaplatiť dopredu. Uviedol, že žalobca žiadal, aby bola vystavená faktúra aj na ďalších 1.000 ton. Autá boli pripravené previezť aj ďalšie množstvo jačmeňa, boli pripravené na dvore žalovaného, ale nebolo s kým komunikovať, autá ostali nenaložené a ďalšia faktúra už nebola vystavená. Žalobca mal aj v auguste pri osobnom stretnutí záujem o odobratie jačmeňa. Svedok tvrdil, že ani raz neboli žalovaným vyzvaní na prevzatie tovaru a nevedel o tom, že by bol žalobca upozornený, že ak si tovar neodoberie, bude predaný tretej osobe. Uviedol tiež, že žalobca má dostatočné skladové kapacity aj autá, o čom mal vedieť aj C. D., ktorý však pre neho už nepracuje. Odber jačmeňa bol uskutočňovaný v čase od 24.7.2018 do 10.8.2018, keď zámerne bol odvážaný tovar postupne, aby žalovaný pripravil ďalšiu faktúru na ďalší odber.

14. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca je právnická osoba zriadená podľa práva Maďarskej republiky, so sídlom v Maďarskej republike. Žalovaný je právnická osoba, so sídlom v Slovenskej republike, ktorá vo vzťahu so žalobcom nevystupovala ako spotrebiteľ. Na základe požiadavky žalobcu došlo k uzavretiu platnej kúpnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným, ktorej predmetom bolo dodanie tovaru na Slovensku, v mieste podnikania žalovaného. Žalobca a žalovaný si nezvolili rozhodné právo, ktorým sa má spravovať ich obchodnoprávny vzťah.

15. Keďže v danom prípade nedošlo medzi žalobcom a žalovaným k voľbe rozhodného práva, súd prvej inštancie dospel k záveru, že rozhodné právo sa určuje podľa príslušných kolíznych noriem, ktorými sú o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, ktorý v upravuje, že kúpne zmluvy sa spravujú právom miesta, kde je sídlo (bydlisko) predávajúceho v čase uzavretia zmluvy a Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo dňa 17.6.2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I.), ktoré v článku 4 ods. 1 písm. a) určuje, že ak nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu o predaji tovaru, zmluva o predaji tovaru sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu predajcu. Uviedol, že príslušné právne predpisy zakotvujú ako kritérium pre určenie rozhodného práva sídlo/bydlisko predávajúceho, t. j. v tomto prípade právo Slovenskej republiky. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že podľa článku 2 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o súdnej právomoci, uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Nariadenie Brusel I) platí, že ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu, sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu, pričom v spojení s článkom 60 Nariadenia Brusel I pre právnické osoby platí obdobný režim, kedy sa súdna príslušnosť určí buď podľa registrového sídla ústrednej správy, alebo hlavnej prevádzkarne v niektorom z členských štátov Európskej únie. S poukazom na vyššie uvedené dospel súd prvej inštancie k záveru, že je vecne a miestne príslušným na rozhodovanie v predmetnej veci.

16. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § ; ; ; ; ; ods. 1; ; ods. 1; ; ods. 1; , ktoré obsahujú úpravu definície záväzkového právneho vzťahu, zodpovednostného princípu zmluvnej pokuty, moderačného práva súdu pri zmluvnej pokute, zodpovednostného princípu pri úprave zodpovednosti za škodu, spolupôsobenia škody poškodeným, pojmu kúpnej zmluvy a jej podstatných častí, povinností predávajúceho, času plnenia pre predávajúceho a povinností kupujúceho. Ďalej podľa , , , ktorý obsahuje úpravu zmluvnej pokuty.

17. Súd prvej inštancie poukázal na článok 5. bod 1. kúpnej zmluvy, ktorý upravuje spôsob platby prevodom v zmysle faktúry vystavenej predávajúcim, ktorá bude obsahovať všetky zákonom stanovené podstatné náležitosti takéhoto dokladu. Článok 5. bod 2. kúpnej zmluvy zas uvádza, že odber tovaru bude najneskôr do 12.7.2018, odvoz zabezpečuje kupujúci a nakladanie a váženie bude vykonané na základe ústnej dohody oboch zmluvných strán. Článok 7. bod 2. kúpnej zmluvy s názvom „Porušenie zmluvy“ uvádza, že v prípade, ak predávajúci neprevedie vlastnícke právo k predmetu kúpy na kupujúceho alebo kupujúci neprevezme dohodnuté množstvo predmetu kúpy v stanovenom termíne v zmysle tejto zmluvy, v tom prípade je poškodená strana oprávnená od porušujúcej strany požadovať zaplatenie zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta predstavuje 20 % z kúpnej ceny v zmysle zmluvy, minimálne 500 Ft./tona, ktorú musí porušujúca zmluvná strana uhradiť najneskôr do troch dní po uplynutí dohodnutej doby dodania a to v oboch prípadoch. Pokuta sa nevzťahuje na prípad zníženého výnosu úrody ovplyvnenej nepredvídateľnými vplyvmi počasia alebo v prípade zamedzeného prístupu spôsobeného treťou stranou.

18. Súd prvej inštancie uviedol, že strany sporu odlišne tvrdili, prečo nedošlo k dodaniu či odobratiu tovaru. Poukázal, že v danom prípade bol termín dodania tovaru dohodnutý tak, že v čase najneskôr do 12.7.2018 si žalobca tovar odoberie, keďže odvoz mal zabezpečovať žalobca ako kupujúci. Ďalej bolo dohodnuté, že nakladanie a váženie sa vykoná na základe ústnej dohody zmluvných strán na hospodárskom dvore predávajúceho, kde bude vyhotovený vážny lístok potvrdený predávajúcim. Súd prvej inštancie dôvodil, že tovar je dodaný, keď predávajúci umožní kupujúcemu nakladať s tovarom v mieste, kde má predávajúci sídlo, miesto podnikania alebo organizačnú zložku, ak predávajúci miesto kupujúcemu včas oznámi. Žalovaný ako predávajúci bol povinný umožniť žalobcovi ako kupujúcemu nakladať s tovarom a nadobudnúť k tomuto tovaru vlastnícke právo. Článok 6. kúpnej zmluvy upravoval odovzdanie tovaru na hospodárskom dvore žalovaného. Súd prvej inštancie nezistil porušenie tejto povinnosti zo strany žalovaného ako predávajúceho a pokiaľ by sa tak stalo a túto svoju povinnosť by bol žalovaný porušil, jednalo by sa podľa súdu prvej inštancie o podstatné porušenie jeho zmluvnej povinnosti, na základe ktorého by mohol žalobca ako kupujúci od zmluvy odstúpiť.

19. Ďalej súd prvej inštancie poukázal, že v ust. upravuje tzv. fixné obchody, t. j. také zmluvy, v ktorých strany, či už kupujúca alebo predávajúca, pripisujú osobitný význam času, v ktorom sa má uskutočniť plnenie predávajúceho s tým, že kupujúci alebo predávajúci už nemá po tomto termíne záujem na dodávke tovaru a kúpa sa neuskutoční z dôvodu, že tovar nebol dodaný v určenom termíne alebo v dodacej lehote. Ak strany majú záujem na fixnom obchode, treba aby podmienku dodávky tovaru vo fixnom termíne, resp. dodacej lehote v zmluve jasne vyjadrili a určili následky porušenia fixného obchodu. Súd prvej inštancie uviedol, že v danom prípade zmluvné strany netvrdili, že uzavreli fixný obchod, i keď v súvislosti s termínom dodania tovaru je použitý výraz „najneskôr do“. V zmluve si strany neurčili následky pre prípad, že žalobca tovar neodoberie v stanovenej lehote, resp. v zmluve sa takáto situácia nepredpokladá.

20. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalobca si žalobou uplatnil aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa článku 7. bodu 2. kúpnej zmluvy, v zmysle ktorého zmluvná pokuta zabezpečovala povinnosť žalovaného previesť vlastnícke právo k tovaru na žalobcu, ale aj neprevzatie tovaru žalobcom v stanovenom termíne, t. j. do 12.7.2018. Poukázal, že zmluvná pokuta je zabezpečovací inštitút záväzkového práva, ktorý je upravený v a na túto úpravu nadväzuje úprava v , ktorý úpravu zmluvnej pokuty v dopĺňa a modifikuje pre obchodné vzťahy. Dôvodil, že zmluvná pokuta je zabezpečovací prostriedok plnenia zmluvných povinností a jej podstatu možno charakterizovať ako sankciu za nesplnenie, resp. porušenie povinnosti, ktorej splnenie zabezpečuje. Z ust. možno vyvodiť, že zmluvnú pokutu možno viazať len na prípad porušenia zmluvnej povinnosti. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný neporušil povinnosť zo zmluvy, ktorá bola sankcionovaná zmluvnou pokutou, preto nemohol

v tejto časti žalobe vyhovieť s tým, že bližšie odkázal na dôvody uvedené v odseku 26. napadnutého rozsudku.

21. K právnej úprave zodpovednosti za škodu súd prvej inštancie uviedol, že základným predpokladom zodpovednosti za škodu je existencia zodpovednostného vzťahu, ktorý je daný (i) existenciou oprávneného a zodpovedného subjektu, (ii) existenciou právnej úpravy spájajúcej správanie daného subjektu so zodpovednosťou a (iii) naplnením ďalších predpokladov vyžadovaných právnou úpravou. Právna teória spája vznik zodpovednostného vzťahu s porušením existujúceho právneho vzťahu, a to s okamihom, keď vzniká samotný vynútiteľný nárok, alebo zodpovednosť chápe ako hrozbu sankciou, ktorá vzniká už súčasne so vznikom samotného právneho pomeru a nie ako dôsledok jeho ohrozenia.

22. Bez zreteľa na to, v akej právnej úprave je obsiahnutá zodpovednosť za škodu, súd prvej inštancie konštatoval, že predpokladom tejto zodpovednosti je vždy existencia škody. Za škodu sa považuje majetková ujma, ktorá je objektívne vyjadriteľná v peniazoch. Za protiprávne konanie ako predpoklad zodpovednosti za škodu je označované konanie, ktoré je v rozpore s objektívnym právom, teda konanie, ktoré porušuje hmotnoprávne vzťahy.

23. K jednotlivým predpokladom náhrady škody v tomto spore súd prvej inštancie v odseku 26. odvolaním napadnutého rozhodnutia uviedol nasledovné dôvody, zhrnuté v odsekoch 24. až 27. tohto rozsudku:

24. Porušenie právnej povinnosti: Súd prvej inštancie uviedol, že protiprávny úkon je chápaný tak, že ide nielen o porušenie právnej povinnosti ustanovenej zákonom, ale aj o porušenie povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy. Poukázal, že článok 5. bod 2. kúpnej zmluvy jednoznačne určoval odber jačmeňa najneskôr do 12.7.2018, odvoz zabezpečuje kupujúci (t. j. žalobca) s tým, že nakladanie a váženie bude vykonané na základe ústnej dohody oboch zmluvných strán. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca tvrdil, že odber tovaru bol dohodnutý tak, že predávajúci vystaví zálohovú faktúru, ktorú je kupujúci povinný zaplatiť a až následne môže žalobca tovar prevziať. Uvedené tvrdenie mal žalobca preukazovať aj e- mailom bývalého konateľa žalovaného. S predmetným tvrdením žalobcu súd prvej inštancie nesúhlasil. Dôvodil, že v žiadnom ustanovení kúpnej zmluvy takýto spôsob prevzatia tovaru dohodnutý nie je a nemôže vyplývať ani zo vzájomnej obchodnej praxe, keďže išlo o prvý obchodný vzťah medzi zmluvnými stranami. Poukázal, že v zmluve je len uvedené, že kúpna cena bude zaplatená prevodom z bankového účtu v zmysle faktúry obsahujúcej zákonom predpísané náležitosti. V texte kúpnej zmluvy nie je uvedené, čo tvrdí žalobca, že dovtedy, kým predávajúci nevystaví faktúru za tovar, nie je ani možný jeho odber. Súd prvej inštancie navyše dodal, že v zmluve nebolo precizované, kedy má byť vystavená faktúra na zaplatenie kúpnej ceny. Na tom nemení nič skutočnosť, že žalovaný zálohovú faktúru za predaj jačmeňa v množstve 750 ton vystavil dňa 17.7.2018, teda po dohodnutej lehote odberu tovaru. Rovnako v zmluve nie je uvedené, kedy má byť kúpna cena zaplatená, či pred alebo po dodaní tovaru na základe vystavenej faktúry. Nesporné pritom podľa súdu prvej inštancie bolo, že dodávka 750 ton jačmeňa bola žalobcom zaplatená a v priebehu niekoľkých dní bol tovar žalobcom aj odobratý z hospodárskeho dvora žalovaného. Žalobca (správne má byť žalovaný – pozn. odvolacieho súdu) tvrdil, že nedodanie 1.000 ton jačmeňa spôsobil žalobca neprevzatím tovaru v dohodnutej lehote, preto musel žalovaný pristúpiť k predaju jačmeňa tretej osobe, o čom mal byť žalobca informovaný. Dodanie 750 ton jačmeňa aj po 12.7.2018 odôvodňoval žalovaný tým, že chcel byť ústretový a dodať žalobcovi toto množstvo tovaru, ktoré ešte mal k dispozícii, keď žalovaný nepoprel, že ostatné množstvo bolo dodané tretiemu subjektu, odvolávajúc sa na ust. a tvrdenie, že ide o komoditu podliehajúcu rýchlej skaze. Žalobca namietal, že ide o tovar podliehajúci rýchlej skaze, avšak aj v následne uzavretých kúpnych zmluvách žalobcom na jeseň 2018 je výslovne uvedený termín odberu a dokonca aj ceny za skladovanie a ošetrovanie pri neodobratí v dohodnutom termíne. Súd prvej inštancie poukázal, že žalobca predložil e-mail, ktorý mal potvrdiť, že odobrať tovar mohol po zaplatení jeho kúpnej ceny. Z textu tohto e-mailu však podľa súdu prvej inštancie vyplýva, že je zo dňa 21.6.2018, ako jeho predmet je uvedené „Zálohová faktúra“ a adresoval ho vtedajší konateľ žalovaného F. I. pánovi D. spolu s textom, že v prílohe sa nachádza zálohová faktúra, ktorú má preposlať p. E., aby ju žalobca uhradil. V tomto e-maili nie je spomínané číslo zálohovej faktúry ani konkrétna suma, čo podľa súdu prvej inštancie vyvoláva otázniky, o akú zálohovú faktúru sa jedná, keď zálohová faktúra č. 180800004 bola vystavená až 17.7.2018. Súd prvej inštancie poukázal, že k uvedenej okolnosti sa na pojednávaní žalobca ani žalovaný nevyjadrili a ostáva nezodpovedaná. Dodal, že možno súhlasiť s tvrdením žalobcu, že jačmeň je možné skladovať mesiace, avšak za predpokladu vyhovujúcich skladových podmienok, ktoré žalovaný nemal a potreboval uvoľniť sklad pre ďalšie komodity, ktoré boli predmetom zberu. S

uvedeným súvisel pevne stanovený termín dodania tovaru do 12.7.2018. V danom prípade nešlo podľa súdu prvej inštancie o tovar s ohľadom na jeho množstvo, ktoré bolo možné odobrať v jeden deň, bol tu denný limit nakládky. Preto bolo potrebné uvedené dotiahnuť logisticky, dohodnúť harmonogram nakládky a prepravy jačmeňa (750 ton odvážal žalobca v priebehu 17 dní). V zmluve je uvedená vzájomná ústna dohoda zmluvných strán pri nakladaní. Súd prvej inštancie dôvodil, že takúto dohodu v konaní nikto netvrdil, žalobca nepredložil dôkazy, že sa domáhal tovar prevziať s vedomím termínu do 12.7.2018. Súd prvej inštancie tiež poukázal, že žalovaný aj svedkovia F. I. a C. D. rovnako nespomínali žiadnu ústnu dohodu, ktorú predpokladá kúpna zmluva v článku 5. bode 2. Žalobca nepreukázal, že si prišiel tovar prevziať, prípadne, že tak chcel spraviť v dohodnutom čase, iba všeobecne uviedol, že sa domáhal dodania tovaru, čo ale nepreukázal. Svedok C. D. nevypovedal, že došlo k situácii, aby žalobca sa domáhal odobrať tovar pred 12.7.2018. Tvrdenia žalovaného, že bol pripravený odovzdať žalobcovi tovar, ako aj upozornenia žalovaného na predaj tovaru tretej osobe a telefonická komunikácia s p. E. v súvislosti s potrebou odobrať jačmeň, boli podľa súdu prvej inštancie potvrdené svedeckou výpoveďou C. D., ktorý mal byť sprostredkovateľom zabezpečeným žalobcom.

25. S poukazom na vyššie uvedené dôvody súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade absentuje porušenie povinnosti žalovaným, ktorý bol vlastníkom tovaru a v čase do 12.7.2018 bol pripravený jačmeň žalobcovi odovzdať. Mal za to, že žalovaný preukázal, že v rozhodnom čase disponoval dostatočným množstvom tejto komodity, keď produkcia jačmeňa v roku 2018 bola cca 2.000 ton, čo prevyšuje dohodnutý kontrakt so žalobcom. Problémom však boli skladovacie kapacity žalovaného a po uplynutí dohodnutého termínu a predaji tovaru tretím osobám už nevedel dodať žalobcovi celé dohodnuté množstvo tovaru. Súd prvej inštancie k otázke porušenia právnej povinnosti žalovaného uzavrel, že v prípade, keď škoda nevznikne ako dôsledok porušenia povinnosti, chýba protiprávny úkon, preto nemožno hovoriť o zodpovednosti žalovaného. Dodal, že platí zásada, že bez protiprávnosti niet zodpovednosti.

26. Pokiaľ ide o vznik škody, súd prvej inštancie uviedol, že žalobca škodu (majetkovú ujmu) preukázal. Tovar, ktorý neodobral od žalovaného si žalobca zabezpečil od iných dodávateľov, s ktorými uzavrel kúpne zmluvy v mesiacoch september a október 2018. Nákupné ceny v čase uzavretia týchto zmlúv už boli vyššie než 15.4.2018, približne na úrovni 160,- eur/tona. Podľa súdu prvej inštancie ale otázkou je, či na strane žalobcu skutočne vznikla škoda, za ktorú by mal zodpovedať žalovaný. V tejto otázke dospel súd prvej inštancie k záveru, že nie, poukazujúc pritom na dôvody uvedené v odsekoch 24. a 25. tohto rozsudku (odsek 26. rozsudku súdu prvej inštancie).

27. K príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti a vzniknutou škodou súd prvej inštancie uviedol, že spravidla ju dokazuje poškodený. Poukázal, že poškodený stráca nárok na náhradu škody, ak nesplnenie povinnosti povinnej strany spôsobil svojím konaním, resp. opomenutím konať alebo nedostatkom súčinnosti, na ktorú bol povinný. Dôležité podľa súdu prvej inštancie je, že takéto konanie žalobcu, resp. nekonanie bolo príčinou toho, že žalovaný nemohol splniť svoju povinnosť pre nedostatok súčinnosti. V takomto prípade chýba kauzálny nexus medzi porušením povinnosti zodpovednou osobou a vznikom škody, ako jeden zo základných predpokladov vzniku povinnosti nahradiť škodu. Pokiaľ si žalovaný splnil svoje zmluvné povinnosti a bol pripravený plniť v čase do 12.7.2018, keď nebol podľa súdu prvej inštancie preukázaný opak, porušenie povinnosti žalobcu prevziať si ponúkané plnenie napriek výzvam a urgenciám, ktoré potvrdil svedok C. D. mu nemôže byť na ujmu. Argumentoval, že nebolo preukázané, že žalobca bol pripravený včas tovar odobrať a splniť si svoju povinnosť. Prípad spolupôsobenia škody poškodeným v zmysle , ktoré má kogentnú povahu sa tiež chápe ako liberačný dôvod.

28. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že žalobca tvrdil, že majetková škoda, ktorá mu vznikla tým, že musel zabezpečiť chýbajúcu časť tovaru od iných predávajúcich za vyššiu cenu sa nevzťahuje na uplatnenú zmluvnú pokutu, ktorá sa týka prevodu vlastníckeho práva k jačmeňu, preto obrana žalovaného o nemožnosti kumulácie týchto nárokov neobstojí. K uvedenému súd prvej inštancie uviedol, že vzťah medzi zmluvnou pokutou a náhradou škody môže vyplynúť z uplatnenia dispozitívnej právnej úpravy medzi zmluvnými stranami, keď strany túto úpravu nevylúčia. Základným východiskom vzťahu oboch inštitútov je, že povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu vzniká aj vtedy, keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti zabezpečenej zmluvnou pokutou nevznikne škoda. Ak aj škoda vznikne v dôsledku porušenia povinnosti zabezpečenej zmluvnou pokutou, plní reparačnú funkciu, čo sa prejavuje tak, že veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti,

na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania účastníkov o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že zmluva medzi sporovými stranami neobsahovala klauzulu o tom, že nárok na náhradu škody nie je zmluvnou pokutou dotknutý, a tak by nebol dôvod na kumulatívne uplatňovanie týchto nárokov.

29. Súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca nepreukázal naplnenie všetkých predpokladov zodpovednosti za škodu podľa ust. v spojení s a nasl. . Predpokladom pre uplatnenie osobitných ustanovení o náhrade škody v zmysle , na ktoré žalobca v konaní poukázal, je odstúpenie od zmluvy, ktoré žalobca netvrdil a ani ho nepreukázal. Rovnako súd prvej inštancie považoval za nedôvodný aj žalobcom uplatnený nárok na zmluvnú pokutu, keď dospel k záveru, že žalovaný neporušil povinnosť zo zmluvy, ktorá bola sankcionovaná zmluvnou pokutou. Preto žalobu v celom rozsahu zamietol.

30. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § , ods. 1, , (ďalej len „ “). Uviedol, že v konaní bol úspešný žalovaný, preto mu priznal proti žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania.

31. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu a žalovanému uloží nahradiť žalobcovi trovy konania, alternatívne, aby napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ), že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností ( ), že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ) a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

32. Odvolací dôvod podľa žalobca vzhliadol v tom, že súd prvej inštancie podľa neho neodôvodnil náležite svoje rozhodnutie. Najmä ho neodôvodnil z toho hľadiska, prečo a na základe akých skutočností dospel k záveru, že neboli splnené predpoklady zodpovednosti žalovaného za škodu. Dôvodil, že súd prvej inštancie na jednej strane správne konštatoval, že žalobca preukázal, že mu vznikla škoda. Avšak pri rozhodovaní o ďalších predpokladoch zodpovednosti za škodu dospel k nesprávnym záverom, preto nerozhodol v medziach zákona. Žalobca tvrdil, že v danom prípade boli splnené všetky predpoklady zodpovednosti za škodu, ktorú mu spôsobil žalovaný porušením svojich zákonných a zmluvných povinností.

33. Žalobca ďalej v odvolaní uviedol, že podstatnou časťou odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie je odsek 26., v ktorom súd prvej inštancie uvádza svoje závery k jednotlivým predpokladom náhrady škody. Označený odsek ale podľa žalobcu neobsahuje riadne odôvodnenie, ktoré by dalo presvedčivú a náležitú odpoveď na všetky podstatné skutočnosti, ktoré boli zistené a preukázané v rámci dokazovania. Navyše je aj nepreskúmateľné, až zmätočné, keďže súd prvej inštancie na jednom mieste vyjadruje nesúhlas s tvrdeniami, ktoré tvrdenia však v zásade potvrdil aj žalovaný. V tejto súvislosti žalobca poukázal, že súd prvej inštancie konštatoval, že nemôže súhlasiť s tým, že odber tovaru medzi sporovými stranami bol dohodnutý tak, že predávajúci vystaví zálohovú faktúru, ktorú je kupujúci povinný v stanovenej lehote zaplatiť, a následne po nabehnutí zaplatenej sumy na účet predávajúceho, mohlo dôjsť k odberu tovaru z dohodnutého miesta. Napriek tomu, že uvedené skutočnosti podľa žalobcu vyplývajú z e-mailovej správy, ktorú vyhotovil bývalý konateľ žalovaného aj z výsluchov svedkov (napr. K. E.), súd prvej inštancie uvedené skutočnosti neakceptoval, keďže podľa jeho názoru takýto spôsob dohody nevyplýva z kúpnej zmluvy a nemôže vyplývať ani zo vzájomnej obchodnej praxe, lebo išlo o prvý obchodný vzťah medzi stranami. Žalobca dôvodil, že nie je dôležité to, či takáto podmienka bola alebo nebola expressis verbis zakomponovaná do kúpnej zmluvy, ale to, že odber tovaru bol dohodnutý tak, ako to uviedol vo svojich písomných vyjadreniach. Platí to o to viac, že žalovaný vo svojej účastníckej výpovedi v súvislosti s odberom tovaru a vystavením zálohovej faktúry potvrdil, že dohoda bola taká, že v čase alebo krátko pred prvým odberom dôjde k úhrade zálohovej faktúry. Žalobca tvrdil, že objektívne nemal možnosť zobrať chýbajúce množstvo tovaru, keďže nemal faktúru vystavenú žalovaným ako predávajúcim. Povinnosť vystavenia faktúry bola pritom zakotvená priamo v kúpnej zmluve, konkrétne v bode 5.1. S poukazom na vyššie uvedené dôvody mal žalobca za

to, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru, že žalovaný neporušil svoju právnu povinnosť vyplývajúcu z obchodnoprávneho vzťahu so žalobcom.

34. Okrem toho žalobca namietal aj nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku v časti týkajúcej sa nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty. Tvrdil, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie v tomto smere vo všeobecnej rovine a bez náležitého odôvodnenia zhrnul bez toho, aby sa náležite vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami, ktoré žalobca uviedol v priebehu konania. Poukázal, že hlavným dôvodom zamietnutia jeho nároku na zmluvnú pokutu bolo, že žalovaný podľa súdu prvej inštancie neporušil povinnosť zo zmluvy, ktorá bola sankcionovaná zmluvnou pokutou. Žalobca namietal, že nebolo sporné, že žalovaný nepreviedol na žalobcu vlastnícke právo k predmetu kúpy v stanovenom termíne a v dohodnutom rozsahu, čím porušil svoju povinnosť, ktorá bola zabezpečená zmluvnou pokutou. Súd prvej inštancie ale pri odôvodnení zamietnutia uplatneného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty iba odkázal na odsek 26. odôvodnenia svojho rozsudku, v ktorom sa zaoberal uplatneným nárokom na náhradu škody a jej zákonnými predpokladmi. Žalobca dôvodil, že takýto spôsob odôvodnenia dôvodnosti nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty (odkazom na odôvodnenie rozsudku na časť týkajúcu sa náhrady škody) nie je v medziach zákona, keďže žalobcom uplatnená majetková škoda nebola spôsobená porušením povinností, na ktorú bola zakotvená zmluvná pokuta, preto v danom prípade aj kumulatívne uplatňovanie týchto nárokov bolo dôvodné. Mal za to, že pokiaľ súd prvej inštancie dospel k záveru, že neboli splnené všetky zákonom (a kúpnou zmluvou) stanovené podmienky na priznanie zmluvnej pokuty, tak svoje rozhodnutie aj v tomto smere, by mal osobitne odôvodniť a nie iba odkázať na ďalší odsek odôvodnenia rozsudku, v ktorom vyhodnotil dôvodnosť odlišného peňažného nároku.

35. K odvolaciemu dôvodu podľa (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) žalobca uviedol, že skutkové zistenia tak, ako ich ustálil súd prvej inštancie, neobstoja. Najmä neobstojí záver, že žalobca nepreukázal splnenie všetkých základných podmienok zodpovednosti za škodu. Namietal, že súd prvej inštancie odignoroval tvrdenia žalobcu aj to, čo vypovedal svedok K. E.. Tvrdil, že súd prvej inštancie nevyhodnotil jeho svedeckú výpoveď, čo zároveň predstavuje nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku a zakladá odvolací dôvod podľa . Na strane druhej ale súd prvej inštancie uveril zavádzajúcim tvrdeniam svedkov, ktorí evidentne boli (a sú) v pozitívnom vzťahu so žalovaným. Za mimoriadne závažné pochybenie súdu prvej inštancie považoval žalobca to, že sa nevysporiadal s jeho námietkou, že jednotlivé tvrdenia žalovaného (a jeho svedkov) boli vnútorne protirečivé a zjavne účelové. Poukázal pritom na písomné odpovede žalovaného na predžalobné výzvy žalobcu, kde sa žalovaný odvolával na nižšiu úrodu spôsobenú nepriaznivým počasím, kým vo svojich vyjadreniach v súdnom konaní už uvádzal, že disponoval s dohodnutým tovarom, len ho predal tretej osobe.

36. Ďalej žalobca uviedol, že súd prvej inštancie vyslovil určité pochybnosti aj vo vzťahu k predloženej e- mailovej správe vtedajšieho konateľa žalovaného zo dňa 21.6.2018, keďže v tejto elektronickej správe nie je spomínané číslo zálohovej faktúry ani konkrétna suma, preto uvedené skutočnosti vyvolávali pre súd prvej inštancie otázniky, o akú zálohovú faktúru sa jedná, na aké množstvo tovaru a cenu. Nezohľadnil ale to, že vypočutí svedkovia (či už aktuálny alebo bývalý konateľ žalovanej, ale aj svedok K. E.) zhodne potvrdili, že zálohová faktúra v tomto konkrétnom prípade bola vystavená po dohodnutom termíne odberu tovaru, t. zn. po 12.7.2018, a jej zaplatenie bolo podmienkou na to, aby žalobca tovar mohol od žalovaného prevziať.

37. K odvolaciemu dôvodu podľa žalobca uviedol, že nespochybňuje právo súdu rozhodnúť o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná, a ktoré považuje za dôležité z hľadiska svojho rozhodnutia, nepovažuje ale za správne, že súd v podstate bez bližšieho odôvodnenia zamietne návrh na vykonanie dôkazu. Poukázal pritom na svoj návrh na výsluch svedka O. G. P., ktorý žalobcovi poskytoval ako jeho právny zástupca z Maďarskej republiky právne služby v roku 2018 a to aj v súvislosti s kúpnou zmluvou, ktorú uzavrel so žalovaným. Tvrdil, že O. P. mal poznatky ohľadne prejednávaného obchodno-právneho vzťahu medzi sporovými stranami, najmä mal informácie o tom, akým spôsobom prebiehala komunikácia medzi nimi ohľadne dodania a odberu tovaru. Tvrdil, že vzhľadom na všetky okolnosti prípadu, najmä protichodné tvrdenia sporových strán, išlo o dôkaz, ktorý mal byť vykonaný za účelom objektívneho ustálenia skutkového stavu. Zdôraznil, že podľa ust. platí, že ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany (medzi ktoré patrí aj návrh na vykonanie dokazovania) neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej. Z

napadnutého rozhodnutia však vôbec nevyplýva, prečo súd nevykonal navrhnutý výsluch svedka M. P. tak, ako to ustanovuje , a to i napriek tomu, že vychádzajúc z citovanej právnej normy sa jedná o povinnú náležitosť odôvodnenia rozsudku, čo potvrdzuje aj ust. . Uvedené skutočnosti teda svedčia o tom, že súd nevykonal navrhnuté dôkazy, ktoré boli potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, preto je tu daný aj odvolací dôvod podľa .

38. Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa , žalobca namietal nesprávnu interpretáciu príslušných ustanovení súdom prvej inštancie, napr. ust. , v zmysle ktorého predávajúci je povinný kupujúcemu dodať tovar, odovzdať doklady, ktoré sa na tovar vzťahujú, a umožniť kupujúcemu nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru v súlade so zmluvou a týmto zákonom. Žalobca tvrdil, že mu nebolo umožnené, aby nadobudol vlastnícke právo k tovaru v súlade so zmluvou. Žalovaný svoju zákonnú povinnosť vyplývajúcu z citovaného ustanovenia evidentne porušil, čo však súd prvej inštancie nezohľadnil. O nesprávnom právnom posúdení svedčí podľa žalobcu i to, že súd prvej inštancie dospel k záveru, že neboli splnené všetky predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu. Navyše súd prvej inštancie nezohľadnil ani príslušné ustanovenia o uchovaní tovaru ( až ), z ktorých predávajúcemu vyplývajú zákonom stanovené povinnosti pri predaji tovaru inej, tretej osobe. Dôvodil, že ak by aj hypoteticky pripustil, že sa dostal do omeškania s prevzatím tovaru, je potrebné v tejto súvislosti v prvom rade poukázať na ust. , podľa ktorého, ak je kupujúci v omeškaní s prevzatím tovaru alebo so zaplatením kúpnej ceny v prípadoch, keď sa dodanie tovaru a zaplatenie kúpnej ceny má uskutočniť súčasne, a predávajúci má tovar u seba alebo s ním môže inak nakladať, musí predávajúci urobiť opatrenia primerané okolnostiam na uchovanie tovaru. Predávajúci je oprávnený tovar zadržiavať, dokiaľ mu kupujúci neuhradí primerané náklady, ktoré predávajúcemu pri tom vznikli. Vychádzajúc z vyššie citovaného ustanovenia mal za to, že procesná obrana žalovaného, že tovar, ktorý žalobca neprevzal, musel predať inej tretej osobe pre nedostatok skladovacích priestorov, nemohla obstáť, keďže žalovanému priamo z ust. vyplýva povinnosť urobiť primerané opatrenia, pričom svoju povinnosť mohol splniť napr. aj uložením tovaru v skladisku tretej osoby. Zároveň žalobca poukázal aj na ust. , z ktorého vyplýva, že predávajúci v prípade omeškania kupujúceho s prevzatím tovaru môže vyzvať kupujúceho na splnenie tejto povinnosti s tým, že je oprávnený určiť primeranú lehotu na prevzatie tovaru a po jej márnom uplynutí je oprávnený tovar predať vhodným spôsobom. Pred týmto predajom je však povinný upozorniť stranu, ktorá je v omeškaní, na úmysel tovar predať. Jednotlivé ustanovenia týkajúce sa uchovania tovaru tak podľa žalobcu súd prvej inštancie nezohľadnil. Nesprávne právne posúdenie veci vzhliadol žalobca aj v rozhodnutí súdu prvej inštancie o nároku žalobcu na zmluvnú pokutu, pretože podľa žalobcu kumulácia nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty a majetkovej škody bola v medziach zákona.

39. Záverom žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nerozhodol správne ani o trovách konania, keď sa mal správne riadiť ust. , pretože už samotné okolnosti prípadu majú povahu dôvodov hodných osobitného zreteľa. Uviedol, že umožňuje súdu nepriznať nárok na náhradu trov konania strane sporu, ktorej inak tento nárok patrí. Z toho vyplýva, že pri rozhodovaní o trovách konania by mali úvahy o aplikácii ust. nadväzovať na záver o vzniku nároku na náhradu trov konania jednej z procesných strán. Argumentoval, že žalovaný evidentne porušil svoju základnú povinnosť vyplývajúcu z kúpnej zmluvy, keďže vlastnícke právo k tovaru v dojednanom množstve a termíne evidentne nepreviedol na žalobcu, čím zároveň porušil aj zásadu pacta sunt servanda, ako jednu zo základných zásad súkromného práva. Žalobca na rozdiel od žalovaného svoju základnú zmluvnú povinnosť splnil, keďže časť z celkovej kúpnej ceny za poskytnuté množstvo tovaru riadne a včas zaplatil a následne poskytnutý tovar aj prevzal od žalovaného. Uviedol, že žalovaný ho riadne neinformoval, že zvyšnú časť tovaru mieni predať inej osobe, a v konečnom dôsledku aj predal inému odberateľovi (odberateľom), zrejme za oveľa vyššiu kúpnu cenu, vzhľadom na rast trhovej ceny jačmeňa najmä v druhej polovici roku 2018. Mal za to, že takéto konanie žalovaného odporuje zásadám poctivého obchodného styku aj dobrým mravom, preto priznanie trov konania žalovanému proti žalobcovi, by bolo pre žalobcu krajne nespravodlivé. Dodal tiež, že na strane žalovanej vystupuje veľká obchodná spoločnosť fungujúca na poľnohospodárskom trhu už desiatky rokov, ktorá iba v roku 2021 dosiahla zisk vo výške 750.999,- eur a tržby v tom istom roku jej narástli o 32 %. Všetky vyššie uvedené dôvody podľa žalobcu svedčia o tom, že pre žalovanú ani prípadné nepriznanie práva na náhradu trov konania by nebolo žiadnym citeľným zásahom do jej majetkovej sféry, čo však súd náležite neskúmal pri rozhodovaní o trovách konania.

40. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie aj procesný postup, ktorý mu predchádzal, považuje za zákonný a nestotožňuje sa so žalobcom o naplnení odvolacieho dôvodu podľa .

41. Pokiaľ ide o preukázanie predpokladov zodpovednosti za škodu, žalovaný argumentoval, že nerozporoval, že žalobca si obstaral tovar od tretích subjektov za trhových podmienok v čase uskutočnenia kúpy, ale to, že žalobcovi vznikla škoda v príčinnej súvislosti s porušením povinností žalovaného. Poukázal, že podľa ust. platí, že prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila. Tvrdil, že z výsluchov svedkov nepochybne vyplýva, že návrh kúpnej zmluvy bol predložený žalobcom, preto všetky interpretačné nejasnosti idú na jeho vrub a platí to aj pokiaľ ide o úpravu platobných podmienok a podmienok prevzatia/odvozu tovaru.

42. Ďalej žalovaný poukázal, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný v čase dohodnutého uskutočnenia odberu tovaru disponoval dohodnutým množstvom, bol pripravený plniť a žalobcu vyzýval na prevzatie tovaru. Žalovaný dôvodil, že žalobca si neplnil svoju povinnosť prevziať tovar ako to bolo v zmluve dojednané, preto je jeho nárok na náhradu škody v zmysle ust. vylúčený pre nedostatok súčinnosti, na ktorú bol povinný. Dodal, že porušenie povinnosti žalobcu preukazujú listinné dôkazy aj výsluchy svedkov F. G. H., F. J. I., G. a C. D., ktorý vypovedal, že sám opakovane vyzýval a urgoval žalobcu, aby tovar prevzal. S poukazom na uvedené mal žalovaný za to, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že žalovaný si nemohol splniť svoju povinnosť z dôvodu pasivity žalobcu, ktorý aj napriek viacerým výzvam a urgenciám žalovaného si nesplnil svoju povinnosť prevziať riadne ponúknuté plnenie. Aj preto mal žalovaný za to, že žalobcovi nemohla vzniknúť škoda, ale vznikli mu len náklady v súvislosti s obstaraním jačmeňa, no tieto žalobcovi nevznikli v príčinnej súvislosti s porušením povinností žalovaného, ale z dôvodu, že žalobca neprevzal od žalovaného riadne ponúknuté plnenie.

43. Pokiaľ ide o kumuláciu nárokov na zmluvnú pokutu a náhradu škody, žalovaný dôvodil, že nie je sporné, že žalobca si uplatnil v rozpore s nárok na zmluvnú pokutu a nárok na náhradu škody za to isté porušenie povinnosti žalovaného, a to previesť vlastnícke právo k tovaru na žalobcu.

44. K odvolaciemu dôvodu podľa žalovaný poukázal, že jeho naplnenie žalobca videl v tom, že odvolaním napadnuté rozhodnutie nebolo náležite odôvodnené. Žalovaný toto tvrdenie žalobcu odmietol, keď dôvodil, že napadnuté rozhodnutie je súladné s ust. a to aj v kontexte judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech v konaní pred všeobecným súdom ( , , ).

45. Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa , žalovaný argumentoval, že žalobca výsluch svedka O. G. P. neoznačil v žiadnom zo svojich písomných podaní a dokonca mal na to možnosť aj na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo 25.4.2022. Táto pasivita žalobcu nemôže isť na vrub žalovaného. Okrem toho dodal, že žalobca neuviedol, k akým konkrétnym skutočnostiam má tento svedok vypovedať. Dôvodil, že neefektívnosť a nehospodárnosť výsluchu menovaného svedka potvrdzuje aj to, že žiadne osoby za žalovaného nikdy v priebehu kontraktačného procesu neprišli s týmto svedkom do kontaktu. Poukázal, že súd prvej inštancie riadne žalobcu oboznámil s dôvodmi, prečo návrhu na výsluch svedka O. G. P. nevyhovel, čo vyplýva aj zo zápisnice z pojednávania zo dňa 30.5.2022.

46. K odvolaciemu dôvodu podľa žalovaný dôvodil, že súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí (odseku 9.) uviedol, aké skutkové závery vyplynuli z výsluchu svedka K. E.. K namietaným rozporom vo výpovediach a vo výpovediach s listinami žalovaný uviedol, že tieto boli vyjasnené výsluchom svedka F. I., G., F. G. H. a C. D., ktorými bolo preukázané, že prvotné porušenie povinnosti bolo na strane žalobcu, ktorý nebol schopný logisticky zabezpečiť odvoz tovaru v dohodnutej dobe.

47. Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu podľa žalovaný argumentoval, že súd prvej inštancie vec správne právne posúdil podľa § , 373, 462, 466 a

. Poukázal, že upravuje základné povinnosti predávajúceho voči kupujúcemu, ktoré tvoria obsah obchodného záväzkového vzťahu založeného kúpnou zmluvou. V nadväznosti na toto ustanovenie žalovaný uviedol, že tvrdenie žalobcu, že mu žalovaný neumožnil nadobudnúť vlastnícke právo k celému množstvu tovaru, nemá opodstatnenie. Ďalej poukázal, že podľa žalobcu sa súd prvej inštancie dopustil nesprávneho právneho posúdenia aj pokiaľ ide o ust. a nasl. , teda ustanovenia, ktoré upravujú predpoklady zodpovednosti za škodu. V tejto súvislosti žalobca tvrdil, že súd prvej inštancie nezohľadnil aj ust. a nasl. , ktoré upravuje povinnosť prijať vhodné opatrenia pri omeškaní kupujúceho so splnením povinnosti. Žalovaný k uvedeným tvrdeniam žalobcu dôvodil, že aj svedok C. D., ktorý bol sprostredkovateľom zabezpečeným žalobcom potvrdil, že žalovaný vyzýval žalobcu (prostredníctvom neho) na prevzatie tovaru, a že žalobca bol na možnosť predaja upozornený.

48. K rozhodnutiu o nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a tvrdeniu žalobcu o potrebe aplikácie ust. žalovaný uviedol, že argumentácia žalobcu založená na tvrdeniach o hospodárskom úspechu, ako dôvode osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania žalovanému, je scestná. To, že nejaký subjekt vykazuje nadpriemerné hospodárske výsledky ešte neodôvodňuje záver, že mu neprislúcha právo na náhradu trov konania.

49. Žalobca v odvolacej replike zotrval na svojich tvrdeniach uvedených v odvolaní.

50. Žalovaný v odvolacej duplike rovnako zotrval na tom, čo uviedol vo vyjadrení k odvolaniu.

51. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa . Odvolanie prejednal podľa - a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

52. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle a odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo podľa oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

53. Žalobca podanie odvolania odôvodnil dôvodmi podľa , , , . Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

54. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením. Posúdil, či súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces; či nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; či dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; či na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy a či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, a to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

55. Odvolací súd zhodnotil, že súd prvej inštancie presvedčivo a logicky odpovedal na každý relevantný argument vznesený v spore a odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie spĺňa kritériá vyžadované vyššími súdnymi autoritami pre zrozumiteľnosť a presvedčivosť súdneho rozhodnutia. Procedúra prejednania veci pred súdom prvej inštancie neznemožnila žalobcovi realizáciu jeho procesných oprávnení v miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správne právne závery.

56. Podrobné, vecne správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce je odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a odkazuje na neho ( ). Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalobcu a k podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní odvolací súd uvádza:

57. K odvolaciemu dôvodu podľa (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces) odvolací súd uvádza:

58. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Obsah práva na spravodlivý súdny proces je pomerne široký a medzi jeho zložky patrí aj právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia aj zákaz prekvapivých rozhodnutí. I keď porušenie akéhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie súdu, o naplnenie odvolacieho dôvodu podľa pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci realizáciu práv strany sporu dosiahne intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé.

59. Žalobca odvolací dôvod podľa založil na tvrdení, že súd prvej inštancie náležite neodôvodnil svoje rozhodnutie, najmä neuviedol, prečo a na základe akých skutočností dospel k záveru, že neboli splnené predpoklady zodpovednosti žalovaného za škodu.

60. K žalobcom namietaným nesplneným požiadavkám na obsahovú kvalitu odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí výstižne opísal prednesy sporových strán a ich konečné návrhy; dôkazy, o ktoré oprel svoje skutkové zistenia; úvahy, ktorými sa spravoval pri hodnotení dôkazov; skutočnosti, ktoré mal preukázané a ktoré nie a uviedol svoje právne posúdenie zisteného stavu podľa príslušných zákonných ustanovení. Osobitnú pozornosť venoval súd prvej inštancie relevantným sporným otázkam medzi stranami a to, či vykonaným dokazovaním bolo preukázané naplnenie všetkých predpokladov pre vznik zodpovednosti žalovaného za škodu a či žalovaný porušil povinnosť previesť vlastnícke právo k tovaru na žalobcu, splnenie ktorej povinnosti bolo zabezpečené zmluvnou pokutou. Zároveň súd prvej inštancie venoval širokú pozornosť aj charakteristike inštitútu zmluvnej pokuty a jej základných funkcií, akcesorickej povahe zmluvnej pokuty, jej účelu, vzťahu občianskoprávnej a obchodnoprávnej úpravy zmluvnej pokuty (odsek 22. rozsudku súdu prvej inštancie) a tiež vzťahu zmluvnej pokuty a náhrady škody (odsek 27. rozsudku súdu prvej inštancie). Veľmi podrobne sa súd prvej inštancie vysporiadal aj s teoretickými východiskami právnej úpravy zodpovednosti za škodu podľa (odsek 24. rozsudku súdu prvej inštancie). Vzhľadom k tomu, že žalobca nárok na zmluvnú pokutu aj nárok na náhradu škody založil na tvrdení, že žalovaný porušil svoju povinnosť dodať žalobcovi ako kupujúcemu tovar (zostávajúcich 1.000 ton jačmeňa) a previesť na neho vlastnícke právo k tomuto tovaru, neobstojí tvrdenie žalobcu, že súd prvej inštancie pri odôvodnení zamietnutia uplatneného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty iba odkázal na odsek 26. odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorom sa zaoberal uplatneným nárokom na náhradu škody. Odvolací súd poukazuje, že súd prvej inštancie v odseku 23. napadnutého rozsudku dospel k záveru, že žalovaný neporušil svoju povinnosť, ktorá bola sankcionovaná zmluvnou pokutou a v podrobnostiach odkázal na odsek 26., kde v bode 1. odseku 26. rozsudku súd prvej inštancie podrobne analyzoval, či vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný porušil nejakú svoju právnu povinnosť. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie je súčasne zrejmé, ktoré dôkazy vykonal. Napadnuté rozhodnutie má logickú postupnosť a sú v ňom zahrnuté rozhodné skutkové zistenia.

61. Z obsahu odvolania v zásade vyplýva, že žalobca nesúhlasí s právnymi závermi súdu prvej inštancie. Skutočnosť, že žalobca má na vec odlišný názor a že rozhodnutie súdu prvej inštancie nebolo odôvodnené podľa jeho predstáv, nie je postačujúce na to, aby odvolací súd prisvedčil tvrdeniu žalobcu o nepreskúmateľnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a existencii vady konania podľa .

62. Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa (súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností), tento je naplnený vtedy, ak súd zamietne návrh na vykonanie dôkazu, ktorý môže priniesť relevantné skutkové zistenia a ktorého vykonanie je prípustné, a tým spôsobí sťaženie dôkaznej pozície strany sporu a zároveň sa vzdiali želanej a možnej miere zistenia skutkového stavu.

63. Žalobca v odvolaní argumentoval, že súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie výsluchom svedka O. G. P., čím naplnil odvolací dôvod podľa . Poukázal, že O. P. mal poznatky ohľadne prejednávaného obchodno-právneho vzťahu medzi sporovými stranami, najmä mal informácie o tom, akým spôsobom prebiehala komunikácia medzi stranami ohľadne dodania tovaru.

64. Odvolací súd poukazuje, že zo zápisnice z pojednávania zo dňa 30.5.2022 vyplýva, že žalobca navrhol výsluch svedkov K. E. a O. G. P.. Na otázku súdu, k akým skutočnostiam žalobca navrhuje vypočuť svedka O. G. P., žalobca odpovedal, že tento svedok bol s p. E. zrejme ako jeho právny zástupca, ktorý komunikoval túto obchodno-právnu záležitosť s p. E. a práve preto má od neho určité informácie o tom, akým spôsobom žalobca vyzýval žalovaného, aby zabezpečil aspoň zálohovú faktúru, na základe ktorej by mohol žalobca tovar prevziať. Následne súd prvej inštancie oboznámil sporové strany, že z dôvodu hospodárnosti konania ako svedka vypočuje iba K. E..

65. Odvolací súd považuje za potrebné prisvedčiť súdu prvej inštancie, že za stavu, keď svedok K. E. vypovedal k otázkam týkajúcim sa celého kontraktačného procesu medzi stranami, ktorého bol aj osobne účastný, bolo by nadbytočné a nehospodárne vypočuť ako svedka aj O. G. P.. Z vyjadrení oboch sporových strán zhodne vyplýva, že O. G. P. nebol prítomný na žiadnom zo stretnutí zástupcov strán. S ohľadom na túto skutočnosť mohol preto O. G. P. aj podľa vyjadrenia žalobcu vypovedať iba k tomu, čo mu o prejednávanej veci sprostredkoval K. E.. Zo zápisnice z pojednávania zo dňa 30.5.2022 vyplýva, že svedok K. E. obsialo vypovedal na otázky súdu aj sporových strán, týkajúce sa prejednávanej veci. Bolo by preto nehospodárne zisťovať výpoveďou svedka O. G. P., aké informácie o veci mu sprostredkoval K. E., keď tieto súd prvej inštancie dokázal získať priamo z výsluchu svedka K. E.. S poukazom na vyššie uvedené dôvody preto odvolací súd nepovažoval ani odvolací dôvod podľa za naplnený.

66. K odvolaciemu dôvodu podľa (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) odvolací súd udáva, že tento odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti, alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z , a .

67. Žalobca v odvolaní vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu podľa namietal predovšetkým nesprávnosť skutkových zistení súdu prvej inštancie, že žalovaný neporušil žiadnu svoju právnu povinnosť, ktorá by zakladala nárok žalobcu na zmluvnú pokutu aj náhradu škody.

68. S otázkou, či žalovaný porušil nejakú svoju právnu povinnosť sa súd prvej inštancie veľmi podrobne a vyčerpávajúco vysporiadal najmä v odseku 26. odvolaním napadnutého rozhodnutia (jeho závery zhrnul odvolací súd v odsekoch 24. až 27. tohto rozsudku), pričom odvolací súd konštatuje správnosť záverov súdu prvej inštancie vo vzťahu k tejto otázke a v plnom rozsahu na nich odkazuje.

69. Navyše odvolací súd dodáva, že prenecháva úpravu času dodávky tovaru najmä na dohode zmluvných strán. Spôsob určenia dodacej lehoty závisí od vzájomnej dohody zmluvných strán a môže byť určený buď uvedením jej dĺžky, alebo môže byť, ako tomu bolo aj v danom prípade, ohraničený uvedením najneskoršieho dňa - do 12.7.2018. Zároveň sa strany dohodli, že odvoz tovaru zabezpečí kupujúci (t. j. žalobca), a že nakladanie a váženie tovaru bude vykonané na základe ústnej dohody zmluvných strán (článok 5. bod 2. kúpnej zmluvy).

70. Súd prvej inštancie správne uviedol, že žalobca nepreukázal, že si prišiel tovar prevziať, prípadne, že tak chcel spraviť v dohodnutom čase (do 12.7.2018), iba všeobecne uviedol, že sa domáhal dodania tovaru, čo však nepreukázal. Za správny považuje odvolací súd aj záver súdu prvej inštancie, že v žiadnom ustanovení kúpnej zmluvy nebolo medzi stranami dojednané, že žalobca si tovar môže prevziať iba pod podmienkou, že zaplatí zálohovú faktúru, ktorú mu vystaví žalovaný. Vykonaným dokazovaním teda nebolo preukázané, že žalobca nemal bez zaplatenia kúpnej ceny tovaru možnosť s tovarom nakladať v mieste určenom na dodanie tovaru, ktorým bol hospodársky dvor žalovaného.

S poukazom na vyššie uvedené preto nemožno súhlasiť so žalobcom, že žalovaný porušil povinnosť dodať žalobcovi tovar a previesť vlastnícke právo k tovaru na žalobcu, lebo nezodpovedá vykonanému dokazovaniu.

71. Vzhľadom na uvedené preto odvolací súd dospel k záveru, že skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonaným dôkazom a výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvej inštancie je v súlade s . Súd prvej inštancie vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov vyplynuli a neopomenul žiadnu rozhodujúcu skutočnosť, ktorá vyšla počas konania najavo. Odvolací dôvod podľa preto nepovažoval odvolací súd za naplnený.

72. K odvolaciemu dôvodu podľa odvolací súd udáva, že tento odvolací dôvod je daný vtedy, ak rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je myšlienkový postup súdu a z neho vyplývajúce závery pri výklade právnych predpisov a pri ich aplikácii na zistený skutkový stav veci. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval, alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

73. Žalobca odvolací dôvod podľa založil na tvrdení, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní nezohľadnil ust. až , ktoré obsahujú úpravu uchovania tovaru a povinnosť kupujúceho uchovať tovar. Nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie vzhliadol žalobca i v tom, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania neaplikoval ust. , podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

74. Odvolací súd udáva, že z ust. , ktorého aplikácie sa žalobca domáhal, je zrejmé, že omeškanie kupujúceho zakladá povinnosť predávajúceho uskutočniť opatrenia na uchovanie tovaru v prípadoch, keď sa dodanie tovaru a zaplatenie kúpnej ceny má uskutočniť súčasne, a predávajúci má tovar u seba alebo s ním môže nakladať. Odvolací súd poukazuje, že žalobca v konaní nepreukázal, že strany sa dohodli, že dodanie tovaru a zaplatenie kúpnej ceny sa malo uskutočniť súčasne. Tovar (1.750 ton jačmeňa) mal žalobca od žalovaného podľa článku 5. bodu 2. kúpnej zmluvy odobrať najneskôr do 12.7.2018, pričom z kúpnej zmluvy nevyplýva, že predpokladom na to, aby žalobca od žalovaného tovar (resp. s ohľadom na jeho značný objem skôr jeho jednotlivé časti) mohol odobrať bolo, že žalobca za tovar (resp. odoberanú časť tovaru) súčasne zaplatil žalovanému kúpnu cenu. V tejto súvislosti odvolací súd opätovne poukazuje na závery súdu prvej inštancie, s ktorými sa plne stotožňuje a považuje ich za nadbytočné na tomto mieste opakovať. Rovnako aj právna úprava v ust. až o svojpomocnom predaji tovaru pri omeškaní s jeho prevzatím sa vzťahuje na situácie, keď platenie kúpnej ceny sa má uskutočniť pri prevzatí tovaru.

75. K aplikácii ust. pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania odvolací súd uvádza, že prichádza do úvahy vtedy, keď sú naplnené všetky predpoklady pre priznanie nároku na náhradu trov konania strane sporu, ale súd dospeje k záveru, že existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré jej náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o výnimočný prípad, pričom táto výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane sporových strán.

76. V predmetnom spore žalobca za okolnosti hodné osobitného zreteľa označil okolnosti veci a to, že žalovaný na neho nepreviedol vlastnícke právo k 1.000 tonám jačmeňa a tiež okolnosť na strane žalovaného, ktorou podľa žalobcu sú mimoriadne hospodárske výsledky žalovaného.

77. Odvolací súd zdôrazňuje, že ust. neslúži k zmierňovaniu majetkových rozdielov medzi sporovými stranami, ale k riešeniu situácie, v ktorej je nespravodlivé, aby ten, kto dôvodne bránil svoje práva, získal náhradu trov, ktoré pri tomto konaní dôvodne vynaložil. Žalobcom tvrdené skutočnosti nie sú dôvodmi hodnými osobitného zreteľa, pre ktoré by súd nemal žalovanému priznať náhradu trov konania a ani z obsahu spisu nevyplývajú iné jedinečné osobitosti prejednávaného prípadu, ktoré by odôvodňovali nepriznanie náhrady trov konania úspešnej strane sporu.

78. S poukazom na dôvody uvedené v odsekoch 74. až 77. tohto rozsudku dospel odvolací súd k záveru, že ani odvolací dôvod podľa nie je naplnený.

79. Odvolací súd preto podľa potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny. Rovnako potvrdil výrok rozsudku súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania.

80. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

81. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v . Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v , ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa . V dovolaní podľa sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).