Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8CoCsp-71-2022.pdf
PDF · 120.4 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoCsp/71/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a členov senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a JUDr. Jozefa Turzu, v spore žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom Mýtna č. 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Mýtna č. 48, Bratislava, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. E. XXXX/XX, F. F., právne zastúpená: WEBBER LEGAL, s.r.o., so sídlom Duchnovičovo námestie č. 1, Prešov, IČO: 50 680 552, o zaplatenie 23.596,99 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 15Csp/12/2021 -222 z 05. októbra 2022, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu vo výroku II. ostáva nedotknutý.
Vo zvyšnej časti rozsudok okresného súdu mení tak, že žalobu zamieta.
Žalovanej priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým vydaným v súdenej veci) okresný súd žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 21.807,34 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 21.807,34 eur od 16.11.2019 do zaplatenia, vyčíslený úrok z omeškania vo výške 461,45 eur, a to do troch dní od právoplatnosti napadnutého rozsudku (výrok I.). V časti týkajúcej sa zaplatenia istiny vo výške 1.789,65 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.789,65 eur od 16.11.2019 do zaplatenia, vyčísleného úroku z úveru vo výške 4.959,61 eur, vyčíslených úrokov z omeškania vo výške 33,97 eur žalobu zamietol (výrok II.). Žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 54 % s tým, že o výške náhrady trov konania bude súd rozhodovať samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (výrok III.).
2. Okresný súd vychádzal zo zistenia, že medzi spoločnosťou XXX.G., a.s. a žalovanou ako dlžníčkou bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere lepšiasplátka (ďalej len „zmluva o úvere“), na základe ktorej bol poskytnutý žalovanej spotrebiteľský úver na refinancovanie vo výške 25.700,-eur s dohodnutým počtom 96 mesačných splátok, s termínom konečnej splatnosti úveru 20.12.2025 a výškou mesačnej splátky 337,83 eur. Uvedenú zmluvu vyhodnotil ako spotrebiteľskú a pri právnom posúdení veci tak vychádzal z ust. § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ “) a ustanovení zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase vzniku predmetného záväzkového vzťahu založeného touto zmluvou (ďalej len „zák. č. 129/2010 Z. z. “). Zároveň konštatoval, že ide o zmluvu o úvere uzatvorenú v zmysle § 497 Obchodného zákonníka (ďalej len „ObchZ “). Vychádzajúc zo záverov uznesenia odvolacieho súdu, ktorým bol v poradí prvý rozsudok okresného súdu vydaný v prejednávanej veci zrušený z dôvodu, že okresný súd sa v ňom dôsledne nezaoberal vyhodnotením námietok vznesených žalovanou v rámci procesnej obrany, sa okresný súd
v konaní zameral na procesnú obranu žalovanej. Konštatoval nedôvodnosť námietky žalovanej, že v predmetnej zmluve nie je uvedená celková výška a konkrétna mena poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie. Odkázal na ust. čl. 2 bod 2.3. zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v ktorej sa tieto skutočnosti uvádzajú. Rovnako za nedôvodnú považoval námietku žalovanej, že v predmetnej zmluve neboli uvedené všetky predpoklady na výpočet RPMN. Uviedol, že základné parametre úveru boli explicitne uvedené v čl. 2 bod 2.2. zmluvy o úvere, v čl. 2 bod. 2.4. bola rozpísaná prehľadne aj tzv. amortizačná tabuľka. Ďalej sa zaoberal námietkou žalovanej, že v zmluve je uvedený nesprávny údaj o priemernej RPMN vo výške 8,73 %, nakoľko priemerná RPMN bola vychádzajúc z údajov Ministerstva financií SR za 3. štvrťrok 2017 vo výške 8,8 %, bola tak uvedená v rozpore s § 9 ods. 2 písm. z/ zák. č. 129/2010 Z. z. Okresný súd pokiaľ ide o priemernú RPMN dospel k záveru, že táto bola v zmluve o úvere uvedená správne a odkázal na súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 3. štvrťrok 2017. K ďalšej námietke žalovanej, že obchodné podmienky, na ktoré žalobca odkazuje, neboli súčasťou uzatvorenej zmluvy o úvere a tieto jej neboli predložené, okresný súd poukázal na čl. 6.3. zmluvy o úvere, kde bolo uvedené, že „Právne vzťahy neupravené zmluvou o úvere sa riadia Obchodnými podmienkami, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere“. Žalovaná tak podľa jeho názoru nepreukázala, že obchodné podmienky, na ktoré žalobca odkazoval v tejto zmluve, neboli jej súčasťou a neboli žalovanej predložené a nemala možnosť sa s nimi oboznámiť. V súvislosti s námietkou žalovanej, že žalobca si nesplnil povinnosť preveriť jej bonitu ako klienta pred uzatvorením zmluvy o úvere, okresný súd konštatoval, že žalobca neuniesol nielen dôkazné bremeno, ale ani bremeno tvrdenia, že neporušil svoju zákonnú povinnosť vyplývajúcu z § 7 ods. 1 a § 11 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, a to, že konal s odbornou starostlivosťou pri posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Odkázal na vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovanej podanému voči prvému rozsudku okresného súdu vydanému v prejednávanej veci, v ktorom žalobca uviedol, že nejde o prvé poskytnutie úveru, ale ide o úver poskytnutý na splatenie iných peňažných záväzkov žalovanej, teda o tzv. refinančný úver. Ďalej uviedol, že bonitu žalovanej preveroval štandardne, a to prostredníctvom tzv. dopytov dát zo Sociálnej poisťovne, Spoločného registra bankových informácií a spoločnosti EOS KSI, s.r.o., čo svedčí o jeho opatrnosti. Okresný súd v tejto súvislosti konštatoval, že bolo na žalobcovi, aby predložil všetky zákonom predpokladané dôkazy, teda vrátane výstupov z príslušnej databázy alebo registra na preukázanie skúmania bonity žalovanej s odbornou starostlivosťou, čo však neurobil. Obmedzil sa iba na vyjadrenia, že takto konal. Okresný súd uzavrel, že žalobca nepreukázal, že náležite skúmal a vyhodnotil bonitu žalovanej, čo v zmysle § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. v kontexte s § 7 ods. 1 cit. zákona spôsobilo bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. K námietke žalovanej, že výzva na zaplatenie dlžnej časti úveru z 20.05.2019 bola neurčitá, z dôvodu ktorého bolo neplatné aj zosplatnenie úveru zo 17.06.2019 a k námietke, že jej zákonným spôsobom neboli doručené, resp. zo strany žalobcu nebolo preukázané doručenie týchto výziev jej osobe, okresný súd uviedol, že sú nedôvodné. Vychádzal zo zistenia, že vo výzve na splatenie dlžnej časti úveru z 20.05.2019 žalobca upozornil žalovanú na porušenie ustanovení zmluvy o úvere a obchodných podmienok a upozornil ju aj v akej výške je v omeškaní so zaplatením splátok, pri ktorých od lehoty splatnosti uplynuli viac ako tri mesiace. V tomto smere okresný súd poukázal aj na uzavretú zmluvu o úvere, ktorej súčasťou boli termíny splatnosti a rozpis započítania jednotlivých splátok na istinu, úroky, poistenie a poplatky. Konštatoval, že v predmetnej zmluve sú riadne vypísané termíny splatnosti splátok. Zároveň poukázal na to, že žalobca v rámci skutkových tvrdení uviedol, že žalovaná sa mala dostať do omeškania so splácaním pohľadávky dňa 21.01.2019 nezaplatením splátky pripadajúcej na deň 20.01.2019 a zároveň mala byť v omeškaní so zaplatením splátok pripadajúcich na 20.02.2019, 20.03.2019 a 20.04.2019, pričom jej omeškanie trvalo aj v čase zosplatenia samotného úveru. Tieto tvrdenia žalobcu vyhodnotil okresný súd ako prostriedky procesného útoku uplatnené včas a z týchto vychádzal. Konštatoval, že výzva zo dňa 20.05.2019, ktorou upozornil žalobca žalovanú na možnosť predčasného zosplatenia poskytnutého úveru je určitý právny úkon, a to aj v spojení so zmluvou o úvere a je z neho zrejmé, s akou splátkou sa žalovaná dostala do omeškania. Rovnako mal za to, že boli splnené aj zákonné predpoklady vyplývajúce z § 53 ods. 9 OZ , pretože predmetná výzva bola zasielaná na adresu trvalého pobytu žalovanej, ktorú žalovaná uviedla aj v odpore proti platobnému rozkazu vydaného v súdenej veci, doručovanie na uvedenú adresu mal preukázané podacím hárkom. Rovnako súd ako platné vyhodnotil aj zosplatnenie celého úveru. K otázke doručovania a preukázania doručovania týchto listín žalovanej, okresný súd odkazujúc na Všeobecné obchodné podmienky účinné v čase zasielania výzvy, považoval doručovanie týchto listín za súladné s touto zmluvnou úpravou vyplývajúcou zo všeobecných obchodných podmienok. Konštatoval, že žalobca preukázal odoslanie týchto listín na adresu žalovanej uvedenú v zmluve o úvere, o tejto skutočnosti predložil poštové podacie hárky, okrem podacích hárkoch k jednotlivým výzvam súčasne
predložil aj doručenku, z ktorej bolo zrejmé, že žalovaná si prevzala zosplatňujúcu výzvu dňa 24.06.2019, čo v konaní ani účinne nepoprela. Na základe takéhoto vyhodnotenia obrany žalovanej, okresný súd ustálil, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov a žalobcovi prináleží nárok len na zaplatenie istiny, po zohľadnení čiastočných úhrad, ktoré boli už žalovanou realizované. Pokiaľ išlo o uplatnené úroky z úverovej zmluvy tieto mu nepriznal. Zároveň rozhodol o nároku žalobcu na úroky z omeškania, a to v zmysle § 517 ods. 1 a 2 OZ v spojení s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. Nároku na úroky z omeškania vyhovel len čiastočne a vo zvyšnej časti tento nárok ako nedôvodný zamietol. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania vychádzal z § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP “) a z pomeru úspechu a neúspechu strán v spore, ktorý pri percentuálnom vyčíslení predstavoval na strane žalobcu čistý úspech 54 %,v rozsahu ktorého mu priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania.
3. Proti tomuto rozsudku okresného súdu do výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené (výrok I.) podala odvolanie žalovaná. Namietala závery okresného súdu, že priemerná hodnota RPMN bola uvedená v zmluve o úvere v správnej výške. Ďalej namietala, že pokiaľ okresný súd dospel k záveru, že žalobca nepostupoval s odbornou starostlivosťou pri skúmaní jej bonity v čase uzatvárania predmetnej zmluvy o úvere, nebol oprávnený od nej v zmysle § 7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. vyžadovať jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. K prvej odvolacej námietke žalovaná uviedla, že Ministerstvo financií SR v danom období podľa vtedy platnej legislatívy zverejnilo a zverejňovalo dve hodnoty priemernej RPMN, a to 1/ súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch (všetkými) veriteľmi za 3. štvrťrok 2017, podľa ktorých bola hodnota priemernej RPMN 8,80 % a 2/ súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch (nie všetkými veriteľmi) iba bankami a pobočkami zahraničných bánk za 3. štvrťrok 2017, podľa ktorých bola hodnota priemernej RPMN 8,73 %. Táto v poradí druhá hodnota je relevantná pre tzv. administratívny strop odplaty, t. j. pre stanovenie najvyššej prípustnej odplaty, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytovaní peňažných prostriedkov požadovať v zmysle ust. § 53 ods. 6 OZ v spojení s ust. § 1a ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. Hodnota uvedená ako v poradí prvá je relevantná pre posúdenie priemernej hodnoty v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. z/ zák. č. 129/2010 Z. z. , ktorú ministerstvo zverejňovalo v súlade s § 21 zák. č. 129/2010 Z. z. a v súlade s Vyhláškou Ministerstva financií SR č. 289/2010 Z. z. Teda údaj o priemernej RPMN uvedený v zmluve o úvere vo výške 8,73 % je aplikovateľný pre posudzovanie najvyššej prípustnej odplaty, nevyjadruje však priemernú RPMN na celom trhu. Nad rámec uvedeného žalovaná konštatovala, že uvádzanie priemernej hodnoty RPMN bankami a pobočkami zahraničných bánk namiesto priemernej hodnoty RPMN trhu všetkých veriteľov predstavuje tiež nekalú obchodnú praktiku, a to klamlivé konanie a klamlivé opomenutie konania podľa ust. § 8 zák. č. 250/2007 Z. z. Žalovaná zároveň napadla aj výrok III. o trovách konania, a to vzhľadom na dôvody, pre ktoré napadla odvolaním rozsudok okresného súdu vo veci samej. Žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a prizná jej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
4. V čase podania odvolania žalovanou ako žalobca v konaní vystupoval subjekt XXX.G., a.s. (do 02.07.2021 H. G., a.s.) so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890, právne zastúpený: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, Bratislava. Tento subjekt bol aj v záhlaví napadnutého rozsudku označený ako žalobca. Odvolanie žalovanej bolo zo strany okresného súdu doručované na vyjadrenie právnemu zástupcovi tohto subjektu, ktorý ho prevzal dňa 15.11.2022. Priamo k podanému odvolaniu žalovanou sa pôvodný žalobca nevyjadril, súdu doručil „iba“ návrh na pripustenie zmeny subjektu strany na strane žalobcu podľa § 80 ods. 1 CSP z 25. novembra 2022 (č.l. 252 spisu). V tomto návrhu uviedol, že zmluvou o postúpení pohľadávky č. II/2022 z 03.10.2022 žalobca postúpil pohľadávku vyplývajúcu z predmetnej zmluvy o úvere spolu so všetkými právami s ňou spojenými na postupníka, spoločnosť Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, z ktorého dôvodu navrhol, aby v zmysle § 80 ods. 1 CSP do konania na jeho miesto vstúpila táto spoločnosť. Následne bol zo strany pôvodného žalobcu opätovne doručený krajskému súdu návrh na pripustenie zmeny subjektu na strane žalobcu podľa § 80 ods. 1 CSP zo 14. decembra 2022 (č. l. 271 spisu). Krajský súd ako súd odvolací uznesením č. k. 8CoCSp/71/2022 -291 z 12. januára 2023 pripustil, aby do konania na miesto doterajšieho žalobcu XXX.G., a.s. vstúpila ako žalobca spoločnosť Intrum Slovakia, s.r.o. Odvolací súd skúmal splnenie zákonných podmienok vyplývajúcich z ust. § 80 ods. 1 a 2 CSP a mal preukázané, že nastala právna skutočnosť – uzatvorenie zmluvy o postúpení pohľadávky, s ktorou právne predpisy spájajú prevod práv a povinností na iného a že táto skutočnosť sa týkala práv a povinností, ktoré sú predmetom konania. Zároveň odvolací súd v tomto uznesení zdôraznil, že
otázkou, či tvrdené právo (povinnosť), ktoré malo byť prevedené a malo prejsť na iného, skutočne bolo prevedené, sa súd v tomto prípade nezaoberá, lebo uvedené skutočnosti sa týkajú už posúdenia veci samej, ku ktorým sa vyjadruje len v meritórnom rozhodnutí. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia NS SR sp. zn. 4Cdo/113/2006 a sp. zn. 2Obdo/102/2020 (v zmysle ktorých, ten kto návrh podáva je povinný tvrdiť rozhodné okolnosti a nesie aj nepriaznivé následky vyplývajúce z toho, že nebudú v konaní zistené).
5. Následne krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu a konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania (§ 379 , § 380 CSP ) a po nariadení pojednávania a zopakovaní dokazovania v zmysle § 385 ods. 1 CSP , rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku podľa § 388 CSP zmenil tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
6. Odvolací súd pred nariadením pojednávania strany sporu v zmysle § 382 CSP vyzval, aby sa vyjadrili k možnému použitiu § 11 ods. 2 veta prvá a § 17 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. v spojení s § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka na súdenú vec.
7. Žalobca v písomnom podaní, ktoré urobil v elektronickej forme a ktoré bolo doručené odvolaciemu súdu 09.10.2023 uviedol, že predmetným úverom došlo k refinancovaniu pôvodných záväzkov žalovanej, čo vyplýva z čl. 2.2. zmluvy. Z uvedeného dôvodu v zmysle § 1 ods. 6 zák. č. 129/2010 Z. z. sa na dotknutú zmluvu o úvere nevzťahuje ust. § 7 zák. č. 129/2010 Z. z. o preverovaní bonity pred poskytnutím úveru. Napriek tomu jeho právny predchodca preveril bonitu žalovanej, a to preverením príjmov žalovanej z externého zdroja v Sociálnej poisťovni, výsledkom ktorého bolo zistenie výšky jej príjmu na úrovni minimálne 715,- eur mesačne. Zároveň jeho právny predchodca preveril aj úverovú zaťaženosť žalovanej dopytom do Spoločného registra bankových informácií, z ktorého zistil, že žalovaná bola úverovým dlžníkom pri splátkovom úvere s mesačnou splátkou 95,- eur a pri dvoch kreditných kartách s mesačnými splátkami á 20,- eur mesačne. Zvyšné dva splátkové úvery s mesačnými splátkami 23,- a 326,- eur a jedna kreditná karta s mesačnou splátkou 28,- eur boli predmetom refinancovania dotknutým úverom. Ďalej uviedol, že žalovaná v žiadosti o poskytnutie úveru uvádzala rodinný stav vydatá a žiadne vyživované dieťa. Finančná analýza platná v tom čase tak bola vyhovujúca pre poskytnutie úveru vo výške 25.700,- eur na 8 rokov s mesačnou splátkou 337,83 eur. K predmetnému vyjadreniu žalobca pripojil výstup z preverenia v Sociálnej poisťovni a výstup zo Spoločného registra bankových informácií.
8. Žalovaná sa k výzve odvolacieho súdu podľa § 382 CSP osobitne nevyjadrila.
9. Na pojednávanie konané pred odvolacím súdom dňa 30. novembra 2023 sa žiadna zo strán sporu ani jej právni zástupcovia neustanovili. Právny zástupca žalobcu ospravedlnil svoju neúčasť a súhlasil, aby sa pojednávalo aj v jeho neprítomnosti. Rovnako právny zástupca žalovanej svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a súhlasil, aby sa pojednávalo v jeho neprítomnosti, zároveň predložil odvolaciemu súdu v písomné podanie, ktorého súčasťou bola záverečná reč. V tomto podaní sa uvádza, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie splnenia si svojich zákonných povinností konania s odbornou starostlivosťou v zmysle zák. č. 129/2010 Z. z. Nesplnenie tejto povinnosti bráni možnosti predčasného zosplatnenia úveru zo strany právneho predchodcu žalobcu a tým následne aj možnosti postúpenia pohľadávky vyplývajúcej z tohto úveru na aktuálneho žalobcu. V závere uviedol, že skutočnosť, že bolo rozhodnuté o zmene strán sporu v žiadnom prípade nekonzumuje možnosť súdu rozhodnúť o neplatnom postúpení pohľadávky v rozhodnutí vo veci samej.
10. Podľa § 1 ods. 6 zák. č. 129/2010 Z. z. (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere, t. j. k 19.12.2017) ak spotrebiteľ a veriteľ z dôvodu neplnenia záväzkov spotrebiteľa vyplývajúcich z pôvodnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavrú novú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorou sa odkladajú splátky alebo sa mení spôsob splácania a ktorej účelom je zabrániť prípadnému súdnemu konaniu o nárokoch veriteľa, pričom podmienky splácania vyplývajúce z novej zmluvy o spotrebiteľskom úvere nie sú pre spotrebiteľa horšie ako podmienky splácania vyplývajúce z pôvodnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, vzťahujú sa na novú zmluvu o spotrebiteľskom úvere ust. § 1 až 3, § 4 ods. 5 , § 5 , § 6 , § 7 ods. 3 , 6 6 až 14, § 8 , § 9 ods. 1 a ods. 2 písm. a/ ods. 2 písm. a/ ods. 2 písm. a/ až m/, p/ p/ p/ a u/ u/ u/ , ods. 4 ods. 4 ods. 4 a 6 6 6 až 8, § 11 , § 12 , § 14 , § 16 až § 23 a § 25 až § 27 . To platí aj vtedy, ak na veriteľa prešla alebo bola prevedená pohľadávka z pôvodnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere z pôvodného veriteľa.
11. Podľa § 11 ods. 2 cit. zákona, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajoch o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ust. § 7 ods. 19 až 42.
12. Podľa § 7 ods. 1 cit. zákona veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
13. Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. (v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok medzi spoločnosťou XXX.G., a.s. a spoločnosťou Intrum Slovakia, s.r.o. k 03.10.2022) práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a/ ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a/ , banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky a b/ prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
14. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
15. Odvolací súd na základe doplnenia dokazovania zistil, že zmluvou o postúpení pohľadávok č. II/2022 zo dňa 03.10.2022 spoločnosť XXX.G., a.s. ako postupca postúpila na spoločnosť Intrum Slovakia, s.r.o. ako postupníka pohľadávky špecifikované v prílohe č. 1 tejto zmluvy, ktorá tvorila jej neoddeliteľnú súčasť (čl. II., bod 1 uvedenej zmluvy). Z obsahu prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok č. II./2022 vyplýva, že predmetom postúpenia bola pohľadávka postupcu voči dlžníčke A. B. zo zmluvy č. 1769840959 v celkovej výške 33.492,31 eur, z ktorej istina predstavovala 24.157,84 eur, úrok 8.626,97 eur a poplatky úverového účtu 707,50 eur.
16. Odvolací súd sa zaoberal posúdením, či išlo o pohľadávku, ktorej postúpenie nie je vylúčené zák. č. 129/2010 Z. z. vzhľadom k tomu, že predmetný zákon vylučuje možnosť postúpenia pohľadávky zo spotrebiteľského úveru pred uplynutím konečného termínu splatnosti spotrebiteľského úveru alebo predtým ako sa pohľadávka, stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 17 ods. 1 písm. a/ , b/ cit. zákona).
17. Keďže jedna z odvolacích námietok žalovanej sa týkala porušenia povinnosti právneho predchodcu žalobcu skúmať s odbornou starostlivosťou jej bonitu pri uzatváraní predmetnej zmluvy, s porušením ktorej povinnosti zákon o spotrebiteľských úveroch ako dôsledok porušenia tejto povinnosti spája nemožnosť vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru pre termínom dohodnutej konečnej splatnosti úveru, odvolací súd sa v rámci zopakovania dokazovania zameral na skúmanie splnenia tejto povinnosti právnym predchodcom žalobcu. Okresný súd v rámci vykonaného dokazovania ustálil, že právny predchodca žalobcu si túto zákonnú povinnosť nesplnil, z ktorého dôvodu považoval úver poskytnutý žalovanej za bezúročný a bez poplatkov. Opomenul však na vec aplikovať ust. § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. , ktorý ako dôsledok porušenia tejto povinnosti vylučuje možnosť vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru a konštatoval, že právny predchodca žalobcu mohol k takémuto predčasnému zosplateniu úveru, ktorý bol poskytnutý žalovanej, pristúpiť.
18. Na výzvu odvolacieho súdu týkajúcu sa aplikácie tohto zákonného ustanovenia právny nástupca pôvodného žalobcu poukázal okrem iného na znenie § 1 ods. 6 cit. zákona, v zmysle ktorého vzhľadom na charakter poskytnutého úveru nebolo jeho povinnosťou skúmať bonitu žalovanej pri poskytnutí
predmetného úveru v čase jeho poskytnutia, nakoľko išlo o refinancovanie predchádzajúcich úverov žalovanej.
19. Odvolací súd sa v rámci opakovania dokazovania oboznámil so zmluvou o spotrebiteľskom úvere uzatvorenou medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou dňa 19.12.2017. Z čl. 2 tejto zmluvy nazvanom Predmet ZoÚ a základné parametre spotrebiteľského úveru z bodu 2.2. zistil, že išlo o účelový úver určený na refinancovanie. V bode 2.3. tejto zmluvy sa uvádza číslo účtu, na ktorom je evidovaný Záväzok, ktorý bude splatený Lepšou splátkou. Je v ňom uvedený ako typ úveru lepšiasplátka poskytnutý inštitúciou H. G. vo výške zostatku úveru 22.551,63 eur, ďalej je tam uvedený spotrebný úver poskytnutú inou bankovou spoločnosťou vo výške 1.278,- eur a kreditná karta splátková poskytnutá inou bankovou spoločnosťou vo výške 667,- eur.
20. Z uvedeného vymedzenia účelu úveru v tejto zmluve vyplýva, že sa ním mali refinancovať záväzky žalovanej, ktoré sa týkali úverov voči iným bankovým spoločnostiam, než bol právny predchodca žalobcu, H. G., a.s. Z tejto zmluvy nevyplýva, že pred jej uzatvorením mala žalovaná s právnym predchodcom žalobcu H. G., a.s. uzatvorenú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá sa nahrádza touto novou zmluvou o spotrebiteľskom úvere, zároveň z nej nie je zrejmé, že účelom tejto zmluvy bolo zabrániť prípadnému súdnemu konaniu o nárokoch pôvodného veriteľa a že podmienky splácania úveru vyplývajúce z tejto novej zmluvy nie sú pre žalovanú horšie ako podmienky vyplývajúce z pôvodnej zmluvy. V tomto prípade žalobca netvrdil a ani nepreukázal v rámci možnosti vyjadrenia k aplikácii ust. § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch a § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, že išlo o situáciu, ktorú má na mysli ust. § 1 ods. 6 cit. zákona, v zmysle ktorého by potom v rámci refinancovania pôvodného úveru, ktorý by mala žalovaná u právneho predchodcu žalobcu, už nebol povinný skúmať bonitu žalovanej v zmysle § 7 ods. 1 cit. zákona.
21. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že jeho právny predchodca, aj keď mu táto povinnosť z § 1 ods. 6 cit. zákona nevyplývala, bonitu žalovanej pred uzavretím predmetnej zmluvy skúmal, na tieto jeho tvrdenia v rámci odvolacieho konania a dôkazy, ktoré v rámci odvolacieho konania na ich preukázanie predložil, nemohol odvolací súd prihliadať a nemohol ním označené dôkazy vykonať. Nové dôkazy a tvrdenia možno v rámci odvolacieho konania použiť iba v prípade, že sú naplnené zákonné predpoklady vyplývajúce z § 366 CSP . Podľa tohto ustanovenia prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Žalovaná námietky týkajúce sa porušenia povinnosti právneho predchodcu žalobcu skúmať s odbornou starostlivosťou jej bonitu pri poskytnutí predmetného úveru vzniesla už v odpore proti platobnému rozkazu, ktorý bol vydaný v prejednávanej veci (č. l. 59 spisu). Žalobca vo vyjadrení k odporu žalovanej (č.l. 69 spisu) na túto námietku žalovanej žiadnym spôsobom nereagoval, a to až do vydania v poradí prvého rozsudku v tejto veci (č.l. 130 spisu). Iba v rámci vyjadrenia k odvolaniu žalovanej proti tomuto rozsudku okresného súdu uviedol, že išlo o refinancovanie úveru, a že bonitu žalovanej skúmal. V tomto prípade neoznačil ani žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Neurobil tak ani v rámci následného konania okresného súdu po tom, čo mu bola vec vrátená po zrušení v poradí jeho prvého rozhodnutia odvolacím súdom na ďalšie konanie.
22. Zásada zákonnej koncentrácie konania v tomto prípade platí pre žalobcu aj preto, že v prípade sporov s ochranou slabšej strany, ktorými sú aj spory, kde vystupuje ako strana spotrebiteľ, neplatí len vo vzťahu k spotrebiteľovi, nie vo vzťahu k dodávateľovi. Z tohto dôvodu na tvrdenia a dôkazy žalobcu o tom, že skúmal bonitu žalovanej pred uzavretím predmetnej zmluvy o úvere, ako na tvrdenia a dôkazy podané oneskorene, nemohol odvolací súd prihliadať. Vychádzajúc potom zo zistenia, že zmluva o úvere bola uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bez toho, aby právny predchodca žalobcu preukázal, že konal s odbornou starostlivosťou a dostatočne skúmal bonitu žalovanej pri uzatváraní predmetnej zmluvy, možno dospieť k záveru, že z dôvodu nepreukázania splnenia tejto povinnosti, nemôže žalobca, resp. jeho právny predchodca požadovať od žalovanej predčasné splatenie úveru pred dojednanou konečnou dobou splatnosti, ktorá ako to vyplývalo zo zmluvy o úvere dohodnutá do 20.12.2025, kedy mala byť splatná posledná splátka poskytnutého úveru.
23. Na základe uvedených zistení je potom zrejmé, že zákon o spotrebiteľských úveroch vylučuje možnosť postúpenia pohľadávky v prípade, že nedošlo k jej predčasnej splatnosti, resp. k uplynutiu dátumu jej konečnej splatnosti. V zmysle § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka preto nebolo možné
predmetnú pohľadávku postúpiť z právneho predchodcu žalobcu na aktuálneho žalobcu spoločnosť Intrum Slovakia, s.r.o. Táto zmluva o postúpení pohľadávky je pre rozpor so zákonom v zmysle § 39 ods. 1 Občianskeho zákonníka absolútne neplatným právnym úkonom. Aktuálny žalobca tak nie je nositeľom práv, ktoré si uplatňuje voči žalovanej v súdenej veci, teda nie je nositeľom aktívnej vecnej legitimácie v tomto konaní a z toho dôvodu odvolací súd rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené a ktorý bol napadnutý odvolaním žalovanej zmenil a žalobu v tejto časti zamietol.
24. Vzhľadom na vyššie uvedené závery, odvolací súd sa už nezaoberal posúdením dôvodnosti ďalšej odvolacej námietky žalovanej, že zmluva o úvere obsahovala nesprávny údaj o priemernej RPMN.
25. Keďže odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu, rozhodoval o trovách celého konania (§ 396 ods. 2 CSP ). Vzhľadom na skutočnosť, že žaloba žalobcu bola v celom rozsahu zamietnutá, a to jednak v časti v poradí prvým rozsudkom vydaným v tejto veci (č. l. 130) a v časti rozsudkom tohto odvolacieho súdu, v celom rozsahu bola v konaní úspešná žalovaná, ktorá má v zmysle § 255 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov celého konania voči neúspešnému žalobcovi.
26. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 2 CSP ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP ).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP ).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP ).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP ).