Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

43Cob/249/2011

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v právnej veci žalobcu Stavebné bytové družstvo, so sídlom Kalinčiakova 8, 986 01 Fiľakovo, IČO: 30 229 014, zast. JUDr. Martinom Landlom, advokátom so sídlom M. Rázusa 47/4825, Lučenec proti žalovanému Spoločenstvo vlastníkov bytov Fiľakovo, Námestie slobody 764/20, 986 01 Fiľakovo, IČO: 37 948 989, zast. JUDr. Renátou Endrödyovou, advokátkou so sídlom Dr. Herza 26, Lučenec o zaplatenie 16.073,41 Eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č.k. -375 zo dňa 25. júla 2011 jednohlasne takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Lučenec č.k. -375 zo dňa 25. júla 2011 v napadnutej časti výroku o trovách konania zrušuje a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu o zaplatenie 3.340,45 Eur s príslušenstvom zamietol. Konanie v časti o zaplatenie 12.732,96 Eur zastavil. V odôvodnení uviedol, že žalobu zamietol z dôvodu zániku pohľadávky, keďže došlo na základe obrany žalovaného formou vznesenia kompenzačnej námietky k započítaniu pohľadávok, ktoré sa stretli, a to jednak pohľadávky žalobcu na cene tepla a teplej úžitkovej vody za mesiace január a február 2010 oproti pohľadávke žalovaného, ktorú vynaložil zaplatením nákladov na nákup plynu do plynovej kotolne. Stretom pohľadávok došlo k ich zániku, najneskôr ku dňu 07.04.2010, kedy žalovaný zaplatil za plyn SPP, a.s.. Keďže žalobca vzal žalobu čiastočne späť so súhlasom žalovaného súd konanie v uvedenej časti podľa ust. zastavil.

O trovách účastníkov konania rozhodol okresný súd podľa ustanovenia tak, že žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný priznal čiastočnú náhradu trov konania, nakoľko dôvody osobitného zreteľa videl v skutočnosti, že v konaní mohol z hľadiska dodržania zásady hospodárnosti uviesť započítavaciu námietku, a teda svoju pohľadávku uplatniť voči pohľadávke žalobcu už pri prvom úkone, ktorý mu patril, tj. pri odpore proti platobnému rozkazu. Z uvedeného dôvodu súd preto priznal žalovanému náhradu trov za dva úkony právnej pomoci, a to príprava a prevzatie zastúpenia a podanie odporu proti platobnému rozkazu vo výške 2x 320,34 Eur a 2 x režijný paušál po 7,21 Eur, tj. trovy konania vo výške 655,10 Eur.

Proti výroku o trovách konania podal žalovaný odvolanie, v ktorom navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok o trovách konania zmenil tak, že žalobcovi uloží povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 4.307,29 Eur. Uvedené rozhodnutie o trovách konania žalovaný považoval za nezákonné a svojvoľné, pretože použitie ustanovenia je celkom výnimočné, a to skutočne len v prípadoch hodných osobitného zreteľa, ktoré súd musí citlivo a individuálne zvažovať v každom jednom prípade a dôveryhodným spôsobom aj zdôvodniť, aby nevznikli pochybnosti o zneužití tohto zákonného ustanovenia na prospech niektorého z účastníkov konania. Ak súd uvedené ustanovenie použil z iných dôvodov ako osobných, majetkových, zárobkových a iných pomerov účastníkov, tj. z dôvodu

nevznesenia kompenzačnej námietky už pri prvom úkone žalovaného bolo potrebné použitie zdôvodniť, a hlavne zdôvodniť len čiastočné priznanie trovžalovanému. Namietal, že súd v odôvodnení rozhodnutia neuviedol, prečo žalovanému ako úspešnému účastníkovi konania nepriznal náhradu trov zaplateného súdneho poplatku za podanie odporu voči platobnému rozkazu. Žalovanému nebolo zrejmé prečo súd považoval za správne priznať náhradu trov právneho zastúpenia len za dva úkony právnej pomoci, keďže aj v prípade, ak by bol vzniesol kompenzačnú námietku už priamo v odpore, súd by musel vo veci vytýčiť pojednávanie, pretože podaním odporu vo veci samej sa platobný rozkaz zrušuje a súd vo veci nariadi pojednávanie. Aj pri dodržaní zásady hospodárnosti, by v takomto prípade bolo preto potrebné vykonať tretí úkon právnej pomoci. Rozhodnutiu vyčítal aj skutočnosť, že súd sa vôbec nezaoberal čiastočným späťvzatím návrhu na začatie konania vo výške 12.732,96 Eur, pričom z procesného hľadiska zásadne platí, že ten kto vezme návrh späť, procesne zavinil zastavenie konania. Uviedol, že pri prvom úkone, ktorý mu patril, tj. pri podaní odporu ešte nemal dôvod vznášať kompenzačnú námietku. Poukázal tiež na ustanovenie , ktoré garantuje každému účastníkovi konania do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej právo predkladať súdu na svoju obranu všetky skutočnosti a dôkazy, a preto nemôže byť na ujmu účastníka konania skutočnosť, že tak neurobil už pri prvom úkone, ktorý mu patril, pretože vedenie konania je vecou súdu. Ak už po prvom pojednávaní mal súd za to, že nebola vznesená zo strany žalovaného námietka, ktorá by bránila priznať nárok žalobcu, tak potom v zmysle zásady hospodárnosti konania práve súd mal tú možnosť vec rozhodnúť už na prvom pojednávaní.

Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec podľa , bez nariadenia pojednávania podľa , pričom dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné, v dôsledku čoho rozhodnutie v napadnutej časti podľa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konania podľa ust. .

Podľa , ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

Podľa ust. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa ust. , ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou miery úspechu účastníka konania vo veci. Len výnimočne nemusí súd úspešnému účastníkovi priznať náhradu trov konania. Môže tak urobiť podľa ustanovenia , podľa ktorého, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, pričom jeho výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní.

Z obsahu predloženého spisu odvolací súd zistil, že okresný súd rozsudkom zamietol žalobu o zaplatenie 3.340,45 Eur s príslušenstvom a konanie v časti o zaplatenie sumy 12.732,96 Eur zastavil. Okresný súd výnimočnosť prípadu z hľadiska aplikácie ustanovenia videl len v tom, že žalovaný mohol v konaní z hľadiska dodržania zásady hospodárnosti uviesť započítavaciu námietku, a teda aj svoju pohľadávku uplatniť voči pohľadávke žalobcu už pri prvom úkone, ktorý mu patril, tj. pri odpore proti platobnému rozkazu.

Odvolací súd sa zo závermi okresného súdu ohľadne existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa v tomto konaní, ktoré by umožňovali aplikáciu ust. nestotožnil. Samotnú skutočnosť, že

odporca nevzniesol kompenzačnú námietku pri prvom svojom úkone, nemožno považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa v zmysle . Žalovaný v uplatnení započítavacej námietky v ktoromkoľvek štádiu konania realizuje len svoje procesné práva priznané mu ( ) ako jeden zo spôsobov obrany proti žalobe.

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd uznesenie okresného súdu v napadnutej časti výroku o trovách konania zrušil podľa ust. a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Okresný súd bude musieť v ďalšom konaní zistiť, zavinením ktorého účastníka konania došlo k čiastočnému zastaveniu konania. S poukazom na a a účelne vynaložených trovách účastníkov celého konania rozhodnúť s prihliadnutím na základnú zásadu súdneho konania, a to, že priznanie náhrady trov konania sa riadi podľa úspechu sporu, tj. mierov úspešnosti.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.