Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Er-735-2001.pdf
PDF · 75.97 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-1Er/735/2001
Uznesenie
Okresný súd Košice II v exekučnej veci oprávneného Mestská časť Košice - Sever, Festivalové nám. 2, 041 37 Košice, IČO: 00690929, proti povinnému ALTOS spol. s.r.o., Tr. SNP 61, 040 00 Košice vedenej na Exekútorskom úrade v Košiciach u súdneho exekútora Ing. JUDr. Bohumila Husťáka, Žriedlová 3, Košice pod spis. zn. Ex 6/2001 o vymoženie pohľadávky vo výške 1674,50 Eur s prísl., takto
rozhodol:
exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú,
exekúciu z a s t a v u j e,
náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Oprávnený sa podaným návrhom zo dňa 12.12.2000 domáhal u súdneho exekútora Ing. JUDr. Bohumila Husťáka vykonania exekúcie na vymoženie svojej pohľadávky voči povinnému vo výške 1674,50 Eur s prísl., na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu - platobného výmeru č. FIN - I.88/00/ PzA/III. zo dňa 10.10.2000.
Dňa 26.2.2001 doručil súdny exekútor súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s prílohami, na základe ktorej mu súd vydal poverenie č. 5803/017058 zo dňa 9.3.2001.
Dňa 16.11.2011 doručil súdny exekútor súdu návrh na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g/ zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok"), pretože povinný bol dňa 11.1.2006 ex offo vymazaný z obchodného registra. Súdny exekútor si zároveň uplatnil trovy exekučného konania vo výške 88,52 Eur.
Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví ak exekúciu vyhlási za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa ust. § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa § 19 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.") spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, inak len ten, komu ju zákon priznáva. Predpokladom občiansko-procesnej spôsobilosti, t.j. spôsobilosti byť účastníkom občianskeho procesu je hmotnoprávna subjektivita t.j. spôsobilosť mať práva a povinnosti podľa hmotného práva / §
7 OZ /. U právnických osôb spôsobilosť na práva a povinnosti vzniká ich zápisom do obchodného alebo iného príslušného registra a zaniká ich výmazom z neho.
Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania súd prihliada na to, či sú splnené podmienky za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Za neodstrániteľný nedostatok podmienky konania je nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania v zmysle § 19 O.s.p.
Podľa ust. § 104 ods. 1 O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý súd nemôže odstrániť, súd konanie zastaví.
Vo veci vyššie uvedenej, poukazujúc na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že označený povinný stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, pretože podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Košice I, oddiel: Sro, vložka č. 6132/V bol z neho dňa 11.1.2006 ex offo vymazaný, a to na základe uznesenia Krajského súdu v Košiciach 6K 9/05-19 zo dňa 15.11.2005, ktorým súd zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok povinného pre nedostatok majetku.. Preto súd exekúciu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil.
Pokiaľ ide o súdnym exekútorom vyčíslené trovy exekúcie vo výške 88,52 Eur, súd vychádzal z ust. § 196 Exekučného poriadku platného ku dňu začatia exekučného konania, podľa ktorého za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku platného ku dňu začatia exekučného konania trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 3 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška") súdnemu exekútorovi patrí popri odmene náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri výkone exekučnej činnosti.
Podľa ust. § 27a vyhlášky v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.
V súvislosti s uplatneným nárokom súdneho exekútora na úhradu trov exekúcie vo výške 88,52 Eur však súd zároveň poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý vo svojom rozhodnutí č. IV. ÚS 297/2010-11 zo dňa 31.8.2010 vyslovil právny názor, podľa ktorého nie je možné spochybňovať postavenie súdneho exekútora, ako štátom určenej a splnomocnenej osoby na výkon exekúcie, v rámci ktorého sa mu priznáva status verejného činiteľa. Naproti tomu však súdny exekútor vykonáva svoju činnosť aj ako slobodné povolanie, a to najmä tým, že výber súdneho exekútora je zverený oprávnenému, odmena exekútora je priamo úmerná jeho procesnej aktivite a pod. V súlade s uvedeným ústavný súd zastal názor, že samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Riziko, ktoré súdny exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie, čo sa v konečnom dôsledku prejavuje tým, že výkon exekúcie je zverený výlučne súdnym exekútorom. Na uvedené je primeraným spôsobom aplikovateľný aj právny názor Európskeho súdu pre ľudské práva vyjadrený v jeho rozhodnutí vo veci Van der Mussele proti Belgicku (rozsudok z 23.11.1983, séria A, č. 70), podľa ktorého riziko spojené s výkonom určitej profesie, kam spadá i riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie.
Z ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku jednoznačne vyplýva, že trovy exekúcie znáša povinný. Súd môže zaviazať na úhradu priznaných trov exekúcie súdnemu exekútorovi oprávneného len za
predpokladu, že zastavenie exekúcie sám zavinil (§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku) a aj v tomto prípade zákon ponecháva súdu možnosť, nie povinnosť zaviazať na úhradu trov exekúcie oprávneného s prihliadnutím na mieru zavinenia na zastavení exekúcie. Na druhej strane, v prípade, ak súd exekúciu zastaví, pretože majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, musí na úhradu priznaných trov exekúcie súdnemu exekútorovi zaviazať oprávneného (§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku). V tomto prípade súd zastavil exekúciu z dôvodu absencie jednej zo základných podmienok konania (zánik povinného bez právneho nástupcu), ktorá je navyše neodstrániteľná. Oprávnený nemohol pri náležitej opatrnosti predvídať, že povinný subjekt v priebehu exekučného konania zanikne bez právneho nástupcu, a teda podľa názoru súdu zastavenie exekúcie nezavinil.
Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že vzhľadom na výmaz povinného z obchodného registra, nemohol súd pri rozhodovaní o trovách exekúcie súdneho exekútora postupovať podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku a zaviazať ho na úhradu priznaných trov exekúcie a rovnako nemohol postupovať ani podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, pretože oprávnený zastavenie exekúcie nezavinil. Preto rozhodol tak, že náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II.
Podľa ust. § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.") proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 O. s. p.), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Podľa ust. § 205 ods. 1 O. s .p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 42 ods. 3 O. s. p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.