Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4CoP/29/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a sudcov JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Anny Ilčinovej v právnej veci navrhovateľky B. S., bytom Q. č. XXX proti odporcovi C. S., bytom Q. č. XXX, t. č. METAL hotel, Dukelská štvrť 948/11, Dubnica nad Váhom v konaní o určení výživného pre plnoleté dieťa, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. - 30 zo dňa 03. 10. 2011 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o určení výživného, vo výroku o dlžnom výživnom a vo výroku o trovách konania.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť prispievať na výživu navrhovateľke mesačne sumou 150 Eur vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, od 01. 03. 2011 do budúcna. Dlžné výživné za obdobie od 01. 03. 2011 do 30. 09. 2011 vo výške 1 050 Eur uložil otcovi zaplatiť navrhovateľke v lehote 60 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

V odôvodnení uviedol, že navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala určenia výživného mesačne vo výške 200 Eur počnúc dňom 01. 03. 2011 z dôvodu, že je študentkou vysokej školy, nepoberá žiadne štipendium a ani nemá žiaden príjem. Odporca nežije v spoločnej domácnosti s navrhovateľkou a jej matkou od zimy roku 2010, odkedy jej neprispieva na výživu.

Následne súd poukázal na výsledky vykonaného dokazovania, zistený skutkový stav a uviedol, že navrhovateľka je dieťa rodičov C. S. a odporcu. Toho času je študentkou 3. ročníka Fakulty humanitných a prírodných vied Prešovskej univerzity v Prešove, odbor výtvarné umenie, forma denné štúdium. V spoločnej domácnosti býva s matkou v rodinnom dome v obci Q.. Odporca sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti v zime roku 2010. Navrhovateľka nemá žiaden príjem, má náklady na štúdium spojené so štúdiom odboru výtvarné umenie, čo si vyžaduje nákup špecifických materiálov a pomôcok, ako je modelovacia hlina, výkresy, rôzne druhy papiera, farieb, tuž, štetce, špachtle, ceruzky, uhlík, riedidlo, ľanový olej, drôty a tiež má výdavky súvisiace s fotografovaním. Ďalej má náklady na cestovné z obce Q. do G. a späť, cestovné vo výške hromadného dopravného prostriedku, ako aj MHD mesačne vo výške 32 Eur - 40 Eur, ako aj náklady na stravné - za jeden obed 1,40 Eur a náklady za používanie mobilu a internetu celkom vo výške 25 Eur.

Matka navrhovateľky je zamestnaná na Regionálnom úrade verejného zdravotníctva v Prešove ako zdravotnícka laborantka so špecializáciou. Jej priemerný čistý mesačný príjem za posledných 12 mesiacov predstavuje 533,54 Eur. Z uvedeného príjmu uhrádza inkaso vo výške 223,59 Eur.

Odporca je zamestnaný v spoločnosti ALPINE SLOVAKIA, spol. s r. o., Mokráň Záhon č. 2, Bratislava. Jeho jediným príjmom je mzda. Za obdobie od mája 2010 do apríla 2011 poberal mzdu mesačne v priemere vo výške 604,16 Eur. Má pravidelné náklady na nájom vo výške 230 Eur a vyživovaciu povinnosť má k mal. Natálii, ktorej prispieva na výživu mesačne vo výške 150 Eur.

Následne súd citoval ust. §§ 62, 65, 75, 76 a 77 Zákona o rodine a uviedol, že pri posudzovaní nevyhnutných výdavkov navrhovateľky ako oprávnenej osoby a zárobkových a majetkových pomerov a výdavkov odporcu ako povinného rodiča súd dospel k záveru, že priznanie výživného v navrhovanej výške 200 Eur vzhľadom na sociálne, majetkové a zárobkové pomery odporcu nie je možné. Odporca má okrem vyživovacej povinnosti k navrhovateľke aj vyživovaciu povinnosť k dcére Natálii mesačne vo výške 150 Eur. Medzi pravidelné a odôvodnené výdavky odporcu patrí platenie nájomného vo výške 230 Eur a stravné, ktoré odporca bližšie nešpecifikoval. Jeho pravidelné mesačné výdavky bez stravného sú 380 Eur, a to pri priemernom čistom mesačnom príjme 604 Eur. Z toho mu ostáva disponibilná suma približne 224 Eur, pričom z tejto sumy musí zabezpečiť aj vlastnú výživu. U matky navrhovateľky súd zohľadnil poplatky za inkaso, t. j. výdavky súvisiace s užívaním domu v sume 224 Eur, ako aj nevyhnutné výdavky na stravu a tú skutočnosť, že navrhovateľka žije v spoločnej domácnosti s matkou.

Z tohto dôvodu súd zaviazal odporcu platiť na výživu navrhovateľke mesačne sumou 150 Eur, ktorú považoval za primeranú zárobkovým pomerom odporcu, ako aj odôvodneným potrebám a výdavkom navrhovateľky.

O dlžnom výživnom súd rozhodol podľa ust. § 77 Zákona o rodine s tým, že za obdobie od 01. 03. 2011 do 30. 09. 2011 stanovil výživné vo výške 1 050 Eur, k zaplateniu ktorého zaviazal odporcu v lehote 60 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd návrh zamietol s poukázaním na zárobkové, majetkové a sociálne pomery odporcu.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. .

V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku súdu prvého stupňa odvolanie odporca. Namietal výšku určeného výživného, ako aj výrok o dlžnom výživnom. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť alebo zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že má vyživovaciu povinnosť k mal. L. mesačne vo výške 150 Eur, ktoré riadne platí. Nesúhlasil s určením výživného vo vzťahu k navrhovateľke od 01. 03. 2011. Poukázal na to, že v marci 2011 poskytol navrhovateľke sumu 200 Eur, ktoré si požičal od svojej matky. Z tohto dôvodu mala byť táto suma zohľadnená. K tejto okolnosti navrhol vypočuť svoju matku, ako aj maloletú L.. Ďalej namietal výdavky, ktoré navrhovateľka preukázala. Považoval ich za neprimerané a neefektívne. Zdôraznil, že pri jeho príjme 604,16 Eur a najnevyhnutnejších výdavkov minimálne do výšky 380 Eur mu ostáva na úhradu všetkých ostatných životných potrieb suma 74,16 Eur po zaplatení výživného. Ďalej namietal splatnosť dlžného výživného, pričom poukázal na to, že v lehote splatnosti jednorazovo dlžné výživné nie je schopný zaplatiť.

Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že odporca neplatil výživné od začiatku roka 2011. Platil výživné iba na mal. Natáliu. Potvrdila, že v mesiaci marci jej otec poskytol sumu 200 Eur dobrovoľne na výživu. Nesúhlasila s vypočutím maloletej sestry. Pripustila, že táto suma 200 Eur bola určená na jej výživu a môže byť odpočítaná od dlžného výživného. Zdôraznila, že odporca jej neprispel v roku 2011 žiadnou sumou okrem platby 200 Eur, ktorú odovzdal na živobytie v mesiaci marci 2011. Ďalej poukázala na náklady, ktoré má spojené s prípravou na budúce povolania, a to cestovné SAD 32 Eur, MHD 8 Eur, stravné v jedálni 28 Eur mesačne, úhrada nákladov spojená s používaním mobilu 20 Eur, internet

+ pevná linka 30 Eur, krajinársky kurz, exkurzie 200 Eur ročne. Ide o nevyhnutné výdavky celkom vo výške 134,70 Eur a zvyšok 15,30 Eur z určeného výživného zahŕňa všetky jej ostatné výdavky, pomôcky na školu, knihy, skriptá, šatstvo, ostatné stravovanie a ubytovanie. Ďalej poukázala na výdavky, ktoré má jej matka z príjmu 533,13 Eur, výdavky celkom vo výške 616,43 Eur s tým, že matke zostáva na výživu 110,70 Eur na tri osoby. Zdôraznila, že matka má trvalé následky po autonehode a je odkázaná na zdravotnú starostlivosť. Ďalej poukázala na príjem odporcu s tým, že okrem mzdy vo výške 604 Eur má odporca aj príjem vo forme cestovných výdavkov a diét, lebo trvalé bydlisko má v obci Q. č. XXX. Ide o príjem, s ktorým odporca disponuje a môže ho využívať nielen na hradenie cestovných nákladov, ale aj na stravovanie. To znamená, že jeho príjem je minimálne o vyplatené náhrady vyšší. Rozhodnutie ponechala na úvahu súdu.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( v znení neskorších predpisov, ďalej len ), vzhľadom na včas podané odvolanie ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. , bez nariadenia pojednávania ( ), s nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, o ktorom boli účastníci písomne upovedomení a zároveň bol oznámený aj na úradnej tabuli súdu ( ) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné.

Výživné je osobným právom dieťaťa. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne právne vec posúdil ( ).

K odvolaniu odporcu odvolací súd uvádza, že namietaná výška výživného nebola opodstatnená. Je nesporné, že navrhovateľka doposiaľ nenadobudla schopnosť sama sa živiť, lebo naďalej sa pripravuje na budúce povolanie. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá do doby, kým deti nenadobudnú schopnosť samé sa živiť, na čo súd prvého stupňa správne poukázal (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine). Určená výška výživného zohľadňuje sociálne a majetkové pomery odporcu, jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť, ako aj preukázané náklady na bývanie a úhradu osobných potrieb. Táto odvolacia námietka nebola opodstatnená. Je nesporné, že odôvodnené náklady na navrhovateľku ako študentku vysokej školy sú oveľa vyššie a sú opodstatnené, pretože so štúdiom výtvarného umenia sú preukázateľné zvýšené náklady na nákup špeciálnych materiálov a pomôcok. Namietanie nepreukázania neefektívnych výdavkov preto odvolací súd nepovažoval za opodstatnené.

Vo vzťahu k namietanému výživného od 01. 03. 2011 odvolací súd uvádza, že bolo povinnosťou odporcu platiť výživné od doby, odkedy opustil spoločnú domácnosť s matkou navrhovateľky.

V občianskom súdnom konaní posilnenom zásadou kontradiktórnosti majú účastníci dôkaznú povinnosť vyplývajúcu im z ust. , t. j. povinnosť nielen tvrdenia, ale aj preukázanie nimi tvrdených skutočností. Nesplnenie dôkaznej povinnosti má za následok neunesenie dôkazného bremena.

Z obsahu zápisnice o pojednávaní dňa 03. 10. 2011 (v spise na č. l. 28 - 29) nepochybne vyplýva, že súd riadne poučil účastníkov o povinnosti označiť a predložiť dôkazy pred vyhlásením dokazovania za skončené. Ani z obsahu výpovede odporcu pred súdom prvého stupňa nevyplýva, že by tvrdil, že by dobrovoľne uhradil výživné navrhovateľke za mesiac marec 2011.

Podľa ust. , skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa .

Z dôvodu náležitého poučenia o povinnosti označiť a predložiť dôkazy súdom prvého stupňa, tvrdená skutočnosť o úhrade platby 200 Eur v mesiaci marci 2011 nemohla byť odvolacím dôvodom, lebo bolo povinnosťou odporcu na túto skutočnosť poukázať v konaní pred súdom prvého stupňa. Navyše, vyživovacia povinnosť rodičov vyplýva priamo zo zákona, a preto odporca mal sám po odchode zo spoločnej domácnosti dobrovoľne prispievať na výživu navrhovateľke, ktorá doposiaľ nie je schopná sama sa živiť. Z tohto dôvodu odvolací súd neuznal túto námietku za opodstatnenú.

Vo vzťahu k namietanej splatnosti dlžného výživného odvolací súd uvádza, že v súlade s ust. je splatnosť uloženej povinnosti rozhodnutím súdu lehota troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvého stupňa zohľadnil výšku dlžného výživného, ako aj sociálne a majetkové pomery, a preto určil splatnosť 60 dní od právoplatnosti rozsudku, čo pre odporcu znamená, že v lehote do 60 dní od právoplatnosti rozsudku, môže sám dobrovoľne dlžné výživné splácať aj v splátkach bez toho, aby výška splátok bola určená súdom. Po uplynutí lehoty 60 dní od právoplatnosti rozsudku výrok o dlžnom výživnom bude vykonateľný, čo znamená, že navrhovateľka môže podať návrh na vykonávanie zrážok zo mzdy odporcu, pokiaľ odporca dobrovoľne nebude platiť na výživu navrhovateľke mesačne v stanovenej lehote vrátane dlžného výživného. Ani v tejto časti preto odvolací súd nepovažoval odvolanie za opodstatnené, a preto výrok o určení výživného, dlžnom výživnom a súvisiaci výrok o trovách konania potvrdil ako vecne správny v súlade s ust.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. v spojení s ust. tak, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal, lebo návrh na ich priznanie predložený nebol. Navrhovateľka bola v odvolacom konaní úspešná, vzniklo jej právo na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré si však neuplatnila. Iné trovy odvolacieho konania navrhovateľke z obsahu spisu nevyplývajú.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých účinným od 01. 05. 2011.

Poučenie:

Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.