Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_28C-48-2011.pdf
PDF · 94.24 KB
Case nature
Area
Subarea
28C/48/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Farkašovou v právnej veci navrhovateľky B. S., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. XXX, proti odporcovi C. S., nar. XX.X.XXXX, bytom Q.M. XXX, toho času bytom C. Y., K. Š. XXX/XX, K. L. E., v konaní o určenie výživného pre plnoleté dieťa, takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý prispievať na výživu navrhovateľky sumou 150 € mesačne, ktoré je povinný poukazovať vždy do 15.-teho dňa v mesiaci vopred od 1.3.2011 opakovane do budúcna.
Dlžné výživné zo strany odporcu za obdobie od 1.3.2011 do 30.9.2011 vo výške 1 050 € je odporca p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke v lehote 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na Okresnom súde Prešov dňa 25.2.2011 a doplneným písomným podaním zo dňa 8.5.2011 sa navrhovateľka domáhala, aby súd odporcovi uložil povinnosť prispievať na jej výživu sumou vo výške 200 eur mesačne počnúc 1.3.2011.
Svoj návrh odôvodnila tým, že je študentkou X. ročníka V. G. E. A. v G., pričom nepoberá žiadne štipendium a nemá ani žiadny iný príjem. Svoje mesačné výdavky vyčíslila nasledovne: cestovné SAD v sume 32,40 eura (cestovné z obce Q. do G. 0,81 €) a cestovné MHD v sume 16 eur (cena jedného lístka 0,40 €), mobilný telefón 16,79 eura, internet 19,88 eura, stravné lístky v školskej jedálni 24 eur (cena jedného lístka 1,20 €), náklady na školu v sume 110 eur (nákup pomôcok ako modelovacia hlina, výkresy, farebné papiere, baliace papiere, tuš, fotografický papier, temperové farby, olejové farby, akrilové farby, tlačiarenské farby, štetce, špachtle, ceruzy, prírodný uhlík, umelý uhlík, riedidlá, ľanový olej, náklady súvisiace s fotografovaním), raz ročne výtvarný plenér v sume 200 eur, inkaso v sume 223,59 eura. K svojmu návrhu priložila svoj rodný list, Potvrdenie o návšteve školy v akademickom roku 2010/2011, Potvrdenie o výške príjmu zo závislej činnosti svojej matky - p. C. S., faktúry za mobilný telefón, internet a cestovné lístky.
Na súdnom pojednávaní navrhovateľka dodala, že návrh na určenie výživného podala najmä z toho dôvodu, že odporca s nimi nebýva od zimy 2010 a odvtedy ani neprispieva na jej výživu. S odporcom nie sú v kontakte a neprispel jej ani na sviatky.
Odporca s návrhom nesúhlasil. V písomnom podaní doručenom súdu dňa 26.5.2011 uviedol, že nesúhlasí s mesačnými výdavkami tak, ako si ich vyčíslila jeho dcéra. Podľa jeho názoru sú jej reálne mesačné výdavky len v sume 74 eur: cestovné 24 eur, nakoľko dcéra má študentskú zľavu, stravné lístky 20 eur, kredit na mobil vo výške 10 eur - pri tejto položke odporca nevidí dôvod aby si dcéra platila tak vysoký paušál, výdavky súvisiace so štúdiom vo výške 20 eur, keďže študuje na verejnej vysokej škole, ktorá je hradená štátom. Odporca súčasne súdu predložil Potvrdenie o príjme za obdobie máj 2010 až apríl 2011.
Na súdnom pojednávaní odporca uviedol, že jeho mesačný príjem je vo výške 604 eur, z ktorého uhrádza za byt 230 eur a 150 eur výživné na dcéru L.. Potvrdil, že navrhovateľke neprispieval na výživu, avšak v mesiacoch január až marec 2011 prispel na obe deti po 130 eur mesačne.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, rodným listom navrhovateľky, potvrdením o návšteve školy navrhovateľky, potvrdeniami o príjme odporcu a matky navrhovateľky, rozpisom mesačných výdavkov navrhovateľky a ostatnými listinami založenými v spise sp.zn. 28C/48/2011 a zistil tento skutkový stav:
Navrhovateľka pochádza z matky C. S., rod. K. a z otca C. M.. Toho času je študentkou X. ročníka V. Y. S. pr E. G. A. E. Pre, odbor výtvarné umenie, v dennej forme štúdia. Býva spolu s matkou, C. S., nar. X.X.XXXX v rodinnom dome v obci Q.. Odporca sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti v zime 2010.
Navrhovateľka nemá žiadny príjem. Jej výdavky súvisia predovšetkým so štúdiom, nakoľko štúdium odboru výtvarné umenie si vyžaduje nákup špecifických materiálov a pomôcok ako sú modelovacia hlina, výkresy, rôzne druhy papiera a farieb, tuš, štetce, špachtle, ceruzy, uhlík, riedidlá, ľanový olej, drôty a tiež má výdavky súvisiace s fotografovaním. Uvedené výdavky sú pravidelného charakteru, keďže si ich potrebuje zabezpečiť na dennú výučbu. Okrem uvedených výdavkov súvisiacich so štúdiom má jednorazový výdavok vo výške 200 eur jedenkrát za semester, kedy absolvuje exkurziu a krajinársky kurz. Medzi jej ďalšie pravidelné výdavky patrí cestovné, keďže denne dochádza z obce Q. do G. a späť, t.j. cestovné SAD a MHD spolu v sume 32 až 40 eur mesačne, stravné - jeden obed v sume 1,40 eura, mobil vo výške 16 eur a internet v sume 19 eur mesačne.
Matka navrhovateľky je zamestnaná na O. Ú. E. X. v G. ako zdravotnícka laborantka so špecializáciou. Jej priemerný čistý mesačný príjem za posledných 12 mesiacov podľa predloženého potvrdenia zo dňa 19.4.2011 bol v sume 533,54 eura. Z uvedeného príjmu uhrádza inkaso vo výške 223,59 eura.
Odporca je zamestnaný v spoločnosti S. D. D.. D. r.M.., so sídlom C. X. X, J.. Jeho jediným príjmom je mzda, ktorá bola v období od mája 2010 do apríla 2011 priemerne vo výške 604,16 eura mesačne netto.
Podľa vyjadrenia na súdnom pojednávaní patria medzi jeho pravidelné mesačné výdavky nájomné za byt vo výške 230 eur a výživné na dcéru L. vo výške 150 eur.
Na základe vyššie uvedených skutočností súd právne uzatvára:
Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej „zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 3 zákona o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
Medzi jednotlivými druhmi vyživovacej povinnosti má vyživovacia povinnosť rodičov k deťom významné postavenie. Z hľadiska hierarchie vyživovacích povinností má tento druh vyživovacej povinnosti prioritu pred vyživovacou povinnosťou detí k rodičom. Princíp priority vyživovacej povinnosti rodičov k deťom vyplýva z medzinárodných dohovorov, ktorými je Slovenská republika viazaná. Prostredníctvom inštitútu vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je presadzovaný záujem o ochranu tých účastníkov rodinnoprávnych vzťahov, u ktorých je predpokladaná táto potreba z dôvodu im vlastných charakteristík. Majú sa ňou uspokojiť všetky životné potreby dieťaťa potrebné pre jeho všestranný duševný a fyzický rozvoj.
Zánik vyživovacej povinnosti rodičov k deťom zákon spája s nadobudnutím schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť. Pod schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť je potrebné rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Schopnosť samostatne sa živiť musí napĺňať požiadavku trvalosti tohto stavu. Ako okolnosť, kedy vyživovacia povinnosť rodičov trvá, je vo všeobecnosti akceptované štúdium, a to až do okamihu ukončenia jedného štúdia toho istého stupňa, čo je odôvodnené tým, že je úlohou rodiča viesť dieťa k získaniu vzdelania a potrebných predpokladov na sebarealizáciu v budúcnosti (získanie predpokladov na výkon povolania). Dosiahnutím plnoletosti alebo inej časovej hranice vyživovacia povinnosť rodičov nezaniká a pokiaľ dieťa z rôznych dôvodov nenadobudne schopnosť samostatne sa živiť, vyživovacia povinnosť trvá až do smrti rodiča alebo dieťaťa.
Zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov neznamená mechanickú rovnosť - súd pri určení jej rozsahu vychádza z individuálnych schopností, možností a majetkových pomerov každého z rodičov individuálne. Pokiaľ ide o kritérium dobrých mravov, je potrebné zdôrazniť, že subjektívne schopnosti
je možné realizovať len v rámci objektívne daných možností. Súd preto prihliada na aktuálnu situáciu na trhu práce, na mieru nezamestnanosti v tomto regióne, schopnosť zamestnať sa v danom študijnom odbore.
Pri posudzovaní výdavkov povinného rodiča podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine, sú relevantné len tie náklady, ktoré povinná osoba musí skutočne uhrádzať a ktorých potreba je odôvodnená. Tieto sa posudzujú vo vzájomnej súvislosti s odôvodnenými potrebami na strane oprávneného dieťaťa. Odôvodnenosť potrieb vyžaduje požiadavku, aby plnením vyživovacej povinnosti boli uspokojené všetky náklady vo vzťahu k dieťaťu, ktoré možno očakávať. Vždy ide o individuálnu fyzickú a duševnú vyspelosť daného dieťaťa, pričom aj potreby detí v tom istom veku sa odlišujú. Na druhej strane, je nevyhnuté zohľadniť schopnosti a možnosti rodičov, najmä povinného rodiča. Vyživovacia povinnosť je preto úmerná životnej úrovni rodičov. Princíp priority výživného sa odzrkadľuje aj pri posudzovaní komplexu výdavkov povinného rodiča.
Po vyhodnotení nevyhnutných výdavkov navrhovateľky ako oprávneného subjektu a na strane druhej zárobkových a majetkových pomerov a výdavkov odporcu ako povinného rodiča, súd dospel k záveru, že priznanie výživného navrhovateľke a zaviazanie odporcu k plneniu vyživovacej povinnosti v navrhovanej výške 200 eur mesačne vzhľadom na majetkové, zárobkové a sociálne pomery odporcu nie je možné. Odporca má okrem vyživovacej povinnosti k navrhovateľke aj vyživovaciu povinnosť k dcére L. v sume 150 eur mesačne. Medzi pravidelné odôvodnené výdavky odporcu patrí platenie nájomného v sume 230 eur mesačne a stravné, ktoré bližšie nešpecifikoval. Jeho pravidelné mesačné výdavky bez stravného sú teda vo výške 380 eur pri priemernom čistom mesačnom príjme 604 eur. Z uvedeného vyplýva, že odporcovi tak mesačne ostáva disponibilná suma približne 224 eur, pričom z tejto sumy si musí zabezpečiť aj vlastnú výživu. U matky navrhovateľky súd zohľadnil poplatky za inkaso (výdavky súvisiace s užívaním domu) v sume 224 eur a tiež nevyhnutné výdavky na stravu, ako aj to, že navrhovateľka žije v spoločnej domácnosti s matkou.
Súd preto o návrhu navrhovateľky na určenie výživného rozhodol tak, že odporcu zaviazal platiť na jej výživu sumou 150 eur mesačne, ktorú sumu považuje za primeranú zárobkovým pomerom odporcu a zároveň táto suma uspokojí odôvodnené potreby a pokryje potrebné výdavky navrhovateľky.
O dlžnom výživnom súd rozhodol podľa § 77 zákona o rodine. Dlžné výživné za obdobie od 1.3.2011 (od podania návrhu) do 30.9.2011 je vo výške 1 050 eur a odporca je povinný ho uhradiť navrhovateľke do 60 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti bol návrh zamietnutý, s poukázaním na majetkové, zárobkové a sociálne pomery odporcu.
Výrok o trovách konania vyplýva z ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Nakoľko boli účastníci v tomto konaní úspešní len čiastočne, súd postupom podľa § 142 ods. 2 O.s.p. rozhodol, že žiadny z nich nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.