Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Co-123-2023.pdf
PDF · 106.75 KB
Case nature
Subarea
6Co/123/2023
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Janics Bajánkovej a sudcov JUDr. Zuzany Kučerovej a JUDr. Otílie Belavej v právnej veci žalobcu: T.. X. V.Í., W.., N. X.X.XXXX, A. S. XX, A., proti žalovanému: OUR MEDIA SR a.s., IČO : 51 267 055, so sídlom Kalinčiakova 14083/33, Bratislava, právne zastúpený: advokátska kancelária LEGAL PROFESSIONALS, s.r.o., so sídlom Sartorisova 12, 821 08 Bratislava, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 07. septembra 2023, č. k. 38Cos/1/2023 - 11, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovanému sa voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100% .
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal nariadenia povinnosti žalovanému vymazať zámerne urážlivý text z diskusie ku článku S.:/..W..B.-X.-XXXX-XXXX-XX-XX-W.-T.-E.-W.-V.-P.-Q.-W.. (prvý výrok). Žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania ( druhý výrok).
2. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že na webovej stránke W..A. publikuje od Q. XXXX a jeho 732 doposiaľ publikovaných článkov dosiahlo celkovú čítanosť viac ako 6 miliónov. Žalovaný, ako prevádzkovateľ, poskytuje publikačný priestor, ktorý je sprevádzaný reklamami, z ktorých má príjem, ale ignoruje jeho pokusy o zamedzenie kyberšikany. Rozvinul, že naň upozorňoval pod svojimi článkami, na diskusnom fóre, neskôr výzvami administrátorom, obrátil sa aj na ich nadriadeného pána Š.. Po tom, čo upozornil administrátorov na zámerne urážlivý príspevok stalkera „.“ zo dňa 29.5.2023 a oni to ignorovali, adresoval výzvu aj p. Š., ale ani on nereagoval. Hanlivý výrok anonyma je dodnes verejne a zámerne ponechaný v diskusii k jeho článku a to v znení : „ Podpriemerný spisovateľ, starnúci a zatrpknutý. Jeho „diela“ sa nepredávajú, tak si robí sám sebe reklamu, kde sa dá. V blogoch mainstrímu (ha, vtedy mu mainstrím nevadí), aj jeho slovník - vulgárny, nenávistný, expresívny. Svoju slávu si buduje v skupine ľudí podobného myslenia, inde nemá šancu. Vie, že frenetický potlesk a pokrik hosana si v svojej skupine fanúšikov vyslúži jednoducho - primitívnou demagógiou, šírením zloby a nenávisti. Je to zúfalé, ale lepšie ako nič keď bozk múzy už nehrozí a výtvory z minulosti zapadajú prachom v zberných surovinách..“. Žalobca sa obrátil na žalovaného dňa 30.5.2023 a dňa 13.6.2023, bol presvedčený, že vzhľadom k jeho predošlej záslužnej publicistickej aktivite na tomto portáli vyriešia tento kriminálny čin jednoduchým vymazaním, čo sa nestalo. Žalovaný trestný čin vedome kryje a obhajuje absurditami (vraj ide o slobodu slova). Je nepochopiteľné, ako prišiel žalovaný na to, že blogeri musia znášať vyššiu
mieru kritiky, pričom kritika je založená na faktoch a argumentoch, v urážlivom výroku však útočí nimi sponzorovaný hejter na jeho česť ako aj spisovateľskú profesiu a to cielene, aby ho čo najviac poškodil. Pravidlá určené žalovaným sú jasné, príspevky vyjadrujú názory čitateľov, redakcia nemôže ovplyvniť ich obsah, vyhradzuje si však právo podľa vlastného uváženia odstraňovať nevhodné príspevky a blokovať prístup do debaty používateľom, ktorí porušujú pravidlá. Neprijateľné sú hlavne urážky iných prispievateľov, hrubé osočovanie tretích osôb, vulgarizmy, hanobenie rasy, národa či náboženstva. Podľa žalobcu žalovaný aktívne a zámerne ponecháva vo verejnom priestore urážlivý výrok voči jeho osobe, v rozpore s vlastnými pravidlami. Žalobca podal aj trestné oznámenie, jeho ujma sa podľa jeho názoru násobí každým dňom a preto žiada nariadenie neodkladného opatrenia. Návrhom žalobca bráni svoje dobré meno a profesionálnu česť, ale vzhľadom k dlhým lehotám hrozí, že sa už spôsobená ujma bude naťahovať na dlhú dobu, preto verí v urýchlený zásah súdu, pretože intenzita úmyselného činu je aj v jeho trvaní a čím skôr to skončí, tým skôr bude spravodlivosti učinené zadosť. Žalovaný bol listom zo dňa 13.6.2023 upozornený, že žalobcovi spôsobuje nemajetkovú ujmu vo výške 100 eur denne, čo nenamietal, preto nariadenie neodkladného opatrenia žalovanému ušetrí povinnosť náhrady nemajetkovej ujmy vo veľmi vysokej výške.
3. Za takto žalobcom tvrdeného skutkového stavu a právne odkazujúc na ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 písm. d/, § 329 ods. 1, ods. 2, § 330 ods. 2 C.s.p. dospel súd prvej inštancie k záveru o nedôvodnosti navrhovaného neodkladného opatrenia. V odôvodnení ozrejmil charakteristiku neodkladného opatrenia, ktorého obsah by bol v zásade totožný s výrokom vo veci samej, a to pred začatím konania, s tým, že jeho nariadením by došlo k trvalej úprave pomerov a predpoklady pre jeho nariadenie. Ozrejmil, že naliehavosť súdnej ingerencie do pomerov strán sporu odôvodnil žalobca tým, že žalovaný mu spôsobuje nemajetkovú ujmu, ktorú si sám vyčíslil na 100 eur denne a preto by nariadením neodkladného opatrenia žalovanému ušetril povinnosť zaplatiť náhradu nemajetkovej ujmy. Vo vzťahu k uvedenému súd prvej inštancie skonštatoval, že žalobca tieto svoje tvrdenia ničím nepodložil, preto nemal za preukázané, že by nariadením neodkladného opatrenia zabránil vzniku škode. Pokiaľ žalobca odôvodňoval návrh na nariadenie neodkladného opatrenia aj tvrdením, že bráni svoje dobré meno a profesionálnu česť súd prvej inštancie uviedol, že prostriedkom na takúto súdnu ochranu je žaloba v zmysle ustanovenia § 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, nie nariadenie neodkladného opatrenia. V tomto smere podčiarkol, že neodkladné opatrenie predstavuje inštitút osobitnej povahy, zodpovedá mu zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní, kedy súd spravidla rozhoduje bez výsluchu, vyjadrenia strán a nariadenia pojednávania, nakoľko prevláda záujem na rýchlom rozhodnutí nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Konajúci súd však nemôže splnenie predpokladov pre jeho nariadenie vyvodiť iba zo samotných tvrdení navrhovateľa neodkladného opatrenia, ale je potrebné tieto tvrdenia osvedčiť a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti. Vzhľadom na uvedené vyvodil záver, že na základe jediného dôkazu a to odpovedi žalovaného adresovaného žalobcovi zo dňa 31.5.2023, nemal za osvedčené, že je potrebná bezodkladná úprava pomerov strán sporu. Ozrejmil, že z uvedeného listu vyplýva, že žalobca sa na žalovaného obrátil listom zo dňa 30.5.2023, pričom už 31.5.2023 žalovaný žalobcovi odpovedal a žalobca sa na súd s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia obrátil až dňa 26.7.2023. Ďalej súd prvej inštancie poukázal na to, že pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je úlohou súdu skúmať, či právo na ochranu osobnosti žalobcu bolo porušené a z toho dôvodu mu poskytovať ochranu. Ak by súd rozhodol v zmysle navrhovaného petitu, prejudikoval by rozhodnutie vo veci samej, pretože by išlo o konečnú úpravu, priznal by žalobcovi viac práv ako má, pretože zásah do jeho osobnostných práv v čase rozhodovania súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nebol súdom konštatovaný. Žalobca súdu ani nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval, že obsahom výroku „anonyma Q.“ nie sú hodnotiace úsudky, pre ktoré nebol žiaden skutkový základ, alebo skutkové tvrdenia, ktoré by boli navyše nepravdivé a spôsobilé zasiahnuť do jeho osobnostných práv. Uzavrel, že pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dospel k záveru, že namietané výroky nespĺňali podmienku bezprostrednej nevyhnutnosti okamžitého zásahu súdu do pomerov strán sporu. Žalobca neosvedčil potrebu bezodkladnej, naliehavej úpravy pomerov strán sporu tak, ako to predpokladá zákon a neosvedčil ani existenciu obavy, že exekúcia bude ohrozená, preto súd jeho návrh zamietol. Vo vzťahu k trovám konania rozhodol tak, že žiadnej zo strán nárok na ich náhradu nepriznal, nakoľko žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, žiadne trovy nevznikli.
4. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel. Namietal, že vo veci
konajúca sudkyňa Mestského súdu Bratislava IV, nekonala v zákonnej lehote 30 dní, že si „pletie jediný dôkaz s predmetom ochrany porušených alebo ohrozených práv sporu a hanlivý výrok ostáva vo verejnom priestore vďaka nečinnosti zákonnej sudkyne, ktorý hanlivý výrok je aj trestným činnom“. Ďalej poukázal na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR ( ÚS 288/2017), z ktorého vyplýva, že k určovaniu sumy náhrady nemajetkovej ujmy spôsobenej zásahom do osobnosti súd rozhoduje na základe vlastného úsudku o intenzite danej nemajetkovej ujmy.
5. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť a priznať mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Žalobcom podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako aj podané odvolanie považoval za nedôvodné v celom rozsahu, predložené dôkazné prostriedky za neopodstatnené, nedostatočne preukazujúce jeho tvrdenia a žalobný petit za nevykonateľný. Poukázal na to, že v prípade žalobcu sa podľa jeho vyjadrenia jedná o uplatnenie nároku na ochranu jeho osobnosti, do ktorej mu malo byť podľa jeho tvrdení zasiahnuté, pričom samotný žalobca nerešpektuje pravidlá slušnosti alebo základné práva iných fyzických osôb, na ktoré verbálne a nevyberaným spôsobom útočí. Mal za to, že zo znenia podaného návrhu žalobcu na vydanie neodkladného opatrenia nevyplýva žiadna zo skutočností, ktoré majú byť v zmysle § 326 C.s.p. opísané v podanom návrhu. V texte návrhu absentuje opísanie rozhodujúcich skutočností, ktoré by odôvodňovali neodkladnú úpravu pomerov medzi žalobcom a žalovaným alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, a rovnako absentuje aj opísanie skutočností, ktoré by osvedčovali dôvodnosť návrhu žalobcu vo veci samej a ktorému by mala byť poskytnutá dočasná a neodkladná ochrana. V neposlednom rade v texte návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, ale aj v texte podaného odvolania žalobcu úplným spôsobom absentuje vymedzenie zrozumiteľného, jednoznačného a vykonateľného petitu. Uvedené skutočnosti, zásadné pre rozhodnutie súdu o podanom návrhu, sú samostatným dôvodom pre zamietnutie návrhu žalobcu a aj ním podaného odvolania. Z obsahu podaného návrhu na vydanie neodkladného opatrenia bolo a je zrejmé, že je nejasný, zmätočný, neobsahujúci základné náležitosti, jasné a jednoznačné označenie strán sporu v súvislosti s obsahom žalobného návrhu a preto bolo povinnosťou súdu objasniť tieto skutočnosti pred rozhodnutím o obsahu podaného návrhu. Rozvinul, že žalobca podaný návrh odôvodnil skutočnosťou, že podľa jeho subjektívneho názoru boli v danom prípade naplnené znaky trestného činu „kyberšikany“, čo však vzhľadom na obsah podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a charakter konania (civilné súdne konanie) sú irelevantné dôvody, ktoré žiadnym spôsobom nepreukazujú dôvodnosť podaného návrhu žalobcu a ním uplatneného nároku v civilnom sporovom konaní. Mestský súd Bratislava IV ani Krajský súd v Bratislave nie sú subjekty oprávnené v civilnom sporovom konaní posudzovať trestnosť alebo netrestnosť konania fyzickej alebo právnickej osoby. Doplnil, že samotný fakt vnútorného presvedčenia žalobcu o opodstatnenosti alebo relevantnosti ním podaných návrhov a podnetov nie sú postačujúcimi pre vydanie neodkladného opatrenia na podklade žalobcom podaného návrhu. Na základe uvedených skutočností mal žalovaný za to, že súdom nemohlo byť a nemôže byť vydané neodkladné opatrenie na základe žalobcom podaného návrhu, nakoľko na to neexistujú žiadne relevantné skutkové okolnosti, neexistuje žiadna potreba dočasne a bezodkladne upraviť pomery medzi žalobcom a žalovaným a nie sú splnené predpoklady definované v § 324 a nasl. C.s.p. nevyhnutné pre vydanie žalobcom požadovaného rozhodnutia. Vo vzťahu k odvolaniu žalobcu zastal názor, že toto neuvádza žiadne relevantné dôvody. Tiež bol toho názoru, že odvolanie samotné, neobsahuje žiadne odvolacie dôvody, reaguje a smeruje voči odôvodneniu napadnutého uznesenia, pričom neuvádza žiadne relevantné skutkové alebo právne okolnosti, ale predstavuje len subjektívne hodnotenie obsahu uznesenia súdu prvej inštancie žalobcom, prípadne informácie týkajúce sa žalobcu. Odvolací návrh uvedený na strane 4 podaného odvolania je nejasný, nezrozumiteľný, nevykonateľný, žalobca hodnotí rozhodovaciu činnosť sudkyne prvoinštančného súdu a požaduje rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorý nemá oporu v znení C.s.p.. V danom prípade nebolo a nie je možné rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a poveriť niekoho iného („kto si ctí zákony SR a poslanie ich napĺňať“) rozhodnutím o podanom návrhu žalobcu.
6. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
7. Podľa ust. § 324 ods.1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa ust. § 325 ods.1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
Podľa ust. § 326 ods. 1 a 2 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
Podľa ust. § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
8. Základnou podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Neodkladné opatrenie je inštitút, ktorý je na mieste použiť tam, kde je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán sporu, alebo, ak je tu obava, že exekúcia bude ohrozená (§ 325 ods. 1 C.s.p.). Vždy je potom potrebné skúmať, či je nárok navrhovateľa neodkladného opatrenia, v tomto prípade žalobcu, osvedčený, a či je neodkladné opatrenie naliehavo potrebné. Pre úspešné uplatnenie nároku na nariadenie neodkladného opatrenia teda zákon vyžaduje osvedčenie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj naliehavosť potreby takejto úpravy pomerov sporových strán, čiže osvedčenie, že bez úpravy ich právnych pomerov by bolo nejaké konkrétne právo žalobcu ohrozené, pričom hrozba musí byť bezprostredná a reálna. Oba predpoklady musia byť naplnené súčasne, inak nie je možné návrhu vyhovieť. Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
9. Odvolací súd považuje tiež za potrebné uviesť, že neodkladné opatrenie je výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť len ak je skutočne potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi sporovými stranami, teda ak nastane medzi nimi taký stav právnych a faktických vzťahov, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchly zásah súdu a poskytnutie súdnej ochrany. Nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu potreby bezodkladnej úpravy pomerov v zmysle ust. § 325 ods. 1 C.s.p. je prípustné a opodstatnené len vtedy, ak sa tvrdí alebo osvedčí právny vzťah medzi stranami, ak tento vzťah vyžaduje dočasnú úpravu, ak je navrhovaná bezodkladná úprava naliehavo potrebná, ak sa v právnych vzťahoch medzi stranami nevytvorí nenávratný stav, a ak sa nezasahuje do právnych vzťahov medzi stranami neprimeraným spôsobom. Preto musí navrhovateľ neodkladného opatrenia, v tomto prípade žalobca, osvedčiť jednak uplatnený nárok, ktorý žiada chrániť neodkladným opatrením, právny vzťah medzi stranami sporu, ktorý je potrebné upraviť neodkladným opatrením, ako i tvrdenie, že je tu reálne nebezpečenstvo a bezprostredne mu hroziaca ujma. Nárok je osvedčený vtedy, ak sa na základe predložených dôkazov javí aspoň ako pravdepodobný. Ohrozenie práv, nároku a hrozba bezprostrednej ujmy navrhovateľa neodkladného opatrenia musí byť konkrétna a musí ju vždy osvedčiť, nestačí ju iba tvrdiť. Chýbajúce osvedčenie bezprostredne hroziacej ujmy nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia, keďže ide o opatrenie, ktoré je namieste nariadiť len vtedy, ak je práve kvôli zabráneniu nejakej reálne hroziacej konkrétnej ujme potrebné bezodkladne, teda rýchlo a okamžite zasiahnuť súdnym rozhodnutím.
10. Žalobca sa v konaní domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorého obsah by bol v zmysle § 330 ods. 2 C.s.p. v zásade totožný s výrokom vo veci samej, a to pred začatím konania, s tým, že jeho nariadením by došlo k trvalej úprave pomerov. Skutočnosť, že C.s.p. umožňuje takýto postup, je podmienená povinnosťou súdu zaoberať sa otázkou, či v prejednávanom prípade povaha veci umožňuje vydanie neodkladného opatrenia, ktorého vydaním by len na základe tvrdení žalobcu, bez vykonania dokazovania, súd trvalo upravil pomery medzi stranami sporu (§ 330 ods. 2 v spojení s 336 ods. 1 C.s.p.). Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to aj takého, ktoré v zásade procesne konzumuje rozhodnutie vo veci samej, je potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán. Odvolací súd má rovnako za to, že k možnosti nariadenia neodkladného opatrenia v zmysle § 330 ods. 2 C.s.p., ktorým by došlo k trvalej úprave pomerov strán sporu, je potrebné pristupovať zdržanlivo a prihliadať predovšetkým na kritérium povahy veci. Týmto inštitútom nemožno nahrádzať prípadne obchádzať
riadny procesný postup spojený s dokazovaním v civilnom sporovom procese. Uvedený postup je možný len vo výnimočných prípadoch, čo vyplýva z ust. § 330 ods. 2 (povaha veci), teda nie je možné v každom jednotlivom prípade.
11. Je nevyhnutné, s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu zvažovať relevantnosť a potrebu takéhoto zásahu do subjektívnych práv žalovaného. Jeho nariadenie je namieste v prípadoch, kedy existujú konkrétne okolnosti preukazujúce neodkladnosť takejto úpravy. Použitím gramatického výkladu, z hľadiska označenia tohto inštitútu: „neodkladné opatrenie“, porovnaním synonymických výrazov ako sú: naliehavý, nástojčivý, nevyhnutne vyžadujúci uskutočnenie alebo rýchle riešenie, rýchly zásah, súrny, akútny, urgentný, bezodkladný, konajúci súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci nie sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, práve z dôvodu absencie naliehavej potreby úpravy pomerov strán sporu. 12. Po preskúmaní návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a napadnutého uznesenia odvolací súd nezistil v zhode so súdom prvej inštancie žiadny dôvod, na základe ktorého by bola bezodkladná úprava pomerov medzi sporovými stranami naliehavo potrebná. Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ani žiadne konkrétne tvrdenie alebo argumentáciu, odôvodňujúcu potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán neuviedol, a to napriek tomu, že je ako navrhovateľ neodkladného opatrenia povinný tvrdiť a zároveň osvedčiť dôvody, pre ktoré je naliehavo a bezodkladne potrebné upraviť pomery strán sporu (ust. § 326 ods. 1 a 2 C.s.p.). Žalobca naliehavú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán videl v tom, že bráni svoje dobré meno a profesionálnu česť, čo odvíjal od poukázania na výňatok z jeho životopisu ako aj opisom jeho aktivity na webovej stránke W..A., na ktorej podľa jeho vyjadrenia publikuje od januára 2011 a jeho 732 doposiaľ publikovaných článkov dosiahlo celkovú čítanosť viac ako 6 miliónov, čo vynieslo žalovanému „slušnú sumičku“, pričom ním označený výrok mu spôsobuje nemajetkový ujmu vo výške 100 Eur denne. Žalobca však svoje tvrdenia o tom, že odstránením ním označeného výroku dôjde k zamedzeniu vzniku jeho nemajetkovej ujmy, ničím nepodložil. Žalobca preto nepreukázal potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu, pretože netvrdil žiadne také skutočnosti, z ktorých by vyplývalo, že by neskoršou realizáciou vymazania žalobcom označeného textu z diskusie ku článku S.: /..W..B.-X.-XXXX-XXXX-XX-XX-W.- T.-E.-W.-V.-P.-Q.-W. prostredníctvom súdneho rozhodnutia v klasickom základnom sporovom konaní, došlo k nenávratnej škode alebo ujme na jeho právach.
13. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03). Za odňatie možnosti konať pred súdom v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv, či požiadaviek strany, ktorá je nespokojná s právnymi závermi, tým nemohlo dôjsť k porušeniu práva sporovej strany na spravodlivý súdny proces. Do práva na spravodlivý proces totiž nepatrí právo účastníka konania (strany), aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania (strana) pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04).
14. Na základe uvedeného obsah odvolania žalobcu nebol preto spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie.
15. S poukazom na uvedené súd prvej inštancie postupoval správne, keď návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že v danej veci nedošlo k osvedčeniu potreby bezodkladne upraviť pomery medzi stranami (§ 325 ods. 1 C.s.p.), preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne a právne správne potvrdil.
16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalovanému plne úspešnému v odvolacom konaní, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, o výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( § 420 C.s.p. ).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods. 1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ ( § 428 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( § 429 ods. 2 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods. 2 C.s.p. ).