Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_9P-374-2011.pdf
PDF · 72.86 KB
Case nature
Area
Subarea
9P/374/2011
Uznesenie
Okresný súd Komárno v právne veci navrhovateľky: I. C., rod. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., U. XX/ XX proti odporcovi: E. C., nar. XX.X.XXXX, bytom E., I. Q., R. O. F., H. XXX XX, O. o návrhu na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému I. C., nar. XX.XX.XXXX takto
rozhodol:
Súd konanie o návrhu na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému I. C., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode manželstva
z a s t a v u j e.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania .
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa písomne podaným návrhom zo dňa 6.12.2011 domáhala rozvodu manželstva s odporcom a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu. Svoj návrh odôvodnila tým, že manželstvo uzatvorili v Nemeckej republike, kde sa narodil aj maloletý I.. Od Vianoc 2008 z dôvodu vyhostenia odporcu z Nemecka celá rodina žila v Taliansku až do 12.11.2011, kedy prišla s maloletým navštíviť svojich rodičov s tým, že otcovi maloletého sľúbila, že sa do 12.12.2011 aj s dieťaťom vráti. Napriek tomu, že odporca nesúhlasil s tým, aby dieťa zostalo na území Slovenskej republiky sa dňa 12.12.2011 už do Talianska nevrátila.
Súd po podaní návrhu skúmal podmienky konania a zistil, že právomoc súdu vo veci úpravy práv a povinností rodičov k maloletému v danej veci je potrebné odvodzovať od miesta obvyklého pobytu dieťaťa tak ako to upravuje Nariadenie rady (ES) č 2201/2003 Ú.v. ES z 29.5.2000 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností k spoločným deťom oboch manželov.
Podľa nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 v zmysle čl. 3 vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva majú právomoc súdy členského štátu na ktorého území majú manželia obvyklý pobyt, alebo manželia mali naposledy obvyklý pobyt,
pokiaľ tam jeden z manželov stále býva, alebo má odporca obvyklý pobyt, alebo v prípade spoločnej žiadosti, má niektorý z manželov obvyklý pobyt, alebo má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej jeden rok bezprostredne pred podaním návrhu, alebo má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej šesť mesiacov bezprostredne pred podaním návrhu a je buď štátnym príslušníkom tohto členského štátu alebo v prípade Veľkej Británie a Írska tam má "domicil".
V danom prípade s poukazom na vyššie citovaný čl. 3 nariadenia Rady súd zistil, že ani jeden z prípadov citovaných v tomto článku sa nevzťahuje na daný prípad, nakoľko z návrhu vyplýva, že manželia
žili v Taliansku spolu do 12.11.2011. Preto súd konanie o rozvod manželstva zastavil pre nedostatok právomoci slovenských súdov.
Nariadenie rady (ES) č. 2201/2003 nadobudlo účinnosť 1.3.2001. Toto nariadenie sa uplatňuje vo všetkých členských štátoch s výnimkou Dánska, je záväzné a priamo vykonateľné v členských štátoch v súlade so Zmluvou o založení Európskeho spoločenstva a má prednosť pred ich vnútroštátnymi právnymi normami.
Podľa článku 8 bod 1. Nariadenia rady (ES) č. 2201/2003 súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.
Obvyklý pobyt je štandardný pojem používaný v medzinárodných právnych normách. Vo vyššie uvedenom nariadení tento pojem nie je definovaný, preto pri posúdení otázky obvyklého pobytu je potrebné vziať do úvahy všetky relevantné skutočnosti konkrétneho prípadu. V kontexte slovenského právneho poriadku a jeho terminológie nemožno spájať pojem obvyklý pobyt s pojmom trvalý pobyt a ani pojmom bydlisko. Pre koncept obvyklého pobytu je typickým objektívny charakter, preto úmysel osoby zdržiavať sa na nejakom mieste nie je pre jeho posudzovanie rozhodujúci. V tomto smere je významná najmä skutočnosť, kde sa osoba zdržuje väčšiu časť roka, kde pracuje, študuje a pod.. Pri posúdení obvyklého pobytu dieťaťa je potrebné naviac vziať do úvahy v závislosti od veku dieťaťa i skutočnosť, kde je obvyklý pobyt osoby, ktorá sa o dieťa stará, kde dieťa navštevuje predškolské alebo školské zariadenie atď..
V zmysle § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1 O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.
S poukazom na vyššie uvedené nariadenie rady bol súd toho názoru, že Okresný súd Komárno nemá právomoc rozhodovať o úprave práv a povinností rodičov k maloletému I., nakoľko maloletý I. má 5 rokov a prevažnú časť svojho života prežil v Taliansku. Preto je potrebné ustáliť, že obvyklý pobyt maloletého I. je v Taliansku a teda právomoc vo veci úpravy rodičovských práv a povinností k mal. I. má príslušný súd v Taliansku. Vzhľadom na uvedené súd konanie pre neodstrániteľný nedostatok podmienky konania spočívajúci v nedostatku právomoci vo veci konať a rozhodovať zastavil.
Súd poznamenáva, že skutočnosť, že matka vybavila pre dieťa pobyt cudzinca na území Slovenskej republiky pre toto konanie nemá žiaden vplyv, pretože obvyklým pobytom dieťaťa je Taliansko a i zo samotného návrhu vyplýva, že otec nedal matke súhlas na zmenu obvyklého pobytu dieťaťa.
Vzhľadom na tieto skutočnosti súd zistil, že ani na rozvod manželstva, ani na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva slovenské súdy nemajú právomoc, preto súd konanie zastavil.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., pretože konanie bolo zastavené.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie písomne v troch
vyhotoveniach do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Nitre
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku/uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a )
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.