Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Co/431/2010

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľov: 1. Q. W., nar. X.XX.XXXX, bytom O., Y. P. XX, 2. U. B. ml., nar. X.XX.XXXX, bytom O. XXX, obaja zastúpení zástupcom: Centrum právnej pomoci Bratislava, Námestie Slobody 12, proti odporcom: 1. Mgr. X. W., nar. X.X.XXXX, bytom I., P. O. X, 2. Mgr. I. W., nar. XX.X.XXXX, bytom O., F. XX, 3. I. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., B. X, všetci zastúpení advokátkou: JUDr. Marta Huttová, so sídlom Bezekova 13, Bratislava, o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, na odvolanie navrhovateľov proti rozsudku Okresného súdu Senica zo dňa 7. októbra 2010 č.k. -143 vo veci samej a odporcov v časti rozhodnutia o náhrade trov konania, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zamietol návrh navrhovateľov, ktorým sa domáhali určenia, že do dedičstva po nebohom U. B. st. patria nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX kat. úz. Y., parc. č. 900 a parc. č. 901, každá v podiele 8/12 k celku. Návrh odôvodňovali tým, že uznesením bývalého Štátneho notárstva v Senici sp. zn. Dc 65/55 zo dňa 24.4.1957 po poručiteľovi U. B. st. zomrelom X.XX.XXXX, mal tieto nehnuteľnosti zdediť U. B. - syn poručiteľa a súčasne i právny predchodca navrhovateľov (otec). Následnými dedičskými rozhodnutiami došlo k tomu, že predmetné nehnuteľnosti sú v súčasnej dobe podľa listu vlastníctva v podiele 9/12 zapísané na H. W., ktorá je právnou predchodkyňou odporcov 1 až 3. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie právne neodôvodnil, odôvodnil ho iba vecne tým, že z vykonaného dokazovania vyvodil záver, že návrh tak, ako bol vo svojom petite formulovaný, bol navrhovateľmi podávaný nadbytočne. Navrhovatelia totiž žiadajú, aby súd navrhovaným výrokom určil a deklaroval skutočnosti, ktoré nepochybne a jednoznačne vyplývajú zo zákona. Zo spisu Okresného súdu Senica sp. zn. D 65/55 je nepochybne zrejmé, že poručiteľ U. B., nar. XX.X.XXXX, zomrelý X.XX.XXXX, bol v čase smrti vlastníkom nehnuteľností zapísaných v pozemnoknižnej vložke č. 238 pre kat. úz. Y. ako parc. č. 893, 899, 900 a 901 v podiele 2/3-ín. Uvedené vyplýva z lustrovania týchto parciel ako aj zo zápisnice D65/55, podľa ktorej tieto nehnuteľnosti boli ocenené, zápisnica podpísaná všetkými tromi do úvahy prichádzajúcimi dedičmi. Podiel 2/3 (8/12) zodpovedá aj tej skutočnosti, že v dedičskom konaní po manželke U. B. st. zdedili vtedy štyri ich žijúce deti podiel každé v 1/12-ine. Obdobne táto skutočnosť vyplýva aj z uznesenia Dc 65/55 zo dňa 24.4.1957, ktoré nadobudlo právoplatnosť 24.5.1957, podľa ktorého tieto nehnuteľnosti nadobudol syn poručiteľa U. B. - otec navrhovateľov. Doposiaľ predmetné uznesenie nikto nenapadol a žiadnym spôsobom nebolo preukázané, že by U. B. vlastníctvo k takto nadobudnutým nehnuteľnostiam, tzn. ku všetkým parcelám zapísaným v čase vydania tohto rozhodnutia ako jeho vlastníctvo, nejakým spôsobom stratil. Pokiaľ v odôvodnení rozhodnutia je mylne namiesto U. B. uvedené U. B., ide o zrejmú pisársku chybu, pretože v čase prejednania dedičstva už U. B. bol mŕtvy. Všetky nadväzujúce dedičské rozhodnutia, v ktorých v predmete dedičstva figurovali uvedené nehnuteľnosti, sú v týchto častiach neplatné a to bez ohľadu na to, či tieto dedičské rozhodnutia boli alebo neboli zrušené, ako tomu bolo pri uznesení bývalého Štátneho notárstva Senica D 65/55-19 zo dňa 28.11.1957. Je teda na dedičoch, aby požiadali o prejednanie novoobjaveného majetku po U. B.,

ktorý nadobudol uvedené nehnuteľnosti, pričom prejednávajúci notár by mal vziať do úvahy platnosť uznesenia Dc 65/55 zo dňa 24.4.1957 a notár vybavujúci vec D 65/55, by mal dedičstvo vyporiadať, nakoľko rozhodnutím Krajského súdu Trnava bolo uznesenie z 18.11.1957, č.k. D 65/55-19 po U. B. st. a U. ml. zrušené.

O náhrade trov konania súd rozhodol s použitím a aj napriek tomu, že procesne považoval za naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov úspešným účastníkom. Súd im náhradu trov konania ale nepriznal, keďže v tomto konaní ide o výnimočný prípad, ktorého výnimočnosť spočíva v dĺžke trvania základného dedičského konania a skutočnosť, že dedičské rozhodnutia boli zrušené po dobe takmer 50 rokov a navrhovatelia nenachádzali iný spôsob ako sa domôcť svojho práva. Zohľadnil, že obaja navrhovatelia sú starobní dôchodcovia vo vyššom veku, z ktorého dôvodu im bol pridelený právny zástupca.

Proti tomuto rozsudku podali prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie navrhovatelia a navrhli, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrhu v plnom rozsahu vyhovie, alternatívne, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. S názorom súdu o nadbytočnosti návrhu nesúhlasia. Súd vykonal náležité dokazovanie a zistil správne skutkový stav, tzn., že dedičské rozhodnutie Dc 65/55 zo dňa 24.4.1957 nadobudlo právoplatnosť 2.5.1957 a ako prenajímateľ pozostalosti po nebohom poručiteľovi U. B. st. bol určený jeho syn, tzn. otec navrhovateľov U. B.. Obdobne je pravdou, že uznesením D 66/55 zo dňa 26.4.1957 po poručiteľovi U. B. ml. bola určená za prenajímateľku pozostalosti O. Z.. Toto dedičské rozhodnutie Dc 65/55 z 24.4.1957 Štátneho notárstva v Senici nenadobudlo právoplatnosť, nakoľko proti rozhodnutiu o dedičstve po neb. U. B. bolo podané odvolanie a následne boli obe dedičské konania spojené a bolo vydané uznesenie D 65/55 zo dňa 28.11.1957, kde dedičmi po oboch poručiteľoch U. B. st. a U. B. ml. boli V. B., U. B. a O. Z., ktorí uzavreli dedičskú dohodu podľa ktorej sa vlastníčkou parciel č. 900 a 901 v kat. úz. Y. v podiele 9/12 stala O. Z.. Predmetné rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť v dôsledku podaného odvolania dedičmi po O. Z., ale i napriek týmto skutočnostiam O. Z. bola zapísaná ako vlastníčka predmetných nehnuteľností a tieto následne po nej zdedila H. W., o čom svedčí aj obsah LV č. XXX v kat. úz. Y.. Podľa zápisu na liste vlastníctva je spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností v 10/12-inách, pričom 1/12-inu zdedila po svojej matke O. Z., 1/12-inu by mal vlastniť U. B. ml. a 8/12- ín U. B. st. Práve toto je dôvod, prečo sú navrhovatelia nútení domáhať sa určenia, že podiel 8/12 na predmetných nehnuteľnostiach parc. č. 900 a 901 kat. úz. Y. patrí do dedičstva po otcovi navrhovateľov U. B.. Navrhovatelia podali návrh na náhradné prejednanie pozostalosti, notárka však konanie zastavila z dôvodu, že na liste vlastníctva nie je vedený otec navrhovateľov. Navrhovatelia návrh na opravu dedičského rozhodnutia nie sú oprávnení podať.

Odporcovia podali odvolanie proti rozhodnutiu iba v časti o náhrade trov konania, v ktorom namietali, že súd rozhodol o náhrade trov konania s použitím i keď boli splnené všetky podmienky pre priznanie náhrady trov úspešným účastníkom, tzn. odporcom. Rozhodnutie v tejto časti považujú za nezákonné, nakoľko súd prvého stupňa sa dôsledne neriadil ust. v spojení s V súlade s ust. musí súd pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa prihliadnuť najmä k pomerom majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším všetkých účastníkov konania, tzn. nielen toho účastníka konania, ktorého by zaťažovala povinnosť nahradiť trovy konania, ale aj toho, ktorému by sa mali trovy konania hradiť. Ustanovenie súd prvého stupňa v predmetnej veci aplikoval na základe svojej ľubovôle a bez toho, aby boli splnené zákonné predpoklady pre jeho použitie. Na strane navrhovateľov totiž nie je splnený ani jeden zákonný dôvod zakotvený v cit. ust. , podľa ktorého by nemali povinnosť im ako úspešným účastníkom uhradiť trovy konania. Majetkové a sociálne pomery navrhovateľov 1 a 2 sú veľmi dobré. Vyplýva to i z dedičských spisov, obaja navrhovatelia vlastnia nehnuteľnosti - pozemky značnej hodnoty. Navrhovateľka 1 je výlučnou vlastníčkou trojizbového bytu v O., navrhovateľ 2 je tiež vlastníkom rodinného domu. Obaja poberajú starobný dôchodok, vo výške presahujúcej priemerný dôchodok, teda ich majetkové a sociálne pomery nie sú také, ktoré by bolo možné označiť za ich závažnú sociálnu a majetkovú situáciu a teda ich považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa. Obdobne na strane navrhovateľov neexistuje, ani dôvod hodný osobitného zreteľa spočívajúci v okolnostiach prípadu. Tvrdenie súdu, že navrhovatelia nevideli inú cestu ako sa domôcť svojho práva, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pretože navrhovatelia počas celého konania svoj návrh na začatie konania písomne ani ústne takýmto spôsobom nezdôvodňovali. Naopak ich návrh nemal a doteraz nemá náležitosti, na ktoré nedostatky v priebehu konania upozorňovali. Sporné nehnuteľnosti, ktoré navrhovatelia v predmetnom konaní žiadajú

zahrnúť do dedičstva po ich nebohom otcovi U. B. st. pôvodne patrili nebohému U. B. st., ktorý zomrel X.XX.XXXX. Dedičské konanie po ňom nie je doteraz skončené a vedie sa na Okresnom súde v Senici pod sp. zn. D 65/55. Sám prvostupňový súd skutočnosť, že toto dedičské konanie nie je skončené skonštatoval aj v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, uviedol aj to, že z tohto dôvodu je návrh navrhovateľov nadbytočný. Navrhovatelia predmetný návrh podali účelovo. Ide o ich už druhý účelový návrh proti odporcom. Už v roku 1996 podali na Okresný súd v Senici obdobný návrh vedený pod sp. zn. , ktorý bol zamietnutý ako nedôvodný. Neboli preto splnené zákonné dôvody pre nepriznanie im náhrady trov konania podľa ust. , preto navrhli, aby odvolací súd im priznal trovy prvostupňového konania podľa vo výške 1.132, Eur a zároveň si uplatnili aj trovy odvolacieho konania vo výške 74, Eur.

K odvolaniu odporcov v časti týkajúcej sa náhrady trov konania podali písomné vyjadrenie navrhovatelia prostredníctvom svojho právneho zástupcu a navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v tejto časti ako vecne správny potvrdil. Použitie ust. § 150 ods. 1 v danom prípade považovali za správne. Poukázali na to, že obaja sú dôchodcovia, súd na ich majetkové a sociálne pomery prihliadol a oslobodil ich od súdnych poplatkov a ustanovil im právneho zástupcu. Nie je pravdou, že by ich majetkové a sociálne pomery boli veľmi dobré ako to uvádzajú odporcovia. Navrhovateľka 1 je vlastníčkou bytu, v ktorom býva a navrhovateľ 2 je vlastníkom starého rodinného domu, v ktorom tiež býva a obaja sú vlastníkmi malých podielov ornej pôdy a pozemkov. Týmto uznesením súd zhodnotil ich majetkové a zárobkové pomery. Návrhom sa domáhajú, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva, pretože toto je jedinou možnosťou vzhľadom na to, že odporcovia nie sú prístupní dohode. Týmto postupom sa snažia napraviť chyby, ktoré vznikli v dedičskom konaní aj rozhodovaním súdu.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolania boli podané včas ( ), oprávnenými osobami - účastníkmi konania ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( a ), po skonštatovaní, že odvolania majú základné zákonom predpísané náležitosti ( ) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody ( a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolaní ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolaniam účastníkov je treba priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa nie je vecne správny.

Keďže odvolací súd bol názoru, že na vec sa vzťahujú i ďalšie súdom prvého stupňa neaplikované zákonné ustanovenia, výzvou zo dňa 11.7.2011 dal v zmysle možnosť účastníkom vyjadriť sa k možnému použitiu týchto ustanovení.

Navrhovatelia v písomnom vyjadrení podanom prostredníctvom právneho zástupcu opätovne poukázali na to, že podali návrh na prejednanie novoobjaveného majetku po neb. U. B. st. zomr. X.XX.XXXX, ale notárka konanie zastavila z dôvodu, že na liste vlastníctva nie je vedený otec navrhovateľov a preto nemohlo dôjsť k prejednaniu týchto nehnuteľnosti. Pre notárku zrejme nebolo postačujúcim právoplatné rozhodnutie Dc 65/55 zo dňa 24.4.1957, ktorým bol za prenajímateľa pozostalosti po neb. U. B. st. určený ich otec a syn poručiteľa U. B., zomr. X.X.XXXX. Vec by bolo možné riešiť tak , že by odporcovia požiadali o opravu dedičského rozhodnutia po neb. O. Z., čo však nie sú ochotní urobiť. Jediným riešením potom zostalo podanie predmetného návrhu, aby sa ukončil ich vyše 50-ročný spor. Z uvedeného potom plynie, že majú naliehavý záujem na požadovanom určení s poukazom na ust. )

Aj odporcovia podali prostredníctvom svojej advokátky písomné vyjadrenie, v ktorom navrhli, aby odvolací súd posúdil vec z hľadiska danosti naliehavého právneho záujmu podľa ) Prejavili názor, že navrhovatelia ani v návrhu a ani počas konania pred súdom prvého stupňa nepreukázali existenciu naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení. Dedičské konanie po neb. U. B. st., zomr. X.XX.XXXX doteraz nie je právoplatne ukončené. Dôkazom toho je uznesenie bývalého Štátneho notárstva v Senici z 28.11.1957, č.k. D 65/55 a uznesenie Krajského súdu v Trnave, č.k. -87. Určenie čo patrí do dedičstva patrí súdu len v konaní o dedičstve a nie v občianskoprávnom konaní podľa

Podľa názoru odvolacieho súdu, záver súdu prvého stupňa, ktorý návrh zamietol iba so stručným odôvodnením, že bol podaný nadbytočne, nie je správny.

Z obsahu návrhu jednoznačne vyplýva, že ide o určovaciu žalobu, ktorou chcú navrhovatelia dosiahnuť podklad na prejednanie dedičstva po neb. U. B., tzn. žiadaný rozsudok o určení, má nahradiť zápis vlastníctva nebohého poručiteľa na liste vlastníctva.

Pokiaľ ide o preukázanie naliehavého právneho záujmu navrhovateľov na požadovanom určení v zmysle (podľa ktorého prvostupňový súd vec neposúdil), podľa ustálenej súdnej praxe, naliehavý právny záujem na určení je daný predovšetkým tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo navrhovateľa, alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Žaloba na určenie práva ( v spojení s ) bola a je nástrojom ochrany subjektívneho práva pred neoprávnenými zásahmi, ide o žalobu svojou povahou preventívnu, ktorej účelom je predísť stavom neistoty ohľadne určitého práva alebo jeho výkonu a jej význam je rýdzo praktický - nastolenie istoty v ohrozených právnych vzťahoch i prihliadnutím na to, že zmenu v zápisoch vlastníckych práv k nehnuteľnostiam je možné vykonať iba na základe rozhodnutia o určovacej žalobe, ale ani v týchto prípadoch nemožno bez ďalšieho iba z tohto faktu naliehavý právny záujem navrhovateľov vyvodiť. To platí práve tam, kde právne vzťahy navrhovateľa, resp. jeho právneho predchodcu k veci boli s istými následkami dotknuté pred niekoľkými desiatkami rokov, nie dnes a nestali sa neistými teraz. Prostredníctvom žaloby na určenie vlastníckeho práva a spochybňovania dôvodu, na základe ktorého právo navrhovateľa zaniklo, je totiž uvádzané do neistoty právo súčasného vlastníka veci. Súdna prax akceptuje žaloby, ktorými sa dedič domáha určenia, že tá - ktorá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi. V konaní o takých žalobách ide o posúdenie, či poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom tejto veci. Požadované určenie sa tu vzťahuje ku dňu smrti poručiteľa a okolnosti, ktoré nastali po tomto dni, nemôžu mať vplyv na rozhodnutie súdu. Treba dodať, že ak súd vyhovie žalobe požadujúcej uvedené určenie a vec je následne prejednaná v konaní o dedičstve ako majetok poručiteľa, nepotvrdzuje rozhodnutie o dedičstve (osvedčenie o dedičstve), že dedič je v súčasnosti vlastníkom veci. Po smrti poručiteľa vo všeobecnosti môžu nastať právne skutočnosti, s ktorými právny poriadok spája vznik vlastníctva niekoho iného (napríklad vydržaním); v konaní, v ktorom sa zisťuje, či určitá vec bola v čase smrti poručiteľa v jeho vlastníctve, sú však takéto (neskoršie) skutočnosti právne bezvýznamné (por. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 16.12.2010, sp. zn. ). Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle , musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Súdna prax sa ustálila na názore, že určovacia žaloba je prípustná pri spornosti práv (právnych vzťahov) k nehnuteľnostiam evidovaných v katastri nehnuteľností, ak rozsudok vyhovujúci žalobe môže privodiť zosúladenie evidovaného a právneho stavu. Tento právny záver zaujal Najvyšší súd Slovenskej republiky napríklad v rozhodnutí sp. zn. publikovanom v časopise Zo súdnej praxe pod č. 48/2004, v ktorom uviedol, že ak je žalovaný zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník spornej nehnuteľnosti, žalobca má naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva. Obdobne je tomu i v danom prípade a preto odvolací súd je toho názoru, že navrhovatelia majú právny záujem ne požadovanom určení.

Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že predmetné nehnuteľnosti boli prejednané ako dedičstvo po neb. U. B. st. zomr.X. XX.XXXX. Poručiteľ zomrel ako vdovec, bez zanechania závetu a dedičmi po ňom boli jeho deti: V. B., U. B., O. Z. a U. B.. Uznesením Štátneho notárstva v Senici Dc 65/55 z 24.4.1957, ktoré nadobudlo právoplatnosť 24.5.1957, notárstvo po zistení, že dedičstvo predstavuje poľnohospodársky podnik, ktorý je nedeliteľný, určilo za prenajímateľa dedičstva syna poručiteľa U. B., t.j. právneho predchodcu navrhovateľov s tým, že o nároku odstupujúcich spoludedičov po právoplatnosti uznesenia štátne notárstvo rozhodne osobitným uznesením.

Ešte pred ukončením dedičského konania však dňa XX.X.XXXX zomrel poručiteľov syn U. B. (slobodný, bezdetný). Uznesením zo dňa 26.4.1957 č.k. D 66/55 štátne notárstvo po neb. U. B. ml. zomr. XX.X.XXXX určilo za prenajímateľa dedičstva jeho sestru O. Z. ako výkonnú roľníčku, pretože obdobne išlo o poľnohospodárky podnik. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie brat poručiteľa V. B..

Štátny notár potom obe konania spojil, tzn. po neb. U. B. st. Dc 65/55 a po U. B. ml. D 66/55 a o dedičstve po oboch rozhodol uznesením zo dňa 28.11.1957 D 65/55, ktoré nadobudlo právoplatnosť 20.12.1957 a podľa ktorého dotknuté pozemky, ktoré sú predmetom sporu nadobudla O. Z.. Toto uznesenie bolo následne uznesením Krajského súdu v Trnave -84 zo dňa 28.3.2002 zrušené a vrátené štátnemu notárstvu na ďalšie konanie, ktoré nebolo dosiaľ ukončené.

Medzitým však bolo prejednané dedičstvo po neb. O. Z., zomr. X.X.XXXX a podľa uznesenia Štátneho notárstva v Senici D 967/77 zo dňa 14.3.1988 v spojení s jeho opravným uznesením sporné parcely nadobudla v podiele 8/12-ín dcéra poručiteľky H. W..

Aktuálne podľa LV č. XXX kat. úz. Y., obec D., okres W. parc. č. 900 trvalé trávne porasty o výmere 7905 m2 a parc. č. 901 orná pôda o výmere 24184 m2 sú vedené ako vlastníctvo neb. H. W. - právnej predchodkyne odporcov v 10/12-inách a U. B. - navrhovateľa 2 v 1/12-ine a X. B. v 1/12-ine..

H. W. zomrela XX.X.XXXX, dedičstvo po nej bolo prejednané pred Okresným súdom Trnava a podľa osvedčenia o dedičstve č.k. - 91 zo dňa 17.8.2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť 4.9.2007, dedičstvo po poručiteľke nadobudli jej deti - odporcovia 1 a 2 a jej manžel I. W.. Sporné pozemky v kat. úz. Y. však do dedičstva neboli zahrnuté na výslovnú žiadosť dedičov z dôvodu spornosti ich vlastníctva, resp. spoluvlastníckych podielov.

Navrhovatelia podali návrh na prejednanie novoobjaveného dedičstva t.j. sporných pozemkov po neb. U. B. tvrdiac, že ich nadobudol podľa uznesenia Štátneho notárstva v Senici Dc 65/555 z 24.4.1957. Uznesením Okresného súdu Senica zo dňa 22.11.2007, č.k. -224 súd konanie zastavil s odôvodnením, že poručiteľ nie je vedený ako vlastník týchto pozemkov a právoplatnosť rozhodnutia štátneho notárstva na základe ktorého sa mal stať vlastníkom t.j. D 65/55 je sporná.

Navrhovatelia sa v konaní vedenom na Okresnom súde Senica v konaní domáhali určenia, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po ich otcovi neb. U. B.. Ich návrh bol rozsudkom OS Senica zo dňa 23.3.1999, č.k. -87 v spojení s uznesením zo dňa 4.5.2009, č.k. -102 a rozsudkom Krajského súdu Trnava -151 zo dňa 24.4.2001 právoplatne zamietnutý, ale predmetný návrh sa týkal iných nehnuteľností, než, ktoré sú predmetom tohto sporu.

Vzhľadom na takýto stav veci, odvolací súd prišiel k záveru, že nemožno súhlasiť so záverom súdu prvého stupňa o nadbytočnosti návrhu. Navrhovateľmi navrhované rozhodnutie ako podklad na dodatočné prejednanie dedičstva naopak by bolo spôsobilé na dosiahnutie zmeny zápisu v katastri nehnuteľnosti a vyriešilo by roky trvajúce spory účastníkov.

Vzhľadom na postup súdu prvého stupňa odvolací súd dospel k záveru, že konanie na súde prvého stupňa, z ktorého vzišlo napadnuté rozhodnutie, neprebehlo podľa zásad spravodlivého konania.

Základné právo na súdnu ochranu podľa zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Z ust. vyplýva, že každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch, alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa upravuje postup súdu a účastníkov konania v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úcte k právam iných osôb.

Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (právnická alebo fyzická) splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa účastníkom konania so všetkými procesnými oprávneniami, ako aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia vyplývajú (viď napr. Nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. augusta 2001 , z 13. novembra 2002 , z 5. apríla 2007 III. 171/2006 ).

Právo na súdnu ochranu okrem (čl. 46 ods. 1), Listiny základných práv a slobôd (čl. 36 ods. 1) a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (čl. 6 ods. 1), zabezpečujú aj jednotlivé ustanovenia (napr. , , a pod.). Obsahom práva na súdnu ochranu v rámci spravodlivého procesu je i právo účastníka, aby sa jeho vec, ak to zákon pripúšťa, prejednala v dvojinštančnom postupe.

Súd prvého stupňa svojím postupom porušil právo navrhovateľov na spravodlivý proces, pretože účastníkov vypočul len veľmi stručne a bez zamerania na podstatu sporu, pripojené dedičské spisy ako listinné dôkazy vôbec neoboznámil ( ), rozhodnutie nečakane a zjednodušene založil na predčasnom závere o nadbytočnosti návrhu a po prijatí tohto záveru vo veci ani nevykonal ďalšie dokazovanie a svoje rozhodnutie ani právne neodôvodnil.

Odvolací súd preto s použitím ust. a napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a podľa ods. 2 cit. ust. mu vec vrátil na ďalšie konanie.

Povinnosťou prvostupňového súdu v ďalšom konaní bude podľa okolností účastníkov konania riadne vypočuť, vykonať listinné dôkazy zákonom predpísaným spôsobom, výsledky dokazovania v súlade s ust. riadne vyhodnotiť, ustáliť v akom stave je dedičské konanie vedené po neb. U. B. st a U. B. st., prihliadnuť na právny názor odvolacieho súdu obsiahnutý v uznesení -84 zo dňa 28.3.2002 ako i v rozsudku -151 zo dňa 24.4.2001 a vo veci opätovne rozhodnúť, pričom je povinný svoje rozhodnutie odôvodniť v súlade s ust.

V novom rozhodnutí súd znovu rozhodne o trovách konania, vrátane tohto odvolacieho ( ), pričom sa vysporiada i s námietkami k náhrade trov v odvolaní odporcov.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.