Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_6CoCsp-26-2023.pdf
PDF · 103.26 KB
Case nature
Subarea
6CoCsp/26/2023
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Janákovej a členiek senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanej: F. U., Z.. XX.XX.XXXX, B.H. X. X, B., o zaplatenie 130,61 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV, sp.zn. B1-21Csp/45/2022 zo dňa 11. augusta 2023, takto
rozhodol:
I. Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalovanej sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
I.
Rozhodnutie súdu prvej inštancie
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zrušil platobný rozkaz bývalého Okresného súdu Bratislava I zo dňa 12.08.2022, sp. zn. 21Csp/45/2022 (výrok I.), výrokom II. vyhlásil, že nemá právomoc vo veci konať a konanie výrokom III. zastavil, žalovanej náhradu trov konania nepriznal (výrok IV.) a žalobcovi vrátil súdny poplatok vo výške 16,50 eur (výrok V.).
2. Súd prvej inštancie rozhodoval na základe žaloby, ktorou sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 130,61 eur s príslušenstvom s odôvodnením, že právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovanou Zmluvu č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.02.2014, na základe ktorej poskytol žalovanej peňažné prostriedky. Žalovaná porušila svoj zmluvný záväzok a napriek výzvam pohľadávku riadne a včas neplnila. Žalobca nadobudol pohľadávku na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 21.07.2021. Predmetnú zmluvu súd prvej inštancie vyhodnotil ako zmluvu spotrebiteľskú v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, vo veci vydal platobný rozkaz zo dňa 12.08.2022, sp. zn. 21Csp/45/2022, ktorý za použitia ust. § 266 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) zrušil, keďže platobný rozkaz sa nepodarilo doručiť do vlastných rúk žalovanej na adresu uvedenú v žalobe ( X. X, B. ) a súdu sa nepodarilo zistiť žiadnu inú adresu na doručovanie. Súd prvej inštancie vykonal šetrenie, na základe ktorého zistil, že uvedená adresa je zhodná s adresou nákupného centra M. V. B. a z predložených listinných dôkazov nevyplýva iná adresa na doručovanie. Zo Zmluvy o bežnom účte zo dňa 27.02.2014 vyplýva, že žalovaná v čase uzatvorenia zmluvy mala trvalý pobyt na adrese C. K., K. L. G. X, XXXX K.-Q., F., a že je občanom Ukrajiny (preukaz totožnosti vydaný Ukrajinou, Č.. M.). Lustráciou v dostupných registroch (Register obyvateľov SR, Evidencia cudzincov s povoleným pobytom na území SR) súd zistil, že žalovaná sa na území Slovenskej republiky nezdržiava.
3. Právne odkazujúc na § 3, § 9, § 161 ods. 1 a ods. 2 CSP, čl. 7 ods. 2 veta druhá Ústavy Slovenskej republiky, čl. 4 ods. 1, čl. 18 ods. 2, čl. 27 a čl. 28 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č.
1215/2012 zo dňa 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „nariadenie Brusel I bis“ alebo aj len „nariadenie“) súd prvej inštancie konštatoval, že z obsahu podanej žaloby vyplýva, že sa jedná o spor zo spotrebiteľskej zmluvy a žalovaná je spotrebiteľom, ktorá mala v čase podania žaloby bydlisko a skutočne sa zdržiavala na území Slovenskej republiky. Z predložených listinných dôkazov (zo Zmluvy o bežnom účte fyzickej osoby) vyplýva, že žalovaná ako adresu svojho trvalého pobytu uviedla adresu mimo územia Slovenskej republiky a ako adresu na doručovanie kartovej korešpondencie a platobnej karty uviedla adresu nákupného centra T., Z. H., XXX XX A.. Zo žaloby, ani z listinných dôkazov nevyplýva, na základe akej skutočnosti žalobca v žalobe uviedol adresu žalovanej, ktorá sa mala údajne nachádzať v nákupnom centre T. B.. Po preskúmaní listinných dôkazov súd prvej inštancie ustálil, že žalobca ani nedisponoval inou adresou na doručovanie, ako je adresa trvalého pobytu žalovanej mimo územia Slovenskej republiky. Z uvedených skutkových zistení vyplýva, že právny predchodca žalobcu ako banka a žalovaná ako spotrebiteľ, ktorá má bydlisko na Malte (podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti) uzatvorili spotrebiteľskú zmluvu - Zmluvu o bežnom účte fyzickej osoby. Vzhľadom na to, že (i) žalovaná je spotrebiteľom, ktorý má bydlisko v inom členskom štáte Európskej únie (F.) a (ii) žalobca si uplatňuje nárok zo zmluvy o úvere, možno ju v zmysle čl. 18 ods. 2 nariadenia Brusel I bis žalovať na súde členského štátu, v ktorom má ako spotrebiteľ bydlisko, t. j. na maltskom súde. Odchýliť sa od tohto kritéria by bolo možné v zmysle čl. 19 nariadenia Brusel I bis, a to len dohodou 1. dojednanou po vzniku sporu; 2. ktorá umožňuje spotrebiteľovi začať konanie na iných súdoch, než tých, ktoré sú uvedené v tomto oddiele, alebo 3. dojednanou medzi spotrebiteľom a druhým účastníkom zmluvy, ak obaja majú v čase uzavretia zmluvy bydlisko alebo obvyklý pobyt v tom istom členskom štáte, a ktorá udeľuje právomoc súdom tohto členského štátu za predpokladu, že takáto dohoda nie je v rozpore s právnym poriadkom tohto členského štátu, avšak žiadna takáto dohoda nebola v konaní preukázaná. Za takúto individuálne dohodnutú dohodu nie je možné považovať informáciu o spôsobe riešenia vzájomných sporov upravenú v rámci čl. 4.9.5. Všeobecných obchodných podmienok právneho predchodcu žalobcu, keďže jej chýba základný predpoklad na jej platnosť, a to individuálnosť dojednania. Súd prvej inštancie opätovne poukázal na to, že žalobca si uplatňuje nárok zo spotrebiteľskej zmluvy - zmluvy o bežnom účte (ktorá v sebe zahŕňa zároveň zmluvu o poskytnutí úveru formou voliteľného prečerpania na bežnom účte - „úverová zmluva“) voči spotrebiteľovi, ktorý má bydlisko na F., preto do úvahy neprichádza ani aplikácia čl. 6 a ani čl. 7 ods. 5 nariadenia Brusel I bis. V danom prípade nie je možné postupovať pri určovaní právomoci ani v zmysle čl. 7 ods. 1 písm. b) nariadenia Brusel I bis. napriek tomu, že žalovaná mala prevziať platobnú kartu na území Slovenskej republiky a mohla by byť na mieste argumentácia o poskytnutí služby na území členského štátu. V konaní si žalobca uplatnil nárok zo zmluvy o bežnom účte, súčasťou ktorej je zároveň zmluva o poskytnutí úveru, voči spotrebiteľovi, a teda je potrebné aplikovať kritéria uvedené v oddiely 4 - Právomoc vo veciach spotrebiteľských zmlúv, ktorý upravuje špeciálnu právnu úpravu pri určovaní právomoci vo veciach spotrebiteľských úverových zmlúv. Súd prvej inštancie uzavrel, že pri skúmaní podmienok konania zistil, že vo veci nemá právomoc konať, keďže žalovaná má postavenie spotrebiteľa, ktorý nemá bydlisko na území Slovenskej republiky. Vzhľadom na túto skutočnosť, súd prvej inštancie konanie v zmysle § 9 CSP zastavil.
4. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 256 ods. 1 CSP a žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov konania.
5. O vrátení zaplateného súdneho poplatku 16,50 eur za žalobu súd rozhodol podľa § 11 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov.
Odvolanie
6. Voči predmetného uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie, domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie; zároveň žalobca vyčíslil trovy odvolacieho konania. Odvolanie zdôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
7. Žalobca má za to, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil, ak uzavrel, že bydliskom žalovanej je štát Európskej únie (F.) a žalobca si mal svoj nárok voči žalovanej uplatniť na maltskom súde, nakoľko záver, že žalovaná má bydlisko na území F., nebol v konaní spoľahlivo preukázaný, a preto nebol daný dôvod na záver súdu o tom, že nemá právomoc konať v tejto veci.
8. Poukázal, že na základe Zmluvy o bežnom účte fyzickej osoby zo dňa 27.02.2014 (ďalej len „Zmluva“) bolo žalovanej poskytnuté povolené prečerpanie finančných prostriedkov na účte, pričom žalovaná bola identifikovaná preukazom totožnosti M. (Ukrajina) a adresu svojho trvalého pobytu uviedla C. K., K. L. G. X, XXXX K.-Q., F., adresu na doručovanie kartovej korešpondencie a karty žalovaná v zmluve uviedla Z. H., XXX XX A. T.. Žalobca v žalobe označil bydlisko žalovanej X. X, XXX XX B., touto adresou disponoval z interných zdrojov. Súd mal k dispozícii ďalšie adresy žalovanej, na ktoré jej bolo možné zaslať žalobu a platobný rozkaz a zistiť, či na uvedenej adrese zásielky preberá, no súd tak nespravil hoci podľa ust. § 116 ods. 1 CSP tak procesne postupovať mal. Poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 239/2010, podľa ktorého: „ bydliskom je miesto pobytu osoby, ktorá má úmysel sa na danom mieste trvale (nie prechodne) zdržiavať“. Podľa žalobcu žalovaná mala úmysel trvalo sa zdržiavať na adrese X. X, XXX XX B., a preto bydliskom žalovaného je Slovenská republika a má byť založená právomoc slovenského súdu. Namietal tiež, že súd prvej inštancie nevykonal dostatočné šetrenie za účelom zistenia pobytu žalovanej a doručovania žaloby s platobným rozkazom. Súd sa tiež nepokúšal zistiť pobyt žalovanej na jej maltskej adrese a nepokúšal sa doručovať jej tam písomnosti. Pri ustálení bydliska žalovanej v inom štáte musí mať súd starostlivo preukázanú reálnu existenciu záujmov žalovanej pre život v danej krajine (napr., že žalovaná tam trvalo žije, alebo si tam vytvorila sociálne a rodinné väzby, prípadne tam má prácu, a to nielen sezónne, má úmysel žiť tam dlhodobo a pod.). Súd prvej inštancie na jednom mieste tvrdí, že z predložených listinných dôkazov nevyplýva iná adresa na doručovanie a na inom mieste uznesenia tvrdí, že žalovaná adresu na doručovanie písomností uviedla. Súd prvej inštancie sa nepokúšal v zmysle ust. § 116 ods. 1 CSP zistiť skutočný pobyt žalovanej a doručovať jej písomnosti, keď zo spisovej dokumentácie poznal minimálne ďalšie 2 adresy žalovanej na doručovanie písomností. Žalobca zastáva názor, že súd prvej inštancie nedostatočne skúmal bydlisko žalovanej na území Slovenskej republiky a svoje tvrdenia, na ktorých založil výsledok tohto konania nepodložil relevantnými dôkazmi. Vo vzťahu k definovaniu pojmu „bydlisko“ poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 8CoCsp/16/2023 z 08. júna 2023.
9. K odvolaniu žalobcu sa žalovaná písomne nevyjadrila.
Právne posúdenie
10. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti uzneseniu bolo podané oprávneným subjektom (§ 359 CSP), žalobcom v neprospech ktorého bolo rozhodnuté, keďže súd prvej inštancie konanie o jeho žalobe pre nedostatok právomoci zastavil, včas (§ 362 ods. 1 CSP) a proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný [§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. a) CSP], preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 CSP) a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario toto rozhodnutie v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne.
11. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v celom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, procesne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 236 v spojení s ust. § 234 ods. 2 a § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd v odvolacom konaní obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).
12. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v odvolacom konaní zároveň nemá odpovedať na každú námietku alebo argument vznesený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvoinštančného rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvej a druhej inštancie tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvej inštancie.
13. Na doplnenie považoval odvolací súd za potrebné vysporiadať sa s námietkami žalobcu vyjadrenými v podanom odvolaní, ktoré vyhodnotil ako nedôvodné.
14. Odvolací súd konštatuje, že v konaní je nesporné, že vzťah medzi žalobcom a žalovanou je spotrebiteľský vzťah, v ktorom žalobca vystupuje ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ. Keďže žalovaná (spotrebiteľ) je štátny občan Ukrajiny, vystupuje v tomto konaní cudzí prvok. S ohľadom na prítomnosť cudzieho prvku, je potrebné pri skúmaní právomoci vychádzať z nariadenia Brusel I bis, kde je v čl. 18 ods. 2 uvedené, že spotrebiteľa možno žalovať len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko. Nevyhnutné pre posúdenie právomoci je teda určenie bydliska žalovanej, čo je odôvodnené zabezpečením práva na spravodlivý proces, teda aby mala žalovaná účinnú možnosť sa v konaní brániť. Pojem bydlisko nemá svoju legálnu definíciu, preto sa vychádza z ustálenej a zaužívanej praxe, podľa ktorej je pri určovaní bydliska potrebné vychádzať z faktického pobytu osoby v súvislosti s jej úmyslom sa na takomto mieste zdržiavať väčšiu časť roka a vytvárať si tu určité rodinné, finančné alebo pracovné zázemie. Ide o skutočnosti, ktoré sú faktického rázu.
15. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa dostatočne zaoberal zistením bydliska žalovanej, ktoré je nevyhnutné pre posúdenie právomoci súdu vo veci konať a rozhodnúť a správne konštatoval, že žalovaná nemá bydlisko na území Slovenskej republiky, a preto nemá právomoc vo veci konať. K tomuto záveru dospel na základe vlastného zistenia po tom, čo súdna zásielka so žalobou a aj vydaným platobným rozkazom vo veci adresovaná žalovanej na adresu uvedenú žalobcom v podanej žalobe ako jej bydlisko, sa vrátila súdu s poznámkou pošty, že adresa adresáta je nedostatočná. Následným preverením tejto adresy označenej žalobcom súd zistil, že sa jedná o adresu nákupného centra M. V. B.. Hoci sa žalobca v podanom odvolaní odvoláva na skutočnosť, že v zmluve uzatvorenej so žalovanou je uvedená aj jej iná adresa, na ktorú sa jej mala doručovať kartová korešpondencia a karty - T., Z. H., A., tak táto adresa je rovnako nedostatočná nielen na doručovanie písomností žalovanej, ale aj na ustálenie jej bydliska, keďže sa jedná o nákupné centrum. Podľa odôvodnenia napadnutého uznesenia súd prvej inštancie z lustrácie v dostupných registroch - Register obyvateľov SR, Evidencia cudzincov s povoleným pobytom na území SR zistil, že žalovaná na území Slovenskej republiky sa nezdržiava. Hoci o tejto skutočnosti, o lustrácii nie je záznam v súdnom spise, odvolací súd opätovnou lustráciou v dostupných registroch, a to lustráciou v Sociálnej poisťovni, v databáze súdov, v registri obyvateľov, v centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov, v agende dopravno - správnych činností, v registri fyzických osôb, v ZVJS zistil, že skutkové zistenie súdu 1. stupňa o tom, že žalovaná nemá bydlisko na území Slovenskej republiky je preukázané, keď z lustrácii nevyplýva, že by sa žalovaná mala zdržiavať na území Slovenskej republiky. Z registra fyzických osôb výslovne vyplýva, že žalovaná je cudzincom bez pobytu v Slovenskej republike, ktorý prišiel do styku s VS. Uvedené potvrdzuje aj skutočnosť, že v zmysle výpisu z obchodného registru Mestského súdu Košice žalovaná bola od 12. 18.10.2010 do 05.01.2018 spoločníčkou obchodnej spoločnosti Moneta S, s.r.o. so sídlom od 01.07.2011 na adrese F. XX, F. a nie je vedená ani v evidencii živnostenského registra SR.
16. Zároveň ani žalobca v samotnom konaní pred súdom prvej inštancie a ani v odvolaní nepoukázal na konkrétne skutočnosti, ktoré by preukazovali, že žalovaná má iné bydlisko v Slovenskej republike (Adresa nákupného centra T. A. nezakladá dôvod, že žalovaná má bydlisko v nákupnom tomto nákupnom centre) a ani jej úmysel trvalo sa zdržiavať na adrese X. X, B., t.j. na adrese nákupného centra M. B. a ani na adrese nákupného centra T. V. A.. Žalobca už v samotnej žalobe uviedol neúplnú adresu žalovanej, na ktorej sa nachádza nákupné centrum M. V. B. a neuviedol ani na základe akých skutočností dospel k záveru, že uvedená adresa má byť bydlisko žalovanej, z akých zdrojov zisťoval túto adresu žalovanej. Namiesto toho, aby objasnil adresu bydliska žalovanej len opakovane a zhodne s tvrdením v žalobe uviedol, že uvedenú adresu zistil z interných zdrojov. Odvolací súd poukazuje, že práve povinnosťou žalobcu je náležite a dôsledne označiť osobu žalovanej, a to aj s uvedením jej aktuálnej adresy na ktorej sa zdržiava a skutočne býva. Táto skutočnosť je nevyhnutná pre posúdenie právomoci slovenského súdu v predmetnej veci konať.
17. V danej veci podľa názoru odvolacieho súdu nie je podstatné, či bydlisko žalovanej je F., ale pre posúdenie právomoci súdu prvého stupňa bolo podstatné konštatovanie, že žalovaná nemá bydlisko na území Slovenskej republiky, a preto v zmysle čl. 18 ods. 2 nariadenia Brusel I bis žalobca nemohol žalovať žalovanú ako spotrebiteľa na súde prvej inštancie, na Slovenskom súde, keďže žalobkyňa nemá bydlisko na území Slovenskej republiky.
18. Odvolací súd ďalej konštatuje, že pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil, ak uzavrel, že bydliskom žalovanej je štát Európskej únie (Malta) a žalobca si mal svoj nárok voči žalovanej uplatniť na maltskom súde, tak toto konštatovanie nemá vplyv na správnosť napadnutého rozhodnutia, nakoľko rozhodujúcou skutočnosťou v preskúmavanej veci je, či žalovaná ako spotrebiteľ má bydlisko na území Slovenskej republiky a nie, či má bydlisko na malte, a preto bol daný dôvod na záver súdu o tom, že nemá právomoc konať v tejto veci.
19. Rovnako odvolací súd nemohol prisvedčiť ani ostatnej odvolacej námietke žalobcu, že súd prvej inštancie mal možnosť zaslať žalobu a platobný rozkaz podľa ust. § 116 ods. 1 CSP aj na ďalšie adresy žalovanej (na adresu jej trvalého pobytu na F. a na adresu b). Vo vzťahu k tejto odvolacej námietke odvolací súd poukazuje na to, že pri vydávaní platobného rozkazu súd vychádza výlučne z tvrdení, ktoré v žalobe uviedol žalobca a platobný rozkaz sa doručuje spolu so žalobou výhradne do vlastných rúk žalovanej. Pri doručovaní písomností určených do vlastných rúk platí, že ak nemožno písomnosť doručiť do vlastných rúk fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky, podľa druhu pobytu cudzinca, písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie (§ 111 ods. 3 CSP). Pri doručovaní platobného rozkazu súd postupuje v zmysle ust. § 266 CSP, podľa ktorého (ods. 2) sa na doručovanie platobného rozkazu nepoužijú ustanovenia § 111 ods. 3 a § 116, a preto je aplikácia ustanovenia o fikcii doručenia pri fyzických, ako aj pri právnických osobách vylúčená. Rovnako sa neuplatní ani fikcia doručenia, ktorú zákon spája s doručovaním žaloby fyzickej osobe v súlade s § 116 CSP (podľa § 116 ods. 1 CSP, ak sa žalobu nepodarí doručiť žalovanému, ktorý fyzickou osobou na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a), je súd povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovaného).
20. Keďže súdu prvej inštancie sa nepodarilo doručiť platobný rozkaz spolu so žalobou žalovanej na adresu uvedenú žalobcom v žalobe a inú adresu v registri obyvateľov žalovaná uvedenú nemala, súd prvej inštancie postupoval správne, keď platobný rozkaz zrušil a po zistení, že v zmysle čl. 17 ods. 1 písm. b) a čl. 18 ods. 2 nariadenia Brusel I bis nemá právomoc vo veci konať, keďže žalovaná má postavenie spotrebiteľa, ktorý nemá bydlisko na území Slovenskej republiky a žalobca si voči nej uplatnil nárok z úverovej zmluvy, konanie postupom podľa ustanovenia § 9 CSP zastavil.
21. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP <aspi://module='ASPI'&link='160/2015 Z.z.%2523387'&ucin-k-dni='30.12.9999'> ako vecne správne potvrdil.
22. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. V zmysle zásady zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) vyplývajúcej z ustanovenia § 255 ods. 1 CSP žalovanej ako úspešnej strane prináleží náhrada trov konania plnom rozsahu, keďže mala v odvolacom konaní plný úspech, ale keďže jej žiadne trovy konania nevznikli, súd jej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
23. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
e) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).