Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/30/2008

Zmenené rozhodnutím 14Co/118/2012
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd Banská Bystrica ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu Štefana Huljaka a členov JUDr. Márie Rišiaňovej a JUDr. Ferdinanda Zimmermanna v právnej veci žalobcu: Z.. P. C., narodený XX. XX. XXXX, bytom XXX XX T., N. XXXX/X, zastúpený splnomocneným advokátom: JUDr. Emil Vaňko, Advokátska kancelária 962 34 Tŕnie 134, miesto pre doručovanie: 960 01 Zvolen, Sládkovičova 2, proti žalovanému: Z.. Q. T., narodený XX. XX. XXXX, bytom XXX XX C., J. E. X., zastúpený splnomocneným advokátom: JUDr. Jozef Brázdil, Advokátska kancelária Brázdil & Brázdilová, 960 01 Zvolen, Trhová 1, na ochranu osobnosti spojenej s náhradou nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 33 000 eur, o odvolaní žalobcu zo dňa 24. 01. 2012 proti rozsudku Okresného súdu Zvolen číslo konania 6C/30/2008-672 zo dňa 08. 12. 2011, takto rozhodol: Krajský súd rozsudok okresného súdu v časti, v ktorej zamietol žalobu, uložil žalobcovi nahradiť žalovanému trovy konania v sume 2 721,90 eura a štátu v sume 37,60 eura, potvrdzuje; v časti, v ktorej uložil žalobcovi nahradiť žalovanému trovy konania v sume 355,32 eura a to k rukám jeho právneho zástupcu JUDr. Jozefa Brázdila, mení tak, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy právneho zastúpenia v sume 296,10 eura a to na účet právneho zástupcu žalovaného JUDr. Jozefa Brázdila číslo XX, do 15 dní. Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva."
+ 1 ďalšie rozhodnutie nižšie

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Annou Snopčokovou, v právnej veci navrhovateľa Z.. P. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom VP., zastúpeného JUDr. Emilom Vaňkom, advokátom, Advokátska kancelária 962 34 Tŕnie 134, miesto pre doručovanie: Sládkovičova 2, 960 01 Zvolen, občan SR proti odporcovi Z.. Q. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. E. XXXX/X, XXX XX C., zastúpeného JUDr. Jozefom Brázdilom, advokátom, Advokátska kancelária Brázdil & Brázdilová, Trhová 1, 960 01 Zvolen, o návrhu na ochranu osobnosti spojenej s náhradou nemajetkovej ujmy v sume 33.000,- EUR, takto

rozhodol:

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi trovy konania vo výške 2.721,90 EUR, na účet právneho zástupcu odporcu JUDr. Jozefa Brázdila, advokáta so sídlom 960 01 Zvolen, Trhová č.1 355,32 EUR, a to v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť trovy štátu vo výške 37,60 EUR a to v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet Okresného súdu Zvolen.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa podaným návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava I. dňa 26. 02. 2008 domáhal toho, aby súd uložil odporcovi povinnosť do 30-tich pracovných dní od právoplatnosti rozsudku uverejniť na svoje náklady v tlačových agentúrach SITA, TASR, v denníku SME a v denníku Hospodárske noviny ospravedlnenie nasledovného znenia: „Exminister zdravotníctva Z.. Q. T. sa ospravedlňuje redaktorovi P. C. za nepravdivé výroky zverejnené dňa 24. 09. 2007 v rozhovore na internetovom portáli denníka Sme v článku „Q. T.: Slová N. a myšlienka nejdú dohromady.“ Ospravedlňujem sa konkrétne za nepravdivé tvrdenia: „To on robieval aj iným, podával trestné oznámenia na A. Ž., na Markízu, podal trestné oznámenie na Q., že ho cenzurujú.“ „Ja osobne si myslím, že on v idei, že robí investigatívnu žurnalistiku, urobil viacej chýb, ako je prípustné a preto z každého média odišiel.“ „G. N. podal žalobu na nejaké vydanie v Reportéroch, kde si už dal tú námahu, že on zo mňa urobil zlodeja a vraha rok po potom, čo som skončil.“ „Z tohto pohľadu si myslím, že hlupák bude hlupákom vždy, a nemá význam ho prerábať“ „nie je novinárom v poriadku, že nedodržuje etiku“ Za tieto nepravdivé tvrdenia sa P. C. ospravedlňujem a vyslovujem ľútosť nad svojím konaním, ktorým som neoprávnene zasiahol do jeho dobrej povesti.“

Návrh odôvodnil tým, že odporca Z.. Q. T., bývalý minister zdravotníctva, sa v rozhovore s novinárom E. K. vyjadril pre internetový portál denníka SME - www.sme.sk <http://www.sme.sk>. Rozhovor zverejnil

portál dňa 24. 09. 2007 pod názvom „Q. T.: Slová N. a myšlienka nejdú dohromady“. Súčasťou rozhovoru bol aj verbálny útok navrhovateľa na odporcu, ktorý pozostával z viacerých nepravdivých faktických aj hodnotiacich výrokov. Uvedené výroky sa nezakladajú na pravde a veľmi citlivo sa dotkli osoby navrhovateľa, ako aj jeho profesionálnej cti. V uvedenej časti rozhovoru odzneli na adresu navrhovateľa zo strany odporcu nasledovné tvrdenia: „To on robieval aj iným, podával trestné oznámenia na A. Ž., na Markízu, podal trestné oznámenie na Q., že ho cenzurujú. Ja osobne si myslím, že on v idei, že robí investigatívnu žurnalistiku, urobil viacej chýb, ako je prípustné a preto z každého média odišiel. Bol neviem, kde všade - v Slovenskej televízii, v TA3, v Hospodárskych novinách, ja neviem kde ... v Plus jednotke a znovu zakotvil v Slovenskej televízii, kde práve včera môj právny zástupca G. N. podal žalobu na nejaké vydanie v Reportéroch, kde si už dal tú námahu, že on zo mňa urobil zlodeja a vraha rok po potom, čo som skončil. Znamená, ja si myslím, že on je presne tá výnimka, že so všetkými novinármi som mal viac menej dobré vzťahy, s niektorými veľmi dobré. Skoro so všetkými korektné. Z tohto pohľadu si myslím, že hlupák bude hlupákom vždy, a nemá význam ho prerábať. Čím nechcem povedať, že P. C. je hlupák, lebo nerád by som sa s ním stretol na nejakom súde. Ale chcem povedať, že nie je novinárom v poriadku, že nedodržuje etiku.“ Nie je teda pravda, „že podával trestné oznámenia na A. Ž., na Markízu, podal trestné oznámenie na Q., že ho cenzurujú.“ Uvedený výrokmi sa odporca snaží znížiť dôveryhodnosť navrhovateľa v súkromnej aj profesionálnej oblasti. Výroky odporcu majú zrejme naznačovať, že navrhovateľ je kverulantská a konfliktná osoba, ktorá rozdáva trestné oznámenia ako na bežiacom páse. Klamnými výrokmi o tom, že navrhovateľ mal dávať nezmyselné trestné oznámenia (napríklad na Markízu, na Q. „že ho cenzurujú“) verejne zosmiešňuje navrhovateľ obraz na verejnosti a to bez akéhokoľvek faktického podkladu. Tieto výroky sú spôsobilé vyvolať nepodloženú averziu voči osobe navrhovateľa u početnej skupiny priaznivcov TV Markíza, bývalého riaditeľa STV Q. Q.. Výroky odporcu v tomto prípade sú útokom nielen na navrhovateľa ako občana, ale mimoriadne poškodzujú aj jeho profesionálnu zdatnosť a česť. Príkladom môže byť nepravdivý výrok, ktorý naznačuje, že novinár P. C. je ochotný podať trestné oznámenie na svojho nadriadeného (Q. Q.) aj na TV Markíza z nezmyselného dôvodu, ktorý navrhovateľovi odporca bez akéhokoľvek dôkazu pripísal. Uvedené výroky majú preto spôsobilosť znížiť dôveryhodnosť práce navrhovateľa a tým sťažiť jeho spoločenské uplatnenie, profesionálne ho spochybniť a teda aj existenčne ohroziť. Uviedol, že navrhovateľ z každého média odišiel z vlastnej vôle, vždy na základe dohody o skončení pracovného pomeru alebo výpovede zmluvy podľa platných právnych predpisov. Neodchádzal teda zo žiadneho média nikdy preto, že „urobil viacej chýb, ako je prípustné“. Poukázal, že zmena práce u novinárov v dnešnej dobe nie je ničím neobvyklá a navrhovateľ podotýka, že navrhovateľ pôsobí ako novinár od roku 1998. Zo Slovenskej televízie odišiel po tom, čo dostal ponuku z televízie TA3. Z televízie TA3 odišiel navrhovateľ na vlastnú žiadosť po tom, čo ho oslovila redakcia Hospodárskych novín. V Hospodárskych novinách navrhovateľ vypovedal zmluvu o vytvorení diela v skúšobnej dobe z dôvodu ponuky lepšie platenej práce v novozaloženom denníku Plus 1 deň, V denníku Plus 1 deň navrhovateľ požiadal o rozviazanie pracovného pomeru s výpovednou lehotou 2 mesiace, pričom vydavateľ denníka súhlasil s jeho žiadosťou. Navrhovateľ zo žiadneho média nemusel odísť z dôvodu hromadenia profesionálnych chýb. Odporca zverejnil nepravdivé výroky mimoriadne nebezpečné pre ďalšiu profesionálnu kariéru navrhovateľa. Vzhľadom na to, že ide o bývalého člena vlády, majú jeho slová na verejnosti veľkú váhu a v prípade, že sú nepravdivé, znamenajú diskreditáciu novinára v profesionálnom aj súkromnom živote. Výrok odporcu voči navrhovateľovi, v ktorom na adresu navrhovateľa tvrdí, že „kde si už dal tú námahu, že on zo mňa urobil zlodeja a vraha rok potom, čo som skončil“ uvádza ďalšiu nepravdivú skutočnosť. Odporca v uvedenej reportáži nebol navrhovateľom označený za vraha ani za zlodeja. V časti výroku „ z tohto pohľadu si myslím, že hlupák bude hlupákom vždy a nemá význam ho prerábať. Čím nechcem povedať, že P. C. je hlupák, lebo nerád by som sa s ním stretol na nejakom súde, ale chcem povedať, že nie je novinárom v poriadku, že nedodržuje etiku.“ ide o difamujúce výroky na adresu navrhovateľa, ktoré sú voči jeho osobe až nedôstojné. Hodnotiace výroky odporcu idú až do vulgárneho verbálneho prejavu adresovaného navrhovateľovi. Výroky odporcu navrhovateľ vzhľadom na rozsah a závažnosť nepravdivých faktických a hodnotiacich výrokov, považoval za konanie spôsobilé opakovane závažným spôsobom zasiahnuť do oprávnených záujmov a práv navrhovateľa, diskreditovať jeho osobu v profesijnom aj súkromnom živote.

Odporca žiadal návrh navrhovateľa zamietnuť s odôvodnením, že v súlade s ustanovením má fyzická osoba právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo poskytnuté primerané zadosťučinenie. Odporca tvrdí, že zákon neposkytuje ochranu proti akémukoľvek zásahu, ale len proti takému zásahu, ktorý je neoprávnený. Neoprávnený zásah musí byť spôsobilý

privodiť ujmu na osobnosti fyzickej osoby z hľadiska jej postavenia v spoločnosti. Odporca ďalej uvádza, že v praxi právnej teórie došlo postupom času k vytvoreniu kategórie tzv. osôb verejného záujmu. Osobami verejného záujmu sa rozumejú nielen osoby verejného života v užšom zmysle slova, t. j. osoby, ktoré vystupujú pri riešení rôznych otázok na verejnosti, alebo ak sú verejne činné a verejne vykonávajú svoj vplyv v oblasti politickej, hospodárskej, kultúrnej, športovej a pod. (napr. ministri vlády), ale aj osoby, ktoré na seba upútavajú záujem verejnosti a tak sa ocitnú v zornom uhle spravodajstva hromadných informačných prostriedkov. Z uvedeného „úzusu“ niet pochybností, že rovnako ako politici, tak aj novinári a moderátori sú osobami verejného záujmu. Z tohto je zrejmé, že aj navrhovateľ, ako novinár, je osobou verejného záujmu z toho dôvodu, že sa rozhodol dobrovoľne vstúpiť do verejného života (vstupovať do verejnej diskusie a vytvárať ju) a preto si musel byť vedomý toho, že musí niesť i dôsledky, ktoré z tohto vyplývajú. Verejne sa hovorí aj o novinároch a aj práca novinárov môže byť podrobená verejnej kritike. Navrhovateľ je teda tiež vystavený širšej kontrole verejnosti, a to prísnejšie, ako bežní občania. Odporca takisto, ako politicky činná osoba, je v otázke ochrany osobnostných práv vzhľadom na kritiku svojej osoby vystavený značnej kritike, čím je jeho možnosť dožadovať sa ochrany osobnosti obmedzenejšia. Najbežnejšími formami zásahu do ochrany osobnosti sú skutkové tvrdenia a hodnotiace úsudky (kritika). Skutkové tvrdenia majú objektívnu povahu, hodnotiace úsudky sú vždy subjektívne z pohľadu osoby, ktorá takýto úsudok vyslovila, pretože ide o vyjadrenie názoru tejto osoby. V takomto zmysle potom neexistuje a nemôže existovať kritika objektívna (objektívne správna) ako vyjadrenie objektívnej pravdy. Sloboda vytvárania a prejavu názorov je nevyhnutnou podmienkou demokracie, jej kvality a miery, bez ktorej by nebolo ani vedy, ani umenia. Základné právo na slobodný prejav je treba považovať za konštruktívny znak demokratickej pluralitnej spoločnosti, v ktorej je každému dovolené vyjadrovať sa k veciam verejným a vynášať o nich hodnotiace úsudky. Pri kritike verejnej záležitosti vykonávanej verejne činnými osobami platí z hľadiska ústavnej prezumcie, že ide o kritiku ústavne konformnú. Prezumciou ústavnej konformity je chránený iba hodnotiaci úsudok, nie tvrdenie faktov. Pokiaľ ide o hodnotiace úsudky, i preháňanie a zveličovanie (nadsázka), ak by aj boli tvrdé, nespôsobujú sami o sebe prejav nedovolený. Ani bezočivosť názoru, kritika z hľadiska logiky a zaujatosť kritika nedovoľujú sami o sebe dospieť k záveru, že kritik vybočil z prejavu, ktorý možno označiť za primeraný. Vždy je potrebné hodnotiť celý prejav uskutočňujúci sa vo forme literárneho, publicistického či iného útvaru, nikdy nemožno posudzovať iba jednotlivo vytrhnutý výrok alebo vetu. Pokiaľ ide o „problém podávania trestných oznámení“ navrhovateľa, odporca tvrdí, že ak by aj navrhovateľ podal trestné oznámenia (i keď tvrdil, že nepodal), informácia o jeho konaní nie je spôsobilá zasiahnuť do jeho osobnostných práv, pretože ide len o informáciu, že žalobca postupoval v súlade s v platnom znení a oznámil skutočnosti nasvedčujúce tomu, že bol spáchaný trestný čin. Objektívne kritérium ako jeden zo základných princípov ochrany osobnosti, vylučuje, aby sa pre hodnotenie, či konkrétny výrok je objektívne spôsobilý zasiahnuť do integrity osobnosti fyzickej osoby, stali rozhodujúce iba subjektívne pocity dotknutej osoby, to znamená, je negatívna individuálna psychická reakcia. Pokiaľ ide o hodnotiace úsudky odporcu (1. „Ja osobne si myslím, že on v idei, že robí investigatívnu žurnalistiku urobil viacej chýb, ako je prípustné a preto z každého média odišiel“, 2. „G. N. podal žalobu na nejaké vydanie v Reportéroch, kde si už dal tú námahu, že on zo mňa urobil zlodeja a vraha rok potom, čo som skončil.“ 3. „Z tohto pohľadu si myslím, že hlupák bude hlupákom vždy a nemá význam ho prerábať.“ 4. „nie je novinárom v poriadku, že nedodržuje etiku.“), odporca tvrdil, že ide o útržkovité vety, ktoré boli vytrhnuté z celkového kontextu publikovaného článku, eventuálne reportáže. V prvom prípade odporca jasne uviedol tento výrok so slovami: „Ja si myslím“. Podľa slov zástupcu odporcu tento má právo si myslieť, resp. vytvoriť si vlastný názor na prácu navrhovateľa a môže mať k nej výhrady. Navrhovateľ je novinár, je verejne známou a výsledkami svojej práce verejne sa prezentujúcou osobou, preto ako osoba verejného života je povinný strpieť kritiku svojej práce. V druhom prípade zástupca odporcu poukazuje, že odporca opäť len so značnou mierou preháňania (nadsázky) vyjadril svoj dojem (subjektívne vnímanie skutočnosti), že navrhovateľ ho v reportáži vykreslil negatívne. Takisto v treťom, ako aj v prvom prípade odporca poukazuje na slovné spojenie „... si myslím“, to znamená, že niet pochybností o tom, že opäť ide o subjektívny hodnotiaci úsudok odporcu, na ktorý má právo. Takisto vo štvrtom prípade ide o vyjadrenie subjektívneho názoru odporcu, pričom podľa slov jeho zástupcu niet pochybností o tom, že ide o hodnotiaci úsudok, ktorý nie je difamačný, pretože pohľad na dodržiavanie etiky môže byť u každého jednotlivca rozdielny a z toho dôvodu nemôže byť predmetom konania otázka/ výrok, či žalobca dodržiava etiku alebo nie.

Podľa (ďalej ) fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež práva na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Súd vo veci už rozhodol rozsudkom č. k. -254 zo dňa 07. 12. 2009 po výsluchu účastníkov konania, výsluchu svedkov Z.. S. X., S. E., listinných dôkazov, audiovizuálneho dôkazu predloženého navrhovateľom z archívu Slovenskej televízie, pričom návrh navrhovateľa zamietol. Na odvolanie navrhovateľa odvolací súd a to Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. -357 zo dňa 30. 04. 2010 rozsudok okresného súdu č. k. -254 zo dňa 07. 12. 2009 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie pre procesné pochybenie okresného súdu. Zároveň rozhodol, že v tom čase zákonný sudca Mgr. Dalibor Miľan nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. V odôvodnení uznesenia uložil okresnému súdu povinnosť ustáliť konkrétny petit žaloby. Následne Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. -446 zo dňa 09. 03. 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23. 03. 2011, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. -414 zo dňa 13. 12. 2010 rozhodol tak, že uznesenie okresného súdu v celom rozsahu zmenil tak, že pripustil zmenu žaloby a túto vymedzil v znení: I. Žalovaný je povinný do 10 pracovných dní od právoplatnosti tohto rozsudku uverejniť na svoje náklady v SITA, TASR, denníku SME a denníku PRAVDA ospravedlnenie v znení: „Exminister zdravotníctva Q. T. sa ospravedlňuje redaktorovi P. C. za nepravdivé výroky zverejnené dňa 24. 09. 2007 v rozhovore na internetovom portáli denníka SME a to 1. To on robieval iným, podával trestné oznámenie na A. Ž., na Markízu, podal trestné oznámenie na Q., že ho cenzurujú. 2. Ja osobne si myslím, že on v idey, že robí investigatívnu žurnalistiku, urobil viacej chýb ako je prípustné a preto z každého média odišiel. 3. Z tohto pohľadu si myslím, že hlupák bude hlupákom vždy, a nemá zmysel ho prerábať.

Ďalej za výroky prednesené v budove Národnej rady Slovenskej republiky dňa 07. 02. 2008 a to 4. Ste korupčný novinár v rukách politických strán opozície. 5. Však Vás ani na súd nepustia. 6. Nemám rád malých, chudých, hlúpych.

Tiež za výrok zverejnený v košickom denníku Korzár dňa 27. 02. 2006 a to 7. A nemám rád ani korupčných novinárov, čím nemyslím korupciu finančnú, ale na korupciu politickú, tzv. politickú prostitútku.

Vyslovujem ľútosť nad svojím konaním, ktorým som neoprávnene zasiahol do dobrej povesti P. C.“.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi nemajetkovú ujmu v sume 33.000,- EUR do 10 pracovných dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania do 10 pracovných dní.

II. Žalovaný je povinný do troch dní od doručenia tohto rozsudku doručiť žalobcovi tento list

„Ospravedlnenie sa Z.. Q. T. P. C.

Ja, Z.. Q. T., bývalý minister zdravotníctva, sa verejne ospravedlňujem novinárovi P. C. za tieto svoje výroky prednesené na jeho adresu

a) zverejnené dňa 24. 09. 2007 v rozhovore na internetovom portáli denníka SME a to pozri výroky č. 1, 2, 3 z bodu I.

b) prednesené v budove Národnej rady SR dňa 07. 02. 2006 a to pozri výroky č. 4, 6 z bodu I.

c) zverejnený v košickom denníku Korzár dňa 27. 02. 2006 a to pozri výrok č. 7 z bodu I.

Uvedené písomné ospravedlnenie zasielam aj redakciám denníkov SME, PRAVDA a Hospodárske noviny“.

III. Žalovaný je povinný do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku doručiť redakciám denníkov SME, PRAVDA a Hospodárske noviny písomné ospravedlnenie v tomto znení

„Ospravedlnenie sa MUDr. Q. T. P. C.

Ja, MUDr. Rudolf Zajac, bývalý minister zdravotníctva, sa verejne ospravedlňujem novinárovi P. C. za tieto svoje výroky, ktoré som predniesol na jeho adresu

a) zverejnené dňa 24. 09. 2007 v rozhovore na internetovom portáli denníka SME a to pozri výroky č. 1, 2, 3 z bodu I. b) prednesené v budove Národnej rady SR dňa 07. 02. 2006 a to pozri výroky č. 4, 6 z bodu I. c) zverejnený v košickom denníku Korzár dňa 27. 02. 2006 a to pozri výrok č 7 z bodu I.

Uvedené písomné ospravedlnenie zasielam aj redakciám denníkov SME, PRAVDA a Hospodárske noviny“.

IV. Žalovaný je povinný strpieť zverejnenie písomného ospravedlnenia sa žalobcovi v denníkoch SME, PRAVDA, Hospodárske noviny v tomto znení

„Ospravedlnenie sa Z.. Q. T. P. C.

Ja, Z.. Q. T., bývalý minister zdravotníctva, sa verejne ospravedlňujem novinárovi P. C. za tieto svoje výroky, ktoré som predniesol na jeho adresu

d) zverejnené dňa 24. 09. 2007 v rozhovore na internetovom portáli denníka SME a to pozri výroky č. 1, 2, 3 z bodu I. e) prednesené v budove Národnej rady SR dňa 07. 02. 2006 a to pozri výroky č. 4, 6 z bodu I. f) zverejnený v košickom denníku Korzár dňa 27. 02. 2006 a to pozri výrok č 7 z bodu I.

Uvedené písomné ospravedlnenie zasielam aj redakciám denníkov SME, PRAVDA a Hospodárske noviny“.

V. Súd určuje, že nie sú pravdivé tvrdenia žalovaného na adresu žalobcu a to „pozri výroky č. 4, 1 z bodu I.“.

VI. Súd určuje, že nasledovnými výrokmi žalovaný zasiahol do ochrany osobnosti žalobcu

„pozri výroky č. 4, 6, 1, 2, 3, 7 z bodu I.“.

Odvolací súd v odôvodnení uznesenia uviedol, že výsledky doterajšieho konania sú dostatočným podkladom pre rozhodnutie o návrhu a poukázal na uznesenie odvolacieho súdu č. k. -357 zo dňa 30. 04. 2010. Skutková situácia je nezmenená a jej právne posúdenie aj odvolací súd aj uviedol.

Na návrh navrhovateľa súd doplnil dokazovanie opakovaným výsluchom účastníkov, výsluchom svedkyne Z. E., A. X., písomnými dokladmi predloženými účastníkmi konania a DVD, ktoré predložil navrhovateľ .

Aj na základe doplneného dokazovania súd nezistil iný skutkový stav veci s výnimkou toho, že odporca preukázal, že sa navrhovateľovi ospravedlnil za to, že ho označil za „korupčného novinára v rukách politických strán opozície“; túto skutočnosť súd mal preukázanú z písomných dokladov, ktoré predložil odporca a to vyhlásenia agentúry TASR zo dňa 01. 03. 2006, z ktorého mal súd preukázané, že ospravedlnenie bolo poskytnuté tlačovej agentúre a bolo aj uverejnené v slovenských denníkoch, čo súd mal aj preukázané z internetového spravodajstva denníka PRAVDA zo dňa 01. 03. 2006. Navrhovateľ v konaní pred súdom uviedol, že toto ospravedlnenie nepovažuje za postačujúce.

Súd na základe vykonaného dokazovania s prihliadnutím na horecitované zákonné ustanovenia dospel k názoru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný. Navrhovateľ za zdroje difamujúcich prejavov odporcu označil šot odvysielaný v televízii TA3 dňa 21. 02. 2006, ďalej článok v denníku Korzár zo dňa 27. 02. 2006 a videozáznam zverejnený dňa 24. 09. 2007 na www.sme.sk <http://www.sme.sk>.

Autorom videozáznamu - šotu zo dňa 21. 02. 2006 je navrhovateľ, pričom odporca mu odmietol poskytnúť rozhovor. Pokus o rozhovor sa viedol len medzi stranami sporu a za prítomnosti kameramana, pričom nešlo o tlačovú besedu. V šote odzneli slová odporcu, v ktorých vyslovil názor, že navrhovateľ na adresu odporcu hovoril „klamstvá“, že „démonizoval Veriteľa“, že „je korupčný novinár v rukách strán opozície, ďalej uviedol, že „ Vás ani na súd nepustia; tiež povedal „nemám rád malých, chudých, hlúpych“. Súd uvádza, že k tomu, aby mohlo sa jednať o zásah do práv občana v zmysle ustanovenia musí sa jednať o zásah, ktorý je objektívne spôsobilý vyvolať následky týkajúce sa osobnosti občana. Takéto výroky objektívne spôsobilé nie sú na vyvolanie následkov týkajúcich sa osobnosti občana v prípade, ak k nim došlo pri rozhovore len medzi dvomi osobami. Aj v prípade, ak sa tieto výroky dostanú na verejnosť alebo ak sa na verejnosť dostať môžu, nie vždy je daná objektívna spôsobilosť vyvolať následky týkajúce sa osobnosti občana. V súdenej veci treba poukázať na to, že šot zverejnil samotný navrhovateľ a teda prevzal zodpovednosť za všetko čo uverejnil a to ešte za situácie, keď odporca odmietol rozhovor s navrhovateľom viesť.

Práve od šotu zo dňa 21. 02. 2006 natočeného na chodbe v Národnej rade SR sa odvíjal aj rozhovor pre denník Korzár dňa 27. 02. 2006, pričom autorkou článku bola vypočúvaná svedkyňa A. X., ktorá okrem iného vypovedala, že ona nevie dokázať autenticitu článku, nemá žiaden záznam, rozhovor s odporcom nebol ním autorizovaný. Priestor na vyjadrenie navrhovateľovi daný ňou nebol. Predmetom článku nebol P. C., ale predmetom článku bol minister. Článok sa týkal sporu P. C. s Q. T.. V rozhovore je uvedené, že reportáž zo dňa 21. 02. 2006 bola v skutočnosti nahraná „pred tromi týždňami“, kedy Národná rada Slovenskej republiky rozhodovala o vyslovení nedôvery žalovanému ako ministrovi vlády Slovenskej republiky. Nie je preto vylúčené, že navrhovateľ ako novinár, a to aj nechtiac, mohol sa „zapliesť“ do politického boja o zdravotnícku reformu medzi koalíciou a opozíciou. Túto okolnosť naznačuje aj výpoveď navrhovateľa v konaní pred súdom dňa 25. 06. 2009, že televízny šot zo dňa 21. 02. 2006 obsahuje „pasáže, ktoré boli všetky nezostrihané, okrem záveru, mám tým na mysli tú pasáž, kde sa mal vyjadriť v tom zmysle, že nemá rád malých, chudých a hlúpych“. V tom období v spoločnosti rezonovala otázka zdravotníckej reformy. Nie je za takejto situácie v súlade s etickým kódexom SSN, aby novinár pri tlaku na verejného činiteľa, snažiac sa od neho získať odpovede na kladené otázky, zverejnil aj tú časť dokrútky, ktorá nebola adresovaná verejnosti. Takéto konanie by politik potom mohol považovať za nadprácu pre politického konkurenta; novinár nesmie zneužiť udalosti a výpovede, ktorých bol svedkom (článok III. Etického kódexu). Súd poukazuje na to, že po parlamentných voľbách 2006 sa navrhovateľ stal reportérom Slovenskej televízie.

V súvislosti so šotom zo dňa 21. 02. 2006 a článkom v denníku Korzár zo dňa 27. 02. 2006 je aj videozáznam zverejnený dňa 24. 09. 2007. Z dokazovania je zrejmé, že navrhovateľ skončil pracovný vzťah s TA3 dňa 28. 02. 2006, so spoločnosťou ECOPRESS a.s. dňa 31. 05. 2006, so spoločnosťou 7 PLUS dňa 31. 0.3 2007. Na základe týchto zistení je možné mať hodnotiaci úsudok, že „urobil viacej chýb ako je prípustné a preto z každého média odišiel“. Aj v prípade, že výrok „hlupák bude vždy hlupákom“ sa vzťahoval k osobe navrhovateľa, pričom s prihliadnutím na vykonané dokazovanie však nemožno takýto jednoznačný záver urobiť, vzhľadom na komplexný výrok odporcu, keď sám uviedol, že tým nemyslí navrhovateľa, jednalo by sa len o hodnotiaci záver, ktorý však už bol prezentovaný samotným navrhovateľom, keď poskytol na odvysielanie šot v televízii TA3 dňa 21. 02. 2006. Čo sa týka „trestných oznámení“ možno za fakt považovať občianskoprávnu žalobu navrhovateľa na A. Ž., pričom od odporcu ako laika v oblasti rôznych druhov súdnych konaní nemožno požadovať úplné presné rozlišovanie druhov súdnych konaní a teda toto tvrdenie nemožno považovať za zásah do osobnostných

práv navrhovateľa s prihliadnutím aj k tomu, že publikované tvrdenie, že navrhovateľ mal podať „trestné oznámenie“ aj na iné subjekty v období, keď už uplynulo 17 mesiacov od zverejnenia šotu zo dňa 21. 02. 2007 nebolo objektívne spôsobilé a ani nemohlo objektívne zasiahnuť do osobnostných práv navrhovateľa.

Súd ešte dodáva, že čo sa týka výroku o politickej prostitúcii, tento výrok je výrokom hodnotiacim, pričom súd uvádza, že na základe doplneného dokazovania mal súd preukázané, že za tento výrok sa odporca navrhovateľovi ospravedlnil a s prihliadnutím aj na horeuvedené, súd toto ospravedlnenie považoval za dostatočné.

Podľa názoru súdu, čo sa týka výrokov, ktoré boli predmetom žalobného návrhu, vzhľadom na okolnosti za akých k nim došlo, spôsobom konania navrhovateľa a odporcu nemožno tieto považovať za spôsobilé vyvolať zásah do osobnostných práv navrhovateľa v takom rozsahu, že by bolo potrebné návrhu vyhovieť, súd preto z týchto dôvodov návrh navrhovateľa zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa a a odporcovi ako úspešnému účastníkovi konania priznal trovy konania titulom trov právneho zastúpenia za 7 hlavných úkonov a to za prevzatie a prípravu zastúpenia prechádzajúcim právnym zástupcom odporcu JUDr. Ernestom Valkom PhD., advokátom, ktorý v dôsledku úmrtia stratil právnu spôsobilosť, vyjadrenie k žalobe zo dňa 25. 06. 2008, zastupovanie na pojednávaní dňa 02. 04. 2009, vyjadrenie k zmene návrhu zo dňa 11. 05. 2009, zastupovanie na pojednávaniach v dňoch 25. 06. 2009, 28. 09. 2009 a 07. 12. 2009, tarifná hodnota v zmysle vyhlášky MS SR č. za prvé dva úkony vo výške po 14.650,- Sk + režijný paušál po 191,- Sk, za tretí a štvrtý úkon po 486,29 EUR + režijný paušál po 6,95 EUR, podľa vyčíslenia hodnoty úkonu za piaty, šiesty a siedmy úkon po 98,24 EUR + režijný paušál po 6,95 EUR spolu 2.287,31 EUR + 19% DPH, čo predstavuje čiastku 2.721,90 EUR, ktorú je navrhovateľ povinný zaplatiť odporcovi s prihliadnutím na stratu právnej spôsobilosti jeho predchádzajúceho právneho zástupcu. Trovy právneho zastúpenia za obdobie od 16. 06. 2011 súd priznal v zmysle odporcovi tak, že navrhovateľ je povinný tieto zaplatiť na účet právneho zástupcu JUDr. Jozefa Brázdila a to za 3 úkony právnej pomoci a to za zastupovanie na pojednávaní dňa 16. 06. 2011, 27. 10. 2011 a 08. 12. 2011 podľa vyčíslenia uplatnených trov právneho zastúpenia za jeden úkon po 91,29 EUR + režijný paušál po 7,41 EUR spolu 296,1 EUR + 20% DPH spolu 355,32 EUR, pričom právny zástupca odporcu v písomnom vyčíslení trov konania uviedol účet právneho zástupcu odporcu JUDr. Jozefa Brázdila vedený vo VÚB Zvolen, č. ú. 9040412/0200.

O trovách štátu, ktoré vznikli štátu z dôvodu vyplateného svedočného vo výške 14,72 a 22,88 EUR, ktoré bolo vyplatené z rozpočtových prostriedkov štátu spolu vo výške 37,60 EUR, súd rozhodol v zmysle , ,

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 2 vyhotoveniach (, prvá veta ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v t.j. 1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov 2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania 3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený 4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie 5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný 6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom 7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát 8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav 9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali 10. bol odvolacím súdom schválený zmier b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatené ( ), t.j. 1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej 3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa , 4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).