Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Tos-228-2023.pdf
PDF · 104.04 KB
Case nature
Area
Subarea
3Tos/228/2023
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov JUDr. Rastislava Kresla a JUDr. Andrey Kondllovej, v trestnej veci obvineného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., stíhaného pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. e) Trestného zákona, o sťažnosti obvineného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 27.11.2023, č. k. 104T/25/2023-254, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 01. decembra 2023 v Trnave, takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sťažnosť obvineného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., z a m i e t a.
odôvodnenie:
Okresný súd Trnava napadnutým uznesením zo dňa 27.11.2023, č. k. 104T/25/2023-254, rozhodol tak, že (,,citácia“): ,,I. Podľa § 238 odsek 4 Trestného poriadku sa obvinený A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D., E. F. XXXX/X, stíhaný pre prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno e) Trestného zákona, t. č. vo väzbe v ÚVV Leopoldov od 13.08.2023, z dôvodov uvedených v § 71 odsek 1 písmeno a), písmeno c) Trestného poriadku, ponecháva vo väzbe.
II. Podľa § 80 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku súd u obvineného A. B. nenahrádza väzbu dohľadom probačného a mediačného úradníka.“ Okresný súd napadnuté uznesenie odôvodnil v rozsahu č. l. 254-262 spisu. Proti tomuto uzneseniu ihneď po jeho vyhlásení zahlásil sťažnosť obvinený A. B. (č. l. 249 spisu), ktorú bližšie písomne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu podaním zo dňa 28.11.2023. Prokurátor prítomný pri výsluchu obvineného sa vzdal práva na podanie sťažnosti č.l.249 spisu. V písomne podanej sťažnosti obvinený prostredníctvom obhajcu uviedol (skrátene), že čo sa týka materiálnych dôvodov väzby, nespochybňuje tzv. prvú skupinu materiálnych podmienok, teda či doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu a či existujú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal A. B. (však obvinený sa priznal), avšak tvrdí, že z tzv. druhej skupiny materiálnych podmienok v tejto fáze trestného stíhania, po skončení prípravného konania, absentujú konkrétne skutočnosti, ktoré by naďalej zakladali existenciu dôvodov (dôvodnej obavy) vo vzťahu k útekovej a k preventívnej väzbe. Obvinený má 2 záznamy v registri trestov, v prvom prípade je jedná o skutok starý viac ako 20 rokov, za tento trestný čin bol v roku 2012 podmienečne prepustený a prišlo k osvedčeniu odsúdeného v skúšobnej dobe, a v druhom prípade – rozhodnutie obvodného súdu Praha zo dňa 14.12.2022, jedná sa o skutok s nízkou spoločenskou závažnosťou, a za tento skutok mu bol uložený podmienečný trest 4 mesiace a trest zákazu činnosti na 2 roky. K väzobnému dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. c) namietal, že dôvodnosť preventívnej väzby nemá oporu v obsahu dokazovania, skončilo už prípravné konanie, a zo záverov znaleckého posudku č. 75/2023 zo dňa 9.10.2023 vyplýva, že u obvineného nezistil znalec psychopatológiu v zmysle duševného ochorenia, ani neuroticizmus. Taktiež znalec nezistil v oblasti sexuality abnormity a jeho správanie
považuje vo vzťahu ku skutku, z ktorého je obvinený za skratové konanie. Znalec predpokladá rýchlu úspešnosť resocializácie. Väzba predstavuje najzávažnejší zásah do osobnej slobody obvineného, a preto je nutné dbať na zásadu primeranosti a zdržanlivosti. V prípade skutku, z ktorého je obvinený, je táto zásada porušená, pretože je možné dosiahnuť účel trestného konania do doby rozhodnutia súdu aj bez zásahu do osobnej slobody, tzn. do základných práv a slobôd. Obhajoba je toho právneho názoru, že väzobné dôvody, ak vôbec na počiatku existovali, tak po 3 a 1/2 mesiacoch väzby, a po vykonaní všetkých relevantných úkonov/výsluchov, v súčasnosti tak zoslabli, že de facto už neexistujú. Väzba u obvineného nie je teraz na mieste, pretože predstavuje príliš prísne zaisťovacie opatrenie s prihliadnutím na závažnosť činu a očakávaný trest. Tiež podotkol, že väzba nie je trestom, ale len procesným opatrením. Na základe vyššie uvedeného žiadal obvineného prepustiť z väzby na slobodu, resp. nahradiť väzbu dohľadom probačného a mediačného úradníka. Podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Krajský súd najskôr skúmal procesné podmienky a zistil, že sťažnosť podal obvinený ako oprávnená osoba v zákonom stanovenej lehote a smeruje voči rozhodnutiu, voči ktorému je prípustná. Následne postupom podľa § 192 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného poriadku, preskúmal správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým podal obvinený sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom a zistil, že sťažnosť obvineného nie je dôvodná. Krajský súd preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, zistil nasledovné: • prokurátorka Okresnej prokuratúry Piešťany podala dňa 16.11.2023 podľa § 234 ods. 1 Trestného poriadku pod č. k. Pv 355/23/2204-53 obžalobu na obvineného A. B. pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. e) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa 13.08.2023 v čase okolo 15:00 hod. v obci G. v parku nachádzajúcom sa v katastrálnom území obce G. v blízkosti chodníka vedúceho cez park, ktorý je situovaný pri futbalovom ihrisku, vyvolal verejné pohoršenie vykonávaním sexuálneho exhibicionizmu tým, že sa sexuálne ukájal pred tam prítomnými najmenej dvoma osobami tak, že v ruke držal pohlavnú úd a onanoval, pričom v konaní pokračoval aj napriek upozorneniu, že jeho správanie nie je v poriadku, čím u H. I. a J. K. vyvolal obavy o bezpečnosť seba a iných, v dôsledku čoho privolali hliadku polície. • trestným rozkazom Okresného súdu Trnava zo dňa 27.11.2023, č. k. 104T/25/2023-250, bol obvinený A. B. uznaný za vinného z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. e) Trestného zákona na skutkovom základe tam uvedenom, za čo ho odsúdil podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 36 písm. l), písm. n) Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 3 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov, na výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Súčasne mu podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona uložil ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou; • voči vyššie cit. trestnému rozkazu podal odpor obvinený, preto v tejto veci okresný súd určil termín hlavného pojednávania na deň 08.01.2024; Rozhodnutia o väzbe: • uznesením sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Trnava zo dňa 16.08.2023 sp. zn. 10Tp/39/2023 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 30.08.2023, sp. zn. 3Tpo/37/2023, bol obvinený A. B. vzatý do väzby z dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. a), písm. c) Trestného poriadku. Väzba obvineného sa započítava odo dňa 13.08.2023 o 15:10 hod., kedy došlo k obmedzeniu jeho osobnej slobody a trvá nepretržite doposiaľ, pričom podľa § 80 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku nebola väzba nahradená dohľadom probačného a mediačného úradníka. Krajský súd po splnení prieskumnej povinnosti v prvom rade zistil, že prokurátor Okresnej prokuratúry Piešťany podal dňa 16.11.2023 podľa § 234 ods.1 Trestného poriadku obžalobu v lehote viac ako 20 pracovných dní pred uplynutím zákonnej lehoty väzby v zmysle § 76 odsek 2 Trestného poriadku. Podľa § 238 ods. 4 Trestného poriadku, ak je obvinený vo väzbe, rozhodne súd o väzbe prednostne a urýchlene a ak to okolnosti prípadu umožňujú, tak súčasne s rozhodnutím podľa § 239 ods. 1, § 241, § 244 alebo § 331 ods. 1, najneskôr však tak, aby postupom podľa § 76 ods. 10 došlo k rozhodnutiu o väzbe alebo postupom podľa § 76 ods. 3 alebo 4 došlo k právoplatnému rozhodnutiu o väzbe do uplynutia lehoty, ktorá by bola základnou alebo predĺženou lehotou väzby v prípravnom konaní. Ďalej krajský súd konštatuje, že okresný súd postupoval podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku, keď určil termín výsluchu obvineného na 27.11.2023, vypočul obvineného, posúdil jeho
argumenty, zistil stanovisko prokurátorky a tak dospel k správnemu záveru o tom, že dôvody väzby obvineného v tomto štádiu konania, teda po podaní obžaloby podľa § 71 odsek 1 písm. a), písm. c) Trestného poriadku naďalej trvajú a obvinený sa naďalej ponecháva vo väzbe a zároveň väzbu nie je možné nahradiť dohľadom probačného a mediačného úradníka podľa § 80 odsek 1 písm. c) Trestného poriadku. Okresný súd tiež správne postupoval, keď s rozhodovaním o ponechaní obžalovaného vo väzbe po podaní obžaloby spojil aj rozhodnutie o jeho už skôr podanej žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu, keďže vo svojej podstate ide o posúdenie rovnakej otázky, na ktorú musia byť logicky poskytnuté rovnaké odpovede. Správne v tomto smere rozhodol okresný súd jedným výrokom podľa ust. § 238 ods. 4 Trestného poriadku. Následne v odôvodnení svojho uznesenia okresný súd v súlade s ustanovením § 176 odsek 2 Trestného poriadku dostatočne a presvedčivo zdôvodnil, na základe akých právnych úvah sa obvinený naďalej ponecháva vo väzbe a z akého dôvodu väzbu obvineného nenahradil dohľadom probačného a mediačného úradníka. Krajský súd si všetky závery okresného súdu prezentované v napadnutom uznesení osvojil a v celom rozsahu na ne odkazuje, bez potreby opakovania týchto dôvodov vo svojom sťažnostnom uznesení. V tejto súvislosti sťažnostný súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu I. a II. stupňa tvoria jednotu a to v prípade, ak sa sťažnostný súd stotožní s úvahami súdu vyššie stupňa a tieto považuje za zákonné a správne, nie je potrebné, aby tieto opakoval vo svojom rozhodnutí ale stačí, aby na tieto len stručne poukázal (obdobne pozri uznesenie NS SR sp. zn. 2Tdo/2/2018 zo dňa 23.01.2018). Aj krajský súd je toho názoru, že u obvineného A. B. sú naďalej splnené tak formálne, ako i materiálne podmienky väzby. K materiálnym podmienkam väzby Pokiaľ ide o materiálne podmienky jeho väzby, tieto sú podľa názoru krajského súdu rovnako dané aj v tomto štádiu trestného stíhania. Prvostupňový súd vymenoval v odôvodnení napadnutého uznesenia dôkazy, na základe, ktorých pretrváva podozrenie, že obvinený sa dopustil spáchania skutku, ktorý sa mu kladie za vinu. Možno teda zopakovať, že je to najmä výpoveď samotného obvineného, ktorý sa ku skutku priznal, ďalej sú to svedecké výpovede H. I. a J. K., ktorí podrobne popísali okolnosti, za akých sa obvinený mal dopustiť stíhaného skutku. Ďalšími dôkazmi podporujúcimi existenciu z podozrenia sú kamerové záznamy, zápisnica o vydaní veci, znalecké posudky a ďalšie dôkazy nachádzajúce sa vo vyšetrovacom spise. Doposiaľ teda nedošlo k takej zmene dôkaznej situácie v prospech obvineného, aby sa podozrenie zo spáchania trestnej činnosti rozptýlilo, alebo výrazne zoslabilo. Naopak materiálne podmienky väzby sú podporené aj samotnou skutočnosťou, že trestným rozkazom Okresného súdu Trnava zo dňa 27.11.2023, č. k. 104T/25/2023-250 (na ktorý sťažnostný súd poukazuje vyššie v texte) bol obvinený uznaný za vinného z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. e) Trestného zákona na skutkovom základe tam uvedenom, avšak voči tomuto zahlásil obvinený odpor. Krajský súd poznamenáva, že dôvodnosť podozrenia teda predpokladá existenciu faktov alebo informácií, ktoré by objektívnemu pozorovateľovi umožnili urobiť si úsudok o tom, že konkrétna osoba mohla spáchať trestný čin, pričom jeho dôvodnosť závisí vždy od všetkých okolností každého konkrétneho prípadu (obdobne pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Tost/41/2018 zo dňa 09.10.2018). K tzv. útekovému dôvodu väzby Krajský súd zdieľa názor okresného súdu, že dôvody tzv. útekovej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku u obvineného pretrvávajú aj po podaní obžaloby. Existencia dôvodnej obavy, že by v prípade prepustenia z väzby na slobodu konal spôsobom predpokladaným v ust. § 71 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, teda že by mohol ujsť alebo sa skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu, je naďalej daná. Táto obava sa opiera o skutočnosti, na ktoré správne poukázal už okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia a síce, že obvinený aktuálne nemá žiadne reálne miesto pobytu, na ktorom by sa neprerušovane (tzn. stále) zdržiaval. Obvinený v rámci svojho výsluchu obvineného uviedol, že sa v súčasnosti zdržiava u svojej sestry a matky. Je však zrejmé, že na tejto adrese sa nezdržiava dlhodobo a nie je vylúčené, že sa jedná iba o krátkodobý pobyt, ktorý môže obvinený kedykoľvek zmeniť. Tento záver vyplýva z jeho výpovede, že v minulosti žil asi jeden mesiac na ulici v Prahe ako bezdomovec a v súčasnosti u jeho sestry sa zdržiava len preto, že si chcel vybaviť občiansky preukaz a následne chcel odísť do Prahy, kde sa predtým zdržiaval. V súčasnosti nemá žiadny príjem a je nezamestnaný. Okresný súd zároveň poukázal aj na skutočnosť, že pri výpovedi v procesnom postavení zadržaného – podozrivého A. B. uviedol, že žije ako bezdomovec, na adrese trvalého bydliska býva jeho mama,
poštu si nepreberá, pošta mu síce chodí na uvedenú adresu, ale nepreberá ju, ignoruje ju. Na adresu trvalého bydliska nechodí vôbec. Ak vyššie uvedené skutočnosti hodnotí objektívny pozorovateľ, musí dospieť k jedinému záveru a síce, že dôvody tzv. útekovej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku sú u obvineného jednoznačne dané. Zvlášť, ak je nezamestnaný, nemajetný, bez stáleho bydliska, teda bez trvalých či už majetkových alebo pracovných väzieb na Slovenskú republiku a ani v súčasnosti nevie hodnoverne preukázať miesto, na ktorom by sa v prípade prepustenia na slobodu zdržiaval. Preto sťažnostné námietky poukazujúc na absenciu skutočností odôvodňujúcich väzobný dôvod podľa § 71 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, tieto vyhodnotil ako nedôvodné. K tomuto väzobnému dôvodu krajský súd na záver zopakuje, že pri rozhodovaní o väzbe môže súd riziko skrývania sa, či úteku len odhadovať (prognózovať), preto nie je nevyhnutne potrebné, aby zo strany obžalovaného aj k takýmto konaniam alebo pokusom o ne reálne došlo. Akceptácia tohto názoru by zbavovala väzbu jej preventívneho a zabezpečovacieho charakteru (obdobne pozri nález Ústavného súdu SR z 05.06.2013, sp. zn. II. ÚS 67/2013). Inými slovami, každé rozhodovanie o väzbe sa odohráva iba v rovine pravdepodobnosti a nie istoty ohľadne dôsledkov, ktoré môžu nastať, ak nebude obvinený držaný vo väzbe, čo platí aj na tento prípad. K tzv. preventívnemu dôvodu väzby U obvineného naďalej existujú aj dôvody tzv. preventívnej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku tak, ako to bolo konštatované v rozhodnutí okresného súdu, pričom od daného momentu podľa názoru krajského súdu nedošlo k žiadnej takej zmene, ktorá by zakladala zmenu prístupu, či už k dôvodnosti podozrenia alebo k dôvodnej obave z konania, ktoré u obvineného zakladajú dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Pokiaľ ide o skutočnosti, ktoré u obvineného A. B. zakladajú dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, tieto rovnako vecne a správne okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia rozviedol. Nad rámec uvedeného okresným súdom krajský súd poukazuje najmä na to, že obava z možného pokračovania v trestnej činnosti v prípade prepustenia obvineného na slobodu nie je nijakým spôsobom hypotetická alebo iluzórna, ale je naopak reálna a opiera sa o fakt prízvukovaný aj okresným súdom, že zo strany obvineného nemalo ísť o ojedinelý útok na záujem chránený Trestným zákonom, ktorý by bol len výnimočným vybočením z medzí inak jeho riadne vedeného života (tzv. excesom). Naopak z odpisu registra trestov a z odpisu z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov obvineného je zrejmé, že tento má výrazné sklony k páchaniu protispoločenskej činnosti, nakoľko je zistiteľné, že obvinený bol v minulosti dvakrát súdne trestaný, pričom aktuálne stíhanej trestnej činnosti sa mal dopustiť v skúšobnej dobe podmienečného odkladu výkonu trestu, ktorým mu bol uložený rozhodnutím Obvodného súdu Praha 9 sp. zn. 50T 127/2022 zo dňa 14.12.2022, právoplatným dňa 25.02.2023, za trestný čin ,,Ohrožení pod vlyvem návykové látky“ podľa § 274 odsek 1 Trestního zákoníku Českej republiky a tiež bol aj jedenkrát priestupkovo prejednávaný za priestupok na úseku cestnej premávky. Pokiaľ ide o osobu obvineného, k tomu je potrebné uviesť, že sa jedná o osobu opakovane páchajúcu trestnú činnosť v súvislosti so sexuálnym exhibicionizmom a závislosťami na omamných a psychotropných látkach, pretože už v minulosti spáchal trestný čin v súvislosti s tým, že násilím nútil ženu (osobu mladšiu ako 15 rokov) k súloži, aj keď k dokonaniu samotného sexuálneho aktu nedošlo, avšak došlo k dokonaniu iného mimoriadne závažného trestného činu - k úmyselnému usmrteniu osoby mladšej ako 15 rokov. Taktiež je potrebné poukázať na to, že sa jedná o osobu, ktorej pobyt môže byť za istých okolností (pod vplyvom návykovej látky) nebezpečný pre spoločnosť, čo vyplýva zo znaleckého posudku znalca MUDr. Ivana André, PhD., MPH, MHA, č. 92/2023, pričom menovaný znalec ďalej zistil, že polymorfná závislosť obvineného od návykových látok (prchavých látok a psychostimulácií) má stále aktívny charakter. Kombinácia vyššie uvedených skutočnosti, najmä vzhľadom na to, že obvinený je pod vplyvom návykovej látky potenciálne nebezpečný pre spoločnosť ako i na jeho kriminálnu a priestupková minulosť, ako i charakter a povahu páchania stíhanej trestnej činnosti, z týchto skutočností vyplýva v tomto štádiu konania aj podľa krajského súdu dôvodná obava, že by v prípade prepustenia z väzby na slobodu mohol v obdobnom druhu trestnej činnosti pokračovať. V tomto smere s poukazom na sťažnostné námietky obhajoby potom možno konštatovať, že dôvodnosť väzby je u obvineného daná tak skutkovými, ako aj právnymi dôvodmi. Okresný súd rozhodnutie o dôvodnosti tzv. preventívnej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku odôvodnil konkrétnymi skutočnosťami týkajúcimi sa osoby obvineného a okolnosťami prípadu, ktoré predpokladajú dôvodnú obavu z pokračovania trestnej činnosti. Pokiaľ teda ide o konkrétne skutočnosti (charakter, povaha páchania stíhanej trestnej činnosti ako i osoba obvineného a jeho kriminálne narušenie) odôvodňujúce tzv. preventívnu väzbu obvineného, na týchto sa od ostatného rozhodnutia o väzbe nezmenilo nič, preto trvajú naďalej a odôvodňujú ponechanie obvineného vo väzbe aj v aktuálnom štádiu trestného
konania. Preto potom sťažnostné námietky, poukazujúc na závery znaleckého posudku č. 75/2023 zo dňa 09.10.2023, tieto nepovažuje krajský súd za dôvodné a ktoré by oslabovali alebo eliminovali dôvod tzv. preventívnej väzby, pretože naopak zo znaleckého posudku č. 92/2023 zo dňa 06.11.2023 okrem iného vyplýva, že pobyt obvineného na slobode môže byť za istých okolností (pod vplyvom návykovej látky) nebezpečný pre spoločnosť. V tejto súvislosti treba podotknúť, že zmyslom tzv. preventívnej väzby je zaistiť osobu obvineného, u ktorej existuje dôvodná obava vyplývajúca z konkrétnych skutočností, že bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil. Uvedený väzobný dôvod sa v určitej miere odlišuje od zvyšných dvoch väzobných dôvodov a je založený na predpoklade, že účelom trestného stíhania je i predchádzanie trestnej činnosti. Pri rozhodovaní o väzbe sa nevyžaduje úplná istota, že obvinený bude konať podľa § 71 Trestného poriadku, ak nebude vzatý do väzby. Na rozhodnutie o väzbe preto postačuje, že táto hrozba s prihliadnutím na konkrétne skutočnosti je reálna (obdobne pozri uznesenie NS SR z 08.03.2012 sp. zn. 5Tost/7/2012). Správanie obvineného do budúcnosti možno iba odhadovať, pretože súd nemôže s istotou vedieť, čo sa v budúcnosti stane, teda ani to, či obvinený sa opätovne dopustí páchania trestnej činnosti. Predpoklad súdu, odôvodňujúci jeho ponechanie vo väzbe, je však založený na objektívnych zisteniach, vyplývajúcich z vykonaného dokazovania, ktoré sú logicky zhodnotené. K možnosti nahradenia väzby obvineného Podľa § 80 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, ak je daný dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a) alebo c), môže súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie ponechať obvineného na slobode alebo prepustiť ho na slobodu, ak s ohľadom na osobu obvineného a povahu prejednávaného prípadu možno účel väzby dosiahnuť dohľadom probačného a mediačného úradníka nad obvineným alebo odovzdaním dohľadu nad obvineným do iného členského štátu Európskej únie podľa osobitného predpisu. Okresný súd sa v súlade s ustanovením § 71 ods. 1 Trestného poriadku a § 80 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zaoberal možnosťou nahradenia väzby obvineného dohľadom probačného a mediačného úradníka nad správaním obvineného, pričom dospel k správnemu záveru, že účel väzby u obvineného nie je možné nahradiť týmto alternatívnym opatrením. Pre takýto postup nezistil splnenie žiadnych zákonných predpokladov ani krajský súd, pretože charakter a povaha prejednávaného prípadu (predmetného skutku sa mal obvinený dopustiť počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia v inej trestnej veci) ako i kriminálna minulosť obvineného (obvinený bol doposiaľ dvakrát súdne trestaný okrem iného aj za trestnú činnosť v súvislosti so sexuálnym exhibicionizmom a závislosťami na omamných a psychotropných látkach) a osobnostné črty obvineného (polymorfná závislosť obvineného od návykových látok (prchavých látok a psychostimulácií), ktorá má stále aktívny charakter), nedávajú dostatočnú záruku na to, aby účel väzby mohol byť nahradený týmto alternatívnym inštitútom v zmysle § 80 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, pretože sa ním neodstráni obava z možného pokračovania v trestnej činnosti a to ani za uloženia primeraných povinností alebo obmedzení. Pokiaľ ani predchádzajúce odsúdenia obvineného, ani hrozba premeny trestu, neviedli obvineného k tomu, aby sa viac nedopúšťal úmyselnej trestnej činnosti (zo spáchania ktorej je aktuálne podozrivý), niet prečo sa domnievať, že dohľad súdneho úradníka, by bol spôsobilý nahradiť jeho väzbu. Pokiaľ obhajoba žiadala nahradiť väzbu obvineného dohľadom probačného a mediačného úradníka, tejto žiadosti krajský súd nevyhovel, pretože ani krajský súd, ako už vyššie uviedol, nepovažuje v momentálnom štádiu konania za dôvodné nahradenie väzby obvineného dohľadom probačného a mediačného úradníka v zmysle § 80 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, nakoľko tento alternatívny inštitút nepovažuje vo vzťahu k obvinenému a charakteru stíhaného skutku za také opatrenie, ktorým by bolo možné obvinenému účinne zabrániť v páchaní ďalšej trestnej činnosti. Prepustenie obvineného na slobodu by (v danom štádiu konania) výrazným spôsobom zvýšilo riziko zmarenia účelu trestného konania a nebol by ani podľa názoru sťažnostného súdu dostatočnou zárukou, ktorá by eliminovala obavu z konania obvineného, ktorá u neho zakladá dôvody väzby. Súd opätovne poukazuje na skutočnosť, že konaniu, pre ktoré je obvinený stíhaný, nezabránila ani samotná skutočnosť, že obvinený už v minulosti bol právoplatne odsúdený za trestnú činnosť v súvislosti so sexuálnym exhibicionizmom a závislosťami na omamných a psychotropných látkach, pričom za túto mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 13 rokov a 6 mesiacov. Následne sa opätovne dopustil trestnej činnosti, za ktorú bol právoplatne odsúdený na podmienečný trest odňatia slobody so skúšobnou dobou, ktorá obvinenému plynula aj v čase spáchania stíhaného skutku. Z tohto dôvodu je aj krajský súd toho názoru, že nahradenie väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka u obvineného neprichádza do úvahy, keď táto forma nahradenia väzby sa aj krajskému súdu javí ako neadekvátna a nedostatočná, aj s prihliadnutím na objektívne možnosti realizácie tohto alternatívneho opatrenia. Preto v súčasnom
štádiu konania argumenty obvineného (resp. obhajoby) nie sú podľa názoru krajského súdu spôsobilé zvrátiť stavu veci a zákonu zodpovedajúce výroky napadnutého uznesenia. Záverom je z pohľadu krajského súdu potrebné k sťažnostným námietkam obvineného uzavrieť, že krajský súd pri hodnotení dôvodov trvania väzby v dôsledku podanej sťažnosti prihliadol i na skutočnosť, že väzba predstavuje najzávažnejší zásah do osobnej slobody, ktorý je prípustný podľa Ústavy Slovenskej republiky, súčasne prihliadol i na zásadu primeranosti i zdržanlivosti, t. j. aby vždy boli použité také opatrenia, ktoré budú najlepšie viesť k dosiahnutiu účelu trestného konania, ale nebudú neprimerane zasahovať do základných práv a slobôd osoby, voči ktorej sa uplatňujú. Na tomto mieste je preto potrebné konštatovať, že požiadavka verejného záujmu na zabránení v prípadnom takom konkretizovanom konaní (ako bolo ustálené z hľadiska útekových i preventívnych dôvodov jeho väzby) jednoznačne prevažuje nad rešpektovaním osobnej slobody obvineného. Preto väzba u obvineného je namieste a je primeraným zaisťovacím opatrením. Aj pri rešpektovaní zásady, že väzba ako krajné riešenie s najzávažnejším zásahom do základných ľudských práv spomedzi zaisťovacích inštitútov, má trvať iba nevyhnutný čas, je naďalej nutné konštatovať jej opodstatnenosť. Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná. Nakoľko krajský súd nezistil podmienky na zmenu napadnutého uznesenia okresného súdu, sťažnosť obvineného ako nedôvodnú podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietol. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný