Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/252/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Gabrielou Briškovou v právnej veci žalobcu: A. K.R. F. Q. C., O. A. Z. - L. M., so sídlom v L. M., X. M. XX, T.: XX XXX XXX, právne zastúpeného: JUDr. Dušanom Mackom, advokátom so sídlom v Poprade, Mnoheľova 840/8, proti žalovaným: 1. O. A. O. Č.. XX, A. A. Z. O. XX, L. M., T.: XX XXX XXX, právne zastúpeného JUDr. Petrom Jančim, advokátom so sídlom v Liptovskom Mikuláši, Garbiarska 695 a JUDr. Janou Čončolovou, advokátkou so sídlom v Liptovskom Mikuláši, M. Pišúta 3, 2. Tatry Mountain resorts, a. s., so sídlom v Liptovskom Mikuláši, Demänovská Dolina 72, IČO: 31 560 636, právne zastúpeného: JUDr. Barborou Kubošiovou, advokátkou so sídlom v Poprade, Košická 2624/32, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, takto

rozhodol:

U r č u j e sa, že kúpna zmluva uzavretá medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade dňa 22. 12. 2009, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Liptovský Mikuláš pod číslom Z. XXX/XXXX je n e p l a t n á .

Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 975,84 eur, tieto na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Dušana Macka, advokáta so sídlom v Poprade, Mnoheľova 840/8, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

Žalobca sa podanou žalobou na tunajšom súde dňa 8. 11. 2010 domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy, uzavretej medzi žalovanými v 1. a 2. rade, dňa 22. 12. 2009, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Liptovský Mikuláš pod č. Z. XXX/XXXX, ako aj náhrady trov konania. Predmetom prevodu boli nehnuteľnosti: pozemok parc. č. C. XXXX/XX o výmere 1053 m2, ostatné plochy, pozemok parc. č. C. XXXX/XX o výmere 607 m2, zastavané plochy a nádvoria, pozemok parc. č. C. XXXX/XXX o výmere 189 m2, ostatné plochy, pozemok parc. č. C. XXXX/XXX o výmere 385 m2, ostatné plochy, pozemok parc. č. C. XXXX/XXX o výmere 512 m2, ostatné plochy, pozemok parc. č. C. XXXX/XXX o výmere 212 m2, ostatné plochy. Žalovaný v 1. rade v kúpnej zmluve vyhlásil, že ak sa ukáže, že ktorékoľvek zo zmluvných dojednaní je nepravdivé a predmet kúpy mal právne vady, žalovaný v 1. rade odstráni tieto vady, inak zaplatí vzniknutú škodu. Pri primeranej miere opatrnosti, nie formálnej, ktorú možno od kupujúceho požadovať, žalovaný v 2. rade mohol a mal sa zaujímať o spôsobe nadobudnutia nehnuteľností žalovaným v 1. rade. Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 27. 11. 2003 č. k. XXCo XX/XX nebol spôsobilý byť zákonným titulom nadobudnutia vlastníctva žalovaným v 1. rade. Uvedeným rozsudkom súd určil, že kúpna zmluva zo dňa 26. 1. 1983, uzavretá medzi zástupcami podielnikov zrušeného útvaru bývalých urbarialistov obce K. O. V., G.. X. X. XXXX, bytom L. M., F.. Z. Č.. X Q. Q. L., P.. R.T., G.. X. X. XXXX, K. L. M., C. XX so A. P. A. Z. K. K. B. G.. Predmetom prevodu uvedenej kúpnej zmluvy bol pozemok parc. č. EN XXXX/XX o výmere 3493 m2, ktorá parcela bola odčlenená geometrickým plánom z pôvodnej pozemnoknižnej parcely č. XXXX zapísanej v pozemkovej knihe vo vložke č. XXX, C.. Ú.. K., ktorej podielovými spoluvlastníkmi boli členovia pozemkových spoločenstiev žalobcu a žalovaného v 1. rade. Následne žalovaný v 1. rade požiadal katastrálny úrad listom zo dňa 28. 4. 2004, aby vzhľadom na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici bolo vlastníctvo zapísané späť na príslušné listy vlastníctva jednotlivých podielnikov Urbáru a komposesorátu O., pozemkové spoločenstvo. Katastrálny úrad však nevykonal zápis na pôvodných jednotlivých spoluvlastníkov - fyzické osoby, ale na pozemkové spoločenstvo O., ktorý previedol nehnuteľnosti kúpnou zmluvou na žalovaného v 2. rade. Skutočnými vlastníkmi predmetných nehnuteľností boli členovia žalobcu a žalovaného v 1. rade, ktorí sú ideálnymi podielovými spoluvlastníkmi pozemnoknižnej parcely č. XXXX. Spoluvlastnícke podiely nadobudli ich právni predchodcovia kúpnymi zmluvami, uzavretými v 19. storočí, a to členovia žalobcu kúpnou zmluvou uzavretou dňa 1. 5. 1892 s maloletou U., Y., M. Q. U. O., J. E. Q. O. v rozsahu ideálnej jednej polovice z celku a právni predchodcovia členov žalovaného kúpnymi zmluvami uzavretými dňa 10. 1. 1988 od Q. A. v rozsahu ideálnej jednej štvrtiny z celku a kúpnou zmluvou z 29. 10. 1889 od Y. O. v rozsahu ideálnej jednej štvrtiny z celku. Vlastnícka hranica medzi vlastníctvom O. a Z. urbariátu existovať nemôže, pretože reálne rozdelenie vlastníctva a vyporiadanie spoločnej urbárskej nehnuteľnosti vylučoval v minulosti a v súčasnosti zákon. Zákonný článok XIX/1898 o štátnom zavodzovaní obecných a niektorých iných hôr a holých priestorov, ďalej o usporiadaní gazdovského sprevodzovania tých spoločne užívaných hôr a holých priestorov, ktoré sa nachádzajú v nerozdielnom vlastníctve komposesorátov a bývalých urbarialistov, sa vzťahoval na predmetné nehnuteľnosti, o čom svedčí zápis v pozemnoknižnej vložke č. XXX. Tieto nehnuteľnosti boli reálne nerozdeliteľné. Nemožnosť reálneho rozdelenia spoločnej urbárskej nehnuteľnosti vyplýva aj z dobovej odbornej literatúry (Nástin súkromného práva platného na Slovensku a Podkarpatskej Rusi), keď veľmi dôležité záujmy viažu sa na ďalej aj k udržiavaniu nedielnych spoločných hôr (lesov), preto zákonodarca obmedzil právo spoluvlastníkov, majúcich čiastku v horách patriacich do komposesorátu alebo urbárnemu spoločenstvu, aby horu medzi sebou rozdelili, im prislúchajúci vlastnícky podiel pre seba v skutočnosti vydelili, keďže by tým sa zmarilo udržiavanie rečenej povahy hory (lesa) a jej použiteľnosť na ciele spoločenstva. Práve z dôvodu zákonnej prekážky bol súdom zmarený pokus jednej bývalej spoluvlastníčky Q. A., reálne rozdeliť pôvodnú parcelu č. XXXX na dve časti XXXX/a, XXXX/b a previesť do vložky č. XXX O.. XXXX/b. (Rozhodnutie Kráľovského súdu v Lipovskom Mikuláši zo dňa 29. 5. 1891 podľa zápisu pod B 42 v pozemnoknižnej vložke č. XXX, v ktorej je súčasne zapísané spoločné obhospodarovanie v zmysle zák. čl. XIX/1898). Ani súčasná právna úprava () neumožňuje reálne rozdelenie spoločnej urbárskej nehnuteľnosti. Zápisu v pozemkovej knihe zodpovedá zápis na liste vlastníctva registra N. čl. LV XXX, v ktorom sa uvádza označenie spoločných nehnuteľností podielnikov Spoločenstva bývalých urbarialistov a komposesorát Pozemkové spoločenstvo Z. - L. M. a podielnikov Pozemkové spoločenstvo O.. Bývalí urbarialisti Z. Q. O. sa mohli dohodnúť iba o spôsobe jej spoločného užívania a vymedziť si užívacie hranice, nikde nie však s právnymi následkami reálneho rozdelenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nerozdeliteľnej spoločnej urbárskej nehnuteľnosti. Napriek uvedenému došlo k odčleneniu nedielnej spoločnej urbárskej nehnuteľnosti a prevodu vlastníctva na žalovaného v 2. rade. Geometrickým plánom č. XXX-XXX-XXXX-XX zo dňa 3. 9. 1982 došlo k vytvoreniu parciel č. XXXX/XX o výmere 1728 m2 a parc. č. XXXX/XX o výmere 1711 m2 (spolu 3439 m2) z pozemnoknižnej parcele č. XXXX zapísanej vo vložke č. XXX. Následne geometrickým plánom č. XXX- XXXX-XXX-XX zo dňa 7. 11. 1989 bol z pozemku parc. č. XXXX/XX o výmere 3439 m2 vytvorený pozemok parc. č. XXXX/XX o výmere 481 m2 (zostatok predstavoval výmeru 2958 m2). Geometrickým plánom č. XXX-XXX-XX-XX zo dňa 30. 11. 1992 bol vytvorený pozemok parc. č. XXXX/XX o výmere 607 m2 z pozemku parc. č. XXXX/XX o výmere 2958 m2, zostatok parc. č. XXXX/XX mal výmeru 2351 m2. Geometrickým plánom č. XXX-XXXXX-XX/XXXX zo dňa 4. 10. 2006 boli vytvorené z pozemku parc. č. XXXX/XX o výmere 2351 m2, nasledovné parcely: č. XXXX/XX o výmere 1053 m2, č. XXXX/XXX o výmere 189 m2, č. XXXX/XXX o výmere 385 m2, č. XXXX/XXX o výmere 512 m2, č. XXXX/XXX o výmere 212 m2 (parc. č. XXXX/XX o výmere 607 m2 bola už vytvorená predchádzajúcim geometrickým plánom). Žalovaný v 1. rade previedol na žalovaného v 2. rade viac práv než mal sám, keďže novovytvorené parcely z pôvodnej pozemnoknižnej parcely boli v ideálnom spoluvlastníctve členov - fyzických osôb žalobcu a žalovaného v 1. rade. Krajský súd v Banskej Bystrici v označenom rozhodnutí riešil otázku naliehavého právneho záujmu pozemkového spoločenstva na vyslovení neplatnosti zmluvy, pričom konštatoval, že z právnej úpravy nepochybne vyplýva, že spoločenstvo ako právnická osoba má právny záujem na podnikaní ako aj na dosahovaní zisku, pričom tento môže prerozdeliť medzi svojich členov (nemožno preto klásť jednoznačné rovnítko medzi osoby podielnikov a navrhovateľa ako právnickú osobu, ktorá zastrešuje hospodársku činnosť jednotlivých podielových spoluvlastníkov nehnuteľností. Keďže podielové spoluvlastníctvo je nerozdeliteľné, navrhovateľ môže mať naliehavý právny záujem na tom, aby sa nehnuteľnosti nedrobili, pritom nedochádzalo k ich strate, čím by došlo vlastne k zníženiu prípadného zisku z hospodárenia na týchto majetkoch, i keď by relatívne nedošlo k zmene podielov, podielových spoluvlastníkov na týchto nehnuteľnostiach). Existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení môže byť daná aj vtedy, keď určenie existencie práva alebo právneho vzťahu, o ktoré v konaní ide, priaznivo (príp. nepriaznivo) ovplyvní právne postavenie žalobcu voči žalovanému. Toto priaznivé (nepriaznivé) ovplyvnenie môže spočívať nielen v odstránení spornosti, či neistoty žalobcovho právneho postavenia voči žalovanému (vo vzťahu k predmetu sporu), ale aj v založení možnosti uplatnenia (voči žalovanému) vlastného (zo zákona, príp. zo záväzkového vzťahu) vynútiteľného práva k predmetu určenia. Bola preto daná aktívna legitimácia žalobcu ako aj naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Zákonnou povinnosťou žalovaného v 1. rade ( ) bolo ponúknuť všetkým ostatným spoluvlastníkom na predaj predávané spoluvlastnícke podiely, ktorú si žalovaný v 1. rade nesplnil. Neumožnil tak členom žalobcu využitie ich zákonného predkupného práva, v dôsledku čoho je predmetná kúpna zmluva relatívne neplatná podľa . Na súdnom pojednávaní dňa 5. 4. 2011 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu označil jednotlivých podielových spoluvlastníkov, ktorí sú členmi žalobcu a súčasne právnymi nástupcami pôvodných podielových spoluvlastníkov zapísaných na LV č. XXX.

Žalovaný v 1. rade so žalobou nesúhlasil. Poukazoval na skutočnosť, že žalobca je právnickou osobou. Aktívne vecne legitimovaným účastníkom konania v prejednávanej veci môže byť len vlastník nehnuteľnosti. Nie je daný ani naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení, keďže žalobca daným určovacím petitom nedosiahne odstránenie spornosti žalobcovho tvrdeného vlastníckeho práva k predmetu kúpy a neodstráni sa neistota v jeho právnom postavení. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie a naliehavého právneho záujmu je preukázaný samotným tvrdením žalobcu, podľa ktorého by po rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní sp. zn. XXCo/XX/XX zo dňa 27. 11. 2003 malo dôjsť k spätnému zápisu vlastníctva na pôvodných podielových spoluvlastníkov k predmetu neplatnej kúpnej zmluvy, teda členov žalobcu ako aj žalovaného. Členovia žalovaného v 1. rade a súčasne podieloví spoluvlastníci k predmetným nehnuteľnostiam podali v roku 2009 žalobu. Na Okresnom súde Liptovský Mikuláš v konaní pod sp. zn. sa domáhajú určenia vlastníckeho práva, v dôsledku zrušenia podielového spoluvlastníctva reálnym rozdelením pôvodnej pozemnoknižnej parcely č. XXXX. Tá bola v podielovom spoluvlastníctve členov žalobcov ako aj žalovaného v 1. rade, resp. ich právnych predchodcov, ktorí v dôsledku reálnej deľby sú výlučnými vlastníkmi. Zákon o pôde obnovil už existujúci právny režim spoločenstiev a právny režim vo vzťahu k pôvodnému urbárskemu majetku. V prejednávanej veci je sporné, či nehnuteľnosti, ku ktorým bolo v dôsledku rozhodnutia ROEP v roku 1999 vytvorené podielové spoluvlastníctvo pre členov dvoch rôznych pozemkových spoločenstiev, sú spoločnou vecou podľa Ako členovia dvoch rôznych pozemkových spoločenstiev (žalobcu a žalovaného v 1. rade), môžu byť podielovými spoluvlastníkmi len tých pozemkov, ku ktorým má výlučné právo hospodárenia a nakladania s ňou jednotlivé spoločenstvo. Vlastníci podielu spoločných nehnuteľností musia byť súčasne členmi jedného spoločenstva.

Žalovaný v 2. rade so žalobou nesúhlasil. V čase uzatvárania kúpnej zmluvy dňa 22. 12. 2009 bol na liste vlastníctva č. XXX v katastri nehnuteľností zapísaný ako výlučný vlastník predmetných nehnuteľností žalovaný v 1. rade. Tvrdenie žalobcu o absencii dobromyseľnosti žalovaného v 2. rade je účelové. Podľa o katastri nehnuteľností v znení neskorších predpisov, údaje katastra sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. V čase nadobudnutia vlastníckeho práva k pozemkom žalovaným v 2. rade neexistovali žiadne skutočnosti, z ktorých by žalovaný v 2. rade pri bežnej miere opatrnosti, ktorú od neho možno spravodlivo požadovať, mal a mohol mať pochybnosti o hodnovernosti a záväznosti údajov katastra o vlastníckom práve. Vyhlásenia predávajúceho v kúpnej zmluve sú štandardnou súčasťou kúpnych zmlúv týkajúcich sa nehnuteľností. V zmysle ustálenej judikatúry platí zásada prezumcie správnosti rozhodnutí vydávaných orgánmi verejnej správy. Skutočnosť, že správne rozhodnutie, ktoré bolo právnym titulom nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, sa neskôr ukáže ako nesprávne a to v čase, keď vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nadobudla už ďalšia osoba, nemôže mať za následok zánik vlastníckeho práva tejto ďalšej osoby. Žalovaný v 2. rade nadobudol vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam v dobrej viere. Krajský súd v Banskej Bystrici v označenom rozhodnutí uviedol, že v konaní bolo jednoznačne ozrejmené a vysvetlené na základe katastrálnej mapy, kde je zakreslená hranica pozemkov patriacich do vlastníctva urbáru v O..

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, listinami: výpisom z LV, kópiou pozemnoknižnej vložky, zapožičaným spisovým materiálom Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. , správami Katastra Liptovský Mikuláš, zaslanými kópiami listín, geometrickými plánmi, zapožičaným spisovým materiálom Katastrálneho úradu v Žiline, Správa katastra Liptovský Mikuláš sp. zn. Z. XXX/XXXX, Zmluvou o nájme pozemkov spolu s grafickým znázornením predmetu nájmu, zistiac nasledovné:

Výsluchom štatutárneho zástupcu žalobcu bolo zistené, že sporný majetok bol odkúpený od rodiny O. a to obyvateľmi O. (U. A.) a obyvateľmi Z. (od štyroch maloletých detí rodiny O.). Kúpili sa podiely, nie výmery. Pani A. chcela predať reálnu časť, to sa nepodarilo. Kráľovský súd Liptovský Mikuláš zrušil takýto úkon a vrátil vec do pôvodného stavu s tým, že ide len o ideálny podiel jednej štvrtiny. Tento princíp platí doposiaľ. K vkladovaniu predmetnej kúpnej zmluvy došlo na nátlak pracovníka Správy katastra Liptovský Mikuláš, preto došlo k zápisu až v rokoch 2007 - 2008. V rámci ROEP neskôr došlo k stotožneniu pozemnoknižnej parcely s pozemkami zapísanými v registri E-KN, zapísané na LV č. XXX. Ako podieloví spoluvlastníci sú zapísaní fyzické osoby, ktoré sú členmi žalobcu a žalovaného v 1. rade. Žalobca vznikol po roku 1989 ako občianske združenie. Neskôr jeho evidencia prešla na mesto, následne obvodný lesný úrad. Po vzniku sa spoločenstvo snažilo, aby im predmetné nehnuteľnosti predstavujúce lesy, boli vydané. V roku 1992 bola uzavretá dohoda o vydaní užívacieho práva k nehnuteľnostiam, uzavretá so štátnymi lesmi. Po vykonaní úprav ROEP každý, kto v V. V. chcel niečo robiť, musel mať súhlas obidvoch pozemkových spoločenstiev (O. Q. Z.). Percentuálne vymedzenie podielu jednotlivých spoločenstiev vo vzťahu k majetkovému substrátu pozostáva z podielu žalobcu 50,8 %, žalovaného v 1. rade 47 %, zvyšok má Slovenský pozemkový fond za neznámych vlastníkov.

Výsluchom štatutárneho zástupcu žalovaného v 1. rade bolo zistené, že pri odpredaji nehnuteľností žalovanému v 2. rade vychádzali zo zápisu na liste vlastníctva. Titulom nadobudnutia vlastníckeho práva žalovaného v 1. rade k predmetným nehnuteľnostiam bolo rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici a následne vydaný list vlastníctva. Pôvodnými vlastníkmi, fyzickými osobami v počte 31, boli obyvatelia O.. Tí sa združili a dali do nájmu tieto nehnuteľnosti, po roku 1992 štátne lesy nehnuteľnosti vrátili vlastníkom, konkrétne fyzickým osobám. Tí pristúpili k zmluve o založení pozemkového spoločenstva a na základe zmlúv s týmito osobami pozemkové spoločenstvo O. požiadalo o právnu subjektivitu, ktorú získalo v roku 1996. Žalovaný v 1. rade mal za to, že je oprávnený, na základe uznesenia valných zhromaždení fyzických osôb, uzatvárať nájomné ako aj kúpne zmluvy s inými subjektmi. Vlastníctvo k pozemku zostalo konkrétnym fyzickým osobám.

Výsluchom štatutárneho zástupcu žalovaného v 2. rade bolo zistené, že žalovaný v 2. rade zistil podľa listu vlastníctva, kto je vlastníkom predmetných pozemkov. Žalovaný v 2. rade mal vedomosť o presnej lokalite, v ktorej sa nachádzajú predmetné pozemky. Zmluvu o nájme pozemkov zo dňa 16. 2. 2006 podpisoval štatutárny zástupca žalovaného v 2. rade. Grafický náčrt bol súčasťou dodatku k tejto nájomnej zmluve v roku 2008. Grafický náčrt vyhotovilo investičné oddelenie žalovaného v 2. rade. Farebne sú odlíšené časti tak, že pozemky v nájme sú zobrazené modrou farbou a tie, na ktoré sa vzťahoval investičný zámer žltou farbou. V grafickom náčrte boli zahrnuté aj predmetné pozemky. Podľa grafického náčrtu predmetné pozemky patrili do pásma Z. Q. O.. Pre žalovaného v 2. rade bol však rozhodujúci list vlastníctva. Zmluvné dojednania v článku 3.1 a 3.2 predstavujú štandardný postup, ktorým žalovaný v 2. rade aplikuje v zmluvách.

Z výpisu z LV č. XXX zo dňa 2. 5. 2011 bolo zistené, že výlučným vlastníkom nehnuteľností: pozemok parc. č. C. XXXX/XX o výmere 1053 m2, ostatné plochy, pozemok parc. č. C. XXXX/XX o výmere 607 m2, zastavané plochy a nádvoria, pozemok parc. č. KNC XXXX/XXX o výmere 189 m2, ostatné plochy, pozemok parc. č. C. XXXX/XXX o výmere 385 m2, ostatné plochy, pozemok parc. č. C. XXXX/XXX o výmere 512 m2, ostatné plochy, pozemok parc. č. C. XXXX/XXX o výmere 212 m2, ostatné plochy, je žalovaný v 2. rade. Titulom nadobudnutia vlastníckeho práva bola kúpna zmluva vkladovaná pod sp. zn. Z. XXX/XXXX. Z pripojeného spisového materiálu Katastrálneho úradu Žilina, Správa katastra Liptovský Mikuláš sp. zn. Z. XXX/XXXX bolo zistené, že rozhodnutím zo dňa 26. 2. 2010 bol povolený vklad vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam v prospech žalovaného v 2. rade na základe kúpnej zmluvy zo dňa 22. 12. 2009 uzavretej medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade, za dohodnutú kúpnu cenu 298.745 eur. Podľa článku 3.1 predávajúci (žalovaný v 1. rade) vyhlásil, že vlastnícke právo k predmetu kúpy nie je obmedzené žiadnym vzťahom, na prevod nie je potrebný súhlas akejkoľvek tretej osoby, na predmete kúpy neviazne žiadne právo tretej osoby, pričom pokiaľ sa preukáže ktorékoľvek z vyhlásení za nepravdivé, predávajúci sa zaviazal odstrániť vadu predmetu kúpy, inak nahradiť škodu. Podkladom pre zápis žalovaného v 1. rade na list vlastníctva bol Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. XXCo XX/XX-XXX.

Zo zapožičaného spisového materiálu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. bolo zistené, že rozsudkom KS v Banskej Bystrici zo dňa 27. 11. 2003 č. k. XXCo/XX/XX-XXX (právoplatný 30. 1. 2004) bol zmenený rozsudok Okresného súdu, v konaní začatom na návrh navrhovateľa Urbár a komposesorát O., Pozemkové spoločenstvo L. M., T. XXXXXXXX, proti odporcovi Slovenské telekomunikácie a. s. so sídlom v Bratislave tak, že bola určená neplatnosť kúpnej zmluvy zo dňa 26. 1. 1983 uzavretá medzi zástupcami podielnikov zrušeného útvaru bývalých urbarialistov obce K. O. V., G.. X. X. XXXX, K. Z. L. M., F.. Z. Č.. X Q. Q. L., P.. R.T., G.. X. X. XXXX, K. L. M.. Navrhovateľ sa domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 26. 1. 1983, ktorým bol odpredaný pozemok parc. č. EN XXXX/XX o výmere 3439 m2, odčlenený geometrickým plánom z pozemku č. XXXX zapísaný v pozemkovej knihe vo vložke č. XXX C.. Ú.. K., ktorého podielovými spoluvlastníkmi sú členovia pozemkového spoločenstva Urbár a komposesorát O.. Odporca žiadal návrh zamietnuť s tým, že nehnuteľnosť kupoval jeho právny predchodca od členov Z. komposesorátu. Odvolací súd konštatoval, že pre pochopenie zmyslu významu pozemkových spoločenstiev je potrebné pochopiť, za akých podmienok spoločenstvá vznikli a ako boli v minulosti regulované. Aj po prijatí jednotného zákona ostávajú ako právne doklady prekonané staré záznamy v pozemkových knihách, zoznamy spoluvlastníkov v rukách nového vedenia a ostanú aj naďalej podielové spoluvlastnícke vzťahy. Nové spoločenstvá, akými sú urbáre a komposesoráty, už dnes nemôžu vznikať, môžu sa len obnovovať a reštituovať. Tieto spoločenstvá nadväzujú na právne pomery, ktoré boli v období feudalizmu a rozpadu feudalizmu. Pomer medzi zemepánom a poddaným sa nazýval urbárstvom. Po roku 1848 sa poddaný stal plným vlastníkom nehnuteľností, od roku 1855 došlo k zavedeniu evidencie v pozemkových knihách. Urbárske a iné spoločenstvá vznikali a dodnes sa zachovávajú, majú svoje opodstatnenie v dôsledku racionálnej požiadavky spoločného užívania. Boli zachované osobitné pomery ohľadom urbárskych práv voči lesom, pasienkom, lúkam a trstiskám. Pre tento druh pozemkov vznikali tzv. urbárske spoločenstvá, pretože pri ostatných pozemkoch urbár zanikol, nakoľko každý sedliak, podielnik sa stal vlastníkom pozemku získaného predtým v rámci urbárskeho delenia. V niektorých prípadoch sa aj tieto pozemky prevádzali k urbárskej pozemkovej podstate, avšak všeobecne sa stali spoločným vlastníctvom bývalých urbárnikov, zaknihovaný bol jediný kus poľa a urobený zoznam vlastníkov v pozemnoknižnom protokole spolu s označením podielu. V roku 1898 bol vydaný osobitný zákon pre podmienky urbárnikov v Uhorsku, a to základný článok XIX z roku 1898 o štátnom spravovaní obecných a niektorých iných lesov a hôr, ako aj o úprave hospodárskej správy spoločne užívaných lesov a hôr, ktoré sú nedielnym vlastníctvom komposesorátov a bývalých urbarialistov. Všetky aj neskoršie regulácie si zachovávali osobitný poriadok ohľadne spoločného urbárskeho pozemkového a iného majetku. Majetok ako celok zostal viazaný ohľadne riadneho udržiavania, obhospodarovania a poberania úžitkov pod štátnym dozorom, pričom každému vlastníkovi - podielnikovi patrilo právo zo svojim vlastníckym podielom voľne nakladať. Právny režim pozemkových spoločenstiev sa v podstate zachoval doteraz, čo našlo odraz aj v tom, že pri lesnej pôde nemohol si vyžiadať urbárnik či komposesor vyčlenenie reálnej parcely zo spoločného pozemku. Odvolací súd uviedol, že z právnej úpravy nepochybne vyplýva, že spoločenstvo ako právnická osoba má právny záujem na podnikaní ako aj na dosahovaní zisku, pričom tento môže prerozdeliť medzi svojich členov. Nemožno preto položiť jednoznačné rovnítko medzi osoby podielnikov a navrhovateľa ako právnickú osobu, ktorá zastrešuje hospodársku činnosť jednotlivých podielových spoluvlastníkov nehnuteľností. Keďže podielové spoluvlastníctvo je nedeliteľné, navrhovateľ môže mať právny záujem na tom, aby sa nehnuteľnosti nedrobili, pritom nedochádzalo k ich strate, čím by došlo vlastne k zníženiu prípadného zisku z hospodárenia na týchto majetkoch, i keď by relatívne nedošlo k zmene podielov podielových spoluvlastníkov. Navrhovateľ môže mať právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu z vyššie uvedených dôvodov a to odhliadnuc od práv jednotlivých podielových spoluvlastníkov k nehnuteľnosti. Tento právny úkon mal vplyv na rozsah majetku, s ktorým hospodári navrhovateľa a ktorý môže priniesť väčšie zisky pre jednotlivých podielnikov. Neplatnosť zmluvy mohli samozrejme žalovať i jednotliví podieloví spoluvlastníci, ale toto právo patrí aj navrhovateľovi. Navrhovateľ preukázal dostatočný naliehavý právny záujem na určení neplatnosti takejto zmluvy. Odvolací súd tiež uviedol, že nebola preukázaná skutočnosť, že nehnuteľnosť bola len vo vlastníctve spoluvlastníkov zapísaných pod radovým číslom 2 a nasledujúcich, označených ako Z. komposesorát. Nehnuteľnosť na základe zápisu z 29. 10. 1876, pozemok parc. č. XXXX patril do vlastníctva rodiny O., vlastníkom nehnuteľností boli vlastníci pod radovým číslom 1a až d v polovici, pod radovým číslom 2 sú zapísaní ďalší spoluvlastníci, ktorí nehnuteľnosť vlastnili v 1-ine a pod radovým číslom 3 bol vlastníkom Y. O., ktorý nehnuteľnosť vlastnil vo veľkosti 1-iny. Vlastníci pod radovým číslom 1a až d nehnuteľnosť previedli na vlastníkov zapísaných pod B44 až 423 a vlastníci pod radovým číslom 2 nehnuteľnosti previedli na vlastníkov zapísaných pod B6 až B37 (občania O.). Podľa predloženej zmluvy č. XXX/XXXX došlo k zápisu vlastníckeho práva od Q. O., ktorá odpredala nehnuteľnosti občanom O.. Predložený výpis z pozemkovej knihy je len čiastočný, ktorý neakceptuje historickú skutočnosť, ktorou došlo k odpredaju nehnuteľností zapísaných v pozemkovej knihe ako jedno pozemnoknižné teleso.

Návrhom zo dňa 28. 4. 2004 Urbár a komposesorát O. Pozemkové spoločenstvo adresovaným Správe katastra Liptovský Mikuláš, sa domáhal, vzhľadom na rozhodnutie KS Banská Bystrica č. XXCo/XX/ XX zo dňa 27. 11. 2003, aby vlastníctvo bolo späť zapísané na príslušné listy vlastníctva jednotlivých podielnikov urbáru a komposesorátu O.G., Pozemkové spoločenstvo. Písomnosťou zo dňa 23. 3. 2007 Pozemkové spoločenstvo O. opätovne podalo Správe katastra Liptovský Mikuláš návrh na zápis rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. XXCo/XX/XX podľa geometrického plánu XXXXXXXX-XX/XXXX a nie podľa citovaného rozsudku, ktorý uvádza parcelné číslo EN XXXX/XX. Geometrickým plánom č. XXX-XXXXX-XX/XXXX zo dňa 4. 10. 2006 boli vytvorené z pozemku parc. č. XXXX/XX o výmere 2351 m2, nasledovné parcely: č. XXXX/XX o výmere 1053 m2, č. XXXX/XXX o výmere 189 m2, č. XXXX/XXX o výmere 385 m2, č. XXXX/XXX o výmere 512 m2, č. XXXX/XXX o výmere 212 m2 (parc. č. XXXX/XX o výmere 607 m2 bola už vytvorená predchádzajúcim geometrickým plánom). Geometrickým plánom č. XXX-XXX-XXXX-XX zo dňa 3. 9. 1982 došlo k vytvoreniu parciel č. XXXX/XX o výmere 1728 m2 a parc. č. XXXX/XX o výmere 1711 m2 (spolu 3439 m2) z pozemnoknižnej parcele č. XXXX zapísanej vo vložke č. XXX. Následne geometrickým plánom č. XXX-XXXX-XXX-XX zo dňa 7. 11. 1989 bol z pozemku parc. č. XXXX/XX o výmere 3439 m2 vytvorený pozemok parc. č. XXXX/ XX o výmere 481 m2 (zostatok predstavoval výmeru 2958 m2). Geometrickým plánom č. XXX-XXX-XX- XX zo dňa 30. 11. 1992 bol vytvorený pozemok parc. č. XXXX/XX o výmere 607 m2 z pozemku parc. č. XXXX/XX o výmere 2958 m2, zostatok parc. č. XXXX/XX mal výmeru 2351 m2. Bolo tak preukázané vytvorenie pozemkov označených v predmetnej kúpnej zmluve uzavretej medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade, z pozemnoknižnej parcely č. XXXX zapísanej vo vložke č. XXX Pozemková kniha M. O.. Z listu vlastníctva č. XXX C.. Ú.. V. V. položka Z. XXX/XX bolo zistené, že došlo k zápisu rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici XXCo/XX/XX pre pozemky podľa geometrického plánu č. XXXXXXXX- XX/XXXX, vlastník Pozemkové spoločenstvo O., L. M., veľkosť podielu 1/1. Z listiny Obvodného lesného úradu Liptovský Mikuláš bolo zistené, že dňa 9. 2. 2010 sa uskutočnilo pracovné rokovanie zamerané na spoločné obhospodarovanie parciel v k. ú. V. V.. Pozemkové spoločenstvo O.Š. a Spoločenstvo bývalých urbarialistov a komposesorát, Pozemkové spoločenstvo Z. boli vyzvaní na predloženie návrhov na užívanie parciel. Dňa 18. 9. 2007 bola uzatvorená ústna dohoda o dočasnom užívaní uvedených parciel (KNE XXX Q. XXXX Z. C.. Ú.. V. V.), jednotlivými spoločenstvami do 31. 12. 2009 na základe navrátenia užívacích práv z roku 1992 spoločenstvám, lesným závodom P.. Z listiny Obvodného lesného úradu L. M. zo dňa 18. 9. 2007 bolo zistené, že pozemkové spoločenstvo O. a spoločenstvo bývalých urbarialistov a komposesorát Z., na spoločných parcelách KNE XXXX C.. Ú.. V. V. bude vyžadovať plnenie povinnosti stanovej zákonom, pričom apeloval na obidve spoločenstvá, aby uzavreli dohodu o užívaní, aby nebola obmedzená lesnícka činnosť v lesných porastoch. Z oznámenia obvodného lesného úradu L. M. zo dňa 1. 7. 2010 bolo zistené, že úrad od 1. 7. 2010 eviduje T. O. ako odborného lesného hospodára, ktorý bude zabezpečovať odborné hospodárenie na lesných pozemkoch, ktoré sú v spoločnom vlastníctve Spoločenstva bývalých urbarialistov a komposesorátu, Pozemkové spoločenstvo Z. - L. M. a Pozemkového spoločenstva O. (N. XXXX C.. Ú.. V.), Q. B. Z. ako odborného lesného hospodára, ktorý bude zabezpečovať odborné hospodárenie na lesných pozemkoch, nachádzajúcich sa v k. ú. V. O.. Č.. N. XXXX. Z písomnej správy Katastrálneho úradu v Žiline, Správa katastra Liptovský Mikuláš zo dňa 24. 11. 2011 bolo zistené, že v pozemkovej knihe je založený originál pozemnoknižnej vložky č. XXX C.. Ú.. K. na pozemnoknižnú parcelu č. XXXX. Pozemnoknižná vložka je po ROEP uzavretá.

Zo zmluvy o nájme pozemkov, uzavretej dňa 16. 2. 2006 medzi Spoločenstvom bývalých urbarialistov a komposesorát, Pozemkové spoločenstvo Z. - L. M. (žalobca), ako prenajímateľom a spoločnosťou Jasná, Nízke Tatry a. s., so sídlom Demänovská Dolina, Otupné 111, IČO 31560636 (žalovaný), ako nájomcom bolo zistené, že predmetom zmluvy o nájme pozemkov je užívanie časti pozemkov, zapísaných aj na LV č. XXX C.. Ú.. V. V., parc. č. C.-N. XXXX o výmere 5.343.968 m2, lesné pozemky, zapísané na LV č. XXX. Dňa 16. 2. 2006 bol uzavretý dodatok č. 1 k zmluve o nájme pozemkov. Dňa 14. 5. 2007 bol uzavretý k zmluve o nájme pozemkov dodatok - investičný zámer, v predmete dodatku bolo uvedené, že v prípade parcely č. XXXX zapísanej na LV č. XXX je spoluvlastnícky podiel 50. 432% podielnikov prenajímateľa v čase uzatvorenia zmluvy, neoddeliteľnou súčasťou dodatku bolo grafické znázornenie predmetu nájmu, z ktorého bolo zistené (legenda grafických značiek), že predmetné nehnuteľnosti označené v kúpnej zmluve medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade, boli graficky znázornené v pásme Pozemkových spoločenstiev Z. a O.Í..

Z obsahu pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. bolo zistené, že dňa 10. 9. 2009 bola podaná na tunajšom súde žaloba podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX C.. Ú.. V. V. v počte 416, proti žalovaným podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX C.. Ú.. V. V. v počte 1 až 684, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, vytvoreným geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XX/XX zo dňa 10. 8. 2009 z pozemku parc. č. KN- E č. X - XXXX, o výmere 5336218 ha, zapísaný na LV č. XXX C.. Ú.. V. V.. Žalobcovia tvrdili, že došlo k faktickému rozdeleniu pozemkov medzi podielovými spoluvlastníkmi združenými v jednotlivých urbárskych spoločenstvách (O. Q. Z.), vzhľadom na stanovené hranice pozemkov, pričom každé urbárske spoločenstvo odovzdalo konkrétne lesné pozemky a následne došlo k uzavretiu dohody o vydaní majetku. V konaní zatiaľ nedošlo k vytýčeniu ani prvého súdneho pojednávania.

Z písomnej správy Katastrálneho úradu Žilina, Správa katastra Liptovský Mikuláš zo dňa 25. 10. 2002 bolo zistené, že v pozemkovej knihe vo vložke XXX C.. Ú.. K. je zapísaná parcela č. XXXX na pôvodných vlastníkov, jednotlivé fyzické osoby pod B1 - 2412 až do roku 1964, zo zápisov nie je možné vylustrovať, ktorý z podielových spoluvlastníkov boli ku dňu 26. 1. 1983 združení vo Z. komposesoráte a ktorí v Pozemkovom spoločenstve Urbár a komposesorát O.. Z pozemnoknižnej vložky č. XXX pozemkovej knihy M. O. bolo zistené, že na základe kúpno-predajnej zmluvy zo dňa 26. 3. 1892, schválenej sirotskou stolicou, vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaným na mene maloletých U., Y.Š., M. Q. U. O., evidovaných pod AI parc. č. XXXX Q. XXXX/B sa zapisuje v prospech: XX. O. M. v podiele 85575/1.231.110 B1361, 45. Z prekladu pozemkovoknižnej vložky pre k. ú. M. O. bol zistený zápis: došlo 1. 5. 1892 pod číslom 2061. Z odpisu kúpno-predajnej zmluvy O. - Z. zo dňa 1. 5. 1892 bolo zistené, že kúpno-predajná zmluva bola uzavretá medzi Q. O. Q. E. M. U., Y., M. Q. U. O., dedičov ako odpredávateľmi a Z. obyvateľmi, o odpredaji: hôľne a hôrne grunty, zapísané v Pozemkovej knihe M. O., Z. Č.. XXX O.. Č.. XXXX Q. XXXX/B (a ďalšie tam uvedené), v takých proporciách, aké sú pri podpise mien jednotlivých odkupiteľov vykázané. Majetková podstata vo vložke č. XXX O.ozemkovej knihy O. bola označená nasledovne: parc. č. XXXX, les z: U., V. O. M., K. V., G. Š. V., O. J., C. B., P., G. J., A., Z., U., M., A., C. Q. B. W., zápis: spoločné obhospodarovanie nehnuteľností, evidované v A č. XXXX je riešené stanovami v zmysle ustanovenia zákona č. XIX z roku 1898. Podľa zápisu v pozemnoknižnej vložke XXX poradové číslo 41 malo dôjsť k deleniu parcely na dve časti a to na lúky zvané L., ponechané vo vlastníctve maloletej U., Y., M. Q. U. Q. L., ktoré tvorili lúčne vlastníctvo Q. O., zapísané do novovytvorenej pozemkovej knihy XXX pod položkou B2 - 40. Pod poradovým číslom 42 vložky č. XXX pozemkovej knihy vlastnícke právo zapísané pod B 40 sa vracia do pôvodného stavu (došlo dňa 21. 8. 1891 sa zapisuje pod A.1, vychádzajúc pri výmaze pod B 41, sa zapisujú na maloleté: U., Y., M. Q. U. O. a v časti evidovanej pod B 1a - d; B 2 na mene Q. O. P.. A., resp. právnych nástupcov B.G. M. Q. A..). Podľa správy Katastrálneho úradu v Žiline, Správa katastra Liptovský Mikuláš zo dňa 24. 11. 2011, pozemnoknižná parcela č. XXXX bola vedená v pozemnoknižnej vložke č. XXX C.. Ú.. K.. Po zápise ROEP je zapísané vlastníctvo na LV č. XXX C.. Ú.. V. V. ako pozemok parcela registra E - KN evidovaná na mape určeného operátu parc. č. XXXX, lesné pozemky o výmere 5.239.968 m2. Z priloženého výpisu z LV č. XXX C.. Ú.. V. V. zo dňa 23. 11. 2011 bolo zistené, že došlo k zápisu parcelného čísla XXXX o výmere 5.239.968 m2, lesné pozemky, v časti B vlastníci pod poradovým číslom 1 až 929. V časti C listu vlastníctva je uvedená poznámka: spoločné nehnuteľnosti podielnikov Spoločenstvo bývalých urbarialistov a komposesorát Pozemkové spoločenstvo Z. - L. M. a podielnikov Pozemkové spoločenstvo O.. Zo súhrnnej správy k spracovaniu registrov obnovenej evidencie pozemkov k. ú. V. V. bolo zistené, že medzi protokolmi Pozemkovej knihy je aj vložka XXX.

Podľa :

Návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä

c) o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa :

Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov:

Podielové spoluvlastníctvo spoločnej nehnuteľnosti je nedeliteľné a nemožno ho zrušiť a vyporiadať podľa osobitných predpisov.

Podľa , o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov:

Spoločenstvo s cieľom racionálne hospodáriť na spoločnej nehnuteľnosti obstarávať spoločné veci vyplývajúce zo spoluvlastníctva k nej môže

a) vykonávať poľnohospodársku prvovýrobu a s tým súvisiace spracovanie alebo úpravu poľnohospodárskych produktov,

b) hospodáriť v lesoch a na vodných plochách, ak túto činnosť upravujú osobitné predpisy, spoločenstvo vykonáva túto činnosť v súlade s týmito osobitnými predpismi.

Podnikateľskú činnosť, ktorá nie je uvedená v odseku 1, môže spoločenstvo vykonávať len za podmienok ustanovených osobitnými predpismi.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd žalobe vyhovel, keď vykonaným dokazovaním mal preukázanú jej dôvodnosť. Žalobca preukázal naliehavý právny záujem na určení neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy. Naliehavý právny záujem má opodstatnenie tam, kde určovacia žaloba vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny rámec, prostredníctvom ktorého je možné dosiahnuť nápravu právneho postavenia členov žalobcu (rozsudok NS ČR ). Odstránenie neistoty právneho postavenia môže spočívať aj v založení možnosti uplatnenia vlastného vynútiteľného práva k predmetu určenia (uznesenie NS SR sp. zn. ). Vlastnícke právo žalovaného v 1. rade bolo zapísané katastrálnym úradom na základe rozsudku KS v Banskej Bystrici, v ktorom konaní žalovaný v 1. rade vystupoval v procesnom postavení žalobcu, pričom sa taktiež domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy. Jeho prvotný návrh na zápis vlastníckeho práva obsahoval požiadavku zápisu vlastníckeho práva na fyzické osoby, ktorými boli jednotliví podielnici a spoluvlastníci predmetných nehnuteľností. Určením neplatnosti kúpnej zmluvy v uvedenom konaní sa obnovil pôvodný vlastnícky vzťah k nehnuteľnostiam, pričom z celého uvedeného súdneho konania, ako aj rozhodnutia odvolacieho súdu, je jednoznačne zrejmý subjekt vlastníckeho práva. Sú ním fyzické osoby zapísané ako spoluvlastníci nehnuteľností pred uzavretím kúpnej zmluvy zo dňa 26. 1. 1983. Bez preukázania titulu nadobudnutia vlastníckeho práva došlo však k zápisu vlastníckeho práva žalovaného v 1. rade. Keďže takto zapísaný (na liste vlastníctva) žalovaný v 1. rade previedol pozemky, vytvorené z pôvodnej pozemnoknižnej parcely zapísanej vo vložke č. XXX, parc. č. XXXX na žalovaného v 2. rade a vlastnícke právo členov žalobcu k tejto pozemnoknižnej parcele bolo preukázané (po ROEP bola pozemnoknižná vložka uzavretá a nehnuteľnosť stotožnená s parc. č. XXXX, zapísanou na LV č. XXX C.. Ú.. V. V.), žalobcovi prislúchalo právo domáhať sa určenia neplatnosti predmetného právneho úkonu. Nebol daný dôvod riešiť otázku existencie vlastníckeho práva členov žalobcu k predmetnej nehnuteľnosti, keďže uvedené právo bolo a je preukázané (zápisom v katastri nehnuteľností na LV č. XXX a v pozemkovej knihe vo vložke č. XXX). Neplatnosť zmluvy v danom prípade nepredstavovala ani riešenie predbežnej otázky. Žalobca preto dôvodne na ochranu svojich práv volil žalobu o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy. Na základe tejto žaloby môže dosiahnuť nápravu svojho právneho postavenia, vrátane svojich členov vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam. Argumenty žalovaných, týkajúce sa absencie naliehavého právneho záujmu žalobcu nemohli obstáť (primárne) z dôvodu nepreukázania správnosti zápisu žalovaného v 1. rade ako vlastníka predmetných nehnuteľností. Žalobca je pozemkovým spoločenstvom, ktorého členmi sú jednotliví podieloví spoluvlastníci predmetných nehnuteľností, ktorí sa môžu domáhať preskúmania zákonnosti zápisu vlastníckeho práva žalovaného v 1. rade, k čomu bolo potrebné vytvoriť možnosť právneho rámca nápravy. Napokon o pôvodný zápis vlastníckeho práva fyzických osôb podielnikov žalovaného v 1. rade žiadal aj samotný žalovaný v 1. rade (v prvotnom návrhu na zápis vlastníckeho práva zo dňa 28. 4. 2004, adresovaný katastrálnemu úradu). Záleží len na žalobcovi a jeho členoch, aký postup zvolí, vzhľadom na meritórne rozhodnutie v danom súdnom konaní (uznesenie KS v Žiline, sp. zn. zo dňa 19. 11. 2009). Neobstojí ani argument reálnej deľby, týkajúci sa výlučného vlastníckeho práva členov žalovaného v 1. rade, ktorí tvrdia v konaní sp. zn. , že sú ako fyzické osoby spoluvlastníkmi nehnuteľností (nie však žalovaný v 1. rade). Bez určenia vlastníckeho práva týchto fyzických osôb, by ani im neprislúchalo prevádzať nehnuteľnosti tretím osobám.

Vykonaným dokazovaním bola preukázaná aj aktívna legitimácia žalobcu v konaní. Kúpna zmluva uzavretá medzi žalovaným v 1. a 2. rade mala vplyv na rozsah majetku, s ktorým žalobca hospodári a ktorý ovplyvňuje výšku zisku dosahovanú z hospodárenia na nehnuteľnostiach. V konaní pred Okresným súdom Banská Bystrica žalovaný v 1. rade vystupoval v procesnom postavení žalobcu, domáhajúc sa taktiež neplatnosti kúpnej zmluvy o prevode pozemkov vo vlastníctve jeho členov a podielnikov. Odvolací súd v označenom konaní okrem akceptácie naliehavého právneho záujmu žalovaného v 1. rade na požadovanom určení, výslovne uviedol, že neplatnosť zmluvy môžu žalovať jednotliví podieloví spoluvlastníci, ale takéto právo domáhať sa neplatnosti určenia kúpnej zmluvy patrí aj pozemkovému spoločenstvu. Nemožno preto položiť jednoznačné rovnítko medzi osoby podielnikov a pozemkové spoločenstvo ako právnickú osobu, ktorá zastrešuje hospodársku činnosť jednotlivých podielových spoluvlastníkov nehnuteľností. Keďže podielové spoluvlastníctvo je nedeliteľné, pozemkové spoločenstvo môže mať právny záujem na tom, aby sa nehnuteľnosti nedrobili, aby nedochádzalo k ich strate, čím by došlo k zníženiu prípadného zisku z hospodárenia na týchto majetkoch (hoci k zmene podielov by nedošlo). Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva účel založenia spoločenstva, spočívajúci v racionálnom hospodárení na spoločnej nehnuteľnosti a obstarávaní spoločných vecí vyplývajúcich zo spoluvlastníctva. Neobstojí preto argument žalovaných o potrebe preukázať u žalobcu oprávnenie uplatňovať príslušné nároky za jednotlivých spoluvlastníkov. Uvedený právny názor vyslovil aj prvostupňový súd (Okresný súd Banská Bystrica), ktorý odvolací súd neakceptoval a podal ako súd vyššieho stupňa iný výklad (akceptujúci vecnú legitimáciu ako aj naliehavý právny záujem pozemkového spoločenstva). Žalobcu je potrebné považovať za subjekt, ktorého právnej sféry sa sporný vzťah týka a má dopad na jeho postavenie (rozsudok NS ČR, sp. zn. ). Vzhľadom na jedno pôvodné pozemnoknižné teleso, z ktorého geometrickými plánmi boli vytvárané jednotlivé pozemky, nebolo možné neprihliadať pri výklade práv na uvedené súdne konanie vedené pred Okresným súdom Banská Bystrica, najmä na závery odvolacieho súdu, s čím súvisí zásada predvídateľnosti postupu súdu a princíp právnej istoty, vrátane ústavov garantovanou rovnosť subjektov pred zákonom. Formalistický výklad podávaný žalovanou stranou nemohol byť preto považovaný za správny.

Žalovaný v 1. rade netvrdil ako ani nepreukázal žiaden titul nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, a to ani k pôvodnému pozemnoknižnému telesu, ako ani k novovytvoreným pozemkom geometrickými plánmi. Dôsledkom súdom určenej neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 24. 1. 1983 je obnovenie pôvodného stavu a to spoluvlastníctva členov žalovaného v 1. rade k pôvodnému pozemnoknižnému telesu. Žalovaný v 1. rade sa nikdy nepovažoval za vlastníka predmetných nehnuteľností, s výnimkou jediného právneho úkonu a to kúpnej zmluvy uzavretej so žalovaným v 2. rade. Výsluchom štatutárneho zástupcu žalovaného v 1. rade bolo zistené, že vlastnícke právo členov žalovaného v 1. rade ako podielnikov ostalo zachované. Túto skutočnosť preukazuje aj súdne konanie vedené na tunajšom súde pod sp. zn. , v ktorom sa fyzické osoby, podielnici žalovaného v 1. rade, domáhajú určenia svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Predmetný pozemok nikdy nebol v pozemkovej knihe prevedený k urbárskej pozemkovej podstate. Od samého počiatku nadobudnutia ideálnych spoluvlastníckych podielov (od rodiny O.) boli zapísaní ako podieloví spoluvlastníci jednotlivé fyzické osoby, s evidovaným právom spoločného hospodárenia, neskôr spoločného užívania, vzhľadom na druh pozemkov (lesy). Keďže žalovaný v 1. rade nikdy nebol vlastníkom predmetných nehnuteľností, nemohol predmetnou kúpnou zmluvou previesť na žalovaného v 2. rade vlastnícke právo k nehnuteľnostiam. V zmysle zásady, že nikto na iného nemôže previesť viac práv než má sám, nedošlo k platnému prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na žalovaného v druhom rade a právny úkon je absolútne neplatný podľa pre rozpor so zákonom. Nositeľmi vlastníckeho práva boli jednotliví podieloví spoluvlastníci, fyzické osoby (členovia žalobcu a žalovaného v 1. rade), ktorí však kúpnu zmluvu neuzavreli.

Existencia dvoch pozemkových spoločenstiev nie je dôvodom a nepreukazuje reálnu deľbu nedielneho majetkového substrátu. Odvolací súd v Banskej Bystrici v označenom konaní zdôraznil, že je nevyhnutné akceptovať historickú skutočnosť, že došlo k odpredaju nehnuteľností zapísaných v pozemkovej knihe ako jedno pozemnoknižné teleso. Zástupca žalovaného v prvom rade v uvedenom konaní výslovne uviedol, že O. Q. Q. Z. členovia urbáru sú spolu v jednom pozemkovom telese, len reálne užívanie je iné. Obdobne právny zástupca žalovaného v 1. rade v uvedenom konaní v písomnom podaní zo dňa 27. 11. 1995 (čl. 27) výslovne uviedol, že boli zrušené urbariáty, vlastníci ostali vlastníkmi nehnuteľností, avšak v podielovom spoluvlastníctve, ktoré bolo nedielne. Preto nemohli predať ideálnu časť bez súhlasu ostatných spoluvlastníkov. Pozemkové spoločenstvá a vlastnícke vzťahy boli likvidované vo vzťahu k lesnému majetku bol zrušený uvedený sa spoločenstvá obnovili a považujú sa za pokračovateľa predchádzajúcej štruktúry. Podľa došlo k prevodu lesov do užívania štátnych organizácií, vlastníctvo však neprešlo na iný subjekt. Lesy ostali vo vlastníctve pôvodných vlastníkov, preto nebol dôvod žiadať o obnovu vlastníctva, ale o vydanie lesa. Dohoda o vydaní týchto nehnuteľností sa preto netýka prevodu vlastníctva. Členovia zrušených útvarov zostali spoluvlastníkmi spoločných lesov v pomere podľa svojich podielov. Odvolací súd v Banskej Bystrici vo svojom rozhodnutí zdôraznil, že nové spoločenstvá, akými sú urbáre a komposesoráty, už dnes nemôžu vznikať, môžu sa len obnovovať a reštituovať. Občania si nemôžu nové spoločenstvá zakladať. Tieto spoločenstvá nadväzujú na právne pomery, ktoré boli v období feudalizmu a rozpadu feudalizmu. Lesné pozemky sa stali spoločným vlastníctvom bývalých urbárnikov, zaknihovaný bol jediný kus a urobený zoznam vlastníkov v pozemnoknižnom protokole spolu s označením podielu. V rámci tohto procesu v roku 1898 bol vydaný osobitný zákon a to základný článok XIX o štátnom spravovaní obecných a niektorých iných lesov a hôľ, ako aj o úprave hospodárskej správy spoločne užívaných lesov a hôľ, ktoré sú nedielnym vlastníctvom komposesorátov a bývalých urbarialistov. Uvedenú skutočnosť preukazuje aj zápis v pozemkovej knihe v časti A. majetková podstata (spoločné gazdovanie a obhospodarovanie parc. č. XXXX podľa zák. čl. XIX z roku 1898). Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že existoval Urbár a komposesorát O. ako aj Z. urbariát, ako aj uzavretie kúpnej zmluvy z roku 1886, kedy došlo od pôvodného zemepána k odpredaju nehnuteľností vlastníkom zapísaným v pozemkovej knihe pod B 6 - B 37 ako vlastníci z O., ďalšou zmluvou o šesť rokov neskôr došlo k odpredaju nehnuteľností vlastníkom, ktorí sú v pozemkovej knihe zapísaní následne: pod B 44 až B 423, vlastníci z Z.. Jednotlivý vlastník si nemohol vyčleniť reálnu parcelu zo spoločnému pozemku (pri lesnej pôde). Na lesné pozemky sa vzťahovalo zákonom určené obmedzenie vlastníckeho práva. K udržiavaniu nedielnych spoločných hôr (lesov) sa viazali veľmi dôležité záujmy štátu (najvážnejšie verejné záujmy). Preto zákonodarstvo obmedzilo právo spoluvlastníkov, majúcich čiastku v horách patriacich komposesorátu alebo urbárnemu spoločenstvu, aby si horu medzi sebou rozdelili, im prislúchajúci vlastnícky podiel vydelili, čím by sa zmarilo udržiavanie rečnej povahy lesa a jej používateľnosť na ciele spoločenstva. Komplex právnych predpisov, nariadení, obežníkov, sledoval cieľ, aby bývalí urbarialisti si lesy medzi sebou nemohli rozdeliť a naďalej museli lesy spravovať ako spoločný majetok. Prípadné rozdelenie lesov bolo možné len s príslušným povolením zemských úradov, ak došlo trvale k inému hospodárskemu obrábaniu (oráčina, záhrada, lúka alebo vinica). Z toho dôvodu tvrdenie o reálnej deľbe nehnuteľností (v súvislosti s ktorou sa vedie súdne konanie na tunajšom súde pod sp. zn. ) bolo bez právneho významu. Reálna deľba nehnuteľností spoluvlastníkmi, majúca za následok zánik spoluvlastníctva, sa vzťahovala na iné druhy pozemkov. Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici nebolo preukázané, že by došlo k právne významnému vytvoreniu hranice medzi vlastníctvom jednotlivých podielnikov urbariátu v O.Š. Q. Z., a to autoritatívne alebo inak.

Na uvedenú právnu úpravu nadviazal aj o pozemkových spoločenstvách, ktorý v definoval podielové spoluvlastníctvo spoločných nehnuteľností ako nedeliteľné, ktoré nemožno zrušiť a vyporiadať podľa osobitných predpisov. Podľa je pozemkové spoločenstvo definované tak, že sa ním rozumie lesné a pasienkové spoločenstvo vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti, na ktoré sa vzťahovali právne predpisy o úprave právnych pomerov majetku bývalých urbarialisotv (urbárnikov), komposesorátov a podobných právnych útvarov, ktoré sa vydali podľa osobitných právnych predpisov a boli obnovené ku dňu účinnosti tohto zákona. V náleze Ústavného súdu SR sp. zn. -44 bol daný výklad spoločnej nehnuteľnosti spôsobom, že je ako celok nedeliteľná a má jednotný právny režim, ktorý sa vzťahuje aj na dispozíciu s vlastníckym podielom spoločnej nehnuteľnosti. V kontexte vyššie uvedeného neobstojí výklad žalovanej strany. Spoločnou nehnuteľnosťou podľa o pozemkových spoločenstvách sa rozumejú pozemky bývalých urbarialistov vydané podľa o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a iného poľnohospodárskeho majetku v znení neskorších predpisov a o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov. Citované ustanovenie je vyjadrením hmotnoprávneho obnovenia spoluvlastníctva spoločnej nehnuteľnosti. Spoločnou nehnuteľnosťou však nie sú organizačné formy na obstaranie spoločných vecí súvisiacich s odovzdaním lesných pozemkov jednotlivým vlastníkom (spoluvlastníkov) v ucelených lesných častiach, ktoré sú jednotkami priestorového rozdelenia lesa definované o hospodárení v lesoch a štátnej správe lesného hospodárstva (zrušený o lesoch). Zo zákona tak došlo k obnoveniu spoluvlastníctva spoločnej nehnuteľnosti jednotlivých spoluvlastníkov - podielnikov a členov pozemkového spoločenstva žalobcu a žalovaného v 1. rade. Tým je naplnené aj ustanovenie , podľa ktorého členom spoločenstva sú všetci spoluvlastníci spoločnej nehnuteľnosti (pretože každý člen pozemkového spoločenstva je spoluvlastníkom spoločnej nehnuteľnosti). Tvrdenie žalovaného, že členovia dvoch rôznych pozemkových spoločenstiev nemôžu byť súčasne podielovými spoluvlastníkmi spoločných pozemkov, ale môžu byť len podielovými spoluvlastníkmi tých pozemkov, ku ktorým má výlučné právo hospodárenia a nakladania s nimi to ktoré spoločenstvo, je účelové a nezohľadňuje historický výklad a právnu kontinuitu právneho poriadku po roku 1989. Zápis spoločnej nehnuteľnosti na list vlastníctva po úpravách ROEP (LV č. XXX) je stotožnením predchádzajúceho preukázaného skutkového a právneho vzťahu, vlastníckych pomerov k predmetným nehnuteľnostiam do obdobia likvidácie pozemkových spoločenstiev a vlastníckych vzťahov

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný v 2. rade pred uzavretím predmetnej kúpnej zmluvy bol v zmluvnom vzťahu so žalobcom, s ktorým mal uzavretú nájomnú zmluvu. Jej predmetom bol aj pozemok zapísaný na LV č. XXX O.. Č.. XXXX pred (ROEP parc. č. XXXX zapísaný vo vložke č. XXX). Práve žalovaný v 2. rade vytvoril grafické znázornenie predmetu nájmu, z ktorého jednoznačne vyplýva, že predmetný pozemok sa nachádza v pásme vyznačenom ako urbár O. Q. Z.. Pokiaľ následne uzavrel predmetnú kúpnu zmluvu so žalovaným v 1. rade, nezachoval požadovanú primeranú mieru opatrnosti. Ak uzatváral so žalovaným v 1. rade predmetnú kúpnu zmluvu subjektívne v dobrej viere, táto dobrá viera nie je však daná so zreteľom k všetkým okolnostiam prípadu, tak ako to vyžaduje právny poriadok. Vzhľadom na zmluvnú spoluprácu so žalobcom, nemohol byť žalovaný v 2. rade objektívne dobromyseľný, pokiaľ svoju dôveru odvádzal výlučne od zápisu v katastri nehnuteľností, aj s prihliadnutím na charakter pozemku. Možno prisvedčiť žalobcovi, že žalovaný mohol a mal vedieť, že predmetné nehnuteľnosti vytvorené geometrickým plánom označeným na LV č. XXX (na ktorom bol zapísaný žalovaný v 1. rade) vznikli z pozemnoknižnej parcely č. XXXX. Na LV č. XXX je tiež obsiahnutý zápis o spoločnom užívaní pozemkových spoločenstiev vo vzťahu k nehnuteľnosti. V zmysle rozhodnutia Ústavného súdu SR ( z 24. 4. 2011), ochrana dôvery neprichádza do úvahy tam, kde by dôvera v určitý právny stav nebola vecne zdôvodnená, t.j. ani princíp právneho štátu nechráni občana pred každou subjektívne chápanou stratou dôvery alebo pred každým sklamaním. Žalovaný v 2. rade mohol byť chránený ako dobromyseľný nadobúdateľ, ak by jeho dôvera v zápis v katastri nehnuteľností bola založená na všetkých relevantných údajoch, s prihliadnutím na vlastné poznatky a informácie, s ktorými disponoval už pred uzavretím kúpnej zmluvy so žalovaným v 1. rade, t.j. ak by bol skutočne vynaložil primeranú opatrnosť na preverenie toho, že predmetné nehnuteľnosti kupuje od ich vlastníka. Podľa katastrálneho zákona údaje katastra sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. S poukazom na článok 20 ods. 1 veta prvá, druhá SR, ako aj článok 1 Protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (oznámenie SMZV č. ), teda a medzinárodným dohovorom garantovanú ochranu vlastníckeho práva, jeho absolútny charakter nebolo možné prijať argumentáciu žalovaného v 2. rade týkajúcej sa dobromyseľnosti pri nadobúdaní vlastníckeho práva od nevlastníka. Je potrebné uviesť, že majetok pozemkového spoločenstva predstavuje súhrn majetkových hodnôt, ktorý vzniká v súvislosti s užívaním a hospodárením na spoločné nehnuteľnosti. Vlastníctvo vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti ostáva zachované. So svojimi podielmi na spoločnej nehnuteľnosti nakladajú vlastníci vo svojom mene a v súlade so zmluvou o založení pozemkového spoločenstva. Pozemkové spoločenstvo preto nemôže prevádzať vlastnícke právo k spoločnej nehnuteľnosti. Vzhľadom na preukázanú absolútnu neplatnosť predmetného právneho úkonu, nebol daný dôvod zaoberať sa dôvodmi relatívnej neplatnosti.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. , keď žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, prislúchala plná náhradu trov konania voči žalovaným v 1. a 2. rade, ktorí boli v konaní neúspešní. Trovy konania pozostávali z náhrady súdneho poplatku zaplateného za podanú žalobu v hodnote 99,50 eur (položka č. 1 písm. b) sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý je prílohou o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov). Trovy konania ďalej pozostávali z odmeny právneho zástupcu žalobcu za zastupovanie v konaní, keď za prvé dva úkony právnej služby mu prislúchala odmena vo výške 2 x 55,49 eur: prevzatie a príprava zastúpenia, žaloba, spolu 110,98 eur ( v spojení s , Vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Predmetom konania bola neplatnosť právneho úkonu, nie určenie vlastníckeho práva. Hodnotu neplatnosti právneho úkonu nie je možné vyjadriť hodnotou veci. Predmetom konania nebolo peňažné plnenie ani cena veci alebo práva, ako ani hodnota pohľadávky alebo záväzku, preto nebol daný dôvod považovať za tarifnú hodnotu peňažné plnenie alebo cenu veci, práva. Podľa Vyhlášky č. v znení neskorších predpisov, právnemu zástupcovi prislúchala odmena aj za zastupovanie na súdnych pojednávaniach: dňa 15. 2. 2011, 5. 4. 2011, 23. 6. 2011, 4. 10. 2011 a 6. 12. 2011, t.j. 5 x 57 eur, spolu 285 eur. Odmena za úkony označené ako podanie vo veci samej (zo dňa 24. 1. 2011, 24. 3. 2011, 24. 5. 2011, 26. 9. 2011, 23. 10. 2011) nemohla byť priznaná. Obsahom uvedených podaní bola potreba doplnenia skutkových tvrdení, ktoré mohli a mali byť uvedené už v žalobe. Obsahom ďalších boli výhrady žalujúcej strany k postupu súdu, ako aj vyjadrenia k tvrdeniam protistrany, ktoré boli prednášané ústnou formou na súdnych pojednávaniach. Podanie vo veci samej zo dňa 26. 9. 2011 predstavovalo sprievodnú listinu predloženia listinných dôkazov a podanie zo dňa 23. 10. 2011 nedôvodný návrh na zmenu žaloby, ktorá nebola súdom pripustená. Právny zástupca žalobcu argumentáciu v písomných podaniach prednášal priamo na súdnych pojednávaniach, za ktoré mu odmena priznaná bola. Za podanie vo veci samej nemožno považovať každé podanie, ktoré sa týka predmetu sporu. Takýmto podaním je podanie vo veci samej, ktoré je efektívne a účelne vynaložené a ktoré nepredstavuje duplicitu argumentácie procesnej strany. Súd priznal odmenu za úkon podanie vo veci samej zo dňa 22. 6. 2011, keďže uvedené podanie smerovalo k vyjadreniu návrhu žalovaným v 1. a 2. rade na prerušenie konania a to vo výške 57 eur. Celková výška odmeny právneho zástupcu žalobcu za zastupovanie v konaní (osem úkonov) prislúchala vo výške 452,98 eur ( Vyhlášky č. v znení neskorších predpisov). Podľa Vyhlášky č. právnemu zástupcovi popri odmene prislúchala paušálna náhrada hotových výdavkov v súvislosti prvými dvoma úkonmi právnej služby 2 x 7,21 eur, spolu 14,42 eur. V súvislosti so šiestimi úkonmi právnej služby v roku 2011 6 x 7,41 eur, spolu 44,46 eur. Podľa Vyhlášky č. v znení neskorších predpisov právnemu zástupcovi prislúchala náhrada cestovného za cestu osobným motorovým vozidlom značky Y. C. z miesta sídla z O. V. L.É. M. a späť, t.j. obojsmerná vzdialenosť 96 km, údaj podľa technického preukazu 6/100, pričom súd bol viazaný uplatnenou výškou cestovného, t.j. v súvislosti s účasťou na súdnom pojednávaní dňa 15. 2. 2011 vo výške 6,22 eur (cena pohonných hmôt 1,08 eur), 5. 4. 2011 suma 6,62 eur (cena pohonných hmôt 1,15 eur), 23. 6. 2011 suma 6,45 eur (cena pohonných hmôt 1,12 eur), 4. 10. 2011 suma 6,51 eur (cena pohonných hmôt 1,13 eur), 6. 12. 2011 suma 7,37 eur (cena pohonných hmôt 1,28 eur), spolu 33,17 eur. Podľa Vyhlášky č. v znení neskorších predpisov právnemu zástupcovi prislúchala náhrada za stratu času z miesta sídla, t.j. z Popradu do Liptovského Mikuláša a späť, t.j. jedna a pol hodiny, t.j. tri polhodiny krát 5 ciest, t.j. 15 x 12,35 eur, spolu 185,25 eur. Podľa Vyhlášky č. v znení neskorších predpisov právnemu zástupcovi prislúchalo zvýšenie o DPH 20%, t.j. o sumu 146,06 eur. Celková výška trov právneho zastúpenia tak predstavovala sumu 876,34 eur. Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi celkovú náhradu trov konania vo výške 975,84 eur, na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Dušana Macka, advokáta, so sídlom v Poprade, Mnoheľova 840/8, podľa v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Obidvaja žalovaní v 1. a 2. rade boli v konaní neúspešní, preto obidvom vznikla povinnosť nahradiť trovy konania žalobcovi, pričom ide o solidárny záväzok, na ktorý sa vzťahujú v rámci vnútorného vyporiadania ustanovenia týkajúce sa solidárneho záväzku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.