Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17CoEk-10-2023.pdf
PDF · 96.01 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoEk/10/2023
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu JUDr. Mariána Hoffmanna, PhD. a JUDr. Eduarda Valenčina, v exekučnej veci oprávneného: Majetkový Holding, a.s., so sídlom Staromestská 3, 811 03 Bratislava, IČO: 35 823 364, proti povinným: 1) A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., 2) D. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX, XXX XX C., vednej pod EX 1258/10 u súdneho exekútora A. E. E. F., so sídlom G. H. A. I. XX, XXX XX E., o vymoženie pohľadávky vo výške 4.188,55 eura s prísl. a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu bývalého Okresného súdu Kežmarok, teraz Okresného súdu Poprad, č.k. 2Er/460/2010-41 zo dňa 29.3.2022, takto
rozhodol:
Zrušuje uznesenie prvoinštančného súdu a vracia vec na ďalšie konania a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením prvoinštančný súd exekúciu zastavil. Oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 312,92 eura do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia. Povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznal.
2. Prvoinštančný súd v odôvodnení uviedol, že dňa 14.9.2010 poveril pôvodného súdneho exekútora vykonaním exekúcie na návrh oprávneného, ktorý návrh doručil súdnemu exekútorovi dňa 30.4.2010. Exekučným titulom je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie – zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V č.k. 3Zm/654/2009-42 zo dňa 9.2.2010.
3. Oprávnený podaním doručeným súdu dňa 20.1.2016 predložil doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, ku ktorému predložil kópiu zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 22.6.2007, kópiu dohody o vydaní a vyplnení biankozmenky zo dňa 22.6.2007, kópiu návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu z 9.11.2009, kópiu návrhu na pripustenie zmeny návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu z 21.12.2009.
4. Oprávnený v doplnení k návrhu uviedol, že základný zmluvný vzťah zabezpečený zmenkou nemá charakter spotrebiteľského úveru v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Zabezpečovaný úver je úverom spravujúcim sa ustanoveniami Obchodného zákonníka a zákona č. 310/1992 Z.z. o stavebnom sporení a pri vystavení zmenky a jej prijatí veriteľom neboli porušené ustanovenia Občianskeho zákonníka o neprijateľných zmluvných podmienkach a ani iné právne predpisy upravujúce obmedzenie alebo neprípustnosť zmenky. Navrhol, aby súd rozhodol o pokračovaní v exekúcii. Prvoinštančný súd na daný právny vzťah aplikoval jednak ustanovenia § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ďalej § 36 ods. 2, § 243f ods. 1, 3, 4, 6 Exekučného poriadku a § 39 ods. 4, § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku a dospel k záveru, že v prejednávanej veci sa vykonáva exekúcia na základe vykonateľného exekučného titulu, a to zmenkového platobného rozkazu, ktorý bol vydaný v konaní o veci samej v skrátenom konaní, kde sa priznal oprávnenému nárok zo zmenky. Oprávnený
po nadobudnutí účinnosti § 243f ods. 1 Exekučného poriadku doručil doplnenie návrhu na vykonanie na súd v zákonom stanovenej lehote dňa 20.1.2016. Súd má povinnosť zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku len v prípade vymáhania nárokov zo zmenky vzniknutých v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Súd preto skúmal charakter uzatvorenej úverovej zmluvy za účelom zistenia, či je možné na predmetnú vec aplikovať právne predpisy o ochrane spotrebiteľa.
5. Prvoinštančný súd v tejto súvislosti vychádzal z § 497 a § 499, § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, ďalej z § 1 ods. 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ďalej z § 52 ods. 1, 2, 3, § 53 ods. 1 a § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Vychádzal z právnych záverov, že zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere uzatvorená medzi bankou a povinnými v 1. a 2. rade dňa 22.6.2007 je spotrebiteľskou zmluvou. Ide o zmluvu o úvere, ktorá má spotrebiteľský charakter. Právny predchodca oprávneného uzatvoril zmluvu ako banka, teda ako dodávateľ, podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka a konal v rámci predmetu svojej obchodnej a podnikateľskej činnosti vykonávanej podľa zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Povinní sú spotrebitelia, pretože podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka ako fyzické osoby pri uzatváraní a plnení zmluvy o úvere nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.
6. Prvoinštančný súd potvrdil, že na daný právny vzťah nie je možné aplikovať zákon č. 258/2001 Z.z., avšak ide o zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Keďže ide o vzťah medzi dodávateľom a spotrebiteľom má zmluva spotrebiteľský charakter, kde je potrebné vychádzať zo všeobecnej úpravy spotrebiteľských zmlúv podľa Občianskeho zákonníka podľa § 52 a nasl. OZ.
7. Spotrebiteľský charakter zmluvy podporuje aj to, že išlo o zmluvu typovú a formulárovú.
8. Prvoinštančný súd posudzoval obsah zmluvy o úvere a mimoriadnom medziúvere a zistil, že táto zmluva bola uzatvorená medzi spoločnosťou Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Bajkalská 30, Bratislava ako veriteľom a povinnými v 1. rade ako dlžníkom a povinnou v 2. rade ako spoludlžníkom. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie mimoriadneho medziúveru vo výške 3.319,39 eura (100.000,- Sk), pričom po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení, na základe ktorej bol mimoriadny úver poskytnutý a súčasne pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok, ako aj všeobecných podmienok pre zmluvy o stavebnom sporení, sa mimoriadny medziúver zmení na stavebný úver vo výške 1.991,61 eura (60.000,- Sk) s tým, že presná výška stavebného úveru sa rovná rozdielu cieľovej sumy a nasporenej sumy pri pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení. V súlade so zmluvou o stavebnom sporení a všeobecnými obchodnými podmienkami sa dlžník zaviazal pravidelne mesačne poukazovať na účet zmluvy o stavebnom sporení vklad vo výške 16,59 eura (500,- Sk) s tým, že výška úrokovej sadzby všetkých vkladov poukázaných na zmluvu o stavebnom sporení je 2 % ročne ku dňu uzatvorenia zmluvy. Z predloženej zmluvy zároveň vyplýva, že úroková sadzba mimoriadneho medziúveru bola stanovená na 7,99 % ročne ku dňu uzatvoreniu zmluvy, poplatok za spracovanie medziúveru bol stanovený na 116,17 eura (3.500,- Sk), poplatok za vydanie biankozmenky dlžníkom veriteľovi bol stanovený na sumu 16,59 eura (500,- Sk). Veriteľ bol oprávnený vyrubovať dlžníkovi poplatok za vedenie úverového účtu v zmysle platného sadzobníka poplatkov, pričom prvý poplatok za vedenie úverového účtu bol stanovený vo výške 12,94 eura (390,- Sk). Z predloženej zmluvy ďalej vyplýva, že dlžník sa zaviazal z nasporenia 40 % cieľovej sumy vkladať na účet zmluvy o stavebnom sporení pravidelné mesačné vklady vo výške 16,59 eura (500,- Sk), súčasne sa dlžník zaviazal do pridelenia cieľovej sumy o stavebnom sporení splácať úroky z mimoriadneho medziúveru v pravidelných mesačných splátkach vo výške 22,10 eura (666,- Sk). Dlžník sa tiež zaviazal uhrádzať plnú výšku stavebného úveru vrátane úrokov vo výške 4,70 % ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 29,04 eura (875,- Sk).
9. V zmluve o úvere je ďalej uvedené, že za spracovanie medziúveru sa vyrubuje dlžníkovi poplatok vo výške 116,17 eura (3.500,- Sk) a v prípade, ak vydá dlžník veriteľovi biankozmenku, vyrubuje sa mu poplatok 16.59 eura (500,- Sk) a za vedenie úverového účtu bude veriteľ vyrubovať dlžníkovi poplatok v zmysle platného sadzobníka poplatkov. Prvý poplatok za vedenie úverového účtu bol stanovený na sumu 12,94 eura (391,- Sk) a ktorý bol splatný podľa platného sadzobníka poplatkov s prvou splátkou úrokov z mimoriadneho medziúveru. Uvedené poplatky boli dojednané, resp. veriteľom určené v rozpore s požiadavkou dobrých mravov na ujmu spotrebiteľa, nakoľko poplatkom chýba hospodárska ekvivalencia vo vzťahu veriteľ dlžník. Oprávnený nepreukázal a zo zmluvy ani nevyplýva, za aké konkrétne služby poskytnuté veriteľom má vlastne dlžník uvedené poplatky platiť. Spracovanie medziúveru zrejme predstavuje ponuku veriteľa za akých podmienok je ochotný spotrebiteľovi poskytnúť
úver, ale až jej akceptáciou dlžníkom vzniká zmluvný vzťah. Zmluvné dojednanie o poplatku za spracovanie medziúveru bez uvedenia akýchkoľvek práv a povinností, pričom ani nie je zrejmá jeho funkcia, je dojednaním neurčitým a nezrozumiteľným. Spracovanie úveru predstavuje prakticky administratívnu činnosť veriteľa, ktorá logicky súvisí s jeho predmetom podnikania a poplatok tak slúži veriteľovi len na úhradu jeho administratívy a za uplatnenú protihodnotu nie je spotrebiteľovi poskytnutá žiadna služba, resp. benefit.
10. Rovnako to platí o poplatku za vedenie úverového účtu. Z dojednania o tomto poplatku tiež nie je možné zistiť, aké činnosti, resp. služby poskytnuté dlžníkovi, teda spotrebiteľom, sú týmito poplatkami spoplatnené. Pre spotrebiteľa je neprijateľné spoplatňovanie úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak, tieto sú poskytované a vykonávané vo vlastnom záujme dodávateľa.
11. Uvedené poplatky neboli individuálne dojednané, ale boli veriteľom v zmluve dlžníkovi určené, čím tak spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Táto nerovnováha sa ešte výraznejšie prejavuje pri poplatku za vydanie biankozmenky vo výške 16,59 eura (500,- Sk), ktorý veriteľ určil dlžníkovi pre prípad, že mu dlžník vydá biankozmenku. Súd nemal pochybnosti o tom, že vystavenie biankozmenky bol úkon v prospech veriteľa, ktorý biankozmenku za účelom zabezpečenia úveru dlžníkovi predložil na podpis, pričom mala byť vystavená ako nevyplnená s tým, že veriteľ sám aj určil podmienky, za ktorých je oprávnený doplniť chýbajúce údaje na biankozmenke. Zmenku nevystavil veriteľ, ale dlžník a jej vystavením veriteľ (oprávnený) neposkytol dlžníkovi (povinnému) žiadnu službu. Práve naopak, vystavením biankozmenky poskytol dlžník veriteľovi zabezpečenie jeho pohľadávky zo zmluvy, pričom veriteľ mu za to ešte určil aj zaplatiť poplatok. Súd takéto zmluvné dojednania o uvedených poplatkoch považuje za neprijateľné zmluvné podmienky spotrebiteľskej zmluvy.
12. Prvoinštančný súd sa zaoberal aj obsahom spisového materiálu Okresného súdu Bratislava V sp.zn. 3Zm/654/2009, a zistil, že zmenkový súd vychádzal pri rozhodovaní iba z návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu a z originálu predloženej zmenky. Zo spisu nevyplýva, že by zmenkový súd skúmal právny dôvod vystavenia zmenky, teda zmenkovú kauzu. Keďže zmenkový súd riadne neskúmal spotrebiteľskú zmluvu, plnenie z ktorej bolo zabezpečené predloženou zmenkou, je nepochybné, že nebolo v základnom konaní prihliadnuté na prípadné neprijateľné podmienky, obmedzenia alebo neprípustnosť použitia zmenky, prípadne na rozpor s dobrými mravmi alebo zákonom.
13. Preto exekučný súd skúmal, či spotrebiteľská zmluva obsahuje nejaké neprijateľné zmluvné podmienky, na ktoré súd v základnom konaní neprihliadol. Skúmal, či nie sú splnené podmienky na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.
14. Podľa prvoinštančného súdu zmluva o úvere obsahuje neprijateľné podmienky, ktoré zmenkový súd vôbec neskúmal. Zákonodarca stanovil oprávnenému v prípade, ak sa proti fyzickej osobe vymáha nárok zo zmenky, povinnosť preukázať, že nejde o nárok, ktorý by vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, alebo že síce ide o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, ale v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul, bolo prihliadnuté na prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Dôkazné bremeno mal oprávnený.
15. Nakoľko z listinných dôkazov predložených oprávneným a ani z pripojeného zmenkového spisu nevyplýva, že by si pri posudzovaní vymáhania nároku zo spotrebiteľskej zmluvy súd prihliadal na neprijateľné zmluvné podmienky obsiahnuté v spotrebiteľskej zmluve, je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Preto prvoinštančný súd exekúciu zastavil.
16. O trovách exekúcie súd rozhodol podľa § 197, 200 ods. 5, 203 ods. 1 Exekučného poriadku, s použitím ustanovenia § 1, 3, 14 ods. 1, 2, 15 ods. 1, 22 ods. 1 Vyhlášky č. 288/1995 Zbierky zákonov a tieto trovy podrobne prvoinštančný súd odôvodnil. V exekučnej veci znáša trovy oprávnený, pretože zavinil zastavenie exekúcie. Súdnemu exekútorovi preto súd priznal podrobne vyčíslené trovy exekúcie vo výške 312,91 eura.
17. O trovách exekučného konania bolo rozhodnuté podľa § 256 ods. 1 CSP.
18. Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie oprávnený. Oprávnený namietal výrok o zastavení exekúcie.
19. Oprávnený v odvolaní uviedol, že predmetom exekučného konania je vymoženie zmenkovej sumy s príslušenstvom, ktorá predstavuje právny nárok oprávneného z titulu zmenky zabezpečujúci plnenie zo zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 22.06.2007. Súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím zastavil exekúciu v celom rozsahu. Zistil neprijateľné a neplatné zmluvné podmienky v súvislosti s vyrubením poplatku za spracovanie medziúveru, s vyrubením poplatku za vydanie bianko zmenky a s vyrubením poplatku za vedenie účtu o mimoriadnom medziúvere. Podľa prvoinštančného exekučného súdu dôvodom neprijateľnosti týchto poplatkov má byť rozpor s požiadavkou dobrých mravov na ujmu spotrebiteľa, pretože poplatku chýba hospodárska ekvivalencia.
20. Keďže zmenkový súd tieto poplatky neskúmal, je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) s poukazom na § 243f Exekučného poriadku.
21. Oprávnený poukázal pritom na § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku a § 57 ods. 3 Exekučného poriadku, v ktorom zákonom ustanovení je uvedené, že ak sa exekúcia týka niektorých z dôvodov zastavenia len časti alebo ak sa exekúcia vykonala v širšom rozsahu, než stačí na uspokojenie oprávneného, exekúcia sa zastaví len čiastočne.
22. V tomto smere prvoinštančný súd nesprávne postupoval keď zastavil exekúciu v celom rozsahu aj keď mal exekúciu zastaviť len v časti.
23. Z rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napríklad 3Oboer 10/2017, 2ECdo 8/2017) vyplýva, že v prípade zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 v spojení s § 243f ods. 4 Exekučného poriadku je povinnosťou exekučného súdu vyhodnotiť, v akej miere je uplatnený nárok zo zmenky primeraný a len nad tento rámec vymoženie nároku nepripustiť.
24. Oprávnený poukázal aj na Nález ÚS SR pod sp.zn. II. ÚS 299/2019 zo dňa 20.09.2020, ako aj na Nález II.ÚS 320/2021, podľa ktorého Ústavný súd v súvislosti s výkladom § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku konštatuje, že ide o špecifický dôvod na zastavenie exekúcie či už v celom rozsahu alebo len v časti.
25. Podľa názoru Ústavného súdu ustanovenie § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku nie je možné vykladať mechanicky tak, že pokiaľ vo veci konajúci súd identifikoval neprijateľnú podmienku, tak automaticky zastaví exekúciu v celom rozsahu. Je potrebné v záujme spravodlivého posúdenia veci nepripustiť exekúciu len tej časti nároku uplatneného zo zmenky, ktorá má svoj pôvod (základ) v neprijateľnej zmluvnej podmienke.
26. Vychádzajúc z princípu preferencie platnosti právneho úkonu pred jeho neplatnosťou preto pri posudzovaní nárokov zo zmenky, ktorá vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, je potrebné mať na pamäti, že ide o judikovaný nárok a že zmenka bola vystavená v súvislosti s reálne poskytnutým plnením alebo službou. Preto by bolo ústavne neudržateľné a nespravodlivé, ako aj v rozpore s článkom 20 ods. 1 Ústavy, ak by sa v takomto prípade oprávnený v exekučnom konaní disponujúci riadnym exekučným titulom nedostal súdnou cestou k vymoženiu protihodnoty za reálne poskytnuté plnenie alebo službu len z dôvodu, že akcesoricky k hlavnému záväzku zmluvne dojednal ďalšie kvantifikovateľné a reálne oddeliteľné nároky, ktoré svojou povahou sú neprijateľné, a preto sa im súdna ochrana neposkytuje. Preto nesprávne postupoval prvoinštančný súd keď exekúciu v celom rozsahu zastavil. Oprávnený napadol aj súvisiaci výrok o trovách konania.
27. Žiadal preto, aby uznesenie prvoinštančného súdu bolo zrušené a vrátené prvoinštančnému súdu na ďalšiemu konanie a nové rozhodnutie.
28. Krajský súd v Prešove o odvolaní oprávneného rozhodol uznesením 17CoE 69/2022-66, ktorým prvoinštančné uznesenie o zastavení konania vrátane trov exekúcie potvrdil.
29. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo napadnuté oprávneným pred Ústavným súdom Slovenskej republiky, kde oprávnený v ústavnej sťažnosti namietal porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách rozhodnutím odvolacieho súdu.
30. Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom sp.zn. II. ÚS 268/2003-35 zo dňa 09.08.2023 rozhodol, že uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. 17CoE/69/2022-66 zo dňa 19.01.2023 bolo porušené základné právo sťažovateľky na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Uznesenie Krajského súdu v Prešove č.k. 17CoE/69/2022-66 z 19.01.2023 bolo zrušené a vec bola vrátená Krajskému súdu v Prešove na ďalšie konanie. Bola uložená Krajskému súdu v Prešove povinnosť nahradiť sťažovateľke (oprávnenému) trovy konania vo výške 530,86 eura.
31. V náleze Ústavný súd poukázal na to, že odôvodnenie zastavenia exekúcie v celom rozsahu podľa prvoinštančného rozhodnutia nemôže obstáť, keďže v konaní boli identifikované len neprijateľné podmienky, ktoré sú jednoznačne kvantifikovateľné. Preto aj argumentácia odvolacieho súdu o dôvodnosti zastavenia konania nie je správna. Odvolací súd sa vo svojom rozhodnutí náležite nevysporiadal aj so všetkými odvolacími námietkami oprávneného, a preto rozhodnutie odvolacieho súdu je arbitrárne a zjavne neodôvodnené.
32. Vec bola opätovne predložená odvolaciemu súdu po tom čo jeho rozhodnutie zo dňa 19.01.2023 pod sp.zn. 17CoE/69/2022 bolo zrušené, na ďalšie rozhodnutie o odvolaní oprávneného.
33. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia § 34 CSP opätovne preskúmal napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v § 379 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario viazaný existujúcou súdnou praxou, názorom súdnych autorít a Ústavného súdu SR a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je správne.
34. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že predmetom exekúcie je exekučný titul vydaný v zmenkovom konaní, a to zmenkový platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Bratislava V. pod sp.zn. 3Zm/654/2009. Ide o judikované právo. Prvoinštančný súd pri rozhodovaní o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie skúmal, či toto judikované právo má základ v spotrebiteľskom vzťahu.
35. Dospel k záveru, že zmluva o mimoriadnom medziúvere a o stavebnom úvere má spotrebiteľský charakter. V zmluve sú dohodnuté plnenia, ktoré nemajú ekvivalenciu pri poskytovaní služieb oprávneným resp. právnym predchodcom oprávneného voči povinným, a preto takáto zmluva a nároky vyplývajúce zo zmenky viažuce sa na túto zmluvu nie je možné priznať.
36. Prvoinštančný súd dospel k záveru, že poplatok za spracovanie medziúvere v sume 116,17 eura, poplatok za vystavenie bianko zmenky v sume 16,59 eura a poplatok za vedenie úverového účtu podľa sadzobníka sú neprijateľné zmluvné podmienky a tým sú aj v rozpore s dobrými mravmi, pretože im chýba hospodárska ekvivalencia.
37. Prvoinštančný súd však nevyhodnotil správne, keď podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku exekúciu ako celok zastavil, a neskúmal, či jednotlivé tvrdené neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve, ktoré sám v rozhodnutí aj kvantifikoval a zistil, že objektívne je možné ich oddeliť od hlavného nároku. Zastavil exekúciu v celom rozsahu. Súd je v zmysle právnych záverov Ústavného súdu (nález sp.zn. II. ÚS 299/2019 z 20.02.2020) povinný zastaviť exekúciu len v tej časti vymáhanej pohľadávky, ktorá spôsobuje neprípustnosť exekúcie. Preto nie je možné vychádzať z toho, že je dôvodné zastaviť exekúciu v celom rozsahu, ak je možné neprijateľné plnenie kvantifikovať a oddeliť.
38. Preto odvolací súd napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
39. Bude úlohou prvoinštančného súdu v zmysle už ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít dospieť k záveru, či je potrebné alebo nie exekúciu zastaviť a pokiaľ zistí, že v danom
prípade existujú neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré je možné presne odčleniť od hlavného plnenia a kvantifikovať, v takom prípade exekúciu zastaví len v danom rozsahu a vo zvyšku poverenie na vykonanie exekúcie vydá.
40. Úlohou prvoinštančného súdu bude následne v rozsahu v akom bude čiastočne exekučné konanie zastavené rozhodnúť aj o trovách exekúcie.
41. Toto rozhodnutie bolo vydané odvolacím súdom v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 CSP v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).