Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_21CoP-56-2023.pdf
PDF · 103.66 KB
No categories available
21CoP/56/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členiek senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Elišky Wagshalovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého O. O., narodeného XX.XX.XXXX a maloletého P. O., narodeného XX.XX.XXXX, bytom u otca, v konaní zastúpení opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny F., deti rodičov U. F., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XX, F., zastúpená JUDr. Ľubou Berezňaninovou, PhD., advokátkou, so sídlom Hlavná 45, Prešov a otca O. O., narodeného XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XX, F., zastúpený Mgr. Ivanou Paprčkovou Murajdovou, advokátkou, so sídlom Floriánova 12, Prešov, o návrhu otca, v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. 28P/245/2022-105 zo dňa 05.04.2023, takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch II., III., IV., VII..
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
I. Predmet konania
1. Predmetom konania je úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Návrh bol podaný otcom, ktorý ho zdôvodnil tým, že je potrebné upraviť pomery k maloletým deťom z dôvodu, že ako rodičia nežijú v spoločnej domácnosti a matka neprispieva na výživu maloletých synov, o ktorých sa otec osobne stará.
2. Matka s návrhom súhlasila, a to v časti zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti otca a následne na pojednávaní dňa 5.4.2023 vyjadrila súhlas so sumou výživného na každé z maloletých detí vo výške 150 eur mesačne.
II. Obsah napadnutého rozhodnutia
3. Okresný súd Prešov (ďalej ako „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že cit.:
„I. z v e r u j e mal. O. O., nar. XX.XX.XXXX a mal. P. O., nar. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti otca
II. o b a j a r o d i č i a s ú o p r á v n e n í a p o v i n n í maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok,
III. matka je p o v i n n á prispievať na výživu mal. O. O., nar. XX.XX.XXXX sumou 150 € mesačne a mal. P. O., nar. XX.XX.XXXX sumou 150 € mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám otca vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku opakovane do budúcna
IV. d l ž n é v ý ž i v n é za obdobie od 01.10.2022 do 31.03.2023 vo výške 678,78.- Eur je matka povinná splatiť v mesačných splátkach po 50.- Eur spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok až do zaplatenia,
V. styk matky s mal. deťmi sa n e u p r a v u j e,
VI. v prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a,
VII. žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.“
4. Súd svoje rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 76 ods. 1, § 78 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4, § 75 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej aj „Zákon o rodine“ alebo „ZoR“). 5. Zo skutočného stavu mu vyplynulo, že matka nežije v spoločnej domácnosti s otcom a ani maloletými deťmi a osobnú starostlivosť zabezpečuje z dôvodu jej dlhodobého pobytu v zahraničí otec. Pokiaľ ide o výživné, súd považoval za účelové a nezodpovedné zo strany matky jej argumentáciu, že si nemôže nájsť prácu v zahraničí kvôli neznalosti cudzieho jazyka. V priebehu konania matka súhlasila so sumou 150,- eur mesačne. Takýto rozsah výživného súd akceptoval. Zároveň rozhodol o dlžnom výživnom, ktoré povolil matke splácať vo výške 50,- eur mesačne. Súdu zo skutočného stavu vyplynulo, že matka bola v poslednom období zamestnaná v spoločnosti P.. od 21.04.2020 do 30.11.2020, vymeriavací základ za obdobie 10/2020 bol vo výške 319,97,- Eur, a 11/2020 vo výške 586,60.- Eur, ďalej bola zamestnaná v spoločnosti D. B. s.r.o. od 24.05.2021 do 23.05.2022 a priemerný vymeriavací základ sa pohyboval vo výške 666.- Eur. V spoločnosti Y. X. s.r.o. bola zamestnaná od 01.07.2022 do 10.08.2022 a za obdobie 07/2022 bol vymeriavací základ 415,59.- Eur. Otec v priebehu konania vyčíslil potreby maloletých detí okrem oblečenia, stravy, potrieb v súvislosti so školskými potrebami s obuvou, s nákladom na ich športové záujmy, náklady na školské výlety, platby za internet, životné poistky. Matka dosahovala príjem v minulosti vo výške 770,- eur minimálne mesačne. III. Obsah odvolania a vyjadrení k odvolaniu
6. Odvolanie podala matka, a to proti výrokom o výživnom ako aj vo vzťahu k dlžnému výživnému. V odvolaní poukazuje na to, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutočný stav pokiaľ rozhodol o výške výživného vo výške 150, eur mesačne na každé z maloletých detí. Podľa jej názoru mal stanoviť výživné iba v rozsahu 30% zo sumy životného minima na každé dieťa, a to z dôvodu, že mal vychádzať z minimálnej mzdy, ktorú by matka mohla dosahovať na X.. Ona súhlasila so sumou výživného vo výške 150,- eur mesačne, kedy sa dohodla na pojednávaní dňa 5.4.2023 prostredníctvom právnej zástupkyne, konala tak iba pod tlakom okolnosti, keďže si myslela, že po právoplatnosti rozsudku bude mať prácu v W., ktorá jej umožní platiť takéto výživné. Ďalej poukazuje na to, že nemá príjem, z ktorého by dokázala platiť výživné na maloletých synov. Má za to, že otec do výdajov zahrnul aj mesačné platby, svoje odvody ako samostatne zárobková činná osoba. Má však za to, že výdaje detí sú nižšie než tvrdí otec. Navrhuje rozsudok v napadnutých častiach zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie. 7. Vyjadrenie k odvolaniu podal otec, ktorý navrhuje v napadnutom rozsahu rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Poukazuje na všetky svoje písomné ako aj ústne vyjadrenia. Osobne sa matka nezúčastnila ani výsluchu, nepredložila žiadne dôkazy, ktoré by smerovali k tomu, že si hľadá prácu a v neposlednom rade súdom bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktorým bola zaviazaná platiť výživné, s tým, že bežné výdavky, ktoré predložil súdu sa navýšili o školský uzdravovací pobyt pre maloleté deti, poskytuje im vreckové, platí výlety, potreby na cvičenie, neprispieva im nijako matka na výlet, hoci sa nachádzala na X., stretla sa s nimi iba raz.
8. Kolízny opatrovník podal vyjadrenie, v ktorom navrhuje potvrdiť rozsudok v napadnutom rozsahu ako vecne správny.
IV. Hodnotenie odvolacieho súdu
9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“),
oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/, g/ CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné.
10. Odvolací súd posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov uplatnených odvolateľom a to, či súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, vychádzajúc z toho, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (porovnaj Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).
11. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
12. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku i argumenty predostreté v odvolacom konaní odvolateľkou , bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky, za daných skutkových okolností, na stanovenie rozsahu výživného zo strany matky tak ako ho stanovil súd prvej inštancie .
13. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd považuje napadnutý rozsudok vo výrokoch o výživnom a dlžnom výživnom za vecne správny. Súd prvej inštancie správne o výške výživného rozhodoval v súlade s ustanoveniami § 62, § 75 Zákona o rodine. Ohľadne skutkových otázok posudzovaných súdom prvej inštancie neučinil odvolací súd odlišný skutkový záver. Vo vzťahu k rozsudku o stanovení rozsahu výživného a následne dlžného výživného odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutočný stav veci a nenašiel dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov odchýliť, príp. zopakovať alebo doplniť dokazovanie.
14. Vo vzťahu k napadnutým výrokom o výživnom matka v podanom odvolaní namieta správnosť napadnutého rozsudku. Zhrnúc jej odvolacie námietky namieta nesprávnosť záveru súdu vo vzťahu k rozsahu výživnému, bez prihliadnutia na jej reálne príjmy. Tvrdí, že jej pomery neodôvodňujú zmenu rozhodnutia o výživnom v takom rozsahu, v akom stanovil výživné súd. Napriek jej súhlasu so sumou výživného aké stanovil súd nie je v jej možnostiach platiť takto stanovené výživné.
15. K námietkam matky a vo vzťahu k výživnému odvolací súd udáva nasledovne. Súd správne uzavrel, že obe deti sú stále osobami oprávnenými z výživného a sú odkázaní na plnenie vyživovacej povinnosti zo strany rodičov. Maloletí synovia sú zverení do osobnej starostlivosti otca a matka nezabezpečuje takmer žiadnu osobnú starostlivosť.
16. Súd stanovil výživné akceptujúc súhlas oboch rodičov teda aj matky na výšku 150 Eur mesačne na každé z maloletých detí. Daný rozsah považoval za dostatočný prihliadnuc na potreby maloletých a schopnosti a možnosti oboch rodičov. Pokiaľ matka namieta nesprávnosť akceptácie súdu výživného vo výške 150,- eur, a to z dôvodu, že ona súhlasila, ale bola pod tlakom okolností a domnievala sa, že po právoplatnosti rozsudku bude môcť dané výživné platiť tak danému tvrdeniu matky je možno uviesť, že žiaden tlak okolností matkou nebol preukázaný. Matka od roku 2022 minimálne nezabezpečuje osobnú starostlivosť o maloleté deti a odišla do zahraničia, v súčasnosti má žiť a bývať v spoločnej domácnosti so svojim priateľom. Jednou z rodičovských povinností a princípov rodičovskej zodpovednosti je aj otázka povinnosti zabezpečenia si príjmov pre platenie výživného pre oprávnené osoby. Nech sú akékoľvek dôvody, pre ktoré matka nenašla doposiaľ prácu v zahraničí, nie je však možné s prihliadnutím na oprávnené potreby maloletých detí prihliadať na ňu ako keby žiaden príjem nemala. Už v konaní, kedy súdy rozhodovali o neodkladnom opatrení, ktorým matke bola uložená povinnosť platiť výživné súdy skonštatovali, že matka odišla mimo X. do W., nenašla si prácu z dôvodu , že nemá jazykové znalosti. Súdy konštatovali, že matka si musela byť vedomá toho, že jej odchodom do zahraničia jej povinnosť nezanikne a bola vedomá si aké mesačné výdaje sú spojené s výživou maloletých detí. Od nariadenia neodkladného opatrenia súdom uplynula určitá doba a matka tvrdí, že prácu nenašla a žije naďalej spoločne s priateľom v W.. Matka odišla na základe svojho rozhodnutia žiť do W., a teda táto okolnosť
nemôže byť pripísaná na ťarchu maloletých detí. Natoľko, že sa bude podieľať na ich oprávnených výdajoch len v minimálnom rozsahu. Matka práve v dôsledku daného rozhodnutia , kedy si musela byť vedomá svojej neznalosti jazyka v danom štáte nemá príjem z pracovnej činnosti pre zabezpečenie potrieb maloletých deti.
17. Súd prvej inštancie tak vychádzal pri stanovení výživného zo zistení, že matka nepredložila dôkazy o tom, aby mala zdravotné obmedzenia a akékoľvek iné obmedzenia pri hľadaní si práci v W. a s prihliadnutím na platové pomery v W. považoval sumu 300,- eur mesačne pre obe deti za sumu, ktorá je v schopnostiach a možnostiach matky. Súd akceptoval jej súhlas na stanovenie súdom výživného v danej výške. Súd apeloval, aby matka zvýšila svoju aktivitu s tým, že potreby maloletých detí rastú. Pri stanovení možností a schopností matky je potrebné súhlasiť so súdom prvej inštancie, že matka nepredložila súdu žiadne dôkazy, ktoré by svedčili o jej aktivite nájsť si prácu v W., nepredložila žiadne dôkazy o tom, že na X. sa nevzdala zamestnania z dôvodu svojho odchodu do zahraničia, kde v súčasnosti s priateľom žije. Vychádzajúc z údajov, ktoré sú prístupné je možné konštatovať, že priemerná minimálne mzda v W. v roku 2023 je vo výške 1.955,- eur a v roku 2021bola vo výške 1.954,- eur. (https://www.minimalnamzda.sk/v-eu.php). Rovnako je možné ďalej uviesť, že matka si bola vedomá toho, že opúšťa územie X. republiky, že odchádza do zahraničia, že ide žiť do krajiny, kde teda bude nevyhnutné, aby si prácu hľadala a našla, že ponecháva maloleté deti v starostlivosti otca a ako už bolo konštatované dané jej konanie nemôže byť na ťarchu detí, ktoré v dôsledku práve tohto konania by mali mať zníženú životnú úroveň, ktorú by mohli mať. Jej námietky dotýkajúce sa tak stanoveného rozsahu výživného sú nedôvodné a výživné stanovené súdom po súhlase oboch rodičov možno považovať za relatívne minimálne v súvislosti s oprávnenými potrebami mal. detí.
18. S prihliadnutím na dané zistenie je správne a dôvodné aplikovať princíp potenciality príjmu povinného rodiča. Pri uplatnení daného princípu potenciality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojím konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká, zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, prípadne vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate možnosti platiť výživné. Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20.02.2019, sp. zn. 3Cdo/236/2018, tvorba právnej vety: najpravo.sk;).
19. Princíp potenciality príjmov nevyžaduje detailné preukázanie všetkých príjmov povinného, pretože použitím tohto princípu súd podľa charakteru správania sa povinného vymedzuje fiktívny (prezumovaný príjem), ktorý je následne základom pre určenie výživného na dieťa (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. marca 2021, sp. zn. 5Cdo/14/2021, zdroj: nsud.sk; tvorba právnej vety: najprávo.sk).
20. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
21. Matka dostatočne neozrejmila súdu dôvody pre ktoré nemôže vykonávať a zamestnať sa. Matka si musí uvedomiť, že nesie svoju rodičovskú zodpovednosť na zabezpečenie nevyhnutných životných podmienok svojich maloletých detí. Ide o základnú rodičovskú povinnosť, zodpovednosť k čomu musí svoj život aj patrične prispôsobiť. Odvolací súd nenašiel vo vykonanom dokazovaní zistenia, ktoré by smerovali, že nie je v schopnostiach a možnostiach povinnej dosahovať príjem a zlepšiť navyše svoju majetkovú situáciu tak, aby odôvodnené potreby oprávnených detí boli zabezpečené.
22. K námietke o výške výdajov na výživu maloletých deti úvodom svojej argumentácie odvolací súd nepovažuje za opodstatnené tvrdenie matky o neprimeranosti určeného výživného vzhľadom na odôvodnené potreby mal. detí. Otec vyčíslil výdavky mal. detí. Pri žiadnej z položiek nevzhliadol odvolací súd zjavnú neprimeranosť s ohľadom na vek mal. detí. Podľa potvrdení Štatistického úradu Slovenskej republiky v roku 2021 dosiahla miera inflácie meraná indexom spotrebiteľských cien hodnotu 3,2% a v
roku 2022 12,8% oproti predchádzajúcim rokom. V poslednom období dvoch rokov tak celková miera inflácie predstavuje 16%, pritom pri potravinách či pohonných hmotách je nárast cien omnoho vyšší. Okrem toho, výpočet (kategorizácia) výdavkov mal. detí nie je vyčíslením otca uzavretý. Nemožno opomínať, že mal. deti zdieľajú spoločnú domácnosť s otcom, v dôsledku čoho by sa mali spravodlivo podieľať primerane na úhrade výdavkov spojených s bývaním.
23. Stanovené výživne je spôsobilé reflektovať prirodzený vývin mal. detí a ich požiadavky na stravné, ošatenie, obuv, drogériu, náklady spojené so školou, na voľno časové aktivity a zdravotný stav. Výdaje sú primerané ich veku a zodpovedajú finančným možnostiam rodičov.
24. Výživné pre dieťa slúži nielen na uspokojovanie všetkých odôvodnených hmotných potrieb, ako je jedlo, ošatenie, obuv a podobne, ale aj ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa, jeho kultúrne, rekreačné potreby a podobne. Ak sú reálne možnosti oprávnených rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Z charakteru výživného ako dávky zročnej do budúcnosti vyplýva, že nemožno všetky výdavky preukázať, keďže budú vznikať až v budúcnosti.
25. Výživné v sebe zahŕňa aj potreby na vzdelanie, potreby na prípravu na budúce povolanie, kultúrne, športové, rekreačné potreby, náklady zdravotnej starostlivosti, tieto náklady sú považované za primerané, ak sa hodnotí aj fyzická, duševná vyspelosť maloletého dieťaťa. Ak sú reálne možnosti oprávnených rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu, sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa.
26. Povinnosťou súdu pri určovaní výživného je prihliadať na najlepší záujem dieťaťa, ktorý má relevanciu pri určovaní rozsahu výživného. Každé dieťa má právo mať jasný životný štýl, rastie, potreby sú zvýšené, je potrebné prihliadnuť pri stanovení výživného aj na možné scenáre rozvoja vývoja dieťaťa a podrobiť to v krátkodobom a dlhodobom horizonte. Výživné znamená, že dieťa dostáva prostriedky a aj príležitosti, aby sa mohlo rozvíjať fyzicky, mentálne, duchovne, sociálnym zdravým, normálnym spôsobom, teda potreby dieťaťa pri stanovení výživného sú vnímané v najširšom slova zmysle a čo v najlepšom jeho záujme. Výživné má slúžiť na zabezpečenie všetkých odôvodnených potrieb dieťaťa s cieľom zabezpečiť rozvoj dieťaťa.
27. Ďalším rozhodným individuálnym kritérium na ktoré je potrebné prihliadnuť je aj miera osobnej starostlivosti o maloleté deti, ktorá je kladená na úroveň aj finančného plnenia zo strany rodiča, ktorý ten výkon zabezpečuje. Otec zabezpečuje vo výraznej miere osobnú starostlivosť o maloleté deti takmer výlučnú. Pri stanovení rozsahu výživného je dôvodné prihliadať na mieru osobnej starostlivosti otca a absencia nemateriálneho plnenia v podobe rovnakej miery osobnej starostlivosti by zo strany matky pochopiteľne a rozumne mala byť kompenzovaná plneniami materiálnymi, konkrétne napr. platením výživného vo zvýšenej miere. Obligatórnym zákonným hľadiskom pri určovaní výšky výživného je osobný výkon starostlivosti, ktorý Zákon o rodine nepochybne kladie na roveň finančnému zabezpečovaniu výživy (porovnaj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 10.11.2011, sp. zn. IV. ÚS 489/2011).
28. Pri výrazne prevažujúcej miere osobnej starostlivosti otca o mal. detí nastolená situácia medzi rodičmi sa už teraz prieči zásadne rovnocennému výkonu rodičovských práv a povinností, a to v dôsledku prihliadania na dikciu ustanovenia § 62 ods. 4 zákona o rodine, v zmysle ktorého sa osobná starostlivosť rodiča o mal. dieťa započítava na účely materiálneho plnenia vyživovacej povinnosti. Uvedenú odchýlku v neprospech otca smie racionálne odôvodniť ustanovenia § 62 ods. 2, § 75 ods. 1 zákona o rodine. Rodičia sú povinní plniť svoju vyživovaciu povinnosť podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Stanovené výživné s prihliadnutím na výrazný podiel otca na osobnej starostlivosti o maloleté deti a tomu zodpovedajúci podiel na ich výžive, na dosahovaný príjem otca, matky prihliadnuc na celkovú životnú úroveň, pri komparácii oprávnených výdajov maloletých považuje odvolací súd výživné za primerané.
29. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené dôvody potvrdil napadnutý rozsudok vo výrokoch III. IV . VII. ako vecne správny postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 CMP, keďže nevzhliadol dôvodnosť podaného odvolania matky , tiež dôvod, ktorý by rozumne
a spravodlivo argumentoval zníženie výživného v zmysle návrhu matky oproti súdom prvej inštancie určenej sume.
30. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovenia § 52 CMP v spojení s ustanovením § 58 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V preskúmavanej veci odvolací súd súčasne nevzhliadol také okolnosti, ktoré by dôvodili priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov podľa § 55 CMP.
31. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).