Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Cb/31/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Lenkou Müllerovou, Ph.D., v právnej veci žalobcu: Stav DM, s.r.o., so sídlom Konská 402, Rajecké Teplice 013 13, IČO: 43 852 319, zastúpený: JUDr. Andrea Cúgová, advokátka, so sídlom Svätoplukova 28, Bratislava – mestská časť Ružinov 821 08, proti žalovanému: PROSARD, s.r.o., so sídlom Jabloňová 850/77, Žilina 010 04, IČO: 36 440 957, zastúpený: JUDr. Ivan Mikloška, advokát, so sídlom Hodžova 13, Žilina 010 01, o zaplatenie 63.149,43 eur s príslušenstvom,

rozhodol:

Žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na plnú náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením do 60 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica v upomínacom konaní domáhal voči žalovanému vydania platobného rozkazu, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 63.149,43 eur s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne počítané zo sumy 63.149,43 eur od 20.05.2021 do zaplatenia a náhrady trov konania. Uplatnený nárok žalobca skutkovo odôvodnil tým, že peňažný nárok vznikol zo Zmluvy o dielo, ktorej predmetom bolo vykonávanie stavebných prác – zateplenie č. XXX/XXXX na stavbe označenej A. B. A.. Ako dôkaz žalobca k žalobe pripojil kópiu faktúry č. 2021/007 zo dňa 19.04.2021, znejúcej na sumu 63.149,43 eur s dátumom splatnosti faktúry dňa 19.05.2021.

2. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní žalobe vyhovel vydaním platobného rozkazu dňa 30.03.2022, proti ktorému žalovaný podal včasný a vecne odôvodnený odpor. Žalovaný odpor odôvodnil tým, že pohľadávku žalobcu neuznáva, žalobcom vystavená faktúra zo dňa 19.04.2019 bola žalovanému doručená dňa 21.04.2021, t. j. po viac ako 2 rokoch. Uvedenú faktúru žalovaný vrátil žalobcovi prostredníctvom svojho právneho zástupcu listom zo dňa 30.04.2021. Následne bola žalovanému dňa 13.07.2021 doručená ďalšia faktúra žalobcu č. 2021/007 zo dňa 19.04.2021, ktorú žalovaný opätovne vrátil žalobcovi prostredníctvom svojho právneho zástupcu listom zo dňa 15.07.2021. Žalovaný namieta, že žalobca nepreukázal opodstatnenosť fakturovanej sumy a uplatnený nárok žalobcu označil za zjavne neopodstatnený.

3. Ako dôkaz žalovaný k odporu pripojil list adresovaný žalobcovi dňa 15.07.2021 a dňa 30.04.2021, obe listiny s označením „PROSARD, s.r.o. - vrátenie faktúry“.

4. V reakcii na procesnú obranu žalovaného žalobca uviedol, že medzi procesnými stranami bola uzatvorená Všeobecná zmluva o dielo, ktorej predmetom boli vo vyjadrení žalobcu označené stavby

v rozsahu objednávky žalovaného s tým, že uvedená zmluva mala byť modifikovaná podľa potrieb jednotlivých stavieb ústnymi dohodami strán. Spory ohľadom úhrady ceny za dielo vznikli medzi stranami pri diele s označením A. B.. Hlavným objednávateľom tejto stavby bola spoločnosť A. B., C., D.: XX XXX XXX, pričom Zmluva bola uzatvorená medzi touto spoločnosťou a žalovaným. Podľa tvrdení žalobcu medzi stranami došlo k dohode, v zmysle ktorej majú obe firmy, t. j. žalobca a žalovaný rovnocenné postavenie vo vzťahu k vykonávaniu diela A. B., pričom zisk z vykonávania diela mal byť rozdelený rovným dielom medzi obe spoločnosti, obdobne ako pri stavbe C. E., v zmysle ktorej tak bolo stranami plnené. Ďalej strany dohodli, že žalobca bude spolupracovať na danej zákazke so spoločnosťou F. C., D.: XX XXX XXX s tým, že finančné vysporiadanie medzi žalobcom a spoločnosťou F. C. si dohodnú tieto strany medzi sebou. Žalobca a žalovaný spoločne vypracovali cenovú ponuku na stavbu A. B.. Zisk z vykonávania diela mal byť rozdelený na polovicu tak, že z celkovej ceny, ktorú uhradí firma A. B., C. žalovanému, po odpočítaní nákladov na nákup materiálu a cenu práce si rozdelia žalobca a žalovaný rovnakým dielom. Spoločnosť C. G. C. mala zabezpečiť pracovníkov na stavbu, pričom konateľ žalobcu G. H. zabezpečoval technickú časť stavby a ním poverená osoba C. H. menežoval jednotlivých pracovníkov, riešil účtovné záležitosti, ktoré konzultoval priamo s účtovníčkou firmy žalobcu pani I. J., zabezpečoval spracovanie rôznych listinných podkladov, objednávok a prípadných reklamácií. G. H. aj C. H. na stavenisku vystupovali v pozícii menežérov spoločnosti žalovaného a rovnako sa účastnili kontrolných dní na stavbe. Pred začatím prác bola medzi konateľmi žalobcu, žalovaného a spoločnosti F., C. uzatvorená dohoda o tom, že každému z konateľov týchto spoločností bude každý mesiac vyplácaná odmena vo výške 1.500,- eur a ostatná časť zisku bude rozdelená po ukončení diela, avšak napokon sa od tejto dohody upustilo s vymedzením ako priority zaplatenie ceny materiálu a prác a s vyplatením konečného zisku po úplnom ukončení diela a úhrade zo strany prvotného objednávateľa diela spoločnosti A. B., C.. Pracovníci vykonávajúci dielo mali tak zmluvný vzťah so žalobcom, pre ktorého vykonávali práce v subdodávateľskom vzťahu a za vykonané práce vystavili žalobcovi faktúry, ktoré boli žalobcom zaplatené a súčasne žalobca vyúčtoval tieto náklady voči žalovanému, ktorý ich uhradil. Z úhrady daných faktúr žalovaným žalobca dovodzuje faktické potvrdenie rozsahu vykonaných prác žalobcom. Vzhľadom na následné nepostačujúce personálne kapacity žalobcu na vykonanie všetkých objektov stavby, sa na zhotovení diela podieľali aj ďalšie subjekty odlišné od žalobcu a firiem ním zabezpečených. Žalobca uviedol, že pri vykonávaní diela vznikla na diele škoda, v súvislosti s ktorou žalobca na seba prevzal zodpovednosť a uznal nároky z nej vyplývajúce, čo premietol do hodnoty časti diela pri konečnom vyúčtovaní v podobe odpočítanej zľavy z celkovej ceny diela. Po ukončení diela medzi stranami došlo k viacerým rokovaniam ohľadom vyúčtovania zisku, avšak žalovaný časom odmietol žalobcovi uhradiť akúkoľvek finančnú čiastku a pri výpočte zisku odmietol spolupracovať a poskytnúť žalobcovi súčinnosť. Jediné faktúry, ktoré boli žalobcovi zo strany žalovaného uhradené, predstavovali cenu diela vyúčtovanú subdodávateľmi žalobcu na danej stavbe. Okrem tohto plnenia žalovaný neposkytol žalobcovi žiadnu inú cenu za dielo ani dohodnutý podiel na zisku. Pracovníkom žalobcu bola uhradená iba nepatrná časť z nacenenej ceny stavebných prác, na ktoré zaplatenie má podľa dohody žalobca nárok.

5. Faktúra č. 2021/007 na sumu 63.149,43 eur, ktorej zaplatenia sa žalobca domáha v tomto konaní, bola vystavená v zmysle dohody po ukončení diela a po úplnej úhrade zo strany spoločnosti A. B., C., pričom žalobca fakturoval žalovanému len rozdiel ceny podľa cenovej ponuky a Zmluvy o dielo a už vyfakturovanej práce po jednotlivých objektoch. Pre nespoluprácu zo strany žalovaného žalobca vypočítal danú sumu ako rozdiel medzi celkovou cenou za stavebné práce v zmysle cenovej ponuky pri zohľadnení percentuálnej účasti pracovníkov žalobcu na danej stavbe po jednotlivých objektoch a reálne uhradenou cenou za práce, na základe pred tým vystavených faktúr subdodávateľov žalobcu.

6. Žalobca spolu s vyjadrením k podanému odporu označil ako dôkaz výsluch sporových strán, výsluch svedkov C. H., K. L., I. J. , C. C., Zmluvu o dielo uzatvorenú medzi žalobcom a žalovaným, zmluvu o dielo uzatvorenú medzi žalovaným a spoločnosťou A. B., C. M. N. cenovú ponuku diela A. B. pre hlavného objednávateľa, zmluvu o dielo, cenovú ponuku G. G. C., objednávky materiálu pre žalovaného spracované C. H. a G. H., nájomnú zmluvu kontajneru pre žalovaného, prezenčné listiny a doklady z kontrolných dní, riešenie reklamácie, faktúry za stavebné práce vystavené subdodávateľmi žalobcu s potvrdením o ich úhradách, faktúry vystavené žalobcom pre žalovaného za stavebné práce subdodávateľov s potvrdeniami o ich úhradách, súpisy prác vykonaných na stavbe, smenovky. Označené listinné dôkazné prostriedky žalobca učinil prílohou vyjadrenia k podanému odporu.

7. Žalovaný v reakcii na vyjadrenie žalobcu v podaní zo dňa 22.07.2022 poprel existenciu dohody medzi stranami sporu, podľa ktorej by prípadný zisk z realizácie diela voči investorovi A. B., C. mal byť rozdelený medzi procesnými stranami rovným dielom. Súčasne žalovaný poukázal na skutočnosť, že zavinením žalobcu z uvedenej zákazky žalovaný prakticky nedosiahol žiaden zisk. Potvrdil existenciu jedinej Zmluvy o dielo č. XX/XXXX zo dňa 10.11.2017 s dôrazom na obsah čl. 4 bod 4.4 predmetnej Zmluvy a záväzok zhotoviteľa vyúčtovať cenu prác na základe skutočne vykonaných prác potvrdených objednávateľom, pričom súčasťou faktúry podľa bodu 4.5 za vykonané práce v hodinovej zúčtovacej sadzbe musí podľa Zmluvy byť podrobný denný rozpis hodín, tzv. smenovka s popisom práce a s denným odsúhlasením zodpovedným stavbyvedúcim. Uvedené doklady mali byť podľa tvrdení žalovaného predkladané za fakturačné obdobie, ktorým podľa bodu 4.1 je jeden mesiac. Žalovaný zdôraznil, že podľa čl. 8 bod 8.9. Zmluvy o dielo, Zmluvu možno meniť iba písomnými dodatkami podpísanými oboma zmluvnými stranami. Uviedol, že podľa dohody strán, ak by mala existovať dohoda o rozdelení zisku, na ktorú sa žalobca odvoláva, takáto dohoda by vyžadovala v zmysle uzatvorenej Zmluvy o dielo písomnú formu. Žalovaný namieta, že žalobcom vystavená faktúra zo dňa 19.04.2021 doručená žalovanému dňa 21.04.2021 neobsahovala náležitosti podľa Zmluvy o dielo a z uvedenej faktúry nevyplýva, za aké obdobie bola vystavená, navyše daňová povinnosť podľa uvedenej faktúry mala vzniknúť 31.03.2019, pričom faktúra bola vystavená až o dva roky neskôr. Napriek tomu, že obe strany sú platcami DPH, v uvedenej faktúre nie je účtovaná daň z pridanej hodnoty, čo je v rozpore s príslušnými daňovými predpismi. Žalovaný preto uvedenú faktúru žalobcovi vrátil dňa 30.04.2021. Po opätovnom doručení faktúry dňa 16.05.2021 bola táto vrátená žalobcovi prostredníctvom právneho zástupcu žalovaného dňa 15.07.2021. K vykonávaniu diela žalovaný uviedol, že žalobca nebol schopný zabezpečiť všetky požadované stavebné práce na stavbe A. B., a to napriek jeho ubezpečeniu, že na to disponuje dostatočnými technickými, materiálnymi a personálnymi kapacitami. Vzhľadom na časový sklz, ku ktorému dochádzalo v schválenom harmonograme stavby, bol žalovaný nútený časť diela realizovať prostredníctvom iných poddodávateľov. Nedostatočná kapacita pracovníkov žalobcu spôsobila, že žalobca práce na uvedenom diele ukončil v mesiaci marec 2019 a viac na stavbe nepôsobil. Zabezpečenie náhradných poddodávateľov vyvolalo na strane žalovaného nemalé finančné náklady, čo sa prejavilo i na celkovom vyúčtovaní stavby po jej odovzdaní investorovi. Žalovaný namieta, že dôkazný návrh žalobcu vo vyjadrení k odporu nebol vykonaný v súlade s ust. , keďže z návrhu žalobcu nevyplýva označenie skutočností, ktoré majú byť výsluchmi svedkov preukázané. Žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a priznať žalovanému nárok na náhradu trov konania. Žalovaný súčasne učinil prílohou svojho vyjadrenia kópiu Zmluvy o dielo č. XXX/XXXX zo dňa 10.11.2017 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným.

8. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, na ktorom po prednesoch právnych zástupcov procesných strán rozhodol o pripustení zmeny žaloby na základe doplnenia rozhodujúcich skutkových tvrdení žalobcom v rámci písomného vyjadrenia žalobcu k podanému odporu a priamo na pojednávaní konanom dňa 01.12.2023.

9. Súd vykonal dokazovanie výsluchom konateľov procesných strán a listinnými dôkazmi, ktoré procesné strany učinili obsahom spisového materiálu.

10. Vzhľadom na postavenie subjektov záväzkovo-právneho vzťahu a predmet ich záväzkov súd posúdil právny vzťah medzi stranami ako obchodnoprávny podľa a zmluvu o rozdelení zisku, z ktorej žalobca uplatňuje žalovaný nárok, ako zmluvu inominátnu podľa , pričom na daný skutkový stav súd aplikoval nasledovné zákonné ustanovenia:

11. Podľa , táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

12. Podľa , účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

13. Podľa , tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Podľa ods. 2 cit. zák. ust. právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré

otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

14. Medzi stranami je nesporné, že na základe písomne uzatvorenej Zmluvy zo dňa 10.11.2017 procesné strany dojednali záväzok žalobcu ako zhotoviteľa vykonávať stavebné práce na stavebnom objekte bližšie označenom v čl. 2 Zmluvy ako „A. B., C. E., E. H. A.“ a ďalej podľa potreby objednávateľa za cenu určenú podľa cenovej ponuky v sume 600.000,- eur s dohodnutými platobnými podmienkami. Uvedenú zmluvu súd vyhodnotil ako rámcovú zmluvu o dielo, ktorá vymedzovala práva a povinnosti zmluvných strán pri vykonávaní diela na viacerých stavbách za časové obdobie od 10.11.2017 do 31.10.2020 a vzhľadom na charakter úpravy je zrejmé, že jej obsah mal byť naplnený samostatnými objednávkami žalovaného ako objednávateľa diela. Rovnako je medzi stranami nesporné, že na základe predmetnej Zmluvy a objednávok žalovaného žalobca vykonával stavebné práce, ktorých rozsah vyplýva z pripojených súpisov prác a tzv. smenoviek, ktorých cenu žalobca vyúčtoval žalovanému (v rozsahu ich vyúčtovania subdodávateľmi žalobcu) vystavenými faktúrami, a ktorá bola zo strany žalovaného v celom rozsahu uhradená ako vyplýva aj z pripojených výpisov z účtu žalobcu.

15. Žalobca však v reakcii na procesnú obranu žalovaného doplnil rozhodujúce skutkové tvrdenia v tom, že žalobcom uplatnený nárok nepredstavuje cenu vykonaného diela, ale stranami dohodnutý podiel žalobcu na zisku v súvislosti s vykonávaným dielom pre konečného objednávateľa, keďže žalobca mal postavenie subdodávateľa diela vo vzťahu k žalovanému, ktorý bol v obchodnom vzťahu s investorom diela na základe Zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným a spoločnosťou A. B., C.. Vzhľadom na to, že žalovaný sa v rámci uplatnených prostriedkov procesnej obrany vyjadroval k žalobcom uplatneným prostriedkom procesného útoku a konatelia žalobcu a žalovaného sa osobne zúčastnili pojednávania konaného dňa 01.12.2023, v záujme zabezpečenia prístupu žalobcu k spravodlivosti súd pripustil navrhovanú zmenu žaloby postupom podľa s použitím ustanovenia , a to na základe doplnených rozhodujúcich skutkových tvrdení uvedených žalobcom v rámci písomného vyjadrenia žalobcu k podanému odporu a rovnako prednesených právnym zástupcom žalobcu na pojednávaní súdu.

16. Základnou medzi stranami spornou skutočnosťou je samotná existencia dohody, na základe ktorej mal žalovanému vzniknúť voči žalobcovi záväzok zaplatiť žalobcovi podiel na dosiahnutom zisku z vykonávaného diela v rozsahu 50% a rovnako je medzi stranami spornou skutočnosťou výška žalobcom uplatneného nároku v uplatnenej sume.

17. V nadväznosti na obsah zákonného ust. , v zmysle ktorého ustanovenia majú procesné strany povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu a rovnako oprávnenie súdu na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností vyzvať strany na doplnenie ďalších skutkových tvrdení, súd vyzval žalobcu na doplnenie skutkových tvrdení k okolnostiam vzniku dohody a jej obsahu, na základe ktorej žalobca uplatňuje svoj nárok v žalovanej sume.

18. Vo všeobecnej rovine súd konštatuje, že posúdenie otázky rozhodujúcich skutkových tvrdení sa odvíja od hmotného práva, a preto strana sporu je povinná tvrdiť a preukazovať také skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore. Každý má tak povinnosť tvrdiť také právne skutočnosti, ktoré spôsobujú vznik jeho nároku a na strane žalovaného zánik resp. neexistenciu jeho povinnosti, záväzku. Z hľadiska pravidiel o koncentrácii konania je však žiaduce, aby všetky skutkové tvrdenia boli obsiahnuté už v žalobe, príp. vo vyjadrení k procesnej obrane žalovaného, v danom prípade vo vyjadrení k odporu a v prípade skutkových tvrdení predložených až v štádiu po nariadení pojednávania, sú tieto ospravedlniteľné iba v prípade, ak ich strana sporu nemohla predložiť už skôr, inak na tieto tvrdenia súd nemusí prihliadnuť ( ). Žalobca bol tak povinný uviesť skutkové tvrdenia a tieto preukázať označenými dôkazmi, z ktorých by vyplýval záväzok žalovaného zaplatiť žalobcovi na zmluvnom základe požadovanú sumu v uplatnenej výške. Povinnosť tvrdenia podstatných a rozhodujúcich skutočností má základ v hypotéze príslušnej právnej normy, to znamená, že procesná strana je povinná uvádzať skutočnosti spôsobilé na základe hmotného práva dosiahnuť úspech vo veci a rozhodnutie súdu, ktorým zaviaže žalovanú stranu na zaplatenie žalovaného nároku. Právna teória používa pojem „povinnosť substancovane tvrdiť“, pričom substancované tvrdenie je také skutkové tvrdenie, ktoré je možné subsumovať pod konkrétnu hmotnoprávnu normu a je k nemu možné vykonať dokazovanie. Dôsledkom porušenia povinnosti substancovane tvrdiť je zamietnutie žaloby bez

vykonávania ďalšieho dokazovania. Zásadne platí, že nesubstancované tvrdenie nie je možné ani účinne poprieť.

19. Z doplňujúcich skutkových tvrdení právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní vyplynulo, že žalobca uplatnený nárok opiera o zmluvný vzťah medzi procesnými stranami, ktorý mal byť založený ústnou dohodou, v rámci ktorej sa procesné strany mali dohodnúť na tom, že budú spolupracovať pri vykonávaní stavieb a to tým spôsobom, že žalobca bude zabezpečovať stavebné práce a žalovaný stavebný materiál s priebežnou fakturáciou ceny diela za účelom vyplatenia plnení poskytnutých subdodávateľmi žalobcu. Po ukončení realizácie diela strany mali rozdeliť žalovaným dosiahnutý zisk na polovicu, a to tým spôsobom, že od ceny za dielo, ktorú získa žalovaný od svojho investora, resp. objednávateľa diela, budú odpočítané náklady na nákup materiálu a stavebné práce. Žalovaným predloženú Zmluvu o dielo potvrdenú podpisom oboch zmluvných strán žalobca označil za neplatnú, a to s poukazom na neurčitosť dohody a absenciu základných náležitostí zmluvy v časti vymedzenia predmetu zmluvy a jeho ceny. Pre žalobcom uplatnený nárok žalobca označil Zmluvu o dielo zo dňa 10.11.2017 za irelevantnú.

20. K obsahu tvrdenej ústnej zmluvy žalobca opísal stranami dohodnutý spôsob spolupráce strán pri vykonávaní diela tak, že žalobca zabezpečoval na zmluvnom základe subdodávateľov na vykonávanie diela a žalovaný dodávku materiálu v súčinnosti s bratom konateľa žalobcu pánom C. H., ktorý v rámci tejto spolupráce uskutočňoval viaceré administratívne a účtovné úkony a objednávky materiálu. Po vykonaní diela na zákazke C. E. dosiahnutý zisk žalovaným po odpočítaní nákladov na stavebné práce a kúpu stavebného materiálu a po obdržaní ceny diela od hlavného objednávateľa diela, žalobca vystavil žalovanému faktúru na 50% dosiahnutého zisku, ktorá suma bola žalovaným uhradená. Strany dohodli, že účtovníčka žalovaného bude posielať všetky účtovné doklady súvisiace s predmetnou stavbou žalobcovi pre vykonávanie kontroly nákladov a recipročne žalobca doposielal žalovanému účtovné doklady vystavené žalobcom v súvislosti s vykonávaním diela. Existenciu ústne uzatvorenej zmluvy žalobca preukazuje aj skutočnosťou, že pri stavbách vykonávaných v spolupráci so žalovaným žalobca refakturoval žalovanému cenu stavebných prác len v tom rozsahu, v akom bola vyúčtovaná jednotlivými subdodávateľmi žalobcu bez generovania akéhokoľvek zisku pre žalobcu a tým, že žiadna cenová ponuka označená v písomnej zmluve o dielo nebola medzi stranami predložená alebo odsúhlasená, a to vzhľadom na charakter spolupráce procesných strán.

21. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní trval na doterajších prednesoch a písomných vyjadreniach k veci. Uplatnený nárok označil za neopodstatnený, ničím nepodložený a za jedinú relevantnú skutočnosť, z ktorej vznikol právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným, žalovaný označuje Zmluvu o dielo č. XXX/XXXX a v nej obsiahnutú úpravu vzájomných práv a povinností strán. Žalovaný namieta, že v rozpore so zásadou sudcovskej koncentrácie konania žalobca ani na pojednávaní neoznačil a nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce žalobcom tvrdenú existenciu osobitnej dohody, z ktorej žalobca uplatňuje žalovaný nárok.

22. Súd vykonal dokazovanie výsluchom procesných strán. Žalobca vo svojej výpovedi opísal časové okolnosti začatia spolupráce strán pri vykonávaní diela pre tretie osoby a označil stranami dohodnutý spôsob participácie na vykonávaní diela pri zatepľovaní bytových domov na viacerých stavbách s tým, že po ukončení týchto prác a vykonaní fakturácie ceny diela mal byť vykonaný odpočet nákladov na vykonávanie diela s následným rozdelením zisku medzi žalobcu a žalovaného rovným dielom. Konateľ žalobcu potvrdil skutočnosť, že v dôsledku nedostatočných personálnych kapacít žalobca nemohol obsiahnuť celý pôvodne predpokladaný rozsah stavebných prác. Keďže žalovaný poprel žalobcovi dosiahnutie akéhokoľvek zisku, žalobca z jemu dostupných účtovných dokladov ustálil sumu, ktorá zodpovedá výške žalobcovi náležiacej odmeny , ktorá predstavuje sumu žalovanej pohľadávky. Na doplňujúce otázky samosudkyne žalobca uviedol, že k uzavretiu ústnej dohody medzi žalobcom a žalovaným došlo v období mesiaca apríl 2017, pričom podiel na zisku zmluvných strán mal byť vypočítaný po ukončení a odovzdaní diela konečnému investorovi, v súvislosti s čím brat konateľa žalobcu účtovne evidoval podklady od účtovníčky žalovaného, z ktorých vypočítal podiel žalobcu a žalovaného na zisku. Tento mal byť vyplatený žalobcovi po zaplatení ceny diela investorom diela. Žalobca uviedol, že z účtovníctva žalovaného disponoval všetkými exaktnými podkladmi pre vyčíslenie svojej pohľadávky voči žalovanému. Okrem nákladov na cenu vykonávaných stavebných prác a nákup materiálu žalobca pri výpočte svojej odmeny zohľadnil škodu, ktorá na predmetnom diele vznikla v súvislosti s vadným vykonávaním diela, a ktorá zo strany investora bola uplatnená vo forme zmluvnej pokuty a pri zohľadnení percentuálneho podielu činnosti iných subdodávateľov na vykonávaní diela

určeného žalobcom v nadväznosti na rozsah diela, ktoré títo subdodávatelia vykonávali v pomere k ostatnej ploche diela uskutočneného žalobcom a žalovaným.

23. Konateľ žalovaného poprel žalobcom tvrdenú dohodu o rozdelení zisku. Vo výpovedi uviedol, že v rámci dohodnutej spolupráce žalobcu a žalovaného žalovaný vykonával na jednotlivých stavbách montáž sadrokartónov a žalobca zateplenie budov. Objednávky materiálu, ktorého predávajúcich nominoval samotný investor diela, zabezpečoval brat konateľa žalobcu. Žalovaný zhodne s tvrdením žalobcu uviedol, že vzhľadom na nedostatočné personálne kapacity žalobcu žalovaný napokon pristúpil k doplneniu subdodávateľov svojimi pracovníkmi a ďalšími subdodávateľmi investora diela, avšak za vyššie ceny, aké boli medzi žalovaným a investorom pôvodne dohodnuté. Zvýšenie týchto nákladov podľa tvrdení žalovaného išlo na vrub žalovaného. Žalovaný zotrvával na tvrdenej skutočnosti, že na základe predpokladaného rozsahu diela bola vypracovaná žalobcom cenová ponuka v nadväznosti na výkaz výmer investora, ktorá bola zo strany žalovaného akceptovaná a na základe cenovej ponuky žalobcu boli žalobcovi uhrádzané ceny vykonávaných stavebných prác. Kúpa stavebného materiálu bola nominovaná investorom diela a preto nebola obsahom fakturácie žalobcu. Poskytovanie účtovných dokladov žalobcovi žalovaný odôvodnil kontrolou fakturácie ceny materiálu s objednávkami tovaru a jeho dodávkami. Žalobca tak disponoval faktúrami vo vzťahu k jednotlivým subdodávateľom vykonávajúcim dielo pre žalobcu a rovnako vo vzťahu k dodávateľom stavebného materiálu na predmetné dielo. Žalobca fakturoval žalovanému cenu diela podľa skutočného rozsahu ním vykonaného diela, a to v nadväznosti na vypracovanú cenovú ponuku. Žalovaný poprel skutočnosť, že by po uzatvorení Zmluvy o dielo zo dňa 10.11.2017 vznikla medzi procesnými stranami iná zmluva, súvisiaca s predmetnou Zmluvou o dielo. Žalovaný poprel, že by so žalobcom, alebo inou žalobcom poverenou osobou rokoval ohľadom finančných nárokov súvisiacich s predmetným dielom. Konateľ žalovaného pripustil komunikáciu strán o prípadnom podiele na zisku v prípade úspešnej realizácie diela, avšak s poukazom na skutočnosť, že spoločným vykonávaním diela nebol dosiahnutý predpokladaný výsledok a žalobca nedokázal splniť svoj záväzok v dojednanom rozsahu s dopadom na plnenie záväzkov žalovaného a vykonávanie diela samotným žalovaným, ktorý dielo nedokončil, existenciu práva žalobcu na zaplatenie akéhokoľvek podielu na zisku žalovaný poprel.

24. Po vykonanom výsluchu žalobcu a žalovaného ostala medzi stranami sporná existencia ústnej dohody o rozdelení zisku pri vykonávaní diela a rovnako zostala sporná výška žalobcom uplatnenej pohľadávky, keďže žalobca v súvislosti s uplatneným nárokom neuviedol rozhodujúce skutkové tvrdenia a rovnako nesplnil svoju dôkaznú povinnosť. Žalobca na preukázanie existencie spornej dohody, z ktorej žalobca uplatňuje žalovaný nárok, označil výsluch svedkov C. H. a K. O., ktorí mali byť prítomní pri uzatvorení dohody strán, a ďalej výsluch K. L., ktorý mal mať sprostredkovanú vedomosť o existencii tejto dohody, a rovnako výsluch účtovníčky žalovaného pani I. J., a to k dôvodom, pre ktoré boli žalobcovi preposielané jednotlivé faktúry žalovaného. Žalovaná strana sa na pojednávaní dovolávala uplatnenia sudcovskej koncentrácie konania s poukazom na doterajší priebeh konania a obsah podanej žaloby, keď žalobca až po podaní odporu proti platobnému rozkazu dopĺňal rozhodujúce skutkové tvrdenia, pričom do okamihu pojednávania nešpecifikoval žiadne bližšie okolnosti vzniku ním tvrdenej dohody, t.j. miesto a čas jej vzniku, neoznačil osoby, ktoré mali byť prítomné pri uzatvorení ním tvrdenej dohody a z nej vyplývajúceho nároku. Postup žalobcu žalovaný označil za odporujúci základným princípom , zásade hospodárnosti konania, keďže rozhodujúce skutkové tvrdenia a k nim označené dôkazy mohol žalobca predložiť riadne a včas. Žalovaný navrhol, aby súd návrhy žalobcu na doplnenie dokazovania zamietol a vo veci rozhodol.

25. K veci samej súd konštatuje, že obsah žaloby neobsahuje žiadne skutkové tvrdenia týkajúce sa žalobcom v neskoršom štádiu konania tvrdenej ústnej zmluvy, z ktorej by vyplýval nárok žalobcu na zaplatenie peňažnej pohľadávky ako podielu na zisku v súvislosti s vykonávaním diela. Až v rámci reakcie na procesnú obranu žalovaného, ktorá je obsahom podaného odporu, žalobca doplnil svoje skutkové tvrdenia o skutočnosť, že predmetnou faktúrou č. 2021/007 znejúcou na sumu 63.149,43 eur žalobca vyúčtoval žalovanému v zmysle dohody po ukončení diela a úplnej úhrade ceny diela zo strany firmy A. B., C. rozdiel ceny podľa cenovej ponuky a zmluvy o dielo a už vyfakturovaných prác po jednotlivých objektoch, pri zohľadnení škody, ktorá vznikla pri vykonávaní diela a percentuálnej účasti iných subdodávateľov na vykonávaní diela vo vzťahu k pomeru účasti (subdodávateľov) žalobcu pri vykonávaní diela. V záujme zachovania princípov spravodlivého súdneho procesu a za súčasného zohľadnenia prejednacieho princípu spolu s princípom materiálneho civilného procesu súd vyzval žalobcu na doplnenie rozhodujúcich skutkových tvrdení postupom podľa § 150 ods. 2

, keďže procesnou povinnosťou žalobcu pri uplatnení si zmluvného nároku bolo nielen tvrdiť a preukázať existenciu zmluvy, z ktorej žalovaný nárok žalobca uplatňuje, ale súčasne aj tvrdiť a dôkazmi objektivizovať výšku uplatneného nároku v žalovanej sume.

26. Z doterajšieho postupu žalobcu v konaní je zrejmé, že žalobca porušil svoju procesnú povinnosť substancovane tvrdiť, a to napriek tomu, že žalobca je v konaní od vzniku sporu právne zastúpený a napriek tomu, že žalobcovi bol zrejmý obsah procesnej obrany žalovaného, ktorý od prvého procesného úkonu vo veci popieral dôvodnosť žalobcom uplatnenej pohľadávky a súčasne popieral existenciu dohody, na základe ktorej žalobca uplatňuje žalovaný nárok. Tvrdenia žalobcu v konaní k okolnostiam a obsahu ústnej dohody o spolupráci a rozdelení zisku neposkytovali súdu dostatočný podklad pre posúdenie či už dôvodnosti uplatneného nároku, ale tiež pre efektívne uplatnenie prostriedkov procesnej obrany protistrany v konaní. Napriek tomu, že vo vyjadrení k odporu žalobca neuviedol bližšie okolnosti vzniku a obsahu ním tvrdenej zmluvy o spolupráci, navrhol výsluch viacerých svedkov bez konkretizácie skutočností, ktoré majú byť navrhovanými svedkami preukázané. Ich účasť na pojednávaní nezabezpečil a predvolanie svedkov súdu pred uskutočnením pojednávania nenavrhol, a to v rozpore s úpravou procesného postupu strán podľa . Súd konštatuje, že dokazovanie v sporovom konaní, nemá slúžiť na zisťovanie toho, čo strany neuviedli v rámci uplatnených prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany. V záujme poskytnutia spravodlivej a účinnej ochrany práv podľa súd ešte na pojednávaní poskytol stranám priestor doplniť skutkové tvrdenia a predložiť dôkazy, avšak len v tom rozsahu, v akom možno od procesnej strany spravodlivo požadovať, aby tieto skutočnosti poznala a za predpokladu primeranej konkretizácie tvrdených skutočností. Účelom a zmyslom povinnosti tvrdenia je taký priebeh konania a dokazovania, ktorý by zodpovedal spravodlivému, hospodárnemu a účelnému vedeniu sporu.

27. Na to, aby súd mohol žalobcovi priznať žalovaný nárok, bolo procesnou povinnosťou žalobcu preukázať nielen existenciu dohody, ale súčasne aj vznik žalovanej pohľadávky v uplatnenej sume. Napriek spornosti tohto nároku čo do základu a jeho výšky, žalobca v žalobe, ako aj v rámci vykonaného dôkazu výsluchom konateľa žalobcu, nedoplnil rozhodujúce skutkové tvrdenia vo vzťahu k výpočtu žalovanej pohľadávky a k tejto časti sporných tvrdení nepredložil žiaden dôkazný návrh, hoci žalobca podľa vlastného vyjadrenia disponoval všetkými podkladmi pre výpočet jeho odmeny a napriek tomu, že obe procesné strany boli opakovane poučené súdom o sudcovskej koncentrácii konania. Z uvedenej zásady vyplýva, že v prípade úkonov strany, ktoré podliehajú koncentrácii konania, a ktoré nie sú vykonané včas, je umožnené súdu na procesné úkony strany neprihliadať. Z obsahu vyplýva, že strany sporu sú povinné vykonať prostriedky procesného útoku a procesnej obrany v súlade s princípom hospodárnosti konania. Procesné úkony nesmú viesť k prieťahom v konaní ( ). Účelom sudcovskej koncentrácie je zabrániť tomu, aby procesné strany s oneskorením predkladali skutkové tvrdenia a dôkazné návrhy, a to až na pojednávaní, čo by viedlo k zmareniu pojednávania a k požiadavke na opätovné nariadenie ďalšieho termínu pojednávania.

28. V posudzovanej právnej veci súd hodnotil skutočnosť, či žalobca trpel informačným deficitom, či mohol prostriedky procesného útoku predložiť včas, a to z objektívneho hľadiska, ako aj z hľadiska subjektívneho, ak by strana konala starostlivo. Pokiaľ tak neexistujú osobitné dôvody, v zásade platí, že predloženie skutkových tvrdení alebo dôkazných návrhov až na pojednávaní, nie je včasné. Vzhľadom na diskrečnú právomoc súdu poskytnúť strane sporu aj na pojednávaní lehotu na dodatočné splnenie povinnosti tvrdiť a navrhnúť dôkazy podľa ust. , žalobca na pojednávaní nešpecifikoval určenie výšky žalovanej pohľadávky objektivizovaným spôsob, súdom preskúmateľným tak, aby umožňoval žalovanému efektívne uplatnenie prostriedkov procesnej obrany. Faktúra v rovine práva predstavuje výzvu na zaplatenie pohľadávky veriteľa, pričom z faktúry, ktorú žalobca ako jediný dôkaz pripojil k žalobe, vyplýva uplatnenie pohľadávky vo výške 63.149,43 eur , ktorej predmetom je poukaz na Zmluvu o dielo č. 021/2017, cenovú ponuku a dohodu bez bližšej špecifikácie , súpis prác, súpis odpočítania poškodených okien podľa objektov podľa faktúry Fa 7702200030 zo dňa 14.04.2020 od dodávateľa A. B., C. pre Prosard, s.r.o. Na výslovnú otázku samosudkyne, akým spôsobom žalobca určil výšku uplatnenej pohľadávky voči žalovanému, konateľ žalobcu uviedol: „Môj brat C. H. mal všetky účtovné podklady k dispozícii od účtovníčky žalovaného a z týchto podkladov on určil podiel nás ako strán na zisku. Pokiaľ som v predchádzajúcej výpovedi uviedol, že medzi mojim bratom a žalovaným prebiehali alebo resp. prebehli rokovania ohľadne výšky našej pohľadávky, k určitým nezhodám došlo v súvislosti so žalovaným tvrdenou škodou a ďalšími námietkami. Naša právna zástupkyňa nás vyzvala, aby sme vyčíslili svoju pohľadávku žalovanému, keďže sme predpokladali, že táto pohľadávka bude

vyplývať z našej vzájomnej dohody, ku ktorej napokon nedošlo. Ja som disponoval všetkými exaktnými podkladmi pre vyčíslenie celkovej žalovanej pohľadávky, a to z účtovníctva žalovaného. Pokiaľ som zmienil škodu, ktorá bola odpočítaná, jednalo sa o pokutu, ktorú si uplatnil investor v súvislosti s vadným vykonávaním diela na oknách.....“. V ďalšej časti výpovede konateľ žalobcu uviedol: „Pokiaľ som v rámci svojich písomných podaní uviedol, že celková žalovaná suma zohľadňovala percentuálny podiel iných subdodávateľov na predmetnom diele, tento percentuálny podiel bol mnou určený od rozsahu výmery, ktorú títo pracovníci vykonávali v pomere k ostatnej ploche vykonávaného diela žalobcom a žalovaným.“ Z výpovede žalobcu tak vyplynulo, že výšku žalovanej pohľadávky žalobca určil z účtovných dokladov, ktoré mal žalobca k dispozícii, pričom z celkovej fakturovanej sumy žalovaným vo vzťahu k investorovi okrem vyššie označených položiek žalobca vykonal odpočet odmeny pre stavbyvedúceho a ďalšiu osobu pod menom K. L..

29. Právny zástupca žalobcu vo vzťahu k výške uplatneného nároku poukázal na dôkazy predložené žalobcom spolu s podanou žalobou, a to faktúry, ktorými žalobca vyúčtoval žalovanému cenu vykonaného diela svojich subdodávateľov, faktúry vystavené žalovanému za dodávky materiálu a sumu škody vychádzajúc z ostatných tvrdení žalovaného. Právny zástupca žalobcu uviedol, že z uvedených skutočností a z počtu budov, na ktorých žalobca ešte so žalovaným spolupracoval v pomere k celej stavbe je možné vyvodiť výšku sumy a ceny, ktorú uplatnil žalovaný u hlavného objednávateľa a investora diela. Teda pri skutočnosti, že od začatia sporu bol základ žalobcom uplatneného nároku a jeho výška spornou skutočnosťou, ani na pojednávaní súdu žalobca verifikovateľným spôsobom nešpecifikoval, akým spôsobom dospel k výške uplatneného nároku a jeho tvrdenia ostávali v rovine všeobecných tvrdení. Žalobca neuviedol, v akom rozsahu a kedy bolo žalovanému v súvislosti s vykonávaním diela plnené objednávateľom diela, resp. investorom, aký bol podiel žalobcu na vykonávaní diela v pomeru celého rozsahu predmetu diela, v akej výške tvorila náklady na vykonanie diela cena stavebných prác a cena materiálu, resp. odmena pre výkon iných činností, ktoré mala odmena žalobcu (jeho podiel na zisku) zohľadňovať. Aká suma škody bola pri výpočte odrátaná. Aký bol podiel činnosti žalobcu na vykonávaní diela k celkovému rozsahu diela. Konateľ žalobcu na jednej strane síce uviedol, že z účtovných podkladov poskytnutých mu žalovaným vyplynula suma zodpovedajúca jeho podielu na zisku, na druhej strane však uviedol, že pri vzájomných rokovaniach strán bola žalovaným namietaná výška žalobcom uplatnenej pohľadávky v súvislosti s tvrdenou škodou a ďalšími bližšie žalobcom nešpecifikovanými námietkami. Žalobca na podnet svojho právneho zástupcu napokon vyčíslil svoju pohľadávku voči žalovanému v žalobe, keďže ako uviedol, predpoklad, že táto pohľadávka vyplynie zo vzájomnej dohody strán, sa nenaplnil.

30. Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že napriek spornosti žalobcom uplatneného nároku skutkové tvrdenia vo vzťahu k výške žalovanej pohľadávky ostali aj po vykonanom dokazovaní v rovine všeobecných ničím nepodložených tvrdení, a to napriek tomu, že časovo obmedzuje procesnú aktivitu strán pri navrhovaní a vykonávaní dôkazov. Platí, že procesná strana ešte skôr ako začne súd vykonávať dokazovanie je povinná tvrdiť a navrhovať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom cieľom uvedeného postupu je poskytnúť súdu a protistrane včasné, konkrétne a zrozumiteľné informácie o skutkovom stave ako kvalifikovaný podklad pre vykonávanie dokazovania. Zmyslom tejto úpravy je efektívne vedenie pojednávania a dokazovania s cieľom dosiahnuť rozhodnutie v primeranom čase a spravodlivo. Napriek tomu, že procesná úprava v ustanovení v rámci materiálneho vedenia sporu umožňuje požiadať strany o predloženie ďalších skutkových tvrdení, súd nie je oprávnený nahrádzať procesnú aktivitu a zodpovednosť strán, čo by mohlo viesť k porušeniu rovnosti strán v spore. Procesná strana je primárne povinná tvrdiť a k uvedeným tvrdeniam navrhnúť dôkazy. Súd a obe procesné strany v rámci prípravy pojednávania musia mať možnosť zo skutkových tvrdení strany vymedziť relevantné tvrdenia s následným posúdením ich spornosti, keďže súd je oprávnený vychádzať zo zhodných tvrdení strán, o ktorých nemá dôvodnosť pochybovať z hľadiska ich pravdivosti a v takomto prípade ani zhodné tvrdenia strán nie sú predmetom dokazovania. Súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a rovnako nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy (obdobne uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. ). Pri určení predmetu dokazovania súd vychádza zo žalobcových tvrdení a z jeho žalobného návrhu, ktoré subsumuje pod hypotézu príslušnej právnej normy, ktorá dopadá na daný skutkový stav. Povinnosť úplného a pravdivého skutkového tvrdenia má právny základ v ustanovení . Pokiaľ žalobca tvrdí, že z ústne uzatvorenej zmluvy mu vznikol voči žalovanému nárok v uplatnenej výške, je povinný tvrdiť a preukazovať obsah a existenciu zmluvy, ale tiež samotný nárok a tieto tvrdenia dôkazmi preukázať.

31. Dôkazné bremeno týkajúce sa žalobcom tvrdených skutočností spočíva na žalobcovi. Z výpovede žalobcu na pojednávaní vyplynulo, že ako procesná strana žalobca disponuje základným množstvom informácií a dôkazov na preukázanie svojich tvrdení, a preto nemožno v prípade žalobcu hovoriť o informačnom deficite. Žalobcovi nič nebránilo uviesť v žalobe všetky skutočnosti tak, aby žalobca formuloval svoj žalobný návrh a to spôsobom, ktorý by umožňoval žalovanému sa voči uplatnenému nároku efektívne brániť. Pomoc súdu odstrániť informačný deficit procesnej strany prichádza do úvahy iba v prípadoch, ak sa procesná strana ocitne v skutkovej a dôkaznej núdzi bez vlastného zavinenia, teda v situácii, keď procesná strana nie je schopná vlastnou činnosťou preklenúť informačný deficit. Potom výber z navrhovaných dôkazov, ktoré súd v rámci dokazovania vykonáva, je výlučne v kompetencii súdu. Koncentrácia konania má svoj význam aj v štádiu dokazovania. Týka sa všetkých prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany. Aby procesná strana mohla splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je tzv. bremeno tvrdenia, pričom medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je vzájomná väzba. Pokiaľ si žalobca dostatočne nesplnil povinnosť tvrdiť určité skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, nemôže spravidla splniť ani svoju dôkaznú povinnosť, čo má za následok, že skutočnosť, ktorú procesná strana netvrdila, a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nemôže byť predmetom dokazovania. Úspech žalobcu v spore je tak závislý od schopnosti žalobcu uviesť v žalobe skutočnosti, ktoré odôvodňujú ním uplatňovaný nárok voči žalovanému a o týchto skutočnostiach je žalobca povinný poskytnúť tzv. plný dôkaz. Právna teória tento výraz spája s dôkaznou situáciou, kedy procesná strana bez akýchkoľvek pochybností preukáže svoje skutkové tvrdenia a súd je povinný z týchto skutočností pri svojom rozhodnutí vychádzať. Pokiaľ procesná strana navrhuje dôkaz, je povinná uviesť, ktoré skutočnosti sa týmto dôkazom majú preukázať, keďže súd nie je povinný vykonávať dôkazy, ktoré nie sú pre posúdenie veci relevantné alebo nesmerujú k zisteniu skutočností predvídateľných skutkovou podstatou právnej normy, ktorú na danú vec súd aplikuje.

32. V pomeroch posudzovanej právnej veci žalobca ako dôkaz predložil spolu s podanou žalobou faktúru, ktorou žalobca vyúčtoval žalovanému svoju pohľadávku s odkazom na Zmluvu o dielo, cenovú ponuku a bližšie nešpecifikovanú dohodu v súvislosti s vykonávaním stavebných prác zateplenia budov, ktorej prílohu mal tvoriť súpis prác po objektoch, súpis – hodinovka, súpis prác na predeľovacej priečke – balkónoch, súpis odpočítania poškodených okien podľa objektov na podklade faktúry zo dňa 14.04.2020. Prílohy faktúry označené v predmete fakturácie však žalobcom neboli ako dôkaz označené a k žalobe pripojené. Napriek námietke žalovaného, v zmysle ktorej žalobca nepreukázal opodstatnenosť fakturovanej sumy a uplatnený nárok žalovaný označil za zjavne neopodstatnený, dôkazný návrh žalobcu v rámci vyjadrenia žalobcu k podanému odporu nebol vykonaný kvalifikovane, t. j. s označením rozhodujúcich skutkových tvrdení a sporných skutočností, ktoré majú byť navrhovanými dôkazmi preukázané. V zmysle ust. opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Žalobca prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu ako dôkaz preukazujúci výšku uplatneného nároku označil faktúry vystavené žalobcom žalovanému za vykonané stavebné práce, faktúry vystavené žalovanému za dodávku materiálu. V ostatnej časti právny zástupca žalobcu všeobecne špecifikoval spôsob určenia žalovanej sumy bez ďalšej bližšej kvantifikácie jednotlivých veličín určujúcich podiel žalobcu na zisku a bez označenia k tomu vzťahujúcich sa dôkazov.

33. Pri posúdení dôkazného návrhu žalobcu výsluchmi svedkov súd prihliadol na skutočnosť, že samotné preukázanie existencie dohody o spolupráci strán bez ďalšieho nezakladá nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej pohľadávky. Žalobca dostatočne nesplnil povinnosť tvrdenia a z nej vyplývajúcu dôkaznú povinnosť vo vzťahu k výške uplatneného nároku. Pokiaľ sa žalovaný v konaní bránil tým, že zisk z vykonávaného diela nedosiahol a žalobca uvedené skutkové tvrdenie žalovaného popiera, žalobca v konaní dostatočne nevyužil procesné oprávnenia poskytované mu na preukázanie uvedenej skutočnosti. Z tvrdení žalobcu vyplynulo, že stanovenie podielu zmluvných strán na dosiahnutom zisku predchádzalo ustálenie sumy zaplatenej hlavným objednávateľom diela (investorom) žalovanému, určením podielu žalobcu na vykonávaní diela a po odpočítaní sumy nákladov na zhotovenie diela. Vo vzťahu k jednotlivým žalobcom označeným veličinám však žalobca okrem faktúr a k nim pripojeným súpisom vykonaných prác a faktúr svojich subdodávateľov neoznačil žiadne ďalšie dôkazy vo vzťahu k odpočítateľným položkám nákladov na dosiahnutie zisku. Túto svoju dôkaznú povinnosť si nesplnil ani na pojednávaní konanom dňa 01.12.2023, pričom z obsahu žaloby tvrdený zmluvný základ uplatneného nároku vôbec nevyplýva. Napriek poučeniu procesných strán o sudcovskej koncentrácii konania žalobca sa uvedeným poučením súdu dôsledne neriadil a napriek tomu, že

mohol rozhodujúce skutkové tvrdenia a dôkazy označiť už v žalobe, žalobca porušil svoje základné procesné povinnosti, čoho dôsledkom je pre žalobcu nepriaznivé rozhodnutie súdu. Súd hodnotí ako procesne neprípustné, aby až vykonanými dôkazmi boli zisťované rozhodujúce skutočnosti a až na základe vykonaného dokazovania bol k takto zisteným skutočnostiam protistrane poskytnutý priestor na uplatnenie prostriedkov procesnej obrany. Súd preto návrhu na doplnenie dokazovania na odročenom pojednávaní nevyhovel a žalobný návrh v celom rozsahu z dôvodu nesplnenia povinnosti tvrdenia a z toho vyplývajúcej dôkaznej povinnosti, zamietol.

34. Podľa , , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

35. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

36. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol na základe princípu úspechu strán v spore tak, že žalovanému ako úspešnej procesnej strane súd priznal voči žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením do 60 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (, ).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).