Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/155/2011

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa W. V., bytom U. B. P. č. XXX, D., zastúpeného JUDr. Y. W., advokátom so sídlom I. X, O. proti odporkyni H. V., bytom U. B. P. č. XXX, D., zastúpenej Mgr. L. T., advokátom so sídlom L. L. X, O., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 28. decembra 2010, č. k. -292 a o odvolaní odporkyne proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 10.marca 2011, č. k. -319 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k rodinnému domu a vo výroku o povinnosti navrhovateľa zaplatiť odporkyni sumu 23.850 eur a napadnuté uznesenie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov k rodinnému domu súp.č. XXX postavenom na pozemku C-KN par.č. XXX/X zapísanom na LV č. XXX, k. ú. U. B. P. a toto vyporiadal tak, že uvedenú nehnuteľnosť prikázal do výlučného vlastníctva navrhovateľa. Navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporkyni na vyrovnanie spoluvlastníckych podielov sumu 23.850 Eur, do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Návrh na zriadenie práva prechodu prejazdu a vyčlenenie parkovacej plochy na pozemku pozostávajúceho z parciel E. o výmere 2152 m2 na LV č. XXX, k.ú. D. vylúčil na samostatné konanie. O trovách konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. V odôvodnení rozsudku uviedol, že z výpisu z listu vlastníctva č. XXX vedeného Správou katastra Trenčín pre k.ú. U. B. P. vyplynulo, že navrhovateľ a odporkyňa sú podielovými spoluvlastníkmi každý v podieli 1/2 rodinného domu súp. číslo XXX postavenom na pozemku KN-C parcelné číslo XXX/X na základe osvedčenia o dedičstve D 1421/99. Na dome viazne ťarcha - vecné bremeno právo bezplatného doživotného bývania a užívania pre P. V., nar. XX.XX.XXXX. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX vedeného Správou katastra Trenčín pre k.ú. U. B. P. bolo zistené, že pozemky KN-C parcelné číslo XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 675 m2, na ktorom stojí dom súp.č. XXX a priľahlé pozemky par.č.XXX/X - orná pôda o výmere 412 m2 a parc.č. XXX/X - orná pôda o výmere 1065 m2 sú vo vlastníctve navrhovateľa a N., rod. O. v podieli 1/1 na základe kúpnej zmluvy (vklad povolený pod V3860/05). Z písomných dokladov predložených odporkyňou, a to potvrdenia Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Trenčín a Sociálnej poisťovne Trenčín vyplynulo, že odporkyňa poberá od 01.01.2006 dávku a príspevok v hmotnej núdzi, od 01.09.2009 vo výške 118,30 Eur. Nemocenské dávky v období do 01.01.2010 do 18.06.2010 nepoberala. Odporkyňa platila v rokoch 2006 - 2010 daň z nehnuteľnosti, v roku 2007 miestny poplatok za komunálne odpady. Podľa súpisu investícií, vykonaných prác a údržby nehnuteľností odporkyňa uskutočnila uvedené, za čo zaplatila spolu 144.288,- Sk. Z toho (podľa priložených dokladov) zaplatila za plynový kotol s bojlerom pre horné podlažie sumu 47.232,- Sk, za laná, svorku na anténu sumu 660,- Sk, výrobu konzol 600,- Sk, za pozinkovú rúru 1.973,- Sk a úpravu súčiastok 509,- Sk. Podľa zmluvy o nájme nehnuteľností odporkyňa mala prenajatý byt na D.., a to v období od 25.06.2008 do 31.12.2008 a od 01.09.2009 na dobu neurčitú s nájomným vo výške 210 Eur mesačne a 90 Eur mesačne za elektrickú energiu, vodné, stočné, teplú vodu, kúrenie a správu objektu. Z lekárskych správ predložených odporkyňou vyplynulo, že odporkyňa prekonala v roku radikálnu nefrektómiu, z tohto dôvodu má funkčnú len zostávajúcu obličku a pravidelne musí absolvovať komplexné kontroly v odbornej ambulancii. V polovici roku 2010 sa u nej objavili problémy endokrinologického charakteru a vzhľadom na negatívne výsledky je v sledovaní odbornej ambulancie. Zo znaleckého posudku č. 78/2008 vypracovaného Ing. J. T., znalcom v odbore stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností a pozemné stavby bolo zistené, že podľa stavu nehnuteľnosti ku dňu 26.05.2008 reálna deľba rodinného domu podľa veľkostí spoluvlastníckych podielov nie je možná, a preto nie je možné navrhnúť stavebné úpravy ani stanoviť predpokladané náklady, ktoré si vyžiadajú. Všeobecná hodnota nehnuteľnosti bola vypočítaná vo výške 1.563.395,11 Sk (1.474.831,11 Sk za rodinný dom + 88.564,73 Sk za vonkajšie úpravy, po nezapočítaní plotov stojacich na pozemku parc.č. XXX/X, XXX/X). Na námietky odporkyne obsiahnuté v odbornom stanovisku vypracovanom O. spol. s r.o. O. znalec po ich preštudovaní oznámil, že na svojich záveroch trvá a nemá dôvod, aby ich menil alebo doplňoval. Z výsluchu znalca vyplynulo, že nepoužil porovnávaciu metódu, nakoľko napriek tomu, že prevádzkuje realitnú kanceláriu, mal od roku 1990 v predmetnej lokalite len dva prípady. Do úvahy neprichádzalo ani použitie kombinovanej metódy. Pokiaľ ide o použitie indexu cien stavebných prác z 3/08, boli použité tie, ktoré boli v čase spracovania znaleckého posudku k dispozícii. Pokiaľ ide o námietku týkajúcu sa dane z pridanej hodnoty, poukázal na vyhlášky č. , podľa ktorého všeobecná cena je stanovená obvykle vrátane dane z pridanej hodnoty, ale v zmysle platnej metodiky sa výška DPH v konkrétnej cene neuvádza. Zotrval na závere o reálnej nedeliteľnosti domu, i keď v prípade, že by bola položená otázka tak, či je reálne deliteľná na 2 bytové jednotky, z technického hľadiska je to možné pri vybudovaní samostatných schodov na druhé poschodie a všetkých sietí, teda vody, plynu, elektriky tak, ako má každý iný byt. Na cene domu sa odrazilo, že ide o dom bez pozemku. Pri stanovení jeho ceny zvýšil hodnotu koeficient predajnosti o 0,20. Zo znaleckého posudku č. 3/2010 vypracovaného Ing. K. B., znalcom v odbore stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností a stavebných prác bolo zistené, že ku dňu ohodnocovania nehnuteľnosti 18.01.2010 nie je možné reálne tento dom rozdeliť na dve bytové jednotky a garáž najmä z dôvodov, že náklady na prestavbu sú neúmerné dosiahnutému výsledku. Všeobecná hodnota domu bola určená vo výške 47.700 Eur (po zaokrúhlení). Obaja ustanovení znalci vypočítali všeobecnú cenu nehnuteľnosti metódou polohovej diferenciácie, nakoľko pre použitie porovnávacej metódy nemali k dispozícii doklady pre porovnávanie. Zhodne stanovili životnosť stavby na 100 rokov, ale rozdielne technický stav - opotrebenie domu, ktoré stanovil Ing. T. na 28 % a Ing. B. na 30 %. Zhodli sa, i pokiaľ ide o východiskovú hodnotu na koeficiente vyjadrujúcom územný vplyv vo výške 0,95, ale rozdielny bol koeficient vyjadrujúci vývoj cien - u Ing. T. 2,46 a u Ing. B. 2,15. Ing. T. stanovil technickú hodnotu prvého a druhého nadzemného podlažia vo výške 65.361,04 Eur (1.969.066,90 Sk) a vonkajšie úpravy vo výške 3.924,98 Eur (118.243,97 Sk). Ing. B. stanovil technickú hodnotu prvého a druhého nadzemného podlažia vo výške 68.208,76 Eur a vonkajšie úpravy vo výške 4.030,92 Eur. Rozdielne znalci stanovili koeficient polohovej diferenciácie, Ing. T. 0,749 a Ing. B. 0,66, nakoľko dospeli k odlišným záverom, najmä pokiaľ ide o trh s nehnuteľnosťami, keď Ing. T. konštatoval, že v danej lokalite je dopyt vyšší ako ponuka a Ing. B., že dopyt po porovnateľných nehnuteľnostiach je v súčasnosti v rovnováhe s ponukou. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh bol podaný dôvodne. Bolo preukázané, že účastníci sú podielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti a že pred podaním návrhu na súd sa na zrušení a vyporiadaní tohto podielového spoluvlastníctva nedohodli. Zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený, aby zotrval v podielovom spoluvlastníctve, vyplýva aj právo každého spoluvlastníka podať na súd návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v prípade, že sa s ostatnými spoluvlastníkmi na zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva nedohodne. Navrhovateľ ako podielový spoluvlastník využil toto svoje právo a podľa navrhol, aby podielové spoluvlastníctvo zrušil a vyporiadal súd. Zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, sú aj výnimky. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku. Súd takto môže postupovať len v prípade, keď k zrušeniu spoluvlastníctva a vykonaniu jeho vyporiadania nemôže dôjsť reálnym rozdelením veci. Pri rozhodovaní vo veci samej súd v prvom rade skúmal, či sporná nehnuteľnosť - rodinný dom, ktorý navrhovateľ žiadal prikázať do svojho výlučného vlastníctva za náhradu, je z hľadiska účelu jeho využitia reálne deliteľná. Vychádzal zo záverov znaleckého dokazovania, keď obaja znalci zhodne konštatovali, že reálne rozdelenie nehnuteľnosti nie je dobre možné. Tento záver nebol účastníkmi namietaný. Po zistení nemožnosti reálnej deľby nehnuteľnosti súd skúmal, či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa brániace zrušeniu spoluvlastníctva a jeho vyporiadaniu. Odporkyňa preukazovala dôvody hodné osobitného zreteľa ako okolnosti subjektívneho charakteru, a to predovšetkým jej zdravotný stav, sociálna situáciu a stav jej odkázanosti na bývanie v spornej nehnuteľnosti, keď vzhľadom pre svoje materiálne možnosti nie je schopná vyriešiť si bytovú situáciu inak, ako bývaním v predmetnom dome. Súd mal za to, že tieto tvrdenia odporkyne nie sú v súlade s preukázanou skutočnosťou, nakoľko odporkyňa po tom, ako skončila prípravu na povolanie, v dome dlhodobo nebývala, chodila len na návštevy, pričom k zmene nedošlo ani po nadobudnutí spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti po smrti matky účastníkov. Vôľu trvalo sa zdržiavať v dome prejavila až v roku 2005, keď sa stala nezamestnaná, ale čoskoro, keď nedošlo k dohode s navrhovateľom o spoločnom užívaní, z domu opätovne odišla. Nemožno teda konštatovať, že by na bývanie v ňom bola odkázaná, a to ani po zmene jej sociálnej situácie. S poukazom na daný právny stav by použitie ustanovenia bez ďalšieho neviedlo k vyriešeniu bývania odporkyne. Pri posúdení dôvodu, ako je zdravotný stav odporkyne, súd zobral do úvahy, že závažnej operácii sa odporkyňa podrobila pred desiatimi rokmi a následne sa jej zdravotný stav stabilizoval tak, že jej umožňoval pracovať. Bolo preukázané, že postačujúca je pravidelná lekárska kontrola i v súvislosti s problémami, ktoré odporkyni diagnostikovali v roku 2010. Ani pokiaľ ide o citové väzby na nehnuteľnosť dané predovšetkým osobou, od ktorej vec nadobudla, nemôže toto hľadisko byť na prospech odporkyni, nakoľko obaja účastníci nadobudli dom dedením od svojej nebohej matky. Za dôvod hodný osobitného zreteľa nie je možné považovať ani tvrdenie v tom zmysle, že medzi účastníkmi konania neboli zistené podstatné nezhody, nakoľko o zamietnutí návrhu možno uvažovať len pri preukázaní takej významnej skutočnosti, ktorá by uvedené spoluvlastnícke nezhody nezoslabovala do takej miery, že by nebol dôvod na použitie ustanovenia . . Tvrdenie odporkyne, že navrhovateľ chce dom po nadobudnutí predať, nebola v čase rozhodovania súdu preukázaná. Skutočnosti tvrdené odporkyňou ako dôvody hodné osobitného zreteľa jednotlivo ani vo vzájomnej súvislosti nevykazujú taký stupeň intenzity, ktorá by odôvodňovala porušenie práva navrhovateľa žiadať zrušenie a vyporiadanie predmetného podielového spoluvlastníctva. Nakoľko ich nemožno kvalifikovať ako dôvody hodné osobitného zreteľa v súlade s ustanovením , súd podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania zrušil. Pokiaľ ide o vyporiadanie zrušeného podielového spoluvlastníctva, súd nebol viazaný návrhom navrhovateľa a postupoval v súlade s citovaným ustanovením tak, že skúmal spôsoby vyporiadania, ktorých poradie citované ustanovenie upravuje a ktoré je pre súd záväzné. Na návrhy účastníkov prihliadne a vec prikáže do vlastníctva iba vtedy, ak účastníci o to žiadajú, alebo aspoň sú s tým uzrozumení. Zákonom nevysloveným, ale z povahy vecí vyplývajúcim predpokladom je, že o spoločnú vec má niektorý zo spoluvlastníkov záujem a je schopný za ňu zaplatiť primeranú náhradu. Pre rozhodnutie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva súdom aj prikázaním doterajšej spoločnej veci niektorému zo zostávajúcich podielových spoluvlastníkov za primeranú náhradu sú v , druhá, tretia veta zakotvené tri kritériá, a to veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné využitie veci a prípadne násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Vychádzajúc najmä zo slov prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie vecí možno vyvodiť, že to nie sú jediné hľadiská, podľa ktorých sa vo veci musí rozhodnúť, ale sú jediné, ktoré zákon výslovne uvádza, a teda aj prioritné, na ktoré súd musí prihliadnuť v takom poradí, v akom sú uvedené v zákone. Účastníci sú podielovými spoluvlastníkmi každý v podiele 1/2, preto toto zákonné hľadisko nemožno považovať za rozhodujúce. Druhým zákonným hľadiskom je účelné využitie veci a v danom prípade súd je toho názoru, že k účelnejšiemu využitiu domu dôjde u navrhovateľa, ktorý v dome od narodenia a neskôr i so svojou rodinou býva a má záujem dom naďalej užívať. K tomuto prispieva i skutočnosť, že je vlastníkom priľahlých pozemkov a pozemku, na ktorom dom stojí a že je schopný zaplatiť odporkyni primeranú náhradu. I keď sa dokazovaním potvrdila existencia nedorozumení a verbálnych konfliktov účastníkov pri spoločnom užívaní nehnuteľností, tieto nedosiahli takú intenzitu, aby ich mohol súd v neprospech niektorého z nich posúdiť ako násilné správanie sa voči druhému spoluvlastníkovi. V dôsledku uvedeného súd vyporiadal zrušené podielové spoluvlastníctvo tak, že dom prikázal do vlastníctva navrhovateľa a uložil mu povinnosť zaplatiť odporkyni náhradu za jej spoluvlastnícky podiel. Primeranou náhradou pri vyporiadaní zrušeného podielového spoluvlastníctva je príslušný podiel všeobecnej ceny veci. Výška náhrady za spoluvlastnícky podiel bola stanovená podľa výšky spoluvlastníckych podielov a z ceny nehnuteľnosti zistenej znaleckým posudkom Ing. B. vyjadrujúcej aktuálnu cenu určenú v závislosti na druhu, údržbe, výmere, ako aj situácii na trhu s nehnuteľnosťami v danom mieste a čase. Odporkyňa takto stanovenú cenu v konaní nenamietala, ani závery znaleckého posudku nepripomienkovala. Za primeranú náhradu sa považuje polovica tržnej ceny domu, ktorá je hodnotovým ekvivalentom spoluvlastníckeho podielu, o ktorý odporkyňa prichádza vo výške 23.850 Eur (47.700 Eur/2). Túto sumu uložil súd navrhovateľovi zaplatiť odporkyni v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku podľa veta prvá . Návrh na zriadenie práva prechodu prejazdu a vyčlenenie parkovacej plochy na pozemku pozostávajúceho z parciel XXX/X, /XXX/X, XXX/X o výmere 2152 m2 na LV č. XXX,k.ú. D. súd vylúčil na samostatné konanie podľa . O náhrade trov konania bude rozhodnuté podľa samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Proti tomuto rozsudku a to v časti o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva podala v zákonnej lehote odvolanie odporkyňa . Dôvodila tým, že súd prvého stupňa na základe zisteného skutkového stavu vec nesprávne právne posúdil a v dôsledku toho vec nesprávne rozhodol. Vytýkala súdu, že neprihliadol na to, že počas bývania v predmetnom dome z vlastných finančných prostriedkov zakúpila nový kotol, satelit, financovala zriadenie samostatnej plynovej prípojky, oplotenie pozemkov priľahlých k domu, nový náter strechy domu, vystierkovanie miestností, ktoré užívala, a ani na to, že od roku 2005 sa snažila nájsť riešenie ako stavebne rozčleniť dom na dve bytové jednotky. Ďalej neprihliadol k tomu, že pozemky pod domom boli vo výlučnom vlastníctve ich otca P. V., že dala vypracovať geometrický plán, ktorý riešil spôsob, ako samostatne užívať nehnuteľnosť a zároveň mať vo výlučnom vlastníctve pozemky, ktoré by zabezpečovali samostatný prístup k nehnuteľnosti. Poukázala tiež na to, že predložila navrhovateľovi písomný návrh zmluvy o budúcej dohode o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, že navrhovateľ reagoval tak, že bez jej vedomia primäl otca, aby na neho previedol tri parcely č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, ako i parcelu č. XXX/X- záhrady o výmere 1189 m2 v k. ú. U. B. P., že následne ich otec od tejto zmluvy odstúpil, a že napriek tomu došlo k opätovnému prevodu nehnuteľností medzi ich otcom a navrhovateľom a to parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/X. Z jej pohľadu si tak navrhovateľ neetickým a nekorektným spôsobom posilnil svoju právnu pozíciu vo vzťahu k spoluvlastníctvu k predmetnému rodinnému domu a ju poškodil i finančne, pretože hodnota jej spoluvlastníckeho podielu k domu je úplne iná v závislosti od toho, či vlastní alebo nevlastní pozemky pod domom. Nesúhlasila ďalej s tvrdením súdu, že nenamietala cenu stanovenú znaleckým posudkom Ing. B.. Naopak, namietala, že za takúto cenu, ktorá by jej mala byť podľa posudku vyplatená, by si nemohla kúpiť v Trenčíne ani garsónku. Mala za to, že primeranou náhradou tomu spoluvlastníkovi, ktorému vec nebola prikázaná do vlastníctva, je všeobecná cena, t. j. cena, za ktorú by sa nehnuteľnosť mohla predať z voľnej ruky v mieste, kde sa nachádza a v čase nadobudnutia vlastníctva, teda cena určená podľa ponuky a dopytu. V danom prípade však tomu tak rozhodne nie je. Primeranú náhradu ako všeobecnú cenu určuje súd a nemôže túto povinnosť preniesť na iný subjekt, t. j. len na znalca, pretože tu nejde o postup podľa , aj keď odborná znalecká mienka spravidla býva jedným z podkladov pri určení všeobecnej ceny. Vytýkala súdu, že si vôbec nezaobstaral informácie z príslušného obecného úradu ani informácie od realitných spoločností, ktoré sa zaoberajú kúpou a predajom porovnateľných nehnuteľností v danej lokalite v tomto časovom období. Sama zisťovala aktuálnu ponuku trhu bytov v Trenčíne a zistila, že jednoizbové byty o rozlohe 36 - 42 m2 sa pohybujú v cenových reláciách od 34.700 eur do 43.000 eur. Poukázala aj na internetovú ponuku z 06.03.2011 realitnej kancelárie Vety s.r.o., ktorá ponúka v U. na predaj nehnuteľnosť za 25.000 eur, pričom ide o starý, minimálne storočný dom v danej lokalite, ale úplne v neporovnateľnej kvalite s nehnuteľnosťou, ktorá je predmetom tohto konania, ďalej na internetovú ponuku z 03.03.2011 na stránke www.nonstop-reality.sk, ktorú ponúka v U. na predaj za cenu 112.500 eur 2 poschodový 3 izbový dom s kúpeľnou a WC o rozlohe 140 m2 s pozemkom 220 m2. Mala tak za to, že bola voči navrhovateľovi zásadným spôsobom znevýhodnená, pretože dostala taký finančný ekvivalent za svoj spoluvlastnícky podiel v predmetnej nehnuteľnosti, ktorý sa ani zďaleka nepribližuje sume, za ktorú by si mohla zaobstarať podobnú vec alebo podiel na nej. Predmetný rozsudok súdu tak nevedie k vyriešeniu jej bývania, nakoľko podľa neho má dosť finančnú náhradu za spoluvlastnícky podiel 1 v rodinnom dome, ku ktorému by si musela z vlastných finančných prostriedkov doplatiť aspoň sumu 10.000 eur, aby si vôbec mohla kúpiť garsónku v Trenčíne o polovičnej výmere. Skutočnosť, že prípadným vyhovením návrhu sa aj tak nevyrieši bytová situácia účastníka konania, je práve dôvodom hodným osobitného zreteľa podľa , kedy súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu. Žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil a návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.

Navrhovateľ vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu odporkyne považoval napadnutý rozsudok za správny, vydaný na základe dostatočného zistenia skutkového stavu veci, jeho právneho posúdenia a obsiahleho a podrobného odôvodnenia. K námietke odporkyne, že súd vôbec neprihliadol na to, že sa pričinila o nadobudnutie nehnuteľnosti, zveľaďovanie, uviedol, že o nadobudnutie nehnuteľnosti sa nepričinil ani jeden z nich, nakoľko túto zdedili a o nadobudnutie sa pričinili ich rodičia. Za predpokladu, že by boli pravdivé tvrdenia odporkyne o zakúpení plynového kotla, zriadenie plynovej prípojky, oplotenia, nemožno sa jednať o zveľaďovanie, ktoré by sa malo stať rozhodujúcim kritériom pre rozhodnutie, kto zo spoluvlastníkov má nehnuteľnosť dostať. Poprel, že by odporkyňa tieto investície do domu vložila, pretože ich financoval ich otec. Pri hodnotení tohto kritéria však považoval za rozhodujúcu skutočnosť, že o údržbu domu sa stará desiatky rokov výlučne len on s rodinou a otec. Súd nemal žiadny dôvod prihliadnuť k okolnostiam, za ktorých došlo k prevodu pozemkov prislúchajúcich k domu a preto sa nejednalo u neho o nekorektné a neetické konanie. Otec využil svoje vlastnícke právo nakladať slobodne so svojím vlastníctvom. Ďalej uvádzal, že keďže sa na všeobecnej hodnote domu nedohodli, bolo potrebné určiť túto hodnotu v súlade so zákonom súdnym znalcom. Tak sa aj stalo, a nie je dôvod namietať takýto postup súdu, dokonca s tvrdením, že všeobecnú cenu neurčil súd, ale znalec. Nebol požadovaný kontrolný znalecký posudok a ani nebol k tomu dôvod. Nepovažoval za rozhodujúce, aké sú ponuky na predaj nehnuteľností v danej lokalite, ale za rozhodujúce považoval realitu, že v aktuálnych ponúkaných cenách sú nehnuteľnosti nepredajné. Nesúhlasil ani s tvrdením odporkyne, že rozhodnutím súdu bola porušená zásada rovnosti v právach účastníkov konania preto, že odporkyňa bola zásadným spôsobom znevýhodnená, keď dostala finančný ekvivalent, ktorý sa ani zďaleka nepribližuje sume, za ktorú by si mohla kúpiť podobnú vec alebo podiel v nej zaobstarať. Rozhodnutie súdu je plne zákonné, vychádza z príslušných ustanovení , ktorú upravujú spoluvlastnícke vzťahy podielových spoluvlastníkov, najmä spôsob jej zrušenia a vyporiadania. Opätovne pripomenul, že odporkyňa jednoznačne svoj podiel v dome nevyužívala, nepotrebovala ho na bývanie, takže nepochybne výplatu zo svojho podielu nepoužije na zabezpečenie si bytu. Mal za to, že finančný ekvivalent, teda výplata odporkyne je primeraná miestnym pomerom, zodpovedá kvalite stavby a prihliada na skutočnosť, že u odporkyne sa jedná len o podiel v dome bez pozemku. Rodinný dom bez pozemku má nepochybne nižšiu hodnotu, než taký istý dom, ale s pozemkami, ktoré zvyšujú štandard a kvalitu bývania. Mal za to, že odporkyňa má bytovú situáciu desiatky rokov vyriešenú nezávisle na vlastníctve spoluvlastníckeho podielu v predmetnom rodinnom dome.

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa uložil odporkyni H. V., aby v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia zaplatila súdny poplatok za odvolanie vo výške 1 431 eur (podľa poznámky 3 k položke 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov) na účet Okresného súdu Trenčín, vedený v Štátnej pokladnici Bratislava.

Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie odporkyňa. Dôvodila tým, že už v priebehu konania poukazovala na svoj zlý zdravotný stav a ťaživú sociálnu situáciu, keďže je dlhodobo nezamestnaná, pričom príslušné potvrdenie predložila súdu. Žiadala preto, aby jej súd podľa priznal oslobodenie od súdnych poplatkov celkom, nakoľko to jej pomery odôvodňujú a nešlo o svojvoľné bránenie práva.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu bez nariadenia odvolacieho pojednávania /, / a dospel k záveru, že odvolanie odporkyne je dôvodné, nakoľko rozsudok súdu prvého stupňa je postihnutý vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a to v súvislosti s primeranou náhradou za spoluvlastnícky podiel odporkyne.

Podľa ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom, prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

Podľa z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

Odporkyňa svojím odvolaním v prvom rade namieta, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré mal byť návrh navrhovateľa na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetnému rodinnému domu zamietnutý. Tieto dôvody videla v tom, že predmetným rozhodnutím súdu prvého stupňa bola oproti navrhovateľovi zásadným spôsobom znevýhodnená, pretože dostala taký finančný ekvivalent za svoj spoluvlastnícky podiel, ktorý sa ani zďaleka nepribližuje sume, za ktorú by si mohla obstarať podobnú vec. Podľa tohto rozhodnutia má dostať finančnú náhradu za spoluvlastnícky podiel v rodinnom dome, ktorá nerieši jej bytovú situáciu, nakoľko ak by si chcela kúpiť garsónku v Trenčíne alebo rovnaký spoluvlastnícky podiel v obdobnom dome v danej lokalite, musela by si doplatiť z vlastných finančných prostriedkov aspoň 10.000 - 25.000 eur.

Odvolací súd túto námietku odporkyne nepovažuje za dôvodnú. Ustanovenie predstavuje právnu normu s relatívne neurčitou hypotézou, t. j. právnu normu, ktorej hypotéza nie je stanovená priamo právnym predpisom, ale ktorá prenecháva súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade vymedzil sám hypotézu právnej normy zo širšieho okruhu okolností. V tejto súvislosti odvolací súd odkazuje na rozsudok NS SR z 25.02.1998, sp. zn. (R 100/1999), podľa ktorého „dôvodmi hodnými osobitného zreteľa, pre ktoré súd nezruší a nevyporiada podielové spoluvlastníctvo podľa , sú okolnosti prevažne subjektívneho charakteru tak na strane žalovaného /najmä jeho zdravotný stav, vek a sociálna situácia, stav jeho odkázanosti na bývanie v spornej nehnuteľnosti, nedostatok možnosti uspokojiť bytové potreby inde, osobné väzby na nehnuteľnosť/, ako aj na strane žalobcu /najmä mu ide len o vyriešenie užívacích vzťahov, pričom otázka zániku spoluvlastníctva nemá pre neho prioritu alebo vec má v úmysle predať/“. I keď v danej veci odporkyňa poukazovala v priebehu konania aj na svoj zlý zdravotný stav, nepreukázala, že by bola odkázaná na bývanie v rodinnom dome práve z tohto dôvodu. Odporkyňa na pojednávaní pred súdom prvého stupňa dňa 03.09.2010 potvrdila, že v predmetom rodinnom dome bývala do roku 1986, potom bývala z pracovných dôvodov v Bratislave až do roku 2005. Následne v predmetom dome bývala krátku dobu a keď vznikli problémy s navrhovateľom, ako aj zo zdravotných dôvodov, aby bola v blízkosti svojho lekára, sa presťahovala sa do Bratislavy, kde býva aj v súčasnosti v prenajatom 1-izbovom byte /o čom predložila nájomnú zmluvu uzavretú na dobu neurčitú/. Z predloženej písomnej korešpondencie medzi účastníkmi vyplýva, že odporkyňa listom 14.07.2005 /č. l. 7/ navrhla navrhovateľovi odkúpenie jeho podielu a ďalším listom zo dňa 26.09.2005 /č. l. 9/ ponúkla navrhovateľovi na odkúpenie svoj spoluvlastnícky podiel. Z ďalšej korešpondencie vyplýva, že medzi účastníkmi nedošlo k dohode z dôvodu, že sa nedokázali dohodnúť na cene tohto spoluvlastníckeho podielu a preto navrhovateľ podal návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetnému domu. Odporkyňa tiež vo svojom písomnom vyjadrení /č. l. 52 a nasl./ uviedla, že nemá záujem na zotrvaní v spoluvlastníckom vzťahu, nesúhlasila však s navrhovanou sumou, ktorú jej navrhovateľ chcel vyplatiť na vyrovnanie jej podielu. V priebehu konania prejavila záujem rodinný dom rozdeliť a alebo vyplatiť za jej spoluvlastnícky podiel sumu 33.000 eur, a napokon žiadala návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zamietnuť vzhľadom na jej nepriaznivý zdravotný stav, ako aj navrhovanú výplatu za jej spoluvlastnícky podiel, za ktorý by si nebola schopná zabezpečiť adekvátne bývanie. Na druhej strane z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ býva v predmetnom rodinnom dome so svojou rodinou, stará sa o jeho bežnú údržbu, spolu s manželkou sú vlastníkmi priľahlých pozemkov k rodinnému domu, a v rodinnom dome je zriadené vecné bremeno - bezplatné doživotné bývanie a užívanie domu v prospech otca účastníkov P. V.. Nebolo preukázané, že by navrhovateľ chcel rodinný dom odpredať, nakoľko je odkázaný aj s rodinou na bývanie v ňom. Na základe takto zistených okolností aj odvolací súd zdieľa názor súdu prvého stupňa, že skutočnosti tvrdené odporkyňou nemožno považovať za dôvody hodné osobitného a preto správne po zistení, že rodinný dom nie je možné reálne rozdeliť, pristúpil k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva účastníkov.

Ani ďalšiu odvolaciu námietku odporkyne, že súd prvého stupňa neprihliadol k tomu, že počas bývania v rodinnom dome vynaložila odporkyňa finančné prostriedky do rodinného domu /na kúpu plynového kotla, satelitu, zriadenie plynovej prípojky, oplotenia, nového náteru strechy, vymaľovanie miestností v dome/ odvolací súd nepovažoval za dôvodnú. Pokiaľ odporkyňa investovala do rodinného domu /a nejednalo sa pritom o bežnú údržbu/ a prípadne týmito investíciami rodinný dom zhodnotila, mohla si ich uplatniť v tomto konaní v rámci tzv. širšieho vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Sama skutočnosť, že odporkyňa vynaložila takéto investície do rodinného domu, neznamená, že bolo k nim treba prihliadnuť pri posudzovaní, u ktorého z účastníkov sú lepšie predpoklady pre účelnejšie využitie rodinného domu, nakoľko sa nejednalo o investície väčšieho rozsahu, ktorými by došlo k zásadnému zhodnoteniu domu alebo jeho prestavbe. Správne preto súd prvého stupňa v danej veci vyhodnotil iné zistené skutočnosti, ktoré odôvodňovali prikázanie rodinného domu do výlučného vlastníctva navrhovateľa, a to že navrhovateľ v dome býva od narodenia, v súčasnosti aj so svojou rodinou, má záujem dom naďalej užívať, je vlastníkom priľahlých pozemkov a pozemku, na ktorom dom stojí, a že má finančnú pripravenosť zaplatiť odporkyni primeranú náhradu za jej spoluvlastnícky podiel.

Nebola napokon dôvodná ani námietka odporkyne, že súd prvého stupňa neprihliadol k okolnostiam, za ktorých sa stal navrhovateľ vlastníkom priľahlých pozemkov k rodinnému domu. Z obsahu spisu nevyplýva, že by odporkyňa napadla platnosť kúpnej zmluvy, ktorou otec účastníkov previedol na navrhovateľa a jeho manželku pozemok pod domom a priľahlé pozemky k rodinnému domu. Len samotné tvrdenie odporkyne, že išlo o neetické a nekorektné správanie navrhovateľa, aby si posilnil svoju pozíciu vo vzťahu k spoluvlastníctvu rodinného domu, nemôže byť kritériom pre posúdenie, ktorému z účastníkov sa prikáže predmetný rodinný dom do výlučného vlastníctva. Keby aj odporkyňa mala pravdu vo svojom tvrdení, bolo len na otcovi účastníkov, ako naloží zo svojím vlastníctvom k predmetným pozemkom.

Avšak za dôvodnú odvolací súd považuje odvolaciu námietku odporkyne, ktorou namietala zistenie všeobecnej ceny nehnuteľnosti - rodinného domu. Súd prvého stupňa na určenie všeobecnej ceny nehnuteľnosti ustanovil znalca Ing. J. T. a Ing. K. B., ktorí vypočítali všeobecnú cenu rodinného domu metódou polohovej diferenciácie, nakoľko pre použitie porovnávacej metódy nemali k dispozícii doklady pre porovnanie. Práve takýto postup, keď o výške náhrady za spoluvlastnícky podiel odporkyne súd prvého stupňa rozhodol iba podľa znaleckého posudku, mal za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvého stupňa preniesol túto povinnosť len na znalca /znalcov/, ktorého postup za daného nedostatočne zisteného skutkového stavu nezodpovedá určeniu ceny predstavujúcej všeobecnú cenu, za ktorú by vec /rodinný dom/ bolo možné predať v čase rozhodovania. Všeobecná cena je totiž trhová hodnota alebo cena obvyklá, t. j. cena, za ktorú možno rovnakú alebo porovnateľnú vec v danom mieste a čase predať alebo kúpiť. Zisťuje sa porovnávaním s už realizovaným predajom a kúpou obdobnej nehnuteľnosti, pokiaľ sú na to dostupné informácie. Tieto informácie však súd prvého stupňa nezisťoval, uspokojil sa len s vyjadrením oboch znalcov, že pre použite porovnávacej metódy nemali k dispozícii podklady a preto si súd osvojil ako všeobecnú cenu nehnuteľnosti určenú znalcami metódou polohovej diferenciácie. I keď obaja znalci tvrdili, že majú aj realitné kancelárie, avšak predaj v danej lokalite v uvedenom čase nezaznamenali, neznamená to, že iné realitné kancelárie, ktoré sú na trhu s nehnuteľnosťami, katastrálny úrad, obecný úrad a pod., takéto podklady o zrealizovaných predajoch alebo kúpach obdobných nehnuteľností tiež nemajú. Súd prvého stupňa sa však ani nepokúsil takéto podklady zabezpečiť, preto nemohol dôjsť k správnemu záveru o všeobecnej cene rodinného domu.

Odvolací súd z týchto dôvodov zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie / a , /.

V ďalšom konaní súd prvého stupňa dôsledne doplní dokazovanie, zistí podklady pre určenie všeobecnej ceny nehnuteľnosti podľa hore naznačeného smeru a na základe tohto určí výšku za spoluvlastnícky podiel odporkyne. V novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania ( ).

Odvolací súd zároveň zrušil aj napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z 10.03.2011, č. k. -319 a vec mu vrátil na ďalšie konanie (, ). Uvedeným uznesením uložil súd prvého stupňa odporkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že odporkyni súd prvého stupňa následne uznesením zo dňa 28.04.2011, č. k. -326 priznal oslobodenie od súdnych poplatkov vo výške 90 %. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.05.2011. Z týchto dôvodov súd prvého stupňa opätovne vyzve odporkyňu na zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie, ktorého výšku určí s prihliadnutím na priznané oslobodenie od súdnych poplatkov.

Vysloveným právnym názorom je súd prvého stupňa viazaný / /.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.