Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/70/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a sudcov JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Anny Ilčinovej v právnej veci žalobcu JUDr. A. N. DREVOPLAST, Tajch č. 769/9, Belá nad Cirochou, IČO: 14 295 784, právne zastúpený JUDr. Milošom Kaščákom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom vo Vranove nad Topľou, M. R. Štefánika č. 171 proti žalovanému N. N., bytom E. č. XXX/XX, C. H. L., právne zastúpený JUDr. Jánom Holotom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom v Snine, Komenského č. 2791 v konaní o zaplatenie úrokov z omeškania, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č. k. - 509 zo dňa 17. 03. 2011 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania žalovanému nepriznáva.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol. Náhradu trov konania účastníkom a náhradu trov štátu nepriznal.

V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia úrokov z omeškania vo výške 16,5 % ročne zo sumy 655 316 Sk (21 752,50 Eur) od 10. 09. 2002 do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania z titulu omeškania s vyplatením náhrady trov právneho zastúpenia na základe rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. .

Následne súd poukázal na výsledky vykonaného dokazovania, výsluchy svedkov, obsah pripojených rozhodnutí súdov a uviedol, že rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, č. k. - 473 zo dňa 01. 07. 2002 v spojení s uznesením, č. k. - 477 zo dňa 16. 07. 2002, ktorým bolo rozhodnuté o trovách konania tak, že žalovanému ako žalovanému v 2. rade spolu so žalovaným v 3. rade Ing. Z. D. bola uložená povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania znížené o 1/3, ktoré predstavujú trovy konania voči žalovanému v 1. a 2. rade z titulu zaplateného súdneho poplatku vo výške 500 Sk a pomernej časti náhrady trov konania v sume 491 487 Sk, ktoré budú žalobcovia v 1. a 2. rade znášať spoločne a nerozdielne. Vzhľadom na zníženie uplatnenej časti trov právneho zastúpenia v sume 1 474 462 Sk o 1/3 tretinu, súd zaviazal žalovaného v 2. rade (žalovaného v tomto konaní), aby zaplatil žalobcovi v 1. rade (žalobca v tomto konaní) trovy právneho zastúpenia vo výške 655 316 Sk a žalovaný v 3. rade bol povinný zaplatiť žalobcovi v 2. rade trovy právneho zastúpenia vo výške 327 659 Sk vzhľadom k ich pomeru k veci. Žalovaní v 1. a 2. rade boli povinní priznané trovy poukázať a uhradiť na účet JUDr. E. E., advokátky. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 04. 09.

2002 a vykonateľnosť dňa 09. 09. 2002. Z dôvodu neuhradenia trov právneho zastúpenia žalovaným si žalobca uplatnil predmetnou žalobou z uvedenej sumy 21 752,61 Eur nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 16,5 % ročne od 10. 09. 2002 do zaplatenia. V priebehu konania žalovaný vzniesol námietku premlčania za obdobie zákonnej premlčacej doby, t. j. za obdobie predchádzajúce trom rokom pred podaním žaloby. Podľa jeho názoru požadované úroky z omeškania z príslušenstva pohľadávky sú neprípustné, v rozpore so zákonom a príslušnou judikatúrou.

Z predloženého potvrdenia podpísaného JUDr. E. E. (právnou zástupkyňou žalobcu v konaní vedenom na Krajskom súde Bratislava pod sp. zn. zo dňa 19. 10. 2005) vyplýva, že jej právne nároky, ktoré jej vznikli podľa bodu 8 výroku rozsudku č. k. - 473 zo dňa 01. 0.7 2002 a výroku o trovách konania podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, č. k. - 772 zo dňa 22. 04. 2004 sú voči žalovanému ku dňu 19. 10. 2005 v plnom rozsahu vyporiadané. Súd ďalej poukázal na obsah predložených podaní žalobcom zo dňa 08. 12. 2009, na obsah výpovede svedkyne JUDr. E. E., ako aj svedka Ing. Z. E.. Citoval ust. §, 489, 559, 121 ods. 3, 100, 101, 110 a uviedol, že v rámci právneho zdôvodnenia rozhodnutia súdu sa súd musel vysporiadať s charakterom pohľadávky uplatnenej žalobcom, a to či trovy súdneho konania predstavujú z hľadiska hmotnoprávnej úpravy samostatnú pohľadávku subsumovanú pod ust. alebo ide o príslušenstvo pohľadávky v podobe nákladov spojených s jej uplatnením podľa ust. . Súd poukázal na to, že zmyslom a účelom náhrady trov konania v konaní pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnému účastníkovi alebo účastníkovi, ktorému to priamo zákon priznáva, náhradu tých trov, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musel alebo bude musieť nepochybne zaplatiť. Do pojmu majetok podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 17. 12. 2004 patria veci, práva a pohľadávky. Náhradu trov konania ústavný súd považuje za majetok, ktorý sa nadobúda právoplatným výrokom všeobecného súdu o jeho priznaní, nárok požíva v celom rozsahu ochranu zaručenú v súlade s čl. 1 Dodatkového protokolu Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná, lebo náhrada trov konania je nesporne pohľadávka účastníka konania voči inému účastníkovi konania, ktorá je dokonca nútene vymožiteľná ako každý peňažný nárok ().

Z uvedeného hľadiska bol súd toho názoru, že priznanú náhradu trov konania pred všeobecným súdom je potrebné považovať za samostatnú pohľadávku úspešného účastníka proti účastníkovi, ktorý v konaní z hľadiska jeho výsledku úspešný nebol. Právnou skutočnosťou, na základe ktorej táto pohľadávka vznikla, v danom prípade žalobcovi voči žalovanému, je rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č. k. - 473 zo dňa 01. 07. 2002 v spojení s uznesením, č. k. - 477 zo dňa 16. 07. 2002.

Následne súd uviedol, že premlčanie je všeobecným občiansko-právnym inštitútom, ktorý sa uplatňuje pri všetkých subjektívnych občianskych právach okrem tých, ktoré sa buď nepremlčujú vôbec (, ) alebo ktoré sa prekludujú v prípadoch výslovne uvedených v zákone () alebo ktoré zanikajú uplynutím doby ( ). Súd sa zaoberal, ako sa premlčujú úroky z omeškania. V zásade sa v rámci teórie a praxe pri riešení tejto otázky skonštituovali tri názory, podľa ktorých:

I. úroky z omeškania sa premlčujú samostatne, nezávisle od istiny, pričom premlčacia doba začína plynúť každým dňom omeškania k jednotlivým úrokom za konkrétny deň,

II. úroky z omeškania sa premlčujú samostatne, pričom ich premlčanie je závislé od istiny, čoho dôsledku sa všetky úroky z omeškania premlčia spoločne s istinou

III. úroky z omeškania sa premlčujú samostatne, pričom ako jediné právo vznikajú prvým dňom omeškania sa ako celok.

Premlčanie úrokov z omeškania za každý deň samostatne má svoju oporu v rozhodnutí Najvyššieho súd Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 01. 05. 2000 (Zo súdnej praxe č. 33/2000), podľa ktorého práva veta znie: „Úroky z omeškania so splnením peňažného záväzku sú dennou náhradu škody za stratu možnosti disponovať s dlžnou sumou, a preto právo na ich zaplatenie vzniká (a premlčuje sa) za každý deň omeškania samostatne.“

Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 26. 04. 2006 dôsledky premlčania pohľadávky je potrebné vzťahovať aj na príslušenstvo pohľadávky, avšak len pre obdobie nasledujúce po dni, kedy márnym uplynutím premlčacej doby došlo k premlčaniu pohľadávky

- istiny. Účinným vznesením námietky premlčania v súdnom konaní dochádza k zániku nároku, t. j. subjektívne právo veriteľa prestáva byť súdne vynutiteľné. Tento účinok sa prejaví nielen vo vzťahu k pohľadávke, ale aj k jej príslušenstvu. Od toho okamihu sa totiž právo na zaplatenie istiny stalo len naturálnym, a tak aj právo na zaplatenie úrokov z istiny sa od tohto okamihu rovnako stáva právom naturálnym. Ak však právo na zaplatenie úrokov vzniklo pred premlčaním istiny, je potrebné premlčanie práva na zaplatenie úrokov posudzovať samostatne.

K ďalšiemu názoru týkajúcemu sa premlčania úrokov z omeškania jednorazovo s istinou, súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. a rozhodnutie sp. zn. , z ktorých vyplýva, že záväzkový vzťah, ktorého predmetom je peňažné plnenie, môže byť hlavný a vedľajší. Následne povinnosť dlžníka platiť úroky z omeškania je označená za vedľajší záväzok k hlavnému záväzku. K tejto akcesorite Najvyšší súd Českej republiky uvádza, že pokiaľ dôjde k premlčaniu hlavného záväzkového právneho vzťahu, nemôže sa takýto právny následok uplynutia času nevzťahovať k záväzku vedľajšiemu. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Českej republiky dospel k záveru, že povinnosť platiť úroky z omeškania so splatením úveru alebo iného dlhu nevzniká samostatne za každý deň trvania omeškania, ale jednorazovo v deň, ktorým sa dlžník ocitol v omeškaní so splnením tohto záväzku. Z rozhodnutia vyplýva nesúhlas Najvyššieho súdu Českej republiky s koncepciou, podľa ktorej sa úroky z omeškania premlčujú po dňoch a premlčacia doba plynie samostatne pre právo na zaplatenie úrokov z omeškania za každý deň omeškania so zaplatením istiny. To by znamenalo, že za každý deň omeškania vzniká právo na úrok z omeškania, čo vo svojich dôsledkoch popiera, že by povinnosť platiť úrok z omeškania ako právny následok omeškania dlžníka so splnením dlhu bola príslušenstvom pohľadávky tomuto dlhu zodpovedajúcom a že by povinnosť platiť úroky z omeškania predstavovala vedľajší záväzkový právny vzťah.

Následne súd poukázal na to, že je potrebné prihliadať na zmysel a účel inštitútu premlčania, ktorým je stimulácia veriteľa k včasnému uplatneniu jeho práv, snaha predchádzať dôkaznej núdzi na strane veriteľa, ktorá vzniká v dôsledku plynutia času prispieť k právnej istote súkromnoprávnych vzťahov.

Vykonaným dokazovaním, a to výpoveďou svedkov JUDr. E., Ing. Z. D., účastníkov a oboznámením sa s obsahom pripojených listinných dôkazov, potvrdením JUDr. E. E. zo dňa 19. 10. 2005, s písomným vyjadrením JUDr. E. zo dňa 13. 10. 2009, súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal skutočnosť, že by k zaplateniu trov právneho zastúpenia JUDr. E. dňa 19. 10. 2005 zo strany žalovaného a svedka Ing. D. nedošlo. Rozpory vo výpovedi svedkyne JUDr. E. a v predložených písomných dôkazoch samy o sebe podľa súdu nepreukázali súčasnú existenciu pohľadávky žalobcu voči žalovanému z titulu náhrady trov právneho zastúpenia. Žalovaný a svedkovia zhodne potvrdili, že k zaplateniu sumy 1 500 000 Sk došlo a súd preto pre účely tohto konania mal preukázané, že došlo k zániku nároku priznaného žalobcovi v rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave, č. k. - 473 zo dňa 01. 07. 2002. Bolo nad rámec potrieb ďalšieho dokazovania zisťovať, akým spôsobom bolo prijaté plnenie advokátkou JUDr. E. E. a zaznamenané v jej účtovníctve, ako aj či svedkyňa žalobcovi ako klientovi neoznámila prijaté plnenie. Súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania uzavrel, že došlo k zániku pohľadávky žalobcu najneskôr dňom 19. 10. 2005, v dôsledku čoho je aj nárok žalobcu na úroky z omeškania počnúc dňom 20. 10. 2005 neopodstatnený a v rozpore so zákonom.

Vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania žalovaným súd uviedol, že povinnosť dlžníka zaplatiť úroky z omeškania je jedným z právnych následkov omeškania dlžníka so splnením peňažného dlhu a spočíva v tom, že dlžník musí poskytnúť veriteľovi okrem istiny aj stanovené percento z tej časti peňažného záväzku, s ktorou je v omeškaní. V dôsledku omeškania dlžníka však nevzniká medzi účastníkmi nový ďalší záväzkovo-právny vzťah. Pre povinnosť dlžníka platiť úroky z omeškania sú rozhodujúce len okolnosti, ktoré nastali v dobe, kedy došlo k omeškaniu so splnením záväzku z hlavného záväzkového právneho vzťahu. Povinnosť platiť úroky z omeškania nevzniká podľa súdu samostatne za každý deň trvania omeškania, ale jednorazovo v deň, ktorým sa dlžník ocitol v omeškaní so splnením peňažného

dlhu a týmto dňom v tomto práve začína plynúť premlčacia doba a jej uplynutím sa právo premlčí (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. . Poukázal na to, že iné právne posúdenie otázky premlčania vo vzťahu k uplatneným úrokom z omeškania by mali za následok vznik tzv. nepremlčateľných úrokov z omeškania, kedy by mohol veriteľ nesplnenej peňažnej pohľadávky hoci aj premlčanej kedykoľvek v budúcnosti pristúpiť k uplatneniu svojho nároku na úroky z omeškania. Z tohto dôvodu súd uznal námietku premlčania za dôvodnú. Vykonateľnosť rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, č. k. - 473 zo dňa 01. 07. 2002 nastala dňa 09. 09. 2002, k vyznačeniu doložky právoplatnosti a vykonateľnosti došlo v dôsledku odvolacieho konania až dňa 29. 06. 2004, kedy mohol žalobca podľa súdu objektívne právo na úroky z omeškania uplatniť po prvýkrát. Žaloba bola podaná dňa 05. 02. 2008, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Z tohto dôvodu súd žalobu ako neopodstatnenú v celom rozsahu zamietol.

V závere odôvodnenia súd poukázal aj na odlišný názor týkajúci sa posúdenia plynutia premlčania a začiatku premlčania pri úrokoch z omeškania v rozpore s prezentovaným názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. zo dňa 01. 05. 2000. Zdôraznil, že v prípade práva veriteľa na úroky z omeškania ide o akcesorické majetkové právo, ktoré sa uplynutím doby omeškania dlžníka mení čo do výšky úrokov z omeškania, ale premlčaniu podlieha ako celok a premlčaný sa stáva uplynutím trojročnej premlčacej doby, počnúc prvým dňom nasledujúcom po dni, v ktorom sa dlžník s istinou a hlavným záväzkom dostal do omeškania.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. v spojení s ust. tak, že náhradu trov konania účastníkom nepriznal z dôvodov hodných osobitného zreteľa, vzhľadom na účelovú a nesprávnu právnu argumentáciu žalovaného zastúpeného advokátom, ktorý až na výnimku a nijako bližšie odôvodnenej námietky premlčania v konaní nesprávne argumentoval skutočnosťou, že trovy právneho zastúpenia predstavujú príslušenstvo pohľadávky, z ktorého úroky z omeškania nemožno priznať.

O trovách štátu z titulu vyplateného svedočného súd rozhodol podľa ust. tak, že trovy konania nepriznal, lebo úspešného žalovaného k ich zaplateniu nemožno zaviazať podľa výsledku konania a neúspešnému žalobcovi bolo v konaní priznané oslobodenie od súdnych poplatkov.

V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku súdu prvého stupňa odvolanie žalobca. Namietal inú vadu konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a spočívala v tom, že odôvodnenie rozhodnutia nespĺňa náležitosti vyplývajúce z ust. , a preto napadnutý rozsudok považoval za nepreskúmateľný. Ďalej namietal nesprávne skutkové zistenia, v dôsledku čoho mal súd dospieť k nesprávnemu právnemu posúdeniu. Poukázal na to, že súd mal skúmať len právne podmienky, nie skutkové, lebo všeobecne platí domnienka, že konajúci súd právo pozná. Poukázal na vedené exekučné konania, z ktorých vyplýva, že povinný N. N. advokátke JUDr. E. E. istinu z trov konania nezaplatil a navyše v zmysle ust. premlčacia lehota spočívala. Napadnuté rozhodnutie považoval vo vzťahu k posúdeniu námietky premlčania za mimoriadne prekvapujúce. Podľa názoru žalobcu k premlčaniu v teoretickej ani praktickej rovine nemohlo dôjsť, vzhľadom na preukázané skutočnosti zo dňa 21. 07. 2004 až dňa 21. 05. 2006. Plynutie premlčacej doby spočívalo v zmysle ust. z dôvodu vedeného exekučného konania na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. , ktoré bolo v roku 2006 odmietnuté. Z tohto dôvodu navrhol zmeniť napadnutý rozsudok a žalobe v celom rozsahu vyhovieť.

Samostatným podaním zo dňa 28. 11. 2011 (v spise na č. l. 548) požiadal o pripustenie dovolania na otázku, či je možné požadovať zaplatenie úrokov z omeškania z nezaplatených trov konania priznaných v právoplatnom a vykonateľnom rozsudku a či takéto úroky z omeškania ako príslušenstvo pohľadávky sa premlčia samostatne, nezávisle od istiny, pričom premlčacia doba začína plynúť každým dňom omeškania k jednotlivým úrokom za konkrétny deň alebo samostatne, pričom ich premlčanie je závislé od istiny, čoho dôsledku sa všetky úroky z omeškania premlčia spoločne s istinou alebo samostatne, pričom ako jediné právo vznikajú prvým dňom a omeškajú sa ako celok.

Právny zástupca žalovaného sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadril.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len O. s. p .), vzhľadom na včas podané odvolanie ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. , bez nariadenia pojednávania ( ), s nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, o ktorom boli právni zástupcovia účastníkov písomne upovedomení a zároveň bol oznámený na úradnej tabuli súdu ( ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvého stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy.

Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.

Oboznámením sa s obsahom spisu, ako aj výsledkami vykonaného dokazovania, obsahom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne právne vec posúdil ( ). Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvého stupňa.

K odvolaniu žalobcu uvádza, že namietaná nepreskúmateľnosť odôvodnenia rozhodnutia ako iná vada konania, ktorá mala mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nie je opodstatnená.

Podľa ust. , v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je jasné, zrozumiteľné a výstižné. Prejavený právny názor ohľadne posúdenia premlčania úrokov z omeškania súdom prvého stupňa nie je v rozpore so zákonom, čo nemožno považovať za prekvapivé rozhodnutie súdu. Sudca pri rozhodovaní je viazaný zákonom a , ako aj medzinárodnými dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Odlišný prejavený názor súdu prvého stupňa vo vzťahu k posúdeniu plynutia premlčacej lehoty vo vzťahu k uplatneným úrokom z omeškania nie je porušením práva účastníka na spravodlivý súdny proces, ktoré je zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná. Súd prvého stupňa náležite vysvetlil rôzne teórie ohľadne posúdenia premlčania vo vzťahu k uplatneným úrokom z omeškania a následne zdôvodnil, na základe akého výkladu posúdil dôvodnosť vznesenej námietky premlčania v predmetnom konaní. Takýto postup je v súlade so zásadami občianskeho sporového konania vyplývajúceho z ust. , , ako aj v súlade s právom účastníka na súdnu ochranu zaručeným SR, ako aj právom na spravodlivý súdny proces zaručeným čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná.

Za nedôvodnú považoval odvolací súd aj námietku týkajúcu sa nesprávnych skutkových záverov. Z dôvodu procesnej ekonómie po vznesení námietky premlčania žalovaným, súd prvého stupňa sa zaoberal dôvodnosťou vznesenej námietky premlčania. Ďalšie navrhované dôkazy žalobcom nepovažoval za nevyhnutné vykonať pre posúdenie dôvodnosti vznesenej námietky premlčania. Náležite sa s návrhmi na vykonanie ďalšieho dokazovania vysporiadal procesným uznesením. Navyše po poučení podľa ust. o povinnosti účastníkov označiť a predložiť dôkazy do vyhlásenia dokazovania za skončené, právni zástupcovia účastníkov prehlásili, že nemajú žiadne návrhy

na doplnenie dokazovania (č. l. 503 spisu). Hodnotenie vykonaných dôkazov, ako aj rozsah vykonávania dôkazov je vždy vecou súdu a nie účastníkov konania. Súd vyhodnotil jednotlivé vykonané dôkazy v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov vyplývajúcou z ust. vo vzťahu k dôvodnosti vznesenej námietke premlčania.

Ak sa účastník občianskeho súdneho konania dovolá premlčania, nemôže súd premlčané právo (nárok) priznať, návrh na začatie konania v takom prípade zamietne (R 29/1983, Jaromír Svoboda a kol.: , Komentár, EUROUNION).

Na námietku premlčania súd prihliada len vtedy, ak sa dlžník premlčania zjavne dovolá (R 9/2001, Jaromír Svoboda a kol.: , Komentár, EUROUNION).

Povinnosť dlžníka platiť úroky z omeškania začína od prvého dňa omeškania a nemôže trvať dlhšie, než trvá hlavný záväzok, ktorého predmetom je pohľadávka veriteľa a zodpovedajúci dlh dlžníka. Dlh zaniká splnením, príp. iným zo spôsobov zániku záväzku a so zánikom dlhu zaniká aj povinnosť platiť úroky z omeškania. Včasné nezaplatenie úrokov z omeškania z dlžnej čiastky je omeškaním s plnením príslušenstva pohľadávky a nie so splnením vlastného dlhu. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvého stupňa, že úroky z omeškania sa premlčujú uplynutím trojročnej všeobecnej premlčacej doby, ktorá začína plynúť prvým dňom nasledujúcom po dni, v ktorom sa dlžník s istinou, t. j. hlavným záväzkom, dostal do omeškania.

Uplatnený nárok bol podaný po uplynutí troch rokov od prvého dňa omeškania, t. j. od 29. 06. 2004, a preto súd prvého stupňa správne, vzhľadom na vznesenú námietku premlčania, žalobu z tohto dôvodu zamietol. Ani táto odvolacia námietka nebola opodstatnená.

Ani tvrdená skutočnosť o spočívaní premlčacej lehoty z dôvodu prebiehajúceho exekučného konania nebola opodstatnená. Vykonávaná exekúcia bola na základe exekučného titulu, ktorým bola právoplatne priznaná náhrada trov konania.

K navrhovanému pripusteniu dovolania odvolací súd poukazuje na ust. , podľa ktorého dovolanie je prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa ust. a Nie je povinnosť odvolacieho súdu pripustiť dovolanie na návrh účastníka.

Rozhodnutie odvolacieho súdu po právnej stránke zásadného významu je takým rozhodnutím, ktoré rieši doposiaľ nenastolenú alebo v iných súvislostiach prezentovanú a právne riešenú otázku takým spôsobom, ktorý je významný z hľadiska rozhodovacej činnosti súdov vôbec, t. j. má všeobecný dopad na prípady podobnej povahy (Zo súdnej praxe č. 1/2004).

Možnosť odvolacieho súdu vysloviť prípustnosť dovolania proti svojmu rozhodnutiu nie je závislé na návrhu účastníka. Ak však účastník konania návrh na vyslovenie prípustnosti dovolania podá, odvolací súd nie je povinný ho akceptovať a s týmto sa vysporiadať. Je len na zvážení súdu, či prípustnosť dovolania proti svojmu rozsudku vysloví alebo nie.

V danom prípade odvolací súd nepripustil dovolanie z dôvodu, že sa nejedná o rozhodnutie zásadného významu, ktorého otázka premlčania úrokov z omeškania by nebola riešená rozhodnutiami všeobecných súdov. Aj súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia síce poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 01. 05. 2000, avšak uviedol, že v odôvodnení rozhodnutia absentuje zmienka o tom, čo viedlo NS SR k uvedenému záveru, a preto pre posúdenie dôvodnosti vznesenej

námietky premlčania z hľadiska posúdenia premlčania úrokov z omeškania vychádzal z judikatúry súdov Českej republiky ako obdobnej hmotnoprávnej úpravy k . Uplatnené úroky z omeškania z právoplatne priznanej náhrady trov konania sú samostatnou pohľadávkou.

Z tohto dôvodu odvolací súd nepovažoval odvolanie žalobcu za dôvodné, nevyhovel žiadosti žalobcu pripustiť dovolanie proti predmetnému rozhodnutiu.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. v spojení s ust. tak, že úspešnému žalovanému prisúdil náhradu trov odvolacieho konania pri vyhlásení rozhodnutia. Právny zástupca žalovaného trovy právneho zastúpenia v lehote troch dní nevyčíslil ani si ich neuplatnil, a preto odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania žalovanému nepriznal.

Podľa ust. , ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých účinným od 01. 05. 2011.

Poučenie:

Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.