Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Csp/13/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín pred sudkyňou JUDr. Martinou Dubovcovou v právnej veci žalobcu Mesto Trenčín, IČO: 00 312 037, so sídlom v Trenčíne, Mierové námestie 2 proti žalovanému v rade 1/ A. B., nar. XX.X.XXXX a v rade 2/ A. B., nar. X.X.XXXX, obaja bytom v C., D. XX, obaja právne zastúpení JUDr. Karolom Porubčinom, advokátom so sídlom v Považskej Bystrici, Centrum 27/32 v konaní o zaplatenie 907,31 € s príslušenstvom takto

rozhodol:

rozhodol:

I. Žalovaní v rade 1/ a 2/ s ú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu vo výške 907,31 € s poplatkom z omeškania za každý deň omeškania 0,5 promile z dlžnej sumy, najmenej však 0,83 € za každý i začatý mesiac omeškania nasledovne: zo sumy 161,24 € odo dňa 26.02.2022 do zaplatenia, zo sumy 163,58 € odo dňa 26.03.2022 do zaplatenia, zo sumy 63,58 € odo dňa 26.04.2022 do zaplatenia, zo sumy 253,58 € odo dňa 26.05.2022 do zaplatenia, zo sumy 66,09 € odo dňa 26.07.2022 do zaplatenia, zo sumy 79,04 € odo dňa 26.08.2022 do zaplatenia, zo sumy 20,04 € odo dňa 26.09.2022 do zaplatenia, a s úrokom z omeškania vo výške 5,75 % ročne zo sumy 100,16 € od 2.6.2023 do zaplatenia, a to do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. II. Žalovaný v rade 1/ j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 5,75% úrok z omeškania ročne zo sumy 100,16 € od 7.4.2023 do 1.6.2023, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.

IV. Žalobcovi sa voči žalovaným v rade 1/ a 2/ p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou, podanou dňa 30.3.2023 domáhal zaplatenia sumy vo výške 907,31 € s poplatkom z omeškania za každý deň omeškania 0,5 promile dlžnej sumy, najmenej však 0,83 eura za každý i začatý mesiac omeškania nasledovne: zo sumy 161,24 € odo dňa 26.02.2022 do zaplatenia, zo sumy 163,58€ odo dňa 26.03.2022 do zaplatenia, zo sumy 63,58€ odo dňa 26.04.2022 do zaplatenia, zo sumy 253,58€ odo dňa 26.05.2022 do zaplatenia, zo sumy 66,09€ odo dňa 26.07.2022 do zaplatenia, zo sumy 79,04€ odo dňa 26.08.2022 do zaplatenia, zo sumy 20,04€ odo dňa 26.09.2022 do zaplatenia, a úrokom z omeškania vo výške 5,75 % p.a. nasledovne: zo sumy 0,04€ odo dňa 26.11.2022 do zaplatenia, zo sumy 0,04€ odo dňa 26.12.2022 do zaplatenia, zo sumy 0,04€ odo dňa 26.01.2023 do zaplatenia, zo sumy 100,04€ odo dňa 26.01.2023 do zaplatenia. V žalobe uviedol, že je vlastníkom trojizbového bytu č. XX na II. poschodí domu so súpisným číslom XXXX, orientačným číslom XX, na ulici D. v C.. Žalobca uzatvoril so žalovanými dňa 24.10.2018 Zmluvu o nájme bytu na dobu určitú od 01.11.2018 do 30.10.2021 s dohodnutou výškou nájomného a úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu v

celkovej výške 299 € a následne dňa 27.9.2021 Zmluvu o nájme bytu na dobu určitú od 01.11.2021 do 30.10.2022 s dohodnutou výškou nájomného a úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu v celkovej výške 303,58 €, ktorá bola dodatkom č. 1 zo dňa 7.9.2022 z dôvodu navýšenia trhových cien plynu stanovená vo výške 420,04€. Zmluva o nájme so žalovanými nebola predĺžená a byt od 31.10.2022 užívajú bez právneho titulu. Žalovaní si dlhodobo neplnili svoju povinnosť v plnom rozsahu a ku dňu 28.2.2023 bol ich dlh voči žalovanému vo výške 907,31€. Upomienky k dlžnej sume nepreberali v odbernej lehote. Popri splatnej pohľadávke predstavujúcej dlh na nájomnom a preddavkových úhradách za plnenia poskytované s užívaním bytu vo výške 807,15 € si žalobca uplatňuje poplatok z omeškania v zmysle a Nariadenia vlády č. K splatnej pohľadávke za užívanie bytu po skončení nájmu vo výške 100,16 €, si žalobca uplatňuje úroky z omeškania v zmysle . Poplatky z omeškania a úroky z omeškania si žalobca uplatňuje od momentu vzniku nároku na ich úhradu. Preplatok z ročného vyúčtovania bol v zmysle čl. II bod 6. písm. b) Zmluvy o nájme bytu započítaný na úhradu nájomného a poplatkov za služby poskytované s užívaním bytu za nasledujúci mesiac až do vyčerpania. Platby žalovaných, ktoré boli uhradené nad výšku mesačne predpísanej úhrady boli započítané na najskôr splatný dlh, nakoľko žalovaní pri plnení nevyhlásili, ktorý z viacerých dlhov chcú vyrovnať. Žalobca vychádzal z predpokladu, že najstarší dlh je pre žalovaných najťaživejší, nakoľko z neho najdlhšie narastajú poplatky z omeškania. Vo svojom podaní zo dňa 21.11.2023 žalobca uviedol, že žalovanú sumu 907,31€ tvorí dlh za obdobie do 28.2.2023. Dlžná suma pozostáva z dvoch častí, a to z dlhu na nájomnom a preddavkových úhradách za plnenia poskytované s užívaním bytu vo výške 807,15€ do 30.10.2022 a zo sumy bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo žalovaným za užívanie bytu bez právneho titulu po skončení nájmu, t.j. po 1.11.2022 vo výške 100,16€. Jednotlivé sumy boli špecifikované, okrem priameho vyčíslenia uvedeného v časti II. žalobného návrhu aj podľa požadovaného príslušenstva. Konkrétne pri dlžnom nájomnom a preddavkových úhradách za plnenia poskytované s užívaním bytu v sume 807,15€ žalobca postupoval v zmysle a Nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , teda v prípade ak nájomca nezaplatí nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu do piatich dní po jej splatnosti, je povinný zaplatiť prenajímateľovi poplatok z omeškania. Poplatok z omeškania je za každý deň omeškania 0,5 promile dlžnej sumy, najmenej však 0,83 eura za každý i začatý mesiac omeškania. Pri bezdôvodnom obohatení, ktoré vzniklo žalovaným za užívanie bytu bez právneho titulu po skončení nájmu, t.j. po 1.11.2022 vo výške 100,16€ žalobca požadoval úrok z omeškania v zmysle : Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Preplatok z ročného vyúčtovania bol v zmysle zmluvy započítaný na úhradu nájomného a poplatkov za služby poskytované s užívaním bytu za nasledujúci mesiac až do vyčerpania záloh. Preplatok bol z uvedeného dôvodu započítaný na celý nájom za mesiac jún 2022 v sume 303,58 € a časť nájmu za mesiac júl 2022 v sume 237,49€, čo spolu tvorí celkový preplatok z ročného vyúčtovania v sume 541,07€. Platba žalovaných zo dňa 14.7.2022 vo výške 400€ a platba žalovaných zo dňa 11.10.2022 v sume 79,96€,( teda rozdiel medzi predpísaným nájomným za 10/22 a skutočnou úhradou), spolu vo výške 479,96€ bola započítaná na najskôr splatný dlh (teda za obdobie 12/2021, 1/2022 a časť nájmu 2/2022) nakoľko žalovaní pri plnení nevyhlásili, ktorý z viacerých dlhov chcú vyrovnať, pričom žalobca vychádzal z predpokladu, že najstarší dlh je pre žalovaných najťaživejší, nakoľko z neho najdlhšie narastajú poplatky z omeškania. K vyššie uvedenému z dôvodu prehľadnosti zaslali v prílohe excelovskú tabuľku s mesačným uvedením predpísaného nájmu, sumy úhrady zo strany žalovaných, vypočítaného rozdielu, započítania preplatku z vyúčtovania, započítania úhrad žalovaných a následne výpočtu súm, z ktorých žalobca požadoval príslušenstvo. K mesačnému predpisu úhrad po 30.11.2022 (resp. už od 1.11.2022) došlo na základe skutočnosti, že žalovaní byt neodovzdali žalobcovi a neoprávnene predmetný byt užívali a doposiaľ užívajú, a to po uplynutí doby nájmu ustanovenej od 01.11.2021 do 30.10.2022 v Zmluve o nájme bytu č.21/2021 zo dňa 27.9.2021, a teda dochádza k bezdôvodnému obohateniu zo strany žalovaného na úkor žalobcu. Výška mesačného predpisu počas obdobia užívania bytu bez právneho titulu je totožná s predpisom mesačnej zálohovej úhrady nájomného a preddavkov za úhrady za služby poskytované s užívaním bytu, ktorý bol stanovený Dodatkom č. 1 zo dňa 7.9.2022, prijatým z dôvodu navýšenia trhových cien plynu s platnosťou od 01.08.2022, a to vo výške 420,04€ mesačne. Zo strany žalovaných došlo po podaní žaloby k ďalším úhradám, ktoré boli započítané k časovo príslušným mesačným predpisom, nakoľko žalovaný neuviedli, ktorý dlh majú záujem splatiť, pričom boli oboznámení s tým, že žalobca podal žalobu o zaplatenie v konkrétnej výške a za konkrétne obdobie, ktoré bolo špecifikované v žalobnom návrhu.

Za celé obdobie užívania bytu, t. j. od 1.11.2018 do novembra 2023 je aktuálny dlh žalovaných vo výške 2.054,42€. Po odpočítaní už zažalovaného obdobia do 28.2.2023, kedy bol dlh žalovaných vo výške 907,31€, vznikol ďalší dlh vo výške 1.147,11€, spôsobený tým, že jednotlivé mesačné platby žalovaných neboli uhradené v predpísanej výške, ako aj vysokým nedoplatkom po ročnom vyúčtovaní. V zmysle uvedeného vyplýva, že pôvodne žalovaný dlh vo výške 907,31€ nebol ku dnešnému dňu ani čiastočne uhradený. Žalovaní sú pravidelne oboznamovaní s výškou ich nedoplatku ako aj vyzývaní na úhradu pravidelným zasielaním upomienok, čo dokladujeme priložením upomienky zo dňa 4.4.2023 vrátane doručenky a upomienky zo dňa 9.7.2023, vrátane doručenky. V prípade, že dlh za obdobie od 1.3.2023 do novembra 2023 nebude uhradený, bude predmetom samostatného žalobného návrhu.

2. Žalovaní v rade 1/ a 2/ sa vo veci písomne vyjadrili v podaní zo dňa 16.8.2023, v ktorom uviedli, že nájom bytu si riadne uhrádzajú v sume stanovenej v zmluve o nájme bytu. Na pojednávaní dňa 4.12.2023 vyjadrili súhlas s podanou žalobou.

3. Súd dňa 4.12.2023 vykonal pojednávanie v prítomnosti sporových strán resp. ich zástupcov, pričom vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to zmluvou o nájme bytu zo dňa 24.10.2018, predpisom mesačnej zálohovej úhrady za užívanie bytu z č.l. 5, výpisom opraveného uznesenia zo zasadnutia MZ v Trenčíne zo dňa 26.9.2018, zmluvou o nájme bytu zo dňa 27.9.2021 s dodatkom č. 1, výpisom uznesenia zo zasadnutia MZ v Trenčíne zo dňa 23.6.2021, predpisom mesačnej zálohovej úhrady za užívanie bytu z č.l. 11 a 13, upomienkou z č.l. 14,64 a 65 s doručenkami, sumárnou analýzou platieb z č.l. 14-15 a 62-63, a zistil nasledovný skutkový stav:

4. Žalobca uzatvoril so žalovanými dňa 24.10.2018 Zmluvu o nájme bytu, predmetom ktorej bol nájom trojizbového bytu č. XX na II. poschodí domu so súpisným číslom XXXX, orientačným číslom XX, na ulici D. v C.. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú od 01.11.2018 do 30.10.2021 s dohodnutou výškou nájomného a úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu v celkovej výške 299 € mesačne. Následne medzi sporovými stranami bola uzavretá dňa 27.9.2021 Zmluvu o nájme totožného bytu na dobu určitú od 01.11.2021 do 30.10.2022 s dohodnutou výškou nájomného a úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu v celkovej výške 303,58 € mesačne, ktorá bola dodatkom č. 1 zo dňa 7.9.2022 stanovená vo výške 420,04€ mesačne. Nájomný pomer založený vyššie uvedenou zmluvou o nájme bytu sa skončil uplynutím doby nájmu t.j. dňom 30.10.2022. Žalovaní ako nájomcovia v období od 1.11.2018 do 28.2.2023 vykonali nasledovné úhrady: 31.12.2018 - 598,- €, 28.2.2019 - 598,- €, 31.3.2019 - 300,- €, 16.4.2019 - 300,- €, 17.5.2019 - 299,- €, 16.7.2019 - 600,- €, 5.9.2019 - 299,- €, 16.9.2019 - 300,- €, 16.10.2019 - 300,- €, 18.11.2019 - 300,- €, 12.12.2019 - 300,- €, 15.1.2020 - 300,- €, 14.2.2020 - 300,- €, 17.3.2020 - 300,- €, 23.4.2020 - - 300,- €, 15.5.2020 - 300,- €, 24.6.2020 - 300,- €, 13.7.2020 - 300,- €,14.8.2020 - 300,- €, 4.9.2020 - 300,- €, 20.10.2020 - 300,- €, 16.12.2020 - 300,- €, 20.1.2021 - 100,- €, 18.2.2021 - 200,- €, 18.3.2021 - 300,- €, 22.4.2021 - 200,- €, 18.5.2021 - 300,- €, 16.6.2021 - 300,- €, 16.8.2021 - 300,- €, 21.9.2021 - 350,- €, 15.10.2021 - 250,- €, 18.11.2021 - 250,- €, 16.12.2021 - 100,- €, 17.3.2022 - 140,- €, 14.4.2022 - 240,- €, 17.5.2022 - 50,- €, 14.7.2022 - 400,- €, 11.8.2022 - 341,- €, 16.9.2022 - 400,- €, 11.10.2022 - 500,- €, 16.11.2022 - 420,- €, 20.12.2022 - 420,- €, 13.1.2023 - 420,- € a 20.2.2023 - 320,- €. Počas predmetného obdobia nájmu mali žalovaní vyúčtovaný preplatok za rok 2018 vo výške 10,21 €, preplatok za rok 2019 vo výške 604,50 €, preplatok za rok 2020 vo výške 578,41 €, preplatok za rok 2021 vo výške 541,07 €.

5. Podľa spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

6. Podľa dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 7. Podľa spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

8. Podľa o majetku obcí v znení neskorších predpisov obec hospodári so svojím majetkom samostatne alebo prostredníctvom majetku obce (ďalej len ""), ktorým je jej rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia zriadená podľa osobitného predpisu.

9. Podľa nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

10. Podľa nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.

11. Podľa nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.

12. Podľa spôsob výpočtu nájomného, úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu, spôsob ich platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné, úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a zmeniť ďalšie podmienky nájomnej zmluvy, ustanovuje osobitný právny predpis.

13. Podľa úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo preddavok na ne sa platí s nájomným, ak sa účastníci nedohodnú alebo právny predpis neustanovuje inak.

14. Podľa ak nájomca nezaplatí nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu do piatich dní po jej splatnosti, je povinný zaplatiť prenajímateľovi poplatok z omeškania.

15. Podľa kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

16. Podľa bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

17. Podľa predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

18. Podľa ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. 19. Podľa dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

20. Podľa ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

21. Podľa nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

22. Podľa nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia poplatok z omeškania je za každý deň omeškania 0,5 promile dlžnej sumy, najmenej však 0,83 eura za každý i začatý mesiac omeškania.

23. V danom prípade si žalobca v konaní uplatňuje nárok na zaplatenie dlžného nájomného a nedoplatku z vyúčtovania nákladov z a plnenia spojené s užívaním bytu a bezdôvodného obohatenia v súvislosti s užívaním tohto bytu za obdobie po zániku nájomného vzťahu. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaní sú spoločnými nájomcami predmetného bytu, ktorý v zmysle uzavretej zmluvy užívajú od 1.11.2018. Predmetný byt je vo vlastníctve žalobcu, ktorý s predmetným bytom hospodári podľa o majetku obcí. Pokiaľ aj žalobca má v živnostenskom registri zapísaný predmet činnosti "prenájom nehnuteľností spojený s poskytovaním iných než základných služieb", táto činnosť je podnikateľskou činnosťou - živnosťou len vtedy, ak sa popri prenájme poskytujú aj iné než základné služby spojené s prenájmom ( o živnostenskom podnikaní), ako napríklad stravovacie služby a pod. V opačnom prípade (tak ako je tomu aj v prejednávanej veci), ak prenajímateľ garantuje výhradne služby základné, nedôjde k naplneniu znakov živnosti, predmetný právny vzťah nebude spadať pod režim spotrebiteľskej nájomnej zmluvy a o podnikanie v súvislosti s nájmom bytu nepôjde. Z uvedených dôvodov súd prijal záver, že nájomný vzťah medzi stranami sporu, z ktorého žalobca vyvodzuje svoj žalobou uplatňovaný nárok, nemá spotrebiteľský charakter, žalobca v ňom nemá postavenie dodávateľa (ktorý by konal v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti) a žalovaní nemajú postavenie spotrebiteľov. (obdobne vo veci rozhodol aj Najvyšší súd SR vo veciach sp.zn. , ). Vzťah medzi sporovými stranami nie je právnym vzťahom spotrebiteľským, obec ako orgán verejnej moci nie je podnikateľom, je to orgán verejnej moci, ktorý poskytuje ubytovanie svojim obyvateľom vo verejnom, nie súkromnom záujme.

24. Po tom, čo mal súd preukázanú tak aktívnu ako aj pasívnu legitimáciu sporových strán (na základe zmluvy o nájme bytu) sústredil sa na dôvodnosť žalovaných nárokov žalobcu.

25. Výšku nedoplatku žalovaných na nájomnom a službách spojených s užívaním bytu žalobca vyčíslil na sumu 807,15 €. Ako vyplynulo z dokazovania počas obdobia nájmu (do 30.10.2022) žalovaní uhradili celkovo sumu 12.215,- €, pričom za toto obdobie im boli predpísané úhrady po zohľadnení preplatkov z ročných vyúčtovaní 13.022,15 € (299 x 36 + 303,58 x 9 + 420,04 x 3 - 10,21 - 604,50 - 578,41 - 541,07). Rozdiel medzi predpísanými úhradami a prijatými platbami je vo výške 807,15 €, čo je žalobcom uplatnená suma. V tejto časti súd vyhodnotil žalobu ako plne dôvodnú.

26. Dňa 30.10.2022 uplynula doba nájmu bytu, na ktorý bol tento dohodnutý. Napriek uvedenej skutočnosti žalovaní byt naďalej užívajú, čo nebolo medzi sporovými stranami sporné. Z uvedeného dôvodu si žalobca uplatňuje aj nárok na zaplatenie sumy vo výške 100,16 €, ktorú tvorí suma bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo žalovaným za užívanie bytu bez právneho dôvodu po skončení nájmu za obdobie od 1.11.2022 do 23.2.2023.

27. V tejto súvislosti súd skúmal, či nedošlo v prejednávanom prípade k opätovnému vzniku nájomného vzťahu, nakoľko zmluvu o nájme bytu je možné uzatvoriť i konkludentne. Nájomný vzťah k bytu môže totiž vzniknúť aj na základe nájomnej zmluvy uzatvorenej mlčky, či v dôsledku iného konania (odovzdanie kľúčov a nasťahovanie sa do bytu, vyhotovovanie účtov za nájomné a služby na meno nájomcu a faktické bývanie v byte atď.). V takýchto prípadoch, keď k vzniku nájomnej zmluvy nedošlo v písomnej alebo ústnej forme, usudzuje sa na jej vznik podľa okolností prípadu. K záveru o vzniku nájomnej zmluvy konkludentným spôsobom nemožno však dospieť iba na základe správania sa jednej zmluvnej strany. Konkludentným spôsobom totiž vzniká zmluva o nájme bytu vtedy, keď obe zmluvné strany síce nevýslovne, avšak nesporne prejavia vôľu smerujúcu k vzniku nájmu bytu. (E., F.. [Zmluva o nájme bytu]. In: G., H., I., J., K., A., L., H., M., L., C., H. a kol. II. 2. vydání. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 2554, marg. č. 10.)

28. Súd však dospel k záveru, že ku konkludentnému uzavretiu zmluvy v prejednávanom prípade nedošlo, a to najmä s poukazom na spôsob konania žalobcu, ktorý je verejnoprávnym subjektom. Štatutárny orgán právnickej osoby, ktorou je bezpochyby aj obec resp. mesto, vystupuje navonok vo všetkých veciach právnickej osoby, okrem vecí, ktoré zákon zveruje iným orgánom právnickej osoby, alebo ktoré mu zákon zakazuje zveriť. Jeho konanie sa právnickej osobe pričíta bez ďalšieho, aj napriek prípadným vnútorným obmedzeniam oprávnení konať za právnickú osobu. Osobitné pravidlá však platia pre konanie štatutárnych orgánov právnických osôb verejného práva. Tvorbu a prejav vôle verejnoprávnych korporácií v súkromno-právnych otázkach nie je bez ďalšieho možné posudzovať rovnako, ako právnických osôb súkromného práva. Okrem ochrany práv tretích osôb sa musí zohľadniť aj verejný záujem, resp. požiadavka ochrany verejných zdrojov. Preto, ak je pre nakladanie s majetkom

v rozsahu určenom samotnou obcou potrebné schválenie príslušným orgánom obce (obecným zastupiteľstvom), predstavuje schválenie právneho úkonu podmienku platnosti právneho úkonu obce. Na právnické osoby verejného práva sa nevzťahuje celý právny režim právnických osôb súkromného práva obsiahnutý v , a to vzhľadom na osobitný spôsob zriaďovania či možností zrušenia, osobitný spôsob konania za tieto právnické osoby a podobne. Podmienky fungovania verejno- právnych korporácií, ich vnútorná štruktúra ako aj otázky ich zrušenia a zániku sú predmetom osobitných právnych predpisov a ustanovenia sa použijú len ako lex generalis. Obec ako právnická osoba verejného práva koná prostredníctvom štatutárneho orgánu, ktorým je starosta, resp. primátor, ktorý je osobou navonok prejavujúcou jej vôľu, pričom však nemá neobmedzenú moc vytvárať vôľu obce. Podmienky nadobúdania a režim nakladania s majetkom obce upravuje aj z.č. o majetku obcí. V zmysle tohto zákona je obec povinná prostredníctvom svojich orgánov a organizácií hospodáriť s majetkom obce v prospech rozvoja obce, jej obyvateľov a ochrany tvorby životného prostredia, pričom orgány obce a organizácie sú povinné majetok obce zveľaďovať, chrániť a zhodnocovať. Hospodárenie s majetkom obce, vrátane finančných prostriedkov, je originálnou kompetenciou obce ako verejnoprávnej korporácie združujúcej jej obyvateľov. Pri nakladaní so svojim majetkom má obec po formálnej stránke postavenie subjektu súkromného práva, avšak zákon určuje obci niektoré obmedzenia, alebo až zákazy pri nakladaní s majetkom, ktoré nie sú typické pre majetkové hospodárenie iných súkromnoprávnych subjektov. Už len samotná existencia zákonov o obecnom zriadení a o majetku obcí je dôkazom toho, že zákonodarca zamýšľal regulovať hospodárenie, a teda aj nakladanie s majetkom obce spôsobom odlišným v porovnaní s inými subjektmi súkromného práva. Zákony upravujúce nakladanie s majetkom obce majú charakter zákazov a obmedzení obce v jej voľnosti pri rozhodovaní o hospodárení s jej majetkom, dôkazom čoho sú príslušné ustanovenia z.č. o obecnom zriadení, ako aj z.č. o majetku obcí.

29. Jedným zo základných rozhodnutí pre oblasť interpretácie spôsobu konania verejnoprávnej korporácie je rozhodnutie NS SR sp. zn. z 29. januára 2008, ktoré bolo podrobené ústavnoprávnemu prieskumu a v ňom formulované závery boli odobrené v Náleze Ústavného súdu SR sp. zn. z 1. apríla 2009. Podľa tohto rozhodnutia je potrebné odlišovať vykonávanie právnych úkonov obce od rozhodovania o týchto úkonoch. Zatiaľ čo rozhodovanie znamená vytváranie vôle vo vnútri, v rámci organizačnej štruktúry obce o tom či, resp. aký právny úkon obec urobí, právne konanie je prejavom už takto vytvorenej vôle navonok voči tretej osobe s cieľom založiť, zmeniť alebo zrušiť právny vzťah. Oprávnenie rozhodovať o právnych úkonoch, t.j. o tom, či resp. aký právny úkon obec urobí, je zo zákona rozdelená medzi obecnú radu, štatutárny orgán a obecné zastupiteľstvo. Oprávnenie konať v mene právnickej osoby je teda obmedzené iným orgánom. Akcentuje sa tu na prioritu verejného záujmu, kedy sa okrem ochrany tretích osôb musí zohľadniť aj verejný záujem, rozdelenie kompetencií verejných volených orgánov, resp. požiadavka ochrany verejných zdrojov, pričom tieto záujmy môžu prevážiť nad ochranou právnej istoty tretích osôb a ich dôvery v platnosť právnych úkonov.

30. Rovnako z rozhodnutia NS SR sp. zn. a z 25. augusta 2015 vyplýva kontinuita v totožnej rozhodovacej praxi Najvyššieho súdu SR vo vzťahu k verejnoprávnym entitám - obciam, kde Najvyšší súd skonštatoval, že ak predmetný úkon nebol schválený mestským zastupiteľstvom, je neplatný.

31. Podľa z.č. o obecnom zriadení obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života obce, najmä je mu vyhradené určovať zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce a s majetkom štátu dočasne prenechaným do hospodárenia obce, schvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce sa tohto majetku a kontrolovať hospodárenie s ním. K platnému uzatvoreniu zmluvy o nájme bol i v danom prípade v zmysle Všeobecne záväzného nariadenia Mesta Trenčín č. 14/2008 "ZÁSADY HOSPODÁRENIA S BYTOVÝM FONDOM VO VLASTNÍCTVE MESTA TRENČÍN" nevyhnutný súhlas MZ ako kolektívneho orgánu, ktorý by ako prejav vôle bol obsiahnutý v príslušnom uznesení MZ spĺňajúcom tak formálne, ako aj meritórne náležitosti. V danom prípade nesporne takýto súhlas daný nebol, a preto nemožno uvažovať o konkludentnom uzavretí nájomnej zmluvy aj napriek skutočnosti, že žalovaným boli zo strany žalobcu zasielané mesačné predpisy na úhradu plnenia v súvislosti s užívaním bytu.

32. V tomto smere je nutné poukázať aj na rozsudok NS SR sp. zn. publikovaný v ZSP č. 77/2004, v ktorom sa uvádza, že majetkové právne úkony, o ktorých prislúcha rozhodovať

obecnému zastupiteľstvu, sú pre obec záväzné len v prípade predchádzajúceho kladného rozhodnutia tohto zastupiteľstva. Bez takéhoto rozhodnutia starosta obce či primátor mesta nemôže v uvedených prípadoch urobiť platný právny úkon za obec. Taktiež i v rozsudku NS SR sp. zn. z 8. januára 2015 sa zdôrazňuje, že vždy musí ísť o predchádzajúce rozhodnutie obecného zastupiteľstva a dodatočná konvalidácia nie je možná. Taktiež i rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo 17. februára 2016 publikovaný v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod R 90/2018 uzavrel, že ak je rozhodovanie o nakladaní s majetkom obce rozdelené medzi orgány samosprávy obce, t.j. medzi starostu a obecné zastupiteľstvo, pre platnosť právneho úkonu obce sa vyžaduje súlad medzi vôľou obce, ktorú vytvára obecné zastupiteľstvo a vyjadruje vo svojom uznesení a prejavom vôle obce navonok starostom ako jej štatutárnym orgánom a že obecné zastupiteľstvo má právo schvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce sa majetku obce a kontrolovať hospodárenie s ním aj v prípade, ak neboli schválené zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce.

33. Od uplynutia doby nájmu do 28.2.2023 žalovaní byt vo vlastníctve žalobcu naďalej užívajú a to bez právneho dôvodu. Vzhľadom na to súd mal zo strany žalobcu za preukázané (žalovaní túto skutočnosť v rámci sporu nerozporovali), že žalovaní sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohacujú, a to užívaním bytu bez právneho titulu. Žalobca si voči žalovaným uplatňoval v tomto spore vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu užívania predmetného bytu bez právneho dôvodu za obdobie od 01.11.2022 do 28.2.2023. Vzhľadom na to, že podľa judikatúry súdov majetkovým vyjadrením prospechu osoby, ktorá užíva byt bez právneho dôvodu, je peňažná suma, ktorá zodpovedá nájomnému vynakladanému obvykle v danom mieste a čase za porovnateľné nehnuteľnosti (napr. Ro NS ČR z 12. 05. 2005, sp. zn. ), a vzhľadom na skutočnosť, že výška mesačnej sumy bezdôvodného obohatenia za užívanie predmetného bytu nebola medzi sporovými stranami sporná, súd dospel k záveru, že predpisy platieb, ako sú vyjadrené v sumárnej analýze, ktorú do spisu predložil žalobca (č.l. 14-15), zodpovedá tejto definícii vyjadrenia majetkového prospechu. Vzhľadom na túto skutočnosť súd priznal žalobcovi nárok za predmetné obdobie v sume 100,16 €, ktorý tvorí rozdiel medzi výškou bezdôvodného obohatenia za obdobie od 1.11.2022 do 28.2.2023 (1.680,16 €) a platbami, vykonanými žalovanými v tomto období (1.580,- €).

34. Žalobca si v konaní uplatnil aj nárok v súvislosti s omeškaním žalovaným pri platení nájomného a bezdôvodného obohatenia, uplatneného za obdobie od 1.11.2019 do 28.2.2023. v prípade omeškania s platením nájomného alebo úhrady za služby poskytované s užívaním bytu (§ 697) zákon výslovne ustanovuje, že veriteľ má nárok na poplatok z omeškania. V prípade bezdôvodného obohatenia, výslovné zákonné ustanovenie, ktoré by priznávalo veriteľovi nárok na poplatok z omeškania neexistuje, a preto v prípade omeškania s platením plnenia, ktoré tvorí bezdôvodné obohatenie, má veriteľ zas právo na úroky z omeškania. Týmto spôsobom si žalobca svoje nároky uplatnil. Súd preskúmaval aj skutočnosť, či uplatnená výška či už poplatku z omeškania alebo úroku z omeškania nie je vyššia ako jej maximum, stanovené v a 4 nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , a zistil, že výška poplatku z omeškania sa uplatňuje v zákonnej výške a výška úroku z omeškania vo výške, ktorá je nižšia ako najvyššia prípustná, keď výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola v období od 2.11.2022 do 20.12.2022 vo výške 2%, od 21.12.2022 do 7.2.2023 vo výške 2,5% a od 8.2.2023 do 21.3.2023 vo výške 3%.

35. Žalobca si uplatnil poplatok z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti nájomného a úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu, ktorý bol v zmysle zmluvy o nájme bytu určený v jej čl. II. ods. 2 na 25. deň príslušného kalendárneho mesiaca. Žalovaní sa nezaplatením nájomného a úhrad za služby v lehote splatnosti dostali do omeškania s plnením svojho peňažného dlhu, pričom žalobcovi tak vznikol nárok na zaplatenie poplatku z omeškania, a preto súd rozhodol o priznaní tejto sankcie za omeškanie tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.

36. V prípade žalobcovho nároku na úroky z omeškania z bezdôvodného obohatenie je nutné uviesť, že tieto si žalobca uplatňoval taktiež od 26. dňa v tom ktorom mesiaci, pričom bližšie tvrdenia, prečo tak robí, neuviedol. V tomto smere súd uvádza, že úroky z omeškania výlučne súvisia s peňažnými záväzkami. Z pojmového vymedzenia tohto sankčného mechanizmu vyplýva, že veriteľ ich môže od dlžníka požadovať v prípade, ak dlžník poruší svoju povinnosť plniť riadne a včas a dostane sa do omeškania s plnením peňažného záväzku. Omeškanie dlžníka je právnou skutočnosťou, ktorá spôsobuje zmenu v obsahu záväzkového vzťahu a ktorej korešponduje hmotnoprávne oprávnenie veriteľa v občianskoprávnych

vzťahoch požadovať popri peňažnom dlhu aj úroky z omeškania, pričom právnu relevanciu má, v ktorých momentoch sa dostáva dlžník do omeškania. Čas, kedy má dlžník plniť, môže byť presne stanovený dohodou účastníkov zmluvného vzťahu, ustanovený právnym predpisom pre konkrétny právny vzťah, prípadne určený v rozhodnutí súdu alebo iného orgánu. Ak čas plnenia peňažného dlhu nebol určený ani jedným z vyššie uvedených spôsobov je potrebné v danom prípade aplikovať všeobecnú úpravu vyplývajúcu z . Podľa ustanovenia , ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa potom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Keďže v pri nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je vymedzený čas plnenia, preto podľa citovaného ustanovenia treba vychádzať z toho, že obohatený je povinný bezdôvodné obohatenie vydať prvý deň po tom, čo ho veriteľ požiadal o splnenie. Ak nedošlo požiadanie dlžníkovi už skôr, treba za kvalifikované požiadanie považovať žalobu; zročnosť pohľadávky nastane deň po doručení tejto žaloby žalovanému. V tomto smere je potrebné tiež konštatovať, že vzhľadom k tomu, že splatnosť dlhu môže byť u solidárnych dlžníkov rozdielna, u každého z nich môže nastať iný začiatok omeškania.

37. V tomto smere mal súd preukázané, že žalovaný v rade 1/ bol vyzvaný na zaplatenie tak nájomného ako aj žalovaného bezdôvodného obohatenia doporučenou zásielkou, ktorá sa vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote dňa 22.3.2023, pričom týmto dňom sa považuje za doručenú. Keďže žalovanému na zaplatenie bola poskytnutá lehota 15 dní, až po jej uplynutí sa žalovaný v rade 1/ dostal do omeškania t.j. omeškanie žalovaného v rade 1/ nastalo až dňom 7.4.2023. Že by zo strany žalobcu došlo k vyzvaniu aj žalovanej v rade 2/ tvrdené ani preukázané nebolo, a preto súd za kvalifikovanú výzvu považuje až doručenie žaloby dňa 31.5.2023, a preto omeškanie žalovanej v rade 2/ so plnením dlhu z bezdôvodného obohatenia nastalo až dňom 2.6.2023. Začiatok plynutia skoršieho omeškania sa žalobcovi preukázať nepodarilo, a preto súd zaviazal v prípade omeškania s plnením bezdôvodného obohatenia žalovaného v rade 1/ aj na zaplatenie 5,75% úroku z omeškania ročne zo sumy 100,16 € od 7.4.2023 a žalovanú od 2.6.2023. V ostatnom rozsahu súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

38. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

39. Podľa ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

40. Súd pri rozhodovaní o trovách konania mal za to, že úspešnejšou sporovou stranou sa stal žalobca, a nakoľko žaloba bola zamietnutá iba v nepatrnej časti (úroky z omeškania zo sumy 0,04 € od 26.11.2022 do 6.4.2023, zo sumy 0,04 € od 26.12.2022 do 6.4.2023, zo sumy 0,04 € od 26.1.2023 do 6.4.2023 a zo sumy 100,04 € od 26.1.2023 do 6.4.2023), súd mal za to, že má nárok na plnú náhradu trov konania, a preto mu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške bude rozhodnuté samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Trenčín prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (, ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (, ). Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).