Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/51/2022

Potvrdené rozhodnutím 11Co/30/2024
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členov senátu JUDr. Dariny Vargovej a Mgr. Mareka Janigloša, v spore žalobcu: A. B. C., nar. XX. XX. XXXX, D. E. XXX/XX, F. G., zastúpeného JUDr. Jurajom Kürtim, advokátom, Lermontovova 911/3, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 43 477 461, proti žalovanému: Obec Zemianska Olča, Hlavná 583/26, Zemianska Olča, IČO: 00 306 720, zastúpenému JUDr. Zuzanou Smatanovou, advokátkou, Nádvorie Európy, Estónsky dom 36, Komárno, IČO: 42 368 545, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 7C/51/2022 - 233 zo dňa 4. decembra 2023, takto rozhodol: I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . II. Žalovanému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno, sudcom JUDr. Filipom Demom, v spore žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. XXX, XXX XX F. G., zastúpený: Advokátska kancelária Jakubčová & Partneri, s. r. o., Rajská 7687/7, 811 08 Bratislava, IČO: 50046594, proti žalovanému: Obec Zemianska Olča, Hlavná 583/26, 946 14 Zemianska Olča, IČO: 306720, zastúpený: JUDr. Zuzana Smatanová, advokátka so sídlom Nádvorie Európy, Estónsky dom 36, 945 01 Komárno, IČO: 42368545, o určenie vlastníckeho práva, takto

rozhodol:

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 03.06.2022 domáhal, aby súd rozhodol, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti evidovanej Okresným úradom Komárno, katastrálny odbor v katastri nehnuteľnosti, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie: F. G., obec: F. G., okres: H., parc. č. 1365, parcela registra „C“ záhrada o výmere 5.250 m2 a parc. č. 1365, parcela registra „E“ záhrada o výmere 383 m2. V žalobe uviedol, že približne od roku 1986 začal vypomáhať s obhospodarovaním pozemkov, ktoré patrili jeho otcovi, a to pozemky v obci Zemianska Olča, okr. Komárno, k. ú.: F. G., zapísaná na liste vlastníctva č.: XXXX, pozemky parc. č. 1365, parcela registra „C“ o výmere 5.250 m2 (pôvodne list vlastníctva č.: XXX) (ďalej len „nehnuteľnosť“). Žalobca chodieval vypomáhať s pestovateľskými prácami na nehnuteľnosti a bol v presvedčení, že predmetný pozemok patrí jeho otcovi. Žalobca prebral zodpovednosť za nehnuteľnosť od svojho otca na základe Dohody o prevode práv a povinností , ktorá mala byť uzatvorená dňa 14.11.2007 (ďalej len „Dohoda“). Odo dňa uzavretia Dohody Žalobca dobromyseľne užíval a držal nehnuteľnosť, čo predstavuje vyše 13 rokov osobnej starostlivosti o nehnuteľnosť. Okrem udržiavania a zveľaďovania nehnuteľnosti, pravidelne uhrádzal miestnu daň za nehnuteľnosť a dal zriadiť odberné miesto elektriny. Vzhľadom na to, že bol po celú dobu dobromyseľným držiteľom nehnuteľnosti po dobu viac ako 10 rokov, má za to, že je na základe vydržania vlastníkom nehnuteľnosti a žalovaná neplatne vydržala nehnuteľnosť, keď ju nevyužívala a nestarala sa o ňu po dobu minimálne 10 rokov a rovnako tak jej chýba dobromyseľnosť ako ďalšia podmienka v zmysle na vydržanie.

2. Žalovaný uviedol, že žaloba nie je dôvodná, pretože žalobca nepreukázal existenciu naliehavého právneho záujmu na tejto určovacej žalobe. Poukázal tiež na to, že žalobca nepreukázal ani existenciu oprávneného dôvodu žalobcu domnievať sa, že pozemky sú v jeho vlastníctve, resp. že boli vo vlastníctve jeho otca a aj matky v čase začatia údajnej oprávnenej držby. Tiež uviedol, že určením vlastníckeho práva sa žalobca domáha parciel, ku ktorým nemá zabezpečený prístup z verejného priestranstva a žalovaný nemá vedomosť o tom, že by mal žalobca zriadené vecné bremeno prístupu k týmto parcelám. Dosiaľ nie je preukázané ako a akým titulom mal žalobca na sporné pozemky vstupovať.

Poukázal tiež na neplatnosť dohody priloženej k žalobe. V tejto je uvedená parcela „C“ č. 1365 vedená na LV č. XXXX, čo v čase dohody nekorešpondovalo so zápisom na LV, pretože táto parcela bola v roku 2007, kedy sa zdá, že mala byť údajná dohoda spísaná, vedená na LV č. XXX. Čestné vyhlásenia doložené žalobcom sú vyhláseniami viacerých fyzických osôb, ktoré v obci nemajú ani trvalý pobyt a nie je zrejmé ako mohli mať vedomosti, ktoré vyhlásili, že majú. Okrem toho všetky vyhlásenia sú datované z roku 2021 a je na nich uvedené, že sporné parcely sú vedené na LV č. XXX, čo už v tom čase nebolo pravdou. Žalovaný je názoru, že žalobca touto žalobou skúša získať vlastníctvo k parcelám, ktoré jeho rodina nikdy nevlastnila a pred podaním žaloby si ani neoveril čísla LV k sporným parcelám. Žalovaný nadobudol vlastníctvo k sporným pozemkom dňom 01.05.2001 osvedčením vyhlásenia o vydržaní spísanom JUDr. Karolom Kovácsom, notárom v Šali do notárskej zápisnice N 151/2020, NZ 11694/2020 dňa 06.05.2020

3. Súd na pojednávaní dňa 04.12.2022 vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov: čestné prehlásenia zo strany: B. I., H. J., K. J., A. L. I., F. K., F. L., I. M., N. M., dohoda o prevode práv a povinností, platobné výmery č. l. 25 - 54, zmluva o združenej dodávke elektriny, notárska zápisnica N151/2020, výpis z LV č. XXXX, platobné výmery č. l. 182-194 ( ktorých obsah súd na pojednávaní oboznamuje), písomná svedecká výpoveď zo strany L. O., M. P., zmluvy o dočasnom užívaní nehnuteľného majetku z 2.1.1992 a 1.1.1994, čestné prehlásenie J. C..

4. Súd zistil, že z čestných vyhlásení zo strany: B. I., H. J., K. J., A. L. I., F. K., F. L., I. M., N. M. vyplýva, že žalobca a jeho rodina sa starajú a užívajú nehnoteľnosti na LV č. XXX, parc. č. 1365 o výmere 5250 m2 nachádzajúcej sa na adrese Q. XX, F. G. vyše 30 rokov. Z Dohody o prevode práv a povinností medzi R. C. nar. XX.XX.XXXX a žalobcom vyplýva, že jej predmetom je prevod všetkých práv a povinností súvisiacich s nehnuteľnosťou registra „C“, parc. č. 1365 o výmere 5250m2, záhrada v okrese Komárno, v obci Zemianska Olča, v k. ú. F. G., na LV č. XXXX, čím sa má na mysli najmä užívať, zveľaďovať a udržiavať nehnuteľnosť, zriaďovať a užívať elektromery, odvádzať miestne dane a poplatky a pod. Predmetná dohoda nie je datovaná. Pani L. O. a M. P. prehlásili, že im nie je známe, že by ktokoľvek dostal sporné pozemky do užívania s prísľubom nadobudnutia vlastníctva. Užíval ich otec žalobcu na poľnohospodárske účely. Zo zmlúv o dočasnom užívaní nehnuteľného majetku z 02.01.1992 a z 01.01.1994 vyplýva, že rodičia žalobcu preberajú do dočasného užívania nehnuteľnosť parc. č. 1365 o výmere 4984 m2 resp. 4289 m2 na dobu neurčitú a bez súhlasu obce nesmú na nej prevádzať žiadne zmeny. Pani J. C. prehlásila, že zmluvy o dočasnom užívaní majetku nepodpísala a sporné pozemky obhospodarovala s bývalým manželom R. C., nar. XX.XX.XXXX od 80tych rokov 20. storočia.

5. Podľa vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

6. Podľa ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

7. Podľa oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

8. Podľa , , súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

9. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

10. Základnou podmienkou dôvodnosti a teda východiskom prípadnej úspešnosti určovacej žaloby podľa , ktorou je žaloba žalobcu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Právny záujem musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný, t. j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Pre žalobcu to vo všeobecnosti znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť.

Naliehavosť právneho záujmu je daná vtedy, ak je tu stav, že právo resp. právny vzťah medzi stranami sporu je sporný, existuje ohrozenie práva, či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia navrhovateľa, ktorý nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom, a existuje potreba odstránenia tejto neistoty resp. ohrozenia práva alebo právneho vzťahu. Naliehavý právny záujem je zásadne daný vtedy, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu alebo, ak by sa bez tohto určenia jeho práve postavenie stalo neistým. Na základe vyššie uvedeného je súd toho názoru, že v pôvodnom režime vydržania, v prípade nezákonného vydržania, môže dotknutá osoba podať určovaciu žalobu na súd a domáhať sa svojho vlastníckeho práva uplatnením všetkých relevantných právom aprobovaných dôkazov. Keďže súd je toho názoru, že žalobca má na žalobe naliehavý právny záujem, bolo potrebné skúmať skutkové okolnosti, na základe ktorých sa domáha touto určovacou žalobou určenia svojho vlastníckeho práva.

11. Vydržanie je originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva, je úzko spätý s držbou a to konkrétne len s držbou oprávnenou ( ), ktorá môže vyústiť do nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním. Účelom vydržania je práve uvedenie faktického stavu oprávnenej držby do súladu s právnym stavom. Vo všeobecnosti platí, že v prípade inštitútu vydržania sa domnelý vlastník veci dovoláva svojej dobrej viery v to, že nadobudnutie veci od predchádzajúceho vlastníka bolo platné, hoci sa aj neskôr ukázalo, že daný titul platný nebol. Vydržanie zásadným spôsobom prispieva k ochrane dobromyseľného nadobúdateľa. Predpokladom je, že tento nadobúdateľ nadobudol a počas zákonom stanovenej doby držal vec v dobrej viere, hoci sa aj následne ukázalo že niektorý z predchádzajúcich nadobúdacích titulov bol neplatný. Vydržanie týmto spôsobom odstraňuje právnu neistotu spojenú s vadami nadobúdacieho titulu, ak oprávnený držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti nemohol o týchto vodách vedieť, resp. ak sa odôvodnenie mohol domnievať, že nadobúdací titul riadne existuje. Existencia oprávnenej držby a neprerušené trvanie držby počas zákonom stanovenej doby sú teda dva najzásadnejšie zákonné predpoklady vydržania. Oprávnenou je v zmysle taká držba, pri ktorej je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí. Inými slovami, držba sa považuje za oprávnenú len v prípade, ak po zvážení všetkých okolnosti nemožno od držiteľa spravodlivo požadovať, aby mal pochybnosti o tom, či mu vec alebo právo patrí. Typickým skutkovým omylom, pri ktorom by oprávnená držba mohla prichádzať do úvahy, je užívanie pozemku, o ktorom sa držiteľ oprávnene domnieva, že je súčasťou pozemku, ktorý mu patrí, a to napríklad v dôsledku chybného vytýčenia hraníc medzi pozemkami. Dobromyseľná držba trvajúca počas celej zákonom stanovenej vydržacej doby zhojí nedostatok (neplatnosť) nadobúdacieho titulu a oprávnený držiteľ sa stane vlastníkom veci. Dobromyseľný držiteľ teda po splnení zákonom stanovených podmienok nadobúda vlastnícke právo k veci i napriek tomu, že nadobúdací titul bol neplatný. Argument, že oprávnený držiteľ nemohol vydržať vec pretože príslušný nadobúdací titul je neplatný, je postavený na chybnej úvahe, resp. nepochopení podstaty inštitútu vydržania. Ústavný súd SR nálezom vo veci konštatoval, že dva chránené záujmy – vlastnícke právo pôvodného vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho pravá k nehnuteľnosti novým nadobúdateľom na základe jeho dobrej viery sa tak dostanú do vzájomnej kolízie zároveň však dospel k záveru, že pokiaľ nemožno zachovať maximum z obidvoch základných práv, treba prihliadnuť na princíp všeobecnej spravodlivosti, keď je nutné zvažovať všeobecné súvislosti tohto typu kolízie, ako aj individuálne okolnosti konkrétneho rozhodované ho prípadu. Vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je schopný sa nijako dozvedieť o tom, ako vec opustila vlastníkov sféru a dostala sa na list vlastníctva pre vodcu po zákonom určenom správnom (katastrálnom) konaní. Ústavný súd okrem iného vo svojom odôvodnením odkázal aj na závery českého ústavného súdu, ktorý judikoval, že dobromyseľnému nadobúdateľovi treba poskytnúť ústavnoprávnu ochranu, ak odvodzoval svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam evidovaným v katastri nehnuteľností od právneho úkonu, ktorý by bol neskôr posúdený hoci aj absolútne neplatným. Už rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci konštatoval, že oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak tu boli domnelý právny dôvod (titulus putativus), teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí. Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychický stav, o jeho vnútorne presvedčenie, ktoré sa prejavuje aj navonok a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje za vlastníka veci. Medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby patrí aj okolnosť, ako vec nadobudol – či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul. Ústavný súd SR nálezom vo veci rozhodol, že pri ústavne konformnom výklade dobromyseľnosť držby treba skúmať, či držiteľ mohol byť objektívne presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť teda rozhodujúce, že pritom nesplnil

zákonné podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie, alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie.

12. V danom prípade však má súd za to, že žalobcovi sa nepodarilo preukázať dodržanie všetkých podmienok vydržania oboch žalovaných parciel. V predmetnom spore nešlo o potvrdenie vydržania sporných pozemkov obci, ako žalovanému, ale žalobcovi, preto argument žalobcu, že obec nemohla vydržať pozemky na základe neplatnej zmluvy z roku 1994, resp. že pokiaľ obec sporné pozemky nevlastnila, nemohla ich odovzdať do užívania ďalšej osobe je v predmetnom spore irelevantný. Okrem toho, z notárskej zápisnice vyplýva, že: „Bolo vždy nesporné a v súlade so skutočnou držbou, že všetky tieto nehnuteľnosti boli v správe bývalého MNV v Zemianskej Olči. Ide o pozemky tvoriace areál Klubu dôchodcov a verejné priestranstvo, slúžili a boli využívané pre sociálne účely obce, vlastníctvo stavieb prešlo zo štátu do vlastníctva obce v súlade so zákonom. Podľa práva platného pred rokom 1989 aj predmetné pozemky mali prejsť do vlastníctva štátu, v správe bývalého MNV v Zemianskej Olči, následne k 01.05.1991 v súlade so zákonom spolu so stavbami mali byť prevedené do vlastníctva obce Zemianska Olča. Tieto pozemky boli v držbe obce, ktorá bola presvedčená, že nadobudnutím účinnosti , nastal v súlade s týmto zákonom prechod vlastníctva do majetku obce. Odvtedy tieto nehnuteľnosti ako svoje vlastné držala a užívala, vzhľadom na všetky okolnosti držby bola presvedčená o tom, že je vlastníkom predmetných nehnuteľností.“ Zo strany žalobcu dosiaľ nie je preukázané ani len to, ktorým dňom mal vstúpiť do ním tvrdenej oprávnenej držby, pretože predložená dohoda medzi ním a jeho otcom nie je datovaná, skutkové tvrdenie, že bola podpísaná 14.11.2007 je sporné a zo strany žalobcu nepreukázané. Okrem toho, z obsahu dohody č. l. 20 vyplýva iba parcela registra „C“ č. 1365 o výmere 5250 m2, pričom zároveň žalobca žiada určiť vlastníctvo aj k parcele registra „E“ o výmere 383 m2, pričom zo skutkových tvrdení žalobcu ani nevyplýva, akým titulom mal sporné nehnuteľnosti užívať právny predchodca žalobcu. Z dokladov o platení dane za užívanie sporných pozemkov taktiež nevyplýva žiadna parcela registra „E“ a parcela registra „C“ č. 1365 vyplýva iba z rozhodnutia č. 524 z roku 2018 (č. l. 33) a z rozhodnutia č. 833 z roku 2019 (č. l. 49), pričom však k týmto pozemkom je uvedená iná, ako žalovaná, výmera, a to 4984 m2. Zo strany žalovaného boli do konania predložené zmluvy o dočasnom užívaní parcely č. 1365 medzi obcou a rodičmi žalobcu, ktoré spolu s prehláseniami pani O. a P. podľa názoru súdu preukazujú skutkové tvrdenia žalovaného o tom, že sporné pozemky boli právnym predchodcom žalobcu odovzdané iba do dočasného užívania. Skutkové tvrdenie žalobcu prednesené prvýkrát na pojednávaní dňa 04.12.2023, že zmluva z 01.01.1994 nemohla byť podpísaná, pretože išlo o štátny sviatok považuje súd za nedôvodné a nie je mu známe, prečo by to malo byť vylúčené. Predloženie prehlásenia pani C. v deň pojednávania, 04.12.2023, o tom, že zmluvy nepodpísala, považuje súd za oneskorene predložený dôkaz, ktorý bol na súd doručený až v deň pojednávania, pričom však žalobca skutkovo, a to ani na pojednávaní dňa 04.12.2023 netvrdil, že k podpisu zmlúv, minimálne zo strany jeho otca, neprišlo, čo je však podstatnejšie, vo vzťahu k pravosti podpisov jeho právnych predchodcov nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie. Čestné prehlásenia predložené žalobcom pritom nie sú dostatočným dôkazom pre potvrdenia vydržania sporných pozemkov a to nielen pre nesprávnosť týkajúcu sa čísla LV a pre šablónovitosť ich obsahu, ale aj z dôvodu, že medzi stranami nie je sporné, že otec žalobcu užíval nehnuteľnosti od roku 1992. Navyše, pokiaľ z čestných vyhlásení vyplýva, že rodina žalobcu užíva sporné parcely vyše 30 rokov, toto je v úplnom súlade so zmluvami o dočasnom užívaní pozemkov, ktoré predložil žalovaný. Žalobca preto podľa názoru súdu nepreukázal, že by mal žalované pozemky v oprávnenej držbe, keďže z vykonaného dokazovania vyplynulo, že právny predchodca žalobcu nebol oprávnený na taký právny úkon, aký vyplýva z predloženej dohody. Vzhľadom na vykonané dokazovanie, nemohol byť právny predchodca žalobcu dobromyseľný v tom, že mu nehnuteľnosť, ktorú mal prenechať na užívanie žalobcovi, patrí. Súd preto rozhodol tak, ako je uvedené v I. výrokovej vete tohto rozsudku a žalobu zamietol.

13. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa tak, že žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. O výške nároku na náhradu trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Komárno na Krajský súd v Nitre.

Odvolanie musí mať náležitosti podľa a , podľa ktorého, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( )

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( )

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( )

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.