Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_23Sd-70-2011.pdf
PDF · 93.13 KB
Case nature
Area
Subarea
23Sd/70/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: L. Y., bytom M., U. XX, zastúpený JUDr. Janou Berecovou Titkovou, advokátkou, so sídlom Nitra, Štefánikova 15, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie v Bratislave, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o starobný dôchodok, samosudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, takto
rozhodol:
Krajský súd potvrdzuje rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX zo dňa 20.1.2011 v spojení so zmenovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 31.3.2011.
Navrhovateľovi súd nepriznáva náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX zo dňa 20.1.2011, bol navrhovateľovi priznaný starobný dôchodok v sume 338,40 eur mesačne od 01. 12. 2010 podľa § 65 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. a podľa čl. 46 ods. 2 nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 o uplatnení systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby, samostatne zárobkovo činné osoby a členov ich rodín pohybujúcich sa v rámci spoločenstva. Od 01. 01. 2011 zvýšený starobný dôchodok na sumu 344,50 eur mesačne.
V odôvodnení odporkyňa poukázala na to, že ku dňu 27. 08. 2010 dosiahol dôchodkový vek dovŕšením 62 rokov. K 27. 08. 2010 získal 6360 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo je 17 rokov a 155 dní, čím splnil podmienky nároku na starobný dôchodok.
Suma starobného dôchodku je určená podľa § 66 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. ako súčin priemerného osobného mzdového bodu obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty.
Priemerný osobný mzdový bod je určený ako podiel úhrnu osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období vyjadreného v rokoch. V rozhodujúcom období kal. rokov 1984 - 2009 navrhovateľ nezískal aspoň 22 kal. rokov, za ktoré možno určiť osobné mzdové body. Týchto 22 kal. rokov nezískal ani po postupnom rozšírení rozhodujúceho obdobia pred 01. 01. 1984. Priemerný osobný mzdový bod bol preto podľa II. vety § 63 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. vypočítaný z tohto nižšieho počtu kal. rokov, za ktoré možno určiť osobné mzdové body.
Všeobecný vymeriavací základ za rok 2009 sa podľa § 11 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. rovná všeobecnému vymeriavaciemu základu za rok 2008.
Úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé kal. roky rozhodujúceho obdobia je 38,1085.
V rozhodujúcom období navrhovateľ získal 6209 dní dôchodkového poistenia, to znamená 17,0110 rokov dôchodkového poistenia podľa § 63 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.
Podiel úhrnu osobných mzdových bodov a rokov dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, priemerný osobný mzdový bod je 2,2403.
Podľa § 63 ods. 3 písm. g/ zákona zsz. v znení neskorších predpisov, sa priemerný osobný mzdový bod v hodnote nižšej ako 1,25 započíta v celej výške, z hodnoty do 1,25 do hodnoty neprevyšujúcej 3 sa v r. 2010 započíta 80 %.
V súlade s uvedeným je hodnota priemerného osobného mzdového bodu 2,0423. Aktuálna dôchodková hodnota platná k 01. 12. 2010 je 9,2246 eur.
Ku dňu nároku na starobný dôchodok, t.j. 27. 08. 2010 navrhovateľ získal 6360 dní dôchodkového poistenia, čo na účely výpočtu starobného dôchodku je 17,4247 dôchodkového poistenia.
Suma starobného dôchodku patriaca za obdobie dôchodkového poistenia do vzniku nároku na starobný dôchodok je 328,30 eur mesačne. Je určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej hodnoty.
Priemerný osobný mzdový bod 2,0423 x 17,4247 rokov obdobia dôchodkového poistenia x aktuálna dôchodková hodnota 9,2246 = 328,30 eur mesačne.
Suma starobného dôchodku sa ďalej podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. zvyšuje do dňa priznania o 3,05 %, t.j. o 10,10 eur mesačne, na sumu 338,40 eur mesačne a ďalej od 01. 01. 2011 sa zvyšuje podľa § 82 o 1,8 %, t.j. o 6,10 eur mesačne, na sumu 344,50 eur mesačne.
Navrhovateľ voči rozhodnutiu včas podal návrh na jeho preskúmanie, prostredníctvom právnej zástupkyne, v ktorom uviedol, že žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na nové konanie. Nesúhlasil s výškou starobného dôchodku ako aj počtom dní dôchodkového poistenia, i keď odporkyňa vo výrokovej časti uvádza, že rozhodla podľa čl. 46 ods. 1 nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov a ich rodiny, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva. Avšak z rozhodnutia nie je zrejmé, z akého dôvodu jej odporkyňa uznala iba časť (6360 dní) z celkového počtu dní obdobia dôchodkového poistenia nezohľadnila mu obdobie dôchodkového poistenia do 31. 12. 1992, teda mu mala uznať od r. 1963 do r. 2010 - 46 rokov a 220 dní. Z rozhodnutia taktiež nie je zrejmé, z akého dôvodu odporkyňa aplikovala na jeho osobu nariadenie Rady (EHS), resp. akou právnou úvahou sa pri aplikácii nariadenia odporkyňa spravovala, keďže nariadenie sa vzťahuje na zamestnancov a ich rodiny, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva, pričom on bol po celý svoj život zamestnaný na území Slovenskej republiky.
Odporkyňa vo výrokovej časti odkazuje na ustanovenie čl. 46 ods. 1 nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov a ich rodiny, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva. Avšak z rozhodnutia nie je zrejmé z akého dôvodu aplikovala odporkyňa na jeho osobu nariadenie (EHS), keďže toto nariadenie sa vzťahuje na zamestnancov a ich rodiny, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva, pričom on celý život bol zamestnaný na území SR. Podľa jeho názoru odporkyňa mala postupovať tak, že mu mala vypočítať výšku dôchodku, tak aby neaplikovala čl. 20 ods. 1 Zmluvy
a mala by zohľadniť celú dobu dôchodkového poistenia, a to 16946 dní na území SR a v tom prípade by jeho dôchodok činil 812,40 eur.
Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 23. 03. 2011 žiadala napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť, poukázala na to, že podľa čl. 46 ods. 1, keď podmienky požadované právnymi predpismi členského štátu pre vznik nároku na dávky boli splnené bez toho, aby sa musel použiť čl. 45, alebo čl. 40 ods. 3 uplatnia sa pravidlá:
a/ príslušná inštitúcia vypočíta výšku dávky, ktorá bude náležať:
i/ na jednej strane podľa ustanovení právnych predpisov, ktorá táto inštitúcia uplatňuje
ii/ na druhej strane podľa ods. 2
b/ príslušná inštitúcia však môže upustiť od toho, aby sa výpočet vykonal v súlade s písm. a/ bodom ii/, ak výsledok tohto výpočtu okrem rozdielov, ktoré vyplývajú z použitia zaokrúhlených čísel sa rovná, alebo je nižší ako je výsledok výpočtu, ktorý sa vykonal v súlade s písm. a/ a bodom i/, pokiaľ táto inštitúcia neuplatňuje žiadne právne predpisy obsahujúce pravidlá proti prekrývaniu ako sa uvádza v čl. 46 b/ a 46 c/, alebo ak spomínaná inštitúcia uplatňuje právne predpisy, ktoré obsahuje pravidlá proti prekrývaniu v prípade, ktorý uvádza čl. 46c za predpokladu, že tieto predpisy stanovujú, že dávky rôzneho druhu sa započítajú iba na základe vzťahu dôb poistenia, alebo bydliska, ktoré sa výhradne dosiahli podľa právnych predpisov k dobám poistenia alebo bydliska, požadovaných týmito právnymi predpismi na účely získania plného oprávnenia na dávky.
Pred rokom 1993 nezapočítali dobu zamestnania navrhovateľa, pretože podľa čl. 20 ods. 1 Zmluvy medzi ČR a SR o sociálnom zabezpečení doby zabezpečenia získané pred dňom rozdelenia Českej a Slovenskej federatívnej republiky sa považujú za doby zabezpečenia toho zmluvného štátu, na ktorého území mal zamestnávateľ občana sídlo ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej federatívnej republiky, alebo naposledy pred týmto dňom.
Sídlom zamestnávateľa sa podľa čl. 15 Správnej dohody, rozumie adresa, ktorá je ako sídlo zapísaná v obchodnom registri. Ak je zamestnávateľom odštepný závod, alebo iná organizačná zložka zapísaná v obchodnom registri, sídlom zamestnávateľa sa rozumie adresa tohto odštepného závodu, alebo organizačnej zložky.
Navrhovateľ ku dňu rozdelenia 31. 12. 1992 bol zamestnancom Slovenského plynárenského priemyslu, Kompresorová stanica č. 4 Ivanka pri Nitre a sídlo dňu rozdelenia ČSFR k 31.12.1992 patrila pod tranzitný plynovod Praha. Závody, ktoré vznikli z tranzitného plynovodu Praha nie sú zapísané v obchodnom registri a všetky patria do ČR. Z toho dôvodu obdobie dôchodkového poistenia do 31. 12. 1999 je príslušná hodnotiť Česká správa sociálneho zabezpečenia Praha ČR.
Vstupom Českej a Slovenskej republiky do Európskej únie 01. 05. 2004 v súlade s čl. 6 nariadenia Rady č. 1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby, samostatne zárobkovo činné osoby a členov ich rodín, pohybujúci sa v rámci spoločenstva v otázkach upravených nariadením nahradilo nariadenie vo vzájomných vzťahoch sociálneho poistenia medzi uvedenými štátmi zmluvu medzi SR a ČR o sociálnom zabezpečení. Od 01. 05. 2004 je v súlade s čl. 7 ods. 2 písm. c/ nariadenia v prípade, že danú otázku upravuje nariadenie použiteľný niektorý z článkov jednotlivých dvojstranných zmlúv uzavretých medzi Československými štátmi Európskej únie len ak sa uvádza v prílohe č. III. nariadenia.
Navrhovateľ na pojednávaní trval na podanom návrhu v plnom rozsahu, ako aj na dôvodov uvedených v podanom opravnom prostriedku. Žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na nové konanie.
Zástupkyňa navrhovateľa trvala na podanom návrhu v plnom rozsahu, ako aj na písomnom vyjadrení k vyjadreniu odporkyne. Výpočtom dôchodku bol navrhovateľ poškodený. Česká správa sociálneho zabezpečenia mu priznala pomerný starobný dôchodok 8.475,-Kč, ktorý bol od 01. 01. 2011 zvýšený na 8.791,-Kč. Keďže navrhovateľ poberá dva dôchodky, má stratu na dôchodku 130,37 eur, kedy mu len bol dôchodok vypočítaný Sociálnou poisťovňou v Bratislave, resp. keby sa nebol aplikoval článok 20 Zmluvy. Poukázala na to, že odporkyňa sa pri rozhodovaní vôbec nezaoberala čl. 7 ods. 2 písm. c/ nariadenia Rady č. 1408/71, podľa ktorého uzavreli členské štáty nariadenie za predpokladu, že sú výhodnejšie pre príjemcu dávok, alebo vyplývajú z osobitných historických okolností a majú obmedzený časový účinok. Predpoklad výhody čl. 20 Zmluvy ČR a SR je pre navrhovateľa diskriminačný, nespravodlivý a bol by ukrátený na svojom dôchodku o 3.472,-Sk. Prednosť má nariadenie Rady EHS č. 1408/71, ktorého kritériá SP neskúmala, ani sa k nim nevyjadrila. Poukázala aj na nález ÚS ČR z 03. 08. 2010.
Zástupkyňa odporkyne žiadala napadnuté rozhodnutie v spojení so zmenovým rozhodnutím ako vecne správne potvrdiť.
Krajský sú preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne podľa § 250l ods.1 O.s.p. a dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný.
Odporkyňa napadnutým rozhodnutím priznala navrhovateľovi starobný dôchodok od 01. 12. 2010 v sume 338,40 eur mesačne. Vychádzala z toho, že navrhovateľ splnil podmienky podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. dobu poistenia 15 rokov a dosiahnutím dôchodkového veku, získal 17 rokov a 155 dní dôchodkového poistenia a odporkyňa mu vypočítala teoretickú sumu starobného dôchodku 338,40 eur. Pričom z celkovej doby 17010 čo je 46 rokov a 220 dní zohľadnila iba 6360 dní, čo je 17 rokov a 155 dní.
Krajský súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia postupu odporkyne dospel k záveru, že opravnému prostriedku navrhovateľa nie je možné vyhovieť.
Predmetom tohto konania bolo preskúmavanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne, ktorá rozhodla o výške starobného dôchodku navrhovateľa podľa § 65 zákona č. 461/2003 Z. z. a čl. 46 ods. 2 Nariadenia rady EHS č. 1408/71.
Podľa čl. 6 písm. a/ Nariadenia rady EHS č. 1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby, v rámci spoločenstva, pokiaľ ustanovenia čl. 7, 8 a 46 ods. 4 neustanovujú inak, pokiaľ ide o osoby a prípady, ktorých sa nariadenie týka nahrádza toto nariadenie ustanovenia každého dohovoru o sociálnom zabezpečení záväzného výlučne pre dva, alebo viac členských štátov.
Podľa prílohy č. III. čas A v spojení s čl. 7 ods. 2 písm. c/ Nariadenia bez ohľadu na čl. 6 Nariadenia, naďalej sa uplatňujú články 12, 20 a 32 Zmluvy medzi SR a ČR o sociálnom zabezpečení z 29. 10. 1992.
Podľa čl. 20 ods. 1 Zmluvy medzi SR a ČR o sociálnom zabezpečení, doby zabezpečenia získané pred dňom rozdelenia ČSFR sa považujú do doby zabezpečenia toho zmluvného štátu, na ktorého území mal zamestnávateľ občana sídlo ku dňu rozdelenia ČSFR alebo naposledy pred týmto dňom. Z obsahu dávkového spisu odporkyne vyplýva, že navrhovateľ požiadal o priznanie starobného dôchodku odo dňa 24. 01. 2008. K 31. 12. 1992 zamestnávateľ navrhovateľa Tranzitný plynovod Praha mal sídlo na území ČR i keď navrhovateľ vykonával prácu na území SR Kompresorová stanica č. 4 Ivanka pri Nitre.
Pri rozhodovaní o výške starobného dôchodku odporkyňa postupovala podľa predpisov SR čl. 7 ods. 2 písm. c/ Nariadenia, podľa čl. 20 Zmluvy, ktorý zostal v platnosti aj po vstupe SR do európskej únie. Právoplatným rozhodnutím Českej správny sociálneho zabezpečenia v Prahe bol navrhovateľovi priznaný starobný dôchodok od 27. 10. 2010 v sume 8.475,-Kč, od 01. 01. 2011 v výške 8.791,-Kč.
Navrhovateľ v konaní namietal nesprávnosť spôsobu výpočtu starobného dôchodku. Uvádzal, že ak by mu bol dôchodok priznaný za celú dobu poistenia len podľa právnych predpisov SR, bol by dôchodok vyšší. Uvádzal i sumu o 130,37 euro.
Námietku navrhovateľa, že v dôsledku rozdelenia ČSFR ako aj v dôsledku uplatňovania zmluvy medzi ČR a SR je ako dôchodca diskriminovaný, túto považoval súd za nedôvodnú, pretože odporkyňa nezaobchádzala odlišne ako s inými dôchodcami, ktorí sa ocitli v podobne situácii.
Rozdelenie spoločného štátu a vznik dvoch samostatných nástupníckych štátov je historickou okolnosťou s obmedzeným časovým účinkom na právne vzťahy, ktoré vznikli počas trvania spoločného štátu. Pokiaľ namietal, že výška dôchodku podľa výpočtu predpisov SR by bola vyššia o 130,37 euro, nie je ničím podložené.
Judikáty súdov ČR ani Nález ÚS ČR, na ktoré navrhovateľ odkazuje nie sú pre odporkyňu ani pre súdy SR relevantným záväzným podkladom na základe, ktorého by mohli konať nad rámec zákona.
Odporkyňa pri určení a výšky starobného dôchodku je povinná postupovať podľa ustanovení právnych predpisov a medzinárodných zmlúv platných na území SR.
Vzhľadom na vyššie uvedené krajský súd dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutia sú vecne správne a preto ich podľa § 250q ods. 2 O. s. p. potvrdil.
Krajský súd rozhodol o trovách konania tak, že navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania, pretože nemal v konaní úspech.