Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2S-26-2011.pdf
PDF · 122.01 KB
Case nature
Area
Subarea
2S/26/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a sudkýň JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a JUDr. Moniky Tobiašovej v právnej veci žalobcu PONECO, s.r.o., so sídlom Jesenná 12, 080 05 Prešov, IČO : 36 707 996, zapísaný v Obchodnom registri Okresného súdu Prešov v oddiele Sro, Vložka č. 18057/P, zastúpeného konateľom Petrom Jarkovským, právne zastúpeného JUDr. Jánom Garajom, advokátom so sídlom v Prešove, Florianová č. 2, 080 01 Prešov, proti žalovanému Správe katastra Prešov, so sídlom Konštantínova č. 6, 080 01Prešov, za účasti Mesta Prešov, so sídlom Hlavná č. 73, 080 01 Prešov v konaní o žalobe proti postupu správneho orgánu podľa § 247 Občianskeho súdneho poriadku takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobou doručenou Krajskému súdu v Prešove 24. augusta 2011 sa žalobca domáhal toho, aby súd určil povinnosť žalovanému zrušiť záznam - zápis na LV č. XXXXX k.ú. R. v časti C Ťarchy : vecné bremeno
- právo stavby - Cintorín - cestná miestna komunikácia na pozemku parc. č. CKN 821 - ostatné plochy o výmere 6 976 m2, CKN č. 824/3 - ostatné plochy o výmere 3360 m2 a EKN 1403/12 - orná pôda o výmere 284 m2 podľa § 4 zákona NS SR č. 66/2009 Z.z. - žiadosť mesta Prešov Z- 2382/11 a zároveň si uplatnil trovy konania.
Žalobu argumentoval tým, že spoločnosť žalobcu je výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. R., parcely č. KN-C č. 821- ostatné plochy o výmere 6974m2, KN-C č. 824/3 - ostatné plochy o výmere 3362m2 a KN-E č. 1303/12 - orná pôda o výmere 282m2 zapísaných na LV č. XXXXX.
Ďalej poukázal na to, že zistil dňa 03. augusta 2011 na Správe katastra Prešov, že Mesto Prešov podalo žiadosť návrh na zápis vecného bremena do katastra nehnuteľností záznamom k vyššie uvedeným parcelám vo vlastníctve spoločnosti žalobcu. Následne mesto tento návrh doplnilo podaním dňa 08. júna 2011.
Žalobca zdôraznil, že návrh na zápis vecného bremena o ktorý požiadalo Mesto Prešov, v ktorom sa odvoláva na ustanovenie § 4 zákona č. 66/2009 Z.z. vzniká vo verejnom záujme iba vtedy, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, čo podľa žalobcu Mesto Prešov nepreukázalo. Žalobca vyzval žalovaného na nevykonanie predmetného záznamu vecného bremena listom zo dňa 04. augusta 2011.
Argumentoval tým, že dňa 23. augusta 2011 zistil, že žalovaný zapísal vecné bremeno na LV č. XXXXX k.ú. R. tak ako bolo citované už vyššie. Citoval ustanovenie § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. a v tejto súvislosti uviedol, že podkladom na vykonanie záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľnosti je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Citoval ustanovenie § 34 ods. 1, § 35 ods. 1,2, § 36 ods. 1 zákona č. 165/1995 Z.z. S poukazom na ustanovenie § 32 ods. 1 a § 3 ods. 1 Správneho konania majú správne orgány podľa žalobcu povinnosť zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie a pritom majú správne orgány postupovať v konaní v súlade so zákonmi a s inými právnymi predpismi. Podľa žalobcu sú takýmito podkladmi listiny, ktoré preukazujú, potvrdzujú právo k nehnuteľnostiam a to, že stavby cintorín a dokonca aj miestna komunikácia, ku ktorej žalovaný zapísal vecné bremeno a tieto boli povolené podľa platných právnych predpisov a takýmito listinami podľa žalobcu sú územné rozhodnutie, stavebné povolenie, súhlas vlastníka pozemku a kolaudačné rozhodnutie. Žalobca poukázal na to, že žalovaný správny orgán sa mýli, pokiaľ tvrdí, že právo vecného bremena v prospech vlastníka stavby vzniká predložením návrhu na zápis a nie preukázaním, že ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov. Zápisom vecného bremena v prospech Mesta Prešov postupoval žalovaný v rozpore so zákonom a napriek upozorneniami zo strany žalobcu, žalovaný právny orgán nepostupoval v intenciách citovaných právnych noriem a pre svoje rozhodnutie si nezadovážil dostatok skutkových podkladov, pričom vo veci nezistil skutkový stav správne, a preto zo skutkových podkladov nevyvodil správny právny záver. Zároveň týmto nezákonným postupom zatiahol do vlastníckych práv spoločnosti žalobcu. Na základe uvedených skutočnosti žalobca tento postup žalovaného napáda a žiada rozhodnúť tak, ako uviedol v petite žalobcu.
V zmysle uznesenia Krajského súdu v Prešove pod sp. zn. 2S 26/2011 - 26 zo dňa 28. októbra 2011, ktoré bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu 07. novembra 2011, žalobca písomným podaním zo dňa 10. novembra 2011 označeným ako vyjadrenie doplnil podanú žalobu s tým, že uviedol, že sa návrhom zo dňa 24. augusta 2011 domáha ochrany voči postupu žalovaného, ktorý záznamom zapísal na LV č. XXXXX k.ú. R. v časti C vecné bremeno a žiadal, aby súd preskúmal zákonnosť postupu a aby došlo k obnove stavu pred zásahom, to znamená aby došlo k zrušeniu predmetného vecného bremena, pretože zápisom došlo k zásahu do vlastníckych práv žalobcu.
Okrem iného poukázal na to, že nesprávne uviedol v podanej žalobe, že sa domáha ochrany proti postupu žalovaného podľa § 247 O.s.p., pričom žalobca v tomto konaní sa domáha ochrany pred nezákonným zásahom zo strany žalovaného podľa § 250v a nasledujúcich O.s.p..
Citoval ustanovenie § 79 ods. 1 a použil vetu druhú podľa ktorej požiadavky, aby zo žaloby vyplýva, čoho sa žalobca domáha, neznamená, žeby žalobca bol povinný urobiť súdu návrh na znenie výroku jeho rozsudku. Ak žalobca označil v žalobe presne a zrozumiteľne povinnosť, ktorá má byť žalovanému uložená rozhodnutím súdu alebo spôsobom určenia právneho vzťahu, práva alebo právnej skutočnosti, súd nepostupuje v rozpore so zákonom, ak použitím iných slov vyjadrení vo výroku svojho rozhodnutia rovnaké práva a povinnosti, ktorých sa žalobca domáha. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 5Cdo 254/2009. Ďalej citoval ustanovenie § 250v ods. 1 O.s.p. a navrhol, aby súd po oboznámení sa s predloženými listinnými dôkazmi vyniesol rozhodnutie, ktorým je žalovaný povinný obnoviť stav pred zásahom a zrušiť záznam - zápis na LV č. XX XXX k.ú. R. v časti C ťarchy: vecné bremeno - právo stavby . cintorín, cestná miestna komunikácia na pozemku parc. CKN 821 - ostatná plocha o výmere 6974m2, CKN 824/3 ostatná plocha o výmere 3362m2 a EKN 1303/2 - orná pôda o výmere 284m2 podľa § 4 zákona NR SR č. 66/2009 Z.z. - žiadosť Mesta Prešov Z-2382/11 v lehote 15 dní odo dňa doručenia právoplatnosti tohto rozhodnutia a zároveň si uplatnil trovy konania.
Písomným podaním z toho istého dňa ( 10. novembra 2011 ), tak isto označeným ako vyjadrenie právny zástupca žalobcu reagoval na vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe. Citoval ustanovenie § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z., ďalej ustanovenie § 34 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z. a zdôraznil, že s uvedeným odôvodnením žalovaného nemôže súhlasiť a to z dôvodov, že je síce pravdivé tvrdenie že v zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. druhá veta podkladom na vykonanie záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľnosti je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, avšak žalovaný podľa žalobcu opomenul existenciu prvej vety uvedeného ustanovenia § 4 ods. 1, podľa ktorého ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme pod
stavbou užívanému vlastníkovi stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúcemu vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec, alebo vyšší územný celok. Z uvedeného vyplýva, podľa žalobcu, že vecné bremeno vzniká iba vtedy, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov. Podľa žalobcu zákonodarca si bol vedomý toho, že v prípade zriadenia zákonného vecného bremena ku všetkým stavbám, aj ku tým, ktoré neboli postavené v súlade so zákonom, by došlo k závažným zásahom do vlastníckych práv vlastníkov pozemkov, na ktorých boli postavené neoprávnené stavby a de facto by došlo k legalizácii neoprávnených stavieb a k vyvlastneniu, resp. k nútenému obmedzeniu vlastníckeho práva do zákona. Pritom poukázal na nález Ústavného súdu SR PL. ÚS 38/1995 zo dňa 03. apríla 1996, ako aj na nález Ústavného súdu SR PL. ÚS 19/2009 zo dňa 26. januára 2011.
Citoval ustanovenie § 151n ods. 1 O.s.p. a ďalej čl. 20 ods. 1, 3, 4, Ústavy Slovenskej republiky, čl. 46 ods. 1 a čl. 11 ods. 1,4 a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a zároveň čl. 1 Dodatkového protokolu o ochrane ľudských práv a slobôd, ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských práv a slobôd. Podľa neho je nesporné, že zapísaním vecného bremena žalovaným došlo k zásahu do vlastníckych práv žalobcu, ktorý tak bol ukrátený na svojich právach, čo vyplýva aj zo samotného znenia ustanovenia § 151n Občianskeho zákona. V tejto súvislosti žalobca poukázal na to, že postupom žalovaného, teda vykonaním záznamu v katastri nehnuteľnosti došlo k hrubému zásahu do jeho vlastníckych práv a poukazom na čl. 20 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky uviedol, že nestačí vec posudzoval len z čisto formálneho hľadiska, ale je potrebné vychádzať z podstaty veci. Zároveň v závere vyjadrenia uviedol, že zápisom vecného bremena v prospech Mesta Prešov postupoval žalovaný v rozpore so zákonom a zároveň týmto nezákonným postupom zasiahol do jeho vlastníckych práv.
Súčasťou ďalšieho písomného podania žalobcu zo dňa 14. novembra 2011 bola odpoveď Správy katastra Prešov na výzvu na nevykonanie záznamu do katastra nehnuteľnosti zo dňa 08. septembra 2011.
K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 03. októbra 2011, v ktorom uviedol, že Mesto Prešov návrhom na záznam do katastra nehnuteľností zo dňa 20. mája 2011 a doplnené podaniami zo dňa 08. júna 2011 a 15. augusta 2011 podalo návrh na zápis vecného bremena záznamom týkajúci sa nehnuteľnosti v k.ú. Prešov presne identifikovaných v návrhu.
Zároveň citoval na ustanovenie § 1 ods. 1, § 2 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z.z. a poukázal na citáciu § 1 ods. 2 uvedeného zákona, v ktorom tento zákon sa primerane vzťahuje aj na usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom, na ktorých je umiestnený cintorín, okrem pozemkov ....
Žalovaný s poukazom na ustanovenie § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. vykonal predmetný zápis vecného bremena záznamom do katastra nehnuteľnosti, pričom opieral svoje rozhodnutie o ustanovenie § 36 ods. 1, 2 zákona č. 162/1995 Z.z. Správny orgán sa uvedenými ustanoveniami zákona riadil aj pri posudzovaní listín a po ich zhodnotení bol vykonaný zápis, pričom poukázal na ustanovenie § 34 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z., podľa ktorého na vykonanie záznamu sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. S poukazom na ustanovenie § 5 ods. 2 Zákona o katastri nehnuteľnosti úkon, ktorý je záznamom v správe katastra nehnuteľnosti plní evidenčné funkcie, ktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu ani zánik práv k nehnuteľnostiam.
Čo sa týka stavby - cesta a cintorín, tieto nie sú v katastri nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva ako samostatné stavby, ale v súlade s § 6 ods. 2 zákona o katastri nehnuteľností ide o stavbu zobrazenú v katastrálnej mape parcelným číslom pozemku, na ktorom je stavba postavená a je označená kódom, druhu pozemku a kódom spôsobu využívania pozemku.
S poukazom na predmetné skutočnosti navrhol žalovaný žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
Uznesením Krajského súdu v Prešove pod sp. zn. 2S 26/2011-29 zo dňa 28. októbra 2011 súd do konania pribral ako účastníka konania Mesto Prešov v zmysle § 250 ods. 1 O.s.p. ako účastníka
správneho konania. Mesto Prešov sa písomne k žalobe nevyjadrilo, súd vzal v úvahu pri rozhodovaní v tejto veci skutočnosti uvádzané Mestom Prešov v návrhu na zápis vecného bremena záznamom do katastra nehnuteľnosti a jeho doplnenia.
Z administratívneho spisu, ktorý bol predložený žalovaným vyplýva, že Mesto Prešov, ako navrhovateľ podalo dňa 20. mája 2011 pod sp. zn. Z - 2382/2011 návrh na zápis vecného bremena do katastra nehnuteľností záznamom, ktorý odôvodilo tým, že rozsudkom Okresného súdu v Prešove zo dňa 07. apríla 2009 č.k. 8C 258/2009 - 249 bolo určené, že mesto Prešov je vlastníkom parciel C KN 821 orná pôda o výmere 6 974 m2, C KN 824/3 ostatné plochy o výmere 3 362 m2 a E KN 1303/12 - orná pôda o výmere 284 m2 súčasnosti zapísaných na LV XXXX k.ú. R.. Rozsudok Okresného súdu v Prešove potvrdil rozsudkom Krajský súd v Prešove pod sp. zn. 8 Co 138/2009 a 8 Co 139/2009 zo dňa 21. januára 2010 a rozsudok nadobudol právoplatnosť 02. marca 2010. Zároveň Mesto Prešov poukázalo na to, že Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodnutím zo dňa 13. apríla 2011 pod sp. z.n 3. ÚS 448/2010 rozhodol o sťažnosti spoločnosti PONECO, s.r.o. so sídlom Prešov, Jesenná 12 okrem iného tak, že rozsudok Krajského súdu v Prešove pod sp. zn. 8 Co 138/2009 a 8 Co 139/2009 z 21. januára 2010 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Na základe rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky bolo obnovené vlastnícke právo k vyššie uvedeným parcelám pre spoločnosť PONECO s.r.o. .
Mesto Prešov ďalej odôvodnilo návrh citáciou ustanovenia § 1 ods. 1,2 zákona č. 66/2009 Z.z. ako aj s poukazom nato, že tento zákon sa primerane vzťahuje aj na usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom, na ktorých je umiestnený cintorín, okrem pozemkov vo vlastníctve cirkvi , športový areál alebo verejná zeleň, ak tento cintorín, športový areál alebo verejná zeleň prešli do vlastníctva obce podľa osobitného predpisu. Mesto Prešov zároveň poukázalo na citáciu ustanovenia § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z., ako aj na ustanovenie § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Z.z., podľa ktorého do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku Slovenskej republiky veci, okrem hnuteľností patriacich orgánom miestnej štátnej správy, ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu právo hospodárenia národným výborom, na území ktorých sa nachádzajú. Mesto Prešov ďalej dôvodilo s poukazom na ustanovenie § 4 ods. 3 písm. f) zákona č. 369/1990 Zb., podľa ktorého obec pri výkone samosprávy zabezpečuje výstavbu a údržbu a vykonáva správu miestnych komunikácií, verejných priestranstiev, obecného cintorína, kultúrnych, športových a ďalších obecných zariadení, kultúrnych pamiatok, pamiatkových území a pamätihodností obce. Vzhľadom na uvedené skutočnosti Mesto Prešov požiadalo o zápis vecného bremena záznamom do katastra nehnuteľností k pozemkom nachádzajúcich sa v k.ú. R. zapísaných v súčasnosti na LV XXXX v prospech mesta Prešov.
Predmetný návrh na zápis vecného bremena doplnilo Mesto Prešov písomným podaním zo dňa 08. júna 2011 a to v tom zmysle, že doručilo žalovanému listinné dôkazy a to konkrétne:
- rozhodnutie zo dňa 16. júna 1976 č. Výst. 3360/76-Kp, ktorým MsNV Prešov, odbor výstavby podľa § 11 ods. 3 zákona č. 84/1958 Zb. o územnom plánovaní na žiadosť Technických a rekreačných služieb mesta Prešov vydal podľa § 11 ods. 2 písm. d) zákona č. 84/1958 Zb. a podľa § 18 ods. 1 vyhlášky č. 153/1959 Ú.V. o územnom plánovaní rozhodol o zmene využitia pozemkov pre rozšírenie mestského cintorína na prac. Č. 1301/1 a 1303/2, k.ú. R.,
- vyhláška MsNV Prešov odboru stavby zo dňa 26. júla 1977 č. Vást.-fin.-8751/1977 vo veci vyvlastnenia pozemkov zapísaných v pkn.vl. č. 609, k.ú. R. ako mpč. 1303/2 vo vlastníctve J. J., rod. U.,
- rozhodnutie zo dňa 09. augusta 1977, č. Výst.Fin. 8751/77-Pk, ktorým boli vyvlastnené nehnuteľnosti pre rozšírenie cintorína v Prešove, konkrétne parcela mpč. 1303/2 zapísaná v pkn.vl. č. 609, k.ú. R.,
- žiadosť MSNV v Prešove z 12. septembra 1977 č. Fin-HZ-28/1977 na Krajskú správu geodézie a kartografie a záznamom na LV pre Čsl.štát ( aj parcela 1303/2 - cintorín ),
- hospodársku zmluvu z 01. októbra 1977 č. Fin-HZ-28/1977, ktorou MsNV Prešov previedol správnu národného majetku aj parc. č. mpč. 1303/2 zapísanú v pozemnoknižnej vložke č. 609, k.ú. R. na Technické a rekreačné služby Prešov za účelom rozšírenia mestského cintorína
- žiadosť MsNV Prešov, finančného odboru zo dňa 08. augusta 1979 č. Fin-HZ-28/1977, ktorou bolo žiadané o vyňatie nehnuteľnosti z pôvodného fondu ( aj mpč. 1303/2 z vložky č. 609 k.ú. R. ),
- plnomocenstvo pre zastupovanie v konaní o zápis vecného bremena do katastra nehnuteľnosti.
Parcely, ktoré sú predmetom návrhu na zápis vecného bremena, konkrétne C KN 821 orná pôda, C KN 824/3 ostatné plochy a E KN 1303/12 orná pôda nachádzajúce sa v k.ú. R. boli vytvorené z pôvodnej mpč 1303/2 zapísanej vo vložke č. 609 k.ú. R.. Zároveň Mesto Prešov poukázalo opätovne na citáciu § 1 ods. 1 ,2 zákona č. 66/2009 Z.z., ako aj na to, že z predložených listinných dôkazov vyplýva, že sú splnené zákonné podmienky na usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom, na ktorých je umiestnený cintorín, t.j. aby bolo na vyššie uvedených parcelách zriadené vecné bremeno v súlade so zákonom č. 66/2009 Z.z. Zároveň Mesto Prešov opravilo týmto vadu podania zo dňa 20. mája 2011, kde nesprávne uviedli druh pozemku pri parcele č. 821, ide o ornú pôdu, tak ako je vyznačené na LV č. XXXX k.ú. R..
Ďalej z administratívneho spisu mal súd preukázané, že žalobca podaním zo dňa 04. augusta 2011 doručil výzvu žalovanému na nevykonanie záznamu do katastra nehnuteľností ako upozornenie na nezákonný postup, pričom poukázal na tie isté dôvody, ktoré sú uvedené v žalobe. Súčasťou tohto podania žalobcu bola aj zápisnica mpč č. 609 k.ú. R. a nález Ústavného súdu SR pod sp. zn. II. ÚS 448/2010 zo dňa 13. apríla 2011.
Z LV č. XXXXX, ktorý je súčasťou administratívneho spisu vyplýva, že v časti C: Ťarchy je pod poradovým číslom 1 zapísané vecné bremeno - právo stavby - cintorín, cestná, miestná a účelová komunikácia na pozemku parc. C KN 821 - ostatné plochy o výmere 6 974 m2, C KN 824/3 - ostatná plocha o výmere 3 362 m2 a E KN 1303/12 - orná pôda o výmere 684 m2 podľa § 4 zákona NS SR č. 66/2009 Z.z. - žiadosť Mesta Prešov Z - 2382/11.
Ako vyplýva z obsahu žaloby a jej písomného doplnenia žalobca sa domáha ochrany pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy.
Cieľom procesnej úpravy zakotvenej v piatej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, ako konania o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, „ je poskytnúť fyzickým a právnickým osobám účinnú súdnu ochranu, ktoré tvrdia, že boli ukrátené na svojich právach a právom chránených záujmov, nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorým nie je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej vykonaný“.
Na konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy sa v zmysle uvedeného primerane použijú ustanovenia prvej a druhej hlavy piatej časti, ak nie je osobitná úprava.
Primeranosťou v tomto zmysle chápeme také použitie, ktoré napomáha dosiahnutiu účelu konania proti zásahom orgánu verejnej správy.
Podľa § 250v ods. 1 O.s.p., fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný, môže sa pred súdom domáhať ochrany proti zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie.
Podľa § 250v ods. 2 O.s.p. , orgán, proti ktorému návrh smeruje, je orgán, ktorý podľa tvrdenia uvedeného v návrhu vykonal zásah; v prípade zásahu ozbrojených síl, ozbrojeného zboru alebo iného verejného zboru je to orgán, ktorý tento zbor riadi, alebo ktorému je taký zbor podriadený.
Podľa § 250v ods. 3 O.s.p., návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, alebo ak sa navrhovateľ domáha len určenia, že zásah bol alebo je nezákonný. Návrh musí byť podaný do 30 dní odo dňa, keď sa osoba dotknutá zásahom o ňom dozvedela, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď k nemu došlo.
Podľa § 250v ods. 4 O.s.p., súd o takom návrhu rozhodne rozsudkom. Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku rozsudku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania a lehotu, v ktorej má orgán verejnej správy túto povinnosť vykonať. Povinnosť spočíva v zákaze pokračovať v porušovaní práva navrhovateľa a v príkaze, ak je to možné, obnoviť stav pred zásahom. Ustanovenie § 250u platí rovnako. Súd návrh zamietne, ak nie je dôvodný alebo návrh nie je prípustný.
Občiansky súdny poriadok podmieňuje využitie ochrany prostredníctvom piatej hlavy piatej časti O.s.p. vyčerpaním prostriedkov, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. Zákon nešpecifikuje, o ktoré prostriedky konkrétne ide vzhľadom na rôznorodosť oblasti verejnej správy z hľadiska predmetu právnej regulácie, ako aj nadväzujúcich typov správnych konaní, v rámci ktorých môžu prichádzať do úvahy rôzne právne prostriedky nápravy ( v niektorých prípadoch aj viaceré z nich ) pokiaľ ide o konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánom verejnej správy. V žalobe preto žalobca musí tvrdiť, že bol ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmov, musí isť o jeho práva a záujmy, inak žaloba nemôže byť úspešná, ide o zásah, ktorý nie je rozhodnutím a jeho účinky priamo dopadajú na žalobcu, dôsledky zásahu trvajú alebo objektívne hrozí jeho opakovanie, vyčerpal všetky prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný zákon tak, ako je to v konaní proti nečinnosti správneho orgánu, dodržal zákonnom ustanovenú lehotu na podanie žaloby, ktorá je 30 dní odo dňa keď sa osoba dotknutá zásahom o ňom dozvedela, najneskôr však do jedného roka odo dňa keď k nemu došlo.
V zmysle citovaných zákonných podmienok, ktoré ustanovuje § 250v ods. 1 až 3 O.s.p. musí byť dodržaný postup, ktorý tieto podmienky upravujú. Žaloba nie je prípustná ani vtedy, ak sa žalobca domáha len určenia, že zásah bol alebo je nezákonný, pričom presne neuvedie akým spôsobom, v akom časovom pásme a aké konkrétne práva žalobcu boli týmto zásahom dotknuté.
Súd príslušný rozhodovať o takomto návrhu namietajúcom konanie pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy musí splnenie podmienok uvedených v ustanovení § 250v ods. 3 O.s.p. posudzovať individuálne, na základe okolnosti konkrétneho prípadu, rešpektujúc účel tohto právneho prostriedku, ktorým je poskytnúť efektívnu a účinnú ochranu osobe, ktorej práva alebo právom chránené záujmy môžu byť nezákonným zásahom orgánov verejnej správy dotknuté v tom ktorom konkrétnom konaní.
V zásade možno vyžadovať splnenie týchto osobitných právnych prostriedkov nápravy, pri ktorých možno rozumne očakávať v prípade ich využitia zo strany právnickej alebo fyzickej osoby odstránenia nezákonného zásahu orgánu verejnej správy aj bez potreby zásahu zo strany súdnej moci.
Nepochybne k ním budú patriť právne prostriedky priamo dostupné dotknutej fyzickej osobe alebo právnickej osobe, rozhodovanie o ktorých je zverené do kompetencie orgánu s právomocami zaručujúcimi možnosť bezprostredného zjednania nápravy vo vzťahu k nezákonné zásahu verejnej správy. To však nevylučuje požiadavku vyčerpania prostriedkov nápravy prostredníctvom orgánov osobitne poverených ochranou práva právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb aj keď nedisponujú právomoca i možnosťou bezprostredného zjednania nápravy, pokiaľ im zákon zveruje prostriedky a umožňuje uplatnenie ochranných práv a právom chránených záujmov dotknutých osôb vo vzťahu k namietanému zákonnému zásahu orgánu verejnej správy spôsobom, ktorý s prihliadnutím na okolnosti daného prípadu ( najmä pokiaľ ide o prebiehajúce správne konanie, jeho predmet a jeho potencionálnu ujmu vyplývajúcu z ohrozenia práv a právom chráneným záujmov dotknutej osoby v dôsledku zbytočných prieťahov v správnom konaní ) umožňuje rozumne očakávať naplnenie účelu poskytovanej ochrany.
Predpokladom podania návrhu, aby súd vyslovil povinnosť uložiť označenému orgánu niečo konať, resp. niečo vykonať je, aby navrhovateľ vyčerpal všetky prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. To znamená, že navrhovateľ pred podaním návrhu musí vykonať podnet na vykonanie opatrenia proti nezákonnému zásahu orgánu verejnej správy.
Takto vymedzená prípustnosť podania návrhu proti nezákonnému zásahu orgánu verejnej správy na súd vyjadruje princíp subsidiarity správneho súdnictva, totiž aby jeho právomoc nesuplovala iné účinné právne prostriedky právnej ochrany.
To znamená, že navrhovateľ pred podaním samotnej žaloby musí vykonať podnet na vykonanie opatrenia proti nečinnosti, resp. proti zásahu orgánu verejnej správy, prípadne využiť postup podľa zákona č. 152/1998 Z.z. o sťažnostiach.
Z obsahu administratívneho spisu, ako aj z obsahu podaní žalobcu nevyplynula ani tá skutočnosť, že by žalobca podal podnet na Okresnú prokuratúru v Prešove o preskúmanie konania o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, konkrétne žalovaného Správy katastra v Prešove, pričom takýto postup mu umožňuje zákon o prokuratúre. Keďže navrhovateľ nevyčerpal možnosť danú mu zákonom domáhať sa nápravy prostredníctvom orgánov prokuratúry, je potrebné túto žalobu, resp. návrh podaný na súd považovať za predčasný, pretože v súdnom konaní sa môže navrhovateľ domáhať ochrany až po vyčerpaní prostriedkov, ktorých použitie umožňuje osobitný zákon. Súd preto žalobu žalobcu zamietol, pretože žaloba nebola prípustná.
Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre, prokuratúra je v rozsahu svojej pôsobnosti povinná vo verejnom záujme vykonať opatrenia na predchádzanie porušeniu zákonnosti, na zistenie a odstránenie porušenia zákonnosti, na obnovu porušených práv a vyvodenie zodpovednosti za ich porušenie. Pri výkone svojej pôsobnosti je prokuratúra povinná využívať všetky zákonné prostriedky tak, aby sa bez akýchkoľvek vplyvov zabezpečila dôsledná, účinná a rýchla ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu.
Podľa § 28 ods. 1 citovaného zákona, prokurátor je oprávnený podať orgánu verejnej správy upozornenie na účel odstránenia porušovania zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, ku ktorému došlo v postupe orgánu verejnej správy pri vydávaní opatrenia alebo rozhodnutia alebo jeho nečinnosťou.
Podľa § 31 ods. 1 citovaného zákona, prokurátor preskúmava zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.
Podľa § 31 ods. 2 citovaného zákona, podnetom sa rozumie písomná alebo ústna žiadosť, návrh alebo iné podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktoré smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti, najmä aby podal návrh na začatie konania pred súdom alebo opravný prostriedok, aby vstúpil do už začatého konania alebo vykonal iné opatrenia na odstránenie porušenia zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, na ktorých vykonanie je podľa zákona oprávnený.
Podľa § 35 ods. 3 citovaného zákona, ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný, vykoná opatrenia na odstránenie porušenia zákona a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.
S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia, preto súd vyslovil názor, že vzhľadom na uvedené skutočnosti možno orgány prokuratúry považovať za orgány disponujúcimi prostriedkami umožňujúcimi uplatnenie ochrany práv a právom chránených záujmov žalobcu, v tomto prípade vo vzťahu k namietanému konaniu o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorého sa domáha pred súdom.
Súd námietky podané žalobcom v žalobe považoval za irelevantné čo sa týka preukázania podmienok ustanovených v § 4 zákona č. 66/2009 Z.z., nakoľko sa v plnom rozsahu stotožnil s právnym názorom žalovaného čo sa týka podmienky splnenia listinných dôkazov ohľadom stavby postavenej v súlade s vtedy platnými právnymi predpismi. Súd neakceptoval ani námietky žalobcu oprávnenosti postupu správneho orgánu pri zápise záznamu v zmysle zákona č. 66/2009 Z.z. a jeho zásahu do vlastníckych práv žalobcu, pretože predmetný záznam vecného bremena bol vykonaný v prvom rade vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanom vlastníkom, t.j. Mesto Prešov ako miestnej komunikácie, ktorá slúži ako prístupová cesta k cintorínu, ktorý je vo vlastníctve Mesta Prešov. Správny orgán postupoval v intenciách ustanovení zákona č. 66/2009 Z.z., ako aj zákona č, 162/1995 .z..
Súd zdôraznil, že vykonaným záznamom ako úkonom evidenčným v správe katastra nehnuteľnosti nedošlo k zásahu do vlastníckych práv žalobcu pretože záznam nemá vplyv na vznik, zmenu ani zánik práv k nehnuteľnostiam ( § 5 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. ).
Preto v súlade s uvedenými skutočnosťami, ako aj s poukazom na nález Ústavného súdu III. ÚS 317/04 krajský súd podľa § 250v ods. 3 O.s.p. žalobu ako neprípustnú zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250v ods. 5 O.s.p. a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože súd jeho žalobe nevyhovel.
Senát Krajského súdu v Prešove vo veci rozhodol po jednohlasnej porade senátu a rozsudok verejne vyhlásil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie ( § 250v ods. 7 O.s.p. )