Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_VK-12Csp-3-2023.pdf
PDF · 102.16 KB
Case nature
Area
Subarea
VK-12Csp/3/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec sudcom JUDr. Zoltánom Orlaiom v spore žalobkyne T. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX, XXX XX X., zastúpenej splnomocnenou zástupkyňou U. L., proti žalovaným 1/ 365 bank, a. s., IČO: 31 340 890, so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava - Staré Mesto, zastúpenému ATTORNEYS GROUP, s.r.o., so sídlom Kláry Jarunkovej 2, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 863 998 a 2/ BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.385,92 Eur, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Žalobcom 1/ a 2/ sa proti žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 12.01.2023 sa žalobkyňa proti žalovaným 1/ a 2/ domáhala zaplatenia sumy 1.385,92 Eur, titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Žalobu odôvodnila tým, že žalovaný 2/ si dňa 29.03.2019 na Okresnom súde - Banská Bystrica podal návrh na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie sumy 3.000,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 05.11.2016 do zaplatenia. V predmetnej veci sa jedná o úver od Poštovej banky, a. s., Bratislava, keď žalobkyňa - spotrebiteľka uzatvorila dňa XX.XX.XXXX zmluvu o úvere „Dostupná pôžička“ č. zmluvy XXXXXXXXXX, na základe ktorej veriteľ (žalovaný 1/) poskytol žalobkyni - spotrebiteľke sumu 6.100,- Eur. Uvedený spotrebiteľský úver podľa žalovaného 1/ bol splatený len čiastočne. Dňa 10.05.2016 žalovaný 1/ zaslal žalobkyni výzvu na úhradu dlžnej čiastky v sume 4.628,78 Eur s úhradou do 10 dní. Žalobkyňa si nebola vedomá, že by pohľadávku veriteľa v takej vysokej dlžnej sume žalovaný 1/ postúpil dňa 28.12.2018 na postupníka, ktorým sa stal Bencont Collection. a. s., Bratislava, na základe zmluvy „Postúpenie pohľadávok III/2018“. Proti platobnému rozkazu bol podaný v zákonnej lehote odpor, na základe ktorého bola právna vec postúpená na rozhodnutie na Okresnému súdu vo Veľkom Krtíši. Súd zistil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona 129/2010 Z. z., a podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) zákona 129/2010 Z. z. sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávna ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. Žalobkyňa - spotrebiteľka ku dňu 19.09.2019 uhradila sumu 7. 489,92 Eur, čím žalovaným 1/ a 2/ uhradila na viac sumu 1.385,92 Eur (7.485,92
- 6.100,- = 1.385,92). Na základe zaplatenej čiastky 7.485,92 Eur a na základe rozhodnutia súdu žalobkyňa mala vrátiť žalovaným 1 a 2) sumu 6.100,- Eur. Uvedený úver teda preplatila o 1.385,92 Eur a preto žiada, aby súd žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 1.385,92 Eur, v lehote 14 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Ku žalobe žalobkyňa predložila vyjadrenie žalovaného 2/ zo dňa 19.09.2019 v konaní vedenom na Okresnom súde Veľký Krtíš sp. zn. 2Csp 111/2019, rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 2Csp/111/2019-159 zo dňa 15.10.2019 s vyznačenou doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti.
2. Žalovaný 1/ vo vyjadrení doručenom súdu dňa 12.05.2023 prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal konanie proti žalovanému 1/ zastaviť, nakoľko pohľadávka voči žalobkyni bola postúpená na žalovaného 2/, a to Zmluvou o postúpení pohľadávok č. N. zo dňa XX.XX.XXXX. Táto skutočnosť nebola sporná ani v konaní vedenom na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp. zn. 2Csp/111/2019. Žalovaný 1/ súdu dňa 17.05.2023 predložil Zmluvu o postúpení pohľadávok č. N. zo dňa XX.XX.XXXX, Oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky zo dňa 02.01.2018, Podací hárok EPH XXXXXXXXX, Listinu - Stav úveru k 18.12.2018.
3. Žalovaný 2/ vo vyjadrení doručenom súdu dňa 03.05.2023 žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú v celom rozsahu. Uviedol, že podľa jeho názoru je celková výška nákladov spojených s poskytnutím úveru ako aj výška RPMN v zmluve o úvere vypočítaná správne. Úver preto nie je bezúročný a bez poplatkov. Žalovaného 2/ nie je možné zaviazať na zaplatenie sumy, ktorú od žalobkyne neobdržal. Žalobkyňa totiž takmer všetky platby vykonala v prospech žalovaného 1/. Žalobkyňa po postúpení pohľadávky na žalovaného 2/ uskutočnila v prospech žalovaného 2/ len tri platby, každú vo výške 50 Eur, teda celkovo vo výške 150 Eur, ktorá suma je zároveň v celom rozsahu premlčaná, nakoľko žalobkyňa tieto platby uskutočnila 02/2019, 03/2019 a 04/2019 a tieto sú vzhľadom na uplynutie 3 ročnej premlčacej doby v celom rozsahu premlčané. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný 2/ pokladá celý žalobný nárok za nedôvodný a zároveň v celom rozsahu premlčaný. Žalovaný 2/ poukázal na to, že nie je správny žalobný petit.
4. Žalobkyňa vo vyjadrení doručenom súdu dňa 06.06.2023 a dňa 26.08.2023 zotrvala na podanej žalobe a jej dôvodoch. Ďalej spochybňovala dodržanie postupu pri postúpení pohľadávky na žalovaného 2/ s poukazom na ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách. Zmluvu o postúpení pohľadávky považuje z tohto dôvodu za neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Súdu predložila poštové poukážky na č.l. 92-94, ktoré majú preukazovať úhrady žalovanej v prospech žalovaných 1/ a 2/.
5. Žalovaný 1/ v podaní doručenom súdu dňa 19.07.2023 a dňa 18.08.2023 prostredníctvom svojho právneho zástupcu zotrval na svojom vyjadrení. Ďalej poukázal na správnosť výpočtu RPMN v zmluve o úvere, ako aj na správnosť postúpenia pohľadávky na žalovaného 2/. Je toho názoru, že medzi postúpené povinnosti možno subsumovať aj povinnosť postupníka vydať prípadné bezdôvodné obohatenie. Keďže žaloba bola podaná dňa 12.01.2023, právo žalobkyne požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia je premlčané z dôvodu uplynutia objektívnej premlčacej doby.
6. Žalovaný 2/ v podaní doručenom súdu dňa 27.07.2023 zotrval na svojom predchádzajúcom vyjadrení.
7. Žalobkyňa vo vyjadrení doručenom súdu dňa 07.08.2023 a 05.09.2023 zotrvala na podanej žalobe a doterajších vyjadreniach. O bezdôvodnom obohatení sa dozvedela počas súdneho konania, ktoré inicioval žalovaný 2/. Okresný súd Veľký Krtíš v rozsudku č. k. 2Csp/111/2019-159 zo dňa 15.11.2019 skonštatoval, že úver preplatila o 1.385,92 Eur, vtedy sa dozvedela o bezdôvodnom obohatení. Žiadala, aby súd posúdil podiel na tom, ktorí zo žalovaných 1/ a 2/ je zodpovedný za vyplatenie bezdôvodného obohatenia.
8. Súd vec prejedal a rozhodol na pojednávaní konanom dňa 05.12.2023 a to v neprítomnosti žalovaného 2/ s poukazom na § 180 CSP. Žalovaný 2/ v podaní doručenom súdu dňa 29.11.2023 požiadal, aby súd z dôvodu hospodárnosti konania vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Splnomocnená zástupkyňa žalobkyne zotrvala na podanej žalobe. V otázke premlčania nároku žalobkyne poukázala na ustanovenie § 110 ods.1 Občianskeho zákonníka.
9. Právna zástupkyňa žalovaného zotrvala na doterajších vyjadreniach, žiadala žalobu zamietnuť v celom rozsahu.
10. Súd vo veci vykonal dokazovanie žalobou, vyjadreniami sporových strán a listinnými dokladmi, ktoré k žalobe a k vyjadreniam predložila žalobkyňa ako aj žalovaní 1/ a 2/.
11. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:
Na Okresnom súde Veľký Krtíš prebiehalo pod sp. zn. 2Csp/111/2019 konanie, v ktorom sa žalovaný 2/ (v postavení žalobcu) domáhal proti žalobkyni (v postavení žalovanej) zaplatenia sumy 3.000,- Eur s prísl., titulom toho, že dňa 12. 04. 2012 bola medzi jeho právnym predchodcom - Poštovou bankou, a.s., v právnom postavení veriteľa a žalovanou v právnom postavení dlžníka uzavretá Zmluva o úvere - dostupná pôžička č. XXXXXXXXXX, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky a Obchodné podmienky pre úver. Na základe zmluvy bol žalovanej poskytnutý zo strany Poštovej banky, a.s. úver vo výške 6.100,- Eur a žalovaná sa podľa zmluvy zaviazala vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v splátkach vo výške podľa zmluvy o úvere. Tento úver žalovaná nesplácala riadne a včas a preto jeho právny predchodca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Súd vo veci vydal rozsudok č. k. 2Csp/111/2019-159 zo dňa 15.10.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.11.2019 a ktorým súd žalobu žalobcu zamietol. Z odôvodnenia rozsudku v bode 32. vyplýva, že „v spore bolo nesporné, že na základe že na základe zmluvy o postúpení pohľadávky č. N. zo dňa XX. XX. XXXX právny predchodca žalobcu - Poštová banka, a.s., Dvořákovo nábrežie 4, 811 02, Bratislava, IČO: 31 340 890 (postupca) postúpil pohľadávku voči žalovanej na žalobcu - BENCONT COLLECTION, a.s., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692 (postupník)“. V bode 36. odôvodnenia rozsudku súd ďalej uviedol, že „uzatvorenie poistenia v zvolenom súbore bolo podmienkou pre získanie úveru, a preto podľa § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z. náklady súvisiace s poistením mali byť zahrnuté do výšky RPMN. Žalobca do RPMN nezapočítal celkové náklady, a to poplatok - odplatu za doplnkové služby - poistenie vo výške 13,50 Eur mesačne. Žalovaná pri svojom výsluchu uviedla, že ona o žiadnom poistení nemá vedomosť. Pri zohľadnení výšky stanovenej splátky 156,50 Eur a počtu splátok 72 a s prihliadnutím k poskytnutej výške úveru 6.100,- Eur predstavuje RPMN 25,45 %, pričom výška RPMN v úverovej zmluve je vypočítaná na hodnotu 20,74 %. RPMN, bola teda stanovená v neprospech spotrebiteľa. Nesprávne uvedenie RPMN v neprospech spotrebiteľa má za následok, že úver je bezúročný a bez poplatkov. V takomto prípade je povinnosťou žalovanej vrátiť iba poskytnuté neuhradené finančné prostriedky bez úrokov a poplatkov. Súd mal za preukázané, že žalovaná čerpala pôžičku (úver) vo výške 6.100,- Eur, zaplatila na predmetnom úvere sumu 7.485,92 Eur. Preto potom súd žalobu ako nedôvodnú zamietol“. Z listiny - Aktuálny stav úveru ku dňu XX.XX.XXXX vyplýva, že sumu 6.100,- Eur už žalobkyňa mala uhradenú dňa 31.05.2016. Po postúpení pohľadávky žalovanému 2/ uhradila len tri platby, každú vo výške 50 Eur, teda celkovo vo výške 150 Eur ( 02/2019, 03/2019 a 04/2019). Žalobkyňa sa proti žalovaným 1/ a 2/ domáha zaplatenia sumy 1.385,92 Eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia (rozdielu medzi sumou 7.485,92 Eur, ktorú zaplatila a sumou 6.100,- Eur, ktorú titulom úveru prijala).
12. Podľa § 230 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“); len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.
13. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka; kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
14. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka; právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/20191201>). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
15. Podľa § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka; právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
16. Podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka; ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.
17. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákona. Pokiaľ Okresný súd Veľký Krtíš v rozsudku č. k. 2Csp/111/2019-159 zo dňa 15.10.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.11.2019, skonštatoval, že úver poskytnutý žalobkyni titulom Zmluvy o úvere - dostupná pôžička č. XXXXXXXXXX je bezúročný a bez poplatkov, jedná sa o právoplatne skončenú vec (res iudicata), ktorá a opätovne nemôže prejednávať (§ 230 CSP), preto sa súd v tomto konaní opätovne nezaoberal skúmaním náležitostí úverovej zmluvy.
18. Vo vzťahu k pasívnej legitimácii žalovaných 1/ a 2/ súd udáva, že povinnosť vydať plnenie získané bez právneho dôvodu vzniká podľa zákona tomu, kto ho získal. Tým, kto plnenie získal ale nie je osoba, ktorá má predmet plnenia aktuálne vo svojej držbe alebo osoba, ktorá plnenie skutočne spotrebovala, ale ten, komu bolo bez právneho dôvodu plnené. Osoba povinná vydať plnenie získané bez právneho dôvodu je teda adresát tohto plnenia. Ak nadobudne následne predmet plnenia tretia osoba, neprechádza na ňu povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie, pretože tento zodpovednostný vzťah z bezdôvodného obohatenia vzniká podľa zákona medzi tým, kto sa bezdôvodne obohatil a tým, na koho úkor bezdôvodné obohatenie vzniklo. Teda osobou povinnou vydať majetkový prospech získaný plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, je výlučne osoba, ktorej plnenie bolo adresované (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Cdo 46/2009, zo dňa 30. júna 2010). Na základe uvedeného je súd toho názoru, že v danom prípade bolo nepodstatné skúmať, či došlo k platnému postúpeniu pohľadávky voči žalobkyni zo žalovaného 1/ na žalovaného 2/, titulom Zmluvy o úvere - dostupná pôžička č. XXXXXXXXXX. Preto obaja žalovaní majú v konaní pasívnu legitimáciu, a to každý v rozsahu ním prijatého plnenia.
19. V danom prípade k bezdôvodnému obohateniu sa žalovaných 1/a 2/ dochádzalo postupne prijímaním platieb od žalobkyne nad rámec istiny úveru. Z listiny Aktuálny stav úveru ku dňu XX.XX.XXXX vyplýva, že sumu 6.100,- Eur už žalobkyňa mala uhradenú dňa 31.05.2016. Čiže platby, ktoré žalovanému 1/ uhrádzala od 01.06.2016 (v celkovej výške 1.235,92 Eur), tak tieto už uhrádzala bez právneho dôvodu. Po postúpení pohľadávky žalovanému 2/ uhradila len tri platby, každú vo výške 50,- Eur, teda celkovo vo výške 150,- Eur ( 02/2019, 03/2019 a 04/2019). Keďže žalovaní 1/ a 2/ vzniesli námietku premlčania nároku, súd sa musel s touto námietkou zaoberať. V tejto súvislosti súd udáva, že premlčanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je normatívne konštruované rovnako ako premlčanie práva na náhradu škody. Aj v tomto prípade zákonodarca pristúpil ku kombinácii subjektívnej a objektívnej premlčacej doby. Počiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je stanovený na okamih získania subjektívnej vedomosti oprávnené o tom, že k bezdôvodnému obohateniu došlo a kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Oba predpoklady musia byť splnené súčasne a až týmto okamihom dochádza k zrodu žalobného práva oprávneného (možnosť podať žalobu na súde). Objektívna premlčacia lehota začína plynúť odo dňa, kedy k bezdôvodnému obohateniu došlo. Subjektívna premlčacia doba však plynie v rámci lehoty objektívnej (trojročnej alebo desaťročnej). Z uvedeného vyplýva, že oprávnený subjekt môže uplatniť právo na vydanie bezdôvodného obohatenia najneskôr v posledný deň objektívnej premlčacej lehoty. Zároveň sa však vyžaduje aj uplatnenie práva najneskôr v posledný deň subjektívnej premlčacej lehoty.
20. Posudzovanie plynutia objektívnej premlčacej doby v spotrebiteľských právnych vzťahoch v zmysle toho, či je potrebné vychádzať z trojročnej alebo desaťročnej objektívnej premlčacej doby sa názorovo vyvíjalo, predovšetkým v kontexte so záverom vyplývajúcim z rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie C-485/19. Zo stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 15/2022 (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.02.2022, spis. zn. 7Cdo/268/2021) vyplýva, že aplikácia desaťročnej premlčacej doby súdmi Slovenskej republiky v práve spotrebiteľa na vydanie bezdôvodného obohatenia získaného plnením na základe spotrebiteľskej úverovej zmluvy je právnym dôsledkom prednosti rozsudku Súdneho dvora EÚ C-485/2019 zo dňa 22.04.2021 v právnom poriadku Slovenskej republiky. Z bodu 18 stanoviska vyplýva, že vzhľadom na to, že podľa rozsudku Súdneho dvora EÚ C-485/19 zásada efektivity bráni vnútroštátnej úprave v aplikácii objektívnej 3 ročnej premlčacej lehoty, je preto nevyhnutné pre tento typ nárokov subsidiárne uplatňovať desaťročnú objektívnu premlčaciu dobu na vydanie bezdôvodného obohatenia a to bez skúmania zavinenia. Dovolací súd poukázal na vecnú správnosť názoru odvolacieho súdu, podľa ktorého vo vzťahu k aplikovaniu desaťročnej alebo trojročnej objektívnej premlčacej doby správne odvolací súd poukázal na bod 42 v spojení so záverom písomných pripomienok Európskej komisie vo veci C-485/19 zo 07.10.2019, kde Európska komisia uviedla, že článok VI. ods. 1 a čl. VII. ods. 1 Smernice Rady 93/13/ES sa má vo svetle zásady efektivity vykladať tak, že mu odporuje taká vnútroštátna úprava, v zmysle ktorej spotrebiteľ, ktorý uplatňuje svoj nárok na
vrátenie plnenia z bezdôvodného obohatenia vzniknutého na základe plnenia spotrebiteľa z nekalých zmluvných podmienok má pre uplatnenie desaťročnej objektívnej premlčacej doby povinnosť dokázať, že veriteľ úmyselne porušil práva spotrebiteľa.
21. Na základe uvedených skutočností možno preto konštatovať, že žalobkyni začala plynúť desaťročná objektívna lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia v prípade žalovaného 1/ postupne od dátumu nasledujúceho po prijatí jednotlivých platieb (najskôr od 01.06.2016) a v prípade žalovaného 2/ od dátum nasledujúceho prijatia platieb v mesiaci 02/2019, 03/2019 a 04/2019. Žaloba bola podaná na súde dňa 12.01.2023, preto možno konštatovať, že žalobkyňa ju stihla podať v rámci desaťročnej objektívnej lehoty. Najpodstatnejšou skutočnosťou však je, že žalovaná nestihla podať žalobu v rámci dvojročnej subjektívnej lehoty. Z vyjadrenia žalobkyne vyplýva, že o bezdôvodnom obohatení sa dozvedela až z rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 2Csp/111/2019-159 zo dňa 15.10.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.11.2019. Súd je toho názoru, že týmto okamihom sa žalobkyňa dozvedala aj o tom, kto sa na jej úkor obohatil, keďže v tomto konaní jej bola doručovaná aj Listina - aktuálny stav úveru ku dňu 18.12.2018 a z nej vedela vyčítať, koľko zaplatila navyše žalovanému 1/ a tiež mala k dispozícii poštové poukážky preukazujúce, koľko navyše zaplatila žalovanému 2/. Od 19.11.2019 začala žalobkyni plynúť dvojročná subjektívna premlčacia lehota na uplatnenie svojho práva na súde a táto uplynula dňa 18.11.2021. Keďže žaloba bola podaná na súde dňa 12.11.2023, teda po uplynutí dvojročnej premlčacej lehoty, preto potom súd žalobu žalobkyne zamietol v celom rozsahu ako nedôvodnú.
22. Pokiaľ splnomocnená zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní poukázala v otázke skúmania premlčania nároku žalobkyne na ustanovenie § 110 Občianskeho zákonníka, tak v tomto smere súd udáva, že uvedené ustanovenie Občianskeho zákonníka je možné aplikovať len prípade, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu. V danom prípade však žalobkyni žiadne právo rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 2Csp/111/2019-159 zo dňa 15.10.2019 priznané nebolo. Žaloba žalobcu bola zamietnutá a odôvodnenie rozsudku nie je záväzné.
23. O náhrade trov konania strán sporu súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalovaní 1/ a 2/ mali vo veci plný úspech, preto im potom súd priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia cestou Okresného súdu Lučenec, pracovisko Veľký Krtíš na Krajský súd Banská Bystrica a to písomne dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), (363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. CSP).
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.