Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9C-214-2001.pdf
PDF · 94.66 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-9C/214/2001
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Ivanou Jahnovou, v právnej veci navrhovateľa: F.. H. L., bytom V. č. XXX, F., proti odporcom: 1/ E.. F. X., bytom M., N. ul. č. XX, 2/ E.. L. X., bytom S., X. ul. č. 7, obaja právne zastúpení advokátom JUDr. Liborom Hetmerom, AK, Nové Zámky, Turecká ul. č. 49, o zaplatenie 44 000,- Sk, čo je 1 460,53 Eur, takto
rozhodol:
I. Odporcovia 1/ a 2/ sú p o v i n n í zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne 41,50 Eur spolu s úrokom z omeškania17,6 % ročne z tejto sumy od 23. 10. 2000 až do jej zaplatenia a to v lehote 3. dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
II. Odporkyňa 2/ je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi 20,74 Eur spolu s úrokom z omeškania 17,6 % ročne z tejto sumy od 23. 10. 2000 až do jej zaplatenia a to v lehote 3. dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
III. Vo zvyšku sa návrh proti odporcom 1/ a 2/ z a m i e t a .
IV. Odporcom 1/ a 2/ sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Návrhom, doručeným súdu dňa 11. 9. 2000, žiadal navrhovateľ o uloženie povinnosti odporcom 1/ a 2/ (sú manželia) zaplatiť mu 44 000,- Sk spolu s príslušenstvom - úrokom z omeškania 18 % ročne od 15. 11. 1997 až do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Návrh odôvodnil tým, že je spolu s odporcami 1/ a 2/ v rozsahu 2/6 podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území W. zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, označenej ako hotel V. s výmerou 704 m2. Zažalovaná istina je vyčíslením náhrady za užívanie tejto nehnuteľnosti odporcami 1/ a 2/ v celom rozsahu počas obdobia od 1. 10. 1997 do 31. 12. 1997. Výšku nároku navrhovateľ odvodil od Všeobecne záväzného nariadenia o cenovej regulácií nájomného z nebytových priestorov na území mesta Šurany z 23. 6. 1992, určeného výškou 250,- Sk za m2, ročne, zvýšenou o 100 %.
Uznesením č. k. 9C 214/2001 - 100 z 19. 4. 2005 rozhodol súd o prerušení tohto konania podľa § 109 ods. 2 písmeno c) Občianskeho súdneho poriadku (OSP) do právoplatného skončenia konaní prebiehajúcich na tunajšom súde pod sp. zn. 10C 60/2003, 10C 81/2004, 10C 109/2001, 14C 230/1992 a 14 C 16/2000. Navrhovateľ si v týchto konania uplatnil skutkovo a aj čo do výšky totožný peňažný nárok, rozdielne bolo len uplatnené obdobie.
Dňom 18. 10. 2010 začal súd pokračovať v konaní. Na pojednávanie nariadené dňa 22. 11. 2011 sa účastníci napriek riadnemu predvolaniu nedostavili. Dôvod neprítomnosti navrhovateľa súdu nebol známy. Právny zástupca odporcov 1/ a 2/. Požiadal o odročenie respektíve zmenu nariadeného termínu pojednávania z dôvodu kolidujúcich súdnych pojednávaní. Túto prekážku účasti na pojednávaní advokát odporcov 1/ a 2/ súdu nepreukázal a preto skutočnosť, že dal prednosť právnemu zastúpeniu iného klienta nepovažoval súd za dôvod pre odročenie nariadeného pojednávania. Advokát odporcov 1/a 2/ týmto spôsobom zmaril výkon pojednávaní nariadených na 22. 11. 2010 a 8. 2. 2011. K pojednávaniu nariadenému na 4. 4. 2011 vzniesol námietku na delegovanie veci Okresnému súdu v Nových Zámkoch, pričom súdny poplatok z tohto procesného úkonu zaplatený nebol a návrh sa stal neúčinným.
Súd vo veci vykonal dokazovanie dokladmi osvedčujúcimi vlastníctvo účastníkov k spornej nehnuteľnosti, dokladmi štátnych orgánov o spôsobilosti užívania spornej nehnuteľnosti, podnikateľským oprávnením odporkyne 2/, oboznámením sa so súdnymi rozhodnutiami z konaní tohto súdu sp. zn. 10C 60/2003, 10C 81/2004, 10C 109/2001 a 14 C 16/2000 (do tohto konania bolo spojené konanie sp. zn. 14C 230/1992), zápisnicami z výsluchov účastníkov v konaní tohto súdu sp. zn. 14C 16/2000, so spisom tohto súdu sp. zn 8C 114/2003 a rozsudkami Okresného súdu v Nových Zámkoch č. k. 6C 237/2006 - 139, 16C 116/2007, obsahom listín zo spisu Okresného súdu v Nových Zámkoch č. k. 6C 237/2006 - zápisnicou o ohliadke spornej nehnuteľnosti a zistil, že skutkový stav vo všetkých označených týchto konaniach má rovnaký skutkový základ:
Účastníci konania sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX v katastrálnom území W., parcela číslo XX - zastavaná plocha o výmere 50 m2 a parcela číslo 12/1- pozemok o výmere 669 m2 s tým, že spoluvlastnícky podiel navrhovateľa je v pomere 3/6 k celku, odporcov 1/ a 2/ v pomere 2/6 k celku a odporkyne 2/ v pomere v 1/6 k celku. Predmetnú nehnuteľnosť označovanú ako Hotel V. so zastavanou plochou 704 m2, Reštaurácie š.p. S. C. vydali na základe dohody o vydaní veci podľa zák.č.403/1990 Zb. spoluvlastníkom, a to navrhovateľovi, ktorého spoluvlastnícky podiel v tom čase bol 3/6, Ing. F. M., odporkyni 2/ a E.. X. L., ktorým spoluvlastnícke podiely v tom čase patrili po 1/6. V roku 1992 sa spoluvlastnícky vzťah k tejto nehnuteľnosti zmenil. Navrhovateľ zostal k celej nehnuteľnosti podielovým spoluvlastníkom v podiele 3/6 , odporcovia 1/ a 2/ sa stali bezpodielovými spoluvlastníkmi k podielu 2/6 a odporkyňa 2/ spoluvlastníčkou v podiele 1/6. Nehnuteľnosť na základe dohody spoluvlastníkov užíva od jej vydania odporkyňa 2/, ktorá v nej prevádzkuje reštauračné služby. Spoluvlastníci sa dohodli na tom, že odporcovia 1/ a 2/ budú platiť navrhovateľovi úhradu za užívanie jeho podielu, ale nedohodli sa na výške tejto úhrady.
Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil dňa 21. 12. 2009 v rozhodnutí č. k. 4 Cdo 55/2009 o dovolaní navrhovateľa v konaní tunajšieho súdu sp. zn. 14C 16/2000 právny záver, že pokiaľ sa podielový spoluvlastník domáha náhrady vo forme peňažného plnenia voči druhému spoluvlastníkovi za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu, ide o právny vzťah z podielového spoluvlastníctva, s právnym režimom podľa § 137 a nasledujúce Občianskeho zákonníka (OZ). Navrhovateľ, ktorý spornú nehnuteľnosť neužíval je teda legitimovaný k náhrade vo forme peňažného plnenia od toho alebo tých spoluvlastníkov, ktorí vec užívali, pokiaľ takéto plnenie neposkytli. Z konaní vedených na tunajšom súde sp. zn. 14C 16/2000 (tu si navrhovateľ uplatnil náhradu za obdobie od 1. 10. 1996 do 31. 12. 1996) , sp. zn. 8C 114/2003 (tu si navrhovateľ uplatnil náhradu za obdobie od 1. 1. 1999 do 31. 3. 1999) a pred Okresným súdom v Nových Zámkoch sp. zn. 6 C 237/2006 (tu si navrhovateľ uplatnil náhradu za obdobie od 1. 2. 2002 do 31. 3. 2002) zistil súd, že dôvodom nesúhlasu odporcu 1/ s pasívnou legitimáciou k návrhu navrhovateľa je jeho námietka o neužívaní spornej nehnuteľností a to od počiatku jej reštitučného vydania pôvodným spoluvlastníkom a ani v období nasledujúcom, teda ani k rozhodnej dobe tohto konania k 1. 10. 1997 do 31. 12. 1997. Predmetné tvrdenie bolo prednášané i k času konania vedeného pred Okresným súdom v Nových Zámkoch sp. zn 6 C 237/2006, kde ako už bolo vyššie uvedené bol predmetom sporu nárok navrhovateľa za obdobie od 1. 10. 2002 do 31. 12. 2002. Odporca 1/ poukazoval na to, že nehnuteľnosť a to nie v celej jej výmere užívala odporkyňa 2/, v rámci výkonu jej podnikania. Z listinných podnikateľských dokladov odporkyne 2/ (boli predložené do vyššie označených súdnych sporov a sú aj súčasťou spisu tejto prejednávanej veci) je zrejmé, že odporkyňa 2/ vykonáva od roku 1992 koncesovanú živnosť (pohostinstvo, reštauračné a ubytovacie služby) i v spornej nehnuteľnosti, ku ktorej ako podnikateľ s obchodným menom Ing. L. X. - P., E.: XX XXX XXX, výlučne ona uzavrela dodávateľské zmluvy na odber služieb (energie, plynu, vody). V žiadnom z označených súdnych sporov toto tvrdenie nebolo sporné, nerozporovala ho v tomto základe ani odporkyňa 2/. Je to zrejmé aj z listinného dokladu - dohody uzavretej medzi navrhovateľom a odporkyňou 2/ o vysporiadaní si spoluvlastníckych nárokov za obdobie od 1. 7. 1991 do 20. 12. 1991, podpísanej dňa 17. 5. 1996, z jej článku II, podľa ktorého medzi spoluvlastníkmi vznikla nepísaná dohoda o užívaní spoluvlastníckeho podielu navrhovateľa odporkyňou 2/. Jej nesúhlas s plnením sa odvíjal od námietky, že v rozhodnom období i tohto sporu užívala spornú nehnuteľnosť iba v časti výmery približne 60 m2 vrátane sociálnych zariadení - označila ju ako výčap. Z listinného dokladu Obvodného úradu Šurany číslo 2636-218/92 z 28. 12. 1992 zistil súd, že zakázal odporkyni 2/ v spornej nehnuteľnosti prevádzku ubytovacích služieb v zadnej ľavej časti hotela. Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Nových Zámkoch, listom z 12. 12. 2008 uviedol, že dozorom prešetril plnenie rozhodnutia Obvodného úradu W. z 28. 12. 1992 a k 30. 9. 1997 odporkyňa 2/ označenú časť nehnuteľnosti neužívala. Dňa 8. 10. 1997 mu to potvrdil aj Mestský úrad v W.. V spornej nehnuteľnosti prevádzkovala odporkyňa 2/ pohostinstvo s označením „U W.“. Dňa 17. 1. 2002 vykonal Okresný súd v Nových Zámkoch ohliadku nehnuteľnosti so zistením, že predmetom užívania odporkyne 2/, k tomuto času bol reštauračný priestor
- výčap vo výmere 8,6 m x 5,30 m, teda 45,58 m2 a sociálne zariadenie vo výmere 3,8 m2 x 3,8 m2, teda 14,44 m2, spolu 60,02 m2.
Podľa § 137 ods. 1 OZ podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
Podľa § 139 ods. 1, 2 OZ , u právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.
(2) O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.
Spoluvlastnícky podiel odráža mieru účasti spoluvlastníka na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníckeho vzťahu, avšak nevyjadruje reálnu časť predmetu spoluvlastníctva. Pri podielovom spoluvlastníctve teda ide o ideálne podiely. O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci. Z konania jednoznačne vyplynulo - je to zrejmé z výpovedí účastníkov v konaniach tohto súdu sp. zn. 14C /2000, 8C 114/2003, 10C 60/2003 a 6C 237/2006 vedený Okresným súdom v Nových Zámkoch, ako aj z listiny podpísanej navrhovateľom a odporkyňou 2/ z 17. 5. 1996, že odporkyňa 2/I po dohode s navrhovateľom výlučne užívala spornú nehnuteľnosť na výkon jej podnikateľskej činnosti. Jednoznačne však bolo preukázané aj to, že odporkyňa 2/ skutočne z celej výmery nehnuteľnosti užívala v rozhodnom období 60 m2. Jej tvrdenie preukazujú zistenia z ohliadky tejto nehnuteľnosti vykonanej Okresným súdom v Nových Zámkoch a podporujú ho aj listinné doklady - správy Obvodného úradu Šurany z 28. 12. 1992 a Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Nových Zámkoch z 12. 12. 2008 o nespôsobilosti užívania ubytovacej časti tejto nehnuteľnosti. Teda keďže odporkyňa 2/ v rozhodnom období od 1. 10. 1997 do 31. 12. 1997skutočne užívala z výmery spornej nehnuteľnosti len 60 m2 má navrhovateľ, ktorého spoluvlastnícky podiel predstavuje rozsah 3/6 k celku, nárok na náhradu za užívanie 30 m2. Nie je možné spravodlivo od odporkyne 2/ požadovať, aby užívala aj tú časť nehnuteľnosti, ktorá nie je užívania schopná, keď v rozsahu spoluvlastníckeho podielu za tento stav nesie zodpovednosť aj navrhovateľ. Výšku odplaty za skutočné užívanie podielu navrhovateľa na výmere spornej nehnuteľností 61 m2, vyčíslil súd podporne podľa Všeobecne záväzného nariadenia o cenovej regulácií nájomného z nebytových priestorov na území mesta W. z 25. 6. 1993 (platilo do 18. 2. 2000), podľa ktorého základné nájomné z nebytových priestorov predstavuje 250,- Sk za m2 podlahovej plochy, ročne, pretože správny orgán mesto Q., priamo reagovalo na cenovú situáciu v jeho meste disponovalo najreálnejšími informáciami vo vzťahu k jej vyčísleniu. Pokiaľ si navrhovateľ odvolávajúc sa na toto nariadenie uplatnil podľa jeho článku III, zvýšenie odplaty za užívanie jeho spoluvlastníckeho podielu o 100 % a teda žiadal 500,- Sk za m2 ročne, súd mu v tejto výške vyčíslenia základu odplaty za m2 nevyhovel. Predmetné navýšenie základného nájomného za nebytové priestory nachádzajúce sa na ulici M. R. W. v W. (sporná nehnuteľnosť sa tu nachádza), je fakultatívne. Navrhovateľ okrem toho, že nehnuteľnosť do kategórie navýšenia nájomného podľa jej lokalizovania patrí, iné kritérium pre zvýšenie základnej odplaty nepreukázal. Vychádzajúc z vyššie uvedených v súdnom konaní preukázaných a zistených skutočností, patrí teda navrhovateľovi odplata vo vyčíslení 60 m2 krát 250,- Sk ročne čo je 15 000,-
Sk. Obdobiu 3 uplatnený mesiacov, október, november a december 1997 zodpovedá suma 3 750,- Sk a miere podielu navrhovateľa 3/6 (1) z 60 m2 suma 1 875,- Sk, čo je 62,24 Eur. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že odporkyňa 2/ nehnuteľnosť skutočne v ustálenej výmere 60 m2 užívala. Odporca 1/ užívanie podielu navrhovateľa poprel a v konaní jeho tvrdenie nebolo vyvrátené. Keďže jeho spoluvlastnícky podiel s odporkyňou 2/ patrí do ich bezpodielového spoluvlastníctva a do tohto patria aj výnosy odporkyne 2/ z podnikania v spornej nehnuteľnosti je aj odporca 2/ v rozsahu ich spoločného spoluvlastníckeho podielu, pasívne legitimovaný k náhrade navrhovateľovi za užívanie časti jeho spoluvlastníckeho podielu v rozsahu 2/6 z celkovej náhrady. Za dlhy vzniknuté pri režime bezpodielového spoluvlastníctva zodpovedá odporca 1/ spolu s odporkyňou 2/ spoločne a nerozdielne (§ 145 ods. 2 OZ). Tento právny záver ustálil aj Krajský súd v Bratislave v jeho rozhodnutí č. k. 6 Co 38/20- 180 z 22. 4. 2010 ako odvolací súd v konaní tohto súdu 14C 16/2000, v ktorom bolo riešené obdobie náhrady navrhovateľovi od1. 10. 1996 do 31. 12. 1996. S poukazom na vyššie uvedené zaviazal súd teda odporcov 1/ a 2/ k solidárnemu zaplateniu navrhovateľovi 41,50 Eur (2/6 z celkového nároku 62,24 Eur) a zostatok 20,74 Eur, ktorý je vyjadrením miery podielu 1/6 spoluvlastníctva odporkyne 1/, prikázal k úhrade výlučne jej.
O úroku z omeškania súd rozhodol podľa § 517 ods.2 OZ, v spojení s vl.nar.č.87/1995 Z. z. Výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Finančnú náhradu boli odporcovia povinní zaplatiť navrhovateľovi nasledujúci deň po jeho výzve. Keďže navrhovateľ v konaní nepreukázal, kedy odporcov 1/a 2/ vyzval na zaplatenie žalovanej čiastky súd mu priznal úrok z omeškania nasledujúci deň po doručení návrhu súdom. Zásielka bola obom odporcom dňa 19. 10. 2000, doručovaná aj na adresu spornej nehnuteľnosti do vlastných rúk a v úložnej dobe zostala nevyzdvihnutá na pošte, teda dňom 22. 10. 2000 sa považuje za doručenú (§ 47 OSP v znení účinnom k tejto dobe). Predmetná adresa je miestom podnikania odporkyne 2/. Na adrese trvalých bydlísk obaja poštu nepreberali. Výška úroku z omeškania k 23. 10. 2000, čo je prvý deň po výzve - doručení žaloby bola 17,6 %, vo zvyšku presahujúcom zákonný nárok súd návrh v časti príslušenstva pohľadávky zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 150 OSP a odporcom 1/ a 2/ ako úspešnejším účastníkom sporu, súd náhradu trov konania nepriznal, keď za dôvod hodný osobitného zreteľa súd považuje okolnosť, že odporcovia poznali rozhodnutia súdov, názory odvolacích súdov a Najvyššieho súdu SR a mohli predpokladať rozhodnutie vo veci samej, nezaplatili ani časť zo žalovanej istiny navrhovateľovi, ktorý je v zlom zdravotnom stave a spôsobovali prieťahy v konaní sústavným ospravedlňovaním a znemožňovali súdu vec prejednať a rozhodnúť .
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15. dní odo dňa jeho doručenia, písomne v 3 vyhotoveniach na tunajšom súde.
Odvolanie voči rozsudku musí obsahovať tieto náležitosti:
- musí byť z neho zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané datované,
- musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie podlieha poplatkovej povinnosti v rovnakej výške ako sa platí súdny poplatok za návrh.
Ak nesplnia povinní dobrovoľne povinnosť stanovenú týmto vykonateľným rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. v plat. znení.