Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/72/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha a členov senátu JUDr. Petra Šama a JUDr. Jozefa Škraba, v právnej veci žalobcov: 1/ Mgr. N. E., bytom N. nad R., L. XXX, 2/ A. E., bytom N. nad R., L. XXX/XX, 3/ A. M., bytom N. H. R., L. XXX, 4/ M. N., bytom N. H. R., L. XXX, 5/ R. E., bytom N. nad R., L. XXX, všetci zastúpení advokátkou Mgr. Vandou Durbákovou, so sídlom v Košiciach, Krivá 23, proti žalovanej: A. M., bytom E. XXX, zastúpenej advokátom JUDr. Milošom Kaščákom, so sídlom vo Vranove nad Topľou, M.R. Štefánika 171, o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 20.3.2009 pod č.k. - 214, jednohlasne takto

rozhodol:

M e n í rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti tak, že návrh žalobcov z a m i e t a.

M e n í rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania tak, že n e - p r i z n á v a žalovanej náhradu trov konania.

N e p r i z n á v a žalovanej náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Okresný súd Vranov nad Topľou rozsudkom zo dňa 20.3.2009 rozhodol, že konaním žalovanej zo dňa 23.11.2005 voči žalobcom v 1. až 5. rade došlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania a žalobcovia v 1. až 5. rade tým boli vystavení priamej diskriminácii na základe ich etnického pôvodu. Uložil žalovanej uverejniť do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, formou platenej inzercie na serveri Rómskej tlačovej agentúry so sídlom v Košiciach, text nasledujúceho znenia: Dňa 23. novembra 2005 chcel pán N. E. so svojimi kolegami A. E., A. M., R. E. a M. N. využiť služby Pohostinstva v Čaklove, ktoré prevádzkujem ako fyzická osoba - podnikateľka, s miestom podnikania 094 21 Kladzany 200, okres Vranov nad Topľou, IČO: 3327756. Personál pohostinstva ich však odmietol obslúžiť s tým, že Rómov neobsluhujú. Po tom, čo som ja osobne bola požiadaná Rómskou tlačovou agentúrou o stanovisko k danej veci, som uviedla, že ja „sama som personálu dala nariadenie, aby neobsluhovali Rómov, pretože v minulosti, približne pred 6 - 7 rokmi, Rómovia v pohostinstve vyvolali bitku s bielymi. Na základe negatívnych skúseností som sa rozhodla, že im nebudem ustupovať. Celá republika im ustupuje a únia sa im klania“. Tieto slová boli následne 24.11.2005 publikované Rómskou tlačovou agentúrou v článku A. N. „Majiteľka pohostinstva v Čaklove zakázala personálu obslúžiť Rómov“, a to v priamej súvislosti s osobou N. E.. Tým bol menovaný a osoby, ktoré ho doprevádzali, vystavení diskriminácii a bola znížená ich ľudská dôstojnosť. Takýto zásah do práv menovaných ako príslušníkov rómskej etnickej skupiny bol protiprávny a ja sa pánovi N. E. a jeho kolegom zaň touto cestou hlboko ospravedlňujem. A. M.. Ďalej súd prvého stupňa uložil žalovanej zaplatiť žalobcom v 1. až 5. rade nemajetkovú ujmu vo výške po 165,97 Eur (5.000,- Sk) každému z nich, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcom v 1. až 5. rade trovy konania

v sume 2.039,30 Eur (61.436,- Sk) k rukám ich právnej zástupkyne, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobcovia sa spoločnou žalobou domáhali vydania rozhodnutia, v ktorom súd stanoví, že postupom personálu v pohostinskom zariadení žalovanej v Čaklove vo večerných hodinách dňa 23.11.2005 došlo vo vzťahu k nim k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania a boli vystavení priamej diskriminácii. Za to požadovali písomné ospravedlnenie, každému osobitným listom. Toto ospravedlnenie má byť vyvesené na viditeľnom mieste v prevádzke žalovanej. Osobitné ospravedlnenie N. E. má byť zverejnené na serveri Rómskej tlačovej agentúry. Žiadali tiež nemajetkovú ujmu, každý po 30.000,- Sk.

Žalovaná so žalobou nesúhlasila. Nie je si vedomá porušenia svojich povinností vo vzťahu k žalobcom. Ako živnostníčka prevádzkuje spolu s manželom pohostinstvo v obci Čaklov, kde obsluhuje všetkých zákazníkov bez rozdielu rasy, presvedčenia, národnosti a etnickej menšiny. Odmieta ale obsluhovať podnapité osoby. Nebola svedkom udalosti z 23.11.2005. O incidente sa dozvedela len z viacerých telefonátov na túto tému. Manžel ju informoval, že odmietol obslúžiť skupinu Rómov, lebo boli v podnapitom stave. Keď jej okolo obeda telefonovala nejaká pani a tvrdila, že je novinárka, a pýtala sa, prečo neobsluhuje Rómov, bola už veľmi nahnevaná. Mala pocit, že sú jej vkladané do úst také odpovede, aké chcela novinárka počuť. Ak niečo povedala, povedala to v hneve a truce. Neinformovala ju, že rozhovor bude zverejnený a na jeho zverejnenie nedala súhlas. Poprela tú skutočnosť, aby zamestnancom, resp. manželovi nariadila, aby neobsluhovali hostí, pretože sú Rómovia.

Z vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobcovia sa dňa 23.11.2005 vracali zo stretnutia na Krajskom úrade v Prešove a cestou sa zastavili na občerstvenie v pohostinstve v Čaklove, ktorý prevádzkuje žalovaná. Do miestnosti vstúpil najprv žalobca v 1. rade, ktorý objednal 1 malinovku a 5 pív. Na otázku obsluhujúceho manžela žalovanej, pre koho budú pivá, odpovedal, že pre kamarátov, ktorí práve vchádzali do miestnosti. Tých odmietol obslúžiť, preto vznikla medzi nimi slovná výmena názorov, ktorá sa skončila upozornením žalobcov, že vec oznámia polícii, na čo im manžel žalovanej sám ponúkol mobilný telefón, resp. odkázal ich na telefónnu búdku. Žalobcovia cez číslo 158 oznámili polícii vec, odkiaľ boli vyzvaní, aby sa dostavili na oddelenie, kde s nimi spíšu zápisnicu. Zápisnica bola spísaná so žalobcom v 1. rade. Ostatní žalobcovia vtedy neboli políciou vypočutí. Čakali pred budovou Obvodného oddelenia PZ vo Vranove nad Topľou, kde sa pri nich pristavil svedok Q. G.. Tento bol zamestnancom Úradu splnomocnenkyne vlády pre rómske komunity s pracoviskom vo Vranove nad Topľou. Z rozhovoru zistil, prečo sa tam zdržiavajú a ani na jednom z nich nezbadal známky opitosti, resp. požitia alkoholických nápojov. Žalobca v 1. rade dal kontakt šéfredaktorke Rómskej tlačovej agentúry v Košiciach A. N., ktorá na druhý deň po udalosti telefonicky sa informovala u žalovanej, čo sa stalo. Rozhovor bol nahratý na kazete, ktorá sa nezachovala, lebo nepredpokladala, že s odstupom času môže slúžiť ako dôkaz. Podľa zverejneného článku sa žalovaná v telefonickom rozhovore mala vyjadriť v tom zmysle, že dala pokyn svojim zamestnancom neobsluhovať Rómov, pretože v minulosti Rómovia v pohostinstve vyvolali bitku s bielymi. Niektorí museli byť odvezení do nemocnice. Na základe negatívnych skúseností s Rómami sa rozhodla, že im nebude ustupovať. Žalovaná k obsahu článku uviedla, že to povedala v afekte. Z hľadiska odstupu času už nevie citáciu v článku potvrdiť.

Vec bola šetrená Okresným riaditeľstvom PZ pod č. ČVS: ORP-97/00-VT-2007. Trestné stíhanie bolo vedené pre trestný čin hanobenia národa, rasy a presvedčenia proti manželovi žalovanej K. M.. Vec bola ukončená zastavením trestného stíhania, lebo oznámené konanie nenaplnilo skutkovú podstatu uvedeného trestného činu. Podľa manžela žalovanej, odmietol načapovať podnapitým ľuďom, a tu žalobcovia vytýkali, že ich neobsluhuje len preto, že sú Rómovia. Žalobcovia sa mu zdali hluční, mali neistý krok a leskli sa im oči.

Pred súdom boli vypočutí svedkovia, prítomní dňa 23.11.2005 v pohostinstve. Svedkovia Ing. A. S., N. M. a Ing. Z. M., ktorí sedeli pri pulte, potvrdili odmietnutie obslúžiť žalobcov zo strany pána M.. Aj podľa ich odhadu žalobcovia boli pod vplyvom alkoholu. Usúdili tak z ich hlasitej vravy a gestikulácie. Fľaša minerálky bola otvorená, ale pivo čapované nebolo. Došlo k slovnej výmene. Žalobcov bránil ten, čo objednával (žalobca v 1. rade). Nakoniec sa rozhodli vec oznámiť polícii.

Ďalší svedok S. O., ktorý v tom čase opravoval v pohostinstve hrací prístroj, počul len vravu a krik, preto sa nahol, aby videl, čo sa pri pulte deje. Zbadal tam žalobcu v 1. rade, ktorého osobne pozná. Vrava

bola preto, lebo im bolo odmietnuté poskytnutie občerstvenia, pričom sa bránili, že to bolo preto, lebo sú Rómovia. Obsluhujúci mu vysvetlil, že to bolo preto, lebo boli v podnapitom stave.

Vypočutá pracovníčka žalovanej B. S. uviedla, že od žalovanej nikdy nedostala pokyn neobsluhovať Rómov.

Podľa žalobcu v 2. rade A. E., keby boli pod vplyvom alkoholu, neboli by odišli na políciu a neboli by sa dožadovali spísania záznamu.

Manžel žalovanej K. M. má živnostenské oprávnenie na poskytovanie pohostinských služieb, ale v Čaklove má povolenie na podnikanie len žalovaná. Preto za výkon činnosti K. M. nesie zodpovednosť majiteľka zariadenia, ktorou je žalovaná.

Súd nárok žalobcov hodnotil podľa o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon), podľa ktorého štátne orgány a orgány územnej samosprávy, orgány záujmovej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby sú povinné dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania v oblastiach ustanovených týmto zákonom. Zákon v vyžaduje rovnaké zaobchádzanie v sociálnom zabezpečení, v zdravotníckej starostlivosti a pri poskytovaní tovarov, služieb a vzdelávania, kde sa zakazuje diskriminácia osôb z dôvodov ich pohlavia, rasového pôvodu, národnostného alebo etnického pôvodu. Preto súd žalobe čiastočne vyhovel. Žalovaná má živnostenské oprávnenie na podnikanie v pohostinských službách, a za konanie obsluhujúceho personálu zodpovedá majiteľ pohostinstva. Odmietnutie poskytnutia objednaných služieb bolo zo strany žalobcov posudzované ako diskriminačné konanie vo vzťahu k ich etniku - Rómom. Žalovaná strana odmietnutie odôvodnila tým, že boli v podnapitom stave. Predmetom objednávky nebol tvrdý alkohol. Nebolo preukázané, aby žalobcovia boli v stave, keď odmietnutie poskytnutia objednaných služieb je namieste. Odmietnutím poskytnutia pohostinských služieb (nealkoholických nápojov a pív) došlo vo vzťahu k nim k priamej diskriminácii na základe etnického pôvodu. Že boli žalobcovia v podnapitom stave, zaťažuje žalovanú stranu, ak odmietla poskytnutie služieb žalobcom. Vyjadrenie, ktoré žalovaná poskytla šéfredaktorke Rómskej tlačovej agentúry, svojím obsahom nezodpovedalo antidiskriminačnému konaniu. Diskrimináciou čo i len jedného zo žalobcov na základe etnického pôvodu mohli sa cítiť byť dotknutí aj ostatní Rómovia. Preto súd uložil žalovanej povinnosť zverejniť písomné ospravedlnenie na serveri tlačovej agentúry, čo súd považoval za primerané zadosťučinenie. Konaním manžela žalovanej došlo k zníženiu vážnosti a dôstojnosti žalobcov, preto im súd priznal aj nemajetkovú ujmu. Výšku súd stanovil voľnou úvahou a priznal každému zo žalobcov odškodnenie po 165,97 Eur (5.000,- Sk).

V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol. Žalovaná bola zaviazaná k náhrade trov konania 2.039,30 Eur.

Proti rozsudku okresného súdu v časti, kde bolo vyhovené nároku žalobcov, podala odvolanie žalovaná. Je si vedomá povinnosti podľa zákona č. 365, ale vo vzťahu k žalobcom ho ničím neporušila. Krajský súd už raz zrušil rozsudok okresného súdu a okresný súd bez toho, aby vyšli najavo nejaké nové skutočnosti, opätovne žalobe vyhovel. Vypočutá zamestnankyňa žalovanej B. S. nepotvrdila skutočnosť, aby mala pokyn od žalovanej neobsluhovať Rómov. Takýto pokyn sa týkal iba podnapitých osôb. Súd sa nevysporiadal so skutočnosťou, že v pohostinskom zariadení sú denne bez akejkoľvek diskriminácie obsluhovaní občania - Rómovia, žijúci alebo zdržujúci sa v obci. Nebol daný žiaden pokyn neobsluhovať Rómov. Nie je možné poprieť tú skutočnosť, že žalobca v 1. rade bol obslúžený po tom, čo si objednal nealkoholický nápoj. Vo vzťahu k nemu nedošlo k porušeniu antidiskriminačného zákona. Nevie, prečo sa mu má ospravedlniť a prečo mu bola priznaná náhrada vo výške 5.000,- Sk. Ostatní Rómovia neboli obslúžení len preto, lebo boli zjavne v podnapitom stave. Podnapitosť Rómov potvrdili svedkovia

- hostia v pohostinstve. Vec polícii oznamoval len žalobca v 1. rade, ktorý jediný nebol pod vplyvom alkoholu.

Žalovaná nebola svedkom incidentu, ktorý sa odohral v pohostinstve dňa 23.11.2005. O incidente sa dozvedela od manžela, ktorý jej oznámil, že Rómov neobslúžil, lebo javili známky požitia alkoholu. Okolo obeda jej telefonovala nejaká pani, ktorá o sebe tvrdila, že je novinárka a pýtala sa, prečo neobsluhuje Rómov. Vtedy bola veľmi nahnevaná, mala pocit, že novinárka jej chcela vložiť do úst takú odpoveď, akú chcela počuť. Keby bola k dispozícii celá páska, spor by sa objasnil. Personál bol oboznámený

so o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb, a podľa toho postupujú bez ohľadu na to, či ide o Rómov alebo nerómov. Zákon nemôže byť zneužitý tak, ako sa o to snažia žalobcovia. Dňa 14.2.2006 mala žalovaná v pohostinstve neohlásenú kontrolu SOI Prešov, zrejme na podnet žalobcov. Kontrolou nebolo potvrdené, aby Rómovia neboli riadne obslúžení. Záznam z inšpekčnej knihy pripojila. Manžel si je istý, že neporušil zákon, a žalobcovia mohli telefonovať a dokonca im ponúkol svoj mobilný telefón. Preto navrhuje odvolaniu vyhovieť.

Zástupkyňa žalobcov navrhla potvrdiť rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne. Dňa 23.11.2005 došlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania a diskriminácii žalobcov pre ich etnický pôvod. So žalobcami bolo zaobchádzané menej priaznivo ako s inými osobami v porovnateľnej situácii, kedy im bolo odmietnuté poskytnutie služieb. Odmietnutie poskytnutia služieb bolo potvrdené manželom žalovanej a ostatnými svedkami. Žalovaná urobila vyjadrenie pre Rómsku tlačovú agentúru. Žalovaná má povinnosť dokazovať, že k neobslúženiu žalobcov došlo z iného dôvodu než z dôvodu ich etnicity, čo žalovaná v konaní nepreukázala. Že žalobcovia v 2. až 5. rade boli pod vplyvom alkoholu, žalovaná takéto tvrdenie jednoznačne nedokázala. Tvrdenie o požití alkoholu žalobcami vyvrátili nielen žalobcovia, ale aj svedok G.. Výpovede svedkov M. a ostatných v tejto veci boli rozporuplné, určitým spôsobom účelové v snahe zakryť protiprávne konanie žalovanej. Bolo by v rozpore so zásadami akejkoľvek logiky, aby žalobca v 1. rade, ak mu bola riadne poskytnutá žalovanou služba, inicioval konanie a domáhal sa právnej ochrany. Žalobcovia sa nikdy nebránili mimosúdnemu urovnaniu sporu, ale zo strany žalovanej nebol doručený žiaden písomný návrh v tom smere, aby sa presne špecifikovali podmienky urovnania. Žalobcovia trvajú na tom, že došlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania so žalobcami.

Krajský súd prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľka domáhala preskúmania napadnutého rozhodnutia, a zistil, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti je potrebné zmeniť a žalobu zamietnuť. Súčasne je potrebné zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania a nepriznať žalovanej náhradu trov konania.

Žalovaná ako fyzická osoba je podnikateľkou v pohostinskej činnosti s miestom podnikania v U. č. XX. Žalovaná je s manželom v združení na základe Zmluvy o združení zo dňa 1.1.1996. Žalovaná a jej manžel sú v rovnakom postavení ako podnikatelia, ale na výkon živnosti v prevádzke v U. č. XX má oprávnenie výlučne žalovaná. K sporu medzi účastníkmi došlo dňa 23.11.2005 vo večerných hodinách (okolo 18.30 hod.), keď sa žalobcovia vracali zo služobnej cesty z Prešova. Zastavili sa v pohostinstve žalovanej v Čaklove. Pri objasnení, čo sa stalo, dochádza k vzájomným rozporom medzi tvrdeniami žalobcov a tvrdeniami svedkov prítomných v pohostinstve. Podľa žalobcu v 1. rade, po príchode do pohostinstva objednal pre seba a ostatných žalobcov nápoje a prejavil záujem o ich skonzumovanie v priestoroch pohostinstva. Tu boli odmietnutí čašníkom - K. M. s tým, že on „cigánov neobsluhuje“. Proti postupu obsluhujúceho personálu sa ohradil žalobca v 3. rade, ktorý sa spýtal čašníka M. na dôvod ich postupu. Ten zotrval na argumentácii, že neobslúži žalobcov z dôvodu, že sú príslušníkmi rómskej etnickej skupiny. Žalobcovia sa tak cítili postupom K. M. dotknutí a keď im pán M. arogantne ponúkol svoj telefónny prístroj, aby jeho postup nahlásili polícii, žalobcovia opustili priestory pohostinstva a po telefónnej výzve z polície ustanovili sa na Obvodné oddelenie PZ vo Vranove nad Topľou. Na OO PZ vo Vranove nad Topľou 23.11.2005 o 19.30 hod. bol urobený záznam so N. E.. Žalobca v 1. rade nasledujúci deň informoval o incidente Rómsku tlačovú agentúru so sídlom v Košiciach. Redaktorka agentúry A. N. telefonicky požiadala žalovanú o vyjadrenie k incidentu z predchádzajúceho dňa. Telefonický hovor bol nahrávaný na pásku, ktorá sa nezachovala. Podľa novinárky, do článku dala presnú citáciu vyjadrenia žalovanej, ktorá uviedla, že sama nariadila personálu, aby neobsluhoval Rómov. Tí mali v minulosti vyvolať s bielymi v pohostinstve bitku. Na základe týchto negatívnych skúseností sa rozhodla, že im nebude ustupovať. Preto žalobcovia podali žalobu, že konaním žalovanej voči žalobcom v 1. až 5. rade došlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania a žalobcovia boli vystavení priamej diskriminácii na základe ich etnického pôvodu.

Žalovaná nebola prítomná v prevádzke dňa 23.11.2005. O udalosti sa dozvedela len od svojho manžela v nasledujúci deň. V ten deň mala niekoľko telefonátov ohľadom incidentu. Pri tomto rozhovore mala poprieť dispozíciu personálu neobsluhovať Rómov v ichprevádzke. Žalovaná popierala vyjadrenia a citáciu uvedenú v Rómskej tlačovej agentúre.

Opačné vyjadrenie k incidentu zaujali svedkovia, vtedy prítomní hostia v prevádzke. Ing. A. S., Ing. Z. M. a N. M. zhodne potvrdili vstup žalobcu v 1. rade do pohostinstva, ktorý objednal malinovku a pivá. Ďalší hostia prišli postupne do pohostinstva. Podľa nich, žalobcovia v 2. až 5. rade javili známky požitia alkoholu, boli hluční, preto zo strany manžela žalovanej bolo odmietnuté načapovať pivo. Žalobca v 4. rade M. N. vstúpil do pohostinstva posledný a nezaregistroval podstatu sporu. Aj ďalší svedok S. O. uviedol, že po tom, čo zaregistroval krik v pohostinstve, zisťoval, čo sa stalo. Žalobcom bola odmietnutá obsluha, na čo oni hovorili, že to preto, že sú cigáni. Bola im daná odpoveď, že preto, že sú v podnapitom stave.

Žalobcovia trvali na tom, že im bola odmietnutá obsluha hneď od počiatku, keď manžel žalovanej priamo uviedol, že cigánov neobsluhuje. Podľa hostí v prevádzke, žalobca v 1. rade urobil objednávku na malinovku a pivá. Bol obslúžený a bola mu otvorená malinovka. Pri začatí čapovania piva vstúpili do pohostinstva ostatní žalobcovia. Vtedy K. M. odmietol čapovať pivo ostatným žalobcom v 2. až 5. rade s poukazom na to, že majú vypité. Z hľadiska rozdielnych výpovedí žalobcov a svedkov je sporné, či konflikt vznikol od začiatku prehlásením K. M., že cigánov neobsluhuje, alebo konflikt nastal po tom, čo žalobcovia v 2., 3. a 5. rade hlučne vstúpili do prevádzky. K. M. v domnienke, že títo sú podnapití, odmietol ďalšie čapovanie pív pre týchto žalobcov. K. M. sa odvoláva na svoju povinnosť nenalievať podnapitým hosťom (, bod 1, o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov, že zakazuje sa podávať a predávať alkoholické nápoje osobám zjavne ovplyvneným alkoholom). Dôvodom odmietnutia poskytnutia piva žalobcom neboli rasové dôvody, ale dodržiavanie zákona, že podnapitým osobám sa nemá nalievať. Ako tvrdí zástupkyňa žalobcov, K. M. nemal overené, či žalobcovia v 2. až 5. rade mali vypité, a preto neexistoval dôvod na to, aby odmietol poskytnúť služby v prevádzke v Čaklove. Došlo k protiprávnemu konaniu ako to vymedzuje (antidiskriminačný zákon), keď nebolo so žalobcami zaobchádzané rovnako pri poskytovaní pohostinských služieb. Zástupkyňa žalobcov v tejto veci poukázala na znenie zákona č. 365, že pri posudzovaní, či ide o diskrimináciu alebo nie, sa neberie do úvahy, či dôvody, ktoré k nej viedli, vychádzali zo skutočnosti alebo z mylnej domnienky. K. M. v žiadnom prípade nemal preukázané, že žalobcovia v 2. až 5. rade mali vypité, čo by bol dôvod na to, aby im odmietol načapovať pivo.

Obsluhujúci personál nemá zákonné prostriedky na to, aby testoval hostí, či požili alkoholické nápoje v takej miere, že im mohla byť odmietnutá služba v pohostinstve, že podnapitých hostí nebudú obsluhovať. K. M. odmietol obslúžiť žalobcov v 2. až 5. rade v domnienke, že títo sú už podnapití a nebude im nalievať ďalšie alkoholické nápoje. Aj pivo patrí k alkoholickým nápojom. To, že žalobcovia v 2. až 5. rade sú podnapití, K. M. usudzoval z toho, že boli hluční, leskli sa im oči a z pohybov žalobcov. Aj ostatní svedkovia uvádzali, že žalobcovia javili znaky podnapitosti, čo usudzovali z hlučného hovoru a chôdze. Podľa svedkov v prevádzke, nedošlo ku konfliktu z toho dôvodu, že K. M. odmietol obslúžiť žalobcov so slovami, že cigánov neobsluhuje, ale odmietol ich obslúžiť s odôvodnením, že podnapitých neobsluhuje. S najväčšou pravdepodobnosťou na to zareagoval žalobca v 3. rade A. M.. Jeho argumentácia spočívala vo výzve, že ich neobsluhuje len kvôli tomu, že sú cigáni. Je nesporné, že v konflikte, ktorý vznikol po odmietnutí obsluhy bez dôkazu, že žalobcovia v 2. až 5. rade sú podnapití, slovná konfrontácia sa zmenila na iracionálnu výzvu A. M., že ich neobslúži preto, že sú cigáni. To vyvolalo reakciu K. M., ktorý v emotívne vypätej situácii zareagoval nesprávnym spôsobom a potvrdil navedenie na výzvu žalobcu v 3. rade, že ich neobslúži, že sú cigáni. Je možné predpokladať, že nebolo v úmysle K. M. neobslúžiť žalobcov, ale v skratovom konaní jednej aj druhej strany sa nepostupovalo rozumne, ale prevážili emócie. Kto má pravdu, sa ťažko vysvetľuje, ak žalobcovia obhajujú svoje stanovisko v návrhu a zhodne trvajú na tom, že K. M. od začiatku odmietol obslúžiť žalobcov s poukazom na to, že cigánov neobsluhuje, ale hostia v prevádzke tvrdia opak.

Nie je možné nezohľadniť, že žalobcovia sú zaujatí na výsledku sporu, ak chcú v spore vyhrať, ale ich argumentácia je založená na vzájomne si potvrdených vyjadreniach, ktoré sú v diametrálnom protiklade k tomu, čo k udalosti hovoria prítomní svedkovia - hostia v prevádzke žalovanej. K. M. nemal relevantný dôkaz o tom, že žalobcovia v 2., 3., 4. a 5. rade sú podnapití, pokiaľ ich odmietol obslúžiť a načapovať im pivo, ktoré objednával žalobca v 1. rade. Ani žalobcovia v 1., 2., 3. a 5. rade nevedia dať takú argumentáciu, ktorá by zvrátila svedecké výpovede hostí v prevádzke žalovanej, že ku konfliktu došlo inak, ako opisujú žalobcovia v žalobe, že od začiatku K. M. odmietol obslúžiť žalobcov so slovami, že cigánov neobsluhuje. Konflikt mohol začať na základe mylnej domnienky K. M., že žalobca v 1. rade objednal pivo pre ostatných žalobcov, ktorí sa mu javili ako podnapití, ale samotná mylná domnienka K. M. nebola smerovaná k tomu, aby neobsluhoval žalobcov preto, že sú Rómovia, ale ku konfliktu

s rasovým podtextom došlo až vtedy, keď žalobca v 3. rade po odmietnutí obsluhy dal vyjadrenie, že K. M. ich neobslúži preto, že sú cigáni. Ak to K. M. potvrdil, k takejto odpovedi bol pravdepodobne vyprovokovaný práve vyjadrením A. M.. To, že v tomto spore má vyhrotenie rasový záver, možno usúdiť z výpovede M. N., ktorý posledný vstúpil do pohostinstva. Tam mu bolo oznámené, že došlo ku konfliktu A. M. so K. M. a že sa odchádza z pohostinstva.

Je nepochybné, že vyjadrením K. M., že ich neobslúži preto, že sú cigáni, boli žalobcovia dotknutí a urazení, ale nebolo preukázané, aby toto vyjadrenie povedal K. M. hneď na začiatku, keď žalobca v 1. rade dával objednávku na obsluhu. K takémuto vyjadreniu, resp. potvrdeniu slov vyjadrených A. M., že ich neobslúži preto, že sú cigáni, došlo až v dôsledku konfliktu medzi manželom žalovanej a M.. Ak sa hľadá príčina sporu, táto je v počiatočnej domnienke K. M., že má nalievať podnapitým žalobcom, čo ešte nie je diskriminačné konanie, ale nie je možné povedať, že žalovaná, resp. jej manžel, sa dopustili diskriminačného konania, pokiaľ sú manželovi žalovanej vkladané do úst vety žalobcov, ktoré nemal v úmysle povedať. K nevhodnému vyjadreniu na adresu žalobcov bol pravdepodobne vyprovokovaný jedným zo žalobcov (A. M.). Nie je sporné, že niektorí zo žalobcov už v minulosti boli v prevádzke žalovanej, boli tam obslúžení bez problémov, aj keď podľa tvrdenia žalobcu v 1. rade boli v tejto prevádzke s inými bielymi zákazníkmi, a k žiadnemu konfliktu a odmietnutiu obsluhy niektorého zo žalobcov nedošlo.

Podľa § 9 ods. 1, 2, 3 antidiskriminačného zákona, každý má podľa tohto zákona právo na rovnaké zaobchádzanie a ochranu pred diskrimináciou. Každý sa môže domáhať svojich práv na súde, ak sa domnieva, že je alebo bol dotknutý na svojich právach, právom chránených záujmoch alebo slobodách nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania. Môže sa najmä domáhať, aby ten, kto nedodržal zásadu rovnakého zaobchádzania, upustil od svojho konania, ak je to možné, napravil protiprávny stav alebo poskytol primerané zadosťučinenie. Ak by primerané zadosťučinenie nebolo dostačujúce, najmä ak nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania bola značným spôsobom znížená dôstojnosť, spoločenská vážnosť alebo spoločenské uplatnenie poškodenej osoby, môže sa tá domáhať aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Sumu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy a všetky okolnosti, za ktorých došlo k jej vzniku.

Žalobcovia podali žalobu proti žalovanej preto, lebo konaním žalovanej vo vzťahu k žalobcom v 1. až 5. rade došlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania a žalobcovia tým boli vystavení priamej diskriminácii. Odvolací súd je toho názoru, že takýto výrok rozsudku súd nemôže vydať z hľadiska znenia § 9 zákona č. 365, pretože je to skutkové vymedzenie diskriminačného konania. Ak to súd konštatuje, potom môže poškodený sa domáhať ochrany uvádzanej v § 9 ods. 2, 3 zákona č. 365. Preto súd nemôže vyhovieť výroku rozsudku v znení, že sa skonštatuje vo výroku rozsudku porušenie zásady rovnakého zaobchádzania a vystavenie priamej diskriminácii na základe etnického pôvodu, pretože súd môže v zmysle § 9 ods. 2, 3 zákona poskytnúť ochranu ukladaním, že ten kto nedodržal zásadu rovnakého zaobchádzania, má upustiť od svojho konania, ak je to možné, má napraviť protiprávny stav alebo poskytnúť primerané zadosťučinenie. Z tohto dôvodu prvý výrok rozsudku je potrebné zmeniť a návrh na určenie porušenia zásady rovnakého zaobchádzania zamietnuť.

Čo sa týka ostatných výrokov rozsudku, súd rozhodol o povinnosti žalovanej zverejniť formou platenej inzercie na serveri Rómskej tlačovej agentúry ospravedlnenie N. E. za incident z 23.11.2005. Ospravedlnenie je formulované tak, že zo strany podnikateľky - žalovanej došlo k odmietnutiu obslúženia žalobcov z dôvodu, že sú Rómovia. Ako je už vyššie uvedené pri zisťovaní skutkového stavu, príčinou pre prvotné odmietnutie obsluhy pre žalobcov v 2. až 5. rade bola skutočnosť, že K. M. nadobudol dojem, že žalobcovia v 2. až 5. rade sú podnapití, a preto im nenačapoval pivo. Podľa textu ospravedlnenia, žalovaná mala priznať, že dala personálu nariadenie, aby neobsluhoval Rómov. V konaní nebolo preukázané, aby takúto dispozíciu dala žalovaná svojmu manželovi alebo zamestnankyni B. S.. Novinárka Rómskej tlačovej agentúry A. N. nezachovala kazetu, keď nahrávala telefonický rozhovor so žalovanou. Nie je možné potvrdiť, že citácia slov žalovanej v správe Rómskej tlačovej agentúry je založená na overenej skutočnosti, že v Čaklove v pohostinstve žalovanej sa Rómovia neobsluhujú. Konflikt, ktorý vznikol 23.11.2005, jeho dôsledky a telefonáty na adresu žalovanej navodili takú atmosféru, že žalovaná mohla nekontrolovane podať také vyjadrenie, ktoré by za normálnej situácie nepovedala a ani nemala v úmysle povedať. Vytrhnutie niektorých slov žalovanej z kontextu situácie, podľa odvolacieho súdu, ešte nesvedčí o tom, aby žalovaná priamo dala dispozíciu svojej zamestnankyni B. S., resp. že by sa dohodla so svojím manželom, že Rómov nebudú obsluhovať v prevádzke v Čaklove.

Podľa výpovedí niektorých zo žalobcov, títo už predtým boli obslúžení v Čaklove bez problémov. Nie je možné potvrdiť, že v princípe žalobcovia či iní Rómovia nebudú obslúžení v prevádzke len z toho dôvodu, že sú Rómovia. Preto text ospravedlnenia N. E., v ktorom by sa uviedlo, že žalovaná dala pokyn neobsluhovať Rómov, by nezodpovedal úmyslu žalovanej, či praxi v pohostinstve. Nebolo preukázané, aby hosťom v pohostinstve, pokiaľ by boli Rómovia, boli odmietnuté služby pohostinstva. Preto aj v tejto časti odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa o návrhu žalobcu v 1. rade na text ospravedlnenia podľa žalobného návrhu a žalobu aj v tejto časti zamietol.

Súd prvého stupňa uložil žalovanej zaplatiť žalobcom v 1. až 5. rade nemajetkovú ujmu, ktorej sa domáhali podľa § 9 ods. 3 zákona č. 365. Odvolací súd v tejto časti napadnutého rozsudku zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa a žalobu zamietol. Zákon v prípade značne spôsobeného zníženia dôstojnosti či spoločenskej vážnosti dáva možnosť reparácie vo forme peňažnej náhrady, ak došlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania. Ako je vyššie uvedené, nebolo zo strany žalobcov preukázané, aby jednoznačne K. M. odmietol poskytnúť služby žalobcom na základe ich pôvodu, ale k odmietnutiu obsluhy v prvom rade došlo vtedy, keď K. M. sa domnieval, že žalobcovia v 2. až 5. rade majú vypité. Až neskôr argumentácia prerástla do rasových narážok, ktorých pôvodcom nebol K. M.. Vyjadrenie K. M., že cigánov neobsluhuje, bolo skôr reakciou na kapcióznu otázku A. M., keď si už konfliktné strany nechceli doriešiť spor, ale vzájomne sa uraziť. Nie je možné tvrdiť, že s tým začal manžel žalovanej.

Rasové otázky sú citlivou záležitosťou, ale nie je možné pri akejkoľvek situácii zneužívať svoj pôvod a domáhať sa svojej pravdy a očakávať, že druhá strana sa stiahne len z obavy, aby nebola obvinená z rasistického konania, pokiaľ nevyhovie každej požiadavke minoritného etnika. Aj K. M. mal udržať svoje emócie a nemal podľahnúť výzve na diskriminačné vyjadrenie k rómskemu etniku, ale nie je možné konštatovať, aby K. M. od počiatku odmietol obslúžiť žalobcov, ak žalobca v 1. rade, podľa tvrdenia hostí v pohostinstve, nemal problém pri objednávaní až do momentu, kým nedošli ostatní žalobcovia. Nejednalo sa o zámer, ale o domnienku manžela žalovanej, že ostatní žalobcovia nemôžu byť obslúžení, ak javia známky predchádzajúceho požitia alkoholu. Prvotnou príčinou konfliktu bol rozpor, či hosťovi poskytnúť ďalšie alkoholické nápoje, teda aj pivo, alebo to odmietnuť, ak sa nadobudne dojem, že zákon ukladá povinnosť nenalievať podnapitým osobám. Ako hlavná príčina konfliktu sa javí to, že z počiatočného nedorozumenia o stave žalobcov v 2. až 5. rade sa vyvodili závery, že neochota obslúžiť má rasový podtext, čo v súdnom konaní nebolo preukázané. V konaní nebolo preukázané, že zo strany manžela žalovanej došlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania, že nebola ochota obslúžiť hostí, pokiaľ by nebol spor, či čapovať alebo nečapovať alkoholické nápoje žalobcom v 2. až 5. rade. Nie je možné jednoznačne vyvodiť záver, že len v dôsledku vyjadrení manžela žalovanej, bez zváženia podielu žalobcov, došlo k takej situácii, že je potrebné dať za vinu len žalovanej, že v jej prevádzke došlo k zníženiu dôstojnosti žalobcov, ak bola odmietnutá požiadavka na obsluhu preto, že sú „cigáni“. „Autormi“ vyjadrenia na adresu žalobcov s rasistickým podtextom boli s vysokou pravdepodobnosťou aj samotní žalobcovia, najmä žalobca v 3. rade, ak sa domáhal svojho práva na obsluhu a odmietnutie zvalil výlučne na svoj pôvod.

Nik nesmie byť obmedzovaný na svojich právach, nesmie byť diskriminovaný kvôli svojmu pôvodu, ale nemožno každé odmietnutie niekedy aj oprávnenej požiadavky zvaľovať len na snahu o jeho diskrimináciu. Každé chovanie a vystupovanie nachádza primeranú odozvu. V danom prípade, z neadekvátneho vyjadrenia manžela žalovanej na adresu žalobcov, ale aj z hľadiska okolností, ktoré vtedy v prevádzke nastali, nemožno jednoznačne konštatovať, že manžel žalovanej od počiatku diskriminoval žalobcov a mal v úmysle znížiť dôstojnosť a spoločenskú vážnosť žalobcov. Nebolo preukázané, aby manžel žalovanej porušoval zásadu rovnakého zaobchádzania pre etnický pôvod žalobcov. Nie je možné konštatovať, že konaním manžela žalovanej bola značným spôsobom znížená dôstojnosť a spoločenská vážnosť žalobcov, a preto by im mala patriť náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch. Krajský súd preto zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa aj v tejto časti rozsudku a návrh žalobcov na nemajetkovú ujmu 165,97 Eur (5.000,- Sk) zamietol.

Súd prvého stupňa rozhodol o nároku žalobcov na náhradu trov konania, pretože mali úspech v spore pred súdom prvého stupňa. Vzhľadom na rozhodnutie odvolacieho súdu, keď nárok žalobcov zamietol, bolo potrebné zmeniť výrok rozsudku súdu prvého stupňa aj o trovách prvostupňového konania. Neúspešní žalobcovia nemajú právo na náhradu trov prvostupňového konania. Úspešná žalovaná by mala podľa právo na náhradu trov prvostupňového konania. Odvolací súd v

tejto veci použil ustanovenie a žalovanej nepriznal náhradu trov konania. Dôvody hodné osobitného zreteľa, prečo úspešnej žalovanej nepriznal náhradu trov konania, súd vidí v tom, že manžel žalovanej sa mohol zdržať vyjadrení vo vzťahu k žalobcom, aj keď k nim bol navedený. V konflikte si mal zachovať toľko súdnosti, aby nevyhrocoval situáciu, ako to urobil, keď núkal žalobcom svoj telefón, aby zavolali políciu na došetrenie konfliktu s náznakmi rasovej diskriminácie. Z toho dôvodu krajský súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách prvostupňového konania a žalovanej nepriznal náhradu trov prvostupňového konania.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s . Úspešná žalovaná má právo na náhradu trov odvolacieho konania. Keďže konflikt v spore vznikol aj zapríčinením manžela žalovanej, nie je vhodné riešiť trovy konania v tom smere, aby hociktorej zo zúčastnených strán v spore bola priznaná náhrada trov. Obe strany nesú vinu na konflikte. Nie je žiaduce vyhrocovať ďalší konflikt aj povinnosťou jednej strany zaplatiť druhej strane súdne trovy. Preto krajský súd nepriznal žalovanej náhradu trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.