Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1To/28/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Anny Mihálikovej a sudcov JUDr. Adriany Gallovej a JUDr. Vladimíra Kuráka, na verejnom zasadnutí konanom 5. decembra 2023 prejednal odvolanie podané obžalovaným A. B., nar. XX.X.XXXX, proti rozsudku Okresného súdu Žilina, sp.zn. z 13.1.2023 a takto

rozhodol:

Podľa , z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Žilina, sp.zn. z 13.1.2023.

Na základe , podľa

obžalovaného A. B., nar. XX.X.XXXX v C., trvale bytom D. E. XXX, F. G.,

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby Okresnej prokuratúry Žilina č. zo dňa 30.10.2020, doručenej Okresnému súdu Žilina dňa 2.11.2020, pre skutok obžalobou právne kvalifikovaný ako zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák., s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák., ktorý mal spáchať tak, že:

dňa 10.7.2019 v popoludňajších hodinách v byte vo D. E. XXX/X, okr. G., požadoval od priateľky H. I., nar. XX.X.XXXX, tr. bytom J., K. J. XXX, okres H. L., M. republika, pohlavný styk, ktorý ona odmietala, keď sedela v obývacej izbe na gauči, tak k nej prišiel a pritiahol si ju k sebe, opäť ho slovne odmietala, aby ju nechal, že nechce, avšak on to neakceptoval, násilím ju vyzliekol donaha, kedy sa už bránila, odstrkovala ho a opäť mu povedala, že to nechce, načo ju dotiahol ku dverám z bytu na chodbu, dvere otvoril a povedal jej, aby si vybrala, že buď sa s ním vyspí, alebo ju vyhodí nahú pred dom a tam ju dokope, preto upustila od kladenia odporu a napokon k pohlavnému styku proti jej vôli došlo,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Žilina, sp.zn. z 13.1.2023 bol obžalovaný A. B. uznaný za vinného zo zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák., s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák., na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Za to súd obžalovanému podľa § 199 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. uložil trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov, na výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní konanom 13.1.2023 vyplýva, že obžalovaný ihneď po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku zahlásil voči citovanému rozsudku odvolanie do všetkých jeho výrokov. Prokurátorka si ponechala lehotu na podanie odvolania (č.l. 477 súdneho spisu).

Obžalovaný odvolanie písomne odôvodnil prostredníctvom svojho zvoleného zástupcu podaním doručeným súdu dňa 23.3.2023 (na č.l. 518-541 súdneho spisu). Z podstatných dôvodov odvolania vyplýva nasledovná argumentácia: Napadnuté výroky rozsudku považuje za nesprávne, pretože súd na základe vykona-ného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a záverom a tým aj k nespráv-nym právnym záverom. Hodnotenie dôkazov súdom nebolo založené na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo a v ich súhrne a zároveň sa súd prvého stupňa nedosta-točným spôsobom vysporiadal so skutočnosťami svedčiacimi v prospech obžalovaného. Preto sa nestotožnil so záverom súdu o jeho vine, o ktorej existujú dôvodné pochybnosti. Primárne obžalovaný namietal hodnotenie jediných priamych dôkazov o skutku - výpoveď obžalova-ného a výpoveď poškodenej H. I. (ďalej len „svedkyňa-poškodená“). Z citovanej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd odôvodnil nevierohodnosť výpovede obžalovaného iba okolnosťami svedčiacimi o údajnej vierohodnosti výpovede svedkyne - poškodenej v rozpore s rozhodnutím R 6/1970. Ani všeobecné konštatovanie súdu o tom, že výpoveď obžalovaného mala byť nepravdivá, nehodnoverná a účelová, učinená v snahe vyhnúť sa trestnoprávnej zodpovednosti, nedokáže zhojiť daný nedostatok v postupe súdu. O to viac je tento nedostatok nenapraviteľný, keď jeho výpoveď v postavení obžalova-ného je jediným iným priamym dôkazom o skutku okrem výpovede samotnej svedkyne - poškodenej. Pripomenul, že obžalovaný má právo brániť sa akýmkoľvek spôsobom, teda nepochybne môže aj popierať tvrdenia uvádzané svedkyňou - poškodenou. Takýto postup obhajoby v snahe vyhnúť sa trestnoprávnej zodpovednosti preto nemožno vyhodnocovať ako skutočnosť, ktorá by mala mať za následok nevierohodnosť výpovede obžalovaného. Výpoveď obžalovaného je dôkazom rovnocenným s ostatnými dôkazmi, čo potvrdil aj Krajský súd v Žiline v rozsudku zo dňa 13.1.2022, sp.zn. . Pri hodnotení jeho výpovede sa súd nevysporiadal s viacerými podstatnými skutočnosťami. Aj obžalovaný vedel veľmi dobre popísať okolnosti skutku, v priebehu celého trestného konania vypovedal konzistentne, neboli v nich prítomné rozpory týkajúce sa podstatných skutkových okolností a jeho tvrdenia boli podporené ďalšími nepriamymi dôkazmi, a to najmä svedeckými výpoveďami L. B. A., L. B. I., N. B., O. B., či H. D.. Za jediný hodnoverný priamy dôkaz súd považoval výpoveď svedkyne - poškodenej. Nestotožnil sa so záverom súdu, že výpoveď svedkyne - poškodenej mala byť konzistentná, logická a súladná s ostatnými zabezpečenými dôkazmi. Poukázal na nezrovnalosti vo výpovedi svedkyne - poškodenej od podania trestného oznámenia až po jej výpoveď na hlavnom pojednávaní, pre ktorú nemôže slúžiť ako jediný priamy dôkaz preukazujúci vinu. Pri podaní vysvetlenia dňa 10.9.2019 svedkyňa - poškodená na polícii uvádzala iné skutočnosti, ktoré sa udiali po skutku, ktoré o niekoľko dní dňa 18.9.2019 doplnila a tieto podstatným spôsobom zmenila. Ďalšie rozpory sa týkali frekvencie ich intímneho spolužitia, v spôsobe, akým mala údajne prejavovať odpor počas pohlavného styku. Súd vzhliadol naplnenie skutkovej podstaty trestného činu znásilnenia v existencii bezprostrednej hrozby násilia, ktorú mal obžalovaný adresovať svedkyni - poškodenej slovným spojením, že pokiaľ s ním nevykoná súlož, tak ju vyhodí nahú pred vchod a tam ju ešte dokope. Pokiaľ ide o tento dovetok, svedkyňa - poškodená ani v tomto tvrdení nebola konzistentná. Vo výpovedi v prípravnom konaní, teda iba niekoľko mesiacov po podaní trestného oznámenia, na priamu otázku vyšetrovateľa, čo by jej dokázal obžalovaný urobiť, keby sa stále vzpierala súloži, svedkyňa - poškodená uviedla nasledovné: „Vyhodil by ma nahú von pred vchod. On mi dal na výber, on by bol schopný toho.“ Svedkyňa - poškodená na túto priamu otázku vyšetrovateľa vôbec neuviedla, že by ju bol schopný pred vchodom dokopať. Ďalej poukázal na rozpor výpovede svedkyne - poškodenej s výpoveďou svedkyne B. E.. Menovaná svedkyňa k tomu, či A. voči H. použil nejaké násilie v tej chvíli, to nevedela, to jej poškodená nehovorila. Svedkyňa

- poškodená teda B. E. bezprostredne po skutku neuviedla, že by obžalovaný voči nej v deň, kedy sa mal skutok stať, použil nejaké násilie. Z výpovede tejto svedkyne je zrejmé, že svedkyňa - poškodená tejto svedkyni pomerne podrobným spôsobom popisovala priebeh skutku, ktorý sa mu kladie za vinu. Javí sa teda nelogické, prečo by svedkyňa - poškodená zamlčala tejto svedkyni ako svojej najlepšej

kamarátke práve takúto zásadnú skutočnosť, ktorá je condicio sine qua non pre naplnenie skutkovej podstaty trestného činu znásilnenia. Následne poukázal na motív poškodenej, ktorý ju viedol k podaniu trestného oznámenia, na ktorý uvádzal v priebehu celého trestného konania. Tento jednoznačne súvisel s úpravou styku k maloleté-mu dieťaťu, aby mu v čo najväčšom rozsahu obmedzila stretávanie sa so synom, nakoľko návrh na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému synovi, ako aj trestné oznáme-nie pre zločin znásilnenia podala približne v rovnakom období. Naviac svedkyňa - poškodená prezentovala nespokojnosť so spôsobom a rozsahom styku obžalovaného so synom, čo vyply-nulo z jej výpovede v prípravnom konaní. Na základe týchto skutočností práve výpoveď svedkyne - poškodenej mala byť vyhodnotená ako nedôveryhodná a súd sa nemal jedno-stranne pridržiavať jej tvrdení a na ich základe vyvodiť záver o jeho vine. Nestotožnil sa s hodnotením výpovedí svedkov, ktorí vypovedali v prospech obžalo-vaného. Je zrejmé, že konajúci súd zaujal pri hodnotení výpovedí svedkov navrhnutých obžalovaným a výpovedí svedkov navrhnutých svedkyňou - poškodenou dvojaký prístup. Zatiaľ čo svedecké výpovede ním navrhnutých svedkov považoval za zaujaté a ovplyvnené existujúcim blízkym vzťahom medzi obžalovaným a týmito svedkami, takýto záver vôbec nekonštatoval pri hodnotení svedeckých výpovedí najlepšej kamarátky a matky svedkyne - poškodenej, ktoré sú nepochybne blízkymi osobami svedkyne - poškodenej. Nemožno opomenúť, že svedkovia L. B. ml. a O. B. boli prvými osobami, ktoré sa o skutku dozvedeli a títo boli ako prví v kontakte so svedkyňou - poškodenou po inkrimino-vanom skutku. Výpovede týchto svedkov boli konzistentné pri popise bezprostredných reakcií a fyzického či psychického rozpoloženia svedkyne - poškodenej po skutku, v tomto smere boli ich výpovede nemenné. Práve tejto časti výpovedí uvedených svedkov popisujúcej reakcie a rozpoloženie svedkyne - poškodenej po súloži mal súd venovať väčšiu pozornosť a nemal sa až tak sústrediť na to, či podľa subjektívnych názorov daných svedkov obžalovaný bol alebo nebol schopný spáchať uvedený skutok. Nestotožnil sa ani so záverom súdu, že rodičia obžalovaného

- svedkovia L. B. I. a N. B. sa nevedeli vyjadriť k aktuálnemu spolužitiu obžalovaného so svedkyňou - poškodenou a že ich výpovede mali byť ovplyvnené až príkro výraznými zápornými postojmi k svedkyni -poškodenej. Výpovede jeho rodičov podrobne opisovali hádky obžalovaného so svedkyňou - poškodenou v čase, keď bývali s nimi v spoločnej domácnosti, pričom súčasťou týchto hádok boli aj fyzické prejavy, t.j. útoky zo strany svedkyne - poškodenej voči obžalovanému, teda jednoznačne potvrdzovali skutočnosť, že svedkyňa- poškodená sa vedela fyzicky brániť, resp. fyzicky dokázala zaútočiť voči nemu. Tieto okolnosti majú nepochybne vplyv na posúdenie, či svedkyňa - poškodená prejavovala, resp. mohla prejavovať odpor pri inkriminovanej súloži, pokiaľ s ňou nesúhlasila. Svedkyňa B. E. len sprostredkovala súdu informácie, ktoré jej povedala svedkyňa - poškodená. Následne sa obžalovaný vyjadril k skutkovým okolnostiam, za ktorých malo dôjsť ku skutku. Súd sa v rámci odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyjadril k tomu, čo považoval za motivujúci faktor, ktorý mal viesť k spáchaniu skutku. V tejto súvislosti obžalovaný zdôraznil, že v rámci celého trestného konania nebol dokazovaním zisťovaný motív. Takéto konštatovanie súdu považuje za arbitrárne, nakoľko vôbec nemá oporu v žiadnom z vykona-ných dôkazov. Je vylúčené, aby si súd takýmto spôsobom svojvoľne vytváral závery o motíve trestnej činnosti. Spochybnil jednoznačný záver súdu, že súčasťou hrozby násilia mal byť dovetok, že svedkyňu - poškodenú nahú pred dverami dokope, čo súd nemohol vyvodiť z vykonaného dokazovania. O tomto dovetku sa nezmienil ani žiadny iný svedok, či už svedok navrhnutý obžalovaným alebo svedkyňou - poškodenou. Dokonca jej najlepšia kamarátka - svedkyňa B. E. sa nevedela k tejto otázke vo svojej prvej výpovedi vyjadriť. Súd tým, že prijal za preukázané tvrdenie, že súčasťou hrozby bezprostredného násilia bol aj vyššie uvedený dovetok, si svojvoľne dotvoril skutkové závery, ktoré sú pre naplnenie skutkovej podstaty trestného činu znásilnenia smerodajné. Súd sa nedostatočne vysporiadal s momentom, kedy mal obžalovaný adresovať svedkyni - poškodenej údajnú hrozbu bezprostredného násilia, či to bolo pred pohlavným stykom, ako tvrdila svedkyňa - poškodená, alebo to bolo v priebehu súlože, tak ako tvrdil obžalovaný. Všeobecný záver len o údajnej účelovosti výpovede obžalovaného, v záujme vyhnúť sa trestnej zodpovednosti, je nepostačujúci, nakoľko ide o mimoriadne podstatnú okolnosť, na základe objasnenia ktorej možno dospieť k záveru, či v tomto prípade bola naplnená skutková podstata trestného činu znásilnenia, alebo nie. V priebehu vedeného trestného konania mnohokrát opakoval, že v rámci sexuálneho styku bežne medzi nimi dochádzalo k hádkam, výčitkám, a to aj priamo v priebehu aktu. Negatívna komunikácia medzi nimi počas pohlavného styku nebola niečím nezvyčajným. Z výpovede jeho otca, matky, ale predovšetkým brata vyplynulo, že obžalovaný a poškodená mali medzi sebou hádky, no nikdy ju fyzicky nenapadol. Samotná svedkyňa - poškodená potvrdila, že brat obžalovaného L. B. A.. riešil hádky a konflikty, ktoré

vznikali medzi obžalovaným a svedkyňou - poškodenou na pravidelnej báze, nebol svedkom žiadneho fyzického útoku voči svedkyni - poškodenej. Nakoľko obžalovaný v minulosti svedkyni - poškodenej fyzicky neubližoval, javí sa nelogické, prečo počas tohto inkriminovaného pohlavného styku mala svedkyňa - poškodená pociťovať dôvodnú obavu z hrozby použitia okamžitého fyzického násilia z jeho strany. Ďalej sa zaoberal intenzitou a mierou vážne kladeného odporu. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 27.1.2009, sp.zn. : „O vážne mienený odpor ženy ide vtedy, ak uvedené rozhodnutie ženy, nevôľa k pohlavnému styku trvá od počiatku a pretrváva počas celého násilného konania útočníka, pričom táto jej nevôľa musí byť spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti daná navonok (k čomu môže dôjsť jej aktívnou rezistenciou), resp. musí byť z okolností prípadu zrejmá. Pokiaľ ide o intenzitu a prejavy „vážne mieneného odporu“, krajský súd poznamenáva, že tieto sú závislé od okolností konkrétneho prípadu, ... Nedostatok prejavu odporu, v prípade, keď tento prejavený mohol byť, v zásade oslabuje možnosť jeho posúdenia ako vážne mieneného.“ Dal do pozornosti aj uznesenie Krajského súdu v Trenčíne z 5.3.2018, sp.zn. , že v prípade manželky musí byť prejavený nesúhlas intenzívnejší, aby napríklad sa manžel nemohol domnievať, že ide len o určitú „nechuť“ k sexuálnemu styku, keď následne je sexuálny styk už prinajmenšom „neodmietaný“ zo strany žiadneho manžela. Obžalovaný má za to, že od svedkyne - poškodenej ako jeho družky, ktorá s ním žila niekoľko rokov v spoločnej domácnosti, možno rovnako ako v prípade manželky v zmysle citovaného judikátu spravodlivo predpokladať a očakávať zreteľnejšie prejavenie nesúhlasu so súložou. Ako vyplynulo aj z výpovedí svedkov (jeho otca, matky, predovšetkým brata L. B. A..), keď v minulosti došlo medzi obžalovaným a svedkyňou - poškodenou k hádkam a konfliktom, svedkyňa - poškodená aktívne fyzicky vystúpila voči obžalovanému, o čom svedčí aj skutok, kedy mu telefónom rozbila hlavu, ktorú skutočnosť aj poškodená sama potvrdila. Teda svedkyňa

- poškodená vedela vyjadriť svoj nesúhlas voči jeho konaniu a názorom aj fyzickými prejavmi. Preto aj v zmysle vyššie citovaných rozhodnutí krajských súdov a s prihliadnutím na správanie svedkyne - poškodenej v minulosti počas ich konfliktov, má za to, že pokiaľ svedkyňa - poškodená skutočne mienila svoj nesúhlas so súložou, mala svoj odpor prejaviť fyzicky, či emocionálne, napríklad krikom. Svedkyňa - poškodená potvrdila, že po skutku jej nezostali žiadne zranenia, či už zranenia rúk, iných častí tela, škrabance, modriny, prípadne poranenie pohlavných orgánov. Takisto ani nekričala, čo by nepochybne boli počuli susedia v bytovke. Uvádzala, že sa na začiatku bránila najmä slovne, odstrkovaním obžalovaného, avšak na druhej strane sama uviedla, že počas styku už nehovorila nič. Svedkyňa - poškodená vo svojej výpovedi výslovne nepoprela informáciu, že boli dohodnutí, že keď príde obžalovaný z práce, tak sa pomilujú. Odpovedala, že si to len nepamätá a nechce klamať. Opakovane poukázal na judikát zo záverečnej reči R 6/1978, že pokiaľ mu svedkyňa - poškodená telefonicky vyjadrila súhlas so súložou a táto bola teda „plánovaná“, ak aj spočiatku svedkyňa

- poškodená určitým spôsobom prejavovala nevôľu so súložou, ale následne počas samotného aktu súlože už nič nehovorila, dôvodne sa domnieval, že zo strany poškodenej išlo len o určitú nechuť, či predstieraný odpor so stykom, že tento odpor nebol vážne mienený. Obžalovaný sa vyjadril aj k okolnostiam bezprostredne po súloži. V prvom rade uviedol, že svedkyňa

- poškodená ostala v jeho spoločnosti bezprostredne po žalovanom skutku, dokonca v danú noc spali v jednej posteli, svedkyňa - poškodená vôbec navonok neprejavila, že by jej jeho spoločnosť bola nepríjemná, či vyvolávajúca v nej strach alebo akúkoľvek úzkosť či traumu. L. B. ml. bol prvou osobou, s ktorou bola svedkyňa - poškodená v kontakte po skutku, pričom tento svedok popisoval konzistentným spôsobom, ako svedkyňu - poškodenú našiel v byte. Svedok uviedol, že bola normálne domácky oblečená, otvorila mu bez problémov, mala pustený televízor, niečo písala alebo pozerala na telefóne. Prišla mu vážna alebo nahnevaná. Pôsobila takým bežným dojmom, nebolo tam nič výrazné. Ak svedok popisoval plač svedkyne - poškodenej, k tomuto došlo až počas hádky obžalovaného a svedkyne - poškodenej, ktorá sa odohrala v prítomnosti svedka. Pokiaľ bola sama so svedkom, tak neplakala a svedok nepozoroval na nej žiadne znaky psychického rozrušenia. Pri svedkyni O. B. súd opomenul poukázať na tú časť jej výpovede, kde uviedla, že takých situácií, keď jej H. písala, bolo viac, svedkyňa zakaždým volala manželovi, aby to išiel riešiť. Takže SMS-ka, ktorú svedkyňa poškodená poslala O. B., vôbec nepredstavovala nejakú nezvyčajnú aktivitu svedkyne - poškodenej, tak ako sa to snaží vykresliť súd. Trestné oznámenie podala svedkyňa - poškodená zhruba dva mesiace po tom, ako malo dôjsť ku skutku. Obžalovaný nepopiera potrebu svedkyne - poškodenej, spočívajúcu v zabezpečení bývania

a starostlivosti o syna, avšak na druhý deň po žalovanom skutku sa nachádzala v bezpečí u svojich rodičov. Pokiaľ teda tvrdí, že mala z neho strach, je potom absolútne nelogické, prečo trestné oznámenie podala až s odstupom dvoch mesiacov, mohla tak nepochybne urobiť na druhý deň. V konečnom dôsledku bolo toto trestné oznámenie podané až na základe poskytnutia psychickej podpory zo strany jej najlepšej kamarátky B. E., rodiny a následného vyjadrenia jej právnej zástupkyne. Samotná kúpa tabletky „po“ v žiadnom prípade nepotvrdzuje, že mal svedkyňu - poškodenú znásilniť. Túto tabletku svedkyňa - poškodená nepožila po prvýkrát. V ďalšej časti obžalovaný poukázal na základnú zásadu trestného konania „in dubio pro reo“. Súd založil svoje rozhodnutie nie na pravdivých faktoch, ale iba na tých pravdepodobných, pričom takýto postup súdu nemôže obstáť, nakoľko aj po vykonaní dokazovania a jeho vyhodnotení zostali viaceré pochybnosti ohľadom skutkových zistení, najmä pochybnosti o priebehu inkriminovaného pohlavného styku, či bol súčasťou údajne hroziaceho bezprostredného násilia voči svedkyni - poškodenej aj dovetok, že ju nahú pred vchodom ešte dokope, či svedkyňa - poškodená prostredníctvom telefonického kontaktu s ním vopred nevyjadrila súhlas so súložou, či vôbec mala svedkyňa - poškodená prejavovať odpor voči vykonávanej súloži, či podanie trestného oznámenia s dvojmesačným časovým odstupom nemohlo sledovať poškodenie jeho osoby a obmedzenie styku s jeho maloletým synom. Za daných okolností súd nemohol dospieť k odsudzujúcemu rozsudku, a to aj s prihliadnutím na vyššie citovanú rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR vo vzťahu k uplatneniu a obsahu zásady „in dubio pro reo.“ K výroku o treste uviedol, že pokiaľ popiera v celom rozsahu svoju vinu za skutok, je zároveň presvedčený, že neboli splnené podmienky pre vydanie odsudzujúceho rozsudku. Vyjadril sa aj k spôsobu a výške uloženého trestu odňatia slobody. Doposiaľ nikdy nebol súdom trestaný, v minulosti viedol a naďalej vedie riadny život. Nie je právne udržateľné, aby súd vyvodil záver o nevedení riadneho života za jediný priestupok proti občianskemu spolunažívaniu ako jediný exces z jeho správania a za štyri priestupky na úseku cestnej premávky nepatrnej závažnosti. O tom, že vedie riadny partnerský život, svedčí aj skutočnosť o aktuálnom partnerskom vzťahu, ktorý je harmonický a bezkonfliktný. Dal do pozornosti zásadu personalizácie uloženého trestu. V rámci trestného konania bolo preukázané, že má veľmi pekný vzťah s maloletým synom. Pokiaľ by mu súd obmedzil osobnú slobodu na obdo-bie siedmich rokov, nepochybne by to malo vplyv na samotného maloletého syna a hrozilo by, že by bol úplne vytesnený z jeho života. Na tento rozmer súd pri určovaní výmery trestu úplne opomenul. S prihliadnutím na túto skutočnosť (vzťah a styk s maloletým) by do úvahy prichádzalo aj mimoriadne zníženie trestu podľa Tr. zák. S ohľadom k vyššie uvedenému navrhol, aby odvolací súd podľa , , alebo písm. e) zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu a podľa vrátil vec okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, alternatívne aby odvolací súd podľa rozhodol vo veci sám rozsudkom tak, že obžalovaného oslobodí spod obžaloby.

Súčasťou spisového materiálu nie je vyjadrenie prokurátora, resp. splnomocnenca poškodenej k odvolaniu obžalovaného.

V konečnom návrhu na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní prokurátorka navrhla podľa odvolanie obžalovaného podané prostredníctvom jeho zástupcu zamietnuť ako nedôvodné. K návrhu prokurátorky sa pripojila aj splnomocnená zástupkyňa poškodenej. Obhajca zopakoval svoj návrh z odvolania, aby odvolací súd v zmysle , , , rozsudok okresného súdu zrušil v celom rozsahu a podľa mu vec vrátil, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, alternatívne aby odvolací súdu podľa sám rozhodol rozsudkom vo veci tak, že obžalovaného oslobodí spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Žilina zo dňa 30.10.2020, sp.zn. -18 pre trestný čin znásilnenia podľa , , s poukazom na Tr. zák., a to z dôvodu podľa , že skutok sa nestal. Obžalovaný A. B. v konečnom návrhu uviedol, že je mu úprimne ľúto, čo sa stalo. Poškodenej nikdy nebránil, aby odišla, neznásilnil ju, mrzí ho, že tento vzťah takto dopadol. Majú spolu krásneho syna, preto verí, že budú spolu vychádzať aj do budúcna. So synom má super vzťah, stretáva sa s ním a bývalou partnerkou štyrikrát do mesiaca a normálne spolu komunikujú. Pridržiaval sa návrhu svojho obhajcu.

Krajský súd, ako súd odvolací, predtým ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa , zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané včas, v lehote stanovenej v , bolo podané oprávnenou osobou v súlade s , odvolanie spĺňa náležitosti

ods. 1, ods. 2 a nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle , a preto odvolací súd nepostupoval podľa

Podľa ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa alebo nezruší rozsudok podľa , preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnu-tých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa

Krajský súd na podklade podaného odvolania obžalovaného rozsudok prvostupňového súdu preskúmal vo všetkých výrokoch a dospel k záveru, že s dôvodmi odvolania obžalovaného sa dá čiastočne súhlasiť, ale pre rozhodnutie krajského súdu bol podstatný iný dôvod, na ktorý ďalej bližšie poukáže.

Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie zákonným spôsobom a v rozsahu postačujú-com na rozhodnutie o obžalobe prokurátora. Z takto zisteného skutkového stavu veci vychá-dzal aj krajský súd pri rozhodovaní o odvolaní obžalovaného. Okresný súd vykonal dokazova-nie najmä výsluchom obžalovaného A. B., svedkyne - poškodenej H. P., E. I., svedkov: L. B. A., O. B., L. B. I., H. D., B. E., P. A., prečítaním výpovede I. I., prečítaním znaleckých posudkov Mgr. E. Kollárovej, znalkyne z odboru psychológia č. 2020/03 zo dňa 30.5.2020 a znaleckého posudku MUDr. S. Kollára, znalca z odboru zdra-votníctva a farmácia, odvetvie psychiatria a sexuológia č. 61/2020 z 18.3.2020. Opis jednotli-vých dôkazov krajský súd prevzal z odôvodnenia napadnutého rozsudku v celom rozsahu:

„Z vykonaných dôkazných prostriedkov súd následne poukazuje na podstatné skutočnosti, ktoré zistil a tieto pokladal za skutočnosti dôležité pre posúdenie viny obžalovaného A. B.. Obžalovaný A. B. sa cítil byť zo žalovanej trestnej činnosti nevinný. Odvtedy prešla nejaká doba. S priateľkou mali nie jednu hádku, hádavali sa dosť často. Najskôr bývali u jeho rodičov, tam sa vzťahy škriepili, pretože jeho bývalá priateľka –poškodená, nedokázala vychádzať s jeho matkou, takže bol vlastne medzi dvoma stenami, často sa hádavali. Myslel si, že problém je v tom, že by mali bývať sami. Kvôli tomu sa aj rozišli, ona kvôli tomu na nejaký čas aj odišla do F.. Takže človek ju mal rád, chcel, aby sa to nejako urovnalo, kúpil 3-izbový byt, kde sa potom presťahovali. Myslel si, že sa to zmení, keď ešte bývali u rodičov, tak mu bývalá priateľka hovorila, že kebyže bývajú spolu sami, že nepotrebujú chodiť ani po dovolenkách, len aby bývali sami. Tým pádom, keď kúpil byt, bolo to chvíľu dobre, hádky neprestali a začala mu ukazovať ako jej kamarátky chodia po dovolenke. Bohužiaľ žili z jednej výplaty, ťahal všetko sám, nemal toľko prostriedkov, aby ju bral ešte aj po dovolenkách, na stravu od nej nebral žiadne peniaze, malému kupovali raz za čas veci v Pepcu, to takisto platil on. Už keď nebolo tých peňazí tak, ako by malo byť, tak už začali aj hádky, problémy, čo začal asi riešiť zle, pretože keď sa už často hádavali, bolo mu niekedy lepšie ísť sa ukľudniť niekde na pivo. Bolo to neriešiteľné, pretože sa hádavali často. A keď jej povedal, že ak sa jej nepáči, tak môže ísť, že nie je na reťazi, chodievala sa sťažovať aj k jeho rodičom. Ich hádky prebiehali tak, že sa pohádali, následne bolo dobre, išli na prechádzku. Tým, že sa hádavali stále, ich sex vždy prebiehal tak, že najskôr bola hádka, nebolo to ani jeden ani dvakrát, že spolu spali a ona mu popritom vyčítala, že on si zájde na pivo s chalanmi. Ten skutok, keď sa vtedy stal, tak on za ňou vtedy prišiel z práce, poprosil ju, že nech ide k nemu, ona išla vyložiť práčku, on na ňu potom čakal, ona išla potom robiť niečo iné, tak jej povedal, že či z neho robí srandu. Tým pádom mu začala zase vyčítať, že mu bude furt robiť ústupky a on si bude chodiť na pivo. Začali spolu spať s tým, že počas sexu výčitky neprestali. Tým, že to nebolo prvýkrát tak človek proste vybuchol a vtedy jej povedal to slovo, že nech už zavrie ústa, pretože ju vyhodí za dvere, už mu to išlo na nervy. V rámci partnerského vzťahu mu stále vyčítala, dokonca jej povedal to slovo, potom spolu dospali, samozrejme rýpala ďalej, tak sa zobral a išiel na pivo. Dokonca sa mu už aj stalo, že keď sa dohádali a nechcel tam s ňou byť, chcel sa zobrať z bytu preč, v tom mu zamkla dvere a zozadu mu trafila hlavu hranou telefónu a rozbila mu ju, má aj jazvu. Od nervov, čo si to ona dovoľuje, zavolal aj policajtov, ktorí mu hneď na oplátku volali, že čo sa stalo. Tak im povedal, že o čo sa jedná, že mu priateľka rozbila hlavu, ale chceli počuť aj ju, že či je v poriadku. Čo sa týka toho, ako to ona uvádzala, ono to bolo tak, že on sa zobral na to pivo a vzápätí, chvíľu po tom mu volal brat, že nech príde. On sa zobral, išiel na ten byt. Nepamätá si, čo mu brat povedal, ale vyšiel s tým na neho, že čo urobil, že či môže aj vlastnú babu znásilniť. Obžalovaný bol z toho zaskočený, že o akom znásilnení rozpráva a v tom mu brat uviedol, že H. mu povedala, že obžalovaný jej povedal, že ju holatú vyhodí za dvere. Nikto nič neriešil, samozrejme sa to ukľudnilo, spala s ním aj so synom v jednej posteli, nič sa nedialo. Na druhý deň išiel do práce

a potom mu volala matka, že bývalá odišla. Bolo to takto asi tretíkrát. Už mal dosť tých hádok, stále ju naháňať, už bolo vidno, že je to nezachrániteľné, tak to už prestal riešiť. Nejaké dva mesiace chodil pre syna bez súdneho rozhodnutia s tým, že mu ho vôbec nemusela dať, keby sa ten skutok stal. Dávala mu ho pravidelne, žiadna známka toho, že by mu niečo vytkla do oči. Len, keď sa už začali hádať skrz malého, pretože obidvaja k nemu majú silný vzťah, tak potom mu začala robiť problémy, prišiel mu papier zo súdu o styk, čo ani nevedel, že také niečo je, lebo to čítala matka, že to podáva na súd, čo mu až tak nevadilo, že budú mať upravený styk. Lenže ten papier matka prečítala asi po dvoch mesiacoch, že ho udáva za znásilnenie, čomu nechápal. Keď mali aj ten súd o malého, tak ona ho tam opisovala ako nezodpovedného, že sa nevie o neho starať. Lenže potom, keď sa sudkyňa začala vypytovať, tak sa prišlo na to, že obžalovaný jej malého pomáhal prebaľovať, uspávať, aj kúpať, kedy sa už poškodená zakoktala. A keď to počula jej matka, tak odišla z pojednávacej miestnosti, čo to už nemohla vydržať. To slovo jej povedal, ale počas styku, ale čo sa týka toho vytiahnutia, že sa jej vyhrozil, že ju tam vonku dokope, tak to nepovedal. To už je prikorenené tak, aby to vyzeralo ako znásilnenie. Ako čas bežal, tak prišiel na to, že ušla za jeho susedom. On je F. z jeho rodiny a majú chalupu ako majú rodičovský plot, tak hneď vedľa. Tým, že toto všetko bolo čerstvé a chodil si tam pre malého, tak malý mu začal po čase hovoriť strejda A., na čo sa obžalovaný pýtal priateľky, že či si našla tiež A., tak na to sa iba usmiala, neodpovedala. Ešte keď mu následne malý doplnil, že je vojak, tak už tých A. vojakov moc nie je a napadlo mu, že to bude jeho sused, ktorého pozná takisto od malička a určitú dobu sa schovával, preto obžalovaný poprosil svojho bratranca, že nech sa skúsi pozrieť či to náhodou nie je A. P., lebo on ho tiež pozná. Bratranec mu to potom potvrdil, že to je on, že mal pravdu. Behom chvíle čakali aj dieťa a zobrali sa. Jedine čo si myslí, o čo tu ide, je to, že sa ho snaží odstaviť od malého, pretože s malým má perfektný vzťah, doteraz ani jedenkrát nevymeškal stretnutie so synom, pravidelne platí výživné a snaží sa mu naplno venovať. Ona to nedokáže rozkusnúť. Veľakrát sa stalo, že malého koľkokrát nemohol dostať z auta lebo plakal, chcel byť u obžalovaného. Ona to nedokázala rozdýchať, že ho hucká proti nej, čo je hlúposť, lebo nebude malému chlapcovi ubližovať a robiť mu horšie ako to má. Neverila mu, dala ho k psychológovi, aby zistil, či mu náhodou nehovorí niečo zlé, či mu niečo zlé nechce. Na otázky prokurátorky obžalovaný vypovedal, že na dátum, kedy sa to stalo si už nepamätá, po rozchode mal čo robiť, aby to všetko rozdýchal. Po rozchode sa dosť spustil, pretože ju mal rád. A ešte keď sa dozvedel, že je so susedom, tak to znášal zle, začal následne chodiť viac na pivo. K vyjadreniu poškodenej, že skutok sa mal stať 10.07.2019 poukázal, že dátumovo si to už naozaj nepamätá, bolo to tri roky dozadu. Malo to byť v byte vo D. E.. V ten deň si písali, hľadal tie správy, ale nenašiel ich. Prišiel domov s tým, že ona mu to prisľúbila. On si dal pivo, čo jej vadilo. Proste jej hovoril, že nech ide za ním, išla prať, keď už mala ísť k nemu, tak išla zase niekde inde. Potom jej povedal, že za kým má ísť, že však je partnerka. Potom chvíľu hundrala, ale potom išla, neurobila to prvýkrát. Adresovala mu vtedy výčitky, že ona bude furt ustupovať a on sa potom zoberie a pôjde na pivo. K okolnosti, či alkohol bol problém v ich vzťahu uviedol, že na pivo si zašiel, ale nikdy sa mu nestalo, že by nevedel čo robí. Alkohol mu vyčítala, často sa preto hádavali. Ona chcela, aby si zašli k psychiatričke, chcela, aby nepil ani pivo, tak tam teda išiel. Psychiatrička mu dala nejaké tabletky. Aj keď pivo nepil, hádky neprestali. Tým pádom vysadil tie lieky. Nakoniec ten zámer, že ho tam poslala, chcela použiť proti nemu na súde. Tlačila na neho aj s jej babkou, aby tam išiel a nakoniec to vytiahli na neho na tom súde ohľadom syna, že navštevuje psychiatričku. Čo sa týka alkoholu, nikdy to nebolo tak, že by nechodil do práce, že by to bolo neúnosné, pravidelne ťahával nadčasy. Snažil sa, aby im nič nechýbalo. Keď za ňou chodil v inkriminovanom čase po byte, bolo to slovne. On ju nejako volal a ona išla dobrovoľne, začali spolu spať s tými výčitkami, nebolo to prvýkrát, že sa do neho navážala, tak mu buchli nervy a povedal jej to slovo, ale nie tak, že ju vytiahne pred vchod a tam ju dokope. Zdá sa mu, že to prebehlo tak, že ona bola pod ním, presne si to už nepamätá. Normálne ju volal, ona prišla, ľahla si na gauč aj s tými výčitkami, bola oblečená, začali sa vyzliekať, tie výčitky neprestali, stále mu niečo vyčítala, tak vybuchol. Keď vybuchol, bola už vyzlečená. Oni to spolu nie raz takto mali. On si už nepamätá, kto koho vyzliekal, a ani na iné detaily. Pred stykom sa bozkávali, ale bolo to také s frflaním. Ona ho bozkávala a medzi tým mu vyčítala. To bolo takto častejšie. Pri tom bozkávaní mu vyčítala hlavne tie pivá. To bolo asi najviac také čo jej vadilo. Ona nechcela nikde chodiť. Keď niekam išiel s kamarátmi, musela byť všade. Najviac ju hnevalo, keď sa stalo, že po práci si zašiel na to pivo a ona zostala pri malom sama, tak potom mu to začala vyčítať. Na otázku, pre dokreslenie, či sa s ňou bozkával, prestali, boli tam výčitky a znovu sa začali bozkávať, uviedol, že už nevie. Na otázku či sex chcela, alebo nie poukázal, že ona mu to vyčítala, išla dobrovoľne, potom tie výčitky, jedno cez druhé a potom jej povedal to slovo. Dospali spolu, ona zostala na byte. Zdá sa mu, že potom poslala nejakú správu bratovi. Miloval sa s ňou asi v takej polohe, kedy bol na nej, pritom ju nedržal a ani ona jeho. Neodstrkovala ho, iba mu vyčítala. Zdá sa mu, že vyzlečené mala iba nohavice, nebol si

však istý. Trvalo to chvíľu, asi 10 minút. Urobil sa, nebolo to prvýkrát. Myslí si, že ona orgazmus nemala. Pravidelne s ním spávala bez kondómu, vôbec nepoužívala antikoncepciu, nikdy sa nezmienila, že by s ním nechcela dieťa, už jedno mali, to bol taký vek, že už by mohli mať aj druhé. Po to styku, kvôli tým výčitkám, sa radšej zobral, bol už nervózny, išiel sa vyventilovať, išiel na pivo a chvíľu na to mu volal brat, ktorý mu povedal, že sedela na gauči, nebol tam žiadny náznak, že by plakala, alebo niečo. Po tom styku bola taká, že stále boli výčitky. Keď to skončilo, stále vyčítala, obliekol sa, zobral sa a išiel preč. Ona sa takisto obliekla. Nebol tam žiaden náznak, že by bola znásilnená. Nehovorila mu nič také, že by ju prinútil. Iba brat, ktorý tam prišiel mu povedal, že jej povedal to slovo. Brat je taký kľudný, bojazlivý. Samozrejme, to čo mu brat vytkol, ho vytočilo. Povedal mu, že to nie je pravda. Brat to nechal tak, pretože to už nebolo ani prvýkrát, ani druhýkrát, čo sa takto hádali, na druhý deň bolo všetko dobré, nebavilo ich to stále riešiť tie ich hádky. Obžalovaný jej pred bratom povedal, že to slovo jej povedal, ale v nervoch počas sexu a nie, že ako to ona opisuje, že ju vyprace za bytovku za vchod, to nepovedal. To už je dokreslené len tak, aby to vypadalo. Zdá sa mu, že ten styk bol iba v obývačke. K otázke požívania drog uviedol, že živote nebral tvrdé drogy. Čo mu žiaľ zostalo od školy, chodili do Považskej Bystrice a tam si človek sem tam zafajčí marihuanu, nie vo veľkom množstve. Sem tam, keď sa partia stretla, tak zafajčili. Nikdy nebol z toho mimo. Zo začiatku to bolo aj počas vzťahu s poškodenou, ona o tom vedela. Potom mal taký útlm, že dlho nefajčil, samozrejme sa jej to nepáčilo, chcel s tým niečo robiť. Následne po rozchode, keď už bol zo všetkého hotový, tak sa spustil, viacej začal chodiť na pivo a sem tam si aj zafajčil. Nikdy to nebolo tak, že by nevedel čo robí. Čo bol aj na posudkovom, čo mu robili tie vyšetrenia ohľadom závislostí, tak myslí, že to bolo po dvoch mesiacoch ako ona odišla. To bolo to obdobie, mal ju rád, býval sám na byte a chodil pre malého. Zo začiatku to bolo také kruté. Keďže mal poškodenú rád, bol na ňu žiarlivý. K podozreniu z nevery uviedol, že v ich vzťahu bolo viacero problémov s kamarátmi. Napríklad mal dobrého kamaráta, s ktorým jazdili motokros a ten začal za ňou chodiť poza chrbát obžalovaného. Raz robil nadčasy, avšak odišiel skôr z práce, išiel domov na babete, skratkou, kde býval aj ten kamarát a prešiel jeho chalupu, volal jej, že kde je a ona mu povedala akurát to miesto, kde bol obžalovaný. Tým pádom sa mu to nezdalo, preto sa jej opýtal kde bola. Ona mu tvrdila, že úplne tam vzadu, ešte za jeho chalupou, čo je nereálne, pretože to tam pozná, je to tam celé zarastené, tak ho napadlo, že asi bola u toho kamaráta. Potom mu povedala, že iba fajčili pred chalupou, priznala sa. Ten kamaráť mu zase povedal, že fajčili za chalupou v altánku, čo sa obžalovanému nepáčilo. Potom zistil, že sa stretávali aj v F.. Mala však niečo aj s druhým kamarátom, čo sa obžalovaný dozvedel až po čase. V tejto súvislosti bol postihnutý aj za priestupok. Na poškodenú nebol agresívny. V živote jej urobil iba jednu modrinu na uchu, bola to malá modrina. To sa stalo tak, že mali hádku na byte, ona po ňom hodila otvorené mlieko, rozliala ho po celej kuchyni. Kázal jej to poumývať, ona to pri umývaní tlačila ešte aj pod skriňu, zobral jej ten mop, nech ide bokom, ona sa začala zaháňať rukami. On ju chytil, zaniesol ju do spálne, privrel za ňou dvere a povedal jej, že pokiaľ sa neukľudní, tak nech tam sedí. Išiel zase utierať to mlieko, ona po ňom z tej izby vyštartovala a ako utieral to mlieko, tak sa zahnal s tou utierkou, že nech ide preč, špička utierky bola mokrá, táto jej udrela do ucha a trošku jej ublížila. Tým pádom volala hneď svojej matke, ktorá prišla k jeho rodičom a vyhrozila mu, že ak sa to stane ešte raz, tak zavolá na políciu. K stavbe svojho tela obžalovaný poukázal, že meria 185 cm a vtedy vážil asi 82 kg. Poškodená mu bola asi po prsia a vážila asi 50 až 55 kg. V nadväznosti na otázky položené zo strany obhajoby uviedol, že s poškodenou mávali styk takmer každý deň, ale keď sa nedalo, tak každý druhý. V správaní poškodenej, pri styku dňa 10.07.2019, nebol žiadny rozdiel. Hádavali sa stále. Neplakala. Jeho brat prišiel na byt, kedy poškodená sedela v kľude a bavila sa na telefóne. Kým tam bol jeho brat nenadávala mu, nevykrikovala mu, že ju znásilnil, akurát mu brat povedal hento o tom slove. Pri styku ho neodtláčala nohami, rukami a ani telom. Nehovorila mu, ani nevyzývala ho, aby prestal, aby odišiel, boli tam iba samé výčitky. O trestnom oznámení, sa dozvedel dva mesiace po tom čo mu prišiel papier na súd ohľadom úpravy styku s jeho synom. Mohlo to byť teda zhruba dva mesiace po skutku. Skutočnosť, že ku skutku malo dôjsť dňa 10.07.2019 a poškodená túto okolnosť príslušným orgánom v Českej republike oznámila až dňa 10.09.2019, si vysvetľuje tak, že ho chce odstaviť od malého, aby ho malý dlhodobo nevidel a tým pádom na neho zabudne. Nasledujúci deň po skutku išiel do práce ako keby sa nič nestalo a potom mu zvonil telefón, volala mu mama, že H. odišla. Nepamätá si či mu matka povedala dôvod. Matka vedela, že sa často hádajú. Počas tých dvoch mesiacov ho neobviňovala zo znásilnenia, chodil si pre syna do F.. Všetko prebiehalo normálne, nemala s ničím problémy. Pokiaľ nemali ten súd, nemala problém nechať mu ho aj dlhšie. Keď zistil, že ho obvinila, tak potom jej volal, že niečo takéto urobí. Normálne spolu komunikovali, nikomu sa ani nezdôverila, že by sa niečo také stalo. Aj keď odišla, jej matka s otcom prišli s dodávkou a pomáhal im nosiť veci. Nič ohľadom skutku mu nehovorili. Niekedy, keď prevzal malého v F., prišla tam aj s matkou. Jej matka mu nič nehovorila, akurát sa ich vtedy spýtal, že o čo

im ide, že im nerobí problémy, že chce mať pokoj. On s nimi nemal nejaké dobré vzťahy, nemali ho nejako v láske. Nikto z jej rodiny mu v priebehu tejto doby nič ohľadom znásilnenia nevytkol. Začalo to až potom, keď prišiel ten papier na súd ohľadom malého a udanie, vtedy sa začali s poškodenou škriepiť. V priebehu tých dvoch mesiacov nemal žiadnu vedomosť o podávaní trestného oznámenia. Počas tých dvoch mesiacov tam väčšinou chodieval každé dva týždne, ale vtedy sa s ňou ešte dalo dohodnúť, že mu syna nechala aj trochu dlhšie. On si ho vždy iba zobral a išiel preč. Iba výnimočne sa jej opýtal či žije s jeho susedom, na čo sa ona iba usmiala a neodpovedala. Komunikovali spolu ohľadom malého aj telefonicky, či niečo nepotrebuje. On kontaktoval ju. Zo začiatku nemala s komunikáciou problém. Problémy nastali až keď začali riešiť malého. V priebehu tých dvoch mesiacov sa žiadnym spôsobom k tomu skutku nevrátila. Poškodená vedela, že obžalovaný bol žiarlivý. Na otázku ako v inkriminovaný čas prebiehalo vyzliekanie, obžalovaný odpovedal, že si to už presne nepamätá, ale zdá sa mu, že on jej to dával dole. Voči tomuto sa nebránila. Styk medzi nimi bol ako kedy, záleží od okolností, bolo to rôzne, aj to vyzliekanie bolo rôzne. Na druhý deň odišiel do práce o 06.00 hod. O tom, že od neho odchádza z domu zistil niekedy doobeda. Na syna platí výživné v sume 150,- Eur.

Svedkyňa - N. B., matka obžalovaného, na hlavnom pojednávaní okrem iného uviedla, že so synom vychádzala dobre, s poškodenou však nie. Jej pocit bol taký, že u poškodenej nebola nič. Keď aj niečo chcela, poškodená jej doma nepomáhala. S obžalovaným sa sústavne hádali, hore boli neustále kriky, svedkyňa bývala dole. Keď počula kriky, tak vybehla hore. Bola svedkom toho, že poškodená počas hádky s obžalovaným povedala, že sa postará o to, aby v živote nevidel malého. V tom čase bola s obžalovaným tehotná. Obžalovaného psychicky týrala. Obžalovaný prišiel dolu a povedal, že všetko je normálne, ale za chvíľu ako keby to poškodenej preplo, začala do neho rýpať a vyvolávala hádky. Väčšinou sa to stávalo, keď išiel na druhú zmenu, išiel do roboty rozčúlený a ešte len vyšiel z dvora, tak poškodená zavolala kamarátke a len smiechy, ako keby sa na ňom bavila, že čo všetko mu robí. Takto to svedkyňa vnímala. Poškodená sa smiala, bolo to počuť, pretože okná boli otvorené. Robievala im tam aj rôzne scény, napr. keď syn dával včelám a išiel do roboty na druhú smenu a uvaril poškodenej kávu a ona si išla dávať cukor, povedal jej, že cukor jej už dal a ona povedala, ,,...že no a čo, keď si dám aj štyri...“, začala rozlievať kávu po kuchyni, rozčuľovala sa. Rozliala tú kávu, obula sa a potichu vybehla cez chodbu von, a keď už bola vonku, tak kričala ,,...pomoc, pomoc, pomoc...“. Oni na seba hľadeli, že čo sa robí. Potom sa sama vrátila a začala na neho kričať, ,,...ty psychopat, ja si vychovám syna ináč, nie ako si vychovaný ty...“. Keď definitívne odišla, svedkyňa jej volala, že čo sa stalo, nikdy jej však nespomenula znásilnenie, iba jej povedala, že mal 10 mesiacov na to, aby sa zmenil. Pokiaľ ju nepoznal, obžalovaný nepil, potom však začali vínkovať a podobne. Čo sa týka tej roboty, tak mala 4 zamestnania a v každom bola chvíľu. Podpísala pracovnú zmluvu a za pár dní skončila. Vnuk sa im narodil v apríli 2017, v septembri sa stala udalosť ohľadom tej kávy a následne poškodená s obžalovaným odišli. Poškodená bola v F., potom si obžalovaný kúpil byt. Keď oslavovali prvé narodeniny vnuka, tak obžalovaný zavolal poškodenú na oslavu a ona tam už zostala. Podľa vyjadrenia svedkyne, s ostatnými členmi jej rodiny poškodená udržiavala dobrý vzťah. Obžalovaný sa s poškodenou väčšinou len hádavali, ale asi dvakrát, čo tam svedkyňa prišla, poškodená niečo opakovala obžalovanému, jemu to išlo na nervy, tak jej dal ruku na pusu, ona vyletela, že čo si to dovoľuje, pričom svedkyňa ju chytila, pretože do neho skákala. Obžalovaný je prchký, ale poškodená, keď sa rozčúli, má ešte divokejšiu povahu. Keď ju svedkyňa držala, poškodená sa natiahla voči obžalovanému rukou a roztrhla mu tričko. Svedkyňa popísala poškodenú ako osobu lenivú, nezodpovednú. Keď sa rozčúli, nepustí k slovu, má len svoj prejav, vykríka, ziape po obžalovanom. Dvakrát bola svedkom jej agresívneho správania, muž jedenkrát. Poškodená mala silu, dokonca muž svedkyne ju nemohol udržať. Nevedela uviesť dôvod ich hádok, ani to, či sa obžalovaný dostal v minulosti do konfliktu so zákonom. Na otázku, ako sa správal obžalovaný počas predmetných hádok, svedkyňa dodala, že aj vtedy pri tej káve hľadeli jeden na druhého, pretože boli pri sebe, že to vlastne poškodená urobila schválne. Obžalovaný len stál a pozeral sa na ňu, obžalovaný je kľudný, svedkyňa by ho neudržala. Obžalovaný je prchký, ale poškodená je prchkejšia. Čo sa týka tých situácií, ktorých svedkom bola ona, obžalovaný bol v kľude, pozeral sa. Počas ich hádok, keď bola na inom poschodí, počula vzájomné kričanie, preto vyšla hore. Kričali obidvaja. Počas týchto hádok teda kričal aj obžalovaný. Keď sa hádali, tak kričať musel. Veľakrát však prišiel dolu a povedal, že nemá na ňu nervy. Keď sa hádali, vyháňal ju, že keď si nerozumejú, nech od neho odíde. Toto jej hovoril pri hádkach. Poškodená vychádzala dobre so švagrinou svedkyne, Q. B., na tú povedala, že je to jej druhá matka. Na otázku, či sa poškodená niekedy sťažovala na obžalovaného, uviedla, že nie. Ona mu nikdy nezakazovala, svedkyňa nepočula, že by mu poškodená povedala, aby nepil. Myslela si, že

na bytovke žili dobre. Obžalovaný, keď niečo riešil, tak to riešil s bratom. O tom, čo sa obžalovanému kladie za vinu sa dozvedela od svojho druhého syna, bolo to asi na druhý deň. Na otázku, či vie z akého dôvodu poškodená odišla, svedkyňa poznamenala, že poškodenej telefonovala a povedala jej, že sa to urovná, že keď sa pohádajú, tak sa následne zase vráti a budú pokračovať ďalej. Poškodená uviedla, že nie, že obžalovaný mal na to 10 mesiacov. To bolo v čase kedy odišla definitívne, to bolo v tom júli. Potom, v septembri prišiel papier, že to dala k súdu. O skutku sa dozvedela asi na druhý deň, že ju mal údajne znásilniť, ale priamo od nej to nikdy nepočula. Toto jej mal povedať jej syn L. B.. Reakcia svedkyne bola táka, že nič, asi bez slova, oni tomu neveria. Po skutku komunikovala s poškodenou ďalej, volali jej ohľadom malého asi dva razy do týždňa, ale nikdy sa jej s tým poškodená nezdôverila. Týmto spôsobom s ňou svedkyňa komunikovala asi počas dvoch mesiacov - júl, august.

Svedkyňa - poškodená H. P., E. I., na hlavnom pojednávaní vypovedala, že dňa 10.07.2019, v byte D. E. M. XXX/X, sa stála táto skutočnosť, keď jej bývalý partner A. B. prišiel domov z rannej zmeny, ktorá trvala od 06.00 hod. do 14.00 hod., prišiel domov a chcel po nej, aby sa s ním vyspala. Medzi nimi to nebolo dobré obdobie, požíval nadmerné množstvo alkoholu, kvôli ktorému boli hádky. Ona povedala, že s ním spať nechce, ale on si stále trval na svojom. Niekoľkokrát to ešte zopakoval, že to chce, že ho to nezaujíma, že ona to nechce, ale on si stále trval na svojom. Potom si ju začal k sebe priťahovať a bol dotieravejší. Začal ju obchytkávať, ona som mu uviedla, že nech ju nechá, že ona s ním nechce mať pohlavný styk, ale jeho to nezaujímalo. Začal byť voči nej agresívnejší a sprostejší, až ju násilím vyzliekol donaha, chytil ju za ruku, išiel k hlavným dverám svojho bytu, ktoré otvoril (pozn. súdu, svedkyňa - poškodená v tejto časti výpovede plakala) a povedal jej, že buď sa s ním vyspí alebo ju takúto holatú vyhodí pred vchod a tam ju ešte dokope. Ona vedela, že je toho schopný, pretože jeho agresivita sa voči nej stupňovala a tak sa priklonila k tej druhej možnosti, že sa s ním teda vyspí, aj keď ho ešte niekoľkokrát opakovane prosila, aby ju nechal, ale jeho to nezaujímalo, položil ju na gauč, ľahol si na ňu a začalo to. Ona sa v tej chvíli rozplakala, prosila ho, aby ju nechal, že spolu majú syna, ale jeho to proste nezaujímalo. Trvalo to zhruba 10 minút až to skončilo tým, že do nej ejakuloval. Chcela z bytu odísť, ale uviedol, že nikam nepôjde, zamkol dvere a znova zopakoval, že nikam sa nepohne z bytu, že nikam nepôjde. Ona si potom išla sadnúť do obývačky na gauč, kde napísala O. správu, aby prišla. Ona neprišla, ale za pol až trištvrte hodinu prišiel jej manžel L. B., a keď ju videl, opýtal sa čo sa stalo, ona som mu to všetko povedala, popísala mu situáciu, ktorá bola, ktorá sa stala a on sa strašne na obžalovaného rozhneval. Povedal, že si nemôže toto nikdy k nikomu dovoliť a potom mu volal, aby prišiel. Obžalovaný za nejaký čas prišiel domov, L. mu vynadal, čo to urobil, že si to nemôže dovoliť a obžalovaný sa mu vysmial do tváre. Nejakú dobu tam v byte L. B. ešte bol a potom odišiel domov. Ona sa snažila obžalovanému dokonca dňa vyhýbať, nekomunikovať, pretože z neho mala strach a nevedela čo od neho ešte môžem čakať. Na druhý deň volala so svojou najlepšou kamarátkou B. z F. a všetko jej uviedla. Bola na neho v telefóne nahnevaná a do telefónu jej povedala, aby sa nebála, že to bude dobré a dohodli sa, že príde pre ňu a pre syna. Potrebovala v tej dobe z toho bytu odísť, pretože nevedela kedy príde obžalovaný domov z rannej zmeny, tak zbalila sebe a synovi najdôležitejšie veci a išla k O. a tam čakala do doby kým pre nich príde B.. Keď prišla ku O. aj s kolegom z práce, pomohli im s vecami, ktoré mali a išli do auta a domov k jej rodičom, kde vedela, že sú v bezpečí. Keď prišli pred bytovku jej rodičov, čakala ju tam matka s otcom, pomohli jej s vecami a išli domov. Potom som išla do Tesca do lekárne Dr. Max, kde som si kúpila tabletku „po“. Na otázky prokurátorky uviedla, že jej vzťah s obžalovaným nebol úplne dobrý ani dokonalý. Kým mali syna, tak sa hádavali väčšinou kvôli tomu, že fajčí marihuanu, jej to vadilo a stále vadí, preto v tej dobe došlo k niekoľkým rozchodom. Potom sa im narodil syn, rozišli sa, keď syn mal 4 mesiace kvôli tomu, že agresivita obžalovaného sa voči nej stupňovala a to bolo to čo jeho matka popisovala to s tou kávou, ale nepovedala, že keď chcela ísť hore, zastavil ju a buchol do nej tak, že spadla na zem, vystrašila sa a utiekla von. Potom pre ňu a pre syna prišli jej rodičia, ktorí ich odviezli domov. Zo začiatku, keď bol na ňu obžalovaný agresívny, tak som sa nebála povedať mu svoj názor, ale keď začal konzumovať viac alkoholu, nemal problém dať jej facku, sotil do nej, aby spadla, alebo na ňu pľuvol. A už sa ho tak bála, že už sa mu nemohla, ani nechcela brániť, pretože z neho mala strach. Toto povedala aj jeho matke, že jej fyzicky ubližuje a ona jej na to povedala „...vieš H., život je ťažký, môj muž taktiež kedysi veľa pil a bol agresívny, ale keď ľúbiš, tak to zvládneš...“. Od tej doby s jeho matkou podobné veci neriešila, pretože vedela, že je to úplne bezvýznamné. Ona sa ho vždy za každých okolností zastávala. Popisované veci sa odohrali sčasti v dome u rodičov obžalovaného a sčasti na byte. Pokiaľ sa jedná

o svedkov, boli pri tom aj rodičia obžalovaného, keď bývali u nich, vnímal to aj jeho brat L. B. a ten mu niekoľkokrát dohováral. Fyzické útoky voči svedkyni - poškodenej videla aj matka obžalovaného, ešte keď bývali u nich. Pokiaľ sa jedná o fyzické útoky svedkyne - poškodenej na obžalovaného táto uviedla, že sa niekoľkokrát bránila, napr. keď išiel a sotil do nej a vždy sa jej snažil ublížiť tak, aby nemala žiadnu modrinu. Vždy to bolo niečím, že on do nejakým spôsobom rýpal, vyrýpaval. Na otázku, či aj ona vyvolávala niekedy hádky poukázala, že určite jej vadilo to, že veľa pil, že s nimi nie je, a že trávil čas v krčme alebo s kamarátmi, kvôli čomu vždy vznikali hádky. Keď bol pod vplyvom nejakej látky, teda aj alkoholu, tak určite bol agresívnejší. Keď nebol pod vplyvom bol tiež agresívny, ale nie natoľko, ako keď bol pod vplyvom. K frekvencii styku s obžalovaným uviedla, že tento bol v lepšom období 3-krát za týždeň. Keď viacej pil a boli problémy a hádky, tak 1-krát, maximálne 2-krát do týždňa. Horšie obdobie bolo v čase, keď požíval nadmerné množstvo alkoholu. V nadväznosti na otázku, či sa agresívne správanie obžalovaného nejakým spôsobom prenášalo aj do ich sexuálneho života poukázala, že ku koncu, keď odišla so synom a stala sa táto skutočnosť, ktorú uviedla, tak asi dva alebo tri dni predtým sa o to snažil, zase s ňou spať, dokonca jej aj roztrhol kraťasy ružovo-oranžovej farby, ale vtedy sa mu to nepodarilo. Na druhý deň, keď išla so synom na prechádzku, stretla O. a povedala jej to. Potom prišla k nim domov, kde bol aj jej manžel L. B., povedala mu to, a aby jej veril, tak išla domov a tie roztrhané kraťasy mu ukázala a povedala, že nech sa pozrie, čo jej chcel jeho brat urobiť, že už vtedy sa ju pokúšal znásilniť. Vtedy sa mu to nepodarilo pretože utiekla. Iniciátorom sexu bol určite viacej obžalovaný. On chcel po nej viac ako ona po ňom. Kvôli tejto téme vznikali aj hádky, pretože to bolo to, že začal veľmi piť, a preto s ním nechcela mávať pohlavný styk. Nebolo jej príjemné, keď prišiel domov a každý deň so synom dýchali alkoholické výpary. Reakcie na odmietanie pohlavného styku z jeho strany boli také, že väčšinou sa nahneval, začal jej nadávať a začal jej hovoriť k čomu ju má, načo mu je, že či má ísť za susedou. K priebehu skutku poukázala, že ona ho odsúvala, odtrhávala od seba a ešte niekoľkokrát mu slovne s prosbou opakovala, že nech ju nechá, a že nechce. Vyzliekanie prebehlo tak, že on vyzliekol ju, bránila sa pri tom a stále mu dookola hovorila, že ho prosí, aby ju nechal. Pri vyzliekaní použil násilie, inak by ju nevyzliekol. Počas toho jej sprosto nadával. K styku došlo v obývačke tak, že obžalovaný bol nad ňou. Nepamätala si, čo mal obžalovaný na sebe oblačené. Nekomunikoval s ňou, videl, že plače, ale nezaujímalo ho to. Po vykonaní styku nič k tomu nepovedal, iba keď chcela odísť z bytu, tak zamkol dvere a povedal, že nikam nepôjde. K priebehu, resp. k záveru pohlavného styku podotkla, že to trvalo zhruba 10 minút, kde on bol nad ňou. Chcela hneď odísť. Sadla si nahá na sedačku a cítila, videla, že z nej vytiekli spermie. Bližšie to už nevedela popísať. O tomto sa potom s obžalovaným bezprostredne a ani neskôr nerozprávala. On hneď potom odišiel z bytu preč a ona som tam musela zostať, pretože syn spal v spálni. Neskôr sa snažila celý deň obžalovanému vyhýbať a nekomunikovať s ním. Na túto tému s obžalovaným nekomunikovala ani potom, čo od nich odišiel brat obžalovaného. Na otázku prečo ihneď po incidente neprivolala pomoc uviedla, že pre ňu bola priorita bezpečie jej a syna, pretože videla čoho všetkého je obžalovaný schopný. Musela na to brať ohľad a preto odišla na druhý deň. Ihneď však písala SMS-ku švagrinej obžalovaného. Pokiaľ sa jedná o hrozbu vyhodenia za dvere zo strany obžalovaného, táto sa udiala pred samotným stykom, uvádzal jej, že ju vyhodí pred bytovku. Trestné oznámenie podávala s časovým odstupom, pretože bezpečie jej a syna bolo na prvom mieste, a keď už boli u rodičov, okamžite začala riešiť bývanie a zverenie syna do jej starostlivosti, a keď musela popísať vzťah s A. B. jej právničke, tak jej povedala čím to skončilo a ona sa jej pýtala či túto skutočnosť nahlasovala na polícii, že to nie je normálne. Trestné oznámenie nepodala ihneď z dôvodu, že ako prvé začala riešiť otázku bývania. Počas tých dvoch mesiacov od skutku do podania trestného oznámenia začala riešiť styk a starostlivosť o syna a motivácia bola to, že keď jej právnička povedala, že to nie je normálne, rozhodla sa hneď jednať a povedala si, že keď to urobil jej, môže to urobiť aj komukoľvek inému. Na otázku, či to predmetnú udalosť nepovažovala za abnormálnu poznamenala, že aj ona sama to považovala za niečo abnormálne, preto aj odišla. Trestné oznámenie nepodala ihneď, pretože riešila iné veci. So skutkovými okolnosťami sa zdôverila kamarátke B., O. B., L. B. a následne jej rodičom. Po znásilnení nevykazovala žiadne známky poranení. Na otázky obhajoby svedkyňa – poškodená ďalej vypovedala, že obžalovaný si na ich spoločného syna plní vyživovaciu povinnosť. Jazdí si pre neho s otcom. Jedenkrát za dva týždne mu zavolá a opýta sa ho ako sa má a riešia spolu pokémonov. Stretáva sa s ním každé 2 týždne 2 dni – od piatku do nedele, berie si ho zo škôlky. Stretnutia majú na námestí v J., kde jej ho odovzdá s jeho otcom. Po návšteve syna u obžalovaného, jej syn rozpráva o tom, že spolu hrali pokémonov. Keď je tam a vráti sa, tak nič zlé o návšteve nehovorí. Jedno obdobie syn uvádzal, že obžalovaný kričí na dedka a babku. Jej tehotenstvo s obžalovaným nebolo plánované. Pri odovzdávaní syna obžalovanému tam býva aj ona, ale vždy s niekým. Kým sa presťahovali do J., tak na odovzdávanie syna s ňou chodievala jej matka, alebo

väčšinou babka a teraz, keď sú v J. tak manžel. Na otázku, či sa niekedy pri týchto stretnutiach vrátili k žalovanému skutku uviedla, že raz, keď bývala so synom na Q. B. D. F. a išla so ňou na odovzdávanie jej matka, tak im hovoril, aby si rozmysleli, či to nechajú tak alebo nie, toto trestné oznámenie. V reakcii na otázku, či má z obžalovaného strach pri odovzdávaní syna uviedla, že keď vie, že syn ide s otcom, čo je celý posledný polrok, resp. trištvrte roka, jazdí s ním na každé odovzdávanie syna, tak má strach z toho, aby sa synovi niečo nestalo. O seba strach nemá, pretože na prevzatie syna so ňou chodieva manžel. S obžalovaným spolu žili 4 roky. K frekvencii spoločných hádok poukázala, že keď bývali u jeho rodičov, tak častejšie kvôli veciam, ktoré sa týkali rodinného spolužitia, a keď bývali sami, tak sa hádavali kvôli alkoholu. Nechcela uvádzať odhady, nevie koľkokrát to v priebehu mesiaca bolo. Hádky prebiehali tak, že si vymieňali názory, niekedy to bolo aj tým, že kričal, do istej doby sa taktiež bránila krikom, niekedy z hádky bolo to, že kričal, sotil do nej, pľuvol na ňu. K tomu, či fyzické násilie od obžalovaného opätovala poukázala, že ona sa iba bránila. Napr. keď chodil domov a býval v byte a dennodenne do nej sácal, strkal do nej a stále hovoril „H., H., H.“, stále ju provokoval a ona mala v ruke telefón, tak sa otočila a buchla ho do hlavy. Už si nespomenula na podobnú situáciu. V súvislosti so správaním obžalovaného bola lekársky vyšetrená len raz, u psychologičky v C., a to v nadväznosti na žalovanú trestnú činnosť. Nového partnera si našla tak, že keď so synom odchádzali, tak po dni čo sa to stalo, jej O. B. požičala autosedačku pre syna, aby mohla so synom odísť a hovorila, že potom jej ju vráti. Tým, že rodičia obžalovaného boli susedia s jej aktuálnym manželom a poznali sa, tak O., resp. L. hovorili, že až pôjde A. alebo E. do E. z F., tak nech im tú sedačku odovzdajú. V žiadnom prípade to nebolo tak, ako uvádzal obžalovaný, že utiekla za susedom. Jej aktuálny vzťah začal v novembri 2019. Pokiaľ vypovedala, že obžalovaný ju po skutku zamkol, malo sa to stať v byte. Nejakú chvíľu tam s ňou zostal a potom odišiel, nezveril sa jej však kam. Z bytu následne neodišla, pretože ich syn spal. Dôvodom nebolo to, že by ju zamkol, obžalovaný však vedel, že nemôže odísť z bytu, keďže v spálni spal ich syn. Na políciu nevolala, ale napísala SMS švagrinej z dôvodu, že v tej dobe mala z neho strach, nevedela, čo od neho môže očakávať, keby to urobila. Na druhý deň nevolala políciu, pretože vedela, že keď budú u jej rodičov, tak už budú v bezpečí. To, že trestné oznámenie podala s odstupom dvoch mesiacov bolo z dôvodu tých všetkých vecí, ktoré vyvstali, zabezpečenie syna, hľadanie bývania pre ňu a pre syna, riešenie starostlivosti a styku ohľadom syna. Prvý kontakt po skutku s obžalovaný sa odohral v čase, keď si mal prísť pre syna. Bolo to ešte pred podaním trestného oznámenia. Obsahom komunikácie bol ich syn. Na otázku čo mala pred žalovaným skutkom oblečené, poukázala, že nohavice a tričko, rifle to neboli, boli to asi legíny. Obžalovaný ju vyzliekol nasilu, ale neublížil jej pritom. Pri vyzliekaní sa bránila, stále ho odstrkovala a prosila ho, aby ju nechal. Na otázku, či počas skutku obžalovanému niečo vyčítala, uviedla, že ona plakala, ale nič nehovorila. Nikdy predtým ju vyzlečenú z domu nevyhodil. Tabletku ,,po“, ktorú si následne kúpila proti otehotneniu si kúpila už druhýkrát v živote, prvýkrát to bolo, keď spolu chodili asi rok. Na otázku, prečo sa teda obávala, keď ju nikdy predtým nahú pred dom nevyhodil, poukázala, že už spomínala, že obžalovaný bol ku nej agresívnejší, viac si dovoľoval. Nevie uviesť či bol niekde v krčme, alebo si alkohol kúpil v obchode. Obžalovaného sa bála, odťahovala sa, ale keď mu v očiach videla tú zlosť, tak sa ho už proste bála. Na otázku obhajoby, či svedkyňa – poškodená má vedomosť, aký obžalovanému za daný skutok hrozí trest uviedla, že nevie to presne (pozn. súdu, v tejto časti výpovede sa svedkyňa – poškodená rozplakala). Na otázky splnomocneného zástupcu svedkyňa poukázala, že keď bývala vo D. E., nemala tam žiadny priateľov, pretože najlepšiu kamarátku mala v F.. Niekedy sa stretla so susedkou, ktorá má 3 deti. S odstupom času prežitú udalosť stále určitým spôsobom vníma, stále je jej z toho zle (pozn. súdu, v tejto časti výpovede sa svedkyňa – poškodená rozplakala). K doplňujúcej otázke obhajcu svedkyňa uviedla, že úpravu styku s ich synom začala riešiť ona, aby to mali podložené čierne na bielom. Keby však nechcela, aby sa obžalovaný so synom stretával, keby ho mala záujem o syna pripraviť, tak by ten súd čo bol, navrhovala úplný zákaz styku a nie to, že ho má každý druhý víkend plus prázdniny, týždeň v júli a týždeň v auguste. Keď si chcel obžalovaný syna brávať skôr, tak som mu v tom vyhovela. Dokonca si ho berie o hodinu a pol skôr zo škôlky. Obžalovaný synovi zavolá kedykoľvek chce, je to jedenkrát za dva týždne, ona mu ho dá, aby ho aj mohol vidieť na kamere. Svedkyňa – poškodená styku otca so synom nebráni. Na otázky obžalovaného svedkyňa - poškodená ďalej vypovedala, že po skutku chcela odísť z bytu, obžalovaný povedal, že nikam nepôjde a zamkol kľúčom dvere. Potom nejakú chvíľku bol doma a odišiel z bytu preč, kde zostala so synom sama. Syn spal v spálni. Obžalovaný odišiel dverami, a teda odomkol si a vyšiel z bytu a potom zavrel dvere a odišiel, nezamkol. Určite však kľúče od bytu mala, nevedela uviesť v ten moment presne kde. V byte zostala až do rána práve kvôli tomu, že sa bála obžalovaného, a ako už uvádzala, snažila sa mu dokonca dňa vyhýbať a nekomunikovať s ním, a keď na druhý deň mal prvú zmenu a nebol v byte, v tej dobe začala riešiť a konať. K otázke prečo mu aj napriek

skutku, ktorý sa mal podľa jej slov odohrať, umožňovala stretávanie so synom, svedkyňa – poškodená poznamenala, že predsa nebude zabraňovať tomu, aby sa otec stýkal so synom. V reakcii na otázku, prečo sa pri skutku nebránila, napriek tomu, že v minulosti sa pri vzájomných hádkach bránila, uviedla, že už aj skôr v tejto súvislosti poukázala na stupňujúcu sa agresivitu voči nej, obžalovaný si k svedkyni – poškodenej postupom času dovoľoval viacej a viacej. K otázke, kedy mal obžalovaný priestor požívať alkohol tak, ako uvádzala, keďže väčšinu času trávil v práci z dôvodu nadčasov a následne sa venoval synovi podotkla, že obžalovaný po tej práci išiel na pivo s tým, že to nebolo o dvoch, troch pivách. Tam nešlo len o to pivo, ale o iný alkohol. Nevie kedy sa svojmu synovi venoval, keď s ňou a so synom nebol. Alkoholické nápoje požíval po práci. Švagriná O. v tom čase bývala celkom blízko ich obydlia, avšak v ten večer k nej neodišla, pretože už v predchádzajúcej časti výpovede uvádzala, že z obžalovaného mala strach, nevedela čoho je schopný (pozn. súdu, svedkyňa - poškodená v tejto časti výpovede opätovne plakala). Svedok – L. B. ml., brat obžalovaného, na hlavnom pojednávaní okrem iného uviedol, že vzťah obžalovaného a svedkyne – poškodenej bol taký, že často sa hádali, mali vtedy dosť napätú situáciu. Svedok dosť často riešil ich konflikty cez jeho manželku, lebo H. sa jej vždycky sťažovala a on to mal doma tlmočené. Tak sa do toho trošku interesoval takým spôsobom, že ako to vlastne je. Mal skúsenosti, ešte keď býval v rodičovskom dome aj s manželkou spolu s nimi, že nie je všetko tak, ako to uvádzala jeho manželka, resp. to čo jeho manželka tlmočila od H.. V tom období kúpili aj byt, obžalovaný ťahal nadčasy v práci. Keď išiel z roboty, zastavil sa v krčme na jedno, dve pivá a išiel domov. Potom vznikali medzi nimi hádky, a keď sa pohádali, tak sa vrátil znova do krčmy. Svedkyňa - poškodená ho neustále obviňovala, že je alkoholik. Raz svedok išiel za bratom z práce, nebol doma, tak že naňho chvíľu počká, pretože každú chvíľu mal prísť z práce. Brat prišiel, ona hneď išla oproti nemu, že dýchni na mňa, že je alkoholik a takéto veci. Brat sa začal brániť, že nikde nebol a vznikla hádka. On som sa ich tam snažil vtedy ukľudniť a po nejakom čase svedka napadlo, že zavolá matke, pretože brat tvrdil, že bol u neho doma za ich matkou, pretože im strážila deti. Svedok sa pýtal, či tam obžalovaný bol a ona mi povedala, že pred chvíľou odišiel. Často sa hádavali. Myslí si, že svedkyňa - poškodená skôr veci preháňala ako v skutočnosti boli, pretože niekoľkokrát ju musel držať, aj ich otec, pretože agresívne útočila na obžalovaného. Z banalít vedela urobiť strašnú tragédiu. Myslí si, že obžalovaný skôr vykríkal, než ako by fyzicky útočil. Čo sa týka skutku, tak v ten deň bol v práci a volala mu manželka, že svedkyňa - poškodená poslala SMS-ku „prídi, nemohumluvit“. Manželka bola vtedy v C., preto mu volala, aby sa tam zastavil. Išiel z roboty k nim, zaklopal na dvere a otvorila mu H.. Povedala mu čau, otočila sa a sadla si do obývačky pred televízor. Opýtal sa jej čo sa jej stalo a ona povedala, že obžalovaný ju prinútil, aby sa s ním vyspala. On okamžite obžalovanému volal. To boli minúty, keď prišiel, povedal, že je na ceste domov. Vošiel dnu a svedok som naňho vyletel, on sa na neho nechápavo pozeral, že čo to rozpráva. Svedkyňa - poškodená mu povedala, že obžalovaný jej uviedol, že ju posadí pred dvere. V tom sa začala hádka, brat začal tvrdiť, že áno, že mali sex a počas sexu mu začala vyčítať jeho hriechy, že chodí na pivo, že chodí za kamarátmi, a že potom, keď chce sex, tak mu je dobrá. Vtedy z obžalovaného vyletelo, že nech už konečne drží hubu, lebo ju posadí pred dvere. Potom sa brat zobral, bol rozčúlený, že ide na pivo. Následne išiel späť do práce, pretože svedok ťahal nadčasy. Po nejakom čase, možno že pol hodine, svedok volal H., že či náhodou už nie je obžalovaný doma. Povedala mu, že už prišiel, pýtal sa jej, či je moc opitý, povedala mu, že nie. Potom na druhý deň sa dozvedel od manželky, že kamarátka svedkyne – poškodenej jej povedala, aby to už netrpela a odišla do F.. Keď svedok odtiaľ odchádzal, povedal, že nech si to už riešia sami a nech ho do toho nezaťahujú, že už chce mať pokoj. Možno to spomínal matke, ale to si už nie je istý. Nechal to na nich, nech si to riešia oni. Keď sa obžalovaný s so svedkyňou – poškodenou presťahovali do toho bytu, tak obžalovaný nepil vôbec. Potom si začali na večer kupovať víno. Bola to skôr iniciatíva svedkyne - poškodenej, ,,...kúpme si víno a posedíme pri pohári...“. Takto to začalo a čím sa to napätie stupňovalo, tak sa stupňoval aj alkohol. Aj svedok je tiež taký, že keď sa manželka s ním nerozpráva, tak sa to snaží riešiť hneď. Týmto chcel povedať to, že raz sa jej obžalovaný prihováral, ak si dobre pamätá, tak ona ho ignorovala, on ju potiahol za kraťasy a roztrhli sa jej. Na otázku čo mu na kraťasy povedala svedkyňa – poškodená svedok uviedol, že ona nepovedala nič. Svedok tam vtedy prišiel, oni sa pohádali, brat odišiel do krčmy a vlastne to čo popísal. Na druhý deň na obed prišiel domov a manželka povedala, že svedkyňa poškodená odchádza. Na spresnenie bezprostrednej predchádzajúcej otázky a odpovede, prokurátorka poukázala, že sa dopytuje na udalosť s kraťasmi, či práve ohľadom tejto mu svedkyňa – poškodená niečo spomínala, svedok doplnil, že si nevie spomenúť, ale vie, že ona hovorila, že ju potiahol za kraťasy. To čo uviedol bola verzia, ktorú mu rozprával obžalovaný, keď to tam riešili. Nebol priamym svedkom roztrhnutia kraťasov. On to nejako s ňou neriešil, lebo jeho skúsenosť s ňou bola taká, že ona povedala úplne niečo iné ako to v skutočnosti bolo. Predmetom sťažností, ktoré svedkyňa – poškodená

adresovala jeho matke bolo, že obžalovaný chodí domov opitý, že vykríka, v noci ju niekoľkokrát zobudil, ona začala tiež doňho a už boli hádky. Sťažovala sa na alkohol, a že keď príde domov, že jej nedá pokoj. Svedok mal na mysli, že keď obžalovaný príde domov a vidí, že poškodená sa hnevá, tak chodí poza ňu a rieši to a nedá jej pokoj. Na uvedené svedok reagoval tak, že mnoho krát sa s bratom rozprával. Veľa krát mu dohováral, pretože on mal doslova stále nôž na krku. Čo sa týka syna, svedkyňa – poškodená ich matke povedala, že keď raz odíde, že sa postará, aby malého nevidel. Nakoľko už raz boli od seba odlúčení, videl ako bratovi od nervov triaslo bradou z dôvodu, že nemal syna pri sebe, tak ho upozorňoval, aby sa krotil, a aby jej nedal dôvod, aby odišla. Ťažko povedať, či sa potom niečo zmenilo. Aj keď svedok, svedkyni - poškodenej povedal, aby naňho neútočila, aj keď príde domov opitý, aby si ho nevšímala, ona urobila úplný opak. Keď k ním prišiel domov na základe telefonátu od manželky, svedkyňa – poškodená mu nepovedala čo sa stalo. Nepovedala mu ako prebehol skutok. Keď tam bol, tak sa to neriešilo. Oni sa tam iba hádali. Svedkyňa – poškodená mu len povedala, že obžalovaný ju donútil k sexu a ďalej sa nevyjadrovala. Po návrate obžalovaného predmetom hádky bolo to, že obžalovaný sa vtedy rozčúlil, že on jej to povedal, lebo mu počas tých výčitiek praskli nervy. Svedok tam vtedy stál a oni sa takto pred ním hádali. Na otázku, z akého dôvodu v predchádzajúcom uvádzal, že žiadne podrobnosti o skutku mu svedkyňa – poškodená neuviedla, tak ako potom vedel, že ju mal obžalovaný posadiť pred dvere, svedok vypovedal, že keď tam išiel, tak svedkyňa - poškodená povedala, že ju ako prinútil k sexu. Svedok volal bratovi, on prišiel, a keď sa ho svedok na to spýtal, tak on povedal, že mu praskli nervy počas sexu, vyčítala mu, že chodí za kamarátmi, chodí na pivo, a že keď chce sex, tak mu je dobrá. Svedkyňa - poškodená zareagovala tak, že sa rozplakala a hádali sa. Konkrétne slova si svedok nepamätal. Deň po skutku, keď svedok prišiel domov na obed, manželka mu povedala, že svedkyňa – poškodená odchádza do F.. Povedala aj dôvod. Uviedla mu, že či o on o tom vedel, na čo jej svedok odpovedal, že áno. Žiadnym spôsobom to však neriešil. Jeho manželka mala k tomu taký postoj, že bola nahnevaná. Aj svedok bol nahnevaný. Dosť dlhú dobu sa s bratom nerozprávali. Potom sa to svedkovi uležalo v hlave, aj manželke a uvedomili si, že skutkové okolnosti a povaha svedkyne - poškodenej spolu nejako nejdú dokopy. Na otázku, či v momente, kedy bol nahnevaný veril verzii svedkyni – poškodenej, svedok poznamenal, že vtedy áno. Bol rozčúlený. Možno ten hnev čo bol v ňom, ho takto nasmeroval. Ostatní členovia jeho rodiny sa to postupom času dozvedeli od neho, od manželky, od obžalovaného, že svedkyňa - poškodená odišla. Matka svedka sa to dozvedela z telefonátu s jeho manželkou, ktorej na druhý deň svedkyňa – poškodená volala. Jeho matka zareagovala tak, že sa rozplakala, o tom však vie iba z počutia, svedok tam vtedy nebol. V deň, keď prišiel na inkriminované miesto, poškodená bola normálne domácky oblečená. Otvorila mu bez problémov dvere, mala pustený televízor, niečo písala alebo pozerala na telefóne a prišla mu taká vážna alebo nahnevaná, nevedel to opísať. Pôsobila takým bežným dojmom, nebolo tam nič výrazné. Čo on videl, svedkyňa – poškodená plakala iba pri tej hádke. Na otázku, či svedkyňa – poškodená plakala aj po odchode obžalovaného z bytu, svedok poukázal, že áno, plakala aj po jeho odchode. Na otázky obhajoby svedok vypovedal, že čo sa týka fyzických útokov, ktorých bol účastný, konkrétne zažil hádku, ktorá začala tým, že obžalovaný mu dlžil nejaké peniaze. Videl, že si nakúpili nepotrebné veci, tak sa pýtal, že kedy ich dostane. Obžalovaný mu povedal, že teraz nech to nerieši, že on má teraz iné problémy. Že až mu dá s tým pokoj. Ona sa do toho zapojila, že ako sa to obžalovaný so svedkom rozpráva. Obžalovaný jej povedal, že to je ich vec, nech sa do toho nestará, že sa jej to netýka. Ona na neho vyletela, že ako sa to so svedkom rozpráva. Hádali sa medzi sebou. Ona by mu doslova oči vyškriabala, tak na neho útočila. Svedok ju chytil za ruky a posadil ju v obývačke na fotelku a povedal jej, aby tam zostala sedieť, aby sa do toho nestarala. Toto bol taký jedenkrát čo ju svedok držal. Raz obžalovaný prišiel k nemu s rozbitou hlavou, aby mu to manželka pozrela, aby mu to ošetrila, pretože svedkyňa – poškodená mu telefónom rozbila hlavu. Bolo toho veľa a väčšinou to bolo z počutia. Na otázku ako dlho býval u svojich rodičov s obžalovaným a partnerkami, uviedol, že asi rok. V tom čase sa obžalovaný so svedkyňou – poškodenou medzi sebou moc nehádali, ale problém bol v tom, že ona využívala obžalovaného ako obranný štít pred nimi všetkými. Keď jej niekto niečo vytkol, tak ona to povedala obžalovanému, že nech si to s nimi vybaví, že ona nikomu slúžku robiť nebude, a že inač pôjde domov. Pokiaľ sa ešte jedná o žalovaný skutok, po tom, ako svedok prišiel k nim do bytu, obžalovaný sa dostavil asi do 5 minút. Myslí si, že svedkyňa – poškodená mu nepovedala, že sa ho bojí, alebo že má z obžalovaného strach. Z nej išlo len sťažovanie sa na alkohol a vykríkanie, keď sa hádali. Nevykazovala známky fyzického násilia. Nehovorila mu okolnosti predchádzajúce pohlavnému styku. Nespomínala ani to, kto koho pred stykom vyzliekol. Nebadal na nej známky negatívneho psychického rozpoloženia.

Na otázku komu teda veril, keď v predchádzajúcom spomínal, že v prvom momente uveril svedkyni – poškodenej, ale keď obžalovaný mu povedal, že ju k styku nedonútil, že z neho len vyletelo, že ju posadí nahú von, dodal, že to sa dá ťažko opísať. Nevie to v tejto chvíli povedať. On skôr cítil hnev. To bolo také, aj veril, aj neveril. On bol vtedy rozzúrený. Myslí si, že dôvod podania trestného oznámenia svedkyňou – poškodenou s odstupom dvoch mesiacov je strach o syna, pretože ich syn robí problémy, keď ho majú zaviesť do F.. Obžalovanému povedal, že chce zostať na Slovensku. Keď mu aj svedkyňa - poškodená telefonuje, volá mu každý deň o siedmej večer, keď je na Slovensku. On ju doslova ignoruje a musia za ním doslova chodiť s telefónom, aby s ňou komunikoval. Má vedomosť o konflikte obžalovaného s kamarátom kvôli svedkyni - poškodenej, kde sa obžalovanému dostalo do uší, že majú medzi sebou pomer. Bližšie k tomu nevedel nič bližšie uviesť, ani to ako to skončilo. Záverom svedok uviedol, že on tomu neverí, pretože vzhľadom na povahu svedkyne - poškodenej, keď sa u nej prekročí nejaký limit, tak je dosť agresívna a nezastaví ju doslova nikto. Bez nejakého násilia, alebo že by ju zdrogoval, omámil, tak by to nedosiahol. Na doplňujúcu otázku prokurátorky, či si myslí, že vzhľadom na fyzické disproporcie svedkyne – poškodenej a obžalovaného, by ho táto mohla premôcť, svedok uviedol, že premôcť by ho nemohla, ale určite by sa mu nedala a bránila by sa. Také on s ňou má skúsenosti.

Svedkyňa – O. B., švagriná obžalovaného, na hlavnom pojednávaní vypovedala, že o skutku sa dozvedela deň potom, čo sa to stalo, od svedkyne - poškodenej. Bolo to po telefóne. Telefonovali spolu a povedala jej, že obžalovaný ju znásilnil. Pýtala sa kedy a ako, čo sa vlastne stalo. Povedala jej, že deň predtým chcel mať obžalovaný pomer, a že ona nechcela, že pije, a že ju v podstate znásilnil. Že sa jej vyhrážal, že ak nebude chcieť, že ju vyhodí von nahú. Najskôr som tomu nechcela veriť. Nebola však toho svedkom. Takto jej to povedala s tým, že chce od neho odísť za jej rodičmi do Čiech. Vtedy aj tomu svedkyňa verila, že sa to mohlo stať, tak jej pomohla s odchodom. Prišla k nej, porozprávali sa, pomohla jej s deťmi a čakali kým príde pre ňu odvoz. Deň predtým jej svedkyňa - poškodená napísala správu, že sa u nich niečo deje. Svedkyňa nemohla prísť, bola vtedy v C., tak k nim do bytu išiel manžel L. B.. Nepovedal jej nič čo sa stalo, až potom následne. Manžel jej teda povedal, že svedkyňu - poškodenú našiel v byte sedieť, pozerať televízor, nebolo zamknuté a v podstate mu povedala to čo jej do telefónu. Pre ňu bolo vtedy zvláštne len to, že neodišla, že tam zostala v otvorenom byte, nezavolala políciu, nezavolala jej, keď si boli blízke. Tým chcela povedať, že svedkyňa - poškodená to neriešila, že neodišla, keď sa to stalo. Svedkyňa by tak asi nereagovala, keby bola v jej situácii. Vzťah obžalovaného so svedkyňou – poškodenou popísala ako talianske partnerstvo, talianske manželstvo. Pohádali sa, pomilovali sa, obidvaja boli stále temperamentní. Stále niečo riešili a stále sa hádali a stále sa udobrovali. Predmetom hádok bolo to, že obžalovaný v poslednom čase popíjal, takže menej sa venoval synovi a svedkyni - poškodenej. Obžalovaný bol často preč, potom sa hádali. Toto boli asi hlavné dôvody. Svedkom týchto hádok bola v čase, keď všetci spoločne bývali u svokrovcov. Počula výkriky, nechcela však vedieť o čom sa hádajú, stále sa hádali. Nepamätala si o čom tieto hádky boli. Po odsťahovaní sa obžalovaného a svedkyne – poškodenej od rodičov obžalovaného, hádky pokračovali, o čom mala vedomosť od svedkyne – poškodenej. Predmetom hádok bol alkohol, neprítomnosť obžalovaného v domácnosti, nepomáhanie pri starostlivosti o domácnosť. Manžel svedkyne často urovnával konflikty medzi nimi. Aj svokrovci, keď tam svedkyňa s manželom bývali, snažili sa medzi obžalovaným a svedkyňou - poškodenou konflikty urovnať, dohovoriť im, aby sa zmierili. V období pred skutkom obžalovaný viacej pil, niekedy sa držal. Bolo to striedavé. Pod vplyvom alkoholu sa obžalovaný správal zakaždým ináč. Nezažila ho, že keď mal vypité, že by bol nejaký iný. Svedkyňa – poškodená jej o správaní obžalovaného pod vplyvom alkoholu hovorila, že niekedy prišiel pod vplyvom alkoholu, chcel riešiť to, že sa naňho hnevá. Chcel to riešiť v noci o desiatej. Hnevala sa aj na to, že ju budí, že nemá pokoj. Nevedela sa vyjadriť k ich sexuálnemu životu. Na otázku, či svedkyňa – poškodená bola v psychickom rozpoložení, keď jej telefonovala ohľadom skutku, svedkyňa poznamenala, že si myslí, že plakala. Aj následne, keď sa s ňou o tom osobne rozprávala, svedkyňa – poškodená bola uplakaná. Nepamätala si, či svedkyni – poškodenej, ako jej kamarátka a švagriná, navrhovala, aby zavolala políciu. Svedkyňa – poškodená v tom čase o polícii nič nehovorila, chcela to riešiť odchodom domov. Jej manžel vtedy našiel svedkyňu – poškodenú v byte, kde prišiel, sedela pred televízorom, mala mobil v rukách, malý spal vedľa v izbe. Nepovedal jej, ako to riešili. Myslí si, že nikto iný, okrem jej a jej manžela, o skutku nevedel. V reakcii na otázku, čo jej svedkyňa – poškodená o skutku povedala, ako skutok prebiehal, nakoľko v prípravnom konaní skutkové okolnosti popisovala podrobne, svedkyňa doplnila, že vtedy jej povedala, že sa na neho hnevala kvôli niečomu a nechcela s ním súložiť. Ale obžalovaný bol neodbytný, on chcel, že ju vyzliekol z legín a vlastne došlo k tomu styku. Povedal jej, že ak nebude chcieť, že ju vyhodí von nahú. Potom teda k styku medzi nimi došlo. Svedkyňa – poškodená jej k styku ďalej uviedla, že počas neho plakala, došlo k dokonaniu súlože, obžalovaný vpustil do nej ejakulát a potom odišiel.

Nespomínala si, čo bolo predmetom tej správy, ktorú jej svedkyňa – poškodená poslala. Na otázku, prečo tam poslala svojho manžela, uviedla, že ona si len pamätá, že svedkyňa – poškodená napísala, že niečo sa deje. Takto si to svedkyňa pamätá, ona však nebola doma, preto poslala manžela, zavolala mu, by sa tam išiel pozrieť. Na otázku, či z obsahu správy vydedukovala, že situáciu je potrebné riešiť ihneď, svedkyňa uviedla, že áno, bola to krátka správa, že niečo sa deje, že nemôže volať. Na otázku, či to bolo neobvyklé zo strany poškodenej, keď jej napísala takúto správu, svedkyňa odpovedala, že áno, bolo. Hoci im manžel pomáhal pri riešení konfliktov, predsa ho tam len radšej poslala. Na otázku, či mala pocit, že by sa mohlo diať niečo závažné, svedkyňa uviedla, že mohli sa proste pohádať kvôli niečomu. V tom období pred skutkom obžalovaného vnímala tak, že naozaj menej sa venoval rodine. Teraz to je už iné ako to bolo vtedy. Pokiaľ sa jedná o jej vzťah so svedkyňou - poškodenou, zo začiatku to s ňou tiež nebolo ružové. Keď žili pod jednou strechou, svedkyňa - poškodená bola v podstate tá, ktorá nepomáhala v domácnosti. V podstate si len užívala ten pobyt v domácnosti a nezapájala sa do jej chodu. Niekedy to svedkyňou hnevalo, že je tam len tak sama pre seba. V podstate, že svedkyňa ako rovnaký člen domácnosti sa do prác musela zapájať a ona nie. Následne sa to začalo meniť, už v čase, keď sa svedkyni narodila dcéra. Často krát jej s ňou svedkyňa – poškodená pomáhala, hrala sa s ňou. A keď sa im narodil syn a následne svedkyni druhá dcéra, tak ich to viac spojilo, pomáhali si, chodili spolu von, hrali sa s deťmi, trávili spolu čas. Nemá vedomosť o tom, že by ju svedkyňa – poškodená niekedy oklamala. V tom čase jej dôverovala, a teda aj v čase, keď jej popísala žalovaný skutok. V súčasnosti, ako už spomínala, je zvláštne, že tam zostala a neodišla preč, nebála sa, že jej znova ublíži, alebo malému. Takisto je zvláštne, že si vzala za manžela suseda. S odstupom času je to pre ňu proste zvláštne. Svedkyňa by reagovala určite ináč. Odišla by z toho bytu čím skôr preč, aj keby stopom. Na otázku, či sa jej svedkyňa – poškodená zdôverila, z akého dôvodu tak nekonala, svedkyňa poznamenala, že vtedy jej povedala, že už bol večer. Nepamätá si, čo ešte povedala. Svedkyňa – poškodená jej nehovorila o tom, že by niekedy odmietala sex. So svedkyňou – poškodenou už nie v kontakte asi dva roky. Na otázky obhajoby ďalej vypovedala, že v následnom období po skutku, si písali správy a posielali fotky detí. Myslí si, že trestného oznámenie svedkyňa – poškodená podala v čase, ako sa riešila starostlivosť o syna obžalovaného a svedkyne – poškodenej, bolo to asi po 4 mesiacoch, resp. pol roku. Počas následnej komunikácie sa nikdy nevrátila ku skutkovým okolnostiam žalovanej trestnej veci. Nezdôvodnila jej, prečo trestného oznámenie podala s odstupom niekoľkých mesiacov. Nevyjadrila sa ani v tej súvislosti, že by mala mať obavu z toho, že sa jej syn stretával s obžalovaným, ako osobou, ktorá sa mala dopustiť žalovaného skutku. Skôr sa iba bála, či na neho dá dostatočný pozor. Svedkyňa ju ubezpečila, že o malého je dobre postarané, a e všetci sa mu venujú. Nepociťovala z nej obavu v tom zmysle, že by obžalovaný ublížil ich synovi. Obžalovaného charakterizovala ako otca, ktorý sa synovi maximálne venuje, stále mu vymýšľa nejaký program. Chce, aby sa jeho syn stretával aj s jej deťmi, aby sa mal dobre. Čo si malý zažiada, to mu obžalovaný kúpi. Má vedomosť o tom, že obžalovaný platí na syna výživné. Ako partnera – hlavu rodiny, rámcovo pred skutkom, charakterizovala ako osobu, ktorá chodila do práce a bola živiteľom rodiny. Nemala vedomosť o žiadnych problémoch na jeho strane. Svedkyňa – poškodená pracovala vo viacerých zamestnaniach, ale len krátko. Z jednej práce ju vyhodili, pretože mala konflikt s klientom. V ďalšej sa jej nepáčilo. Počas spoločného pobytu u svokrovcov s ňou konflikt nikdy nemala, skôr sa na seba niekedy hnevali v súvislosti s nezapájaním sa do domácich prác. Nebola priamym svedkom fyzického konfliktu medzi obžalovaným a svedkyňou – poškodenou. Pamätá si len na jednu udalosť, kedy obžalovaný mal narodeniny, mali oslavovať u nich doma, avšak prišiel k nim s rozbitou hlavou až mu to ošetrí, keďže je sestrička. Ošetrila mu to. Povedal, že sa pohádali a svedkyňa - poškodená mu telefónom rozbila hlavu. Keď sa hádali, intenzita zo strany jedného alebo druhého bola rovnaká, vyčítali jeden druhému. Manžel jej po skutku povedal, že svedkyňa – poškodená bola úplne v pohode. Že tam tak sedela, pozerala televízor a len tak mu to povedala, nebola vtedy uplakaná. Nevyjadrila sa jej, že by z obžalovaného mala strach, že by jej ublížil. O realizácii styku obžalovaného so synom uviedla, že tak, ako rozhodol súd, je mu to umožnené. Má vedomosť, že sa s ňou veľmi nedá dohodnúť, že keby chcel byť so synom v iný termín, tak by nesúhlasila. Podľa vyjadrenia svedkyne, svedkyňa – poškodená s ňou mala taký vzťah, že keby chcela, mohla k nej so synom prísť kedykoľvek, aj o polnoci. Má vedomosť o tom, že obžalovaný pred skutkom navštevoval psychiatra. Dôvod bol alkohol. Myslí si, že mu to hovorila svedkyňa – poškodená, že by ho mal navštíviť. Nepamätá si na to, že by mu to odporúčala aj sama svedkyňa. Svedkyňa uviedla, že obžalovaný ju nikdy fyzicky nenapadol. Čo sa týka vulgárnosti, niekedy jej aj vynadal, väčšinou to bolo v súvislosti, že si zastával svedkyňu - poškodenú alebo obhajoval v tej súvislosti, že keď sa so svedkyňou hnevali, že nepomáha v domácnosti. On si ju vždy bránil a zlí boli tí ostatní. Používal výrazy ako krava sprostá, viac si už nepamätá. Nikdy v živote ju neobťažoval. Vo vzťahu k rodičom, sa obžalovaný správa v súčasnosti lepšie ako v minulosti, keď bývali všetci spolu. Správal sa k nim ako rozmaznaný, posledný,

najmladší, čo si zažiadal, to mal. K rodičom sa obžalovaný správal hrubšie. Nepoužíval tie najtvrdšie vulgarizmy, ale vyjadroval sa prostoreko, nevyberal si čo im povie. Keď bol pohádaný s mamou, tak jej povedal, že je hlúpa a podobne. Na druhej strane v domácnosti s vonkajšími prácami pomáhal. K udalosti s roztrhnutými kraťasmi dodala, že jedenkrát svedkyňa – poškodená prišla, bolo to pár mesiacov pred tým skutkom, doniesla k nim roztrhnuté letné kraťasy a povedala, že ich na nej roztrhal obžalovaný. Pokiaľ sa jedná o dôvod, svedkyňa si už nepamätala, či sa pohádali, nevedela uviesť. Na otázku, či ju nepokúsil vtedy znásilniť, uviedla, že to nemôže potvrdiť, myslí si, že nie.

Svedok – L. B. st., otec obžalovaného, na hlavnom pojednávaní okrem iného uviedol, že začiatku bol vzťah obžalovaného so svedkyňou – poškodenou normálny, ako každý vzťah dvoch mladých ľudí. Potom sa u nich začali prejavovať, ale to už v priebehu niekoľkých mesiacov, nezhody. Chceli od nej, aby sa zamestnala, našli jej 4 zamestnania, ale najdlhšie vydržala 3 týždne. Potom medzi nimi začali aj hádky. Vyvrcholilo to koľkokrát aj bitkou. On s manželkou bol dokonca aj účastníkom jednej takejto bitky. V obývačke pozerali na televíziu a oni boli u seba hore v podkroví. Počuli hádku, ale za chvíľu aj dupotanie dole schodmi a dobehli dole, ale nie že by obžalovaný naháňal poškodenú, ale ona jeho. Pribehli do obývačky, obžalovaný stál pri matke a svedok ju držal. Nemohol ju udržať, mal s tým problém a to bol ešte zdravý. Skrátka ich potom utíšili. Svedkyňa - poškodená doslova vyvolávala tieto hádky, koľkokrát sa to stalo hlavne vtedy, keď svedok nebol doma, keď bol v práci. Raz dokonca prišiel, bolo po jednom takom incidente a už mal toho dosť, svedkyňu - poškodenú vtedy prvýkrát vyhodil z domu. Po čase sa dali dohromady, obžalovaný ju mal rád, ona to vedela a týmto spôsobom sa ho snažila manipulovať. Potom, čo ju vyhodil, sa teda za nejaký čas dali dohromady, svedkyňa - poškodená sa chcela vrátiť, ale aj so svojou najlepšou kamarátkou. On ich vtedy nevpustil do domu aj napriek tomu, že sa usilovali prísť. Už mal toho dosť, pretože svedkyňa - poškodená bola aj v takom stave, že keď manželka chcela, aby jej niečo pomohla v kuchyni, povedala, že ona nikomu slúžku robiť nebude. Neverí, že by obžalovaný na nej spáchal nejaké násilie a ona zase bola taká povedzme temperamentná, že by to ani nestrpela, má na mysli akékoľvek násilie aj menej intenzívne. Keď po takejto hádke obžalovaný odišiel do práce na poobednú zmenu, poškodená s niekým telefonicky konzultovala veci, ktoré tam prebiehali, pretože okná boli pootvárané, koľkokrát nechala otvorené aj dvere a celý čas so smiechom s niekým telefonovala a s niekým to musela preberať. On bol schopný pre ňu urobiť všetko, nemala žiaden príjem. Dokonca aj na stravu, na ktorú od nich pýtali, platil za ňu obžalovaný 50,- Eur za mesiac. V súvislosti s ich hádkami uviedol, že od obžalovaného nepočul vyhrážky, na nič také si nespomína s tým, že čo sa týka tej hlučnosti, povedal by, že to bolo rovnocenné. Obžalovaný má tiež len svoje nervy, a keď ho podpichovala, tak mu tiež povolili a zvýšil hlas. Koľkokrát sa to u nich preberalo za zavretými dverami, ale ako už spomenul, obžalovaný sa koľkokrát vyhýbal aj takým spôsobom, že napríklad ušiel k nim dolu, alebo bol celkom rád, že ide do práce. Na dôvažok, ona sa obliekla a zobrala sa dole do dediny a vrátila sa, keď mal obžalovaný prísť z práce. Vôbec si nerobila problémy s tým, že býva u nich a pred partnerovými rodičmi skrátka robila takéto veci. Nespomínal si ani na nejaké hrubšie nezhody obžalovaného s kamarátmi. Vie iba o takých bežných veciach, ktoré nebolo potrebné riešiť. Má vedomosť o priestupku obžalovaného, v súvislosti s jeho kamarátom, to bolo taktiež kvôli poškodenej. Skrátka poškodená sa dala dokopy s tým kamarátom a tiež to bolo počas doby, keď bol obžalovaný v práci. Nejakým spôsobom si to ako chlapi vyrovnali a vyriešilo sa to tým priestupkom s peňažnou sankciou. O žalovanom skutku sa dozvedel, keď prišiel z práce, manželka mu o tom povedala, ale obidvaja nad tým krútili hlavami. Ako pozná obžalovaného ako syna, takéto niečo by nebol schopný. Manželke ohľadom skutku niekto telefonoval. So svedkyňou – poškodenou potom nekomunikoval. Ona sa mu vyhýbala, pretože vedela o jeho postoji, že on už vedel kto ona je a čo ona je. Ona si bola toho zrejme tiež vedomá, že má taký odmietavý postoj, tak sa mu svojim spôsobom aj vyhýbala. Doteraz s obžalovaným chodieva, keď ide pre syna, a keď ho ide vrátiť z dôvodu, že sa na neho vyskytovali verbálne útoky. Myslí si, že by ho vyprovokovali k niečomu a takýmto spôsobom, aby sebe ešte viac poškodil. Toto donedávna pretrvávalo, keď už svedkyňa - poškodená chodila s jej manželom, tak jej manžel bez akéhokoľvek podnetu vystúpil z auta, postavil sa pred obžalovaného a vyriekol na neho „nebuď na mňa drzý“. O skutku s obžalovaným komunikoval. Ale on tiež tvrdí, že také niečo neurobil a ani to nemal v úmysle. Dlhšiu dobu žili normálnym sexuálnym životom, kde by tam bol nejaký dôvod na násilie. O ich sexuálnom živote sa dozvedel tak, že sa na túto tému rozprávali s obžalovaným. O skutku sa rozprával aj s bratom obžalovaného, ktorý takisto nad tým neveriacky krútil hlavou. Na otázky prokurátorky ďalej vypovedal, že obžalovaný so svedkyňou – poškodenou u nich bývali asi dva a pol roka. Do vlastnej domácnosti sa odsťahovali po tom čo ju ten prvýkrát vyhodil a čo ich nevpustil do domu, tak obžalovaný si podal žiadosť o byt, zobral si hypotéku. A keď mal byt, tak sa tam bez akýchkoľvek problémov nasťahovala. Dátum si už nepamätal,

na svete však už bol ich vnuk. Sami bývali asi pol roka až jeden rok. Prvé narodeniny oslavovali v ich byte. Bolo to v roku 2018 alebo v roku 2019. Počas tohto obdobia ich chodievali s manželkou dosť často navštevovať, aj oni chodievali k nim. Je to v jednej dedine. Na otázku, či bol svedkom nejakých ich hádok, odpovedal, že on si nejako nespomína, ale iste tam niečo bolo. Nevedel si však konkrétne spomenúť. Celé to obdobie však nebol medzi nimi po nejaký dlhší čas kľud. Obžalovaný im rozprával prečo sa pohádali. Koľkokrát to boli banality, nevedel nič konkrétne uviesť. Človek si takéto detaily nepamätá. Keby to bolo raz, alebo dvakrát, človek si to pamätá. O žalovanom skutku sa so svedkyňou – poškodenou nerozprával, aj keď sa pri odovzdávaní vnuka stretnú, ani nepozdraví. Skutkovej verzii svedkyni – poškodenej neverí, má na to svoj názor. Podľa jeho vyjadrenia so svedkyňou – poškodenou pred žalovaným skutkom vychádzal, dovtedy nemal žiadny dôvod ju nemať rád alebo jej niečo vytýkať. Na otázku, ako s ňou mohol mať dobrý vzťah, keď ju vyhodil z domu, uviedol, že keď sa stretnete s novým mladým človekom, ktorý má snahu začleniť sa do rodiny, tam nie je dôvod, aby mal voči nemu nejakú nevraživosť. Ale keď sa začali tie problémy ukazovať, tak už potom začína človek oči otvárať a urobiť si svoj úsudok. Po tom, ako ju vyhodil z domu, vzťah medzi nimi už nebol vôbec dobrý. Na otázku, či je teda možné, že tento negatívny vzťah k svedkyni – poškodenej ovplyvnil to, či jej ohľadom skutku dôveruje alebo nie, podotkol, že isto to ovplyvnil, pretože je presvedčený, že by to obžalovaný nedokázal urobiť. Na otázku, či to vie vylúčiť, dodal, že to nebude ani skúšať, pretože on tam nebol, ale pozná aj ju a je presvedčený, že to môže byť aj nejaká forma nejakej odplaty za niečo. Nemá však vedomosť o tom, že by obžalovaný urobil svedkyni – poškodenej niečo, za čo by sa mu chcela takýmto spôsobom odplatiť. Svedkyňa – poškodená umožňuje v intenciách rozsudku obžalovanému styk so synom. Na otázku obhajoby dodal, že nad rámec rozhodnutia súdu, svedkyňa – poškodená v tomto smere nevychádza obžalovanému v ústrety.

Svedkyňa - H. D. na hlavnom pojednávaní okrem iného vypovedala, že obžalovaného pozná asi 7 a viac rokov, poznajú sa veľmi dlho. Vníma ho ako normálneho, bežného človeka. Poznala aj svedkyňu

- poškodenú od doby, keď začala chodiť s obžalovaným, nevedela uviesť, ktorý rok to bol. Vzťah obžalovaného so svedkyňou - poškodenou bol normálny, ako každý, aj sa pohádali, ale vychádzali spolu dobre, to čo tam bola ona. So svedkyňou - poškodenou mala možnosť stretávať a rozprávať aj bez prítomnosti obžalovaného. Nikdy sa jej nesťažovala na správanie obžalovaného. Mali na seba aj telefónne čísla. Nikdy jej nepísala alebo nevolala kvôli tomu, že by sa obžalovaného bála. Pamätala si na deň, keď sa svedkyňa - poškodená sťahovala od obžalovaného. Tento moment popísala tak, že sa akurát stretli vonku, kde sa pozdravili a v podstate vysmiato sadla do auta a odišla. V aute sedela spolu s nejakým chalanom a babou, nevie však kto to bol, nepamätala si to. Svedkyňu - poškodenú videla zblízka, pokiaľ by plakala, videla by to. Nemala vedomosť o tom, že by obžalovaný mal kvôli správaniu problém so zákonom. Svoj vzťah so svedkyňou - poškodenou označila za bližší, kamarátsky, boli spolu v kontakte každý deň, chodievali vonku, svedkyňa chodievala aj k nim, boli spolu skoro od rána do večera. Na otázku, či sa jej svedkyňa - poškodená zverovala komplexne so svojimi súkromnými záležitosťami, vrátane tých, ktoré možno označiť za najintímnejšie, uviedla, že sa jej akože zverovala, ale nie s tými intímnymi vecami. Nezverovala sa jej so záležitosťami týkajúcimi sa intímneho života obžalovaného so svedkyňou - poškodenou. Nevedela, že by mali nejaké problémy v partnerskom vzťahu. Mala vedomosť o tom, že už raz obžalovaného v minulosti opustila, ale nevedela uviesť príčinu. V čase, keď videla ako sa svedkyňa - poškodená sťahovala od obžalovaného, bolo to na sídlisku pri bytovke, pri obchode, vo D. E., kde bývala, len sa pozdravili, nerozprávali sa, keď odchádzala. To, že sa sťahuje od obžalovaného usúdila na základe toho, že videla tašky. Podľa nej bežný človek neodíde len tak s kuframi a taškami preč. O žalovanom skutku sa dozvedela od obžalovaného, ktorý jej vravel, že svedkyňa - poškodená povedala, že vraj odchádzala v slzách, preto obžalovaný chcel, aby svedkyňa uviedla pravdu, ako ten odchod vnímala ona. Nepovedal jej, čo má vypovedať. Povedal jej, aby prišla na súd a povedala pravdu, pretože poškodená uvádzala, že odchádzala v slzách, resp. v nejakom rozpoložení. To, že ju svedkyňa videla vysmiatu sa obžalovaný od nej dozvedel tak, že si písali, píšu si normálne. Nerozprávali sa o tom, čo je predmetom hlavného pojednávania, ale keď svedkyňa - poškodená odchádzala tak ju v ten deň videla a písala obžalovanému, že ju videla a pýtala sa ho čo sa stalo, na čo jej obžalovaný uviedol, že sa pohádali. Od času, keď sa svedkyňa - poškodená odsťahovala, nie je s ňou v kontakte. Nepýtala sa jej na jej verziu skutkových okolností. Na otázku, či vie vylúčiť, že by sa skutok stal tak, ako je definovaný v obžalobe, poukázala, že má vedomosť o tom, čo je predmetom tohto konania, a teda svedkyňa - poškodená tvrdí, že ju mal obžalovaný znásilniť. Podľa nej by to nespravil, nie je taký, nevie to však vylúčiť. Svedkyňa dodala, že so svedkyňou - poškodenou bola v kontakte aj prostredníctvom elektronických komunikačných prostriedkov, v čase, keď tam bývala to bolo každý deň. Po jej odsťahovaní už s ňou nebola viac

v kontakte. Svedkyňa - poškodená jej prestala písať a svedkyňa ju tým pádom už viac nekontaktovala. Písala jej na facebooku ,,Ahoj“, ale ako už uviedla, svedkyňa - poškodená jej neodpísala, ani si túto správu neprečítala. V reakcii na otázku, či ako blízka priateľka svedkyne - poškodenej, poznala jej priateľov, s ktorými sa ona stretávala, resp. s ktorými udržiavala kontakt, uviedla, že pokiaľ tam svedkyňa

- poškodená bývala, tak boli viac menej stále spolu, a keď spolu neboli, tak nevie, či svedkyňa - poškodená za niekým išla. Dodala, že nepoznala jej priateľov, ani osoby, s ktorými udržiavala kontakt.

Svedkyňa - B. E. na hlavnom pojednávaní okrem iného uviedla, že so svedkyňou - poškodenou začali intenzívne komunikovať, keď svedkyni umrel otec a svedkyňa

- poškodená sa v tej dobe presťahovala na Slovensko, zdieľali spoločné problémy a svoje vzťahy. Zverovala sa jej, že mala problém s obžalovaným, že sa necítila na Slovensku spokojná, obžalovaný bol žiarlivý. Zo začiatku to bolo v pohode, ale potom to už začalo byť horšie. Hovorila jej, že ju doma zatváral. Potom, keď robila nejakú prácu, tak mal problém, že sú tam muži. Nadával jej, bol na ňu sprostý. Svedkyňa už niekoľkokrát svedkyni - poškodenej hovorila, že by sa mala od obžalovaného odsťahovať, ale ona stále verila, že to bude v poriadku a robila všetko preto, aby vychádzala s ním alebo s jeho rodinou. Potom otehotnela. Keď porodila, tak sa veci ešte zhoršovali. Obžalovaný bol viacej majetnícky. Raz volala práve so svedkyňou - poškodenou a zdala sa jej v telefóne strašne rozhodená, tak sa jej pýtala čo sa deje. Zo začiatku ju s tým nejako nechcela obťažovať, nechcela sa jej s tým zveriť, ale keď na nej poznala, že je niečo zle, zverila sa jej, že obžalovaný vytváral na ňu násilie, hovorila jej, že ju ťahal za kraťasy. Keď sa s ním nevyspí, tak ju vyhodí vonku na ulicu. Svedkyňa - poškodená mala strach ako to bude so synom, takýto incident sa párkrát stál i pred malým. Svedkyňa na ňu naliehala, aby sa odsťahovala naspäť do F.. Mala strach, že neuživí svoje dieťa sama. Ona ju podporila a podala jej pomocnú ruku s tým, že po ňu príde na Slovensko. Hneď po práci pre ňu išla aj s kamarátom. Povedala jej, aby išla ne nejaké miesto, kde sa nemôže s obžalovaným stretnúť, takže išla k nejakej známej. Myslí, že to bola priateľka brata obžalovaného. Takže prišla tam, vzali všetky veci a zbalili ich do auta. Potom pri aute stretli nejaké dve kamarátky, ktoré obžalovaný poznal, nepamätala si ich tváre, ale pýtali sa svedkyne - poškodenej kam ide, keď má tie veci so sebou, pričom uviedla, že sa sťahuje naspäť do F.. Svedkyňa - poškodená bola z celej tej udalosti zronená, celú dobu od doby kedy prišla až po dobu kedy ju odviezla domov, tak plakala. Telefonický rozhovor so svedkyňou - poškodenou opísala tak, že si volali vždy s tým, že si povedali ako sa majú. Svedkyňa jej povedala ako sa má ona, ale svedkyňa - poškodená sa jej v telefóne zdala strašne divná. Bola taká zarazená, smutná. Tak sa jej pýtala čo sa deje. Sprvu jej to nechcela povedať, ale keď jej povedala, že to na nej pozná a poznajú sa a vie aká je, tak jej môže čokoľvek povedať. Rozplakala sa jej do telefónu a povedala jej, že obžalovaný ju ťahal do postele, že sa jej vyhrážal, že pokiaľ sa s ním nevyspí, tak ju vyhodí na ulicu nahú. Ona teda pod nátlakom tú vec urobila a obžalovaný sa do nej urobil. Preto jej povedala, aby okamžite išla pre Postinor, to je tabletka na ukončenie tehotenstva, tak ju počúvla a išla si ho kúpiť. Svedkyňa si myslí, ako aj všetci asi, že to urobil preto, aby si ju tam udržal a poistil. Plakala jej stále do telefónu, že nevie ako to ma urobiť, že nemá kde bývať, a že nevie, či dokáže uživiť svojho syna. Svedkyňa potom teda ten telefonát ukončila a volala hneď jej rodine, aby im objasnila čo sa stalo, a aby ju presvedčili a podporili, aby od neho odišla. sme začali riešiť jej odchod. Svedkyni - poškodenej následne volala znovu, ospravedlnila sa jej s tým, že vie, že je to pre ňu citlivá téma, ale pre ňu a pre jej dieťa bude lepšie, keď ju odtiaľ dostanú. Začali riešiť s jej rodinou kto má čas. Jediný kto prichádzal do úvahy bol jej otec a ona. Nakoniec to otcovi nevyšlo a svedkyňa chcela, aby to bolo čo najskôr, aby sa nestalo ešte niečo horšie, takže sa to snažila vyriešiť hneď. Svedkyni - poškodenej potom volala nech si zoberie všetky nutné veci k niekomu známemu tak, aby sa nestretla s obžalovaným. V Českej republike si svedkyňa - poškodená zariadila byt a ja ona za ňou často dochádzala. Sprvu bývala u svojich rodičov, než si prenajala ten byt. Potom k nej dochádzala a často s ňou trávila čas, pomáhala jej s malým a bola jej ako opora, aby sa jej mohla zveriť. Prenasleduje ju to, čo sa jej stalo až doteraz, ju i malého. Stále je z toho smutná, nerada na to spomína. Už by to rada mala konečne za sebou. Obžalovaný bol sprostý aj pri odovzdávaní malého. Podľa nej sa to nehodí rozprávať vulgárne pred dieťaťom. Mali by si to nechať sami pre seba. Pri odovzdávaní syna bol obžalovaný na svedkyňu - poškodenú vulgárny, naštvaný, že od neho odišla „ako si si to mohla dovoliť urobiť?“. Svedkyňa mala pocit, že skrz malého robí svedkyni

- poškodenej schválnosti. Trestné oznámenie podala s odstupom času, pretože podľa svedkyne cítila sa ponížene a bolo jej blbé to riešiť s niekým iným. Svedkyňa sa s ňou rozprávala o podaní trestného oznámenia. Bavili sa o tom, či má do toho ísť a svedkyňa jej povedala, že by mala urobiť všetko preto, aby bola učinená spravodlivosť, a aby sa to neopakovalo u inej ženy. Svedkyňa - poškodená však bola

v tomto smere zdržanlivá, bála sa. Mala problém to vôbec niekomu povedať. Ako prvej osobe to povedala jej. Mala problém to riešiť s akýmkoľvek mužom. Trestné oznámenie podala v tej nadväznosti, že jej bola ponúknutá podpora. Nie však na naliehanie, ale až za psychickej podpory jej rodiny a svedkyne. Vzťah obžalovaného so svedkyňou - poškodenou popísala tak, že čas s nimi trávila aj spoločne. Obžalovaný nechcel svedkyňu - poškodenú púšťať so svedkyňou samú, vždy tam musel byť aj on. Bol žiarlivý. Čo tam bola ona, vždy sa pohádali. Svedkyňa - poškodená jej ponúkla, či by nechcela prísť na návštevu, keď tam bývali, čo však odmietla, pretože vedela, že sa s obžalovaným budú zase hádať. Dôvodom hádok bola žiarlivosť obžalovaného. Nevedela uviesť, či obžalovaný žiarlil aj na ňu, ale nechcel, aby sa jej svedkyňa

- poškodená zverovala, preto chcel s nimi všade chodiť. Vzťah so svedkyňou - poškodenou opísala tak, že sa zdôverovali úplne o všetkom, s čímkoľvek, s čím mala problém, ona alebo svedkyňa. Myslí, že je jediná, ktorej svedkyňa - poškodená všetko povie, ale aj naopak. Svedkyňa - poškodená sa jej zdôverovala aj o sexuálnom živote s obžalovaným, ale v stručnosti. Mala vedomosť, že obžalovaný svedkyňu - poškodenú k tomu často nútil. Mala na mysli, že na ňu naliehal. Má vedomosť o tom, že tam bol aj nejaký problém s rodinou, že rodina obžalovaného ju asi nemala moc v láske. Ona bola stále len v tom dome. Nebývala tam však počas celého obdobia, raz sa odsťahovala naspäť do F., ale po nejakom čase sa vrátila späť. Dôvodom bolo to, že obžalovaný jej sľúbil, že sa zlepší, a že si nájde svoj byt, aby žili sami. Následne jej svedkyňa - poškodená uvádzala, že je to v pohode, ale potom to začalo byť horšie. Hovorila jej, že zo tam začalo byť naliehanie na sex, že obžalovaný začal chodiť na diskotéky, brať marihuanu. So svedkyňou - poškodenou si v tom období telefonovala 2-krát za týždeň, niekedy viacej, niekedy menej. Keď potrebovala, tak zavolala. Na otázku, či má vedomosť o nejakej ďalšej blízkej osobe svedkyne - poškodenej na Slovensku, uviedla, že svedkyňa - poškodená sa bavila so ženou brata obžalovaného, avšak svedkyňa si myslí, že všetko hovorila iba jej. Pokiaľ by mala na Slovensku aj nejakú ďalšiu blízku kamarátku, svedkyňa - poškodená by jej to povedala. Na otázky obhajoby uviedla, že svedkyňa - poškodená pracovala na Slovensku v O2, ako operátorka, nevedela uviesť ako dlho. Nespomínala na iné zamestnania svedkyne - poškodenej počas obdobia, kedy žila na Slovensku. Obžalovaný mal problém, keď pracovala v práci, kde boli aj muži. Nevedela si spomenúť, kedy po skutku jej svedkyňa - poškodená telefonovala. Informáciu o žalovanom skutku posunula jej rodine, konkrétne babke svedkyne - poškodenej. Rodičom však nie. Vie, že svedkyňa - poškodená má blízko jej babke, a keďže si s babkou rozumie aj svedkyňa, tak jej to povedala. Nepamätala si už, či babka svedkyne - poškodenej to povedala aj rodičom svedkyne - poškodenej. Svedkyňa to povedala jej babke a potom sa už riešilo to sťahovanie. To už bolo na nej, či to bude chcieť povedať sama. Svedkyňa jej vtedy previezla tie najdôležitejšie veci. Otec svedkyne - poškodenej pracuje v cudzine a nevychádzalo by mu to a svedkyňa mala v ten deň rannú zmenu a vychádzalo, že aj obžalovaný bol v práci. Sťahovanie ako také už potom riešila svedkyňa - poškodená so svojím otcom. Svedkyňu - poškodenú išli vyzdvihnúť spolu s kamarátom k priateľke brata obžalovaného. Nepamätala si, či po skutku telefonovala ona svedkyni

- poškodenej alebo naopak. Keď jej oznámila, čo sa stalo, svedkyňa jej povedala, aby išla na políciu. Presne si už nepamätá ako postupovala svedkyňa - poškodená. Myslí, že sa najskôr riešila starostlivosť o dieťa a potom sa riešili tie ďalšie veci. To už si potom svedkyňa - poškodená riešila s právničkou. Ohľadom správania sa obžalovaného jej svedkyňa - poškodená uvádzala, že ju napadol v kuchyni, ale presne to nevedela opísať. Vedela, že to bolo niekde v kuchyni v dome u jeho rodičov. Pokiaľ spomínala, že obžalovaný jej robil schválnosti, boli to veci skrz dieťa. Manipuloval s ním. Maloletý vždy, keď prišiel od obžalovaného, tak bol iný, než bol normálne, ako si ho pamätá svedkyňa. Na otázku, či vie vysvetliť prečo potom obžalovanému umožňuje stretávanie so synom, poukázala, že keď riešili tú starostlivosť, tak to bolo na vyšších ľuďoch ako na nich. 100 %-ne však vie, že keby svedkyňa - poškodená mohla, tak by malého mala najradšej u seba, pretože malý to odnáša najviac. Nevedela uviesť, z akého dôvodu svedkyňa - poškodená umožňovala stretávanie obžalovaného so synom aj pred rozhodnutím súdu. Informáciu o častom naliehaní obžalovaného na svedkyňu - poškodenú ohľadom styku, mala od svedkyne - poškodenej, ktorá jej to viackrát povedala. Naliehal na ňu slovne, potom ju začal vydierať, že keď sa s ním nevyspí, tak ju vyhodí vonku. Na otázky obžalovaného uviedla, že byt obžalovaného a svedkyne - poškodenej sa nachádzal asi na prvom poschodí a nemyslí si, že je bezpečne ísť s dieťaťom cez okno. Po skutku už nešlo iba o svedkyňu - poškodenú, ale išlo aj o dieťa. Svedkyňa vie, že keby svedkyňa - poškodená bola sama a nemala to dieťa, tak už tam dávno nie je. Po prvom odchode od obžalovaného, svedkyňa - poškodená bývala u rodičov a potom si našla byt kúsok od svojej babky. Keď sa odsťahovala druhýkrát, tak tiež najskôr bývala u rodičov, než sa zariadil byt na Námestí v K.. Nevedela uviesť, kto jej za tento byt platil, boli to asi rodičia. Svedkyňa - poškodená jej tiež povedala, že syna chce vziať

ku psychológovi. V reakcii na otázku obžalovaného, v súvislosti s dôvodom žiarlivosti obžalovaného, svedkyňa uviedla, že obžalovaný bol u všetkého. Keď spolu trávili čas, svedkyňu – poškodenú chytal za akékoľvek jej slovo. Mal problém, keď sa svedkyňa - poškodená bavila s kýmkoľvek. Nevedela uviesť, či v čase skutku svedkyňa - poškodená používala kondóm, resp. brala nejakú antikoncepciu. Na otázky splnomocneného zástupcu ďalej vypovedala, že správanie obžalovaného k svedkyni - poškodenej na verejnosti, či v domácnosti, nebolo moc pekné. Keď s nimi svedkyňa trávila spoločný čas, tak stále svedkyňu - poškodenú z niečoho obviňoval, že si píše s mužmi, že ho podviedla, boli myšlienky žiarlivého muža. Určite nebol na ňu ohľaduplný, milý a pozorný. Nevážil si ju. Bral ju ako samozrejmosť. Nebavil sa s ňou ako so svojou priateľkou, bavil sa s ňou, ako keby bola podradná. Ako keby žena mala slúžiť svojmu mužovi. Pokiaľ sa jedná o voľný čas svedkyne - poškodenej na Slovensku, čo si svedkyňa pamätá, nehovorila jej, že by tam mala nejaké kamarátky.

Svedok - P. A. na hlavnom pojednávaní okrem iného uviedol, že vďaka nemu sa obžalovaný so svedkyňou - poškodenou zoznámili. Svedkyňa - poškodená bývala v rovnakom vchode ako on a obžalovaný prišiel za ním a za jeho matkou na návštevu, pretože sa poznajú od malička. Tak sa prišiel pozrieť ako žijú v F.. Svedkyňa - poškodená následne prišla za svedkom na cigaretu a v tej dobe sa prvýkrát videli, bolo to asi okolo roku 2015. Je to už dávno. Ale bude to ešte skôr, pretože v tej dobe svedok ešte nemal vodičský preukaz a ten má od konca roku 2014. Tí dvaja sa spolu spoznali, zoznámili sa spolu. Obžalovaný potom odišiel domov a svedkyňa - poškodená potom prišla za svedkom a pýtala sa ma na obžalovaného, kto to je, že sa jej veľmi páči a chcela by sa s ním viac zoznámiť. Tak som jej povedal, že to nie je problém, že obžalovaný môže za nim prísť a u neho aj prespať, čo sa aj stalo a tak sa zoznámili a začali sa spoznávať, stretávať. Obžalovaný za ňou chodieval a de facto začali spolu chodiť. Zo začiatku to bol normálny vzťah, bola do neho zamilovaná. Videla, že je finančne zabezpečený, videla, že má pekné auto, tak sa toho držala. Podľa svedka ich vzťah bol asi dobrý, pretože ihneď sa odhodlala za ním odísť na Slovensko a bývala u neho, teda u jeho rodičov a tam spolu boli, nejakú dobu tam spolu bývali. A podľa toho čo svedkovi hovorili, tak bolo všetko v poriadku. Svedok pozná svedkyňu - poškodenú veľmi dobre, pozná ju od malička. Vie aký to je typ človeka. Zažil jej prvý vzťah s jeho kamarátom a ten vzťah bol otrasný, to bolo niečo, ten chalan nemohol robiť absolútne nič, mohol chodiť do práce a z práce domov, takým štýlom, že musel sedieť v autobuse sám, oddelený od ostatných a neustále musel s ňou telefonovať, aby vedela čo robí. A keď prišiel domov, tak jej musel zavolať z pevnej linky, aby vedela, že je naozaj doma. Vie, že tá žena je taká, že pokiaľ nie je po jej, tak je zlá. Obžalovaný sa mu ohľadom ich vzťahu sťažoval. Bol veľmi smutný, že chodí do práce a ona sedí doma a nič nerobí. On bol v práci a ona si behala kam sa jej zachcelo. Svedkovi to hovorili aj chalani z dediny, tam kde žije obžalovaný, že ona si behala s chlapmi všade možne po krčmách, keď obžalovaný bol v práci. Ona sa mu sťažovala, že by chcela s ním bývať sama, že nechce bývať s jeho rodičmi. Tak obžalovaný urobil to, že kúpil byt a presťahovali sa do toho bytu, žili spolu a narodil sa im syn. Ona sa moc nesťažovala. Obžalovaný sa mu de facto sťažoval, že je nešťastný z toho ich vzťahu, že sa snaží, aby boli spolu rodina a normálne spolu fungovali. Svedok obžalovaného pozná, vie, že sa snaží, aby všetko fungovalo. O ich rozchode sa dozvedel asi 3 až 4 roky spätne, že sa spolu rozišli a zistil to tak, že stretol svedkyňu - poškodenú v F., tak sa jej opýtal, čo sa deje a ona uviedla, že sa spolu rozišli. Svedok však videl, že dole je zaparkovaná hnedá Škoda Rapid, že prišla v tom aute a priviezol ju nejaký chlap. A keď sa pozrel poriadne, zistil, kto ju vlastne priviezol. Poznal toho človeka. Takže obžalovaný mu volal a pýtal sa ho, či to náhodou nie je ten dotyčný, teda jej aktuálny manžel. Svedok to potvrdil a on sa pred ním schovával, nechcel, aby ich videl, pretože vedel, že by ihneď volal obžalovanému a povedal mu o tom, čo v konečnom dôsledku aj urobil. Dôvod rozchodu mu svedkyňa - poškodená neuviedla. O trestnom konaní sa dozvedel za takých okolností, že obžalovaný mu zavolal a povedal mu, že svedkyňa

- poškodená ho udala, že ju údajne znásilnil. Nespomína si kedy to bolo. On tomu nechcel veriť a ani tomu neverí, že by bol niečoho takého schopný a neverila tomu ani svedkova matka. Svedkyňa - poškodená je taký typ, že ona proste chce, aby obžalovaný mal peklo, ona je schopná urobiť preto všetko a za to dá ruku do ohňa. Vie, že mu nechcela dávať ani ich spoločného maloletého syna. Pritom malého svedok vídava viac než obžalovaný, pretože matka svedkyne - poškodenej býva v jeho vchode a malého jej dáva postrážiť. Ten maloletý bol taký skleslý, nekomunikoval. Svedkova dcéra sa s ním chcela hrať, avšak on nekomunikoval. Je taký divný. Nebol svedkom hádok medzi obžalovaným a svedkyňou - poškodenou. V prípade vyhrotenej situácie sa svedkyňa - poškodená správa tak, že je strašne hysterická, bol svedkom mnohých takýchto situácií, kedy donútila bývalého priateľa, aby jej dal facku, aby sa ukľudnila, pretože toho bolo moc. Tak mu nadávala až ho vyprovokovala k tomu, aby jej dal facku, aby sa ukľudnila. Pokiaľ spomínal, že svedkyňa - poškodená mala po dedine behať s cudzími chlapmi, ten konkrétny človek, za ktorým behala bol A. J.. Dokonca prišiel za ňou do F. a auto nechal o dom ďalej, aby to

svedok nevidel, pretože on vedel, že býva v rovnakom dome. Bolo to v období ich vzťahu, keď boli spolu rozhádaní a ona bola chvíľu v F.. Nemal vedomosť, že by obžalovaný mal problémy s drogami, resp. alkoholom. Obžalovaný mu k žalovanému skutku uviedol, že chceli spolu sex. Ona ho najskôr odmietala, že nechce ten sex, a že on áno, a že k tomu nakoniec došlo, že ona nechcela a on chcel. Nepovedal mu však k tomu nič bližšie. Informáciu, že svedkyňa - poškodená nechcela dávať obžalovanému syna má od neho. Vie, že majú dohodnuté, že ona má malého u seba, ale svedkyňa - poškodená bola proti tomu. Aj napriek tomu, že to je dohodnuté v rámci súdu, odmietala mu ho dávať. Nemá informácie, že by si obžalovaný z tohto dôvodu podal návrh na výkon rozhodnutia súdu. Vie, že má platiť výživné, a že si môže brať syna k sebe. Obžalovaný jazdil pre malého do F., odviezol si ho a ešte ho aj sám priviezol a vždy, keď svedok chcel, aby sa zdržal, tak on mu povedal, že nie, že musí ísť vrátiť malého, pretože bude mať problém. Raz dokonca prišiel vrátiť malého skôr a už bol problém. Vie, že svedkyňa

- poškodená obžalovanému nedávala syna v intenciách rozhodnutia súdu, že tam bol problém. Napr. dohoda bola, že príde na 12.00 hod., obžalovaný tam prišiel, malý bol nepripravený, párkrát nechcela, aby obžalovaný vedel, kde ona býva, a preto si určili stretnutie na inom mieste ako doma. Na otázku, aby špecifikoval, kedy svedkyňa - poškodená obžalovanému syna bezdôvodne nevydala, resp. že by styk v intenciách rozhodnutia súdu bezdôvodne odoprela, uviedol, že nevie kedy to bolo. Dávala mu ho podľa jej nálad. Všetky tieto informácie má od obžalovaného, keď si prišiel pre malého. Nedisponuje informáciami o priebehu skutku zo strany svedkyne - poškodenej, keďže vedela, že s obžalovaným sa o týchto veciach rozprávajú. Preto s ním prestala komunikovať. Na otázky splnomocneného zástupcu poškodenej vypovedal, že počas vzťahu obžalovaného so svedkyňou - poškodenou sa s nimi stretával. Napríklad, keď prišli navštíviť jej rodičov a dvakrát bol na Slovensku osobne, keďže jeho teta býva vedľa obžalovaného. Keď prišiel na Slovensko, na víkend, tak bol samozrejme s nimi, boli spolu na pivo, na vatre, keď sa pálila na sv. Jána. Všetko bolo v poriadku. Dokonca sa mu stal úraz a svedkyňa - poškodená sa ho hneď ujala, že čo sa deje. Všetko bolo v poriadku a v kľude. Počas celého obdobia ich vzťahu, ich bol na Slovensku navštíviť dvakrát. Následne, keď prišli do F., tak boli spolu niekoľkokrát, bolo to veľakrát.

Svedkyňa - I. I., matka svedkyne - poškodenej, vo výpovedi z prípravného konania zo dňa 14.01.2020 na č.l. 83-84, ktorá bola na hlavnom pojednávaní prečítaná postupom podľa , okrem iného uviedla, že jej dcéru s jej synom dňa 11.07.2019 priviezla k nim domov jej kamarátka B. E.. bolo to v popoludňajších hodinách s tým, že dcéra im oznámila, že obžalovaný jej ublížil, že sa nechce vracať späť, že či môže zostať u nich aj s jej synom. S manželom samozrejme súhlasili, pýtali sa, čo sa stalo, dcéra plakala a nechcela im povedať presný dôvod a akým spôsobom jej ublížil obžalovaný, takže súhlasili a zostala so svojim synom u nich. Dcéra im nechcela konkrétne povedať, čo jej urobil, ale oni sa to dozvedeli tak, že B. to povedala matke svedkyne a ona to povedala jej. Dcéra bola z toho celá zlá a nechceli ju viac rozrušovať, a tak sa jej na ďalšie podrobnosti nepýtali, chceli, aby sa ukľudnila. Dozvedeli sa to deň po tom, ako prišla dcéra k nim. Ten vzťah bol taký nezdravý. Obžalovaný mal údajne požívať viac alkoholu, pričom dcéra prišla v poslednom období niekoľkokrát k nim, aby si od neho nejaký čas oddýchla. Bolo na nej vidieť, že nie je v poriadku, že sa niečo deje, že si potrebuje oddýchnuť. Nechcela o tom hovoriť, len povedala, že moc pije, že je zlý a niekedy až agresívny. Chodila k nemu na týždeň a vracala sa späť. Ten vzťah bol o tom, že obžalovaný urobil niečo zlé a vždy sa k nemu vrátila. Povedali jej, aby sa nevracala, ale on ju vždy nejakým spôsobom prehovoril, že sa bude správať slušne, ale vydržalo to chvíľu. Problém bol ten alkohol. Chodievali k nim na návštevy, na víkendy a prespávali u nich. Oni sa nasťahovali do bytu v lete minulého roka a tak zo začiatku to bolo v poriadku a postupom času, keď vždy prišli, tak obžalovaný tam bol a privítal ich, avšak potom neustále niekam odchádzal. Vždy, keď dcéra prišla, tak bola taká zamyslená, mĺkva a zdalo sa jej, že nie je na tom psychicky moc dobre. Vždy sa ju snažili nejako ukľudniť, ale bolo na nej vidieť, že sa jej tam už moc ani nechcelo. Niekoľkokrát sa spolu rozišli. Dcéra jej však nikdy priamo nespomínala, že by chcela od obžalovaného odísť. Bola si vedomá, že ako jej rodičia vedia, že to nie je v poriadku s tým, že ich asi ani nechcela s niečím trápiť. S obžalovaným sa snažili nekontaktovať. Verí, že to čo hovorí jej dcéra sa zakladá na pravde. Ona bola v tom vzťahu v pozícii, že stále chcela niečo zachraňovať, chcela, aby ich spoločný syn mal celú rodinu. Ako matka je rada, že jej dcéra je už v kľude, nechodí za obžalovaným a stretávajú sa len, keď si odovzdávajú syna v F..

Svedkyňa - B. E., vo výpovedi z prípravného konania zo dňa 23.06.2020 na č.l. 88-95, ktorá bola na hlavnom pojednávaní prečítaná postupom podľa (pozn. súdu, pred výsluchom menovanej svedkyne na hlavnom pojednávaní), okrem iného uviedla, že so svedkyňou - poškodenou sa pozná asi 7 až 8 rokov, sú kamarátky zo sídliska. Pred niekoľkými rokmi sa svedkyňa - poškodená

zoznámila s obžalovaným, ktorý do F. chodieval za bratrancom P. A.. Začali spolu chodiť, obžalovaný chodieval za rodinou a za svedkyňou - poškodenou a ona zase za ním, do domu jeho rodičov, v ktorom spolu bývali. Ich spolužitie moc nefungovalo a svedkyňa - poškodená ani veľmi nevychádzala s jeho rodičmi. To všetko vie od svedkyne - poškodenej, pretože boli zvyknuté si každý deň telefonovať, a to pokračovalo aj po jej príchode na Slovensko. Z toho, čo jej teda svedkyňa - poškodená hovorila, tak obžalovaný na ňu žiarlil, ona nemohla nikam chodiť, a on si mohol chodiť kam chcel. Mal problém aj s tým, kde svedkyňa - poškodená chodila do práce, vadilo mu, že sú tam muži. On chodieval s kamarátmi do krčmy, z ktorej sa často vracal opitý, v dôsledku čoho nebol k svedkyni - poškodenej veľmi milý. Neskôr svedkyňa - poškodená otehotnela, mala rizikové tehotenstvo a prakticky stále sedela doma. Narodil sa im syn, ktorému rovnako dali meno A.. Bolo do v apríli pred troma rokmi. Pretože ich spolužitie na Slovensku sa čoraz zhoršovalo, myslí, že obžalovaný po narodení syna svedkyňu - poškodenú aj jedenkrát zbil, tak sa rozhodla odsťahovať naspäť do F.. V F. žila asi jeden rok, ale bola smutná, vadilo jej, že syn nemá otca, a tiež hovorila, že si rodinný život predstavovala úplne ináč. Obžalovaný za ňou chodil a brával si syna. Asi po roku sa svedkyňa - poškodená rozhodla presťahovať naspäť k obžalovanému na Slovensko, ale nie už k jeho rodičom, ale do bytu obžalovaného, ktorý sa nachádzal vo D. E.. Zhruba pol roka bol medzi nimi kľud, asi im to celkom klapalo, svedkyňa - poškodená sa na nič nesťažovala. Potom jej jedenkrát volala, bolo to niekedy na prelome jari a leta 2019, a v telefóne po hlase poznala, že s ňou niečo nie je v poriadku. Keď sa jej opýtala, čo jej je, tak jej najskôr neodpovedala, ale ona do nej stále rýpala, až jej nakoniec povedala, že obžalovaný sa ju násilím pokúšal ťahať do postele. Hovoril, že na čo má ženskú, keď s ňou nemôže mať sex. Mal ju ťahať za vlasy, resp. za nohu, presne si to už svedkyňa nepamätala. Nakoniec z toho, ale nič nebolo, obžalovaný s ňou sex nemal. Svedkyňa jej hovorila, aby od neho odišla, a všetko to začala nejako riešiť. Druhý deň zase svedkyni - poškodenej telefonovala, a ona bola v telefóne úplne uplakaná. Keď spolu začali hovoriť, povedala jej, že obžalovaný sa jej vyhrážal, že pokiaľ sa s ním nevyspí, tak ju vyhodí nahú pred dom. Už nevie, či to bolo ten prvý, alebo ten druhý deň, ale u jedného z tých incidentov mal byť ich maloletý syn, a taktiež u jedného z tých incidentov jej mal obžalovaný roztrhať kraťasy, myslí, že boli ružovej farby, ale to si nie je istá. Svedkyňa - poškodená je potom povedala, že sa sním zo strachu potom vyspala a on sa do nej urobil. Svedkyňa jej poradila, aby si začala do lekárne a kúpila si Postynor, čo je liek proti nežiaducemu otehotneniu, ktorý sa má vziať do troch dní po styku. Svedkyňa - poškodená si ho potom išla kúpiť. Svedkyňa sa o skutku dozvedela ako prvá s tým, že svedkyňu - poškodenú postrašila, aby to riešila, aby sa nestalo niečo horšie. Ona jej povedala, že nevie čo má robiť, že nemá peniaze na to, aby mohla bývať sama. Svedkyňa teda o tom čo sa stalo povedala babke svedkyne - poškodenej, pani R. G., ktorá sa so svedkyňou - poškodenou potom aj spojila. Riešili odvoz svedkyne - poškodenej zo Slovenska, a pretože tam nemal kto pre ňu ísť, tak tam po ňu išla svedkyňa spolu s jedným kamarátom. Ten ale o ničom nevedel, iba, že idú pre jej kamarátku. Keď prišli na Slovensko, boli už dohovorené, na akom mieste ich má svedkyňa - poškodená aj so synom čakať. Bola u manželky brata obžalovaného s tým, že obžalovaný, aj jeho brat sa v tom čase nachádzali v práci. Následne svedkyňu

- poškodenú priviezla domov k rodičom do F.. Svedkyňu - poškodenú pozná asi 7 až 8 rokov, kedy svedkyňa jazdila do K. za svojim bývalým priateľom. Sú kamarátky, hovoria si úplne všetko, so všetkým sa zdôverujú. Keď bola svedkyňa - poškodená na Slovensku, tak boli v každodennom kontakte, a keď už bola v Česku, tak sa pravidelne stretávajú 2 až 3 krát za týždeň. Obžalovaného pozná od začiatku vzťahu so svedkyňou - poškodenou. Najskôr na ňu pôsobil milým dojmom, neskôr sa jeho správanie zmenilo, ani k svedkyni nebol veľmi príjemný, moc sa nerozprávali. Zo začiatku sa spolu bavili, a keď bola svedkyňa - poškodená bola na Slovensku, tak síce chceli, aby tam za nimi svedkyňa prišla aj s priateľom, ale ona tam už ísť nechcela, pretože si hovorila, že vzhľadom na správanie obžalovaného by tá návšteva asi nedopadla moc dobre. Oni boli za svedkyňou na návšteve asi dvakrát. Vedomosť o celej tejto veci má od svedkyne - poškodenej. Po tom, čo sa dozvedela tejto záležitosti, poznačilo ju to a snažila sa urobiť všetko možné pre to, aby svedkyni - poškodenej pomohla. Dozvedela sa to od nej niekedy v šiestom alebo siedmom mesiaci roku 2019, už si presne nespomínala. V telefóne po hlase poznala, že sa niečo stalo, keď pre ňu potom prišla, tak bola uplakaná, upnutá, triasla sa, snažila sa to však neprenášať na syna. Potom, čo ju priviezla k rodičom a boli spolu samé dve, rozprávali sa o jej živote, ta sa úplne zosypala, začala plakať, hovorila, že sa k obžalovanému nemala vracať. Až doposiaľ je jej z toho ťažko. Taktiež jej hovorila, že keď syna odovzdáva obžalovanému, tak ten jej niekedy sprosto nadáva a malého hucká proti nej. Čo sa týka samotného znásilnenia, hovorí jej, že by to už chcela mať všetko za sebou. Vždy, keď sa si na celú vec spomenie, tak sa u toho rozplače.

Zo znaleckého posudku Mgr. Emílie Kollárovej, znalkyne z odboru Psychológia, odvetvie Klinická psychológia dospelých, č. 2020/03 zo dňa 30.05.2020 na č.l. 107-138, okrem iného vyplýva, že poškodená je osobnosťou intelektovo v populačnom priemere v rámci normy. Je v kontakte s realitou, nie sú prítomné známky vážnej psychickej poruchy. Je orientovaná všetkými smermi. Osobnosť je štrukturovaná ako hyperafiliatívny LM, extrovertná s priateľským zmierlivý správaním, sebavedomá, v kontakte s okolím je priamočiara, ale je schopná kompromisu s okolí. Preferuje pozitívny vzťahy. Pokiaľ má pocit, že je tlačená okolím do submisívnej pozície, dochádza k pocitu presýtenia, problém začína riešiť. Ide do obrany svojich osobnostných hraníc aj spôsobom ukončenia kontaktu. V popredí sú racionálne hodnotenia nad afektívnymi rozhodnutiami. Prejav je kultivovaný, pokojný. Nerozhoduje sa impulzívne, najskôr fakty zhodnocuje. Za svojimi rozhodnutiami si stojí. Vzťah k obžalovanému je aktuálne odmietavý, čo sa týka možnosti partnerského života. V inkriminovanej situácii došlo k presýteniu, poklesu frustračnej tolerancie, spolužitie s obžalovaným ukončila odchodom zo spoločnej domácnosti. S obžalovaným potrebne komunikuje, čo sa týka dieťaťa. Poškodená nemá sklon k dramatizácii skutočnosti, ktoré prežila, nemá tendenciu uškodiť iným. Svoje problémy rieši priamočiaro, racionálne. U poškodenej neboli zistené známky depresie ani známky úzkosti, ktoré by boli spojené s posttraumatickou psychickou poruchou ako následkom za prežité skutočnosti s obžalovaným.

Zo znaleckého posudku MUDr. Stanislava Kollára, znalca z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria a Sexuológia, č. 61/2020 zo dňa 18.03.2020 na č.l. 141-182, okrem iného vyplýva, že obžalovaný trpí závislosťou od kanabionoidov a alkoholu. Jedná sa o psychickú závislosť od týchto látok. Závislosť od alkoholu sa nachádza v II. až III. štádiu podľa klasifikácie Jellineka. Jeho osobnosť nie je narušená užívaním alkoholu. Osobnosť obžalovaného vykazuje rysy emočnej nestability, dráždivosti, impulzivity a žiarlivosti, ktoré nemajú súvis s užívaním psychoaktívnych látok. Obžalovaný navštevuje od apríla 2019 psychiatrickú ambulanciu s diagnózou adaptačným porúch v situácii rozpadu partnerského vzťahu a závislosti od kanabinoidov a alkoholu. Pobyt obžalovaného na slobode nie je nebezpečný. Obžalovaný netrpí poruchou sexuálnej preferencie (sexuálnou deviáciou) typu sexuálnej agresivity. Znalec nenavrhol u obžalovaného uloženie ochranného sexuologického liečenia. Neboli zistené medicínske skutočnosti odôvodňujúce potrebu skúmania duševného stavu.

Z lekárskej správy zo dňa 08.01.2020 (č.l. 184) vyplýva, že obžalovaný je v sledovaní psychiatrickej ambulancie od 04/2019 pre reaktívnu emočnú symptomatológiu v rámci partnerských problémov a syndróm kombinovanej závislosti (THC, alkohol) u osobnosti tangovanej v oblasti emočnej reaktivity. Doteraz absolvoval 5 kontrol. Podľa aktuálnej medzinárodnej klasifikácie chorôb, diagnózy - kombinovaná závislosť a reakcia na stres, sú považované za duševné poruchy. Znalecké vyšetrenie je potrebné v závislosti od toho, či existuje predpoklad, že v čase skutku bol pod vplyvom návykových látok.

Z č.l. 186 vyplývajú sms správy adresované O. B., okrem iných aj sms správa zo dňa 10.07., o 16.04 hod., s textom ,,...O. prosím tě přijdi nemuzu volat...“.

Z pokladničného dokladu zo dňa 12.07.2019 (č.l. 187) možno zistiť skutočnosť nákupu lieku Postinor.“

Pri hodnotení dôkazov prvostupňový súd nepostupoval v súlade so zásadou trestného konania uvedenou v , vôbec sa nezaoberal a nekládol dôraz na podstatný prvok znásilnenia – povahu a mieru použitého násilia obžalovaným voči poškodenej a z tohto pohľadu nepodrobil analýze jednotlivé dôkazy. Preto podľa názoru krajského súdu dospel k nesprávnym právnym záverom, a teda v konečnom dôsledku k uznaniu viny obžalovaného zo stíhaného skutku a uložení trestu.

Trestného činu znásilnenia podľa § 199 Tr. zák. sa dopustí ten, kto násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia donúti ženu k súloži. Za násilie v zmysle citovaného zákonného ustanovenia sa považuje použitie fyzickej sily zo strany páchateľa za účelom prekonania alebo zamedzenia vážne mieneného odporu znásilňovanej osoby a dosiahnutie súlože aj proti jej vôli. Hrozba bezprostredným násilím je taká hrozba, ktorá má byť vykonaná ihneď, ak sa žena ihneď nepodrobí vôli útočníka. Hrozba

bezprostredného násilia je spravidla vyjadrená výslovne, ale stačí aj konkludentné konanie, ak je z neho a ostatných okolností zrejmé, že násilie sa uskutoční ihneď, pokiaľ sa osoba, voči ktorej smeruje, nepodrobí vôli páchateľa. Donútením ženy k súloži sa rozumie prekonanie jej vážne mieneného odporu alebo vzhliadnutí beznádejnosti kladeného odporu, s ohľadom k tomu, že jej páchateľ za použitia násilia alebo hrozby bezprostredného násilia nedal žiadnu možnosť odpor prejaviť. Výsledkom násilia alebo hrozby bezprostredného násilia je, že takáto osoba po prejavení vážne mieneného nesúhlasu a odporu upustí od ďalšieho odporu pre svoju vyčerpanosť, zrejmú beznádej alebo z odôvodneného strachu, že páchateľ vyhrážku bezprostredného násilia uskutoční.

Z uvedeného vyplýva, že prvok násilia je základným znakom skutkovej podstaty trestného činu znásilnenia. Objektívna stránka spočíva v použití násilia alebo hrozby bezprostrednej hrozby násilím ako prostriedku k prekonaniu kladeného alebo očakávaného odporu ženy. Prvok násilia tak musí byť v skutku presne špecifikovaný a zároveň tento musí mať pevný základ vo vykonanom dokazovaní.

Skutok zahrnutý v tzv. skutkovej vete musí vyjadrovať všetky skutkové okolnosti významné z hľadiska použitej právnej kvalifikácie. Na strane druhej je neprípustné formulovať skutkovú vetu spôsobom, že táto síce vo výsledku obsahuje všetky zákonné znaky danej skutkovej podstaty, ale je nepreskúmateľná v tom, akým konkrétnym konaním a za akých konkrétnych okolností malo dôjsť k spáchaniu trestného činu.

V danom prípade tomu tak nebolo. Krajský súd poukazuje na vágne vymedzenie tohto pojmu v skutku, za ktorý je obžalovaný stíhaný, slovami: „násilím ju vyzliekol“, „dotiahol ju k dverám“. Je zrejmé, že bol použitý právny pojem, ktorého popis na podmienky konkrétneho prípadu absentoval, pretože vyvstáva otázka, v čom toto násilie konkrétne spočívalo, čo si má súd pod násilným vyzlečením predstaviť, napr. či obžalovaný poškodenú držal a vyzliekol ju, strhal z nej šaty, ako ju dotiahol k dverám, držal ju a ona išla za ním, ťahal ju po zemi a podobne. Teda povinnosťou prokurátora v podanej obžalobe bolo naformulovať skutok tak, aby tento obsahoval prvok násilia spôsobom, aby bolo každému zrejmé, v čom tento prvok násilia spočíval a ako bolo násilie objektivizované napr. či už na tele poškodenej, na jej šatách, na mieste, kde k znásilneniu došlo, a podobne. V tomto smere musí byť prísne vedené aj dokazovanie. Je neprípustné, aby tento základný prvok násilia v skutku absentoval a bol doslova ponechaný na jeho rôznu interpretáciu. Krajský súd dospel k záveru, že opis skutku nezahŕňal v sebe násilie takým spôsobom, aby nevzbudzoval pochybnosti o naplnení tohto kvalifikačného znaku skutkovej podstaty trestného činu znásilnenia. Tomu nasvedčovala aj dôkazná situácia vo veci, ktorá bola vyhodnotená krajským súdom rovnako ako nepostačujúca na uznanie viny obžalovaného.

Primárne je potrebné uviesť, že objektívne neboli zadokumentované žiadne známky násilia – zranenia poškodenej (škrabance, modriny na tele, zranenie pohlavných orgánov), prípadne akékoľvek poškodenie oblečenia. Poškodená veľmi stroho opísala priebeh znásilne-nia. Sama nevedela uviesť, čo mala oblečené, asi mala legíny. Obžalovaný jej pri vyzliekaní, ktoré podľa slov poškodenej bolo nasilu, neublížil. Poškodená nebola bezprostredne po skut-ku ošetrená a ani sama nijakým spôsobom nezadokumentovala známky násilia. Poškodená mala pri sebe mobilný telefón, ako vyplynulo z výpovede svedka L. B. A., ktorý bol ako prvý s poškodenou v krátkom čase, ako malo dôjsť k stíhanému skutku, preto mohla následky násilného konania obžalovaného zadokumentovať. Poškodená sama vo svojej výpo-vedi uviedla, že oblečenie nebolo poškodené, nemala ani žiadne zranenie, ani len otlačok po ťahaní za ruku k dverám. Uvedené následne vypovedá aj o miere obrany poškodenej, ktorá mala sprevádzať vážne mienený odpor poškodenej voči pohlavnému styku. Okrem vyhrážky, že ju vyhodí pred dvere nahú, sa poškodená nezmienila nikomu, ani svojej najlepšej kama-rátke B. E., že jej mal tiež povedať, že ju tam dokope. Nezmienila sa o tom ani žiadnemu svedkovi, s ktorým bezprostredne po skutku komunikovala – L. B. A., O. B.. Opis stavu poškodenej svedkom L. B. rovnako nenapo-vedal, že by voči poškodenej bolo v krátkom čase pred jeho príchodom do bytu použité násilie. Svedok neopísal stav poškodenej ako stav rozrušenia, poškodená mu normálne otvorila dvere, sedela na gauči a pozerala televízor, bližšie mu nekonkretizovala, akého násilia sa voči nej obžalovaný dopustil. Pokiaľ svedkyňa poškodená uvádzala, že v poslednom období obžalovaný mal byť násilný voči nej, keď bol pod vplyvom alkoholu, ani taký stav u neho nepopísala, okrem toho mal prísť z práce v poobedných hodinách, kedy ich maloletý syn spal v byte. Násilnému konaniu obžalovaného nezodpovedalo ani správanie poškodenej, ktorá mohla už v ten deň odísť z bytu. Napriek jej prejaveným obavám zo správania obžalo-vaného,

zostala s ním v byte ďalej a rozhodla sa odísť až na druhý deň. V konečnom dôsledku pochybnosti do celej veci vnáša aj podanie trestného oznámenia s odstupom cca dvoch mesia-cov od skutku. V bezpečí, ktoré poškodená hľadala, bola už na druhý deň, keď odišla k svo-jim rodičom do Čiech.

Násilie a jeho intenzita musí byť zrejmá a nepochybná z konania obžalovaného, aby súd mohol bezpečne a bez akýchkoľvek pochybností dospieť k záveru, že sa dopustil znásil-nenia.

Nakoľko súd nemal bez akýchkoľvek pochybností preukázané konanie obžalovaného v imanentnom znaku skutkovej podstaty znásilnenia – násilia, resp. bezprostrednej hrozby násilím – musí konštatovať aj neunesenie dôkazného bremena prokurátorom o skutku v poda-nej obžalobe, a preto krajský súd o odvolaní obžalovaného rozhodol tak, že ho spod obžaloby oslobodil pre obžalovaného z najpriaznivejšieho dôvodu podľa Inak povedané, výsledky vykonaného dokazovania vo veci neumožňujú súdu dospieť k jedno-značnému a jedinému záveru, že došlo ku skutku opísanému v obžalobe, teda že sa vôbec taký skutok stal.

Vzhľadom k tomu, že tento dôvod považoval krajský súd za zásadný, nebolo potrebné, aby sa bližšie vyjadroval k jednotlivým odvolacím námietkam obžalovaného, nakoľko tie podstatné boli konzumované vyššie uvedeným odôvodnením rozhodnutia krajského súdu.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.