Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_6Csp-52-2021.pdf
PDF · 102.08 KB
Case nature
Area
Subarea
6Csp/52/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky sudcom Mgr. Jánom Pastirčíkom v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. D. XXX, zastúpenej: Sidor a partneri, s. r. o., so sídlom Železničná 4/A, Hlohovec, IČO: 52 635 970, proti žalovanej: E. F. PERSONAL FINANCE SA, so sídlom E. A. X, XXX XX F., G. republika, zapísaná v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. XXX XXX XXX, konajúca prostredníctvom E. F. F. G. H., pobočka zahraničnej banky, so sídlom I. X, E., IČO: XX XXX XXX, zastúpenej: Advokátska kancelária Nagyová Tenkač, s. r. o., so sídlom Ružinovská 42, Bratislava, IČO: 36 862 169, o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia, takto
rozhodol:
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 500 € do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd priznáva žalobkyni voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.8.2021 sa žalobkyňa voči žalovanej domáhala zaplatenia sumy 500 € titulom primeraného finančného zadosťučinenia. V žalobe uviedla, že so žalovanou uzatvorila dňa 20.6.2014 zmluvu o spotrebiteľskom úvere a zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej žalovaná poskytla žalobkyni spotrebiteľský úver vo výške 22 000 €. Zmluva sa na jej podnet stala predmetom súdneho prieskumu v konaní pred Okresným súdom Malacky sp. zn. 31Csp/41/2020, konkrétne v otázke prítomnosti podstatných náležitostí v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. V označenom konaní súd považoval úver poskytnutý jej predmetnou úverovou zmluvou za bezúročný a bez poplatkov pre nedostatok náležitostí podľa § 9 ods. 2 v spojení s § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. pre uvedený nesprávny údaj o RPMN, a to v neprospech spotrebiteľa, nesprávny údaj o celkovej čiastke, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť, pretože zmluvou uvádzaný údaj pozostáva zo sumy splátok, avšak bez poistného a vznikol jej nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. V danom prípade už teda nemôže byť sporné, že žalovaná porušila jej práva a ani to, že bola úspešná v uplatnení svojich práv. Dôvodnosť žaloby vo veci samej je teda daná tým, že splnila jediný kvalifikačný znak pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia – úspešne uplatnila porušenie práva alebo povinnosti v zmysle hypotézy právnej normy § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. Uvedené bolo napokon opakovane potvrdené rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. v rozhodnutiach sp. zn. 6Cdo/389/2015 a 6Cdo/127/2017. Ďalej žalobkyňa poukázala na to, že samotná povaha primeraného zadosťučinenia neumožňuje jeho priame vyčíslenie, preto súdu nemusia byť predložené dôkazy o existencii ujmy, pretože stačí, ak táto ujma tu je. Napokon, je bez právneho významu, či ujma spotrebiteľovi aj reálne vznikla, pretože postačuje iba možnosť vzniku takejto ujmy. Reálne, ak by ostala pasívna v bránení svojich majetkových práv, vznikla by jej ujma v celkovej výške 3 849,53 € (ňou uhradená suma 25 849,53 € - poskytnutá suma žalovanou 22 000 €) a reálne jej hrozila ujma vo výške 15 296 € (37 296 € - 22 000 €). Súdom priznaná výška bezdôvodného obohatenia predstavovala 3 113,54 €. Žalobkyňa mala za to, že s prihliadnutím
na závažné porušenie jej práv zo strany žalovanej, ktorých ochrany sa úspešne domohla na súde, je primeraná povahe a rozsahu porušenia jej práv suma 500 €. Vychádzajúc z kritérií formulovaných v žalobe bola toho názoru, že uvedená suma splní všetky funkcie primeraného zadosťučinenia a teda, že bude mať dostatočný satisfakčný charakter pre ňu, dostatočný sankčný charakter voči žalovanej v zmysle individuálnej aj generálnej prevencie a bude zároveň odmenou pre ňu, že sa nekalému konaniu žalovanej nepodrobila, ale napriek nepochybne svojej slabšej ekonomickej a právnej situácii, ako si mohla zabezpečiť žalovaná, sa pustila s ňou do sporu.
2. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že zo žaloby nie je dostatočne zrejmý dôvod, prečo žalobkyňa žiada primerané finančné zadosťučinenie. Taktiež žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala, že by jej konaním žalovanej vznikla akákoľvek fyzická, psychická alebo morálna ujma, ktorá zakladá nárok na peňažnú satisfakciu a žalovanej nie je zrejmé, na základe čoho si žalobkyňa tento nárok uplatnila. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia nie je možné v zmysle § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa chápať ako automatický nárok patriaci spotrebiteľovi v prípade úspechu v predchádzajúcom súdnom konaní, bez posúdenia ďalších okolností konkrétneho prípadu. Po tomto inštitúte sa má siahať až v prípade, ak určitému protiprávnemu konaniu, ktorého sa spotrebiteľa úspešne domohol na súde, nebola poskytnutá dostatočná satisfakcia, nebolo mu urobené zadosť. Žalovaná bola toho názoru, že v prípade rozsudku Okresného súdu Malacky sp. zn. 31Csp/41/2020, na základe ktorého vyplatila žalobkyni sumu 3 113,54 € s príslušenstvom, bolo žalobkyni urobené zadosť a že došlo k poskytnutiu dostatočnej satisfakcie zo strany žalovanej. Žalobkyňa nemá nárok na primerané finančné zadosťučinenie, nakoľko žalovaná vždy postupovala voči žalobkyni korektne, s odbornou starostlivosťou, rešpektujúc všeobecne záväzné právne predpisy. Žalovaná mala za to, že žalobkyňa svoj nárok na primerané finančné zadosťučinenie neodôvodnila a nepreukázala ho tvrdeniami ani dôkazmi, čoho dôsledkom by malo byť zamietnutie žaloby. Bola toho názoru, že v danom prípade nie je namieste priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, ktoré je navyše uplatnené v neprimeranej výške 500 €. Navrhla preto žalobu zamietnuť.
3. Žalobkyňa v replike zopakovala, že podmienky pre uplatnenie predmetného nároku nepochybne splnené boli a v tejto súvislosti poukázala na závery rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/127/2017. Pri určovaní výšky primeraného zadosťučinenia sa prihliada na funkcie daného inštitútu (satisfakcia, sankcia a prevencia) a najmä na: a/ nemajetkovú ujmu žalobkyne najmä vo finančnom obmedzení, ktoré jej vzniklo neoprávnenými platbami v prospech žalovanej, b/ psychické napätie a stres – potreba vyhľadať právne poradenstvo, iniciovať spor proti ekonomicky a právne silnejšej žalovanej znamená nepochybne pre bežného spotrebiteľa, ktorý bol nútený trpieť závadný stav vyvolaný žalovanou, znášanie stresu a neistoty, c/ sankčnú funkciu primeraného zadosťučinenia – priznaný nárok musí byť v takej výške, aby bol spôsobilý odradiť žalovanú od ďalších protiprávnych aktivít, d/ subjektívny prístup oboch strán k protiprávnemu konaniu – spotrebiteľ vyhľadal právneho zástupcu, pred začatím predchádzajúceho súdneho sporu mal snahu v podobe predsporovej výzvy urovnať spornú situáciu s veriteľom a pre bezvýslednosť musel iniciovať spor, v ktorom bol úspešný a v ktorom veriteľ až do rozhodnutia vo veci samej tvrdil nezávadnosť svojho produktu, e/ spôsob zásahu – je obsiahnutý priamo právoplatným rozhodnutím, t.j. absenciu podstatných náležitostí, f/ časové trvanie závadného konania veriteľa – zmluva bola uzatvorená 19.6.2012, pričom až do roku 2021 žalobkyňa znášala závadné konanie, t.j. viac ako 9 rokov. Žalobkyňa považovala za plne primerané (a dokonca podľa ňou navrhovaných kritérií a okolností prípadu i podhodnotené) požadovať od žalovanej sumu 500 € ako satisfakciu a súčasne odradiť žalovanú, aby naďalej uplatňovala plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok a vadných produktov judikovaných slovenskými súdmi už takmer pred 10 rokmi. Žiadala preto žalobe v celom rozsahu vyhovieť.
4. Žalovaná v duplike zopakovala, že zadosťučinenie vo výške 500 € je požadované v neprimeranej výške, ktorej podstata nebola doposiaľ nijakým spôsobom zdôvodnená, či preukázaná, no najmä je potrebné poznamenať, že samotné priznanie primeraného finančného zadosťučinenia nebolo zo strany žalobkyne doposiaľ náležite opodstatnené.
5. V prejednávanej veci súd nariadil pojednávanie na 6.12.2023, na ktoré predvolal strany sporu. Pojednávania sa zúčastnila len právna zástupkyňa žalovanej. Právna zástupkyňa žalobkyne podaním doručeným súdu dňa 15.11.2023 ospravedlnila svoju neúčasť, ako aj neúčasť žalobkyne s poukazom na princíp hospodárnosti konania. Vychádzajúc z uvedeného súd podľa § 180 druhej vety C.s.p. rozhodol,
že bude pojednávať v neprítomnosti žalobkyne a jej právnej zástupkyne, pojednávanie otvoril, vec prejednal a rozhodol.
6. Na uvedenom pojednávaní právna zástupkyňa žalovanej uviedla, že majú za to, že výška primeraného finančného zadosťučinenia 500 € je neprimerane vysoká, vzhľadom na výsledky pôvodného konania, kde bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 3 113,54 € s príslušenstvom. Tvrdenia žalobkyne nemôžu obstáť, najmä pokiaľ ide o sankčnú funkciu ako aj odrádzajúcu funkciu, na čo poukázali závermi odbornej praxe, ktorá uzavrela, že primerané finančné zadosťučinenie nemá sankčnú povahu. Majú za to, že k tomuto inštitútu je možné pristúpiť len v odôvodnených prípadoch a v tomto prípade sa javí jeho použitie ako formalistický prístup k právu. Taktiež majú za to, že požadovaná výška tohto inštitútu doposiaľ nebola nijakým spôsobom odôvodnená, resp. nebolo preukázané na základe akých skutočností má byť poskytnuté v tejto výške. Trvajú preto na zamietnutí žaloby a priznaní trov konania v plnom rozsahu. V ostatnom zotrvávajú na svojich písomných podaniach.
7. V prejednávanej veci mal súd z rozsudku Okresného súdu Malacky sp. zn. 31Csp/41/2020 zo dňa 9.6.2021, právoplatného dňa 2.7.2021, preukázané, že žalobkyňa sa v uvedenom konaní domáhala voči žalovanej zaplatenia bezdôvodného obohatenia vo výške 3 113,54 € s príslušenstvom. Z rozhodnutia vyplynulo, že žalobkyňa uzavrela dňa 20.6.2014 s právnou predchodkyňou žalovanej, spoločnosťou CETELEM SLOVENSKO, a.s. IČO: 35 787 783, ako veriteľom zmluvu o spotrebiteľskom úvere a zmluvu o revolvingovom úvere a vydaní kreditnej karty, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 22 000 €. Súd v uvedenom konaní dospel k záveru, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov, nakoľko predmetná zmluva neobsahovala náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j/ ZoSÚ (bola v nej nesprávne uvedená celková čiastka, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť), podľa § 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ (nesprávny údaj o výške splátok úveru) a § 9 ods. 2 písm. f/ ZoSÚ (nesprávny údaj o konečnej splatnosti úveru) a taktiež bol v zmluve nesprávne uvedený údaj o RPMN, a to v neprospech spotrebiteľa. Vychádzajúc z toho, že žalobkyňa uhradila na úver celkom sumu 25 849,53 €, konajúci súd dospel k záveru, že žalovaná sa na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatila čo do sumy 3 849,53 €. Žalobkyni preto priznal z tohto titulu ňou požadovanú sumu 3 113,54 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 437,80 € od 21.8.2020 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2 675,74 € od 11.5.2021 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
8. Žalobkyňa sa v prejednávanej veci domáhala voči žalovanej zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 500 € v zmysle § 3 ods. 5 poslednej vety zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoOS“).
9. Podľa § 3 ods. 5 poslednej vety ZoOS, spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
10. Súd pri aplikácii tohto ustanovenia vychádzal najmä z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/127/2017, v ktorom tento uviedol, že: „Citované ustanovenie má plniť jednak funkciu satisfakčnú a jednak funkciu sankčnú. Jeho cieľom je predovšetkým odradiť dodávateľov od protiprávneho konania voči spotrebiteľom. Možno ho však chápať aj ako prostriedok na vyvolanie aktivity spotrebiteľov domáhať sa ochrany svojich práv proti dodávateľom v prípadoch, kedy dodávatelia ich práva hrubým spôsobom porušujú. Účelom finančného zadosťučinenia je dovŕšiť ochranu porušeného práva spotrebiteľa ako slabšej strany v spotrebiteľských zmluvách spôsobom, ktorý práve z tohto dôvodu vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Jediným predpokladom, ktorý citované ustanovenie zákona vyžaduje je, že spotrebiteľ, na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť, že súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva alebo povinnosti, napr. nárok zo zodpovednosti za škodu, z bezdôvodného obohatenia, alebo vo výroku rozsudku určí neprijateľnosť konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/389/2015). Žiadnu inú podmienku, t.j. ani podmienku, aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy a aby spotrebiteľovi bola privodená konkrétna ujma, nevyžaduje. Zákonodarca pri uplatňovaní tohto nároku uľahčil spotrebiteľom dôkaznú situáciu, keď na rozdiel od nároku na náhradu
škody (bezdôvodného obohatenia), je dôkazné bremeno na strane spotrebiteľa oveľa ľahšie, lebo odpadá problematické preukazovanie či už výšky škody, ujmy, príčinnej súvislosti alebo majetkového prospechu druhej strany. Preukazovanie skutočnej výšky utrpenej ujmy by bolo spravidla nereálne. Pokiaľ ide o rozsah finančného zadosťučinenia, neustanovuje žiadne kritériá, ktoré by bolo potrebné pri určení výšky zadosťučinenia zohľadniť. Jediným kritériom je primeranosť finančného zadosťučinenia. Bude preto vecou úvahy súdu, aby so zreteľom na všetky okolnosti každého jednotlivého prípadu, stanovil rozsah finančného zadosťučinenia.“ S uvedenými závermi sa Najvyšší súd Slovenskej republiky stotožnil aj v rozhodnutí sp. zn. 7Cdo/92/2021, ktoré bolo uverejnené ako judikát R 48/2022 a ktorého právna veta znie: „Pre priznanie práva na zadosťučinenie spotrebiteľa, ktorý úspešne uplatnil na súde porušenie práva alebo povinnosti v zmysle § 3 ods. 5 tretia veta zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, je rozhodujúcim kritériom primeranosť požadovaného zadosťučinenia; jeho konkrétnu výšku určuje súd úvahou so zreteľom na okolnosti každého jednotlivého prípadu.“
11. Ako už súd uviedol vyššie, v konaní bolo preukázané, že Okresný súd Malacky rozsudkom zo dňa 9.6.2021 sp. zn. 31Csp/41/2020, právoplatným dňa 2.7.2021, uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 3 113,54 € s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia, ktoré žalovanej vzniklo v súvislosti so zmluvu o spotrebiteľskom úvere a zmluvou o revolvingovom úvere a vydaní kreditnej karty zo dňa 20.6.2014. Z uvedeného je zrejmé, že súd v prospech žalobkyne judikoval konkrétny nárok z porušenia práva alebo povinnosti a žalobkyňa tak splnila jedinú podmienku pre vznik nároku na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vyplývajúcu z § 3 ods. 5 poslednej vety ZoOS.
12. Súdna prax doposiaľ vychádzala pri posudzovaní primeranosti finančného zadosťučinenia predovšetkým z týchto kritérií: 1/ vzniknutá, resp. hroziaca ujma, 2/ rozsah, v akom dodávateľ porušil svoje povinnosti a výška majetkového plnenia, ktoré tým dodávateľ získal na úkor spotrebiteľa, 3/ doba trvania protiprávneho stavu, 4/ nevyhnutnosť domáhania sa práv v súdnom konaní a tým spôsobený zásah do súkromného života spotrebiteľa, 5/ reparácia vzniknutej ujmy v majetkovej sfére spotrebiteľa, t.j. súdy zohľadňujú, v akom rozsahu bolo spotrebiteľovi vrátené majetkové plnenie dodávateľom, na ktoré dodávateľ nemal právny nárok (k tomu porovnaj napr. rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 25.7.2023 sp. zn. 6Co/130/2020).
13. Aj keď podmienkou priznania primeraného finančného zadosťučinenia nie je vznik ujmy, ani hrozby ujmy spotrebiteľovi v dôsledku porušenia jeho práva dodávateľom, existujúca alebo hroziaca ujma je jedným z kritérií pre posudzovanie primeranosti výšky finančného zadosťučinenia. V danom prípade mal súd preukázané, že žalobkyňa poskytnutý úver vo výške 22 000 € preplatila o 3 849,53 €, ktorá suma predstavovala bezdôvodné obohatenie žalovanej. Pokiaľ by ale žalobkyňa zostala pasívna a svojich práv by sa súdnou cestou nedomáhala, reálne jej hrozila ujma až vo výške 15 296 € (celková čiastka úveru 37 296 € - suma úveru 22 000 €), čo predstavuje až 70 % zo sumy poskytnutého úveru.
14. V súvislosti s rozsahom porušenia povinností zo strany žalovanej je potrebné zdôrazniť, že predmetná zmluva pripravená žalovanou (jej právnou predchodkyňou), obsahovala nesprávne údaje týkajúce sa podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere (čo má ale z hľadiska naplnenia náležitostí zmluvy totožné následky, ako keby tieto údaje vôbec neobsahovala), konkrétne celkovej čiastky, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť, výšky mesačnej splátky a termínu konečnej splatnosti úveru. Navyše, aj RPMN v zmluve bola uvedená nesprávne, a to v neprospech spotrebiteľa. Netreba pripomínať, že sa jednalo práve o také údaje, na základe ktorých sa spotrebiteľ rozhoduje, či k uzavretiu zmluvy o úvere pristúpi alebo nie. Ako už bolo spomenuté vyššie, v dôsledku bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetného úveru žalovaná získala na úkor žalobkyne majetkový prospech až vo výške 3 849,53 €.
15. Súd musel zohľadniť aj dobu trvania protiprávneho stavu, ktorý trval od uzavretia úverovej zmluvy dňa 20.6.2014 až do právoplatnosti rozsudku v konaní vedenom na Okresnom súde Malacky pod sp. zn. 31Csp/41/2020, ktorým bola skonštatovaná bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru a žalobkyni bola priznaná ňou požadovaná suma 3 113,54 € s príslušenstvom, t.j. až do 2.7.2021, teda viac ako 7 rokov.
16. Nevyhnutnosť domáhania sa práv žalobkyne v súdnom konaní je v danom prípade zrejmá, vzhľadom na skutočnosť, že pokiaľ by sa žalobkyňa nedomáhala na súde vydania bezdôvodného obohatenia (v rámci čoho sa prejudiciálne posudzovalo aj to, či zmluva má všetky zákonom vyžadované náležitosti),
žalovaná by jej ho dobrovoľne nevydala (na predsporovú výzvu žalobkyne totiž nereagovala). Zároveň možno dôvodne predpokladať, že v prípade neexistencie súdneho rozhodnutia konštatujúceho bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru by sa žalovaná v rozpore so zákonom dožadovala úhrady aj ďalších mesačných splátok, vrátane úrokov z omeškania, na ktoré už ale nárok nemala. Žalobkyňa v súvislosti so súdnym konaním tvrdila, že u nej vyvolávalo psychické napätie a stres, pričom súd nemal žiaden dôvod pochybovať o pravdivosti týchto jej tvrdení. Je totiž všeobecne známe, že súdne konanie predstavuje negatívny zásah do bežného života strany sporu a je spôsobilé privodiť jej ujmu v súkromnom živote vo forme strachu, neistoty, nepríjemných pocitov zo súdneho konania a z jeho výsledku.
17. Vychádzajúc z rozsahu a intenzity zásahu do práv žalobkyne ako spotrebiteľa, zohľadňujúc pritom nedostatky podstatných obsahových náležitostí zmluvy o úvere, výšku bezdôvodného obohatenia žalovanej 3 849,53 €, výšku reálne hroziacej ujmy 15 296 € predstavujúcu až 70 % zo sumy poskytnutého úveru, trvanie protiprávneho stavu po dobu 7 rokov, nevyhnutnosť iniciovania súdneho konania zo strany žalobkyne a s tým súvisiaci negatívny zásah do jej súkromného života, súd dospel k záveru, že žalobkyňou požadovaných 500 € titulom finančného zadosťučinenia podľa § 3 ods. 5 poslednej vety ZoOS v okolnostiach daného prípadu spĺňa požiadavku primeranosti. Podľa názoru súdu suma 500 € zodpovedá zákonom zvýraznenej ochrane spotrebiteľa (satisfakčná funkcia), a má aj ním požadovanú primeranú sankčnú povahu, ktorá má viesť žalovanú k upusteniu od obdobného konania v budúcnosti. Na základe uvedeného súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni titulom primeraného finančného zadosťučinenia sumu 500 € do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
18. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
19. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
20. Keďže žalobkyňa mala v konaní úspech v celom rozsahu, súd jej priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne, dvojmo.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného poriadku).