Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5Co-137-2022.pdf
PDF · 101.32 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/137/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Olivera Kolenčíka a Mgr. Ingrid Vallovej, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D., E. XX, zastúpená: RIBÁR & PARTNERS, s.r.o., IČO: 53 191 030, so sídlom Trnava, Halenárska 18A, proti žalovanému: AGRO Hosťovce, s.r.o., IČO: 34 106 421, so sídlom Hosťovce 1, zastúpený: Advokátska kancelária Gabriel Orlík, s.r.o., IČO: 36 858 722, so sídlom Topoľčianky, Žitavanská 20, o nahradenie prejavu vôle, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 24. augusta 2022 č. k. 12C/10/2022-79, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovanému voči žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie (Okresný súd Nitra) rozsudkom zo dňa 24.8.2022 č. k. 12C/10/2022-79 pri právnom posúdení podľa § 140, § 603 ods. 1 až 3, § 605, § 606, § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej iba „OZ“) a § 229 Civilného sporového poriadku (ďalej iba „CSP“), ako nedôvodnú zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa proti žalovanému domáhala náhrady prejavu jeho vôle s tým, že žalovaný je povinný ponúknuť svoj spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/3-iny a 43/150-ín k nehnuteľnostiam bližšie špecifikovaným v rámci petitu podanej žaloby doručenej prvoinštančnému súdu dňa 15.2.2022 a to za účelom kúpy týchto spoluvlastníckych podielov k nehnuteľnostiam za tých istých podmienok, za akých tieto spoluvlastnícke podiely na základe kúpy nadobudol žalovaný.
2. O náhrade trov prvoinštančného konania rozhodol súd s poukazom na ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal náhradu trov konania v plnej výške, pretože vo veci mal plný úspech. V sporových konaniach platí zásada, že strana majúca v konaní plný úspech, čo bol aj prípad žalovaného v tomto spore, pretože žaloba podaná proti nemu bola v celom rozsahu zamietnutá, má právo na náhradu trov konania proti neúspešnej strane, t. j. žalobkyni. S poukazom na obsah ust. § 257 CSP súd nezistil existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa spočívajúcich v okolnostiach prejednávanej veci, resp. u strán tohto sporu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 CSP).
3. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, súd prvej inštancie v súvislosti s obsahom ust. § 140 OZ uviedol, že ak dochádza k prevodu spoluvlastníckeho podielu, majú spoluvlastníci predkupné právo, čo neplatí, ak ide o prevod blízkej osoby v zmysle § 116 a § 117 OZ. Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov. Sporným v danom spore bolo posúdenie rozsahu spoluvlastníckeho podielu, na ktorý má žalobkyňa nárok. V tejto súvislosti súd prvej inštancie prijal ten záver, že žalobkyňa má nárok len na pomernú časť podielov,
a to podľa veľkosti jej spoluvlastníckeho podielu. Pasivita ostatných podielových spoluvlastníkov neznamená súhlas, pričom žalobkyňa ako podielový spoluvlastník má právo iba na pomernú časť podielu a nadobúdateľovi pripadá len taký spoluvlastnícky podiel, ktorý by inak patril tým spoluvlastníkom, ktorí sa prevodu nedomáhali (rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Cdo/91/2008).
4. Za kľúčový je potrebné v tomto smere považovať výklad k druhej vete ust. § 140 OZ, podľa ktorého ak sa spoluvlastníci o výkone predkupného práva nedohodnú, tak majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov. Z tohto ust. vyplýva, že každý spoluvlastník sa môže domáhať uplatnenia vybraného nároku, výlučne v rozsahu iba takej veľkosti pripadajúcej pomerne k veľkosti jeho spoluvlastníckeho podielu. V prípade uplatňovania modifikovaného nároku, t. j. nepomerne podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov, je takýto spoluvlastník povinný preukázať dosiahnutie dohody o výkone predkupného práva s ostatnými spoluvlastníkmi tak, ako to stanovuje ust. § 140 vety druhej OZ. Ak takejto dohody medzi spoluvlastníkmi niet, čo je aj daný prípad, tak potom nároky z porušenia predkupného práva sú determinované veľkosťou spoluvlastníckeho podielu, t. j. každý spoluvlastník pri porušení jeho predkupného práva môže uplatňovať svoje nároky iba v rozsahu veľkosti vlastného podielu. Inak by neprípustným spôsobom zasiahol do práv, resp. právom chránených záujmov ostatných spoluvlastníkov (§ 3 ods. 1 OZ).
5. V ust. § 140 OZ je zakotvené zákonné predkupné právo spoluvlastníkov, ktoré obmedzuje spoluvlastníka v nakladaní s jeho podielom v tom zmysle, že je povinný, ak nejde o prevod vo vzťahu k blízkej osobe, podiel prednostne ponúknuť všetkým ostatným spoluvlastníkom, bez ohľadu na veľkosť ich spoluvlastníckeho podielu. Spoluvlastník, ktorý chce svoj podiel previesť na inú osobu, musí teda ostatným spoluvlastníkom urobiť tzv. ponuku na odkúpenie podielu. Len v prípade, že spoluvlastník svoje predkupné právo nevyužije, prichádza do úvahy predaj spoluvlastníckeho podielu tretej osobe. Ak povinná osoba (jeden z podielových spoluvlastníkov) vec prevedie bez toho, že by ju ponúkol oprávnenému (ďalšiemu z podielových spoluvlastníkov), tak ako sa stalo aj v danom prípade, nemá to za následok absolútnu neplatnosť zmluvy, ktorou nadobúdateľ vec získal. Oprávnený spoluvlastník však má možnosť domáhať sa od nadobúdateľa, aby mu vec ponúkol na predaj podľa § 603 ods. 3 OZ. Na základe výzvy oprávneného vzniká nadobúdateľovi právna povinnosť ponúknuť oprávnenému vec na kúpu za tých istých podmienok, za ktorých mu mala vec pôvodne ponúknuť povinná osoba (§ 605 a § 606 OZ). Ak nesplní nadobúdateľ túto povinnosť, môže sa oprávnený domáhať na súde, aby jeho prejav vôle bol v tomto smere nahradený súdnym rozhodnutím.
6. Čo sa týka nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, v konaní nebolo sporné, že žalovaný sa stal podielovým spoluvlastníkom týchto nehnuteľností skôr ako žalobkyňa, a teda že žalovaný nemohol porušiť predkupné právo žalobkyne. Predkupné právo spoluvlastníkov je viazané k veci, a nie k osobe. Preto ak spoluvlastnícky podiel k určitej veci zmení vlastníka práva a povinnosti vyplývajúce z predkupného práva prejdú na nového vlastníka, pretože sa viažu k veci. Na druhej strane ani žalobkyňa neporušila predkupné právo žalovaného ohľadom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, ktoré nadobudla od blízkej osoby (starej matky). Ak chce spoluvlastník previesť svoj spoluvlastnícky podiel na blízku osobu, nie je povinný ponúknuť odkúpenie tohto podielu ostatným spoluvlastníkom. Blízkou osobou je podľa OZ príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel, resp. iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby, sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.
7. Odhliadnuc od tohto argumentu súd nemohol podanej žalobe žalobkyne vyhovieť aj pre nesprávnu formuláciu petitu žaloby (oboch navrhovaných žalobných petitov), ktorú vzhliadol v tom, že žalobkyňa sa síce môže dožadovať na žalovanom ako nadobúdateľovi podielu písomnou formou, aby jej tento spoluvlastnícky podiel ponúkol na predaj za rovnakých podmienok ako ho nadobudol on sám od prevodcu, avšak v prípade, že jej výzva akceptovaná nebude, potom môže podať žalobu na súde, aby súd svojím rozhodnutím nahradil prejav vôle nadobúdateľa podielu. Žalobkyňa si však zvolila možnosť domáhať sa od žalovaného, aby jej spoluvlastnícky podiel ponúkol na kúpu v zmysle § 603 ods. 3 OZ bez toho, aby sa dovolávala relatívnej neplatnosti zmluvy, na základe ktorej získal žalovaný spoluvlastnícky podiel.
8. Vzhľadom k tomu, že žalovaný ako nadobúdateľ podielu nereagoval na výzvu žalobkyne v tomto smere, žalobkyňa sa mala podanou žalobou domáhať toho, aby súd uložil nadobúdateľovi, t. j. žalovanému povinnosť uzavrieť s ňou zmluvu o prevode podielu za rovnakých podmienok, za ktorých
žalovaný nadobudol spoluvlastnícky podiel (§ 229 CSP) a nie domáhať sa predloženia ponuky na kúpu nehnuteľnosti.
9. Ďalším dôvodom pre zamietnutie žaloby bolo to, že žalobkyňa má nárok len na pomernú časť podielu, prihliadnuc pritom na veľkosť jej spoluvlastníckeho podielu.
10. V dôsledku týchto dôvodov súd prvej inštancie podanú žalobu žalobkyne výrokom I. svojho rozsudku zo dňa 24.8.2022 č. k. 12C/10/2022-79 ako nedôvodnú zamietol.
11. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa navrhujúc Krajskému súdu v Nitre ako súdu odvolaciemu jeho zrušenie v celom rozsahu podľa § 389 CSP s následným vrátením veci prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Eventuálne navrhla procesný postup podľa § 388 CSP, t. j. zmenu rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 24.8.2022 č. k. 12C/10/2022-79 tak, že žalobe žalobkyne bude v celom rozsahu vyhovené a bude jej zároveň priznané aj právo na náhradu trov konania, vrátane trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
12. Napadnutý rozsudok považujú za nedostatočne odôvodnený a nesprávny, pretože súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
13. Podľa judikátu NS SR publikovaného v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 1/2016, pod č. 7/ uznesenie NS SR z 13.8.2015 sp. zn. 3Cdo/239/2012) v danom prípade právo vyplývajúce z porušenia predkupného práva prešlo na žalobkyňu s účinkami kúpnej zmluvy, a teda následne žalobkyňa bola oprávnená domáhať sa nárokov v rovnakom rozsahu ako jej právna predchodkyňa p. F.. Súd prvej inštancie na túto argumentáciu žalobkyne v napadnutom rozsudku nijakým spôsobom nereflektoval, pričom pomerne v jednoduchosti prevzal právny názor žalovaného o tom, že k predmetným nehnuteľnostiam neexistuje základ pre právny nárok žalobkyne. Rozsudok preto nespĺňa požiadavky na zákonné odôvodnenie. Odvolateľka žiada o preskúmanie rozsudku z hľadiska, či tento reflektuje na požiadavky zákonnosti, argumentačnej koherentnosti a neobsahuje prejavy svojvôle, pretože zdieľa ten názor, že Okresný súd Nitra v naznačenom rozsahu porušil jej právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia.
14. V rámci odôvodnenia napadnutého rozsudku odcitoval súd prvej inštancie rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo/211/2009, z obsahu ktorého aj s prihliadnutím na obsah ust. § 229 CSP vyvodil nesprávny právny záver spočívajúci v konštatovaní, že ak žalovaný ako nadobúdateľ podielu nereagoval na výzvu žalobkyne, mala sa potom žalobkyňa žalobou domáhať, aby súd uložil nadobúdateľovi povinnosť uzavrieť so žalobkyňou zmluvu o prevode podielu za rovnakých podmienok, za ktorých žalovaný nadobudol spoluvlastnícky podiel a nie domáhať sa predloženia ponuky na kúpu nehnuteľnosti. Takýto právny záver prvoinštančného súdu nemá oporu v gramatickom a logickom výklade ust. § 603 ods. 3 OZ, a preto je nesprávny a arbitrárny. Tým, že nadobúdateľ dobrovoľne neurobí ponuku, oprávnená osoba môže žalovať o nahradenie prejavu vôle podľa § 229 CSP a právoplatnosťou takéhoto rozsudku sa ponuka považuje za urobenú (rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Cdo/91/2008).
15. Z povahy predkupného práva je zrejmé, že oprávnený spoluvlastník veci je oprávnený na prednostnú kúpu pre prípad jej predaja za rovnakých podmienok ako ponúkol povinnému iný záujemca. Rešpektujúc znenie § 605 OZ musí povinný ponúknuť oprávnenému vec na predaj a oznámiť mu pritom všetky podmienky kúpy. Po predložení ponuky môže oprávnený spoluvlastník uplatniť predkupné právo, t. j. zaviazať sa na kúpu veci a vyplatiť jej cenu v zákonnej lehote. Musí však vyrovnať cenové a ďalšie podmienky, ktoré povinnému ponúkol iný záujemca, inak jeho predkupné právo zaniká.
16. Pokiaľ by sa odvolateľka mala uspokojiť s právnym záverom súdu prvej inštancie v tom smere, že žalobkyňa má nárok iba na pomernú časť podielu podľa veľkosti jej spoluvlastníckeho podielu, poprelo by sa tým vyššie uvedené právo ktoréhokoľvek oprávneného podielového spoluvlastníka, pretože žiaden z nich by v konečnom dôsledku nemohol odkúpiť celý podiel nadobúdateľa, pretože by im celý podiel ani nebol ponúknutý. Takáto úvaha však podľa názoru žalobkyne nezodpovedá zmyslu ust. § 140 OZ.
17. K podanému odvolaniu žalobkyne sa písomne vyjadril žalovaný uvádzajúc, že nebol naplnený ani jeden z odvolacích dôvodov obsiahnutých v § 365 ods. 1 CSP, a preto navrhuje, aby Krajský súd v Nitre ako súd odvolací rozsudok Okresného súdu Nitra zo dňa 24.8.2022 ako vecne správny potvrdil. Nárok žalobkyne premietnutý v petite jej žaloby je v rozpore s ust. § 140 OZ a jeho výkladom, ako aj v rozpore s príslušnou judikatúrou.
18. Judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď na tento argument. Obdobne sa k tejto problematike vyjadril aj ÚS SR, ktorý okrem iného uviedol, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam. Preto súd prvej inštancie správne odôvodnil napadnutý rozsudok v súlade s právom žalobkyne na spravodlivý proces.
19. Pokiaľ ide o nesprávnu formuláciu žalobného petitu žalobkyňou, tu prvoinštančný súd správne postupoval v intenciách ním odcitovaného rozhodnutia NS SR sp. zn. 3Cdo/122/2009, podľa ktorého spoluvlastník, ktorého predkupné právo bolo porušené, má po neúspešnej výzve realizovanej vo vzťahu k nadobúdateľovi žalovať o nahradenie prejavu vôle, t. j. žalovať o uloženie povinnosti nadobúdateľa uzavrieť s ním zmluvu o prevode spoluvlastníckeho podielu za rovnakých podmienok, za ktorých tento spoluvlastnícky podiel nadobudol, a nie domáhať sa predloženia ponuky na kúpu nehnuteľností.
20. Z obsahu samotného ust. § 140 OZ vyplýva, že každý spoluvlastník sa môže domáhať uplatnenia vybraného nároku výlučne iba v rozsahu takej veľkosti, ktorá pomerne pripadá na veľkosť jeho spoluvlastníckeho podielu. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa na predmetných LV nefiguruje ako jediná zostávajúca spoluvlastníčka okrem žalovaného, nie je oprávnená požadovať od tohto, aby jej ponúkol na kúpu celé nadobudnuté spoluvlastnícke podiely na predmetných nehnuteľnostiach. V tejto súvislosti poukázal na obsah rozsudku NS SR sp. zn. 2Cdo/91/2008.
21. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie v danej prejednávanej veci bolo podané oprávnenou osobou (žalobkyňou) v rámci zákonnej lehoty pre podanie odvolania (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 379 a § 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario). Následne odvolací súd dospel k tomu záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné s poukazom na ust. § 387 ods. 1 CSP v obidvoch jeho výrokoch (výrok I. vo veci samej a výrok II. ako súvisiaci výrok o náhrade trov konania) ako vecne správny potvrdiť. V ďalšom odvolací súd poukazuje na rozsah a predovšetkým obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku, s ktorým sa stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP).
22. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Podľa § 220 ods. 2 veta tretia CSP, súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Podľa § 140 OZ, ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, § 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.
Podľa § 229 CSP, právoplatné rozsudky ukladajúce povinnosť prejavu vôle nahradzujú tento prejav.
23. Odvolací súd akceptujúc svoju zákonnú povinnosť skúmať v každom odvolacom konaní, či odvolaním napadnuté súdne rozhodnutie nebolo vydané v konaní postihnutom výskytom niektorej z procesných vád zakotvených v ust. § 389 ods. 1 CSP v prípade tohto odvolacieho konania prijal ten
záver, že napadnutý prvoinštančný rozsudok ani jednou z procesných vád v zmysle § 389 ods. 1 CSP netrpí, a preto ho ako vecne správny v celom rozsahu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
24. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o uplatnenom žalobnom nároku žalobkyne v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, ktorý aj následne správne posúdil podľa ním odcitovaných ustanovení všeobecného hmotnoprávneho predpisu (OZ) ako aj všeobecného procesného predpisu (CSP) obsiahnutých pod bodom 8. odôvodnenia napadnutého rozsudku.
25. Samotný proces vykonania a vyhodnotenia dôkazov v tomto spore zrealizovaný súdom prvej inštancie je potrebné vyhodnotiť za plne súladný s obsahom ust. § 191 ods. 1 CSP, čo znamená, že vykonané dôkazy boli súdom posudzované jednotlivo a zároveň aj v ich vzájomnej súvislosti, s prihliadnutím na všetko podstatné, čo vyšlo počas sporu najavo.
26. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, odvolací súd poznamenáva, že sa plne stotožňuje s obsahovým výkladom ust. § 140 OZ prvoinštančným súdom, podľa ktorého pri nedosiahnutí dohody medzi spoluvlastníkmi ohľadom výkonu predkupného práva, majú jednotliví spoluvlastníci právo, resp. nárok vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov. Uvedené vyplýva priamo aj zo znenia druhej vety § 140 OZ. V súvislosti s aplikáciou ust. § 140 OZ na danú prejednávanú vec, prvoinštančný súd správne uviedol, že pasivita ostatných spoluvlastníkov ešte neznamená súhlas týchto pasívnych spoluvlastníkov, pričom žalobkyňa ako ďalší podielový spoluvlastník má právo iba na pomernú časť podielu, ktorá pripadá pomerne na veľkosť jej spoluvlastníckeho podielu. Vychádzajúc z obsahu LV č. XXX, XXXX G. XXXX je zrejmé, že žalobkyňa nie je vedená na týchto LV ako jediná zostávajúca podielová spoluvlastníčka okrem žalovaného, a preto nie je oprávnená domáhať sa toho, aby jej žalovaný ponúkol na kúpu v celosti nadobudnuté spoluvlastnícke podiely na predmetných nehnuteľnostiach, ale je oprávnená domáhať sa svojho nároku iba v pomernej časti podielu zodpovedajúcej veľkosti jej spoluvlastníckeho podielu. Súd prvej inštancie pri posudzovaní tohto v poradí prvého dôvodu zamietnutia žaloby žalobkyne, správne vychádzal zo záverov rezultujúcich z rozhodnutia NS SR sp. zn. 2Cdo/91/2008 zo dňa 12.5.2009 a predovšetkým aj z doslovného (gramatického) výkladu druhej vety § 140 OZ.
27. Pokiaľ ide o druhý dôvod zamietnutia podanej žaloby, tak ako ho prezentoval prvoinštančný súd v rámci obsahu bodu 13. odôvodnenia napadnutého rozsudku, tak odvolací súd k právnemu posúdeniu druhého dôvodu zamietnutia predmetnej žaloby nemá žiadne výhrady a v ďalšom na takto zaujatý správny záver v danom smere poukazuje (§ 387 ods. 2 CSP). V súvislosti so zaujatím inak správneho záveru ohľadom nesprávnej formulácie petitu žaloby žalobkyňou súd prvej inštancie opodstatnene vzal zreteľ na obsah rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Cdo/211/2019 stanovujúceho tri zákonné možnosti oprávneného spoluvlastníka v prípade porušenia jeho predkupného práva. V danom prípade žalobkyňou zvolený spôsob ochrany jej predkupného práva však nekorešponduje ani jednou z troch zákonných možností uvádzaných v citovanom rozhodnutí NS SR, a preto súd prvej inštancie správne uviedol, že žalobe nemohol vyhovieť pre nesprávnu formuláciu žalobného petitu.
28. Odvolací súd poznamenáva, že sa nestotožňuje s odvolacou námietkou žalobkyne, že odôvodnenie napadnutého rozsudku neobsahuje konkrétne zdôvodnenie, prečo mal súd prvej inštancie za to, že žalovaný neporušil predkupné právo žalobkyne na nehnuteľnostiach a na základe čoho vlastne žalobu zamietol. Vychádzajúc z obsahu ust. § 220 ods. 1 až 3 CSP a v porovnaní s rozsahom a predovšetkým obsahom odôvodnenia napadnutého rozsudku nezostáva odvolaciemu súdu konštatovať nič iné, než len to, že predmetné odôvodnenie vykazuje esenciálne náležitosti v zmysle § 220 ods. 1 až 3 CSP a taktiež je aj presvedčivé. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia svojho rozsudku poukázal na dva samostatné dôvody zamietnutia podanej žaloby (nesprávna formulácia žalobného petitu a nedodržanie dikcie druhej vety § 140 OZ v súvislosti s uplatnením rozsahu žalobného nároku), ktoré aj bližšie zdôvodnil. V súvislosti s obsahom, resp. aj rozsahom odôvodnenia súdneho rozhodnutia odvolací súd dáva do pozornosti uznesenie NS SR zo dňa 16.11.2011 sp. zn. 6Cdo/145/2011, podľa ktorého všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania.
29. V kontexte uvedeného odvolací súd podané odvolanie žalobkyne vyhodnotil ako nedôvodné a rozhodol o ňom tak, ako to uviedol vo výrokovej časti tohto rozsudku.
30. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal v plnej výške úspešnému žalovanému v tomto konaní voči neúspešnej žalobkyni. O výške tohto nároku rozhodne súdny úradník na súde prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
31. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).