Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23Ek-1353-2024.pdf
PDF · 74.03 KB
Case nature
Subarea
23Ek/1353/2024
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Obec Raková, so sídlom Raková 140, 023 51 Raková, IČO: 00 314 234, právne zast.: Advokátska kancelária JUDr. Stopka, JUDr. Cisarík s.r.o., so sídlom Potočná 2835/1 A, 022 01 Čadca, IČO: 36 866 849, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., o vymoženie 124,20 eura, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 23Ek/1353/2024 zo dňa 18. 07. 2024, takto
rozhodol:
I. Sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 23Ek/1353/2024 zo dňa 18. 07. 2024 z a m i e t a .
II. Oprávnený n e m á nárok na náhradu trov konania o zamietnutí sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 23Ek/1353/2024 zo dňa 18. 07. 2024.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdu dňa 10.6.2024, domáhal od povinného vymoženia sumy vo výške 124,20 eura. Ako exekučný titul označil znesenie Okresného súdu Žilina, sp. zn. CA-12D/105/2019; Dnot 353/2019 zo dňa 04. 04. 2024, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29. 05. 2024 a vykonateľnosť dňa 02. 06. 2024 (ďalej len „exekučný titul“). 2. Súd, konajúc vyšším súdnym úradníkom, uznesením sp. zn. 23Ek/1353/2024 zo dňa 18. 07. 2024 návrh oprávneného na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. a) zamietol z dôvodu, že oprávnený nedisponuje spôsobilým exekučným titulom, keď ním predložené osvedčenie o dedičstve nezaväzuje dediča, ako povinnú osobu k plneniu oprávnenému. 3. Proti zamietnutiu návrhu na vykonanie exekúcie podal oprávnený včas sťažnosť, ktorú odôvodnil predovšetkým tým, cit.: „Dedičské konanie je konanie nesporové a v dedičskom konaní CA-12D/105/2019 dedil okrem aktív povinný i dlhy poručiteľky pohľadávku obce Raková vo výške 124,20 € voči, ktorej pohľadávke nič nenamietal. Nie je preto ani zrejmé prečo by teda takýto akademický výrok v dedičskom rozhodnutí vlastne bol, keď pohľadávku by si musel každý judikovať napriek tomu, že bola v dedičskom konaní uznaná. Takýmto postupom súdu by teda bol popretý zmysel dedičského konania ohľadom aktív a pasív dedičstva, resp. jeho zbytočnosť prihlasovaniu pohľadávky do dedičstva. V prípade, že by bol namietal sporovosť tejto pohľadávky dedič - povinný bolo by došlo k súdnemu konaniu, že táto pohľadávka patrí do dedičstva. Ak však bola táto pohľadávka nesporná túto zdedil a bola započítaná i do celkovej výšky aktív a pasív, pričom rozhodol Okresný súd Čadca prostredníctvom svojho súdneho komisára JUDr. Eriky Varmusovej. Teda dedičským rozhodnutím bola pohľadávka judikovaná a bola nesporná, čo má za následok vykonateľnosti dedičského rozhodnutia a samotného dlhu v ňom uvedeného. Takéto zamietnutie návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie je v rozpore s ústalenou súdnou praxou a vyšší súdny uradník relevantne (žiadnou judikatúrou, ani konkrétnym ustanovením zákona nezdôvodnil prečo i takáto pohľadávka, ktorá bola nesporná a v dedičskom konaní uznaná nebola vykonateľným exekučným titiulom, keď bola evidovaná súdnym komisárom v dedičskej veci). Akékoľvek ďalšie rozhodovanie súdu vo veci by bolo zjavne nadbytočné, nakoľko táto pohľadávka bola
právoplatne nesporovo rozhodnutá v dedičskom konaní. Z tohto dôvodu žiadam uznesenie OS Banská Bystrica zmeniť a návrhu na vykonanie exekúcie vyhovieť.“. 4. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. 5. Podľa § 250 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. 6. Po preskúmaní sťažnosti oprávneného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka dospel súd k záveru, že bola podaná včas, ale je v celom rozsahu nedôvodná. Sudca po preskúmaní napadnutého uznesenia vyššieho súdneho úradníka dospel k záveru, že skutkový stav veci bol zistený správne, z takto zisteného skutkového stavu bol vyvodený správny právny záver, ktorý bol náležitým spôsobom odôvodnený. Sťažnosťou napadnuté uznesenie je tak vo výroku vecne správne. Aj keď sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení a podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku nemusí rozhodnutie obsahovať odôvodnenie, na zdôraznenie správnosti uvádza dôvody, ktoré viedli k zamietnutiu sťažnosti oprávneného. 7. Oprávneným predložené rozhodnutie, ktorým notár, ako súdny komisár, rozhodol v dedičskom konaní, nie je v prospech oprávneného exekučným titulom, keď povinnej osobe, dedičovi, nie je uložená povinnosť uhradiť dlh oprávnenému, ktorý bol prihlásený do dedičského konania. Je tomu tak preto, že v dedičskom konaní, ako konaní nesporovom, sa o pohľadávkach autoritatívne nerozhoduje a veriteľ ani nie je účastníkom dedičského konania. Pokiaľ preto oprávnený nedisponuje samostatným exekučným titulom, ktorým by mu bola priznaná pohľadávka voči poručiteľovi, potom takýto exekučný titul v dedičskom konaní nevzniká. V praxi sú prípady, kedy môže byť aj rozhodnutie o dedičstve exekučným titulom pre veriteľa jeho nejudikovanej pohľadávky, je tomu tak napríklad aj vtedy, ak je aj veriteľ účastníkom dedičského konania, a teda vzniká na dohode medzi dedičom a veriteľom. 8. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu možno vykonať len na základe vykonateľného rozhodnutia, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok, pričom oprávnený takýto exekučný titul. K náležitostiam exekučného titulu sťažnostný súd dáva do pozornosti rozhodnutie bývalého Najvyššieho súdu ČSSR týkajúce sa súdneho výkonu rozhodnutia (v zásade aplikovateľné aj na exekúciu podľa Exekučného poriadku) publikované pod R 21/1981 Zbierky rozhodnutí a stanovísk, z ktorého vyplýva, že: „Rozhodnutie musí vždy obsahovať presnú individualizáciu oprávneného a povinného, presné vymedzenie práv a povinností k plneniu, ako i presný rozsah a obsah plnenia. Pokiaľ by bol nesprávne nariadený výkon rozhodnutia i pri nedostatku týchto náležitostí, musel by byť potom v každom ďalšom štádiu konania i bez návrhu zastavený.“ (porovnaj aj uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 29. 03. 2011, sp. zn. 5Cdo 7/2010). Právna teória i súdna prax sa tak zhodujú v tom, že predpokladom pre nariadenie súdneho výkonu rozhodnutia je vedľa náležitostí návrhu aj vykonateľné rozhodnutie ako podklad tohto výkonu, t.j. listina vydaná k tomu oprávneným orgánom, ktorá má potrebnú formu a obsah, a ktorá ukladá určitému subjektu povinnosť niečo plniť. Nevyhnutným predpokladom pre nariadenie exekúcie je ďalej, aby práva a im zodpovedajúce povinnosti boli vo vykonávanom rozhodnutí alebo inom titule určené presným, určitým a predovšetkým nepochybným spôsobom. Požiadavka na určitosť a presnosť výroku exekučného titulu je odôvodnená aj tým, aby bolo možné posúdiť či a kedy došlo k splneniu uloženej povinnosti. Je potrebné zdôrazniť, že práve obsah rozhodnutia súd, prípadne správny orgán alebo iný orgán, vyslovuje vo výroku rozhodnutia a len tento výrok je záväzný. V tomto smere sa tak hovorí o formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, pričom práve v súvislosti s otázkou materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu si je potrebné uvedomiť, že nie každé formálne vykonateľné súdne rozhodnutie, možno vykonať aj v zmysle Exekučného poriadku. 9. V prípade predloženého exekučného titulu absentuje práve jeho materiálna vykonateľnosť, pretože toto rozhodnutie neukladá povinnému žiadnu povinnosť; takáto povinnosť na plnenie by mohla znieť napríklad nasledovne: „Povinný je povinný vyplatiť oprávnenému sumu .... v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.“ Unesenie o dedičstve len konštatuje nadobudnutie dedičstva, teda je iba rozhodnutím, ktoré preukazuje prechod práv a povinností z poručiteľa na dedičov, no samo o sebe nepredstavuje exekučný titul, nakoľko neobsahuje ustanovenie, že povinného zaväzuje k povinnosti uhradiť určitú pohľadávku oprávnenému. Exekučný titul taktiež neobsahuje žiadnu lehotu na dobrovoľné plnenie, čo je v zásade tiež jednou zo základných podmienok vykonateľnosti takmer každého exekučného titulu. Preto pokiaľ by aj exekučný titul obsahoval povinnosť na plnenie, povinný by v danom prípade nemal ani možnosť dobrovoľne plniť exekučný titul, keďže tu nebola daná lehota na plnenie. Ak by teda exekučný súd akceptoval návrh oprávneného na vykonanie exekúcie a vydal by poverenie na
vykonanie exekúcie, exekučné konanie by bolo zaťažené neodstrániteľnou vadou v podobe materiálne nevykonateľného exekučného titulu. 10. K námietke bližšie neurčenej ustálenej súdnej praxe dáva súd do pozornosti napríklad rozhodnutie R 19/1988: „Rozhodnutie štátneho notárstva (teraz súdu aj osvedčenie podľa § 175zca OSP - pozn. autora) o schválení dohody dedičov (§ 482 ods. 1 OZ) obsahujúci tiež záväzok jedného z dedičov uhradiť dlh voči veriteľovi poručiteľa, nie je pre tohto veriteľa podkladom na návrh na súdny výkon rozhodnutia k vymoženiu úhrady dlhu.“, a tiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Cdo 501/2014 zo dňa 28. 04. 2015, podľa ktorého, cit.: „Právoplatné uznesenie o dedičstve je exekučným titulom len pre pohľadávku medzi dedičmi (keď sa vzájomne vyplácajú), ďalej náhradovú pohľadávku z bezpodielového spoluvlastníctva manželov a pre súdny poplatok a odmenu a náhradu výdavkov súdneho komisára.“. 11. Z vyššie uvedených dôvodov sudca podľa § 250 ods. 1 CSP v spojení s § 202 ods. 1 Exekučného poriadku sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 23Ek/1353/2024 zo dňa 18. 07. 2024 vydanému vyšším súdnym úradníkom zamietol, keď sa stotožnil so záverom, že oprávnené rozhodnutie, nie je spôsobilým exekučným titulom, keď ide o rozhodnutie vydané v dedičskom konaní, v ktorom je preukázané prihlásenie nejudikovanej pohľadávky oprávneného do dedičstva, no nie je spôsobilým exekučným titulom pre absenciu uloženej povinnosti dedičovi, ako povinnej osobe aj prihlásenú pohľadávku veriteľovi uhradiť, a preto bol daný dôvod pre zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie. 11. O trovách konania v časti rozhodovania o podanej sťažnosti oprávneného rozhodol súd podľa § 262 ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP za použitia čl. 4 ods. 2 CSP tak, že v konaní o oprávneným podanej sťažnosti neúspešný oprávnený nemá nárok na ich náhradu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).