Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21C/42/2006

Potvrdené rozhodnutím 17Co/136/2012
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudkýň JUDr. Emílie Zimovej a JUDr. Gabriely Janákovej v právnej veci žalobkyne G. I., bytom L., G.-O.., XXX D., občianky Slovenskej republiky, právne zastúpenej JUDr. Máriou Stahovcovou, advokátkou so sídlom v Brezne, ul. ČSA 18 proti žalovanému C. I., bytom F. F., E. XXX, občanovi Slovenskej republiky, právne zastúpený JUDr. Michalom Rosinom, advokátom so sídlom v Púchove, Továrenská 109, o vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie žalobkyne a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 18.11.2011, č.k. 21C/42/2006-562 jednohlasne, takto rozhodol: Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Tatianou Porubänovou v právnej veci žalobkyne G. I., bytom L., G.- O.., XXX D., občianky Slovenskej republiky, právne zastúpenej JUDr. Máriou Stahovcovou, advokátkou so sídlom v Brezne, Ul. ČSA 18, proti žalovanému C. I., bytom F. F., E. XXX/XX, občanovi Slovenskej republiky, právne zastúpenému JUDr. Michalom Rosinom, advokátom so sídlom v Púchove, Továrenská 109, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov takto

rozhodol:

Určuje sa, že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov účastníkov patrí:

- zostatok na bežnom devízovom účte ku dňu 25.10.2005 číslo XXXXXXXX/XXXX v W., a.s. v sume 262,55 CAD,

- zostatok na termínovanom vklade ku dňu 25.10.2005 číslo XXXXXXXXX/XXXX v W., a.s. v sume 252,15 USD,

- zostatok na bežnom účte ku dňu 25.10.2005 číslo XXXXXXXXX/XXXX v W., a.s. v sume 910,35 Sk (30,22 Eur),

- zostatok na bežnom devízovom účte ku dňu 25.10.2005 číslo XXXXXXXXXX/XXXX v W., a.s. v sume 209,66 Eur,

- zostatok na vkladnej knižke číslo XXXXX-XXXXXXXX/XXXX ku dňu 06.11.2007 v sume 104,60 Sk (3,47 Eur) v B., a.s.,

- zostatok na účte číslo XXXXXXXXXX/XXXX ku dňu 25.10.2005 v sume 26.761,83 Sk (888,33 Eur) v E. sporiteľňa, a.s.,

- zostatok na účte TV číslo XXXX-XXXXXXXXX/XXX ku dňu 25.10.2005 v sume 13.632,44 Sk (452,21 Eur) v D. banka, a.s..

Do výlučného vlastníctva žalobkyne sa prikazuje:

- polovica zostatku na bežnom devízovom účte ku dňu 25.10.2005 číslo XXXXXXXX/XXXX v W., a.s. v sume 131,27 CAD,

- polovica zostatku na termínovanom vklade ku dňu 25.10.2005 číslo XXXXXXXXX/XXXX v W., a.s. v sume 126,07 USD,

- polovica zostatku na bežnom účte ku dňu 25.10.2005 číslo XXXXXXXXX/XXXX v W., a.s. v sume 455,17 Sk (15,11 Eur),

- polovica zostatku na bežnom devízovom účte ku dňu 25.10.2005 číslo XXXXXXXXXX/XXXX v W., a.s. v sume 104,83 Eur,

- polovica zostatku na vkladnej knižke číslo XXXXX-XXXXXXXX/XXXX ku dňu 06.11.2007 v sume 52,30 Sk (1,73 Eur) v B., a.s.,

- polovica zostatku na účte číslo XXXXXXXXXX/XXXX ku dňu 25.10.2005 v sume 13.318,91 Sk (444,16 Eur) v E. sporiteľňa, a.s.,

- polovica zostatku na účte TV číslo XXXX-XXXXXXXXX/XXX ku dňu 25.10.2005 v sume 6,816,22 Sk (226,10 Eur) v D. banka, a.s..

Do výlučného vlastníctva žalovaného sa prikazuje:

- polovica zostatku na bežnom devízovom účte ku dňu 25.10.2005 číslo XXXXXXXX/XXXX v W., a.s. v sume 131,27 CAD,

- polovica zostatku na termínovanom vklade ku dňu 25.10.2005 číslo XXXXXXXXX/XXXX v W., a.s. v sume 126,07 USD,

- polovica zostatku na bežnom účte ku dňu 25.10.2005 číslo XXXXXXXXX/XXXX v W., a.s. v sume 455,17 Sk (15,11 Eur),

- polovica zostatku na bežnom devízovom účte ku dňu 25.10.2005 číslo XXXXXXXXXX/XXXX v W., a.s. v sume 104,83 Eur,

- polovica zostatku na vkladnej knižke číslo XXXXX-XXXXXXXX/XXXX ku dňu 06.11.2007 v sume 52,30 Sk (1,73 Eur) v B., a.s.,

- polovica zostatku na účte číslo XXXXXXXXXX/XXXX ku dňu 25.10.2005 v sume 13.318,91 Sk (444,16 Eur) v E. sporiteľňa, a.s.,

- polovica zostatku na účte TV číslo XXXX-XXXXXXXXX/XXX ku dňu 25.10.2005 v sume 6,816,22 Sk (226,10 Eur) v D. banka, a.s..

O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobkyňa sa domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov so žalovaným. Uviedla, že jej manželstvo so žalovaný bolo právoplatne rozvedené dňom 25.10.2005, do tejto doby spoločne so žalovaným nadobudli hnuteľné veci: televízor Tesla, práčku, chladničku, dve mikrovlnné rúry, gril, auto Peugeot, ev. č. PU 313 AO, krištáľové súpravy, kuchynský riad, v celkovej hodnote cca 600.000,-Sk, ďalej finančné prostriedky vedené na účtoch vo viacerých peňažných ústavoch, v hodnote cca 4.000.000,-Sk, finančné prostriedky získané odpredajom spoločného bytu č. XX v F. Tepliciach na ulici E. č. XXX/XX vo výške 800.000,-Sk, cenné papiere vedené v peňažnom ústave v hodnote 270.000,-Sk. Žiadala zahrnúť do masy BSM peňažné prostriedky získané predajom vyššie uvedeného spoločne nadobudnutého bytu, nakoľko tento byt žalovaný odpredal bez jej vedomia a súhlasu a použil získané finančné prostriedky pre svoje potreby. Celkovo si vyčíslila žalobkyňa hodnotu masy BSM sumou 5.440.488,-Sk, pričom polovičný podiel z tejto sumy predstavuje sumu 2.720.244,-Sk. Žalobkyňa navrhla, aby všetky uvedené veci a hodnoty pripadli do výlučného vlastníctva odporcu, ktorému bude zároveň uložená povinnosť zaplatiť jej z titulu vyporiadania sumu 2.720.244,-Sk.

Žalovaný navrhol, aby súd žalobu zamietol s poukazom na tom, že v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov účastníkov nie je t.č. žiaden spoločný majetok. Namietal všetky tvrdenia žalobkyne týkajúce sa

vecí a hodnôt patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Poukazoval na to, že hoci jeho manželstvo so žalobkyňou bolo uzavreté na základe obojstranného citového vzťahu, po rokoch došlo k zániku manželstva rozvodom z dôvodov, ktoré výlučne boli na strane žalobkyne. Žalobkyňa začala požívať alkohol v neprimeranej miere, jej správanie k nemu nadobudlo prvky agresivity, čo nepriaznivo vplývalo na jeho zdravotný stav. Z týchto dôvodov zhruba od konca roka 2003 prestali žiť v spoločnej domácnosti. Pokiaľ ide o hnuteľné veci, ktoré by podľa žalobkyne mali patriť do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, žalovaný uviedol, že televízor, práčka, chladnička, jedna mikrovlnná rúra sú veci, ktoré boli v čase rozvodu nefunkčné a s nulovou hodnotou. Druhá mikrovlnná rúra a gril sú veci, ktoré už neexistujú, nakoľko ich použitie na Slovensku nebolo možné, auto Peugeot účastníci nikdy nevlastnili, krištáľové súpravy a kuchynský riad si odviezla žalobkyňa na neznáme miesto a sú v jej výlučnej dispozícii, navyše, niektoré z vecí označené ako krištáľové súpravy nadobudol žalovaný ako dar do svojho výlučného vlastníctva. Pokiaľ ide o byt v F. F., tento bol zakúpený po obojstrannej dohode účastníkov za tým účelom, že sa rozhodli presťahovať z Kanady na Slovensko, predaný bol so súhlasom a vedomím žalobkyne, nakoľko táto mu k odpredaju tohto bytu dala plnú moc, ktorú nikdy neodvolala. K predaju bytu došlo po tom, ako žalobkyňa opustila spoločnú domácnosť a pri odchode vzala všetku hotovosť, ktorú v byte našla, celkom v sume 4.082.685,-Sk. Navyše žalobkyňa dosiahla , že kanadský súd jej

prikázal k dispozícii všetky jeho úspory, príjmy a dôchodkové sporenie. Žalobca teda tvrdil, že na Slovensku nemá z Kanady žiadny príjem, z ktorého by mohol kryť svoje nevyhnutné životné náklady, preto bol nútený sumu 520.000,-Sk, získanú predajom bytu, použiť pre svoje potreby. Žalovaný ďalej namietal, že žalobkyňou tvrdené finančné čiastky vo viacerých peňažných ústavoch na Slovensku, sa na týchto účtoch v čase zániku manželstva nenachádzali, napr. boli zrušené účty v PrivatBanka, a.s., Istrobanka, a.s., VÚB Banka, a.s., ČSOB, a.s.. Podľa tvrdení žalovaného účastníci nikdy nevlastnili cenné papiere v Slovenskej sporiteľni, a.s.. Žalovaný opakovane poukazoval na to, že žalobkyňa získala prostredníctvom súdneho rozhodnutia v Kanade prístup ku všetkým bankovým účtom v Kanade, prevzala všetky jeho dôchodkové, sociálne a poistenecké platby, ponechala si všetky jeho súkromné veci z osobnej trezorovej schránky v banke, čo stihla do marca 2006, kedy príslušný kanadský súd zrušil predchádzajúce rozhodnutia kanadského súdu, ktoré prístup žalobkyne k týmto účtom a platbám umožnil. Žalobkyňa takto získala finančné prostriedky v sume cca 2.200.000,-Sk, navyše v máji 2003 od neho prevzala sumu celkom 59.000 CAD, čo predstavuje cca 1.600.000,-Sk. Počas manželstva žalovaný v prospech žalobkyne dobrovoľne zaplatil do penzijného fondu 30.000 CAD, čo je cca 800.000,- Sk. Keďže žalobkyňa pred odchodom zo spoločnej domácnosti vzala všetku finančnú hotovosť, ktorá sa v byte nachádzala a ktorá mala slúžiť na ďalšie podnikanie žalovaného na Slovensku, vzala tiež zariadenie bytu, osobné veci odporcu, bol si žalovaný nútený požičať na svoje živobytie 320.000,- Sk. Podľa názoru žalovaného teda takýmto konaním žalobkyňa získala okrem hnuteľných vecí celkom cca 7.800.000,-Sk, čím ho úplne finančne zruinovala, a to po manželskom spolužití, v ktorom takmer všetok spoločný majetok bol nadobudnutý jeho prácou, keďže hoci manželstvo bolo bezdetné, žalobkyňa pracovala len krátky čas.

V ďalšom písomnom vyjadrení žalobkyňa poprela prakticky v celom rozsahu tvrdenia žalobcu, a to tak pokiaľ ide o hnuteľné veci ako aj ďalšie finančné prostriedky a hodnoty patriace podľa jej názoru do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. K dôvodom rozvodu uviedla, že jej doposiaľ nie je známe, na akom základe ich slovenský súd rozviedol, keďže aj napriek jej nesúhlasu a bez jej prítomnosti bolo rozhodnuté o rozvode, poukazovala na to, že agresívne správanie sa prejavovalo najmä na strane žalovaného. Ohľadne hnuteľných veci tvrdila, že nie je možné, aby niektoré z vecí boli bez hodnoty, príp. nefunkčné, nepovažovala za podstatné, že niektoré veci nie sú použiteľné na Slovensku, zotrvala na tvrdení, že žalovaný zakúpil auto Peugeot, ale aby sa vyhol sporom ohľadne bezpodielového spoluvlastníctva manželov, previedol ho na inú osobu, bez jej vedomia. Podľa názoru žalobkyne, žalovaný v žiadnom prípade nebol v takej situácii, aby bol nútený predať spoločne nadobudnutý byt v Trenčianskych Tepliciach, keďže si z Kanady doniesol dosť finančných prostriedkov. Poprela skutočnosť, že by zo spoločného bytu odniesla akúkoľvek finančnú hotovosť, naopak, mala za to, že dôvodne sa pred justičnými orgánmi v Kanade domáhala prístupu k všetkým bankovým účtom a ďalším finančným zdrojom vedeným na meno žalovaného, nakoľko sama nemala prostriedky na živobytie. Žalovaný teda vôbec nebol nútený predávať byt, navyše, plnú moc k predaju bytu odvolala. Pokiaľ ide o finančné prostriedky na účtoch v peňažných ústavoch na Slovensku, tieto žalovaný vyberal počas manželstva, disponoval s nimi pre svoje osobné potreby. Dôvodom, pre ktorý kanadský súd zakázal žalovanému

nakladať s finančným prostriedkami na jeho účtoch, bola skutočnosť, že bez jej vedomia z týchto účtov spoločne nadobudnuté finančné prostriedky vyberal. S povolením kanadského súdu si z trezorovej schránky žalovaného vybrala iba veci, ktoré boli jej osobnými vecami, šperky, ktoré boli v jej výlučnom vlastníctve. Pokiaľ ide o tvrdenia žalovaného, že dobrovoľne platil do penzijného fondu v Kanade v jej prospech 30.000 CAD, tieto rovnako namietala, keďže o tomto tvrdení nemal k dispozícii žiadny doklad. Počas manželstva pracovala i ona, a tiež svojimi zárobkami prispievala na spoločný život.

Súd prvého stupňa rozhodol vo veci rozsudkom zo dňa 30.12.2010 č.k. -391 tak, že žalobu zamietol.

Pokiaľ ide o dôvody, pre ktoré tak rozhodol, mal za to, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v dôsledku rozvratu v manželskom spolužití prestali účastníci žiť v spoločnej domácnosti niekedy koncom roka 2003, kedy žalobkyňa odišla do Kanady a žalovaný zostal žiť na Slovensku. Žalovaný 30.10.2003 podal návrh na rozvod manželstva, manželstvo bolo právoplatne rozvedené až 25.10.2005. Dĺžku rozvodového konania ovplyvnila skutočnosť, že žalobkyňa sa nezdržiavala na území Slovenskej republiky, jej pobyt bol dlhšiu dobu zisťovaný, nakoniec bolo o rozvode rozhodnuté bez jej prítomnosti. V rovnakom období žalobkyňa požiadala kanadské súdy o sprístupnenie majetku, konkrétne finančných prostriedkov na účtoch žalovaného, vo svoj prospech. Ako vyplýva z listinných dôkazov, tejto jej žiadosti bolo vyhovené a žalobkyňa tak získala možnosť nakladať s finančnými prostriedkami, ktoré sa na kanadských účtoch nachádzali. Vďaka tomu získala väčšiu sumu finančných prostriedkov, ktorá však nebola získavaná z dôvodov núdze, nakoľko, ako potvrdila sama žalobkyňa, dostala od žalobcu 25.000 CAD a ako vyplýva z písomného potvrdenia, a ďalších 23.000 až 24.000 CAD z penzijného fondu. Žalobkyňa rovnako získala prístup do trezorovej schránky, z ktorej, ako sama uviedla, vzala nejaké veci. Nebolo však preukázané, čo všetko sa v trezorovej schránke nachádzalo. Vo vedomí, že je ich manželstvo rozvrátené, vyvinula ešte pred formálnym účinkom rozvodu žalobkyňa všetky aktivity k tomu, aby získala prinajmenšom časť spoločne nadobudnutého majetku výlučne pre seba. Nemožno opomenúť, že takýmto istým spôsobom sa správal aj žalovaný, keďže pre svoje potreby použil kúpnu cenu získanú z predaja bytu, rovnako niet pochybností o tom, že pred zánikom manželstva nakladal vo svoj prospech z väčšou sumou finančných prostriedkov, ktoré existovali na účtoch v slovenských bankách. Obaja účastníci neurobili nič preto, aby si korektným spôsobom dohodli rozdelenie majetku nadobudnutého počas manželstva, naopak, snažili sa získať bez akejkoľvek dohody čo najviac zo spoločného majetku pre seba, nerešpektujúc skutočnosť, že takpovediac súčasťou ukončenia manželstva je aj slušné a spravodlivé rozdelenie majetku. Žalobkyňa naďalej profituje a v budúcnosti profitovať bude z penzijného sporenia, ktoré počas svojho života založil a prispieval doň výlučne žalovaný. Aké presne hodnoty získali účastníci sami pre seba v skutočnosti zistené nebolo a podľa názoru súdu to ani zistiť nebolo možné. Nie je zistiteľné napr., čo sa nachádzalo v trezorovej schránke, ťažko overiť, či skutočne žalovaný mal v byte veľkú finančnú hotovosť, ktorú žalobkyňa mala zobrať, alebo nie, a či túto hotovosť vzala alebo nevzala, či kúpna cena za byt bola vyplatená sumou uvedenou v kúpnej zmluve alebo vo väčšej sume. Za týchto okolností súd dospel k záveru, že nie je spravodlivé a bolo by v rozpore s dobrými mravmi čokoľvek medzi účastníkmi vyporiadavať, navyše keď jediné objektívne zistené, čo mohlo byť vyporiadané, sú zostatky na účtoch v minimálnej hodnote vo vzťahu k sumám, ktoré podľa vzájomných obviňovaní mali účastníci ešte pre rozvodom získať sami pre seba. Za stavu existujúceho v čase zániku manželstva, už akékoľvek vyporiadanie, ktoré nezohľadňuje skutočne nadobudnutý majetok počas trvania manželstva, ktorý bol v neporovnateľne väčšej hodnote ako súdom zistený, nie je v súlade s dobrými mravmi a nemôže byť spravodlivé.

V dôsledku odvolania sa vecou zaoberal Krajský súd v Trenčíne, tento rozhodnutím zo dňa 21.12.2010 č.k. -429 prvostupňový rozsudok zrušil. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že aj napriek rozsiahlemu dokazovaniu, ktoré prvostupňový súd vykonal, vec po právnej stránke neposúdil správne. Poukázal na to, že súd sa nezaoberal všetkými rozhodnutiami kanadských súdov, nebolo zrejmé, či žalobkyňa čerpala finančné prostriedky z účtov žalovaného zákonným spôsobom. Po objasnení tejto otázky by súd potom mal aj tieto finančné prostriedky zahrnúť do vyporiadania masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pokiaľ sa nepreukáže, že za trvania manželstva boli spotrebované. Ďalej uložil prvostupňovému súdu vyjasniť si, v akom období bol žalovaný bez príjmu, a v akej výške v konečnom dôsledku získala žalobkyňa finančné prostriedky z účtov žalovaného v Kanade. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že časť majetku nadobudol pred uzatvorením manželstva, bude

jeho povinnosťou, aby tieto tvrdenia preukázal. Krajský súd ďalej vyslovil názor, že pokiaľ existoval preukázateľne nejaký majetok ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, bolo a bude povinnosťou súdu prvého stupňa tento majetok vyporiadať, ak sa tak nestalo, a súd návrh zamietol, nekonal v súlade so zákonom. Uložil súdu prvého stupňa zosumarizovať zostatky na účtoch, vyporiadať sa s dispozíciou, s majetkom patriacim do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ako zo strany žalobkyne, tak aj zo strany žalovaného za trvania manželstva v nadväznosti na čerpanie finančných prostriedkov žalobkyne z účtov v Kanade, ako aj v nadväznosti na dispozíciu s bytom, zakúpeným na území SR, motorovým vozidlom Škoda Fabia.

Žalobkyňa po vydaní rozhodnutia Krajským súdom v Trenčíne žiadala, aby majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov súd vyporiadal rovným dielom, nevidela dôvod, aby súd vyporiadaval účastníkov rozdielnymi podielmi. Poukázala na to, že v čase uzavretia manželstva obaja pracovali, po nejakej dobe zakúpili rodinný dom, kde mala kadernícky salón, tento však dosť rýchlo predali, pretože sa im ponúkla výhodná cena. Ak neskôr v konkrétnom období nepracovala, bolo to aj preto, že to žalovaný nechcel. Žalobkyňa zotrvala na tom, aby súd do masy BSM zahrnul kúpnu cenu získanú predajom bytu v Trenčianskych Tepliciach a auta Škoda Fabia v sume 3.651,33 €. Namietala, že tieto kúpne ceny žalovaný minul na osobnú potrebu, pretože tento v priebehu rokov 2002 až 2004 vybral zo svojich účtov tak v Kanade, ako na Slovensku vysoké čiastky, pričom dôkazné bremeno v tomto smere je výlučne na žalovanom. Žiadala, aby súd do vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov zahrnul 85.137,33 CAD, ktoré žalovaný vybral 10.02.2003, 258.565,51 CAD vybraných 13.05.2002, 113.978,31 CAD vybraných 14.11.2002, všetko z účtov v Royal Bank RBC v Kanade. Ďalej 192.051,-Sk (6375 €) vybraných z VÚB, a.s. 10.09.2003, 5.715 € vybraných zo Slovenskej sporiteľne 22.10.2003, 30,50 € a 98.276,-Sk (3.262 €) vybraných rovnako 22.10.2003 v Slovenskej sporiteľni. Ďalej žiadala zahrnúť do vyporiadania aj sumu 233.296,-Sk (7.744 €), vybraných tiež 22.10.2003 zo Slovenskej sporiteľne. Žalobkyňa nepoprela, že vybrala z penzijného fondu žalovaného 25.000 CAD, tieto peniaze však potrebovala na svoje základné potreby. V decembri 2003 požiadala príslušný kanadský súd o rozvod a zároveň majetkové vyrovnanie, čo urobila z tých dôvodov, keď zistila, že žalovaný previedol zhruba 360.000 CAD zo spoločných účtov na svoje účty. Z tohto dôvodu prvostupňový kanadský súd účty zablokoval, v dôsledku odvolania sa vecou zaoberal kanadský súd vyššej inštancie, ktorý rozhodnutie o blokácii účtov a rovnako žiadosť o rozvod a majetkové vyrovnanie zrušil z formálnych dôvodov, nakoľko vo veci kanadské súdy vôbec neboli príslušné konať.

Žalovaný žiadal, aby súd ustálil, že do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov patria len zostatky na účtoch ku dňu právoplatnosti rozvodu, a žiadal, aby tieto zostatky boli pridelené do jeho výlučného vlastníctva. Poukazoval na to, že aj napriek svojmu telesnému a duševnému zdraviu bol výlučne on, kto sa podieľal na zabezpečení a zveľaďovaní majetku manželov, pričom značné finančné prostriedky vlastnil už pred uzavretím manželstva. Nevstupoval do manželstva ako nemajetná osoba, mal majetok na Slovensku pred odchodom do Kanady, dom autá, ktoré predal. Ďalší majetok nadobudol v Kanade. Pokiaľ ide o výbery z kanadských účtov, išlo o sumy, zodpovedajúce peniazom, ktoré mal pred manželstvom. Obdobne sa to dá povedať aj o výberoch zo slovenských účtov, aj keď časť týchto finančných prostriedkov už potreboval pre svoje osobné potreby. Pred manželstvom mal na účte 397.616 CAD. Žalovaný nepovažoval za potrebné, aby sa v tomto konaní súd zaoberal históriou, rokmi 2002 až 2003, nakoniec, účastníci boli manželia a do určitej doby hospodárili spoločne a spoločne, a neskôr samostatne, množstvo finančných prostriedkov spotrebovali. Žalovaný žiadal, aby súd do masy BSM zahrnul 138.197 CAD, čo sú finančné prostriedky, ktoré žalobkyňa v priebehu rokov vybrala na základe rozhodnutí kanadských súdov zo spoločných účtov. K výberom z účtov ďalej žalovaný uviedol, že ich nemožno všetky spočítať, niektoré výbery boli realizované za tým účelom, aby sa vložili výhodnejšie do druhej banky, časť finančných prostriedkov bola uložená v domácnosti účastníkov, tieto žalobkyňa zobrala. Žalovaný žiadal, aby sa súd zaoberal aj tým, že počas manželstva sa vzdal časti svojho dôchodku v rozsahu cca 700 CAD mesačne, o túto čiastku je krátený jeho dôchodok a táto čiastka sa po jeho smrti bude vyplácať žalobkyni. Toto urobil ešte v čase, kedy ich manželské spolužitie bolo dobré a účelom malo byť, že ho v prípade potreby a núdze žalobkyňa doopatruje, čo sa vzhľadom na súčasnú situáciu už nestane.

Súd doplnil dokazovanie opätovným výsluchom účastníkov, oboznámením podstatného obsahu ďalších listinných dôkazov, ktoré účastníci predložili a zistil tento skutkový stav veci:

Účastníci uzavreli manželstvo 20.01.1978 v Brezne, z ich manželstva sa nenarodili žiadne deti. V konaní sp. zn. súd rozsudkom zo dňa 19.01.2005 ich manželstvo rozviedol, tento rozsudok nadobudol právoplatnosť 25.10.2005. V odôvodnení tohto rozhodnutia súd konštatuje, že manželstvo účastníkov bolo hlboko a trvalo rozvrátené z dôvodov rozdielneho prístupu účastníkov k spoločnému životu, rozdielnosti ich pováh a záujmov, neschopnosti spoločne riešiť problémy každodenného života. Žalobkyňa sa rozvodového konania nezúčastnila z dôvodu jej pobytu v Kanade v čase rozvodového konania.

Žalobkyňa ohľadne hnuteľných vecí uviedla nasledovné:

- televízor Tesla bol nadobudnutý v roku 2002, jeho presnejší názov správne je Televízor Orava, a to za cca 15.000,-Sk, mal by sa nachádzať v byte na Slovensku,

- Práčka bola nadobudnutá niekedy v rokoch 2001-2002 za sumu 20.000,-Sk, rovnako zostala v spoločnom byte na Slovensku,

- Chladnička bola zakúpená v roku 2002 asi za 15.000,-Sk, kde sa t.č. nachádza, nevedela uviesť,

- Mikrovlnná rúra bola zakúpená v roku 2001 za cca 3.000,-Sk, nevedela uviesť, kde sa nachádza,

- Mikrovlnná rúra Blackdecker bola zakúpená v roku 1997 za cca 900 CAD, mala by sa nachádza u sestry žalovaného Ireny Dočárovej, nedala sa používať pre rozdiely v elektrickej sieti na Slovensku,

- Gril bol zakúpený v roku 2002 za cca 300 CAD, rovnako by sa mal nachádzať u sestry žalovaného Ireny Dočárovej,

- Motorové vozidlo Peugeot ev. č. PU 313 AO zakúpil žalovaný, kedy presne a za akú cenu nevedela uviesť, počas manželstva niekedy v rokoch 2001-2002, resp. 2003-2004 bolo zakúpené nové motorové vozidlo Škoda Fabia za 400.000,-Sk, zaevidované pod ev. č. PU 751 AK, toto motorové vozidlo používali počas spoločného života, niekedy v decembri 2003 žalovaný auto prepísal na inú osobu, nevedela uviesť, na akú a z akých dôvodov, k tomuto predaju súhlas žalovanému nikdy nedala, následne žalovaný kúpil druhé auto, ktorým by malo byť vozidlo Peugeot, či toto druhé vozidlo bolo zakúpené nové alebo ojazdené, uviesť nevedela,

- Krištáľové súpravy predstavovali viacero vecí, rôzne vázy, misy a poháre, časť z nich dostali spoločne ako dary na svadbe, časť si spoločne zakúpili.

Ohľadne bytu č. XX v dome č. XXX/X na ulici E. v F. F. žalobkyňa uviedla, že tento bol zakúpený v roku 2001, byte bývala zhruba do novembra 2003. Byt bol kupovaný zariadený, aj so starým nábytkom, za hotovosť 21.000 CAD. Pri odchode z bytu nevzala žiadne zariadenie ani žiadnu finančnú hotovosť, len svoje osobné veci, nikdy viac sa už do bytu nedostala. Žalovaný byt predal synovcovi Jozefovi Gažovi a z kúpnej ceny získanej predajom od žalovaného nedostala ani korunu. Predbežne s predajom bytu súhlasila, čo súviselo s ich pôvodnými plánmi do budúcnosti si kúpiť na Slovensku dom. K predaju bytu dala žalovanému plnú moc, bola ale toho názoru, že žalovaný bol oprávnený byť predať len ak následne kúpi inú nehnuteľnosť.

Ohľadne cenných papierov, podielových listov v Slovenskej sporiteľni, a.s. uviedla žalobkyňa, že konkrétne údaje nevie žiadne, všetko robil žalovaný, dozvedela sa o nich len z listu, ktorý prišiel do Trenčianskych Teplíc.

Pokiaľ ide o posledné roky trvania manželstva a nakladanie s finančnými hotovosťami, uviedla žalobkyňa, že v marci 2003 obdržala od žalovaného 25.000 CAD, iné peniaze už od neho nikdy nedostala, žila z tejto finančnej hotovosti a zo zárobkov. Nikdy nemala prístup k účtom a vkladným knižkám žalovaného, a to ani v rokoch 2003-2005. Žalobkyňa poprela, že by prevzala z účtov žalovaného v Kanade sumu cca 140.000 CAD. Žalobkyňa poprela, že by dostala od žalovaného 59.000 CAD, rovnako poprela, že z bytu v Trenčianskych Tepliciach odniesla hotovosť 2.000.000,-Sk a 55.000,-

€. Pripustila, že na základe rozhodnutia kanadského súdu vybrala z penzijného fondu žalovaného v roku 2003 6.000 CAD a z ďalšieho penzijného fondu cca 30.000 CAD. Viedla konanie o výživné pred kanadskými súdmi, v dôsledku tohto konania boli účty žalovaného v Kanade zablokované od marca do novembra 2003, žalovaný však poberal dôchodok. Pokiaľ ide o trezorovú schránku, k tejto počas manželstva nemal prístup, obidva kľúče mal k dispozícii žalovaný, aj napriek tomu, že v nej boli odložené aj jej vlastné šperky. Jeden z kľúčov našla v byte v Trenčianskych Tepliciach a so súhlasom kanadského súdu si z trezorovej schránky vybrala vlastné šperky, zostali v nej strieborné mince a nejaké papiere.

Žalovaný k hnuteľným veciam uviedol nasledovné:

- televízor Orava neexistuje, ako pokazený bol dávno vyhodený,

- práčka bola zakúpená za cca 13.000,-Sk, ako opakovane sa kaziaca bola vyhodená začiatkom roka 2005,

- chladnička zakúpená v bazáre za 7.200,-Sk bola rovnako počas manželstva ako kazová vyhodená,

- mikrovlnná rúra nepatrí do BSM, pretože ju získal ako dar od synovca Jozefa Gažu,

- mikrovlnná rúra Blackdecker bola vyhodená krátko po príchode na Slovensko, keďže bola zakúpená v Kanade a na Slovensku nebola použiteľná,

- gril bol zakúpený v Kanade, pre rozdielnu plynovú inštaláciu na Slovensku nebol použiteľný, niekedy v roku 2002 bol hodený do smetí,

- auto Peugeot nepatrí do BSM, nepatrí ani žalovanému, ten si ho požičiava od synovca, počas manželstva bolo zakúpené auto Škoda Fabia, ktoré počas manželstva bolo havarované a následne predané sestre žalovaného Irene Dočárovej niekedy v rokoch 2003-2004 za cca 110.000,-Sk

- krištáľové súpravy nepatria v celom rozsahu do BSM, keďže väčšiu časť týchto vecí získal žalovaný darom od príbuzných, ani jedna z týchto vecí nepatrí do BSM, aj napriek tomu všetky žalobkyňa odniesla.

- Kuchynský riad antikorový dostal darom niekedy v roku 1981, nepatrí do BSM, napriek tomu ho žalobkyňa odniesla, rovnako ako príbor zo striebra, ktorý získal žalovaný pred uzavretím manželstva.

Ohľadne bytu v Trenčianskych Tepliciach žalovaný uviedol, že tento bol zakúpený za peniaze, ktoré získal z poistky za úraz z roku 1985. Poistka spoločne s úrokmi dosiahla sumu cca 150.000 CAD, okrem toho za zníženú pracovnú schopnosť dostával 900 CAD mesačne. So žalobkyňou sa pôvodne dohodol tak, že za tieto peniaze si na Slovensku kúpia všetko, čo potrebujú. Žalobkyňa k predaju bytu dala plnú moc, mala vedomosť o tom, že byt sa predáva, na peniaze z predaja si počas manželstva nikdy nároky nerobila. Predajom bytu získal 520.000,-Sk, ktoré si ponechal výlučne pre seba, v tejto dobe však žalobkyňa brala celú jeho penziu poukazovanú z Kanady.

Cenné papiere, podielové listy v Slovenskej sporiteľni, a.s. pôvodne boli zakúpené za spätne vyplatenú penziu cca 140.000,-Sk, nakoniec z existenčných dôvodov boli predané.

Z kúpnej zmluvy zo dňa 20.12.2004, zavkladovanej Správou katastra Trenčín pod č. V XXXX/XX bolo zistené, že predávajúci, manželia C. I. a G. I. a kupujúci C. I., uzavreli kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol trojizbový byt nachádzajúci sa v obytnom dome v F. F., na ulici E. č. XXX/XX vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a pozemku za dohodnutú kúpnu cenu XXX.XXX,-Sk, ktorá bola vyplatená pred podpisom zmluvy. Z obsahu zmluvy je ďalej zrejmé, že predávajúca G. I. bola pri podpise tejto zmluvy zastúpená manželom C. I. na základe plnomocenstva udeleného 07.03.2003.

Dňa 04.05.2003 podpísala žalobkyňa prehlásenie, v ktorom potvrdzuje, že od žalovaného dostala 25.000 CAD, na zabezpečenie jej životných nákladov a tiež 23.000 až 24.000 CAD z penzijného fondu, ktoré v

jej prospech vkladal žalovaný a ktoré si môže v prípade potreby vybrať alebo požičať. Ďalej potvrdila, že preberá do svojej opatery osobné motorové vozidlo Mazda 626 LX.

Z písomných zmlúv o pôžičkách vypláva, že žalovaný si dňa 21.02.2002 požičal od Ing. O. F. H. 2.000.000,-Sk, splatné do 30.06.2007, dňa 26.11.2004 si žalovaný požičal na svoje životné potreby 320.000,-Sk od B. K. so splatnosťou dva roky.

Zmluvou o pôžičke zo dňa 03.12.2007 si žalovaný požičal od C. I. 600.000,-Sk so splatnosťou do 01.07.2017.

Z obsahu rozhodnutia Vyššieho súdneho dvora Ontário z 24.02.2004 súdneho spisu č. D XXXXX/ XX vyplýva, že v prospech navrhovateľa, G. I., musia byť poukázané peňažné prostriedky v čiastkovom splácaní vyrovnania postupnými platbami obžalovaného, C. I., uložené v bankách Royal Bank of Canada, Bank of Montreal, TD Canada Trust. Ďalej bolo rozhodnuté, že akýkoľvek peňažný príjem, ktorý obžalovaný dostáva, vrátane nasledovného: Medzinárodné bratstvo elektrikárov 1.194,01 CAD mesačne, Dôchodkové zabezpečenie 447 CAD mesačne a CPP dôchodok 515,40 CAD mesačne, bude každý mesiac vyplatený na čiastočné splácanie vyrovnania platbami obžalovaným, avšak navrhovateľke nebude vyplatená celková čiastka vyššia ako 200.000 CAD zo všetkých zdrojov. Ďalej bolo rozhodnuté, že medzičasom vzniknuté okolnosti dovoľujú, aby obžalovaný zaplatil navrhovateľke 1.500 CAD mesačne na podporu.

Z listu advokátskej kancelárie Shaw, McLellan a Ironside so sídlom v Ontáriu, Kanada, zo dňa 03.09.2008 vyplýva, že táto advokátska kancelária zastupovala žalovaného v konaniach, v ktorých bol účastný v provincii Ontário, Kanada. Advokátska kancelária potvrdila, že žalovaný mal bezpečnostnú schránku na svoje meno v RBC Bank, ktorá slúžila výlučne k jeho potrebám. Z korešpondencie, ktorú má advokátska kancelária k dispozícii vyplýva, že žalobkyňa dvakrát otvorila túto bezpečnostnú schránku, 12.12.2003 a 27.08.2008, pričom zobrala všetky veci, ktoré sa v bezpečnostnej schránke nachádzali, bez súhlasu žalovaného. Podľa ďalších záznamov tento advokátskej kancelárie, žalovaný mal úspory v Royal Bank v penzijných fondoch, v sume 30.213,70 CAD, čo potvrdzuje výpis z 31.03.2004. Z tejto sumy žalobkyňa vybrala 29.905,44 CAD, ktoré použila podľa tvrdenia klienta pre svoje potreby. Z ďalších potvrdení zo dňa 06.03.2006 vyplýva, že žalobkyňa vybrala 11.293,22 CAD z účtu žalovaného z Canada Trust Bank, z účtu žalovaného v RBC Bank č. 793-919-2 v období od 06.05.2004 do 19.04.2005 vybrala sumu 12.553,61 CAD bez súhlasu žalovaného, ďalších 28.244,60 CAD žalobkyňa vybrala z vkladu žalovaného v TD-Mutual Funds (v pobočke TD Canadu Trust Bank). Počínajúc rokom 1989 otvoril žalovaný na meno žalobkyne penzijný sporiteľský plán pod č. 803953804, s počiatočným vkladom 2.000 CAD, pričom v čase rozchodu účastníkov v dôsledku jeho pravidelného prispievania predstavoval finančný obnos na tomto vklade 30.000 až 35.000 CAD, pričom táto suma bola a je legálne vlastnená žalobkyňou G. I.. Z listín týkajúcich sa evidencie osobného motorového vozidla Mazda, ktoré má advokátska kancelária k dispozícii, vyplýva, že 30.12.2003 žalobkyňa okamžite registrovala toto vozidlo na svoje meno, pričom takúto znovuregistráciu je možné podľa kanadských právnych predpisov realizovať len s podpisom žalovaného, ktorý však na žiadnu listinu takýto podpis nedal. Na základe rozhodnutia Úradu starostlivosti o rodinu, to znamená Kancelária provinciálnej vlády Ontário, ktorá vyberá peniaze pre spoločníkov a detské podpory, bola žalobkyni do súdneho zastavenia realizácie platieb vyplatená suma 1.325.851 CAD. Navyše žalobkyňa odmieta platiť náklady priznané príkazom pána spravodlivosti v prospech žalovaného.

Z listu McClelland Law a Professional Corporation Lawyers zo dňa 23.11.2005 adresovaného konkrétnemu súdu vo veci súdneho spisu č. D 49527/03 vyplýva, že boli vyúčtované náklady týkajúce sa tohto súdneho konania. V liste sa ďalej uvádza, že v dôsledku nemožnosti rozdelenia majetku nachádzajúceho sa v Kanade prostredníctvom slovenského zákona sa dostala žalobkyňa do mimoriadne ťažkej situácie, nakoľko žalovaný presťahoval väčšinu svojho majetku a hodnôt mimo územie Kanady, keďže obaja boli stále obyvateľmi Ontária, mala nárok na viac ako 140.000 CAD, čo je vyššia suma ako v skutočnosti dostala. Pred rozchodom obaja účastníci vlastnili dva domy, žili pohodlne v lepšom postavení životného štýlu, po rozchode musela žalobkyňa použiť peniaze, ktoré obdržala, na vybudovanie svojho vlastného postavenia po rozchode. T.č. pracuje blízko minimálneho platu, obdržala

60.000 CAD, k tomu z registrovaného penzijného fondu 25.000 CAD, pričom žalovaný priznáva, že na Slovensko previedol 250.000 CAD. Za týchto okolností by nemala riešiť žiadne náklady v konkrétnom súdnom konaní.

Z listu RBC Royal Bank of Canada z 27.08.2008 adresovaného žalovanému vyplýva, že k bezpečnostnej schránke evidovanej na meno žalovaného bol na základe súdneho príkazu povolený prístup žalobkyni 12.12.2003 a 19.01.2004, pričom banka nepripúšťa svoju zodpovednosť, ak boli počas tohto povoleného prístupu zobrané nejaké veci.

Zo zoznamu vecí vypracovaného žalovaný vyplýva, že v bezpečnostnej schránke sa nachádzali rôzne veci vzaté žalovanou v celkovej hodnote podľa jeho názoru 47.700 CAD, išlo konkrétne o zlatú tehličku, viac kusov zlatých šperkov, hodiniek, pričom niektoré mali pre žalovaného nevyčísliteľnú hodnotu, keďže ich získal od svojich rodičov.

Z oznámenia o dôchodku a voľbe plánu zo dňa 29.04.1997 príslušnej kanadskej inštitúcie vyplýva, že žalovaný si zvolil penzijný plán, z ktorého pre neho vyplýva dôchodok 1.144,44 CAD mesačne, pričom v prípade prechodu na pozostalého, v tomto prípade manželku G. I., prejde suma 686,66 CAD mesačne.

Na základe žiadosti žalobkyne súd preveroval v peňažných ústavoch na Slovensku existenciu a stav na ňou označených účtoch a zo správ peňažných ústavov bolo zistené nasledovné:

- H., a.s. - vkladový účet na meno C. I., č. XXXXXXXXXX/XXXX zriadený 16.07.2001 bol zrušený 23.07.2001,

- VÚB, a.s. - vkladový účet na meno C. I. č. XXXXXXXXXXXXXXX/XXXX zriadený 08.03.1996 bol zrušený 10.09.2003,

- Asset Management Slovenskej sporiteľne, správ. spol. a.s. nemá evidované žiadne podielové listy klienta v prospech žalovaného,

- ČSOB, a.s. - zostatok na bežnom devízovom účte ku dňu 25.10.2005 č. XXXXXXXX/XXXX 262,55 CAD, zostatok na termínovanom vklade ku dňu 25.10.2005 č. XXXXXXXXX/XXXX 252,15 USD, zostatok na bežnom účte ku dňu 25.10.2005 č. XXXXXXXXX/XXXX 910,35 Sk, zostatok na bežnom devízovom účte ku dňu 25.10.2005 č. XXXXXXXXXX/XXXX 209,66 Eur

- Istrobanka, a.s. - zostatok na vkladnej knižke č. XXXXX-XXXXXXXX/XXXX k 06.11.2007 104,60 Sk

- Slovenská sporiteľňa, a.s. - zostatok na účte č. XXXXXXXXXX/XXXX ku dňu 25.10.2005 26.761,83 Sk, účet č. XXXXXXXXXX/XXXX zrušený dňa 03.02.2003, zostatok na účte č. XXXXXXXXXX/XXXX k 25.10.2005 0,-Sk,

- Tatra Banka, a.s. - žalovaný nie je klientom banky

- OTP Banka Slovensko, a.s. - žalovaný nie je klientom banky

- Dexia Banka Slovensko, a.s. - žalovaný nie je klientom banky

- Privat Banka, a.s. - stav na účte TV č. XXXX-XXXXXXXXX/XXX ku dňu 25.10.2005 13.632,44 Sk.

Zo záznamu evidencie motorových vozidiel bolo zistené, že žalovaný bol držiteľom vozidla ev. č. PU 446 AM Škoda Fabia, dňa 26.11.2003 bola ako nový držiteľ tohto vozidla zapísaná B. N., s novým ev. č. PU 751 AK.

Žalobkyňa uviedla, že v spoločnej domácnosti žili do novembra 2003. Počas celej doby manželstva pracovala ako kaderníčka, keď stavali domy, pomáhala na stavbe, mala ďalšie príležitostné práce. Všetky peniaze, ktoré zarobila, dávala žalovanému. Určitú dobu zarábali tak, že postavili dom a následne

ho drahšie predali, stalo sa tak niekoľkokrát. Peniaze z predaja domu mali byť uložené na spoločnom účte, žalovaný ju však podviedol a zisk z predaja uložil na účet, ku ktorému mal prístup iba on. Poukázala ďalej na to, že žalovaný poberal v dôsledku úrazu dlhodobo invalidný dôchodok, aj napriek tomu na stavbách domov pracoval. Konečný zisk z predaja domov ku koncu ich spolužitia bol cca pol milióna dolárov, prístup k nim však ona nemala. Neskôr sa rozhodli žiť na Slovensku, preto za tým účelom kúpili byť v Trenčianskych Tepliciach. S jeho predajom neskôr súhlasila, ale v domnení, že žalovaný niečo kúpi pre oboch, čo sa nestalo. Dva alebo tri roky bývali striedavo na Slovensku alebo v Kanade, pokiaľ boli na Slovensku, tak nepracovala. Počas celého života nemala oprávnenie nakladať s účtami odporcu, toto jej dovolil až kanadský súd, ktorý jej zároveň odporučil vybrať všetko, čo sa dá. K väčšine finančných prostriedkov sa však nedostala, pretože najmä peniaze z predaja domov žalovaný previedol na iné účty. S dovolením kanadského súdu sa dostala aj do trezoru žalovaného, zobrala si len svoje šperky. Bola presvedčená o tom, že byt v Trenčianskych Tepliciach žalovaný predal za inú kúpnu cenu ako bolo uvedené v kúpnej zmluve. Žalobkyňa poprela, že by v domácnosti, konkrétne v Trenčianskych Tepliciach mali väčšiu finančnú hotovosť, keby vedomosť o tom mala, tieto peniaze by zobrala. Nevedela sa vyjadriť k tomu, či počas manželstva mal žalovaný nejaké finančné prostriedky, ktoré by patrili výlučne jemu, domy sa financovali výlučne zo spoločných peňazí, nakoniec, žalovaný svojho času pracoval, brali sa nejaké pôžičky, boli nejaké úspory. Pokiaľ ide o peniaze, ktoré žalovanému vybrala z účtov, tvrdila žalobkyňa, že t.č. už žiadne peniaze nemá, má len to, čo si zarobí, peniaze minula, nakoľko bola nútená platiť bežné veci, ako nájom, benzín a podobne.

Žalovaný uviedol, že pred uzavretím manželstva so žalobkyňou mal cca 390.000 kanadských dolárov. Tieto peniaze zarobil, ako elektrikár pracoval do roku 1985, kým sa mu nezhoršil zdravotný stav. Bol mu priznaný invalidný dôchodok. Živobytie vylepšoval tak, že viackrát kúpil dom a drahšie ho predal. Žalobkyňa mu v ničom nepomáhala, za dvadsať rokov manželstva nepracovala takmer vôbec, keď pracovala, tak nemala prakticky žiadny zisk. Ich spoločné hospodárenie v Kanade vyzeralo tak, že všetko financoval a platil výlučne on. Žalovaný zotrval na tvrdení, že z bytu v Trenčianskych Tepliciach žalobkyňa odniesla 2.000.000,-Sk a 55.000 € v hotovosti. Väčšiu sumu peňazí v Kanade vybrala z jeho účtov, z trezorovej schránky zobrala cennosti, zlato. Niekedy v decembri 2003 mu v Kanade všetko zablokovali, tri roky od tej doby žiadny dôchodok z Kanady nedostal, tento mu začali platiť až začiatkom roka 2007. Bol mu pritom vyplácaný starobný dôchodok od roku 2000 a tiež invalidný dôchodok od roku 1987. V rokoch 2003 až 2006 oba tieto dôchodky poberala žalobkyňa. Žil preto z peňazí, ktoré získal predajom bytu v Trenčianskych Tepliciach, pôžičkami. Na Slovensku niekedy od roku 2001 poberá slovenský dôchodok, v súčasnosti vo výške cca 220 €, k tomuto dôchodku sa žalobkyňa nikdy nedostala. Pokiaľ ide o výbery z účtov v Kanade z rokov 2001 až 2003, žalovaný uviedol, že sa vybrali väčšie finančné čiastky, ale minuli sa spoločne so žalobkyňou na každodenné potreby, ďalšie peniaze minul on v súvislosti so súdnym konaním v Kanade.

Nebolo medzi účastníkmi sporné, že žalobkyňa zákonným spôsobom, na základe súdneho rozhodnutia, získala možnosť dispozície s účtami žalobcu. Ontárijský súd vyššej inštancie, konkrétne Vyšší justičný súd Ontário rozhodnutím zo dňa 24.03.2006 zrušil žiadosť o rozvod, zrušil rozhodnutie z 24.02.2004, priznal žalovanému trovy súdneho konania 6.089 CAD.

Žalovaný tvrdil a dodatočne predloženými listinnými dôkazmi, výpismi z účtov a ďalšou korešpondenciou upresnil, že žalobkyňa vybrala 29.905,11 CAD z jeho osobného registrovaného plánu č. XXXXXXXXX, ďalej 11.198,53 CAD z vkladnej knižky v Royal Bank č. XXX-XXX-X, 28.244,60 CAD z registrovaného penzijného fondu v TD Canada Trust č. XXXXXXX, 11.997,12 CAD z jeho osobného konta v TD Canada Trust, 13.258,51 CAD získala žalobkyňa vyplatením podpory v jej prospech od Úradu pre rodinu, 2.249,46 CAD jej bolo vyplatených z Agentúry štátneho dôchodku. Všetky tieto finančné prostriedky žalobkyňa získala v priebehu rokov 2003-2004, celkom išlo o sumu 96.853,33 CAD. V tom období jej zaplatil tiež 25.000 CAD na jej osobné potreby, celkom išlo o čiastku 121.853,33 CAD. Žalobkyňa mala, ako je už vyššie uvedené, ďalej k dispozícii finančné prostriedky, a to z penzijného fondu, ktorý jej založil a platil žalovaný, v čiastke 23.000,- až 24.000,- CAD.

Žalovaný ďalej preukázal, že v roku 1976 predal dom za 239.000 CAD. Žalovaný ďalej tvrdil, že ďalšie finančné prostriedky získal predajom domu na Slovensku, pozemkov na Slovensku, automobilu Škoda

120Lx, bytového zariadenia. V Živnobanke na Slovensku mal uložených 42.000 CAD, od príbuzných z USA dostal darom 20.000 USD, Ďalšie finančné prostriedky získal predajom chaty v Kanade, čo bolo 39.500 CAD. Tieto príjmy dokladoval vlastným čestným vyhlásením, súd ich preto za preukázané nepovažoval, aj keď konkrétne žalobkyňa tieto príjmy nenamietala.

Žalovaný požičal Zuzane Holúbekovej celkom 275.000,-Sk, čo doložil dokladmi s následne vedených exekúcii. Pôžičky boli z roku 2002.

Žalovaný ďalej zdokladoval, že v priebehu rokov 2001 - 2002 investoval do nebankových subjektov, Horizont Slovakia, a.s. , B.M.G. Invest, s.r.o., celkom 250.000,-Sk.

Žalobkyňa súdu predložila svoje záznamy, ktoré si viedla o príjmoch z jej zárobkovej činnosti. Z týchto poznámok bolo zistené, že v priebehu rokov 1990 až 1995 mala priemerný ročný príjem 5.040,80 CAD, v rokoch 1996 až 1997 nemala žiadny príjem, v roku 1998 mala príjem 5.461 CAD, v roku 1999 4.767 CAD.

Podľa v bezpodielovom spoluvlastníctve je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jednému z manželov a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva, alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Inštitút bezpodielového spoluvlastníctva predstavuje základnú úpravu majetkových vzťahov medzi manželmi a v zásade vyjadruje rovnaké právne postavenie manželov po stránke ekonomickej. Je viazané na existenciu manželstva a zánikom manželstva akýmkoľvek spôsobom zaniká.

Podľa , ods. 1, 2 bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov, inak je právny úkon neplatný. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne.

Podľa pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu hradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

Vyššie citované ustanovenie obsahuje zásady, z ktorých treba vychádzať pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Predmetom tohto vyporiadania je všetko, čo do tohto spoluvlastníctva patrilo, a čo existovalo ku dňu jeho zániku. V súdnom konaní sa zisťuje predovšetkým rozsah tohto spoluvlastníctva. Hoci sa vychádza zo zásady rovnosti podielu bývalých manželov, zákon nevylučuje rozdeliť spoločne nadobudnutý majetok v inom pomere. Výšku podielov môže ovplyvniť skutočnosť, že niektorý z bývalých manželov sa nepričiňoval, hoci mohol, o nadobudnutie a zveľadenie spoločných vecí, čo sa týka tak obdobia, keď už manželia nežili v spoločnej domácnosti, ako obdobia, keď ešte v spoločnej domácnosti žili.

V tomto prípade sa účastníci nezhodli na tom, čo, ktoré veci, by mali byť súčasťou masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov. To sa týka tak žalobkyňou označených hnuteľných vecí, zostatkov na účtov v rôznych peňažných ústavoch, cenných papierov, finančných čiastok získaných predajom spoločne nadobudnutých vecí počas manželstva. Súd mal za preukázané, že k rozvratu manželského spolužitia medzi účastníkmi došlo niekedy v priebehu roka 2003. Vzhľadom k tomu, že obaja účastníci dlhodobo

žili v Kanade, spočiatku bol ich spoločne nadobudnutý majetok nachádzajúci sa výlučne v Kanade, neskôr v dôsledku záujmu presťahovať sa na Slovensko, aj na Slovensku, čo sa týka najmä kúpy bytu v Trenčianskych Tepliciach.

Súd mal za preukázané, že počas dlhoročného manželstva sa pričinil o nadobudnutie spoločného majetku takmer výlučne žalovaný, tým, že pracoval a podnikal. Dokazujú to všetky kanadské účty vedené na jeho meno, penzijné fondy vedené na jeho meno, skutočnosť, že zo svojich príjmov zriadil penzijný fond aj pre svoju v tom čase ešte manželku, žalobkyňu. Svojou aktivitou tak zabezpečoval slušný komfort tak pre seba, ako aj pre svoju manželku. Keďže z manželstva účastníkov sa nenarodili žiadne deti, základnou aktivitou žalobkyne bola pravdepodobne starostlivosť o domácnosť, ktorá ju však na druhej strane nemohla vyťažovať v takej miere, aby aj ona svojim pričinením prispela k finančnému zabezpečeniu rodiny. Takýto spôsob života však účastníkom dlhé roky vyhovoval, problémy nastali vo chvíli, keď sa ich manželské spolužitie narušilo. Skutočnosť, že žalobkyňa dlhodobo nepracovala, potvrdzujú tvrdenia žalovaného, a aj tvrdenia z písomností kanadských inštitúcii vyššie citovaných v tom zmysle, že po narušení manželského spolužitia bola žalobkyňa nútená v Kanade prakticky od začiatku budovať svoju existenciu. Takýto stav nakoniec potvrdili aj poznámky o príjmoch, predložených žalobkyňou.

Súd v rámci dokazovania zisťoval, čo tvorí masu bezpodielového spoluvlastníctva manželov ku dňu zániku ich manželstva. Všetky tvrdenia ohľadne hnuteľných vecí, ktoré podľa názoru žalobkyne patrili do BSM, žalovaný poprel s poukazom na to, že časť vecí neexistuje, bola vyhodená, príp. patrí do jeho výlučného vlastníctva. Žalobkyňa sa s tými tvrdenia uspokojila, nenavrhla žiadne dokazovanie v tejto súvislosti, súd teda vzal do úvahy, že neboli zistené žiadne hnuteľné veci, ktoré by bolo nutné vyporiadať.

Motorové vozidlo Peugeot podľa názoru žalobkyne rovnako patrilo do BSM, žalobkyňa v tomto zmysle však neuniesla dôkazné bremeno. Skutočnosť, že na obdobnom aute žalovaný jazdí a používa ho, nemožno považovať za takú, ktorá by preukazovala, že takéto motorové vozidlo patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Preukázané bolo iba toľko, že účastníci počas manželstva nadobudli motorové vozidlo Škoda Fabia, ktoré však bolo za trvania manželstva prevedené na inú osobu. Tento právny úkon žalobkyňa nikdy formálnym spôsobom nespochybnila.

Účastníci počas manželstva zakúpili byt v Trenčianskych Tepliciach, vyššie popísaný. Bolo spoločným záujmom účastníkov zostať trvale žiť na Slovensku, podľa ich zhodných tvrdení, a postupom času získať inú nehnuteľnosť. Obaja účastníci teda mali záujem priebežne tento byt predať, o čom svedčí plná moc žalobkyne k predaju bytu daná žalovanému. V roku 2004, teda počas trvania manželstva, žalobca byt predal, finančné prostriedky získané predajom tohto bytu boli spotrebované do zániku manželstva, žalobkyňa sa nikdy počas trvania manželstva nedomáhala toho, aby jej zo získaných peňazí žalovaný poukázal nejakú čiastku, naopak, počas svojho pobytu v Kanade, po tom, čo odišla zo spoločnej domácnosti, vyvíjala aktivity smerujúce k tomu, aby získala finančné prostriedky z účtov vedených na meno žalovaného.

Ako je vyššie uvedené, podľa názoru žalobkyne mali existovať na účtoch na meno žalovaného v slovenských peňažných ústavoch finančné prostriedky a tiež cenné papiere v hodnote státisícov Sk. Táto skutočnosť sa jej preukázať nepodarila, vo viacerých peňažných ústavoch účty žalovaného ku dňu zániku manželstva neexistovali, príp. na nich nebola uložená žiadna finančná hotovosť. Zo správ peňažných ústavov vyplýva, že ku dňu zániku manželstva bolo na účtoch žalovaného 514,70 CAD, 41.409,22 Sk a 209,66 €, čo celkom predstavuje cca 59.050,-Sk.

Žalobkyňa trval na tom, aby súd do masy BSM zahrnul tak finančné čiastky, ktoré žalovaný získal predajom motorového vozidla a bytu v Trenčianskych Tepliciach ešte počas trvania manželstva, tiež čiastky, ktoré vybral z účtov v Kanade a na Slovensku, ako sú vyššie popísané. Mala zato, že išlo o tak vysokú hodnotu vo svojom súhrne, ktorú počas trvania manželstva žalovaný nemohol spotrebovať na svoje osobné potreby. Súd tieto sumy do konečného vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov účastníkov nezahrnul. Podľa názoru súdu bolo treba zobrať do úvahy, že časť

z týchto finančných prostriedkov bola použitá na kúpu bytu v Trenčianskych Tepliciach, časť žalovaný požičal Zuzane Holúbekovej, časť investoval do podnikania nebankových subjektov. Súd považoval za preukázané, že v konkrétnom období, v dôsledku rozhodovacej činnosti kanadských súdov, teda od 24.02.2004 do 24.03.2006, nepoberal žalovaný dôchodky z Kanady, ktoré boli sprístupnené žalobkyni, navyše mu kanadským súdom bolo uložené prispievať na výživu žalobkyne. Aj keď mal priznaný dôchodok aj zo Slovenska, tento bol v minimálnej výške. Nebolo by spravodlivé očakávať od žalovaného, aby si nemohol udržať lepší životný štandard, prihliadajúc na to, že, ako bolo preukázané, drvivú väčšinu finančných prostriedkov počas manželstva svojim pričinením zarobil on. Navyše, niektoré výbery z účtov sa datujú do obdobia, kedy ešte obaja účastníci žili v spoločnej domácnosti, a je možné predpokladať, že časť takto získaných finančných prostriedkov bola použitá v prospech oboch účastníkov. Pokiaľ sa účastníci svojho času rozhodli žiť aj na Slovensku, bolo treba zabezpečiť nielen bývanie kúpou bytu, tiež zariadenie bytu, a osobné motorové vozidlo, čo všetko obnášalo výdavky nie bežné. Súd bral do úvahy aj tú skutočnosť, že žalobkyňa vstupovala do manželstva ako nemajetná, nikdy neuviedla nič, čo by toto konštatovanie mohlo spochybniť, naproti tomu žalovaný mal svoj vlastný majetok už pred vstupom do manželstva. Minimálne vlastnil 239.000 CAD získaných predajom domu v roku 1976, je pravdepodobné, že disponoval aj s ďalšími finančných prostriedkami získanými od príbuzných, či predajom majetku na Slovensku, tieto zdroje však žalovaný dokladov len svojimi vlastnými čestnými prehláseniami. Pokiaľ došlo k zásadným rozporom v manželskom spolužití účastníkov, má súd za to, že je len spravodlivé, aby si aspoň takúto čiastku po rozvode žalovaný pre seba uchoval.

Súd nezahrnul do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov účastníkov ani finančné prostriedky vyššie popísané, ktoré žalobkyňa získala výberom z rôznych účtov vedených na žalovaného, vyššie popísaných. Mal za to, že tieto finančné prostriedky nadobudla zákonným spôsobom, na základe toho, že jej to umožnil príslušný kanadský súd, ako sa preukázalo v konaní. Súd zobral od úvahy, že žalobkyňa, ktorá väčšinu času manželského spolužitia mala minimálne príjmy, tieto finančné prostriedky tiež použila na svoje osobné potreby, nakoniec, toto chápal aj žalovaný a nežiadal, aby boli do vyporiadania zahrnuté. Nemožno opomenúť aj tú skutočnosť, že žalobkyňa po smrti žalovaného bude profitovať tým, že bude dostávať dôchodok, o ktorý sa pričinil výhradne žalovaný, a to v rozsahu, v ktorom žalovaný na svojich dôchodkových dávkach už je v súčasnosti ukrátený. Keďže podľa kanadských pravidiel sa môže zamedziť vyplácaniu týchto dávok len so súhlasom žalobkyne, ktorá ako sa pred súdom vyjadrila, s tým súhlasiť nikdy nebude, má žalobkyňa určitým spôsobom do určitej miery zabezpečenú aj budúcnosť.

Súd teda z vykonané dokazovania zistil, že v čase zániku manželstva patrili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov účastníkov len zostatky na účtoch vyššie uvedené, a tieto potom v zmysel pravidiel z vyššie citovaných ustanovení vyporiadal.

O trovách konania súd rozhodol podľa .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum, v počte 2 rovnopisov) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. ( ).

Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že:

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi

- má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne

poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, ).