Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2Co-84-2023.pdf
PDF · 142.32 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/84/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Nadeždy Wallnerovej a členov senátu: JUDr. Michaely Královej a JUDr. Ivany Jahnovej v sporovej veci žalobkyne: W. Z., I.. XX.XX.XXXX, Z.: G. XXX/XX, M., zastúpená Mgr. Martinom Černákom, advokátom, so sídlom: Zochova 5, Bratislava, proti žalovanému v 1. rade: Blackside, a.s., IČO: 48 191 515, so sídlom: Mlynské nivy 48, Bratislava, zastúpený Andrejom Balážikom, advokátom, so sídlom: Lachova 1609/32, Bratislava, žalovanému v 2. rade: SIXAVA REAL, s.r.o., IČO: 52 909 573, so sídlom: Veltlínska 1909/15, Svätý Jur, zastúpený KOVAL & spol., advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom: Komenského 3, Banská Bystrica, žalovaného v 3. rade: K. Z., I.. XX.XX.XXXX, Z.: Š. XXX/XX, M. a žalovanej v 4. rade: I. Z., I.. XX.XX.XXXX, Z.: Š. XXX/XX, M., o určenie neplatnosti dražby, na odvolanie žalovaného v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, č. k. 12C/99/2020-101 zo dňa 01.03.2023 takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava III, č. k. 12C/99/2020-101 zo dňa 01.03.2023, p o t v r d z u j e .
II. Žalobkyni sa voči žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom vydaným dňa 01.03.2023, č. k. 12C/99/2020-101 bývalý Okresný súd Bratislava III (ďalej len „súd prvej inštancie“) určil, že dobrovoľná dražba vykonaná dňa 16.07.2020 O. Z. na základe návrhu navrhovateľa dražby obchodnej spoločnosti Blackside, a.s. so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, IČO: 48 191 515, podľa osvedčenia o vykonaní opakovanej dobrovoľnej dražby spísanej notárkou V.. S. M. do notárskej zápisnice I. XXX/XXXX, I. XXXXX/XXXX, I. XXXXX/XXXX, k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k.ú. N. B. X., evidovaným na LV č. XXX, a to rodinný dom súpisné číslo XXX postavený na parcele registra „H.“ č. XX/X, parcela registra „H.“ č. XX/X o výmere 419 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie a parcela registra „H.“ č. XX/X o výmere 181 m2, druh pozemku: ostatná plocha, spolu s ďalšími vecami predstavujúci príslušenstvo alebo súčasť nehnuteľností, a to hospodárska budova na parcele č. XX/X, uličné oplotenie na parc. č. XX/X, oplotenie záhrady na parc. č. XX/X, plot vo dvore na parc. č. XX/X, prípojka vody na parc. č. XX/X, vodomerná šachta na parc. č. XX/X, prípojka kanalizácie na parc. č. XX/X, žumpa na parc. č. XX/X, prípojka nízkeho napätia na parc. č. XX/ X F. XX/X, spevnené plochy na parc. č. XX/X F. XX/X, prípojka plynu na parc. č. XX/X, vonkajšie schody na parc. č. XX/X, a to v celosti, je neplatná. Súd prvej inštancie priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania od žalovaných v 1. až 4. rade v plnom rozsahu.
2. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia uviedol, že žalobou zo dňa 28.09.2020 sa žalobkyňa domáhala, aby súd určil, že dobrovoľná dražba vykonaná dňa 16.07.2020 v Z. na základe návrhu navrhovateľa dražby obchodnej spoločnosti Blackside, a.s. so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, IČO: 48 191 515, podľa osvedčenia o vykonaní opakovanej dobrovoľnej dražby spísanej
notárkou V.. S. M.Ó. do notárskej zápisnice I. XXX/XXXX, I. XXXXX/XXXX, I. XXXXX/XXXX, k už vyššie uvedeným nehnuteľnostiam, a to v celosti, je neplatná. Žalobkyňa v rámci skutkových tvrdení uviedla, že bola od roku 2011 podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. N. B. X., evidovaných na LV č. XXX, a to rodinného domu súpisné číslo XXX postavenom na parcele registra „. Č.. XX/X, parcely registra „. Č.. XX/X o výmere 419 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie a parcely registra „H. Č.. XX/X o výmere 181 m2, druh pozemku: ostatná plocha (ďalej len „nehnuteľnosti“), a to v spoluvlastníckom podiele v rozsahu 1/2. Uviedla, že dňa 08.06.2011 žalobkyňa v postavení záložcu uzatvorila so Slovenskou sporiteľňou, a.s., IČO: 00 151 653 ako záložným veriteľom (ďalej už len „záložný veriteľ“) zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam spolu s mandátnou zmluvou (ďalej už len „záložná zmluva č. 1“) za účelom zabezpečenia pohľadávky banky voči žalovaným v 3. a 4. rade ako dlžníkom vyplývajúcej zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 08.06.2011 vo výške 115 000,- eur. Rozhodnutie o povolení vkladu záložného práva k nehnuteľnostiam na základe záložnej zmluvy č. 1 pod č. O. XXXX/XX zo dňa 30.06.2011 nebolo žalobkyni nikdy doručené. Listom zo dňa 10.07.2017 spoločnosť CEE COLLECT Slovakia s.r.o. v mene záložného veriteľa oznámila žalobkyni, že žalovaní v 3. a 4. rade nesplácajú riadne a včas úver vyplývajúci zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX, ku ktorému bolo zriadené záložné právo k nehnuteľnostiam žalobkyne, a upozornili žalobkyňu na možnosť ich budúceho predaja prostredníctvom dobrovoľnej dražby. V liste zo dňa 03.01.2018, ktorý bol na vedomie doručovaný aj žalobkyni, záložný veriteľ vyzval žalovaných v 3. a 4. rade na zaplatenie dlžnej sumy vyplývajúcej zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.10.2012. Listom zo dňa 06.03.2018 záložný veriteľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.10.2012. Žalobkyňa uviedla, že na základe následného vykonania nahliadnutia do zbierky listín na príslušnom katastrálnom úrade zistila, že v súvislosti s jej nehnuteľnosťami sa v zbierke listín okrem záložnej zmluvy č. 1, ktorou mala byť zabezpečená pohľadávka banky voči žalovaným v 3. a 4 rade zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 8.6.2011 vo výške 115 000,- eur a ktorú žalobkyňa aj reálne podpísala, nachádza ďalšia zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátna zmluva zo dňa 11.10.2012 (ďalej len „záložná zmluva č. X“), ktorou mala byť podľa jej obsahu zabezpečená pohľadávka banky voči žalovaným v 3. a 4. rade zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.10.2012 vo výške 134 000,- eur. Záložná zmluva č. 2 mala byť podľa jej obsahu uzavretá medzi žalobkyňou, záložným veriteľom a žalovanými v 3. a 4. rade, ktorí boli v tom čase bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností v rozsahu 1/2. V skutočnosti však žalobkyňa záložnú zmluvu č. 2 nikdy predtým nevidela a ani ju vlastnoručne nepodpisovala, pričom bola od začiatku presvedčená, že podpis na tejto zmluve nebol jej vlastným podpisom a musel byť preto sfalšovaný. Rozhodnutie o povolení vkladu záložného práva k nehnuteľnostiam na základe záložnej zmluvy č. 2 evidované pod č. O.-XXXX/XX zo dňa 5.11.2012 nebolo žalobkyni nikdy doručené. Na základe uvedeného žalobkyňa dňa 12.04.2018 podala na Okresnej prokuratúre Bratislava III trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu podvodu, ktoré následne doplnila výpoveďou dňa 13.09.2018 na príslušnom OR PZ v Senci. Uznesením ČVS: ORP-230/2-VYS-SC-2018 zo dňa 27.09.2018 poverená vyšetrovateľka OR PZ v Senci, odbor kriminálnej polície, začala vo veci trestné stíhanie pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona. Zo záverov znaleckého posudku č. 8/2019 zo dňa 10.5.2019 vypracovaného v rámci uvedeného trestného konania R.. V. N., znalcom z odboru písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo, vyplývalo, že podpis vyhotovený k menu žalobkyne na záložnej zmluve č. 2 nebol vlastnoručným podpisom vyhotoveným žalobkyňou. Listom zo dňa 30.3.2019 záložný veriteľ oznámil žalobkyni, že pohľadávka z úveru č. XXXXXXXXXX bola postúpená na žalovaného v 1. rade. Na základe toho žalobkyňa listom zo dňa 25.04.2019 oznámila žalovanému v 1. rade, že v súvislosti s predmetnou vecou je vedené trestné stíhanie. Následne dňa 16.07.2020 bola na základe návrhu žalovaného v 1. rade, ktorý bol súčasne dražobníkom, vykonaná dobrovoľná dražba, v rámci ktorej sa stal vydražiteľom nehnuteľností žalovaný v 2. rade, ktorý ich nadobudol do výlučného vlastníctva za cenu vo výške 90 000,- eur, hoci všeobecná hodnota nehnuteľnosti bola v tom čase 145 000,- eur. Žalobkyňa uviedla, že dražba nehnuteľností bola realizovaná na základe záložného práva evidovaného v katastri nehnuteľností pod č. O.-XXXX/XX zo dňa 05.11.2012, ktoré malo vzniknúť na základe záložnej zmluvy č. 2 a zabezpečovať malo pohľadávku záložného veriteľa voči žalovaným v 3. a 4. rade vyplývajúcu zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX vo výške 134 000,- eur. Žalobkyňa však od začiatku odmietala, že by záložnú zmluvu č. 2 podpísala. Mala za to, že absencia vlastnoručného podpisu žalobkyne na záložnej zmluve č. 2 spôsobila, že v súvislosti s uzatvorením tejto zmluvy nebola zachovaná zákonom stanovená písomná forma vyžadovaná na platnosť takého právneho úkonu v zmysle § 151b ods. 1 v spojení s § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka, v dôsledku čoho bola táto zmluva podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka absolútne neplatným právnym úkonom. Žalobkyňa uviedla, že bolo
nepochybné, že prejavom vôle banky ako aj žalovaných v 3. a 4. rade bolo zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam ako celku s účasťou žalobkyne, nakoľko bez jej účasti a zriadenia záložného práva k jej spoluvlastníckemu podielu k nehnuteľnostiam by úver banky nebol dostatočne zabezpečený a s najväčšou pravdepodobnosťou ani poskytnutý. Žalobkyňa mala za to, že záložná zmluva č. 2 je absolútne neplatná. Napriek svojej neplatnosti predstavovala podklad, na základe ktorého žalovaný v 1. rade realizoval dražbu k nehnuteľnostiam, v rámci ktorej ich nadobudol do svojho výlučného vlastníctva žalovaný v 2. rade, a tento je v súčasnosti ako ich vlastník evidovaný v katastri nehnuteľností. Žalobkyňa mala za to, že akceptovaním tohto zjavne protiprávneho stavu by bola žalobkyňa povinná nehnuteľnosti žalovanému v 2. rade odovzdať a vypratať ich. Žalobkyňa však bola toho názoru, že k platnému prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech žalovaného v 2. rade nedošlo a ona aj naďalej zostáva podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností v rozsahu 1/2.
3. Žalovaný v 2. rade v rámci svojej procesnej obrany uviedol, že v čase konania dražby nemal a ani nemohol mať vedomosť o žiadnych dôvodoch, pre ktoré by mohla byť v budúcnosti dražba neplatná, o čom podľa neho svedčia aj zápisy na LV v čase dražby a aj osvedčenie o vykonaní opakovanej dobrovoľnej dražby. Bol toho názoru, že ani pri vynaložení maximálnej obozretnosti a opatrnosti nemal možnosť zistiť, že právo žalovaného v 1. rade ako navrhovateľa dražby môže byť v budúcnosti spochybnené a preto predmetné nehnuteľnosti nadobudol v dobrej viere. Uviedol, že ak by malo prednosť právo žalobkyne pred základným právom žalovaného v 2. rade vlastniť majetok, mohlo by týmto rozhodnutím dôjsť k obmedzeniu základného práva žalovaného v 2. rade, čo je možné len vo verejnom záujme, na základe zákona a za náhradu. V tejto súvislosti odkázal aj na princíp právnej istoty ohľadne ochrany nadobudnutých práv a rozhodnutie NS SR (2Cdo 311/2008), podľa ktorého ak raz nadobudne vlastnícke právo za určitých podmienok, ktoré sa bez jeho zavinenia spätne zmenia, nesmie byť preto postihnutý on, ale subjekty, ktoré nesú zodpovednosť za túto zmenu. Ďalej odkázal aj na rozhodnutia ÚS ČR (I. ÚS 143/2007 a II. Ú 165/2011). Žalovaný v 2. rade konštatoval, že nemá žiadny podiel zodpovednosti za možnosť spochybňovania zmlúv uzatvorených medzi žalobkyňou a právnych predchodcov žalovaného v 1. rade.
4. Žalovaný v 1. rade namietal, že zo žiadnych dôkazov nevyplývajú skutočnosti tvrdené žalobkyňou s tým, že znalecký posudok vykonaný v trestnom konaní považoval za nedôkazný, pričom nenavrhol vykonanie žiadnych dôkazov.
5. Súd prvej inštancie vykonal žalobkyňou navrhnuté listinné dôkazy (okrem zaobstarania vyšetrovacieho spisu), z ktorých následne zistil dole uvedený skutkový stav rozhodný pre právne posúdenie veci. Žalobkyňa bola do dňa 16.07.2020 (t.j. do dňa vykonania spornej opakovanej dražby) podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti špecifikovanej vo výroku rozsudku a to o veľkosti podielu 1 z titulu darovacej zmluvy zo dňa 02.03.2011, pričom druhá polovica podielu bola vo vlastníctve L. I., I.. XX.XX.XXXX (Ď. Y. „.L. I.). Žalobkyňa a L. I. ako záložcovia uzatvorili so spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653 ako záložným veriteľom dňa 08.06.2011 zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnu zmluvu (ďalej len „záložná zmluva č. 1“), predmetom ktorej bola dohoda zmluvných strán o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti (špecifikovanej v druhom odseku odôvodnenia tohto rozsudku) vo vlastníctve záložcov v prospech záložného veriteľa na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá vznikla zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 08.06.2011 uzatvorenej medzi spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653 ako veriteľom a žalovanými v 3. a 4. rade ako dlžníkmi (ďalej len „zmluva o úvere č. 1“), na základe ktorej záložný veriteľ/veriteľ poskytol žalovaným v 3. a 4. rade úver v sume 115 000,- eur. Rozhodnutím Správny katastra Senec zo dňa 30.06.2011 bol povolený vklad záložného práva k predmetnej nehnuteľnosti v prospech spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.s. na základe záložnej zmluvy č. 1. Žalovaní v 3. a 4. rade nadobudli na základe kúpnej zmluvy zo dňa 13.07.2011 spoluvlastnícky podiel od L. I. do bezpodielového spoluvlastníctva. Spoločnosť CEE CLLECT Slovakia s.r.o., IČO: 45 882 053 ako splnomocnenec spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653 oznámila žalobkyni, že zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX vznikla neuhradená pohľadávka v sume 2 535,50 eura, pričom žalobkyňa bola upozornená, že ak dlžná suma nebude dlžníkom uhradená, spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. pristúpi k predaju nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne, ku ktorej žalobkyňa v prospech spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653 ako záložca zriadila záložné právo na zabezpečenie predmetnej pohľadávky. Následne dňa 03.01.2018 spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. oznámila žalovanému v 3. rade, že je v omeškaní so splácaním pohľadávky zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorenej dňa 11.10.2012, pričom dlžná suma predstavovala 6 491,72 eura s tým, že zároveň bol vyzvaný, aby v lehote 15 dní od doručenia tejto
výzvy predmetnú sumu uhradil, inak spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. vyhlási mimoriadnu splatnosť úveru a pristúpi k realizácii záložného práva. Následne dňa 06.03.2018 spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. oznámila žalovaným v 3. a 4. rade, že ku dňu 01.03.2018 vyhlásila mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX/XXXX, pričom samotná pohľadávka predstavovala sumu 136 998,69 eura. Z uznesenia Okresného riaditeľstva policajného zboru v Senci zo dňa 27.09.2018 vo veci ORP 230/2-VYS-SC-2018 vyplývalo, že sa začalo trestné stíhanie vo veci zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona a to na tom skutkovom základe, že dňa 12.10.2012 na Správe katastra Senec bol predložený návrh na vklad záložného práva O. XXXX/XX zo dňa 11.10.2012 k predmetnej nehnuteľnosti spolu so zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnou zmluvou uzatvorenou dňa 11.10.2012 medzi spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. ako záložným veriteľom a žalobkyňou a žalovanými v 3. a 4. rade (ďalej už len „záložná zmluva č. 2“) ako záložcami na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa v sume 134 100,- eur, ktorá vznikla zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorenej medzi spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. ako veriteľom a žalovanými v 3. a 4. rade ako dlžníkmi (ďalej už len „zmluva o úvere č. 2“), pričom na návrhu na vklad zo dňa 12.10.2012, ako aj na záložnej zmluve č. 2 bol sfalšovaný podpis žalobkyne s tým, že na základe takto sfalšovaného návrhu na vklad a záložnej zmluvy č. 2 bol povolený vklad záložného práva do katastra nehnuteľností a keďže žalovaní v 3. a 4. rade riadne a včas nesplácali úver z titulu zmluvy o úvere č. 2, spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. pristúpila k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby, ktorá v tom čase nebola ukončená, čím bola žalobkyni spôsobená škoda v sume 70 000,- eur. Zo záložnej zmluvy č. 2 vyplývalo, že bola uzatvorená dňa 11.10.2012, a to na zabezpečenie pohľadávky spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.s. voči žalovaným v 3. a 4. rade z titulu zmluvy o úvere č. 2, pričom zálohom bola nehnuteľnosť špecifikovaná vo výroku rozsudku. Záložná zmluva obsahovala podpis osôb oprávnených konať za spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s., ako aj podpisy žalobkyne a žalovaných v 3. a 4. rade. V zmysle tejto záložnej zmluvy č. 2 Správa katastra Senec dňa 05.11.2012 povolila vklad záložného práva v prospech spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.s.. Zo záverov znaleckého posudku Č.. X/XXXX zo dňa 10.05.2019 vypracovaným v trestnej veci čvs: ORP 230/2-VYS-SC-2018 súdnym znalcom V.. V. N. vyplývalo, že záložná zmluva č. 2 a aj návrh na vklad záložného práva zo dňa 11.10.2012 neobsahujú pravé podpisy žalobkyne. Spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. oznámila dňa 30.03.2019 žalobkyni postúpenie pohľadávky z titulu zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX na žalovaného v 1. rade. Na to žalobkyňa žalovanému v 1. rade listom zo dňa 25.04.2019 oznámila, že podala trestné oznámenie vo veci prečinu podvodu s tým, že vyšetrovanie prebieha pod čvs: ORP 230/2-VYS-SC-2018. Žalovaný v 1. rade ako dražobník a zároveň aj navrhovateľ dražby oznámil konanie opakovanej dražby nehnuteľnosti (špecifikovanej v odseku č. 2) na deň 16.07.2020 o 09:00 hod., pričom predmetná nehnuteľnosť bola dňa 16.07.2020 vydražená žalovaným v 2. rade za cenu 90 000,- eur. Z notárskej zápisnice I. XXX/XXXX vyplývalo, že žalobkyne a žalovaným v 3. a 4. rade bolo oznámené vykonanie dobrovoľnej dražby dňa 18.12.2019, následne dňa 22.01.2020 a dňa 26.06.2020 a že táto opakovaná dražba sa konala dňa 16.07.2020 o 09:00 hod. na základe záložného práva zriadeného v prospech spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.s., ktorého vklad bol povolený dňa 05.11.2012. Z notárskej zápisnice vyplývalo, aj poučenie licitárora, že ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia zákona č. 527/2002 Z.z., môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Z uznesenia Okresného riaditeľstva PZ v Senci zo dňa 02.09.2022 vo veci ČVS: ORP-230/2-VYS-SC-2018 vyplývalo, že voči žalovanému v 3. rade bolo vznesené obvinenie pre zločin úverového podvodu, keďže písmoznaleckým skúmaním bolo zistené, že sfalšované podpisy žalobkyne vykazujú pri vzájomnom porovnaní s porovnávacími podpismi žalovaného v 3. rade zhodu.
6. Súd prvej inštancie uviedol aj, že uznesením č. k. 61C 86/2020-43 zo dňa 28.08.2020 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zakázal žalovanému v 2. rade akýmkoľvek spôsobom nakladať s predmetnou nehnuteľnosťou a zároveň mu uložil povinnosť, aby strpel užívanie predmetnej nehnuteľnosti žalobkyňou, a to až do právoplatného skončenia konania o veci samej. Za tým účelom bola žalobkyni uložená povinnosti podať v lehote 30 dní od doručenia tohto uznesenia žalobu o určenie neplatnosti dražby. Následne žalobkyňa dňa 28.09.2020 podala predmetnú žalobu.
7. Súd prvej inštancie na takto zistený skutkový stav aplikoval príslušné ustanovenia zákona č. 527/2002 Z.z. upravujúce neplatnosť dražby (§ 20) a Občianskeho zákonníka upravujúce neplatnosť právneho úkonu (§ 37 a 40). súd prvej inštancie konštatoval, že z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že podpisy žalobkyne tak na záložnej zmluve č. 2, ako aj na návrhu na vklad záložného práva zriadeného touto zmluvou do katastra nehnuteľností, nepredstavovali pravé podpisy žalobkyne. Hoci žalovaný v
1. rade namietal nedôkaznosť znaleckého posudku č. X/XXXX, súd prvej inštancie mal za to, že za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom, a teda aj znalecké posudky vykonané v trestných konaniach, pričom žalovaný v 1. rade netvrdil a ani nepreukázal, že by predmetný znalecký posudok nebol získaný zákonným spôsobom a navyše ani netvrdil a nepreukázal opak skutkového záveru vyplývajúceho z tohto znaleckého posudku. Zároveň skutkové závery vyplývajúce z tohto znaleckého posudku boli podporené aj závermi z ďalšieho znaleckého posudku (ako vyplýva z uznesenia o vznesení obvinenia žalovanému v 3. rade), podľa ktorých sfalšované podpisy žalobkyne boli vyhotovené žalovaným v 3. rade. Vzhľadom na uvedené považoval súd prvej inštancie skutočnosť, na ktorú treba vedecké poznatky (t.j. skutočnosť ohľadom pravosti podpisu žalobkyne) za posúdenú súdnym znalcom, teda osobou na to oprávnenou podľa § 207 C.s.p., a to bez ohľadu na to, či takýto znalecký posudok bol nariadený v tunajšej civilnej veci alebo v inej trestnej veci. Nesporným a preukázaným zároveň bolo aj to, že na základe tejto záložnej zmluvy č. 2 bola vykonaná namietaná opakovaná dražba zo dňa 16.07.2020.
8. Súd prvej inštancie uviedol, že v prípade, ak poskytovateľom zálohu (predmetu záložného práva) je aj iná osoba ako dlžník, je potrebné, aby poskytovateľ zálohu bol spolu so záložným veriteľom a dlžníkom účastníkom záložného pomeru. To znamená, že v takom prípade ide o trojstranný právny záväzkový vzťah, na vznik ktorého sa vyžaduje, aby návrh na uzatvorenie takejto trojstrannej zmluvy podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka bol podľa § 43c Občianskeho zákonníka včasne prijatý všetkými osobami, ktorým bol predmetný návrh na uzatvorenie zmluvy určený. Ak teda navrhovateľom záložnej zmluvy č. 2 bola spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. ako pôvodný veriteľ/záložný veriteľ, na uzatvorenie záložnej zmluvy č. 2 sa podľa § 43c Občianskeho zákonníka vyžadovalo včasné prijatie tohto návrhu všetkými, ktorým bol určený, a to žalobkyňou ako poskytovateľom zálohu a žalovanými v 3. a 4. rade ako dlžníkmi a súčasne aj poskytovateľmi zálohu, pričom toto ich včasné prijate podľa § 151b ods. 1 Občianskeho zákonníka muselo byť urobené v písomnej forme, teda podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka sa vyžadoval ich podpis ako osôb konajúcich/uzatvárajúcich záložnú zmluvu č. 2. Ak by k splneniu uvedených podmienok na uzatvorenie záložnej zmluvy č. 2 nedošlo, nebolo by možné konštatovať, že záložná zmluva č. 2 bola podľa § 44 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka vôbec uzatvorená, čím by nedošlo podľa § 151b ods. 1 Občianskeho zákonníka ani k zriadeniu záložného práva a tým pádom ani k jeho vzniku podľa § 151e Občianskeho zákonníka, na základe čoho by nemohlo dôjsť ani k jeho výkonu podľa § 151j Občianskeho zákonníka. Samotné prijatie návrhu na uzatvorenie zmluvy podľa § 37 Občianskeho zákonníka predstavuje právny úkon, teda prejav vôle. Na to, aby sa vôbec mohlo uvažovať o tom, že určitý právny úkon bol daný, musia byť dané jeho hlavné prvky, a to existencia vôle konajúcej osoby (t.j. osoby, ktorej je návrh na uzatvorenie zmluvy určený) a prejavenie tejto vôle konajúcou osobou. Bez danosti týchto prvkov, nemožno vôbec uvažovať o tom, že došlo k právnemu úkonu, ktorým konajúca osoba príjme návrh na uzatvorenie zmluvy (čím dôjde k uzatvoreniu zmluvy), keďže nebola daná žiadna vôľa a ani jej prejav. To znamená, že bez danosti týchto prvkov, nemožno právny úkon podrobiť testu jeho platnosti alebo neplatnosti (či už absolútnej alebo relatívnej), keďže neplatnosť právneho úkonu sa týka vadnosti buď samotnej vôle alebo jeho prejavu. Inak povedané, na to, aby súd mohol konštatovať neplatnosť právneho úkonu, musí byť daná vôľa určitej konajúcej osoby a musí byť aj prejavená, inak sa nemožno zaoberať ich vadnosťou (platnosťou/neplatnosťou), keďže bez vôle a jej prejavu, niet právneho úkonu. Ak teda nie je splnený prvok vôle, teda ak vôľa neexistuje, nevznikne ani právny úkon. Zároveň platí, že ak vôľa existuje, ale konajúca osoba ju neprejavila, právny úkon taktiež nevznikne. Súd prvej inštancie teda ustálil, že ak jednou z konajúcich osôb pri uzatváraní záložnej zmluvy č. 2 musela byť aj žalobkyňa, podmienkou na jej uzatvorenie bolo, aby existovala vôľa žalobkyne uzatvoriť takúto zmluvu a aby túto svoju vôľu prejavila v písomnej forme (t.j. svojím podpisom podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Z vykonaného dokazovania však vyplývalo, že podpis žalobkyne na záložnej zmluve č. 2 nebol jej pravým podpisom, pričom zároveň nemala ani vedomosť o existencii záložnej zmluvy, čo znamenalo, že nemohla byť daná ani jej vôľa uzatvoriť takúto zmluvu. Na základe toho nebolo možné dospieť k inému záveru ako takému, že vo vzťahu k záložnej zmluve č. 2 nebola daná vôľa žalobkyne na jej uzatvorenie a preto zo strany žalobkyne ako jednej zo zmluvných strán (t.j. jednej z konajúcich osôb), nemohlo dôjsť ani k prijatiu takejto zmluvy podľa § 43c Občianskeho zákonníka, a teda nedošlo ani k jej uzatvoreniu podľa § 44 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, keďže žalobkyňa návrh na uzatvorenie záložnej zmluvy č. 2 nikdy včasne neprijala.
9. Na základe uvedeného mal súd prvej inštancie za to, že nemohlo dôjsť ani k zriadeniu záložného práva podľa § 151b ods. 1 Občianskeho zákonníka (keďže záložná zmluva nebola uzatvorená), ani k jeho vzniku podľa § 151e Občianskeho zákonníka (a to bez ohľadu na to, že bol katastrom nehnuteľností
povolený vklad záložného práva) a tým pádom ani k jeho výkonu podľa § 151j Občianskeho zákonníka, čo všetko malo za následok neplatnosť žalobkyňou namietanej opakovanej dražby zo dňa 16.07.2020, keďže nebol daný ten najzákladnejší predpoklad na jej vykonanie a to existencia účinne (a platne) uzatvorenej záložnej zmluvy.
10. Súd prvej inštancie za nedôvodný považoval aj argument žalovaného v 2. rade ohľadom ochrany jeho vlastníckeho práva nadobudnutého dobromyseľne, keďže samotný zákon č. 527/2002 Z.z. priznáva osobe, ktorá sa cíti byť dotknutá na právach v súvislosti s vykonanou dražbou, právo domáhať sa určenia jej neplatnosti na súde - teda priznáva takejto osobe možnosť zvrátenia následkov vykonanej dražby
- t.j. zvrátiť prechod vlastníckeho práva na vydražiteľa, čím samotný zákon dáva do popredia potrebu preskúmania titulu nadobudnutia vlastníckeho práva vydražiteľom pred potrebou ochrany nadobudnutia vlastníckeho práva vydražiteľom, samozrejme v prípade zákonom striktne vymedzených podmienok. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že z navrhnutých dôkazov súd nevykonal dôkaz navrhnutý žalobkyňou, a to zabezpečenie vyšetrovacieho spisu ORP 230/2-VYS-SC-2018 z dôvodu, že pre rozhodnutie sporu bolo irelevantné ako predmetná trestná vec skončila, keďže tie najpodstatnejšie skutočnosti z nej vyplývajúce, ako napr. závery znaleckého posudku o pravosti podpisu žalobkyne, boli súdu známe a zároveň postačujúce pre zistenie rozhodného skutkového stavu. Súd prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania rozhodol v súlade s princípom úspechu v konaní podľa § 255 ods. 1 C.s.p.
11. Žalovaný v 1. rade podal proti rozsudku v celom rozsahu odvolanie a to z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), g) a h) CSP, teda, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný v 1. rade v odvolaní uviedol, že predmetom dobrovoľnej dražby môže byť nielen celá vec, ale aj len spoluvlastnícky podiel. Poukázal na to, že ak sa predáva v dobrovoľnej dražbe vec v podielovom spoluvlastníctve viacerých osôb, posudzuje sa otázka platnosti takej dražby voči každému z takýchto spoluvlastníckych podielov na vydraženom predmete dražby samostatne; nemôže byť teda vylúčené ani to, že bude (môže byť) určené za neplatné vydraženie len niektorého z viacerých spoluvlastníckych podielov na vydraženom predmete dražby. Z toho, že súd zistí dôvod neplatnosti dobrovoľnej dražby ohľadom niektorého zo spoluvlastníckych podielov na vydraženom predmete dražby, preto bez ďalšieho nevyplýva, že by bola neplatná celá dobrovoľná dražba (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 9. septembra 2010, sp. zn. 21Cdo/2993/2009). Vo vzťahu k spoluvlastníckemu podielu na predmetných nehnuteľnostiach (predmete dražby), ktorý bol v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov žalovaných v 3. a 4. rade, sa teda nemôže zakladať neplatnosť dražby na žalobkyňou tvrdenom dôvode týkajúcom sa len žalobkyne a jej spoluvlastníckeho podielu. Žalovaný v 1. rade má za to, že z uvedeného potom vyplýva, že rozsudok nie je správny vo výroku, ktorým bola určená neplatnosť celej dobrovoľnej dražby konanej dňa 16.07.2020, nakoľko neplatnosť (neperfektnosť) Záložnej zmluvy č. 2 nebola v prejednávanej veci vo vzťahu k žalovaným v 3. a 4. rade tvrdená ani na základe vykonaného dokazovania preukázaná. Žalovaný v 1. rade má za to, že už z týchto dôvodov mala byť žaloba vo vzťahu k žalovaným v 3. a 4. rade zamietnutá v celom rozsahu a to aj s poukazom na už vyššie uvedený rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 9. septembra 2010, sp. zn. 21 Cdo 2993/2009. Žalovaný v 1. rade ďalej poukazuje na to, že súd prvej inštancie nevzhliadol dôvod pre podanie žaloby o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby v spochybnení platnosti záložnej zmluvy, ba čo viac, žalobkyňa vôbec ani netvrdila ako ani súd prvej inštancie nedospel k záveru, že by boli porušené ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách a zároveň by tým žalobkyňa bola dotknutá na svojich právach. Žalobca je povinný v žalobe (prípadne aj v ďalších prípustných prostriedkoch procesného útoku, resp. procesnej obrany) označiť relevantné skutočnosti, ktorými spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo z ktorých vyvodzuje porušenie ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách a zároveň vznik ujmy na svojich právach. Je tiež povinný podoprieť svoje tvrdenia včasným predložením a navrhnutím dôkazov v súlade s princípom hospodárnosti a na základe pokynov súdu Vzhľadom na uvedené možno podľa žalovaného v 1. rade konštatovať, že v celom procese predmetnej dobrovoľnej dražby, od jej vyhlásenia až po opakovanú dobrovoľnú dražbu, nedošlo k porušeniu žiadnych ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách, ktoré by predstavovali nezákonný zásah do vlastníckeho práva žalobkyne a postihovali by dobrovoľnú dražbu jej neplatnosťou. V prejednávanej veci súd prvej inštancie neurčil neplatnosť
dobrovoľnej dražby zo zákonných dôvodov, keďže neplatnosť záložnej zmluvy nezistil a ani neuviedol, ktoré ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách boli v súvislosti s vykonanou dobrovoľnou dražbou porušené. Žalovaný v 1. rade uvádza aj, že súdna kontrola (ne)existencie záložného práva na predmete dražby, ktoré bolo v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne mohla byť sama o sebe predmetom súdneho konania iba pred vykonaním predmetnej dobrovoľnej dražby, pričom k tejto predbežnej súdnej kontrole (ex ante) nedošlo z rozličných príčin na strane žalobkyne vrátane jej pasivity. Po vykonaní dobrovoľnej dražby totižto zákon pripúšťa následnú súdnu kontrolu (ex post) neplatnosti výlučne len v prípade záložnej zmluvy. Žalovaný v 1. rade v tejto súvislosti dáva do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „práva patria len bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. Žalovaný v 1. rade z hľadiska procesnej opatrnosti rozporuje aj úvahu súdu prvej inštancie pri hodnotení dôkazu kľúčového pre záver súdu, že nedošlo k uzavretiu Záložnej zmluvy č. 2 žalobkyňou, a to listiny pozostávajúcej z 3 strán, ktorej súd prvej inštancie dal punc hodnovernosti verejnej listiny akú má znalecký posudok. Je síce pravdou, že za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov, avšak 3-stranový výňatok zo 125-stranového znaleckého posudku, nemožno bez možnosti jeho komplexného preskúmania zo strany žalovaného v 1. rade, vrátane všetkých jeho príloh obsahujúcich listiny, na ktorých sú podpisy žalobkyne podrobené znaleckému dokazovaniu, vyhodnotiť ako jasný dôkaz o tom, že tieto podpisy nie sú pravými podpismi žalobkyne. Takýmto procesným postupom súdu prvej inštancie bolo žalovanému v 1. rade znemožnené uskutočniť jemu patriace práva spočívajúce v možnosti žalovaného v 1. rade po oboznámení sa s kompletným predmetným znaleckým posudkom dať si vypracovať súkromný znalecký posudok (§ 209 CSP). Je neakceptovateľné, aby 3-strannová listina mala relevanciu znaleckého posudku ako dôkazného prostriedku, ktorého účelom je posúdenie skutočností, na ktoré treba vedecké poznatky (§ 207 ods. 1 CSP).
12. Žalovaný v 1. rade ďalej uvádza v odvolaní, že súd prvej inštancie uznesením č.k. 61C 86/2020-43 zo dňa 28.08.2020 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zakázal žalovanému v 2. rade akýmkoľvek spôsobom nakladať s predmetnou nehnuteľnosťou a zároveň mu uložil povinnosť, aby strpel užívanie predmetnej nehnuteľnosti žalobkyňou, a to až do právoplatného skončenia konania o veci samej. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. S poukazom na dôvody bližšie rozvedené vyššie, žalovaný v 1. rade navrhuje, aby súd zrušil nariadené neodkladné opatrenie v celom jeho rozsahu, alternatívne, aby súd zrušil nariadené neodkladné opatrenie vo vzťahu k 1/2 predmetnej nehnuteľnosti, nakoľko spoluvlastnícky podiel žalovaných v 3. a 4. rade bol platne vydražený žalovaným v 2. rade.
13. K odvolaniu žalovaného v 1. rade sa žalobkyňa a ani ostatní žalovaní nevyjadrili.
14. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (ust. § 379 a ust. § 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (ust. § 385 odsek 1 CSP a contario v spojení s ust. § 219 CSP) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného v 1. rade nie je dôvodné.
15. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie vykonal potrebné dokazovanie, z neho vyvodil správne skutkové závery, aplikoval na zistený skutkový stav príslušné zákonné ustanovenia. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a na zodpovedanie argumentácie uvedenej v odvolaní dopĺňa a uvádza nasledovné. Podľa ust. § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách v prípade ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. V danej veci dobrovoľná dražba bola uskutočnená na základe výkonu záložného práva, ktoré malo byť zriadené k predmetným nehnuteľnostiam, ako celku, na základe zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam uzatvorená medzi záložným veriteľom Slovenská sporiteľňa, a.s. a záložcom X W. Z. a záložcom 2 K. Z. F. I. Z.. Ďalej sa v zmluve záložca 1 a záložca 2 označuje spoločným označením záložca. Predmetom zmluvy bola dohoda zmluvných strán o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve záložcu. Zo zmluvy o zriadení záložného práva je zrejmé, že tu bol jasný úmysel záložného veriteľa zriadiť záložné právo k celej nehnuteľnosti. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby je tu dané, ak sa spochybňuje neplatnosť záložnej
zmluvy. Z návrhu je zrejmé, že žalobkyňa napáda neplatnosť záložnej zmluvy a to z dôvodu, že danú zmluvu ako záložca 1 nepodpísala. Bolo v konaní preukázané, že na predmetnej zmluve nie je jej podpis, a že došlo k jeho sfalšovaniu. Dané je preukázané znaleckým posudkom, ktorý bol vyhotovený v trestnom konaní, ktorý posudok môže byť použitý určite ako dôkaz znalecký aj v tomto civilnom konaní, keď odpovedá na odbornú otázku, ktorá je predmetom aj tohto civilného konania. Odvolací súd má potom za to, že nakoľko tu nie je prejavená vôľa jednej zo zmluvných strán, nedošlo k platnému uzatvoreniu záložnej zmluvy. Ak takáto záložná zmluva bola podkladom k výkonu a uskutočneniu dobrovoľnej dražby, je dôvodné, v prípade ak sa osoba, ktorá bola dotknutá na svojich právach neplatnosti dovoláva na súde, vysloviť, že je spochybnená platnosť záložnej zmluvy a teda je dražba neplatná. Záver o tom, že záložná zmluva vôbec nevznikla, je svojou podstatou a účinkami totožný so záverom o neplatnosti záložnej zmluvy. Ak by sme prijali argumentáciu žalobcu v 1. rade, že ak zmluva vôbec nevznikla, nemožno hovoriť o jej neplatnosti a preto nie je možné v argumentácii žalobkyne vidieť spochybňovanie neplatnosti záložnej zmluvy v zmysle ust. § 21 ods 2 zákona o dobrovoľných dražbách, došlo by zo strany súdu k odopretiu spravodlivosti a ochrany práv žalobkyne. Nie je dôvodný ani argument žalovaného v 1. rade, že nebolo dôvodné vysloviť neplatnosť dražby k celej nehnuteľnosti. Odvolací súd má za to, že vzhľadom na to, že zo záložnej zmluvy je zrejmé, že záložné právo bolo zriadené k celej nehnuteľnosti (čomu zodpovedá aj výška zabezpečovanej pohľadávky), a pre absenciu podpisu jednej zo zmluvných strán tu záložná zmluva, ktorá mala byť podkladom k výkonu dražby, nevznikla, nemožno dospieť k záveru, že v časti podielu záložcu 2 je záložná zmluva platná. Dražba sa taktiež vykonávala k celej nehnuteľnosti a žalovaný v 2. rade, ktorý nehnuteľnosť vydražil, vydražil ju celú, je otázne, či by mal v úmysle vydražiť len podiel na nehnuteľnosti. Navyše žalovaný v 2. rade v tomto smere odvolanie voči rozhodnutiu o neplatnosti dražby k nehnuteľnosti ako celku, nepodal. K argumentu o nepreukázaní tvrdenia, že podpis na zmluve žalobkyne nebol jej, odvolací súd uvádza, že tento je nedôvodný. Žalobkyňa predložila síce kópiu znaleckého posudku a to časť posudku, ale označila ako dôkaz aj celý trestný spis, v ktorom sa nachádza znalecký posudok v celom rozsahu. Pre potreby daného konania predložila v kópii tú časť posudku, ktorá obsahuje potrebné závery, z ktorých je zrejmé, kto vykonal znalecký úkon, v akej veci bol vykonaný, čo bolo predmetom skúmania a aké sú závery posudku. Odvolací súd má za to, že takto predložený a označený dôkaz je postačujúci a preukazuje tvrdenie žalobkyne o tom, že na záložnej zmluve nie je jej podpis. Rovnako súd prvej inštancie poukázal i k tej okolnosti, že bolo vznesené obvinenie žalovanému v 3. rade z dôvodu, že bolo znalecky preukázané, že podpis žalobkyne na predmetnej záložnej zmluve vykonal on, čo vyplýva z uznesenia v trestnom konaní. Podľa odvolacieho súdu je takéto vykonanie dôkazov postačujúce, tak ako uviedol aj súd prvej inštancie. Nič nebránilo žalovanému v 1. rade, ktorý mal z návrhu vedomosť, ako preukazuje žalobkyňa svoje tvrdenie, namietnuť ho a žiadať vykonať nové znalecké posúdenie, prípadne dať vyhotoviť súkromný znalecký posudok. Dané nevykonal.
16. Odvolací súd nepovažuje za dôvodné ani poukazovanie na to, že žalobkyňa sa mohla domáhať svojich práv jedine žalobou pred vykonaním dražby, a že po vykonaní dražby už súd nemôže skúmať či došlo k platnému uzatvoreniu záložnej zmluvy. Nie je dôvodné ani poukazovanie na to, že práva patria bdelým. Je zrejmé, že žalobkyňa nemusela mať vedomosť o predmetnej záložnej zmluve, keď túto nepodpísala, ani jej nebolo katastrálnym úradom doručené rozhodnutie o vklade záložného práva. Taktiež nemožno spravodlivo požadovať aby vlastník nehnuteľnosti pravidelne lustroval výpis listu vlastníctva svojej nehnuteľnosti. Žalobkyňa ihneď ako sa dozvedela, že na nehnuteľnosť v jej vlastníctve je zriadené záložné právo na základe zmluvy, ktorú nepodpísala, podnikla náležité kroky k ochrane, podala trestné oznámenie, informovala aj navrhovateľa dražby o daných skutočnostiach.
17. Žalovaný v 1. rade v rámci odvolania navrhuje aj zrušenie neodkladného opatrenia nariadeného uznesením č.k. 61C/86/2020-43 zo dňa 28.08.2020, ktorým zakázal žalovanému v 2. rade akýmkoľvek spôsobom nakladať s predmetnou nehnuteľnosťou a zároveň mu uložil povinnosť, aby strpel užívanie predmetnej nehnuteľnosti žalobkyňou, a to až do právoplatného skončenia konania o veci samej. Odvolací súd jednak poukazuje na tú skutočnosť, že predmetné neodkladné opatrenie bolo nariadené na čas do právoplatného skončenia konania vo veci, teda zanikne právoplatnosťou rozhodnutia vo veci, ktorá nastane na základe daného rozsudku.(§ 333 CSP). Účastník môže podať síce návrh na zrušenie neodkladnej úpravy aj pred tým, ako uplynie doba, na ktorú je nariadené, ak má za to, že odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené, avšak o takomto návrhu nie je oprávnený rozhodovať odvolací súd, ale takýto návrh musí byť podaný súdu prvej inštancie. Odvolací súd sa preto týmto návrhom nezaoberal, nakoľko nie je predmetom odvolacieho konania.
18. Odvolací súd preskúmaním. rozsudku súdu prvej inštancie na podklade podaného odvolania dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne a právne správne a preto rozsudok potvrdil. (§ 387 ods. 1 CSP).
19. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. V odvolacom konaní bola plne úspešná žalobkyňa, preto by jej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu keď strana, síce na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, avšak podľa obsahu spisu v odvolacom konaní jej žiadne trovy nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris). Ak strane podľa obsahu spisu v konaní žiadne trovy nevznikli, je potom v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva. (Pozri Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2018 sp. zn. 7 Cdo 14/2018). Vzhľadom na uvedené, keďže z obsahu vyplýva, že žalobkyni v odvolacom konaní trovy nevznikli, rozhodol odvolací súd tak, že žalobkyňa nemá voči žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. nebude potrebné súdom prvej inštancie rozhodnúť samostatným uznesením.
20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).
(1) Dovolanie podľa § 421 Ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).