Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/53/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Júlia Weiserová, v spore žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X, XXX XX E., právne zast. Advokátska kancelária JUDr. Martin Staroň, advokát, Hlavná 89, 080 01 Prešov, IČO: 42 083 541, proti žalovanej: F. G. G., H. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX/X, XXX XX K. L. B., o vydanie urny, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 28.07.2023 domáhal od žalovanej vydania urny s pozostatkami neb. G. C., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom D. X, XXX XX E. a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a náhrady trov konania.

2. V žalobe uviedol, že dňa 12.07.2003 uzavrel manželstvo s G. C., nar. XX.XX.XXXX, zomrelou dňa XX.XX.XXXX. Postupne počas trvania manželstva si ako manželia spoločne adoptovali 3 deti a to F. (L. XXXX), L. (nar. XXXX) a I. (nar. XXXX). Manželstvo bolo harmonické s bežnými životnými problémami, ktoré však spoločne zvládali. V októbri 2017 si manželka nahmatala hrčku v prsníku, avšak vzhľadom na to, že lekárov nenavštevovala, na preventívne prehliadky nechodila, od začiatku si nepripúšťala, že by mohlo ísť o karcinogénne ochorenie. Odmietala liečbu a svoju chorobu tajila aj pred ním a deťmi. Choroba postupovala pomaly, v októbri 2020 bol nález veľký približne ako vajce a po prvý raz sa jej z prsníka začala uvoľňovať tekutina s krvou. Postupne sa objem výtokov zväčšoval. Manželka slabla, chodila vyčerpaná a unavená, krv sa jej objavovala aj na oblečení. V rodine stúpalo napätie, deti začali mať o matku čoraz väčší strach. Začiatkom novembra 2021 manželka po tom, čo jej z prsníka vytieklo veľké množstvo krvi, doma skolabovala. On jej chcel zavolať sanitku, čo však odmietla a po vzájomnej dohode odišla k svojej mame - žalovanej do Spišskej Novej Vsi. V decembri 2021 sa stav manželky natoľko zhoršil, že bola nútená navštíviť lekársku odbornú pomoc a tak sa začalo s jej liečením, počas ktorého absolvovala pobyty v nemocnici v Spišskej Novej Vsi, v Národnom onkologickom ústave v Košiciach. Manželku spolu s deťmi, o ktoré sa zatiaľ sám staral, navštevoval podľa ich možností a podľa jej zdravotného stavu, ktorý bol veľmi vážny a neustále sa zhoršoval. Nebohá využívala služby rôznych ľudových liečiteľov, ktorí jej za peňažné prostriedky posielali energiu. Podľa jeho názoru nebola v posledných mesiacoch pred smrťou pri zmysloch jednak z dôvodu choroby a jednak z dôvodu, že nebrala predpísané lieky v rámci paliatívnej liečby a trpela veľkými bolesťami. Od júla 2022 poberala paliatívnu liečbu. Dňa XX.XX.XXXX manželka zomrela u žalovanej v Spišskej Novej Vsi. O jej smrti sa on dozvedel 5 dní po jej smrti a to kondolenčnou sms správou od svojich známych a následne mu anonym vhodil do schránky parte. Žalovaná uzavrela zmluvu s pohrebnou službou v Spišskej Novej Vsi, ktorá zabezpečila uchovanie pozostatkov neb. G. C.. On žiadal o vydanie urny s pozostatkami svojej

neb. manželky pohrebnú službu, aby mohol zabezpečiť pre svoju neb. manželku pohreb, avšak táto jeho žiadosti nevyhovela z dôvodu, že v zmluvnom vzťahu bola so žalovanou. Rovnako mu nebolo umožnené byť prítomným pri odovzdávaní urny s pozostatkami jeho neb. manželky. Žiaden pohreb nebohej na cintoríne sa nekonal. On teda aspoň zorganizoval poslednú rozlúčku s nebohou v Konkatedrále sv. Mikuláša v Prešove. Konštatoval, že má vedomosť, že urnu s pozostatkami jeho nebohej manželky má vo faktickej dispozícii žalovaná - matka jeho nebohej manželky. S poukazom na uvedené, keďže urna s pozostatkami neb. G. C. sa nachádza u žalovanej, v jej faktickej držbe, pričom žalovaná mu ju odmieta vydať je daná pasívna vecná legitimácia žalovanej. On ako manžel neb. G. C. sa domáha vydania urny s jej pozostatkami, aby mohol zabezpečiť jej dôstojný pohreb a poslednú rozlúčku v kruhu jej najbližších. Vykonanie pohrebu ako aj zabezpečenie miesta posledného odpočinku pre svoju manželku považoval za potrebné aj vo vzťahu k ich deťom, ktoré spoločne s manželkou vychovávali v kresťanskom duchu, aby mali možnosť navštevovať pietne miesto ich matky, kde by si mohli uctiť jej pamiatku. Nesúhlasil s tým, aby sa urna s pozostatkami jeho neb. manželky nachádzala vo faktickej moci žalovanej, ktorú viackrát bezvýsledne žiadal o jej vydanie.

3. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 13.09.2023 uviedla, že je pre ňu veľmi ťažké, bolestivé a psychicky náročné vracať sa k ochoreniu a úmrtiu jej dcéry. Začiatok ochorenia dcéry možno datovať do roku 2017. Dcéra však tajila svoje zdravotné ťažkosti, rovnako ako tajila šikanu a týranie zo strany manžela, pretože to nebolo možné dokázať, najmä keď sa žalobca prezentoval navonok ako veriaci kresťan. Každý kto pozná žalobcu vie, že tento žije len pre svoju firmu a peniaze. Z firmy chodil domov medzi 17-18,00 hod. nervózny, podráždený, unavený, skontroloval umývačku riadu, chladničku, smetný kôš (či tam náhodou nie je obal z potravín, ktoré nespadajú pod Bio potraviny) najedol sa a išiel spať alebo na pracovné stretnutie do blízkej krčmy. Najviac ho čakal najmladší I., ale jemu sa miesto pohladenia a milého slova ušla žuvačka, alebo autíčko z benzín pumpy. Staršie deti ak boli doma dostali otázku nie ako bolo v škole, ale ako bolo na tenise lebo im platil tenisovú školu. Manželka si zakaždým vypočula výčitku, že nikde nepracuje, nezarába peniaze, nestará sa o domácnosť a zle vychováva deti. Keď sa priznala, že má zdravotné ťažkosti zase stále kričal, že on všetko zaplatí, nech sa lieči. Žiaľ, nikdy jej nevytvoril podmienky na liečbu, ani na vyšetrenia. V ďalších rokoch prišli opatrenia s pandémiou corona vírusu s obmedzeniami a zákazmi, ale žalobca zase zachraňoval iba svoju firmu. V jeseni 2019, keď deti videli ako otec fyzicky napadol mamu, začali sa jej zastávať, čím sa len vyostrili výčitky, že mama nič nerobí, vyhovára sa na chorobu a vychováva deti proti nemu, lebo ho nerešpektujú ako hlavu rodiny. I. očividne zmenil správanie, preto mu mama vybavila špeciálne vyšetrenie v Smoleniciach, na ktoré ich mal žalobca odviesť. A tak prišiel osudný deň nie začiatkom novembra 2021, ale presne 26.11.2021, keď žalobca pristavil pred domom auto a poslal SMS-ku "Čakám v aute". Nedočkal sa. Manželka krvácala, keď ju našiel podľahol takej panike, že miesto pomoci do nej hádzal zubné kefky a vrieskal prečo nie sú upratané. Dcéra jej telefonovala, aby pre ňu prišla a povedala jej v aute nezabudnuteľnú vetu: "Mami radšej u teba v Spišskej zomriem, ale k B. sa už nevrátim". Keď sa fyzicky spamätala súhlasila s odborným vyšetrením a od decembra 2021 začala odborná onkologická liečba. Po jej odchode z Prešova bol žalobca zrazu po 15 rokoch postavený do pozície rodiča - otca a to nezvládal, nedal si poradiť, odmietal akúkoľvek pomoc a radu. I. nechodil do školy, ale namiesto školy riešili v nadácii "Návrat" odmietnuté mačiatko, manželské výživné, dvojkoľajnosť vo výchove detí a pod.. Z manželovej strany neprestali urážlivé a ponižujúce SMS-ky, ktoré sťažovali liečebný proces, citáty z biblie, fotografie pokakaného záchoda a neporiadku v izbe, všetko ako výsledok zlej výchovy. Po jednej SMS-ke v tom zmysle "keď raz zomrieš tak pri nebeskej bráne Ti pán Boh nasadí korunu za úsilie čo si vynaložila pri výchove 3 cirkusov, ktorých nikto nechcel..." jej nebohá dcéra povedala, že ak zomrie, tak manžel nemusí prísť ani na pohreb a priala si nech omšu dá slúžiť v Žakovciach, kde sa budú všetky opustené deti za ňu modliť. Počas liečby a pobytu v Sp. Novej Vsi žalobca manželku sporadicky navštevoval, ale nikdy sa neponúkol, že s ňou absolvuje aspoň jeden cyklus liečby jednak aby sa zorientoval v zdravotnom stave, alebo aby ju aspoň čiastočne odbremenil. Opäť prišli iba výčitky, že po návšteve sa I. vracia "rozbitý", pritom dieťa bolo šťastné, že mohlo byť s matkou. Staršie deti utekali z domu pred jeho agresivitou, matka im vybavila pobyt v rodinách svojich spolužiakov a známych. Počas dcérinej hospitalizácie na onkológii v Košiciach, (21.07. - 03.08.2022) keď mu primárka oznámila, že stav je vážny, tak k nej chodil na návštevu 3 dni za sebou, staral sa, dokúpil spodnú bielizeň a pod.. Nebohá dcéra jej dodatočne povedala, že pod rúškom modlenia ruženca od nej vymámil kódy na mobil a počítač, aby mohol kontrolovať všetky hovory, aktivity, ale hlavne financie, lebo deti od nej pýtali po 10,- Eur na bagetu, lebo im nedával ani vreckové. Keď sa otec koncom augusta 2022 pobil s najstarším synom F. tak opäť prehlásil, že sa nič nestalo a zranenie si spôsobil F. sám. Vtedy sa nebohá definitívne rozhodla a podala žiadosť o rozvod. Namietala tvrdenie žalobcu, že manželka nebola psychicky v poriadku i že nedostávala potrebné lieky.

Konštatovala, že po incidente so synom bola nebohá podrobená kamerovému výsluchu dňa 23.09.2022 za účasti nadporučíka M. N. z kriminálnej polície Prešov a následne absolvovala 12.10.2022 náročné psychologické vyšetrenie. Zotrvala na tvrdení, že splnila poslednú vôľu dcéry s tým, že od roku 2008 má v prenájme hrobové miesto na cintoríne v Spišskej Novej Vsi, kde sú uložené urny s pozostatkami jej rodičov H. O. I., zomr. v roku XXXX a D. I., zomr. v roku XXXX, ako i manžela F. G., zomr. v roku XXXX. Je zrejmé, že sa jedná o rodinné hrobové miesto, kde bude pochovaná i ona. "Prešovské deti" toto pietne miesto veľmi dobre poznajú, pri každej dlhšej návšteve K. L. B. sa tam boli spoločne pomodliť. Počas liečby nebohá nadviazala kontakty s viacerými nadáciami napr. "Pomoc a ochrana týraných žien", rehoľná sestra sa chodila k nim domov modliť, zaisťovala i starostlivosť kňaza. Posledným prianím nebohej bolo bez kvílenia a plaču rakvu uzavrieť, zaistiť kremáciu, zádušnú omšu odslúžiť v Žakovciach a urnu s popolom uložiť na cintoríne v K. L. B. k jej otcovi a k starým rodičom. S deťmi sa pomodliť, navštíviť Čokoládovňu a zazvoniť na zvone pri Mestskom úrade v Spišskej Novej Vsi. Toto prianie existuje na nahrávke z poslednej návštevy A. P. a G. O. Q. z Prešova zo dňa 28.09.2022. Urna bola dňa 30.03.2023 podľa katolíckych zvyklostí za účasti kňaza uložená do urnovej steny na cintoríne v Spišskej Novej Vsi, samozrejme bez prítomnosti žalobcu pre jeho neustále vyhrážky a obvinenia.

4. Žalobca v replike zo dňa 29.09.2023 poprel skutkové tvrdenia uvedené žalovanou. Uviedol, že nie je pravdou, že by týral alebo šikanoval svoju manželku, rovnako ako že by žil len pre svoju firmu, chodil domov z práce neskoro, kričal na deti, nezaujímal sa o ne ani o manželku. Manželku nadovšetko miloval, rovnako ako svoje deti. Priznal, že medzi ním a manželkou vznikali problémy, ale tieto vznikali až po tom, ako sa mu táto priznala k svojmu onkologickému ochoreniu, a to až v neskoršej fáze svojho ochorenia a on na ňu z lásky naliehal, aby sa liečila. Problémy a spory totiž vznikali práve z toho dôvodu, že manželka pred ním a deťmi dlhodobo tajila svoje onkologické ochorenie prsníka, ktoré ako sa neskôr dozvedel, bolo v rannom štádiu onkologického ochorenia relatívne jednoducho a dobre liečiteľné a to tak operačným zákrokom prsníka ako aj následne chemoterapiami, s vysokou šancou na vyliečenie a plnohodnotný život. Manželka sa mu priznala až v štádiu, kedy toto ochorenie nebolo liečiteľné a dosiahlo 4. štádium. V tom čase sa zmenila aj jej osobnosť, správanie, ako aj psychický stav. Začala si kupovať rôzne liečivá, doma si do pohárov a nádob striekala krv z prsníka a tieto voľne nechávala v kúpeľni, čo videli deti, chodila v domácnosti v skrvavenom tričku alebo tielku, kde jej vytekala krv z nádoru v prsníku, a toto všetko videli maloleté deti, ktoré sa z toho psychicky zrútili. Prosil, naliehal, kričal na manželku, aby sa liečila, aby išla na chemoterapiu, keď nie kvôli nemu, tak kvôli deťom, ale táto sa odmietala liečiť. Jej povaha sa zmenila, začala byť agresívnejšia, kričala na neho, vyvolávala hádky, obvinila ho z týrania, podala návrh na rozvod, pričom on tieto úkony trpel, lebo ju miloval a vedel, že to nerobí vedome, ale že zápal v tele spôsobuje postupnú otravu krvi a zmeny mozgovej štruktúry, zmenu jej osobnosti. Už to nebola tá manželka ako pred ochorením. Naviac manželka namiesto odbornej liečby začala kontaktovať rôznych ľudových liečiteľov, ktorý jej za peňažné odplatu posielali "energiu" prostredníctvom telefónu (sms správ alebo hovoru), posielali jej rôznych anjelikov alebo iné predmety, ktoré jej mali dodať silu, energiu a uzdraviť ju. Za tieto služby platila cca 300 - 400,-Eur mesačne. V jednej fáze ochorenia sa rozhodla odsťahovať k svojej matke - žalovanej do K. L. B., že tam bude postupne umierať, aby ju deti nevideli. Pre neho to bolo hrozné rozhodnutie a pre maloleté deti šok. Toto jej rozhodnutie možno s odstupom času pochopiť tak, že chcela chrániť deti. V domácnosti u žalovanej následne postupne chradla, jej stav sa zhoršoval, naďalej komunikovala s ľudovými liečiteľmi a keď už cítila, že jej stav je naozaj vážny a zomiera, akoby sa v nej prebudil ľudský pud sebazáchovy a vyhľadala odbornú pomoc vo Východoslovenskom onkologickom ústave a následne aj v Bratislave, ale všade jej lekári povedali, že prišla neskoro a že jej ochorenie je v takom terminálnom štádiu, že liečba ochorenia nie je možná a je možná len paliatívna liečba. Manželka mala brať len morfium od bolesti, čo jej podľa jeho informácií žalovaná nepodávala, teda pred smrťou musela manželka trpieť hrozným neznesiteľnými bolesťami. On nemohol k manželke chodiť ani na návštevy do bytu žalovanej v Spišskej Novej Vsi, nakoľko ho tam nevpustila. Nebol o jej smrti zo strany žalovanej vôbec informovaný. Manželka mu už niekoľko týždňov pred smrťou nedvíhala telefón. On sa musel sám v Prešove starať o 3 deti. O smrti manželky sa dozvedel tak, že našiel v poštovej schránke rodinného domu kde bývali vhodené parte s oznámením, že manželka zomrela. V deň kedy zomrela ho žalovaná ani nikto iný nekontaktoval a on ani nevedel, v ktorý deň presne zomrela. Po smrti nastali problémy ohľadne pohrebu, nakoľko žalovaná odmietala vydať telo nebohej manželky manželovi a zorganizovať pohreb a nechať ju pochovať v Prešove na cintoríne, kde žila. Opätovne konštatoval, že zorganizoval v konkatedrále sv. Mikuláša v Prešove rozlúčkovú omšu (zádušnú omšu), niečo ako pohreb, resp. requiem, kde sa zúčastnilo niekoľko sto ľudí z Prešova a okolia, nakoľko nebohá bola v Prešove známa ako umelecká maliarka, občianska aktivistka a do neskoršieho štádia ochorenia ako aktívna kresťanka a členka spoločenstva. Počas ochorenia sa však obrátila a

utiekala sa k ľudovým liečiteľom a akoby prestala veriť v Boha. K telu nebohej sa však on nedostal, pohreb pri hrobe nebol žiaden, pohrebná služba v Spišskej Novej Vsi mu odmietala vydať telo a následne po kremácii aj urnu s pozostatkami nebohej manželky s tvrdením, že ich môže vydať len objednávateľovi pohrebu, ktorým bola žalovaná. Pre neho i deti to boli veľmi ťažké chvíle. Mal za to, že by nebohá manželka mala mať riadny pohreb a mala by byť pochovaná v hrobovom mieste na cintoríne v Prešove, kde by sa on ako aj deti mohli chodiť modliť k jej hrobu, navštevovať ju a to prakticky kedykoľvek, čo je v Spišskej Novej Vsi obmedzené. V závere uviedol, že nemal žiaden záujem žalovať vlastnú svokru, chcel sa s ňou dohodnúť, aby vydala urnu manželky a aby táto bola pochovaná v Prešove. Žalovaná s ním však nekomunikuje, práve naopak ešte nabáda deti proti nemu, poza jeho chrbát im dáva peniaze a spochybňuje jeho výchovné metódy a praktiky. Podľa jeho názoru sa jedná z právneho hľadiska o špecifický, raritný a právne zaujímavý súdny spor, pričom podstatou súdneho sporu je otázka, kto má nárok na urnu s pozostatkami nebohej manželky, či je to matka nebohej alebo manžel nebohej. Zákon o pohrebníctve totiž upravuje len otázku, komu je pohrebná služba povinná vydať pozostatky nebohého s urnou po jej kremácii, avšak nerieši otázku, komu táto urna patrí a kto ju má uložiť do hrobového miesta, či matka alebo manžel, ak vznikne spor. Okrem všeobecnej teoretickej úvahy v rovine rodinných vzťahov, či je nebohej manželke bližší manžel alebo matka, je potrebné právne konštatovať, že urna je vec v právnom slova zmysle a má vlastnícky patriť niekomu, pričom podľa patrí tomu, kto si ju ako kupujúci zakúpi. Takto si však mohol kúpiť urnu aj on, avšak samotná urna bez pozostatkov nebohej nemá žiaden význam. Preto je podľa jeho názoru potrebné právne uzavrieť, komu patria pozostatky nebohého po smrti a k tomu je potrebné akademicky vyriešiť otázky či sa stáva ľudské telo po smrti človeka vecou v právnom slova zmysle, či sa stávajú pozostatky človeka po kremácii, t.j. popol, vecou v právnom slova zmysle a ak ide o vec v právnom slova zmysle, komu vlastnícky patrí táto vec, t.j. pozostatky človeka. Na základe týchto otázok, ktoré majú svoj význam, by následne pri závere, že ľudské telo alebo pozostatky po kremácii sú vecou, mala byť, per analogiam podľa zásad dedenia zo zákona podľa , táto vec vydaná deťom nebohej a manželovi nebohej (ako dedičom v 1. zákonnej skupine) a až keď týchto niet, tak rodičovi - matke nebohej (ako dedičovi v 2. zákonnej skupine). S poukazom na uvedené je zrejmé, že per analogiam by mal mať právo na vydanie pozostatkov tela nebohej manželky v tomto prípade on ako jej manžel a on by mal rozhodnúť o jej umiestnení do hrobového miesta a o tom, kde bude pochovaná. Preloženie urny (eventuálne per analogiam exhumácia) je možná len so súhlasom príslušných úradov a správcu cintorína. Konštatoval, že manželka si zaslúži večný odpočinok a pokoj, avšak on má záujem, aby nebohá manželka bola pochovaná v Prešove. Záverom opätovne uviedol, že síce sa môže javiť tento spor ako bizarný, raritný a neľudský, on však svoju manželku miloval nadovšetko, spoločne si adoptovali 3 rómske deti, ktoré napriek ťažkostiam povahy detí vychovávali s láskou a zmena správania manželky pod vplyvom ochorenia a pod vplyvom jej matky (žalovanej) neznamená, že by nechcel mať nebohú manželku pri sebe v Prešove, kde by chcel byť aj on pochovaný s ňou spoločne do ich spoločného hrobového miesta, kde možno budú následne pochované aj ich deti.

5. Žalovaná v duplike zo dňa 26.10.2023 zotrvala na svojom predchádzajúcom vyjadrení s poukazom na pripojenú žiadosť o rozvod nebohej E. C. zo dňa 05.09.2022. Uviedla, že v novembri 2022 podal žalobca na polícii 2 trestné oznámenia na jej osobu v ktorých ju obvinil z bizarných, nepravdivých a vymyslených trestných činov, ktoré si musela obhájiť. K obvineniam z podplácania detí a zasahovania do výchovy detí priznala, že ako stará mama v rámci možností vždy bude prispievať finančne vnúčatám. Teraz si žalobca vymyslel nárok na urnu nevedno z akého titulu, veď dnes aj laická verejnosť vie, že urna s popolom pozostalého je majetkom objednávateľa pohrebu. Mala podozrenie, že urnu žiada iba z toho titulu, aby mohol deti šikanovať a pod hrozbami ich nútiť "sedieť na cintoríne a v kostole 3x denne, lebo inak im nedá vreckové. Žiadala len nech už žalobca dá pokoj zosnulej manželke, nech ju nechá odpočívať v pokoji medzi svojimi blízkymi. Ona splnila dcérine posledné prianie, keď táto nechcela zomrieť v nemocnici, ale doma, po smrti zavrieť rakvu bez kvílenia a plaču, zaistiť kremáciu, zádušnú omšu v Žakovciach za prítomnosti opustených detí a urnu uložiť v urnovej stene v Sp. Novej Vsi k jej otcovi F. G. a k starým rodičom.

6. Vo veci bolo nariadené pojednávanie na deň 06.12.2020, pričom tohto sa osobne zúčastnil žalobca i jeho právny zástupca a žalovaná.

7. Žalobca v úvodnom prednese na žalobe zotrval a zároveň žiadal, aby súd pripustil do konania na žalovanej strane Mesto Spišská Nová Ves, ktorý je správcom cintorína a prenajímateľom hrobového miesta, s poukazom na skutočnosť, že hrobové miesto má žalovaná iba v prenájme.

8. Podľa , na návrh žalobcu môže súd pripustiť, aby do konania pristúpil ďalší subjekt. Súhlas toho, kto má takto do konania pristúpiť, je potrebný, ak má vystupovať na strane žalobcu.

9. V zmysle citovaného ustanovenia inštitút pristúpenia do konania je možný iba v sporovom konaní a slúži na odstránenie nedostatku vecnej legitimácie. Pojmovo pôjde o počiatočný nedostatok vecnej legitimácie, pretože ak sa vyskytla právna či iná skutočnosť znamenajúca prevod alebo prechod predmetu konania na inú osobu až v priebehu konania, aplikuje sa postup podľa ustanovenia . Okruh sporových strán by sa v priebehu konania mal meniť iba minimálne a v nevyhnutnej miere, preto je vstup ďalšej sporovej strany do konania viazaný na schválenie súdom, ktorý pri svojom rozhodovaní bude vychádzať z hľadísk hospodárnosti konania.

10. Uznesením vyhláseným priamo na pojednávaní konanom dňa 06.12.2020 za účasti oboch sporových strán súd vstup ďalšieho pasívne vecne legitimovaného subjektu do konania nepripustil, pretože žalobca tento návrh nepodal včas v rámci lehôt a úkonov, ktoré mu v konaní patrili a pribratie nového pasívne legitimovaného subjektu do konania by tak bolo nehospodárne a vyžiadalo by si odročenie nariadeného pojednávania.

11. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu i žalovanej oboznámil sa s listinnými dôkazmi a to sobášnym listom žalobcu, úmrtným listom neb. E. G. C., smútočným oznámením, návrhom na rozvod manželstva podaným neb. E. G. C. zo dňa 05.09.2022, dokladom o úhrade poplatku za nájom hrobového miesta zo dňa 01.04.2021, potvrdením o uložení urny E. G. C. do urnového miesta zo dňa 08.09.2023, potvrdením o prenájme hrobového miesta zo dňa 12.05.2011, nájomnou zmluvou o nájme hrobového miesta zo dňa 19.03.2008, fotodokumentáciou predloženou žalovanou, uznesením tunajšieho súdu sp.zn. zo dňa 16.11.2022, ako aj obsahom celého spisu a zistil tento skutkový stav:

12. Žalobca vo svojej výpovedi zotrval na svojej písomnej argumentácii. Uviedol, že sa o smrti manželky dozvedel až 5 dní po jej úmrtí, nemal možnosť vykonania pohrebu, bol opomenutý pri všetkých úkonoch po smrti manželky. Manželmi s nebohou boli necelých 20 rokov a počas manželstva si adoptovali 3 deti. Manželka si asi 5 rokov pred smrťou nahmatala v prsníku hrčku, nechodila však k lekárom, podstupovala alternatívne metódy liečenia, vážnosť choroby nepripúšťala. Postup choroby bol pomalý, hrčka rástla cca 3 roky, po troch rokoch dosahovala veľkosť vajíčka. Po 3 rokoch od výskytu hrčky a to v októbri 2020 nastal v priebehu ochorenia zlom, keď prsník manželke praskol a začala z neho krvácať. Ani následne však nechcela navštevovať lekárov, liečila svoje ochorenie iba alternatívne. Jeho upokojovala, že to má pod kontrolou ale výsledky alternatívnej liečby mu neoznamovala, resp. ho o nich neinformovala. O svojich postupoch sa radila s matkou, ktorá je lekárkou. Po prasknutí prsníka sa situácia opakovala, výtoky sa zväčšovali a to objemovo a zrýchľoval sa tento postup i časovo. V tomto období bola manželka podráždenejšia, začínala mať obavy o svoje zdravie. Výtok z prsníka bol samovoľný, čo sa prejavovalo krvavými škvrnami na šatách, na oblečení, na dlážke a pod.. Vnímala to tak, že jej z prsníka vychádza lymfa, čo je dobré, takto ho upokojovala. S odstupom času sa dozvedel, že manželka navštívila rodinného známeho, chirurga, ktorý jej chcel okamžite vybaviť liečbu na onkológii v Bratislave, manželka sa mu však už neozvala. Mala veľmi autoritatívnu povahu, nenechávala si hovoriť do svojich rozhodnutí, s každým kto jej povedal na ochorenie iný názor, okamžite zrušila kontakt. Ani jeho v tomto smere nepočúvala. Alternatívna liečba bola finančne náročná, všetko hradil on. Zdravotný stav matky sa odrazil aj na deťoch, začali byť úzkostlivé, začali mať strach o matku. Asi dva roky pred smrťou sa začala osobnostne meniť, bola podráždenejšia, viacej si presadzovala svoju vôľu, vnášala napätie do vzťahu. On bol v práci vyťažený, v manželstve sa začali prejavovať konflikty, ktoré sa týkali najmä výchovy detí. Definoval to tak, že nastala dvojkoľajná výchova, otec chce jedno, matka chce druhé. Mal pocit, že manželka sa chovala tak, akoby ho chcela vyprovokovať aby urobil nejaký úkon, pre ktorý by mohla zavolať políciu. Začala sa separovať, vzdiaľovať sa mu. V tom čas sa snažil nevnášať do manželstva napätie, preto napr. celé leto bola manželka s deťmi bez neho v Chorvátsku, kde si kúpili domček. On tam bol 2 týždne, manželka s deťmi dva mesiace. Keď prišiel do Chorvátska po deti, lebo začínal školský rok, tak manželka tam ešte týždeň ostala, zobrala si k sebe svoju mamu. Mohli spolu byť, teda mama ako lekárka videla zdravotný stav nebohej manželky. Z Chorvátska po pobyte so svojou mamou prišla manželka extrémne podráždená, vnímal to tak, že mama nebohej naštrbovala ich vzťah a brojila proti nemu. Ďalší zlom nastal v manželstve asi pred rokom, kedy do manželstva vstúpila organizácia "Návrat". Táto organizácia ich veľmi dobre poznala a organizácia navrhla, aby sa na mesiac s manželkou oddelili. Po dohode s manželkou teda odišiel na mesiac bývať inde, prenajal si

apartmán. Začali mať problémy s najmladším synom I., preto sa začal zúčastňovať terapií, na ktorých psychologička uviedla, že dieťa si uvedomuje, že prichádza o matku. Matka začala byť úzkostlivá, prestala deťom dávať hranice, čo sa najvýraznejšie prejavilo u najmladšieho syna I., začalo sa z neho stávať mocenské dieťa. V čase odlúčenia mali ísť s I. na jedno vyšetrenie do Bratislavy, prišiel domov a našiel manželku v kaluži krvi. Vtedy dal manželke dve možnosti, po prvé, že zavolá záchranku a po druhé, že si po ňu môže prísť jej mama resp. to navrhla ona, pretože v takomto stave nemohla byť doma, on sa o ňu nevedel postarať. Po vzájomnej dohode teda navrhol, že zoberie I. na 2 hodiny z domu preč, aby nevidel, keď po manželku príde jej mama. Toto sa udialo cca v strede alebo koncom novembra 2021. Od tohto momentu sa o manželku starala mama. Na jeho prekvapenie nenavštívili lekárov, lekárov navštívili až po 2 až 3 týždňoch pobytu u mamy, keď už situáciu asi nevedeli riešiť inak. Manželka postúpila sériu vyšetrení, o ktorých ho neinformovala. Bola v tak vážnom stave - pokročilom štádiu rakoviny prsníka, že ju lekári nedokázali operovať. Začala podstupovať chemoterapiu s cieľom, aby sa nádor zmenšil do stavu, aby sa operovať dal. V júni alebo v júli 2022 manželke lekári oznámili, že sa jedná už iba o paliatívnu liečbu. Počas tej doby sa liečila aj alternatívne, všetky peniaze, ktoré si manželka pýtala na liečbu aj dostala, posielal jej ich na účet. Posielal jej obmedzené peniaze, pretože o deti sa staral on, mal vedomosť o tom, že manželka chce dávať peniaze deťom, čím znižovala vážnosť jeho pozície ako otca. Ich vzťahy v období, keď bola manželka u matky neboli ideálne, navštevoval ju však vždy, keď to ona dovolila, resp. keď to dovolila jej matka. Potvrdil, že manželka podala na neho viacero návrhov na súd, o ktorých sa dozvedel až od Okresného súdu v Prešove. Po smrti manželky podal trestné oznámenia na rôznych páchateľov pre rôzne skutky. Chcel manželke zorganizovať pohreb, nechcel však vstupovať do vzťahu s matkou nebohej, preto za neho konali manželkine najlepšie kamarátky. Oni sa snažili s matkou vyjednať pohreb, teda aby uvoľnila rakvu na pohreb. Dali žiadosť na firmu, ktorá uzavrela s matkou nebohej zmluvu, že chcú byť pri preberaní urny, táto ich odkázala na matku nebohej. Len cez pohrebníctvo mu bolo matkou nebohej odkázané, že ona sa nevzdá svojho práva. Z ich rodiny sa nikto aktu uloženia urny nezúčastnil. Manželka mu nikdy nespomenula akým spôsobom chce byť pochovaná. Zorganizovali za manželku veľkú zádušnú omšu v Prešove.

13. Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že žalobca nebohú dcéru týral a to nielen psychicky, ale i fyzicky. Tento síce stále demonštruje, že má peniaze, avšak problémy, ktoré jej dcéra mala, museli riešiť cez nadáciu Návrat, problémy, ktoré vznikali v manželstve aj v súvislosti s deťmi riešili cez videohovory. To, že sa dcéra psychicky zmenila nie je pravdou. Žalobca sa pobil s najstarším synom F., preto bola dcéra podrobená kamerovému výsluchu, prišiel ju navštíviť vyšetrovateľ, vypočúval ju v domácom prostredí. Vtedy jej dcéra povedala, že definitívne so žalobcom skončila. Potvrdila, že v novembri 2021 keď bol najmladší syn dcéry I. objednaný na psychiatrické vyšetrenie do Smoleníc, žalobca našiel manželku v kaluži krvi. Vtedy jej dcéra zavolala, aby po ňu prišla, že chce isť do Spišskej a radšej umrieť u nej, ale že ona už s "B." žiť nebude. Ona sadla do auta a išla pre dcéru. Od tohto obdobia bola dcéra v jej starostlivosti. Zabezpečila jej zodpovedajúcu starostlivosť, zdravé jedlo, vitamíny. Po tom čo dcéra ku nej prišla, raz poobede ležala v posteli a povedala jej "mami, aký krásny kľud je tu, nikto na mňa nereve, nehádže po mne zubné kefky". Konštatovala, že ako rodina majú pozitívnu rodinnú anamnézu, i jej sestra umrela na tú istú diagnózu ako dcéra. Táto však bola pedant, hneď keď sa o nádore dozvedela, absolvovala liečbu lege artis, napriek tomu po 7 rokoch zomrela. Preto dcére do liečby nezasahovala, ale následne keď začala navštevovať Onkologické centrum v Košiciach ju na terapiu vozila. Žalobca sa na liečbe nijako nepodieľal a napriek tomu, že ho dcéra prosila, aby aspoň finančne prispel na lieky, hygienické potreby a pod. tento neprispel absolútne ničím. Dcéra s manželom komunikovala prostredníctvom SMS správ, alebo telefonátov. Tento jej počas telefonátov citoval state z Biblie, donekonečna opakoval niečo o dvojkoľajnosti výchovy, bolo to strašné aj pre zdravého človeka, nie to pre človeka chorého. Žalobca manželku navštevoval asi takým štýlom, že priniesol deti a deti mu samé povedali, aby hore nešiel, že zase sa s dcérou len pohádajú, takže hore nechodil. Dcére sa stav po jednej návšteve onkológie v Košiciach a to asi v septembri 2022 zhoršil. Od tohto obdobia začala byť ležiacou, nevládala prejsť ani na WC, bola plienkovaná, musela jej zabezpečiť kyslík. V tom období ju navštívil aj najstarší syn F. s priateľkou, videl už v akom je stave, stále s ňou komunikovať vedel, pekne sa s ňou porozprával a rozlúčil sa s ňou, videl že to nejde k lepšiemu. Dcéra umrela doma, kde aj umrieť chcela, prosila ju, aby ju nedala umrieť do nemocnice. V čase keď umrela zúrila corona, boli voľby, blížil sa sviatok Všetkých svätých, boli prázdniny, takže vládol veľký stres. Ona v tom čase nevedela, kde sú deti, nevedela ako im smrť matky oznámiť. Dcéra jej pred smrťou povedala, že chce aby bola vykonaná zádušná omša u farára v Žakovciach, aby sa za ňu modlili všetky opustené deti, ktoré sú tam umiestnené. Pohrebný ústav bol preplnený, takisto farský úrad bol obsadený, ona však rešpektovala dcérine prianie a dňa 30.10.2022 zorganizovala zádušnú omšu. Dcéra bola po chorobe chudučká ako

trieska, bol na ňu hrozný pohľad, preto truhlu dali zavrieť a následne išlo telo do krematória. Z pohrebnej služby jej avizovali, že žalobca chce ukradnúť pohrebnú rakvu a rovnako z krematória ju upozorňovali na to, že žalobca lieta po krematóriu a chce vydať urnu a samozrejme všetko zaplatiť. V čase keď čakala na urnu ju oslovil žalobca, že chce vydať počítač, telefón a ešte ďalšie osobné veci dcéry, bankové karty, kartičky a pod., a to do 10 dní, čo aj urobila. Rovnako mu vydala invalidný vozík dcéry, ktorý mala v pivnici. Vtedy k nej prišiel, búchal na garáž, že chce vydať urnu, predtým chcel vydať truhlu, potom zase urnu, bola z toho psychicky vyčerpaná. Chcela usporiadať ešte jednu rozlúčku a to zádušnú omšu v priamo v Spišskej Novej Vsi, pomáhali jej pri tom spolužiačky dcéry, ktoré zabezpečovali predtým dcére návštevy kňaza, ale keď sa dozvedeli, že žalobca chce ukradnúť urnu, tak sa od tohto upustilo. Dňa 30. marca 2023 bola za jej prítomnosti, prítomnosti jej sestry a švagra, kňaza, pracovníka pohrebnej služby uložená urna podľa kresťanských tradícií do ich rodinného kolumbária. Nájomná zmluva na urnové miesto bola predlžená do roku 2035. Ona úmrtie dcéry oznámila žalobcovi a deťom oznámením, ktoré poslala poštou. Skutočnosť, že sa bude konať zádušná omša v Žakovciach na parte uvedená nebola. Dcéra si sama nepriala, aby bol žalobca prítomný na jej pohrebe, prišla na to, že už nemá význam mu odpúšťať, nechcela už počúvať jeho citáty z Biblie.

14. Z úmrtného listu evidovaného v knihe úmrtí matričného úradu Spišská Nová Ves vo zväzku XX ročník XXXX na strane XX pod por. č. XXX súd zistil, že E. G. C., H. G. dňa XX.XX.XXXX zomrela. O jej úmrtí svedčí rovnako smútočné oznámenie.

15. Zo sobášneho listu manželov A. B. C. a E. G. C. súd zistil, že manželstvo bolo evidované v knihe manželstiev matričného úradu Prešov vo zväzku XX ročník XXXX na strane XXX pod por. č. XXX, pričom návrhom zo dňa 05.09.2022 podaným na Okresnom súde Prešov sa nebohá domáhala rozvodu manželstva so žalobcom.

16. Potvrdením vydaným Mestským úradom Spišská Nová Ves dňa 08.09.2023 bolo preukázané, že urna E. G. C. bola dňa 30.03.2023 uložená do urnového miesta v kolumbáriu na Starom cintoríne v sekcii č. XX, číslo hrobového miesta XX, ktorého nájomníčkou je na základe platnej Zmluvy o nájme hrobového miesta č. 370/2008 zo dňa 19.03.2008 F. G. G.. O uložení urny do rodinného urnového miesta za účasti farára svedčí pripojená fotodokumentácia.

17. Z obsahu spisu tunajšieho súdu sp.zn. , predovšetkým z uznesenia sp.zn. zo dňa 16.11.2022 bolo zistené, že návrh žalobcu na vydanie neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil povinnosť žalovanej a pohrebnej službe "K. M. - pohrebníctvo", Letná 51, Spišská Nová Ves zdržať sa vykonania pohrebu - kremácie neb. E. G. C. do rozhodnutia o určení nového obstarávateľa pohrebu bolo zamietnuté. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 06.12.2022.

18. Lustráciou v databáze súdov súd zistil, že na Okresnom súde Prešov bolo pod sp.zn. na návrh neb. E. G. C. zo dňa 05.09.2022 vedené konanie o rozvod manželstva. Tomuto konaniu predchádzali ďalšie konania rovnako vedené na Okresnom súde Prešov a to pod sp.zn. zo dňa 21.06.2022 o určenie manželského výživného a pod sp.zn. zo dňa 27.06.2022 o zrušenie BSM za trvania manželstva. Obe konania začali na návrh neb. E. G. C..

19. Podľa , žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti b)nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

20. Podľa , strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

21. Podľa , , skutkové tvrdenia strany , ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

22. Súd pri vecnom posúdení merita sporu vychádzal prioritne z ustanovenia . Toto zakotvuje jednu zo základných procesných povinností strán sporu, a to povinnosť tvrdiť. Stranu sporu zaťažuje bremeno tvrdenia, povinnosť predložiť skutkové tvrdenia pravdivo a úplne. Povinnosť tvrdiť "úplne" je logickým doplnením povinnosti tvrdiť "pravdivo". Znamená to, že strana nesmie zamlčať skutkové tvrdenia, o ktorých vie. V tejto súvislosti nie je rozhodné, či strana sporu úmyselne klamala alebo či bola presvedčená o pravdivosti toho, čo tvrdila (tvrdenia boli nepravdivé objektívne). Nesplnenie tejto povinnosti tvrdiť, resp. nesplnenie povinnosti "relevantne" tvrdiť (uviesť tvrdenia z hľadiska ich kvality pravdivé, úplné, podstatné a rozhodujúce) má pre stranu sporu procesnoprávnu sankciu v podobe prehry sporu, čo sa prejaví v meritórnom rozhodnutí veci (por. Števček, M. a kol.: . Komentár, C.H.Beck v Prahe, 2016, s. 569).

23. S bremenom tvrdenia súvisí posúdenie dôkazného bremena, ktoré je súčasťou zisťovania skutkového stavu a hodnotenia dôkazov (pozri k tomu ), avšak zahŕňa aj aplikáciu a interpretáciu hypotézy hmotnoprávnej normy, od ktorej sa odvíja rozloženie dôkazného bremena. V rámci dokazovania platí zásada, že každá strana musí uniesť bremeno ohľadom svojho tvrdenia; kto tvrdí, dokazuje. Inak povedané, účastník musí preukázať to, čo tvrdí, len potom môže súd zobrať jeho tvrdenie za základ svojho rozhodnutia. Správne rozloženie dôkazného bremena vedie k vymedzeniu zisťovaných skutočností a je nevyhnutným predpokladom pre správne uplatnenie zodpovednosti účastníka za neunesenie dôkazného bremena, a tým vedie priamo aj k obsahu výroku rozhodnutia vo veci samej. Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom je predpokladom pre úspech v spore. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie (por. Števček, M. a kol.: . Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, str. 570, 696).

24. Podľa ods. l, 2 , vlastník ma právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje., najmä sa môže domáhať vydania vecí od toho, kto mu ju neprávom zdržuje. Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.

25. Podľa , , , a o pohrebníctve, na účely tohto zákona q) pohreb je pochovanie ľudských pozostatkov alebo ľudských ostatkov, obyčajne spojený s obradom, r) spopolnenie je spálenie ľudských pozostatkov alebo ľudských ostatkov v krematóriu, t) obstarávateľ pohrebu je osoba, ktorá sa preukáže listom o prehliadke mŕtveho a štatistickým hlásením o úmrtí alebo pasom pre mŕtvolu a obstaráva pohreb, aj) poverená pohrebná služba je pohrebná služba poverená obstarávateľom pohrebu zabezpečiť činnosti podľa ..

26. Podľa o pohrebníctve, ľudské pozostatky musia byť pochované na pohrebisku alebo spopolnené.

27. Žaloba na vydanie veci je žalobou na splnenie nepeňažnej povinnosti v zmysle vyššie citovaného ustanovenia , pričom žalobca sa v tomto konaní domáha vydania urny s ostatkami (terminológia podľa o pohrebníctve) jeho neb. manželky G. C., zomrelej dňa XX.XX.XXXX.

28. Predpokladmi úspechu pri vindikačnej žalobe (žaloba na vydanie vecí) sú:

- preukázanie existencie žalobcovho vlastníckeho práva k predmetu, t.j. k veci ktorá je predmetom rei vindicatio (aktívna vecná legitimácia)

- preukázanie, že sa vec nachádza u tretej osoby (pasívna vecná legitimácia)

- preukázanie, že pasívne legitimovaná osoba zadržuje vec bez právneho dôvodu, t.j. drží ju neoprávnene. Čo sa týka existencie žalobcovho vlastníckeho práva (aktívna vecná legitimácia), toto musí preukázať samotný žalobca, pretože jeho zaťažuje dôkazné bremeno, čo predovšetkým znamená, že žalobca musí preukázať na základe akého právneho dôvodu nadobudol vlastníctvo k veci. Okrem toho žalobca musí vec zodpovedne individualizovať pomocou znakov, ktoré ju bezpečne odlíšia od podobných vecí prípadne vecí toho istého druhu. Žiadať možno iba vydanie takej veci, ktorá sa úplne zhoduje s predmetom žalobcovho vlastníctva. Ďalšími predpokladmi pre úspešné podanie vindikačnej žaloby je, že žalovaný zadržiava vec neoprávnene a má ju vo faktickej moci.

29. Prioritne sa súd zaoberal skutočnosťou, či žalobca preukázal splnenie vyššie uvedených predpokladov a je nútený konštatovať, že žalobca v tomto smere dôkazné bremeno neuniesol. Argumentoval, že vlastnícke právo k urne s ostatkami neb. manželky, ktoré sú podľa názoru súdu hnuteľnou vecou v zmysle ust. , mu ako jej pozostalému manželovi patrí, pretože napriek podanému návrhu na rozvod manželstva toto v čase úmrtia manželky trvalo. Súd však uzatvára, že iba fakt, že žalobca bol v čase smrti manželom nebohej, sám o sebe nepreukazuje jeho vlastnícke právo k urne s ostatkami manželky a teda nemôže byť predpokladom pre jeho úspech v spore.

30. Čo sa týka splnenia ďalších predpokladov pre úspech žaloby v merite veci, tak z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že manželka žalobcu E. G. C. zomrela po ťažkej chorobe dňa XX.XX.XXXX B. K. L. B. v domácom prostredí u svojej matky - žalovanej, v opatere ktorej bola takmer rok a to od 26.11.2021 až do jej smrti. Tieto skutočnosti v konaní sporné neboli. Žalovaná po smrti dcéry zabezpečila všetky úkony spojené s úmrtím človeka požadované o zdravotnej starostlivosti. Zabezpečila vykonanie prehliadky mŕtveho tela lekárom, vyhotovenie úmrtného listu príslušným matričným úradom a pod.. Následne postupom v zmysle o pohrebníctve obstarala prostredníctvom pohrebnej služby "K. M.", Spišská Nová Ves pohreb resp. kremáciu mŕtveho tela dcéry, dňa 30.10.2022 zabezpečila vykonanie zádušnej omše v Žakovciach a dňa 30.03.2023 za prítomnosti úzkeho okruhu príbuzných, kňaza a pracovníka pohrebnej služby i uloženie urny podľa kresťanských tradícií do rodinného kolumbária, v ktorom sú pochovaní predkovia nebohej. Obstarávateľkou pohrebu ako to vyplýva z vyššie uvedeného i zo zhodných tvrdení sporových strán bola bez akýchkoľvek pochybností žalovaná, takže súd konštatuje, že ani splnenie zvyšných predpokladov, teda že sa vec nachádza u žalovanej resp. u tretej osoby bez právneho dôvodu žalobca nepreukázal. Žalovaná je biologickou matkou nebohej, ktorá dcéru nie len porodila, vychovala, poskytla jej vzdelanie, ale ju i doopatrovala v ťažkej chorobe, poskytla jej adekvátnu osobnú i zdravotnú starostlivosť a útočisko až do jej smrti a to napriek tomu, že táto povinnosť vyplývajúca z ust. Zákona o rodine (funkcia vzájomnej pomoci a podpory manželov) svedčila ako manželovi práve žalobcovi. Žalovaná je vo vzťahu k nebohej osobou jej blízkou podľa ust. , na ktorý zákon o pohrebníctve odkazuje a teda bola legitímnou obstarávateľkou pohrebu dcéry a jej prináležalo rozhodnutie o umiestnení ostatkov nebohej.

31. Urna s ostatky nebohej bola dňa 30.03.2023 uložená do urnového miesta v kolumbáriu na K. R. B. K. L. B.. Ide o verejný priestor takže žalobcovi, deťom, žalovanej či iným príbuzným a známym, pokiaľ je ich záujem úprimný, nič nebráni pietne miesto za účelom spomienky na nebohú navštíviť.

32. Na základe vyššie uvedeného súd konštatuje, že nárok žalobcu na vydanie urny s ostatkami jeho neb. manželky G. C., tak ako ho tento prezentuje nebol v konaní riadne a bez akýchkoľvek pochybností preukázaný. Žalobca relevantne nepreukázal ním tvrdené skutočnosti, neprodukoval hodnoverné dôkazy z ktorých by bolo možné pre neho vyvodiť priaznivé rozhodnutie vo veci. Iba existencia manželského zväzku s nebohou nezakladá dôvod na vydanie ostatkov, pretože rovnako ako on i žalovaná má štatút blízkej osoby v zmysle ust. .

33. Vzhľadom na uvedené skutočnosti považujúc argumentáciu žalobcu za účelovú a tendenčnú a v tomto kontexte tvrdené skutočnosti za nepreukázané, súd konštatuje, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, ktoré je predpokladom pre úspech v spore, a preto bolo nutné žalobu ako nedôvodnú zamietnuť v celom rozsahu.

34. Žalovaná navrhla vykonať ako dôkaz výsluch N. H. F. H., F. A. P., F. E. C. a F. S. F. ohľadom ich vedomosti o poslednej vôli neb. E. G. C. a problémoch v manželstve žalobcu a nebohej.

35. N. H. F. H. podľa vyjadrení žalovanej v priebehu konania zomrela takže výsluch nebolo možné zrealizovať.

36. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané je vždy vecou súdu a nie strán sporu (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21.5.2009). Súd v prejednávanej veci v zmysle uvedeného nepovažoval za účelné a hospodárne vykonať dôkaz výsluchom svedkov za účelom získania informácií o poslednej

vôli nebohej a o manželských problémov žalobcu a nebohej. Súd bol toho názoru, že výpovede svedkov by vzhľadom na charakter sporu, ktorým je vydanie veci - urny ( rei vindicatio) neboli podstatné pre zistenie skutkového stavu a rozhodnutie vo veci. Mal zato, že vykonanie tohto dôkazu by bolo v konaní nadbytočné a neefektívne a preto tento návrh zamietol.

37. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

38. Podľa , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

39. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

40. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

41. O trovách konania rozhodol súd podľa úspešnosti v spore. Vzhľadom k tomu, že žalovaná mala v konaní plný úspech a súd nezistil na strane žalobcu dôvody na uplatnenie ust. by žalovanej vznikol nárok na plnú náhradu trov konania voči žalobcovi. Táto však náhradu trov konania nežiadala, preto jej súd v zmysle návrhu nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v štyroch vyhotoveniach ( , ).

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané ( a ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.