Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2C/8/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou v právnej veci žalobcu U. C., nar. X.X.XXXX, bytom F. F. č. XX, okres X. S., štátny občan SR, právne zastúpený JUDr. Vierou Komanovou, advokátkou AK so sídlom 17. novembra č. 31, Stará Ľubovňa proti žalovaným 1/ Y. P., nar. XX.X.XXXX, bytom X. S., P. XX, právne zastúpená JUDr. Mariánom Gelenekym, advokátom AK so sídlom Garbiarska 20, Stará Ľubovňa, 2/ Q. M., nar. XX.X.XXXX, bytom F. F. č. XX, okres X. S., štátny občan SR, 3/ P. M., nar. X.XX.XXXX, bytom F. F. č. XX, okres X. S., štátna občianka SR, 4/ G.. P. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. F. X. XX, štátny občan SR v konaní o určenie vlastníckeho práva vydržaním takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Žalobou doručenou súdu dňa 15.1.2009 a spresnenou na pojednávaní dňa 7.1.2010 žalobca žiadal, aby súd určil, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti - pozemku KN-C č. XXX v k.ú. F. F. o výmere 1 476m2

- orná pôda, ktorá bola vytvorená odčlenením z parcely č. XXXX/X, zapísanej v katastri nehnuteľnosti na LV č. XXX v k.ú. F. F. vedenou Správou katastra, geometrickým plánom Ing. Mlynarčíkovej č. 126/2008 zo dňa 20.8.2008 a úradne overeným Ing. Derevjaníkom zo Správy katastra v Starej Ľubovni dňa 26.8.2008.

Žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca U. C. odkúpil od P. N. a manželky P., rod. O. pozemok v k.ú. F. F. v hone H. vo výmere 0,12 ha. Jeho právny predchodca - otec túto parcelu dobromyseľne užíval od roku 1957 a ešte počas života otca túto parcelu užíval žalobca. V roku 2008 zistil, že pozemok, ktorý od roku 1957 užíval jeho už nebohý otec a neskôr on si osvedčila žalovaná Y. P., rod. L., ktorá v rozpore so zákonom a dobrými mravmi si nechala osvedčiť vlastníctvo k parcele, ktorú nikdy neužívala nielen ona, ale ani jej žiadny právny predchodca.

Naliehavý právny záujem vidí v potrebe zosúladiť dlhoročný užívací stav so zápisom do katastra nehnuteľností.

XC/X/XXXX

- X -

Žalovaná Y. P. v písomnom vyjadrení k návrhu namietala pasívnu legitimáciu na podanie predmetnej žaloby. Ďalej poprela aby spornú nehnuteľnosť užíval žalobca, predmetnú nehnuteľnosť neužíva nikto

z podielových spoluvlastníkov, ani žalobca, je zarastená a doposiaľ nikto nejavil o túto nehnuteľnosť záujem.

Na návrh žalobcu súd uznesením č.k. -58 zo dňa 28.4.2009 pripustil do konania vstup ďalších účastníkov na strane žalovaných a to žalovaného v 2. rade Q. M., žalovanú v 3. rade P. M. a žalovaného v 4. rade P. C..

Súd rozsudkom č.k. -105 zo dňa 28.1.2010 žalobu zamietol s tým, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku.

Krajský súd v Prešove na odvolanie žalobcu zrušil uvedený rozsudok z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti, pretože prvostupňový súd nevyhodnotil vykonané dôkazy a v rozsudku chýba aj právne posúdenie veci. Odvolací súd uložil prvostupňovému súdu riadne zistiť skutkový stav veci, teda logicky usporiadať jednotlivé dôkazy, z nich vyvodiť skutkové zistenia a vytvoriť skutkový nález, ktorý bude možné podriadiť po určitú právnu normu, teda vec právne posúdiť. Prvostupňový súd by teda mal zistiť, či sa žalobca domáha vlastníckeho práva na základe vydržania alebo reálnej deľby, kto konkrétne a kedy mal vlastnícke právo k reálne vyčlenenej nehnuteľnosti nadobudnúť, teda či právny predchodca žalobcu na základe reálnej deľby, alebo žalobca na základe vydržania a na základe akých právnych predpisov. Pokiaľ vlastníctvo nebolo nadobudnuté reálnou deľbou, treba zistiť, či sú splnené podmienky na vydržanie, ku ktorému dátumu a vo vzťahu ku ktorému právnemu predpisu, ako aj zistiť titul vstupu do držby u oprávneného držiteľa.

Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaniach pred aj po rozhodnutí odvolacieho súdu na podanej žalobe trvala. Uviedla, že už v roku 1957 došlo k reálnemu rozdelenie parcely, v tom roku otec žalobcu ju odkúpil od P. N. a jeho manželky. Poukázala na potvrdenie obecného úradu, že na spornú parcelu žalobca platí, daň užíva ju od roku 1995 a predtým ju užíval jeho otec od roku 1957. Trvala na tom, že sporná parcela je vytvorená z mpč. XXXX/X a nie z mpč. XXXX/X. Po rozhodnutí odvolacieho súdu uviedla, že sa domáhajú určenia vlastníckeho práva vydržaním, pretože reálnu deľbu nevedia preukázať, aj keď k nej podľa jej názoru došlo pred rokom 1957. Titulom vstupu do držby je kúpna zmluva z roku 1957. K námietke žalovanej v 1. rade a jej právneho zástupcu, že otec žalobcu nemohol nadobudnúť vlastníctvo od nevlastníka, keďže manželia N. neboli vedení ako vlastníci

sporných parciel v odvolaní uviedla, že súčasná literatúra a právna prax prelamuje prísne následky pozemnoknižnej sústavy v prospech nadobúdateľa práva mimo pozemkovej knihy a to so zreteľom na to, že takéto nadobúdania práv sú dosť časté, teda že ten, kto si na nehnuteľnosť mimo pozemkovej knihy platne nadobudol právny titul a ujal sa skutočnej držby nehnuteľnosti požíva právnu ochranu proti tomu, na koho bola nehnuteľnosť neskôr prevedená, hoci tento bol aj vpísaný do pozemkovej knihy. Podľa jej názoru bolo vykonaným dokazovaním dostatočne preukázané nadobudnutie vlastníctva k spornej parcele vydržaním.

XC/X/XXXX

- X -

Žalobca na pojednávaniach uviedol, že len žalovaná v 1.rade Y. P., si nárokuje a chce užívať nehnuteľnosť, ktorá je predmetom súdneho sporu, t.j. parcelu č. XXX podľa vytvoreného geometrického plánu.

Ďalej uviedol, že sporný pozemok v roku 1957 nadobudol jeho otec U. C. od P. N. a jeho manželky. P. N. a jeho manželka síce nie sú evidovaní v pozemkovej knihe, ale od otca vie, že v tom čase si vlastníci

v obci vymieňali pozemky a pravdepodobne aj P. N. si zamenil pozemok, ale nevedel uviesť s kým, ale určite jeho otec nadobudol pozemok, ktorý je predmetom súdneho sporu.

Právny zástupca žalovanej v 1. rade JUDr. Marián Geleneky, žiadal žalobu zamietnuť. Zdôraznil, že spornú nehnuteľnosť nadobudla žalovaná v 1. rade od svojich právnych predchodcov. Poukázal na skutočnosť, že P. N. a P., rod. O. nikdy neboli vedení ako vlastníci v pozemkovej knihe, a teda žalobca nepreukázal základnú podmienku vydržania t.j. právny titul nadobudnutie nehnuteľnosti od vlastníka. Podotkol, že podľa pozemnoknižnej vložky záp. č. XXX, ktorá obsahuje pôvodnú parcelu XXXX/X o výmere 8 848 m2 sa táto delila a z tejto parcely bola vytvorená parcela XXXX/X.

Žalovaná v 1. rade Y. P., na pojednávaní uviedla, že spornú nehnuteľnosť vlastnili jej strýkovia, ktorí ju obrábali do roku 1954-1955, potom ju darovali jej matke, ktorá ju však neobrábala, matka nehnuteľnosť nikdy nepreviedla na P. N. a jeho manželku, títo spornú nehnuteľnosť ani nikdy neužívali. V roku 1976 spornú nehnuteľnosť jej matka darovala, ona ju však nikdy neužívala. Nehnuteľnosť nie je užívaná ani v súčasnosti.

Žalovaný v 2. rade Q. M., so žalobou nesúhlasil, trval na tom aby mu zostal jeho podiel. Otca žalobcu a žalobcu videl sporný pozemok užívať.

Žalovaná v 3. rade P. M., uviedla, že chce aby jej bol zachovaný podiel ktorý odkúpili od F. v roku 1975. Žalobcu a jeho otca videla nehnuteľnosť užívať, žalovanú v 1. rade a jej matku nie.

Pôvodný žalovaný v 4. rade P. C. uviedol, že spornú nehnuteľnosť do roku 1946 užíval P., potom ju užíval F. Q., ktorý ju kúpil od P.. F. Q. nehnuteľnosť vymenil s P. N. a ten ju predal U. C.. C. v tejto lokalite nič neužívali. V obci bolo zaužívané, že občania užívali niečo iné než to čo vlastnili.

Svedok U. C., strýko žalovanej v 1. rade, uviedol, že spornú nehnuteľnosť užívali jeho rodičia, po ich smrti najstarší brat P. C., túto nehnuteľnosť užíval ešte jeho dedo. Svedok nemal vedomosť, aby pozemok bol zamenený za iný, nepamätal si, aby ho užíval N..

Svedok G. C., strýko žalovanej v 1. rade, uviedol, že do roku 1955 nehnuteľnosť užíval on s bratom, potom pripadala matke žalovanej v 1. rade.

XC/X/XXXX

- X -

Svedkyňa Y. S., svokra žalobcu, uviedla, že spornú nehnuteľnosť už čo si ona pamätá užíval otec žalobcu. Žalovanú v 1. rade ani jej matku na spornom pozemku nikdy nevidela.

Svedkyňa G. W., teta žalobcu, uviedla, že sporný pozemok nadobudol otec žalobcu v roku 1957, od toho času ho užíval a nikto si naň nenárokoval.

Svedok U. C., ujo žalobcu, taktiež potvrdil, že otec žalobcu sporný pozemok kúpil v roku 1957 a od vtedy ho užíva a užívajú ho doposiaľ.

Svedkyňa P. W., uviedla, že sporný pozemok kúpil otec žalobcu v roku 1957 a od vtedy ho užíva.

Svedkyňa P. O., uviedla, že čo si ona pamätá sporný pozemok užívali rodičia žalobcu a teraz on.

Svedkyňa Y. L., uviedla, že minimálne od roku 1963 sporný pozemok užíva otec žalobcu, žalovanú v 1. rade na spornom pozemku nikdy nevidela.

Svedok U. L., otec žalovanej v 1. rade, uviedol, že sporná nehnuteľnosť bola darovaná jeho manželke a jej súrodencov C. z USA, nehnuteľnosť do roku 1954 užívali C., potom v roku 1955-1956 on s manželkou, pretože manželke to navrhli bratia, potom ostala výlučnou vlastníčkou. Od roku 1957 pôda ostala ležať.

Svedkyňa P. F. sestra žalovanej v 1. rade uviedla, že viac ako 20 rokov sporná nehnuteľnosť nie je nikým užívaná. Potvrdenie z 28.8.2008 o platení daní z nehnuteľností bola vydaná jej neznalosťou.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a ich písomnými vyjadreniami, výsluchom svedkov U. C., G. C., Y. S., G. W., U. C., P. W., P. O., Y. L., U. L., P. F., oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov a to: výpisom listu vlastníctva LV č. XXX k.ú. F. F., vyhlásením svedkov P. C. a Y. H., rod. Q., výpisom z pozemkovej knihy záp č. XXX v k.ú. F. F., geometrickým plánom číslo vyhotoveným Ing. Oľgou Mlynarčíkovou, dňa 20.8.2008, overeným dňa 26.8.2008, číslo 506/2008, platobným výmerom Obce F. F., zápisnicou z 28.7.1957, identifikáciou parciel notárskou zápisnicou N 197/2008 z 18.8.2008, potvrdením Obce F. F. z 28.4.2009, darovacou zmluvou z čl. XX na základe čoho ustálil tento skutkový stav:

Dňa 28.7.1957 bola na MNV v F. F. spísaná zápisnica (č.l. 14 spisu), podľa ktorej P. N. a jeho manželka P., rod. O. ako predávajúci predali U. C., bytom F. F. XXX, otcovi žalobcu, pozemok v chotári F. F. v hone H. o výmere 0,12 ha. Tento pozemok kupoval kupujúci ako stavebný pozemok.

XC/X/XXXX

- X -

Od vtedy ju nerušene užíval až do svojej smrti, ale ako ornú pôdu a potom od roku 1995 ju užíval žalobca na základe neformálnej darovacej zmluvy.

Pozemky v hone H. boli zapísané v pozemkovej knihe v zápisnici č. XXX k.ú. O. - F. F. a ako vlastníci bol zapísaní 1/ U. C. ženatý s P. L. v podiele 1/4, 2/ P. C. v podiele 1/4 a 3/ P. F., rod. C., F. F. XXX v podiele 2/4.

Podľa identifikácie, ktorú predložila súdu Správa katastra v Starej Ľubovni, pozemnoknižná vložka záp. č. XXX, mpč. parcela č. XXXX/X roľa o výmere 8 848 m2, bola rozčlenená na parcely XXXX/X a XXXX/X.

Podľa LV č. XXX k.ú. F. F. parcela KN - E č. XXXX/X je v podielovom spoluvlastníctve žalovanej v 1. rade, ktorá je spoluvlastníčkou podielu 2/4, žalovaného v 2. rade, v podiele 13/64, žalovanej v 3. rade v podiele 13/64 a pôvodného žalovaného v 4 rade P. C. v podiele 6/64.

Podľa geometrického plánu overeného Správou katastra pod číslom 506/08 zo dňa 26.8 2008 nehnuteľnosť, ku ktorej sa žalobca domáha určenia vlastníckeho práva, t,j. k parcele KN C XXX v k.ú. F. F. o výmere 1 476 m2- orná pôda bola vytvorená odčlenením od pôvodnej parcely KN - E č.XXXX/ X vedenej na LV č. XXX.

Podľa návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

V zmysle citovaného zákonného ustanovenia možno uplatniť pozitívne alebo negatívne určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je. Žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že na určení právneho vzťahu alebo práva v čase rozhodovania súdu má naliehavý právny záujem. Tento záujem bude spravidla daný v prípade, ak sa nemožno domáhať priamo plnenia a ak by právne postavenie navrhovateľa bez takéhoto určenia bolo neisté.

Žalobca ako pán sporu (dominus litis) príslušnou žalobou zároveň určuje medze, v rámci ktorých súd mal poskytnúť ochranu jeho právam a právam chráneným záujmom.

Žalobca existenciu naliehavého právneho záujmu odôvodnil potrebou zosúladiť dlhoročný užívací stav so zápisom do katastra nehnuteľností.

Podľa Čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každá fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva.

Podľa , každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje.

XC/X/XXXX

- X -

Podľa § 132 ods. 1 Obč. zák. vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

Podľa § 134 ods. 1 Obč. zák. oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Podľa § 130 ods. 1 Obč. zák. ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Podľa § 868 Obč. zák pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 1992, vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 1992 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa § 872 ods. 6 Obč. zák. ak ide o vydržanie vlastníckeho práva k pozemku podľa tohto zákona, kde na základe doterajších predpisov bolo možné nadobudnúť len právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemkov, môže si oprávnená osoba započítať čas, po ktorý jej právny predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj pred účinnosťou tohto zákona.

Podľa § 115 zák. č. 141/1590 Zb. (tzv. stredný Obč. zák.) vydržaním možno nadobudnúť vlastnícke právo, ak nejde o nescudziteľné veci, ktoré sú v socialistickom vlastníctve.

Podľa § 116 ods. 1 zák. č. 141/1590 Zb. vlastnícke právo k hnuteľnej veci nadobudne, kto ju drží oprávnene () a nepretržite tri roky; ak ide o nehnuteľnú vec, je potrebná vydržacia doba desaťročná.

Predmetom konania je určenie vlastníckeho práva k parcele KN-C XXX o výmere 1 476 m2 - orná pôda k.ú. F. F., ktoré mal žalobca nadobudnúť vydržaním.

Ako už bola vyššie citovaná zákonná úprava vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona (ex lege), pri splnení zákonom požadovaných predpokladov. Prvým predpokladom je, že musí ísť o spôsobilý predmet vydržania. Druhým je, že držba musí byť oprávnená. Oprávnená držba je faktické ovládanie veci s vôľou nakladať s vecou ako so svojou, pričom držiteľ musí byť dobromyseľný v tom, že vec držiteľovi patrí. Okolnosť, z ktorej možno usudzovať dobromyseľnosť, musí v spore preukázať držiteľ veci, je to okolnosť svedčiaca o poctivosti právneho dôvodu nadobudnutia veci. Vlastník musí preukázať platný právny dôvod

XC/X/XXXX

-X-

nadobudnutia vlastníctva. Tretím a posledným predpokladom vydržania je nepretržité uplynutie zákonom stanovenej doby.

Keďže právnym následkom vydržania je nadobudnutie vlastníckeho práva priamo zo zákona (ex lege), treba pri uplatňovaní inštitútu vydržania rozlišovať jednotlivé obdobia platnosti právnej úpravy a to obdobie platnosti obyčajového práva na území Slovenska do 31. 12. 1950, ďalej obdobie platnosti od 1. 1. 1951 do 31. 3. 1964 a obdobie platnosti od od 1. 4. 1964.

Podľa obyčajového práva vlastníctvo k nehnuteľnosti nadobudol ten, kto mal nehnuteľnosť po dobu 32 rokov ako svoju pokojne v držbe. Vydržanie bolo prípustné voči každému, teda i voči spoluvlastníkovi, ak boli splnené podmienky vydržania, t.j. ak došlo k udalosti, ktorá dôvodne mohla v užívateľovi vyvolať presvedčenie, že sa stal vlastníkom aj ostatných spoluvlastníckych podielov a tieto mal príslušnú, zákonom ustanovenú dobu v držbe.

Ak však došlo medzi podielovými spoluvlastníkmi k reálnemu rozdeleniu nehnuteľnosti na samostatné časti a tieto v takom rozdelenom stave dlho užívali, došlo v zmysle rozhodnutia č. 911/1932 Úr. Zb. k zrušeniu spoluvlastníctva faktickým reálnym rozdelením nehnuteľností. Takúto dohodu strán o deľbe, prípadne o zámene týchto nehnuteľností treba považovať za dohodu nielen čo do držby, ale aj čo do vlastníckeho práva.

Podľa (-116) vlastnícke právo k nehnuteľnej veci mohol nadobudnúť ten, kto ju držal oprávnene a nepretržite po dobu desať rokov. Za oprávneného držiteľa sa považoval ten, kto so zreteľom na všetky okolností bol dobromyseľný v tom, že mu vec patrí, a to po celú vydržaciu dobu.

V nebolo vydržanie ako titul nadobudnutia vlastníctva upravené, a to až do 31.3.1983. Novelou účinnou od 1.4.1984 umožnil vydržať vec a takto k nemu získať osobné vlastníctvo. Pri pozemkoch však fyzická osoba mohla vydržať pozemok iba pre štát a mala právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemku, teda pozemok nemohol a nadobudnúť do osobného vlastníctva. Novela účinná od 1.1.1993 umožnila nadobúdať na základe vydržania aj pozemky, pričom

umožnila oprávnenej osobe započítať si čas, po ktorý jej právny predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj pred účinnosťou tohto zákona.

Podľa obyčajového práva, podľa ustanovenia č. , ako aj podľa v súčasnosti platného Obč. zák. platila a platí zásada, že kto nadobudol oprávnenú držbu od oprávneného držiteľa, mohol si započítať vydržaciu dobu predchodcu.

Žalobca a jeho právna zástupkyňa požadovali určenia vlastníckeho práva na základe vydržania. Hlavnou námietkou žalovanej v 1. rade a jej právneho zástupcu bola skutočnosť, že otec žalobcu nemohol nadobudnúť vlastníctvo od nevlastníka, pričom titul vstupu do držby, ktorým má byť zápisnica napísaná na MNV v Pustom Poli, nie je dostatočné presná, teda nie je z nej možné presne určiť, čo bolo predmetom kúpy.

XC/X/XXXX

-X-

Po vykonanom dokazovaní je zrejmé, že P. N. a jeho manželka P., rod. O. neboli vedení ako vlastníci či spoluvlastníci nehnuteľností zapísaných v pozemkovej knihe v zápisnici č. XXX k.ú. O. - F. F.. Na druhej strane tak z úradnej činnosti súdu, ako aj z výpovedí pôvodného žalovaného v 4. rade a svedkyne P. O. je súdu známe, že v tomto regióne bolo v minulosti častým javom, že ľudia uzavreli rôzne zmluvy týkajúce sa nehnuteľností (či už kúpne, darovacie alebo zámenné), ale tieto zmeny neboli zapísané do pozemkovej knihy. Uvedené je zrejmé aj zo zápisnice predloženej žalobcom, ako aj z darovacej zmluvy doloženej žalovanou v 1. rade. Ani jeden z týchto právnych úkonov nebol zapísaný do pozemkovej knihy. Súd preto v danom prípade skúmal, či sú dané podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním.

Svedkovia - rodinní príbuzní žalobcu vypovedali v priebehu konania v prospech žalobcu v tom smere, že spornú parcelu kúpil otec žalobcu v roku 1957 a od vtedy ju nerušene užíva. Naopak rodinní príbuzní žalovanej vypovedali v jej prospech v tom smere, že na spornej parcele hospodárili členovia rodiny C., pričom po vzájomnej dohode prenechali parcelu KN - E č. XXXX/X v k.ú. F. F. matke žalovanej v 1. rade, ktorá ju aj užívala. Na základe neformálnej darovacej zmluvy ju mala žalovanej v 1. rade darovať jej matka v roku 1976. Hodnovernosť týchto svedkov je čiastočne znížená ich rodinným vzťahom k niektorému z účastníkov konania, preto súd vychádzal najmä zo svedeckých výpovedí svedkov, ktorí k účastníkom nemajú žiaden vzťah (P. W., P. O., Y. L.), z písomného vyhlásenia Y. H. (čl. 6) ako aj z výpovedí žalovaných v 2. - 4. rade doplnených o poznatky získané z výpovedí ostatných svedkov.

Vyššie uvedení svedkovia, ako aj žalovaní v 2. - 4. rade vo svojich výpovediach uviedli, že spornú parcelu užíval otec žalobcu a potom žalobca. Uvedené svedkyne, ako aj pôvodný žalovaný v 4. rade, pritom boli v roku 1957 vo veku, kedy si boli schopné vnímať skutočnosti, ktoré sa dejú okolo nich (väčšina z nich mala okolo 20 a viac rokov).Žalovaní v 2. a 3. rade potvrdili užívanie spornej parcely otcom žalobcu od obdobia, kedy sa stali podielovými spoluvlastníkmi parcely KN E č. XXXX/X, t.j. od roku 1973.

Svedkovia U. C. a G. C., strýkovia žalovanej v 1. rade vo svojich výpovediach uvádzali, že spornú nehnuteľnosť užívali ich rodičia a potom najstarší brat P. C.. G. C. sa pritom nevedel vyjadriť, kto užíval spornú parcelu po roku 1957, kedy sa odsťahoval do Humenného, ani či nejaké parcely užíval niektorý N.. Uvedené výpovede súd nepovažuje za rozporné s vyššie tvrdeniami svedkov uvedených v predchádzajúcom odseku, pretože tieto preukazujú užívacie vzťahy do roku 1957. Z pozemnikžnej zápisnice č. XXX v k.ú. F. F. vyplýva, že spolu jednu polovicu v nej zapísaných nehnuteľností vlastnili U. C. ženatý s P. L. a P. C., čiže členovia rodiny C.. Podobne aj otec žalovanej v 1. rade na pojednávaní uviedol, že parcelu mali užívať do roku 1957, potom ju už neužívali. Samotná žalovaná v 1. rade vo svojej výpovedi uviedla , že spornú parcelu nikdy neužívala.

Z uvedeného súd uzavrel, že otec žalobcu užíval spornú parcelu od roku 1957 na základe kúpnej zmluvy spísanej na MNV Pusté Pole do zápisnice zo dňa 28.7.1957. Pokiaľ ide o určitosť označenia prevádzanej parcely, súd vychádzal z toho, že táto podľa názoru

XC/X/XXXX

- X -

zodpovedala špecifikácii v danom období. Keďže prevádzaná nehnuteľnosť bola označená ako roľa H., súd uzavrel, že predmetom kúpnej zmluvy z roku 1957 mala byť časť výmery role H., ktorá bola v PKV č. XXX v k.ú. O. - F. F. vedená ako mpč. XXXX/X o výmere 8 848 m2, keďže ostatné nehnuteľnosti zapísané v uvedenej PKV majúce v názve slovo „H.“ sú označené ako lúky. Pokiaľ ide o skutočnosť, že manželia N. neboli vlastníkmi prevádzanej nehnuteľnosti, súd zohľadnil jednak už spomínanú skutočnosť, že zmeny právnych vzťahov k nehnuteľnostiam neboli často zapísané do pozemkovej knihy, teda vlastnícke vzťahy bola často neprehľadné a jednak skutočnosť, že výmera prevádzanej nehnuteľnosti činila asi len 13,5 % z výmery pôvodnej parcely mpč. XXXX/X. Vychádzajúc z vymier všetkých parciel zapísaných v PKV č. XXX, ako aj jednotlivých lúk a roľe H. a zo skutočnosti, že vlastníci U. C. s manželkou a P. C. boli už roku 1957 v Amerike je veľmi pravdepodobné, že aj jednotlivé parcely s najväčšou pravdepodobnosťou užívali nejako podelené. Po účinnosti z roku 1950 takúto deľbu nemožno považovať za reálnu deľbu, ktorá by odôvodňovala vznik vlastníckeho práva, pretože toto bolo možné len za účinnosti uhorského práva. Uvedené však odôvodňuje záver o tom, že časť niektorej parcely mohla byť predmetom prevodu, či zámeny. Aj keď zámena či kúpa pozemku manželmi N. nebola preukázaná, z predloženej zápisnice spísanej na MNV v F. F. a užívania spornej nehnuteľnosti otcom žalobcu a v súčasnosti žalobcom takmer 54 rokov podľa názoru súdu možno vyvodiť, že otec žalobcu vstúpil do užívania spornej parcely v dobrej viere, že mu táto patrí. Uvedenú zmluvu súd považuje za spôsobilý titul, ktorý dôvodne vyvolal v otcovi žalobcu presvedčenie, že mu sporná parcela vlastnícky patrí.

Na základe uvedeného súd uzavrel, že otec žalobcu dobromyseľne vstúpil do držba spornej parcely a túto aj dobromyseľne užíval, čo bolo zistené výsluchom vyššie uvedených účastníkov konania a svedkov, dôkazom dobromyseľnosti je aj platenie dane z nehnuteľnosti.

K posúdeniu dobromyseľnosti súd poukazuje aj na názor NS SR vysloveného v rozhodnutí zo dňa 20.4.2011, v ktorom ako dovolací súd riešil problematiku vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré mal právny predchodca žalobcu začať užívať v roku 1957 a v ktorom NS SR uviedol, že „dobromyseľnosť musí byť posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychický stav, o jeho vnútorné presvedčenie, ktoré sa prejavuje aj navonok, a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje za vlastníka veci. Medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby veci, patrí aj okolnosť, ako vec nadobudol - či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva. O dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide pritom o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať. Omyl môže byť nielen

XC/X/XXXX

- XX -

skutkový, ale aj právny. Právny omyl spočíva v neznalosti alebo v neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho posúdenia právnych

dôsledkov právnych skutočností. Vzhľadom na všeobecne (aj v oblasti súkromného práva) uznanú zásadu ignorantia iuris non excusat (neznalosť zákona neospravedlňuje), vyplývajúcu zo samotnej podstaty práva, právny omyl držiteľa, vychádzajúci z neznalosti ustanovení práva, môže byť ospravedlniteľný len výnimočne. O takúto výnimočnosť okolností, za ktorých môže byť aj právny omyl ospravedlniteľný, môže ísť napr. vtedy, keď omyl bol vyvolaný aj konaním štátnym orgánom, pretože držiteľ mohol dôvodne predpokladať, že štátne orgány poznajú právo.

K vyššie uvedenému dovolací súd dodáva, že pri posudzovaní dobromyseľnosti držby nemožno opomenúť, že v čase, kedy sa právny predchodca navrhovateľa ujal držby (nič nenasvedčuje tomu, že by J. J. sporný pozemok iba “fakticky zabral“), bola závažným spôsobom narušená stabilita vlastníckych vzťahov, neboli uznávané všetky princípy súkromného práva, právna úprava vlastníckych vzťahov bola neprehľadná, a v neposlednom rade, že národné výbory mali široké faktické i zákonné oprávnenia zasahovať do vlastníckych vzťahov (podľa o prevodoch nehnuteľností a o nájmoch poľnohospodárskej a lesnej pôdy sa na účinnosť každej zmluvy o prevode nehnuteľností vyžadoval súhlas príslušného okresného národného výboru).“

Pokiaľ ide o dobu potrebnú k vydržaniu, táto uplynula otcovi žalobcu k 1.1.1992 v zmysle citovaného ustanovenia Obč. v spojení s jeho prechodnými ustanoveniami a . Otec žalobcu vstúpil do užívania parcely v roku 1957. Do účinnosti Obč. , t.j. do 1.4.1964, neubehla Za účinnosti tohto nového táto lehota mohla pokračovať od 1.4.1983. Do 1.1.1992 teda uplatnila právnemu predchodcovi žalobcu 10 ročná lehota potrebná na vydržanie (vyše 6 rokov za účinnosti stredného a 8 rokov a 3 mesiace od 1.4.1983).

Pokiaľ ide o námietky právneho zástupcu žalovanej v 1. rade týkajúcej sa výmery spornej parcely, kúpnou zmluvou bola predávaná parcela o výmere 0,12 ha, čiže 1 200 m2, pričom žalobca sa domáha určenia vlastníctva k parcele o výmere 1 476m2. Je teda pravdou, že ide o niečo väčšiu výmeru, je však potrebné pripomenúť, že výmery v pozemkových knihách nie sú záväzné, pričom vzhľadom na spôsob zameriavania parciel v minulosti vyššie uvedený rozdiel je podľa názoru súdu akceptovateľný.

Na základe uvedeného možno ustáliť, že otec žalobcu nadobudol vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti vydržaním ku dňu 01.01.1992.

Žalobca ďalej tvrdí, že spornú nehnuteľnosť nadobudol od otca neformálnou darovacou zmluvou a za jeho života ju začal užívať ( čl. 116 spisu), podľa návrhu ju užíva od jeho smrti, podľa výpovede čl. 99 spisu ju užíva od roku 1995. Z uvedených rozporných výpovedí možno jednoznačne dedukovať, že k uzatvoreniu prípadnej neformálnej darovacej zmluvy došlo po 01.01.1992, t.j. za účinnosti súčasného .

XC/X/XXXX

- XX -

Podľa súčasne platného zmluvy o prevode nehnuteľnosti musia mať písomnú formu ( Obč. zák.) inak sú absolútne neplatné ( Obč. zák.). Poukazujúc na vyššie citované rozhodnutie NS SR sp. zn. zo dňa 20.4.2011, ale aj iné rozhodnutia napr. NS ČR sp. zn. zo dňa 10.10.2002,

súd má za to, že žalobca nebol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že je vlastníkom spornej nehnuteľnosti, aj keď subjektívne mohol byť presvedčený o svojom vlastníctve.

Platný , nedeklaruje zásadu, že neznalosť zákona ospravedlňuje, ani nestanoví pre oprávneného držiteľa výnimku z tejto zásady, pokiaľ ide o ospravedlniteľný omyl. Požiadavka písomnej formy zmluvy o prevode vlastníctva je v jasne a jednoznačne vymedzená. Omyl vychádzajúci z neznalosti jednoznačne formulovaného ustanovenia platného v dobe, kedy sa držiteľ (žalobca) ujal držby, ospravedlniteľný nie je. Naviac keď jeho otec už v roku 1957 písomnú formu aj keď nie perfektnú dodržal.

Vzhľadom na uvedené súd uzavrel, že síce otec žalobcu za svojho života nadobudol vlastníctvo k spornej nehnuteľnosti vydržaním, avšak žalobca so zreteľom na všetky okolností nebol dobromyseľný, teda nesplnil jednu z podmienok nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Rozhodnutie o trovách konania v zmysle súd ponechal na čas po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti rozhodnutiu, ktorého smeruje.

1. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach § 42 ods. 3/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeru, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

2. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadam uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zmenám,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené / § 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

XC/X/XXXX

- XX -

3. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona: ak ide o rozhodnutie o výchovu maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.