Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_61Cb-187-2010.pdf
PDF · 171.5 KB
Case nature
Area
Subarea
61Cb/187/2010
Rozhodnutie
Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred samosudcom JUDr. Mariánom Blahom v právnej veci žalobcu I.B. Š., L.. XX. XX. XXXX, trvale bytom B. XX, XXX XX J. J., štátny občan SR, právne zast. Mgr. Henrich Schindler, advokát, Skuteckého 30, 974 01 Banská Bystrica a vedľajšieho účastníka na strane žalobcu Železiarne Podbrezová a.s., so sídlom Kolkáreň 35, 976 81 Podbrezová, IČO: 31 562 141, právne zast. Mgr. Jiří Budinský, advokát, so sídlom DEDÁK & PARTNERS, s.r.o., Mlynské nivy 45, 821 09 Bratislava proti žalovanej Y. C., L.. XX. XX. XXXX, trvale bytom Č. X, XXX XX D., štátny občan SR, právne zast. JUDr. Adriana Čebík, advokát, Šuňavcova 1, 831 02 Bratislava, o vydanie veci a o vzájomnom návrhu žalovanej, takto
rozhodol:
Žalovaná je p o v i n n á vydať žalobcovi listinné cenné papiere znejúce na meno vydané emitentom Železiarne Podbrezová a.s., so sídlom Kolkáreň 35, 976 81 Podbrezová, IČO: 31 562 141, s číselným označením 1715607 až 1715726 a s číselným označením 1872925 až 1872930 v menovitej hodnote jednej akcie 34 Eur oproti povinnosti žalobcu zaplatiť žalovanej sumu 4 410 Eur, to všetko do 10 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaná je p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 2 120,14 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu Mgr. Henricha Schindlera, vedeného vo E., S..D.., variabilný symbol: XXXXXX, č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd n e p r i z n á v a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalobcu právo na náhradu trov tohto konania.
Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanej trovy konania zo vzájomného návrhu vo výške 1 447,84 Eur na účet právnej zástupkyne žalovanej JUDr. Adriana Čebík, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť súdny poplatok zo vzájomného návrhu vo výške 264,50 Eur na účet Okresného súdu Banská Bystrica, vedený v Š. G. D., č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, variabilný symbol: XXXXXXXXXX, do 10 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa svojou žalobou domáhal vydania rozsudku, ktorým mal súd žalovanú zaviazať na vydanie žalobcovi listinných cenných papierov znejúcich na meno vydané emitentom Železiarne Podbrezová a.s., so sídlom Kolkáreň 35, 976 81 Podbrezová, IČO: 31 562 141 s číselným označením 1715607 až 1715726 a s číselným označením 1872925 až 1872930 v menovitej hodnote jednej akcie 34 Eur. Svoj nárok žalobca odôvodnil tým, že je majiteľom vyššie uvedených 126 listinných cenných papierov uvedeného emitenta, pričom dňa 25. 06. 2010 uzavrel so žalovanou Zmluvu o kúpe cenných papierov, tak ako sú identifikované vyššie, za celkovú cenu 4 410 Eur. Po podpise zmluvy boli uvedené listinné cenné papiere odovzdané žalovanej. V zmysle dohodnutých zmluvných podmienok podľa čl. VI uvedenej zmluvy došlo medzi žalobcom a žalovanou k dohode o požiadanie emitenta, t. j. spoločnosti Železiarne Podbrezová a.s., o udelenie predchádzajúceho súhlasu k prevodu akcií na žalovanú. Predstavenstvo spoločnosti Železiarne Podbrezová a.s., t. j. vedľajšieho účastníka na strane žalobcu, listom zo dňa 09. 08. 2010 oznámilo žalobcovi, že súhlas s prevodom akcií neudeľuje podľa čl. IV ods. 14 písm. i/ stanov spoločnosti. Po dourčení uvedeného oznámenia o neudelení súhlasu s prevodom akcií žalobca listom zo dňa 20. 08. 2010 odstúpil od Zmluvy o kúpe cenných papierov a vyzval žalovanú na vrátenie listinných cenných papierov do 31. 08. 2010. Žalovaná s takýmto postupom nesúhlasila, čo vyjadrila aj v podaní zo dňa 26. 08. 2010. Dňa 02. 09. 2010 žalobca opätovne vyzval žalovanú na akceptovanie odstúpenia od zmluvy a na vydanie listinných cenných papierov, pričom na túto výzvu žalovaná nereagovala. Podľa tvrdenia žalobcu, tým, že nedošlo k udeleniu súhlasu na prevod akcií podľa stanov vedľajšieho účastníka a z dôvodu odstúpenia od Zmluvy o kúpe cenných papierov, t. j. došlo k zániku Zmluvy o kúpe cenných papierov, vznikol žalobcovi nárok na vrátenie listinných akcií, ktoré boli odovzdané žalovanej, čo žalovaná napriek viacerým výzvam neuskutočnila. Z uvedených dôvodov sa preto žalobca od žalovanej domáhal vydania vyššie uvedených akcií.
Žalovaná žiadala v celom rozsahu žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Žalovaná poukazovala na skutočnosť, že citované ustanovenie stanov vedľajšieho účastníka v čl. IV ods. 14 písm. i/ stanov, ktoré obsahuje dôvod odmietnutia súhlasu s prevodom akcií, na ktoré sa odvolávalo predstavenstvo vedľajšieho účastníka na strane žalobcu v liste zo dňa 09. 08. 2010 (čl. IV ods. 14 písm. i/ „ak existuje podozrenie, že prevod akcií spoločnosti, ktorých sa týka žiadosť o udelenie predchádzajúceho súhlasu akcií spoločnosti, by mal za cieľ alebo by mohol mať za následok poškodenie práv alebo majetku spoločnosti alebo niektorého z jej akcionárov, spoločnosť môže odmietnuť udeliť súhlas“), je neplatným ustanovením stanov vzhľadom na ich neurčitosť a nejasnosť a vzhľadom na takto neplatné ustanovenie o dôvode odmietnutia súhlasu s prevodom akcií, potom predstavenstvo vedľajšieho účastníka na strane žalobcu nemohlo platne odmietnuť udelenie súhlasu. Podľa tvrdenia žalovanej treba preto vychádzať z fikcie ustanovenia § 156 ods. 9 Obchodného zákonníka, t. j. vychádzať z predpokladu nevydania rozhodnutia príslušného orgánu v zákonom určených lehotách s odkazom na lehoty upravené v stanovách, t. j. treba vychádzať z domnienky nevydania rozhodnutia o žiadosti o udelenie súhlasu, s ktorým dôsledkom je v zmysle § 156 ods. 9 spojený vznik zákonnej domnienky o udelení súhlasu. Podľa tvrdenia žalovanej preto na základe neplatného určenia dôvodu na odmietnutie súhlasu s prevodom akcií podľa čl. IV ods. 14 písm. i/ stanov vedľajšieho účastníka na strane žalobcu tento nemohol platne odmietnuť udelenie súhlasu a je potrebné vychádzať zo zákonnej fikcie nerozhodnutia príslušného orgánu o odmietnutí udelenia súhlasu, t. j. ako keby súhlas bol daný podľa zákonnej domnienky § 156 ods. 9 Obchodného zákonníka. Podľa tvrdenia žalovanej boli teda splnené zákonné podmienky na udelenie súhlasu (fikcia udelenia súhlasu podľa § 156 ods. 9 Obchodného zákonníka) a preto odstúpenie od Zmluvy o kúpe cenných papierov zo strany žalobcu je právne irelevantné, nevyvolávajúce žiadne účinky, t. j. zániku Zmluvy o kúpe cenných papierov, a žalobcovi preto nevznikol nárok na vydanie akcií.
Dňa 14. 02. 2011 bolo doručené tunajšiemu súdu oznámenie vedľajšieho účastníka na strane žalobcu o vstupe do konania, s ktorého vstupom do konania žalovaná nesúhlasila podľa jej vyjadrenia v spise na č. l. 102 a nasl., a súd preto vzhľadom na námietky žalovanej rozhodol uznesením o pripustení vstupu vedľajšieho účastníka do konania na strane žalobcu, a to uznesením č. k. 61Cb 187/2010-119 zo dňa 21. 04. 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14. 05. 2011.
Žalovaná podaním zo dňa 12. 09. 2011 (v spise na č. l. 183 - 185) podala vzájomný návrh, v rámci ktorého sa domáhala vydania rozhodnutia, že za predpokladu preukázania, že žalovaná je povinná vydať uvedené akcie žalobcovi, žiadala žalovaná zaviazať žalobcu na vrátenie zaplatenej kúpnej ceny, t. j. vo výške 4 410 Eur oproti povinnosti vydania hromadnej listinnej akcie. Toto podanie žalovanej podľa obsahu súd posúdil ako vzájomný návrh žalovanej voči žalobcovi, a to v časti uplatneného nároku žalovanej voči žalobcovi vrátenia kúpnej ceny 4 410 Eur oproti povinnosti vydania akcií žalovanej v prospech žalobcu.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedka I. Š., oboznámením sa s výpisom z obchodného registra vedľajšieho účastníka na strane žalobcu, so stanovami vedľajšieho účastníka na strane žalobcu, s výpisom z účtu majiteľa cenných papierov v spise na č. l. 19 a 20, s kópiou Zmluvy o cenných papieroch zo dňa 25. 06. 2010 v spise na č. l. 21 a 22, s písomným oznámením vedľajšieho účastníka na strane žalobcu zo dňa 09. 08. 2010, s písomným odstúpením od Zmluvy o kúpe cenných papierov zo dňa 20. 08. 2010, s písomným vyjadrením žalovanej zo dňa 26. 08. 2010, s písomným vyjadrením žalobcu zo dňa 02. 09. 2010, s písomnou výzvou žalobcu zo dňa 20. 09. 2010 a s kópiou doručenky o prevzatí tejto výzvy žalovanou v spise na č. l. 30, s odporom žalovanej proti rozkazu na plnenie zo dňa 17. 12. 2010, s hromadnou akciou v počte 120 v spise na č. l. 48, v počte 6 v spise na č. l. 49, s písomnou žiadosťou o udelenie predchádzajúceho súhlasu predstavenstva vedľajšieho účastníka na strane žalobcu s prevodom akcií zo dňa 25. 06. 2010, s originálom Zmluvy o kúpe cenných papierov a odstúpením od zmluvy vrátane podacieho lístku v prílohovej obálke na č. l. 78, s písomným vyjadrením vedľajšieho účastníka konania zo dňa 14. 02. 2011, s výpisom uznesenia predstavenstva vedľajšieho účastníka na strane žalobcu zo dňa 02. 08. 2010, s protokolom č. 115 k uvedenému uzneseniu predstavenstva vedľajšieho účastníka v spise na č. l. 84 - 86, s protokolom č. 114 v spise na č. l. 87, s prezenčnou listinou zo zasadnutia predstavenstva vedľajšieho účastníka v spise na č. l. 88, s písomným oznámením vedľajšieho účastníka o vstupe do konania zo dňa 14. 02. 2011, s písomným vyjadrením vedľajšieho účastníka zo dňa 29. 11. 2010, s písomným vyjadrením žalobcu zo dňa 09. 03. 2011, s písomným vyjadrením žalovanej v spise na č. l. 102 - 105, s kópiou Zmluvy o kúpe cenných papierov v spise na č. l. 111 - 112, s písomným vyjadrením žalobcu zo dňa 06. 04. 2011, s písomným vyjadrením vedľajšieho účastníka konania zo dňa 06. 04. 2011, s písomným vyjadrením vedľajšieho účastníka konania zo dňa 06. 07. 2011, s oznámením burzy cenných papierov o skončení obchodovania s akciami zo dňa 09. 05. 2007, so žiadosťou vedľajšieho účastníka konania o zrušenie registrácie emisie zaknihovaných akcií zo dňa 14. 05. 2007, s písomným dokladom o zrušení emisie cenných papierov Centrálnym depozitárom cenných papierov SR zo dňa 15. 06. 2007 v spise na č. l. 148, s oznámením žalovanej zo dňa 15. 11. 2010, s písomným vyjadrením žalovanej zo dňa 15. 07. 2010, s overenou kópiou Zmluvy o prevode cenných papierov v spise na č. l. 152 a 153, s overenou kópiou hromadných listinných akcií na meno vrátane ich rubopisov v spise na č. l. 154 a 155, s obsahom rozhodnutia 5 Cz 102/65, ÚS IV. ÚS 37/2011, s obsahom rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 19Cbs 46/2004, s obsahom rozsudku Krajského súdu v Nitre sp. zn. 26Cob 62/2007, s obsahom rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29Odo 442/2004, s kópiou zverejnenej inzercie žalovanou na predaj akcií v deň 25. 06. 2010 v spise na č. l. 179 - 182, s písomným vyjadrením žalovanej zo dňa 12. 09. 2011, s obsahom rozhodnutia Vrchného súdu Praha sp. zn. 7Cmo 530/2008, s výsledkami hospodárenia vedľajšieho účastníka na strane žalobcu za rok 2007, za rok 2009, s písomným vyjadrením žalovanej zo dňa 21. 09. 2011, so splnomocenstvom žalovanej udeleného I. Š. v spise na č. l. 233, s písomným vyjadrením žalovanej zo dňa 26. 08. 2010, s písomným vyjadrením žalobcu zo dňa 07. 10. 2011, s písomným vyjadrením žalovanej zo dňa 27. 10. 2011, s kópiou príhovoru predsedu predstavenstva vedľajšieho účastníka na strane žalobcu v spise na č. l. 256, so správou predstavenstva vedľajšieho účastníka na strane žalobcu v spise na č. l. 257 - 259, so zakladateľskou listinou vedľajšieho účastníka na strane žalobcu a zistil nasledovný skutkový stav:
Žalobca je majiteľom listinných cenných papierov - akcií znejúcich na meno vydaných emitentom Železiarne Podbrezová a.s., so sídlom Kolkáreň 35, 976 81 Podbrezová, IČO: 31 562 141, s číselným označením akcií 1715607 až 1715726 a s číselným označením 1872925 až 1872930 v menovitej hodnote jednej akcie 34 Eur, t. j. je majiteľom celkovo 126 akcií, tak ako to vyplýva z výpisu z účtu majiteľa cenných papierov žalobcu v spise na č. l. 19 - 20 a s kópií hromadných akcií v spise na č. l. 48 a 49. Táto skutočnosť sporná medzi účastníkmi konania nebola. Žalovaná zabezpečila zverejnenie inzercie v periodiku - Regionálne noviny - BYSTRICKO BREZNIANSKO v č. 24 zo dňa 18. 06. 2006 ako oznam o poslednej možnosti predať všetky akcie - cenné papiere bez poplatku a v hotovosti okrem iného aj emitenta Železiarne Podbrezová a.s. za maximálnu cenu 40 Eur (v spise na č. l. 180 - 182). Okrem iného žalovaná zabezpečila rozširovanie informácií, a to letákov o poslednej možnosti predať akcie - cenné papiere okrem iného aj emitenta Železiarne Podbrezová a.s. za minimálnu cenu 30 Eur a maximálnu cenu 40 Eur, ktoré boli distribuované vhádzaním týchto letákov do schránok, tak ako to vyplýva v spise na č. l. 179. Na základe takýchto zverejnených informácií o možnosti predaja akcií okrem iného aj emitenta Železiarne Podbrezová a.s. žalobca prejavil záujem na predaj uvedených akcií a dostavil sa vo zverejnenom čase do oznámeného miesta v deň 25. 06. 2010 za účelom prevodu vyššie uvedených 126 kusov listinných akcií spoločnosti Železiarne Podbrezová a.s. Podľa tvrdenia žalobcu, ako aj žalovanej, Zmluvu o kúpe cenných papierov v mene žalovanej mal podpisovať jej zástupca Juraj Švec. Žalovaná pôvodne potvrdila tvrdenie žalobcu o tom, že v jej mene mal uvedenú zmluvu podpisovať jej zástupca I. Š. na základe udeleného plnomocenstva. Následne v priebehu konania žalovaná uvádzala, že takáto plná moc ňou vystavená pre I. Š. nebola realizovaná, pričom vo svojom podaní zo dňa 21. 09. 2011 opätovne tvrdila, že v jej mene podpisoval zmluvu so žalobcom I. Š. a zároveň predložila aj kópiu plnomocenstva udeleného v prospech I. Š., tak ako je v kópii uvedené plnomocenstvo v spise na č. l. 233, a to zo dňa 21. 06. 2010. Svedok Juraj Švec vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 14. 11. 2011 potvrdil v spise na č. l. 282 vystavenie uvedeného plnomocenstva k dátumu tak, ako je uvedené na tomto plnomocenstve, t. j. k dátumu 21. 06. 2010. Podľa tvrdenia žalobcu spôsob podpisovania tejto Zmluvy o kúpe cenných papierov prebiehal tak, že žalobcom bolo podpísané jedno vyhotovenie Zmluvy o kúpe cenných papierov s jeho overeným podpisom, ktoré vyhotovenie zmluvy s podpisom žalobcu bolo odovzdané zástupcovi žalovanej I. Š. a druhé vyhotovenie Zmluvy o kúpe cenných papierov malo byť podpísané zástupcom žalovanej I. Š. a s jeho podpisom malo byť toto vyhotovenie zmluvy odovzdané žalobcovi. Znamená to, že v okamihu podpisovania uvedených dvoch vyhotovení Zmluvy o kúpe cenných papierov obsahovalo jedno vyhotovenie overený podpis žalobcu, ktoré vyhotovenie bolo dané k dispozícii zástupcovi žalovanej I. Š. a druhé vyhotovenie kúpnej zmluvy bolo podpísané I. Š. a bolo dané k dispozícii žalobcovi. Tomuto spôsobu podpisovania zmluvy nasvedčuje kópia Zmluvy o cenných papieroch predložená žalobcom v spise na č. l. 21 - 22 a v origináli v prílohovej obálke na č. l. 78. Na výzvu súdu žalovaná predložila vyššie uvedené druhé vyhotovenie Zmluvy o kúpe cenných papierov (v spise na č. l. 111 a 112), z ktorého vyplýva podpis žalobcu, tak ako to tvrdil žalobca na strane predávajúceho a zároveň z tejto kópie vyplýva podpis priamo žalovanej, t. j. Y. C.. Na otázku súdu, prečo jedno vyhotovenie zmluvy za kupujúceho je podpísané I. Š. (v origináli na č. l. 78) a druhé vyhotovenie zmluvy je podpísané priamo žalovanou (v spise na č. l. 111 p. v.), svedok I. Š. uviedol, že po podpise zmluvy žalobcom a po overení jeho podpisu toto vyhotovenie zmluvy, ktoré malo ostať pre žalovanú, zástupca I. Š. nepodpisoval, ale ho odosielal priamo žalovanej Y. C., ktorá zrejme dodatočne podpísala svojím menom uvedené druhé vyhotovenie Zmluvy o kúpe cenných papierov. Podľa tvrdenia žalobcu, zmluva s podpisom priamo žalovanej Y. C. nebola doručená následne žalobcovi. V zmysle § 30 ods. 3 Zákona č. 566/2001 Z. z., na zmluvu o kúpe listinného cenného papiera sa vyžaduje zo zákona písomná forma. Súd má v konaní preukázané udelenie písomného plnomocenstva žalovanej ako nadobúdateľky pre svedka I. Š., ktorý potvrdil aj datovanie vystavenej plnej moci na uvedený úkon uzavretia Zmluvy o kúpe cenných papieroch, pričom zároveň má súd preukázané, že uvedená osoba splnomocnená za žalovanú podpísala v jednom vyhotovení uvedenú zmluvu, ktorú v jednom vyhotovení odovzdala žalobcovi a zároveň má súd preukázané, že žalobca v písomnej podobe s overeným podpisom podpísal uvedenú zmluvu a takto ním podpísané vyhotovenie zmluvy žalobca prenechal žalovanej a v jej mene konajúcemu zástupcovi I. Š.. Keďže sa jednalo o zmluvu uzatváranú medzi prítomnými osobami, má súd v konaní preukázaný zhodný prejav vôle pri jednaní a podpisovaní kúpnej zmluvy obidvoma účastníkmi zmluvného vzťahu, pričom Zákon o cenných papieroch, ani Obchodný zákonník nevyžaduje, aby písomné prejavy vôle účastníkov zmluvného vzťahu boli na tej istej listine (na rozdiel od zmluvy o prevode nehnuteľností podľa § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Súd má preto preukázané, že došlo k zhodnému písomnému prejavu vôle obidvoch účastníkov konania vyššie uvedeným spôsobom podpísania Zmluvy o kúpe cenných papierov v deň 25. 06. 2010, tak ako bolo uvedené vyššie. Predmetom uvedenej Zmluvy o kúpe cenných papierov bol prevod 126 kusov akcií, ktorých majiteľom bol žalobca v prospech žalovanej ako nadobúdateľky za cenu jednej akcie 35 Eur v celkovej sume 4 410 Eur. Podľa čl. VI uvedenej Zmluvy o kúpe cenných papierov, k prevodu listinných cenných papierov malo dôjsť vyznačením rubopisu na cennom papieri a jeho následným odovzdaním kupujúcemu. Podľa čl. VI ods. 2 uvedenej Zmluvy o kúpe cenných papierov žalobca požiadal emitenta, t. j. spoločnosť Železiarne Podbrezová a.s. (vedľajší účastník na strane žalobcu) o udelenie predchádzajúceho súhlasu k prevodu akcií na žalovanú. Podľa čl. VII uvedenej Zmluvy o kúpe cenných papierov splnomocnil žalobca žalovanú na uskutočnenie právnych a iných úkonov potrebných na vykonanie prevodu cenných papierov so žalobcu na žalovanú, a to najmä, nie však výlučne, aby žalovaná ako kupujúca v mene žalobcu ako predávajúceho vyznačila a podpísala na cennom papieri rubopis v prospech kupujúceho ako nadobúdateľa cenných papierov. Zároveň v poslednej vete uvedenej zmluvy bolo dohodnuté, že zmluva je platná okamihom podpísania zmluvnými stranami a účinná udelením súhlasu k prevodu. Pri podpise uvedenej zmluvy zároveň žalobca odovzdal zástupcovi žalovanej aj uvedené hromadné akcie vydané v listinnej podobe, tak ako ich kópia je uvedená v spise na č. l. 48 a 49, ktorá skutočnosť sporná medzi účastníkmi konania nebola. V súlade s dohodnutými podmienkami žalobca vyplnil a podpísal žiadosť o udelenie predchádzajúceho súhlasu predstavenstva emitenta - Železiarne Podbrezová a. s. s prevodom akcií dňa 25. 06. 2010 (v spise na č. l. 69). Po doručení uvedenej žiadosti emitentovi, predstavenstvo vedľajšieho účastníka - Železiarne Podbrezová a.s. dňa 02. 08. 2010 rozhodlo o neudelení súhlasu žalobcovi s prevodom akcií na žalovanú Y. C., tak ako to vyplýva z výpisu uznesenia predstavenstva vedľajšieho účastníka na strane žalobcu zo dňa 02. 08. 2010 (v spise na č. l. 83) a protokolu č. 115 pod poradovým č. 398, pričom zároveň bola predložená aj prezenčná listina o osobách členov predstavenstva prítomných pri vydaní uvedeného rozhodnutia o neudelení súhlasu na prevod akcií. Ako dôvod neudelenia súhlasu s prevodom uvedených akcií predstavenstvo vedľajšieho účastníka na strane žalobcu uviedlo ustanovenie čl. IV ods. 14 písm. i/ stanov vedľajšieho účastníka, t. j. že existuje podozrenie, že prevod akcií spoločnosti, ktorých sa týka žiadosť o udelenie predchádzajúceho súhlasu, by mal za cieľ alebo mohol mať za následok poškodenie práv alebo majetku spoločnosti alebo niektorého z jej akcionárov. Oznámenie o neudelení súhlasu s prevodom akcií realizovalo predstavenstvo žalobcovi v písomnej podobe dňa 09. 08. 2010 (v spise na č. l. 23) vrátane oznámenia o dôvode neudelenia súhlasu a zároveň bol žalobca ako akcionár emitenta poučený o práve uplatniť voči vedľajšiemu účastníkovi predaj akcií za cenu 72,39 Eur za jednu akciu. Po doručení tohto oznámenia o neudelení súhlasu na prevod akcií, žalobca dňa 20. 08. 2010 písomne doručil žalovanej odstúpenie od zmluvy (doklad o odoslaní odstúpenia v spise na č. l. 24 p. v. zo dňa 23. 08. 2010), a to z dôvodu neudelenia súhlasu na prevod akcií predstavenstvom vedľajšieho účastníka na strane žalobcu. Zároveň v písomnom odstúpení od zmluvy vyzval žalobca žalovanú na vrátenie vydaných listinných cenných papierov najneskôr do 31. 08.2010. Žalovaná reagovala na odstúpenie od zmluvy dňa 26. 08. 2010, v ktorom podaní oznamovala žalobcovi, že nesúhlasí s odstúpením od zmluvy, nakoľko predstavenstvo Železiarní Podbrezová a.s. ako emitenta nebolo oprávnené neudeliť súhlas s prevodom akcií vzhľadom k tomu, že predstavenstvo pri neudelení súhlasu nedôvodne a bez uvedenia konkrétneho dôvodu obvinilo žalovanú z existencie podozrenia, že prevod akcií by mal alebo by mohol mať za následok poškodenie práv alebo majetku spoločnosti alebo niektorého z jej akcionárov, pričom v minulosti takýto súhlas žalovanej na nadobudnutie akcií emitenta - Železiarne Podbrezová a.s. bol udelený a žalovaná nikdy nevystupovala, neobviňovala, ani nespôsobovala ujmu emitentovi, ani túto spoločnosť nežalovala, a preto nie je zrejmé, z akých skutočností prijalo predstavenstvo rozhodnutie poškodzujúce práva žalovanej ako nadobúdateľky. Podľa tvrdenia žalovanej z uvedenej reakcie na odstúpenie od zmluvy, keďže predstavenstvo nemohlo neudeliť súhlas, žalovaná má za to, že súhlas bol udelený a má dôjsť k prevodu akcií a k následnej úhrade dohodnutej ceny za predaj akcií. Žalobca opätovne reagoval na toto vyjadrenie žalovanej dňa 02. 09. 2010 (v spise na č. l. 28) a opätovne vyzval žalovanú na akceptáciu odstúpenia od zmluvy a vydania listinných cenných papierov. Keďže ani po opätovnej výzve k vydaniu cenných papierov nedošlo, žalobca opätovne dňa 20. 09. 2010 vyzval žalovanú na vydanie uvedených akcií, tak ako to vyplýva zo žiadosti v spise na č. l. 29 - 30. Opätovne ani na túto ďalšiu výzvu žalovaná akcie žalobcovi nevydala. Napriek odstúpeniu od zmluvy zo strany žalobcu a napriek opakovanej výzve na vydanie akcií zo dňa 02. 09. 2010 žalovaná uhradila žalobcovi dohodnutú kúpnu cenu 4 410 Eur dňa 08. 09. 2010 (vyjadrenie žalovanej v spise na č. l. 45 p. v.), pričom táto skutočnosť sporná medzi účastníkmi konania nebola, pričom žalobca nevrátil po odstúpení od zmluvy žalovanej uvedenú vyplatenú kúpnu cenu. Po odstúpení od zmluvy a po vyplatení kúpnej ceny žalovaná v zmysle splnomocnenia podľa čl. VII Zmluvy o kúpe cenných papierov vykonala rubopis na uvedených hromadných akciách (v spise na č. l. 48 - 49) a ku dňu 05. 10. 2010 žalovaná v mene žalobcu ako prevodcu uviedla ako nadobúdateľa svoju osobu, t. j. s uvedením mena, priezviska, bydliska a rodného čísla žalovanej.
Keďže podľa tvrdenia žalobcu nedošlo k udeleniu súhlasu príslušného orgánu emitenta na prevod akcií, k platnému prevodu nikdy nedošlo s tým, že aj rubopis podpísaný žalovanou za žalobcu ako prevodcu je bez akýchkoľvek právnych účinkov vzhľadom k tomu, že v čase vykonania rubopisu dňa 05. 10. 2010 už boli záujmy žalobcu ako zastúpeného a žalovanej ako zástupcu v rozpore a v kolízii na základe predtým prejavenej vôle žalobcu netrvať na zmluve a túto v celom rozsahu zrušiť v zmysle odstúpenia od zmluvy. Keďže podľa tvrdenia žalobcu nedošlo k platnému prevodu akcií vzhľadom na neudelenie súhlasu a keďže rubopis nemá žiadne právne účinky, domáhal sa žalobca od žalovanej vydania vyššie uvedených listinných akcií.
Žalovaná žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú. Podľa tvrdenia žalovanej Zmluva o kúpe cenných papierov obsahuje všetky podstatné náležitosti podľa Zákona o cenných papieroch s použitím príslušných ustanovení Obchodného zákonníka, rubopis bol vykonaný riadne ku dňu 05. 10. 2010 a podľa tvrdenia žalovanej súhlas predstavenstva emitenta, t. j. Železiarní Podbrezová a.s. ako vedľajšieho účastníka na strane žalobcu, s prevodom akcií bol udelený v súvislosti s právnou domnienkou podľa § 156 ods. 9 Obchodného zákonníka uplynutím 60-dňovej lehoty podľa čl. IV ods. 13 stanov emitenta Železiarní Podbrezová a.s. Žalovaná ďalej namietala, že odstúpenie od zmluvy nespĺňalo zákonné podmienky a preto na odstúpenie od zmluvy ako dôvod zániku zmluvného vzťahu nie je možné prihliadať. Žalovaná postavila svoju obranu v tomto konaní na tvrdení, že nemohlo dôjsť k platnému odmietnutiu udelenia súhlasu na prevod akcií predstavenstvom emitenta. Podľa tvrdenia žalovanej predstavenstvo Železiarní Podbrezová a.s. odôvodnilo neudelenie súhlasu dôvodom uvedeným v čl. IV ods. 14 písm. i/ stanov emitenta, podľa ktorého spoločnosť môže odmietnuť udeliť súhlas, ak existuje podozrenie, že prevod akcií spoločnosti, ktorých sa týka žiadosť o udelenie predchádzajúceho súhlasu akcií spoločnosti, by mal za cieľ alebo by mohol mať za následok poškodenie práv alebo majetku spoločnosti alebo niektorého z jej akcionárov. Podľa tvrdenia žalovanej ustanovenie § 156 ods. 9 Obchodného zákonníka upravuje povinnosť emitenta určiť v stanovách dôvody, pre ktoré emitent môže odmietnuť udelenie súhlasu a toto rozhodnutie oznámiť akcionárovi. Podľa tvrdenia žalovanej, určenie dôvodu odmietnutia udelenia súhlasu s prevodom akcií musí vychádzať z princípov § 176b ods. 2 Obchodného zákonníka, t. j. že spoločnosť musí zaobchádzať za rovnakých podmienok so všetkými akcionármi rovnako, ďalej musí vychádzať z princípov § 156 ods. 9 Obchodného Zákonníka, t. j. že stanovy môžu obmedziť, nie však vylúčiť prevoditeľnosť akcií na meno a ďalej poukazovala na skutočnosť, že v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právny úkon musí urobiť slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne pod sankciou jeho neplatnosti, pričom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka je neplatný právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa tvrdenia žalovanej, dôvody odmietnutia udelenia súhlasu s prevodom akcií nesmú odporovať zákonu alebo ho obchádzať, t. j. nesmú byť v rozpore s ustanovením § 176b ods. 2 Obchodného zákonníka, ani v rozpore s ustanoveniami o platnosti právnych úkonov o určitosti a zrozumiteľnosti. Podľa tvrdenia žalovanej, znenie čl. VI ods. 14 písm. i/ (t. j. dôvody, ktoré uviedlo predstavenstvo emitenta ako dôvody neudelenia súhlasu), avšak aj iné dôvody neudelenia súhlasu pod písmenami čl. VI ods. 14 písm. e/, f/, h/ sú tak široko koncipované, že akákoľvek skutočnosť zo strany predstavenstva môže byť subsumovaná po tieto dôvody a spôsobovať tak v konečnom dôsledku neprevoditeľnosť akcií, čo je v rozpore s princípom § 156 ods. 9 Obchodného zákonníka, ktorý umožňuje len obmedziť, nie však zakázať prevod akcií. Podľa tvrdenia žalovanej, dôvod neudelenia súhlasu podľa citovaného čl. IV ods. 14 písm. i/ je neurčitý, nezrozumiteľný, nie je vymedzený dostatočným spôsobom a prenáša kompetenciu určenia dôvodu pri posudzovaní žiadosti o udelenie súhlasu na prevod akcií na predstavenstvo, čím sa vytvára priestor na porušenie ustanovenia § 176 ods. 2 Obchodného zákonníka. Vzhľadom na gramatický výklad dôvodov odmietnutia súhlasu podľa čl. IV ods. 14 písm. i/, a to pri použití spojky „alebo“, toto použitie vylučovacej spojky zakladá vylúčenie jednotlivých dôvodov odmietnutia súhlasu, pričom z rozhodnutia predstavenstva nie je zrejmé, ktorý konkrétny dôvod uvedený v čl. IV ods. 14 písm. i/ viedol predstavenstvo k neudeleniu súhlasu na prevod akcií. Ďalej žalovaná namietala, že v oznámení predstavenstva ani nie je špecifikované v čom, resp. v akom konaní a úkonoch má spočívať podozrenie o poškodzovaní majetku alebo práv spoločnosti alebo akcionárov. Navyše podľa tvrdenia žalovanej, táto nevykonávala žiadne úkony, postupy a činnosti, ktoré by mohli vyvolať podozrenie o ohrození alebo poškodení majetku alebo práv emitenta alebo jeho akcionárov a na základe uvedeného tvrdila, že neudelenie súhlasu považuje za tendenčný a neopodstatnený krok predstavenstva emitenta. Na základe vyššie uvedeného preto žalovaná tvrdila, že dôvod odmietnutia udelenia súhlasu podľa čl. IV ods. 14 písm. i/ (avšak aj ďalších ustanovení, tak ako bolo uvedené vyššie) je neplatným dôvodom odmietnutia udelenia súhlasu, tento nie je možné predstavenstvom emitenta použiť na odmietnutie udelenia súhlasu, keďže na takýto dôvod, ktorý je neplatný od počiatku sa neprihliada a nevyvoláva žiadne právne účinky, ako aj z dôvodu, že predstavenstvo emitenta jasne a zrozumiteľne nerozhodlo v čom spočíva podozrenie podľa čl. IV ods. 14 písm. i/ stanov emitenta a teda podľa tvrdenia žalovanej nebol v oznámení o rozhodnutí predstavenstva zo dňa 09. 08. 2010 uvedený dôvod odmietnutia udelenia súhlasu. Keďže podľa tvrdenia žalovanej predstavenstvo emitenta platne nerozhodlo o neudelení súhlasu (pretože vychádzalo z neplatne určeného dôvodu odmietnutia súhlasu) vychádzajúc z domnienky podľa § 156 ods. 9 Obchodného zákonníka potom platí, že ak príslušný orgán spoločnosti nerozhodne o žiadosti akcionára o udelení súhlasu v lehote podľa stanov, platí, že súhlas bol udelený. Podľa tvrdenia žalovanej teda neudelenie súhlasu (z dôvodu odkazu na neplatný dôvod) je obdobný prípad ako neudelenie súhlasu bez uvedenia dôvodu, na účinky ktorého nemožno prihliadnuť a takýto postup má rovnaké právne účinky ako nekonanie príslušného orgánu spoločnosti, v dôsledku čoho sa použije uvedená domnienka o udelení súhlasu. Podľa tvrdenia žalovanej v zmysle úpravy čl. XIV ods. 13 stanov emitenta, podľa ktorého je emitent povinný rozhodnúť o žiadosti akcionára na udelenie súhlasu s prevodom akcií, a to 60 dní odo dňa prvého rokovania predstavenstva nasledujúceho po doručení uvedenej žiadosti, najneskôr však do 60 dní odo dňa, do ktorého malo byť prvé rokovanie predstavenstva po doručení uvedenej žiadosti zvolané podľa čl. XI ods. 7 stanov emitenta (predstavenstvo sa zvoláva najmenej raz za dva mesiace) a vzhľadom na skutočnosť, že predstavenstvo zasadalo dňa 02. 08. 2010, na ktorom podľa tvrdenia žalovanej nerozhodlo platne o neudelení nesúhlasu, t. j. 02. 08. 2010 začala plynúť 60-dňová lehota podľa čl. IV ods. 13 stanov emitenta, ktorá uplynula dňom 02. 10. 2010 a keďže predstavenstvo emitenta platne nerozhodlo o neudelení súhlasu, nastupuje fikcia podľa § 156 ods. 9 Obchodného zákonníka, t. j. nerozhodnutie príslušného orgánu v lehotách určených podľa stanov, čo má za následok zo zákona vznik zákonnej domnienky o udelení súhlasu a podľa tvrdenia žalovanej preto najneskôr dňom 02. 10. 2010 treba považovať v danom prípade za udelenie súhlasu uplynutím zákonnej lehoty ku dňu 02. 10. 2010, na základe ktorej skutočnosti následne žalovaná podľa čl. VII Zmluvy o kúpe cenných papierov v mene žalobcu ako prevodcu vykonala rubopis na vyššie uvedených hromadných akciách ku dňu 05. 10. 2010. V priebehu konania následne žalovaná poukazovala na neplatné dojednanie stanov emitenta, a to neurčitého určenia lehôt na udelenie súhlasu podľa čl. IV ods. 13 stanov emitenta odôvodňujúc toto svoje tvrdenie tým, že nie je zrejmý koniec uplynutia 60-dňovej lehoty, ktorý podľa čl. IV ods. 13 môže začať plynúť od dvoch rôznych právnych skutočností, a to buď odo dňa prvého rokovania predstavenstva nasledujúceho po doručení uvedenej žiadosti alebo najneskôr uplynutím 60 dní odo dňa, od ktorého malo byť prvé rokovanie predstavenstva po doručení žiadosti zvolané. Súd neprihliadol na túto námietku žalovanej vzhľadom k tomu, že počítanie lehôt na udelenie súhlasu s prevodom akcií, ktoré je viazané buď uplynutím 60 dní od prvého rokovania predstavenstva po doručení žiadosti, najneskôr však do 60 dní odo dňa, do ktorého malo prvé rokovanie predstavenstva byť zvolané, je obdobnou právnou konštrukciou počítania času ako predpokladá samotný zákon, a to v ustanovení § 66 ods. 2 v prípade určenia okamihu zániku funkcie pri vzdaní sa funkcie člena orgánu obchodnej spoločnosti. Navyše súd zdôrazňuje, že zasadnutie predstavenstva je riešené v čl. XI bod 7, a to najmenej raz za dva mesiace a preto podľa názoru súdu sú jednoznačne určené lehoty na rozhodnutie o udelení súhlasu s prevodom akcií. V konečnom dôsledku teda žalovaná tvrdila, že dôvod odmietnutia udelenia súhlasu podľa čl. IV ods. 14 písm. i/ stanov je neplatný pre neurčitosť a nezrozumiteľnosť, v čoho dôsledku predstavenstvo emitenta nemohlo platne na základe neplatného dôvodu rozhodnúť o neudelení súhlasu a preto treba vychádzať zo zákonnej fikcie § 156 ods. 9 Obchodného zákonníka, t. j. márnym uplynutím lehôt na rozhodnutie predstavenstva emitenta o udelení alebo neudelení súhlasu a v dôsledku márneho uplynutia lehôt (vychádzajúc z nemožnosti priznať účinky rozhodnutia predstavenstva, ktoré odkazovalo na neplatný dôvod v uvedených stanovách) je preto nevyhnutné považovať márne uplynutie tejto lehoty po doručení žiadosti za udelenie súhlasu podľa § 156 ods. 9 Obchodného zákonníka.
Žalobca v celom rozsahu namietal právne posúdenie a tvrdenia žalovanej o aplikácii zákonnej domnienky udelenia súhlasu márnym uplynutím lehôt. Podľa tvrdenia žalobcu dôvod odmietnutia udelenia súhlasu podľa čl. IV ods. 14 písm. i/ je určitý, jasný, zrozumiteľný, t. j. platný, a na podporu svojho tvrdenia predložil rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 19Cb 46/2004, ako aj rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 26Cob 62/2007. Podľa tvrdenia žalobcu a vedľajšieho účastníka na strane žalobcu, dôvody odmietnutia udelenia súhlasu obsiahnuté v stanovách musia zodpovedať určitej miere abstrakcie a nemôže kauzálne postihovať každý individuálny prípad zvlášť. Podľa tvrdenia žalobcu a vedľajšieho účastníka na strane žalobcu v čl. IV ods. 14 písm. i/ bolo jednoznačne identifikované, že prevod, ktorý by mal za cieľ alebo mohol mať za následok poškodenie práv alebo majetku spoločnosti alebo niektorého z akcionárov, odôvodňuje neudelenie súhlasu predstavenstvom emitenta. Podľa tvrdenia žalobcu a vedľajšieho účastníka na strane žalobcu, zverejnenou inzerciou žalovanou o tzv. „poslednej možnosti predaja akcií“ žalovaná v inzercii navodzovala stav nepriaznivého hospodárskeho stavu emitenta, čo mohlo ovplyvniť správanie nie len akcionárov, ale aj tretích osôb, t. j. potencionálnych klientov a partnerov emitenta, t. j. vedľajšieho účastníka na strane žalobcu. Ďalej žalobca a vedľajší účastník na strane žalobcu poukazovali na tú skutočnosť, že žalovanou ponúkaná cena za predaj akcií bola neprimerane nízka, čím opätovne mohlo dôjsť k poškodeniu práv akcionárov ako jedného z dôvodov na odmietnutie udelenia súhlasu podľa čl. IV ods. 14 písm. i/ stanov emitenta. Žalovaná namietala takéto skutkové posúdenie konania žalovanej zo strany žalobcu a vedľajšieho účastníka na strane žalobcu a poukazovala na skutočnosť, že tzv. „posledná možnosť predaja akcií“ sa vzťahovala výslovne na túto možnosť vo vzťahu k prevodu akcií bez poplatkov. Ďalej žalovaná poukazovala na skutočnosť, že z dôvodu predchádzajúceho nepriaznivého ekonomického výsledku v roku 2009 ponúkaná cena za prevod akcií bola primeraná.
Žalobca ďalej spochybňoval v celom rozsahu právnu konštrukciu uplatňovanú žalovanou vo vzťahu k existencii zákonnej domnienky o udelení súhlasu z dôvodu márneho uplynutia lehôt, pretože podľa tvrdenia žalobcu predstavenstvo jednoznačne rozhodlo o neudelení súhlasu a podľa tvrdenia žalobcu predstavenstvo nemá uloženú v zákone ani v stanovách povinnosť oznamovať konkrétny dôvod neudelenia súhlasu. Žalobca ďalej zdôrazňoval na základe existujúcej judikatúry právny záver, v zmysle ktorého nie je možné úkonmi súdu a pôsobnosťou súdu zasahovať do rozhodnutia predstavenstva ako orgánu akciovej spoločnosti, pretože takúto pôsobnosť zákon, ani stanovy súdu nezveruje. Ďalej žalobca zdôrazňoval tú skutočnosť, že aj v prípade pokiaľ by došlo k porušeniu povinností predstavenstva pri udeľovaní súhlasu, nemá táto skutočnosť za následok automaticky vznik zákonnej domnienky o udelení súhlasu, ale naopak, vznik jednoznačne zákonnom definovaných oprávnení doterajšieho akcionára, t. j. prevodcu, vo vzťahu k spoločnosti na odkúpenie akcií ako aj s prípadným zodpovednostným vzťahom predstavenstva za škodu pri porušovaní povinností predstavenstva. Žalobca ďalej zdôrazňoval tú skutočnosť, že k účinnému prevodu akcií nemohlo v žiadnom prípade dôjsť vzhľadom k tomu, že v zmysle § 156 ods. 4 na rubopis, ktorým sa prevádzajú listinné akcie, sa vyžaduje podpis prevodcu, pričom v danom prípade rubopis žalobcu ako prevodcu vykonala žalovaná na základe splnomocnenia podľa Zmluvy o kúpe cenných papierov podľa čl. VII tejto zmluvy, a to v čase, keď bolo už jednoznačné, že záujmy žalobcu ako zastúpeného a žalovanej ako zástupkyne sú v kolízii vzhľadom na odstúpenie od zmluvy zo dňa 20. 08. 2010 zo strany žalobcu, čím žalobca jednoznačne prejavil vôľu netrvať na zmluvnom vzťahu, ukončiť zmluvný vzťah a dostať späť do svojej dispozície akcie vydané žalovanej. Podľa tvrdenia žalobcu teda ku dňu vykonania rubopisu dňa 05. 10. 2010 boli záujmy žalobcu a žalovanej vo vzájomnej kolízii a takémuto úkonu, t. j. rubopisu vykonaného žalovanou, nie je možné priznať právne účinky.
Žalovaná dňa 12. 09. 2011 navrhla zmeniť petit tak, že v prípade ak súd dôjde k záveru o povinnosti žalovanej vydať akcie žalobcovi, žiadala žalovaná zaviazať recipročne žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny v prospech žalovanej. Toto podanie posúdil súd ako vzájomný návrh žalovanej voči žalobcovi na vydanie kúpnej ceny.
Podľa § 156 ods. 4 Obchodného zákonníka, prevod listinných akcií na meno sa uskutočňuje rubopisom a odovzdaním akcie. V rubopise sa uvedie obchodné meno alebo názov, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby, ak je pridelené, alebo meno, bydlisko a rodné číslo fyzickej osoby, ktorá je nadobúdateľom akcie, podpis akcionára, ktorý akciu na meno prevádza, a deň prevodu akcie na meno. Ak je akcionárom zahraničná fyzická osoba, uvádza sa dátum narodenia, ak rodné číslo nebolo pridelené. Na rubopis sa inak primerane použijú ustanovenia osobitného zákona upravujúce zmenky.
Podľa § 156 ods. 9 Obchodného zákonníka, stanovy môžu obmedziť, nie však vylúčiť prevoditeľnosť akcií na meno. Ak stanovy podmienia prevoditeľnosť akcií na meno súhlasom spoločnosti, musia ustanoviť aj dôvody, pre ktoré môže spoločnosť odmietnuť udelenie súhlasu a lehotu, v ktorej je spoločnosť povinná rozhodnúť o žiadosti akcionára na udelenie súhlasu a oznámiť toto rozhodnutie akcionárovi. O udelení súhlasu na prevod akcií na meno rozhoduje predstavenstvo, ak stanovy neurčujú inak. Rozhodnutie spoločnosti o udelení alebo neudelení súhlasu akcionárovi na prevod akcií oznámi spoločnosť akcionárovi v písomnej forme. Ak príslušný orgán spoločnosti nerozhodne o žiadosti akcionára o udelenie súhlasu v lehote ustanovenej stanovami, platí, že bol súhlas udelený. Spoločnosť zodpovedá za škodu, ktorá vznikne akcionárovi porušením týchto povinností a v prípade neudelenia súhlasu je zároveň povinná na žiadosť akcionára tieto akcie odkúpiť za cenu primeranú ich hodnote; pri určení primeranej ceny sa primerane použije ustanovenie § 218j ods. 4. Právo na odkúpenie akcie môže akcionár uplatniť do jedného mesiaca odo dňa doručenia odmietnutia súhlasu na prevod akcií, inak toto právo zaniká. Prevoditeľnosť akcií, ktoré boli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, nemožno obmedziť.
Podľa § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka, každý spoločník, konateľ, likvidátor, správca konkurznej podstaty, vyrovnávací správca alebo člen dozornej rady môže podať návrh na súd na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, ak je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo so stanovami. Rovnaké právo má aj bývalý spoločník alebo konateľ, ak sa ho uznesenie valného zhromaždenia týka. Toto právo však zanikne, ak ho oprávnená osoba neuplatní do troch mesiacov od prijatia uznesenia valného zhromaždenia alebo ak valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané, odo dňa, keď sa mohla o uznesení dozvedieť.
Podľa § 131 ods. 2 Obchodného zákonníka, súd môže na návrh spoločníka určiť neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia, len ak porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov mohlo obmedziť práva spoločníka, ktorý sa určenia neplatnosti domáha.
Podľa § 183 Obchodného zákonníka, o vyhlásení rozhodnutia valného zhromaždenia za neplatné platia obdobne ustanovenia § 131. Akcionár, ktorý sa zúčastnil valného zhromaždenia, sa môže domáhať práva podľa § 131 ods. 1 iba ak podal protest do zápisnice z valného zhromaždenia.
Podľa § 30 ods. 1 Zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch, zmluva o kúpe cenných papierov sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka o kúpnej zmluve, ak tento zákon neustanovuje inak. Na platnosť zmluvy o kúpe cenných papierov sa vyžaduje, aby bol v nej určený druh prevádzaného cenného papiera, počet prevádzaných cenných papierov, ich kúpna cena a ich ISIN, ak je pridelený.
Podľa § 30 ods. 3 Zákona č. 566/2001 Z. z., zmluva o kúpe listinného cenného papiera na meno musí mať písomnú formu, a ak tak ustanovuje osobitný zákon, aj zmluva o kúpe listinného cenného papiera na rad.
Podľa čl. 2 § 3 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb. o zmenkách a šekoch, neplatné sú zmenkové alebo šekové prejavy urobené tak, že niekto podpíše meno zastúpenej osoby. Zmocnenec musí podpísať svoje vlastné meno a pripojiť údaj za koho podpisuje.
Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
Predmetom tohto konania je nárok žalobcu voči žalovanej na vydanie konkrétneho druhu a množstva identifikovaných akcií v počte 126 kusov emitenta Železiarne Podbrezová a.s., tak ako bolo uvedené vyššie. Uvedené akcie mali byť predmetom prevodu medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovanou ako kupujúcou na základe Zmluvy o kúpe cenných papierov zo dňa 25. 06. 2010. V zmysle úpravy § 156 ods. 4 Obchodného zákonníka, prevod listinných akcií na meno sa uskutočňuje rubopisom a odovzdaním akcie. Z uvedenej právnej úpravy vyplýva, že odovzdanie akcie a rubopis je spôsobom (modusom) prevodu akcií, pričom právnym dôvodom, t. j. titulom, je Zmluva o kúpe cenných papierov podľa § 30 Zákona o cenných papieroch. Uzavretím zmluvy o predaji cenných papierov v písomnej podobe a s náležitosťami podľa § 30 ods. 1 Zákona o cenných papieroch dochádza k vzniku platného právneho dôvodu, t. j. titulu na prevod akcií, pričom k samotnému prevodu medzi zmluvnými stranami dochádza odovzdaním akcie a vykonaním rubopisu, t. j. uvedeným modusom. Uvedené ustanovenie § 30 ods. 1 Zákona o cenných papieroch nepodmieňuje na platný vznik tohto zmluvného typu existenciu súhlasu alebo nesúhlasu s prevodom akcií. Súd je preto toho názoru, že pokiaľ emitent akcií využije zákonnú možnosť podľa § 156 ods. 9 Obchodného zákonníka a stanovy emitenta obsahujú dôvody odmietnutia udelenia súhlasu s prevodom akcií, je udelenie súhlasu podmienkou účinnosti tejto zmluvy medzi zmluvnými stranami tak, ako si to v danom prípade žalobca a žalovaný aj dohodli v poslednej vete Zmluvy o kúpe cenných papierov (podľa tohto ustanovenia je zmluva účinná udelením súhlasu k prevodu). Podľa názoru súdu preto v zmysle citovaného ustanovenia § 30 Zákona o cenných papieroch s použitím § 156 ods. 9 Obchodného zákonníka je preto udelenie súhlasu predpokladom účinnosti zmluvy o prevode cenných papierov, navyše v súlade s dojednanými zmluvnými podmienkami medzi účastníkmi tohto zmluvného vzťahu. V danom prípade stanovy emitenta, t. j. spoločnosti Železiarne Podbrezová a.s. (vedľajší účastník na strane žalobcu), v súlade s ustanovením § 156 ods. 9 Obchodného zákonníka zverilo podľa čl. IV ods. 12 pôsobnosť rozhodovať o udelení súhlasu s prevodom akcií predstavenstvu. Zároveň má súd v konaní preukázané, že žalobca na základe svojej písomnej žiadosti zo dňa 25. 06. 2010, doručenej emitentovi dňa 07. 07. 2010, požiadal o udelenie súhlasu s prevodom akcií na základe uzavretej Zmluvy o kúpe cenných papierov so žalovanou zo dňa 25. 06. 2010 a súd má zároveň preukázané, že v súlade s čl. IV bod 13 predstavenstvo emitenta dňa 02. 08. 2010 rozhodlo o neudelení súhlasu s prevodom vyššie uvedených akcií zo žalobcu na žalovanú, ktorá skutočnosť bola žalobcovi oznámená dňa 09. 08. 2010. Vyššie uvedené skutočnosti sporné medzi účastníkmi konania nie sú. Žalovaná od počiatku v konaní namietala, že nie je možné prihliadať na rozhodnutie predstavenstva emitenta o neudelení súhlasu vzhľadom k tomu, že toto rozhodnutie vychádza z neplatného dôvodu neudelenia súhlasu podľa čl. IV ods. 14 písm. i/ stanov emitenta, tak ako bolo uvedené vyššie, a na základe vyššie uvedeného, keďže nie je možné prihliadať na uvedené rozhodnutie predstavenstva o neudelení súhlasu, je potrebné aplikovať zákonnú domnienku udelenia súhlasu, a to márnym uplynutím lehoty podľa stanov na rozhodnutie príslušného orgánu o žiadosti akcionára podľa § 156 ods. 9 piata veta Obchodného zákonníka. S takouto právnou kvalifikáciou žalovanej však súd nesúhlasí. Právna konštrukcia žalovanej vychádza z predpokladu, že napriek existencii písomného rozhodnutia predstavenstva emitenta o neudelení súhlasu nie je možné na toto rozhodnutie prihliadať, čo v konečnom dôsledku znamená, že by súd mal prejudiciálne určiť neplatnosť rozhodnutia predstavenstva ako orgánu spoločnosti vo vzťahu k rozhodnutiu predstavenstva o neudelení súhlasu s prevodom akcií. Pri takomto posudzovaní je nevyhnutné v prvom rade sa zaoberať otázkou právnej povahy rozhodnutia predstavenstva ako orgánu spoločnosti. Právna úprava Obchodného zákonníka, ani iná právna norma neurčuje právnu povahu rozhodnutia predstavenstva ako orgánu spoločnosti, tak ako je tomu obdobne aj pri rozhodnutí valného zhromaždenia obchodných spoločností. Pri posudzovaní právnej povahy rozhodnutia predstavenstva súd preto vychádzal primerane a analogicky v zmysle zaužívanej judikatúry o právnej povahe rozhodnutia valného zhromaždenia spoločnosti, ktoré podľa zaužívanej judikatúry nemá povahu právneho úkonu a z toho dôvodu neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia nie je možné posudzovať podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka o neplatnosti právnych úkonov, ale len z hľadiska osobitnej úpravy Obchodného zákonníka (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo 22/98). Zároveň v zmysle zaužívanej judikatúry vyslovenie, že rozhodnutie valného zhromaždenia akciovej spoločnosti je neplatné podľa § 183 Obchodného zákonníka, môže súd rozhodnúť len rozsudkom vo veci samej (R 16/1998). Napriek tomu, že Obchodný zákonník upravuje inštitút neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia (§ 131 a §183 Obchodného zákonníka), absentuje zákonná úprava právnej povahy uvedeného rozhodnutia valného zhromaždenia a absenciu právnej úpravy nahradila judikatúra vyššie citovaným záverom o tom, že pri rozhodnutí valného zhromaždenia sa nejedná o právny úkon, ktorého neplatnosť by bolo možné napádať podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka, tak ako bolo uvedené vyššie. Pri posudzovaní právnej povahy rozhodnutia iného orgánu odlišného od valného zhromaždenia, napr. predstavenstva ako kolektívneho orgánu, Obchodný zákonník neupravuje ani inštitút neplatnosti rozhodnutia tohto iného orgánu, v danom prípade predstavenstva akciovej spoločnosti. Ak v zmysle zaužívanej judikatúry nie je považované uznesenie valného zhromaždenia za právny úkon, potom niet žiadneho rozumného dôvodu odlišovať právnu povahu rozhodnutia predstavenstva od právnej povahy valného zhromaždenia. Z uvedeného a vzhľadom na vyššie uvedenú judikatúru potom vyplýva, že rozhodnutie predstavenstva nie je právnym úkonom, ktorého neplatnosti by bolo možné sa domáhať podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka o neplatnosti právnych úkonov. Vzhľadom na námietky žalovanej (neplatnosť dôvodu odmietnutia udelenia súhlasu podľa čl. IV ods. 14 písm. i/ stanov, v dôsledku ktorého podľa tvrdenia žalovanej nie je možné prihliadať na platné neudelenie súhlasu predstavenstva emitenta) je potom nevyhnutné odpovedať na otázku, či je možné preskúmavať rozhodnutie predstavenstva inštitútom neplatnosti rozhodnutia predstavenstva obdobne ako pri uznesení valného zhromaždenia v zmysle ustanovenia § 131 a § 183 Obchodného zákonníka. Ak žalovaná namieta, že nie je možné prihliadnuť na rozhodnutie predstavenstva emitenta o neudelení súhlasu, potom je možné k tomuto záveru dospieť len na základe posúdenia platnosti alebo neplatnosti rozhodovacieho aktu orgánu spoločnosti, t. j. rozhodnutia predstavenstva emitenta o neudelení súhlasu s prevodom akcií. Uvedenou problematikou sa zaoberalo rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29Odo 442/2004, z ktorého vyplýva: „Pretože Obchodný zákonník nepripúšťa napádať pred súdom platnosť rozhodnutia ďalších orgánov spoločnosti, vyplýva z uvedeného záver, že tieto rozhodnutia pred súdom napadnúť nemožno, resp. že súd nie je oprávnený tieto rozhodnutia preskúmať inak ako v registrovom konaní, pokiaľ rozhoduje o zápise skutočnosti založenej takýmto rozhodnutím do obchodného registra (v tejto súvislosti je potrebné poukázať na odlišnú právnu úpravu a preskúmavaciu právomoc registrového súdu pri zápise údajov do obchodného registra v Českej republike, ktoré na rozdiel od úpravy v slovenskom práve umožňujú prejudiciálne skúmanie rozhodnutia valného zhromaždenia v rámci registrového konania). Stanovený postup vychádza z toho, že valné zhromaždenie je najvýznamnejším orgánom spoločnosti, prostredníctvom ktorého realizujú spoločníci právo podieľať sa na riadení spoločnosti a prijímať rozhodnutia, zásadným spôsobom ovplyvňujúcim ďalšiu existenciu a činnosť spoločnosti vrátane rozhodovania o personálnom zložení ďalších orgánov spoločnosti, zatiaľ čo ďalšie orgány spoločnosti plnia len funkciu smerujúcu k zabezpečeniu riadneho chodu spoločnosti, a to predstavenstvo na jej obchodné vedenie a dozorná rada na kontrolu jej činnosti. Do výkonu pôsobnosti týchto orgánov teda do obchodného vedenia a kontroly akcionári, resp. valné zhromaždenie, priamo zasahovať nemôžu a môžu ich zásadne ovplyvňovať len prostredníctvom rozhodovania o ich personálnom zložení. Vylúčený je aj zásah súdu do rozhodovacej činnosti predstavenstva a dozornej rady, lebo by mohli ochromiť každodenný chod spoločnosti, čo je v záujme jej riadneho fungovania nežiadúce. Iná situácia však nastane, ak orgány akciovej spoločnosti rozhodujú v prípade, keď to zákon a stanovy, príp. rozhodnutie valného zhromaždenia umožňuje vo veciach patriacich do pôsobnosti valného zhromaždenia. V týchto prípadoch nerozhodujú orgány spoločnosti o záležitostiach týkajúcich sa obchodného vedenia spoločnosti alebo jej kontroly, ale v koncepčných a personálnych otázkach spoločnosti. Za tejto situácie by bolo nelogické zbaviť osoby inak oprávnené napádať uznesenia valného zhromaždenia tejto možnosti len preto, že v tomto prípade nerozhoduje valné zhromaždenie ale orgán, na ktorý samé valné zhromaždenie (či už v stanovách alebo konkrétnym rozhodnutím) svoje oprávnenie prenieslo.“ Z uvedeného právneho názoru, s ktorým sa súd stotožňuje, vyplýva, že rozhodnutie iných orgánov spoločností odlišných od valného zhromaždenia nie je preskúmateľné súdom, pretože takúto právomoc Obchodný zákonník súdu nezveruje okrem prípadov delegovanej pôsobnosti z valného zhromaždenia na iné orgány, v danom prípade na predstavenstvo. V súvislosti s pôsobnosťou predstavenstva udeliť alebo neudeliť súhlas s prevodom akcií vyplýva, že v zmysle § 156 ods. 9 Obchodného zákonníka sa jedná o originálnu pôsobnosť predstavenstva, ktorá nie je delegovaná z valného zhromaždenia a na základe vyššie citovaného potom vyplýva, že rozhodnutie predstavenstva o udelení alebo neudelení súhlasu s prevodom akcií nie je preskúmateľné súdom vzhľadom na nedostatok pôsobnosti súdu rozhodovať o tejto otázke podľa súčasnej právnej úpravy Obchodného zákonníka. Z uvedeného potom vyplýva, že ak by mal súd akceptovať právny názor žalovanej, musel by prejudiciálne rozhodnúť o neplatnosti rozhodnutia predstavenstva o neudelení súhlasu zo dňa 02. 08. 2010, pričom takúto pôsobnosť zákon súdu nezveruje. Z uvedeného potom vyplýva, že súd bol povinný vychádzať z existujúceho rozhodnutia predstavenstva emitenta zo dňa 02. 08. 2010 o neudelení súhlasu, v čoho dôsledku potom nedošlo k nadobudnutiu účinnosti Zmluvy o kúpe cenných papierov medzi žalobcom a žalovanou a žalovaná nenadobudla vzhľadom na neúčinnosť tejto zmluvy (účinnosť aj zmluvne dohodnutá medzi zmluvnými stranami na udelenie súhlasu) žiadne práva a povinnosti vo vzťahu k akciám, ktoré mali byť predmetom prevodu medzi účastníkmi konania. Neudelením súhlasu predstavenstvom ako oprávneným orgánom pri rozhodovaní o tejto záležitosti vznikli oprávnenia žalobcovi vo vzťahu k emitentovi, t. j. vedľajšiemu účastníkovi, na odkúpenie uvedených akcií. Aj toto právo žalobcu na odkúpenie akcií vychádza z právnej konštrukcie zachovania práv žalobcu ako akcionára v spoločnosti Železiarne Podbrezová a.s., inak by práva žalobcu na odkúpenie akcií emitentom boli právne irelevantnou úpravou. Tým, že neudelením súhlasu nedošlo k nadobudnutiu účinnosti Zmluvy o prevode cenných papierov, žalobca ostal akcionárom emitenta a žalovanej nevznikli práva vo vzťahu k žalobcovi týkajúce sa akcií, ktoré boli predmetom uvedeného prevodu. Podľa názoru súdu konštrukcia ustanovenia § 156 ods. 9 Obchodného zákonníka v prípade porušenia práv a povinností predstavenstvom pri udeľovaní súhlasu vychádza z úpravy zodpovednostného vzťahu spoločnosti vo vzťahu k akcionárovi, avšak nie vo vzťahu k vzniku akýchkoľvek práv účastníka zmluvy, ktorý mal tieto akcie nadobudnúť. Ak si predstavenstvo porušilo svoje povinnosti a v rozpore so stanovami neudelilo súhlas, hoci súhlas udeliť malo, podľa názoru súdu tu vzniká zodpovednostný vzťah spoločnosti za vzniknutú škodu za porušenie týchto právnych povinností podľa § 156 ods. 9 šiesta veta Obchodného zákonníka, avšak vo vzťahu k akcionárovi, t.j. žalobcovi ktorému súhlas nebol udelený, a nie k osobe žalovanej, ktorá mala len nadobudnúť práva akcionára v prípade udelenia súhlasu s prevodom akcií. Žalovanej ako nadobúdateľke ustanovenie § 156 ods. 9 Obchodného zákonníka v prípade neudelenia súhlasu s prevodom akcií, žiadne práva nepriznáva, pretože sa jedná o vzťah medzi akcionárom - žalobcom a emitentom - vedľajším účastníkom konania. Ak sa žalobca uspokojí s rozhodnutím predstavenstva emitenta o neudelení súhlasu, nemôže uplatnenie týchto práv uplatňovať osoba odlišná, v danom prípade žalovaná ako nadobúdateľ, pretože takéto práva jej zákon nepriznáva a bolo by to aj v rozpore so záverom o neúčinnosti zmluvy (bez právnych účinkov) z dôvodu neudelenia súhlasu. Ďalším právom v prípade neudelenia súhlasu je právo akcionára na odkúpenie akcií samotným emitentom. Podľa názoru súdu preto aj v prípade porušenia povinností predstavenstvom, ktoré rozhodlo o neudelení súhlasu, hoci súhlas udeliť malo, právny dôsledok je vo vzniku zodpovednosti za škodu medzi emitentom a akcionárom, ktorý požiadal o súhlas a ďalším právnym dôsledkom je povinnosť emitenta odkúpiť akcie od akcionára, ktorému súhlas udelený nebol. Ustanovenie § 156 ods. 9 Obchodného zákonníka nepredpokladá (a to ani v prípade porušenia povinnosti predstavenstvom pri neudelení súhlasu) iné právne dôsledky ako vznik zodpovednostného vzťahu a povinnosť odkúpenia akcií samotným emitentom. Keďže v danom posudzovanom prípade súhlas predstavenstva na prevod akcií udelený nebol, pričom súd podľa jeho názoru nemá zákonnú pôsobnosť skúmať platnosť alebo neplatnosť uvedeného rozhodnutia predstavenstva, tak ako bolo uvedené vyššie, nedošlo k nadobudnutiu účinnosti Zmluvy o prevode cenných papierov medzi účastníkmi konania, žalovanej nevznikli žiadne práva vo vzťahu k uvedeným akciám, žalovaná tieto akcie nemohla účinným spôsobom nadobudnúť, žalobca je ďalej majiteľom uvedených akcií a keďže nedošlo k nadobudnutiu účinkov Zmluvy o kúpe cenných papierov a uvedené akcie boli vydané žalovanej, oprávnene sa žalobca domáhal vydania uvedených akcií voči žalovanej.
Súd sa ďalej zaoberal námietkou žalobcu vo vzťahu k vykonaniu rubopisu na uvedených hromadných akciách realizovaných žalovanou ku dňu 05. 10. 2010. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že podľa čl. VII Zmluvy o kúpe cenných papierov splnomocnil žalobca žalovanú, okrem iného aj na vykonanie rubopisu v prospech žalovanej ako kupujúceho. Súd však zdôrazňuje, že žalobca odstúpil od Zmluvy o kúpe cenných papierov uzavretej dňa 25. 06. 2010. Aj keď vzhľadom na vyššie uvedené, keďže súd dospel k záveru o tom, že Zmluva o kúpe cenných papierov nenadobudla účinnosť vzhľadom na neudelenie súhlasu predstavenstvom emitenta, potom vyššie uvedené odstúpenie od zmluvy je právne irelevantné, avšak nepochybne z tohto písomného prejavu vôle žalobcu vyplynula skutočnosť o netrvaní žalobcu na predmetnej zmluve, resp. z uvedeného prejavu nepochybne vyplýva vôľa žalobcu späť nadobudnúť akcie vydané žalovanej. Je nepochybné, že najneskôr okamihom doručenia uvedeného odstúpenia od zmluvy žalovanej, ktorého prevzatie potvrdila žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 26. 08. 2010, a to bez ohľadu na neúčinnosť odstúpenia od zmluvy došlo k vzniku kolízie záujmov žalobcu a žalovanej. Splnomocnenie žalobcu udelené v prospech žalovanej na vykonanie rubopisu týmto okamihom sa preto dostalo do vzájomného rozporu podľa ustanovenia § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože okamihom odstúpenia od zmluvy a prejavenou vôľou žalobcu späť nadobudnúť akcie sa dostali do kolízie záujmy žalobcu a žalovanej. Pokiaľ preto žalovaná vykonala rubopis na uvedených hromadných akciách ku dňu 05. 10. 2010, jednalo sa opätovne o neúčinný právny úkon vo vzťahu k rubopisu realizovaného žalovanou a na tento právny úkon nie je možné prihliadnuť. Vykonaný rubopis okrem iného trpí aj ďalšou formálnou vadou, keďže v zmysle § 154 ods. 4 Obchodného zákonníka posledná veta tohto ustanovenia na rubopis sa inak primerane použijú ustanovenia osobitného zákona upravujúceho zmenky, pričom podľa čl. 2 § 3 ods. 1 zákona o zmenkách a šekoch, tak ako bolo uvedené vyššie, splnomocnenec musí podpísať svoje vlastné meno a pripojiť údaj za koho podpisuje. Rubopis vykonaný žalovanou neobsahuje náležitosti splnomocnenia tak, ako ho predpokladá čl. 2 § 3 ods. 1 Zákona o zmenkách a šekoch, pretože neobsahuje údaje o splnomocnencovi a údaj za koho podpisuje, tak ako to namietal žalobca a vedľajší účastník na strane žalobcu. Na základe všetkých uvedených skutočností súd preto dospel k záveru, že Zmluva o kúpe cenných papierov vzhľadom na neudelenie súhlasu predstavenstvom emitenta nenadobudla účinnosť, žalovaná nenadobudla práva z tejto zmluvy a žalobca sa oprávnene domáhal vydania listinných akcií, ktoré boli odovzdané žalovanej. Žalovaná, tak ako bolo uvedené vyššie, svojím podaním zo dňa 12. 09. 2011 doručila vzájomný návrh, v ktorom sa domáhala vydania rozsudku tým spôsobom, aby povinnosť žalovanej na vydanie akcií bola viazaná na recipročnú povinnosť žalobcu zaplatiť žalovanej vyplatenú kúpnu cenu 4 410 Eur, ktoré vyplatenie žalovanou v prospech žalobcu sporné medzi účastníkmi konania nebolo. Keďže Zmluva o kúpe cenných papierov je klasickým synalagmatickým právnym úkonom, vzájomný návrh žalovanej je v súlade s ustanovením § 457 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj v súlade so zaužívanou judikatúrou, podľa ktorej ak je kúpna zmluva neplatná alebo bola zrušená, môže sa jej účastník domáhať vrátania svojho plnenia len za predpokladu, že je ochotný a schopný vrátiť žalovanému to, čo sám prijal ako plnenie zo zmluvy. Keďže nebolo sporné medzi účastníkmi konania, že žalobca pri podpise Zmluvy o kúpe cenných papierov odovzdal žalovanej listinné cenné papiere a nebolo sporné, že žalovaná zaplatila žalobcovi dohodnutú kúpnu cenu, potom súd vyhovel návrhu žalobcu a zaviazal žalovanú na povinnosť vydania vyššie uvedených listinných cenných papierov oproti povinnosti žalobcu zaplatiť žalovanej obdržanú kúpnu cenu vo výške 4 410 Eur, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Z uvedeného potom vyplýva, že žalobca bol úspešný v konaní o vydanie listinných cenných papierov a zároveň žalovaná bola úspešná v konaní o vzájomnom návrhu voči žalobcovi na vrátenie sumy 4 410 Eur.
Keďže žalobca bol voči žalovanej úspešný v celom rozsahu, vznikol mu nárok na náhradu trov konania proti žalovanej, ktorá úspešná v konaní o návrhu žalobcu nebola podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Súd preto zaviazal žalovanú nahradiť žalobcovi trovy konania v celom rozsahu vo výške 2 120,14 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu podľa § 149 ods. 1 O.s.p., z ktorej sumy čiastka 99,50 Eur predstavuje zaplatený súdny poplatok za podanie žaloby a suma 2 020,64 Eur predstavuje náhradu trov právneho zastúpenia. Trovy právneho zastúpenia boli priznané za 12 úkonov právnej pomoci pri výške tarifnej odmeny za 1 úkon právnej pomoci 161,01 Eur a režijného paušálu 7,21 Eur za prvé 2 úkony právnej pomoci v roku 2010, a to za prípravu a prevzatie zastúpenia a za podanie návrhu, a za ostatné úkony právnej pomoci bol priznaný režijný paušál 7,41 Eur. Trovy právneho zastúpenia boli priznané za prípravu a prevzatie zastúpenia, za podanie návrhu, t. j. 2 krát po 168,22 Eur (tarifná odmena 161,01 Eur a režijný paušál 7,21 Eur), ďalej bola priznaná náhrada trov právneho zastúpenia za poradu právneho zástupcu žalobcu so žalobcom zo dňa 28. 01. 2011, ktorá porada predchádzala termínu pojednávania zo dňa 31. 01. 2011 a za tento úkon bola priznaná 1/3 tarifnej odmeny podľa § 14 ods. 4 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z., t. j. vo výške 53,67 Eur a režijný paušál 7,41 Eur. Ďalej bola priznaná náhrada trov právneho zastúpenia za účasť na pojednávaní dňa 31. 01. 2011 vo výške tarifnej odmeny 161,01 Eur a režijného paušálu 7,41 Eur, ďalej bola priznaná náhrada trov právneho zastúpenia za písomné podanie zo dňa 09. 03. 2011 v celkovej výške 168,42 Eur, za písomné podanie zo dňa 06. 04. 2011 vo výške 168,42 Eur, za ďalšiu poradu s klientom zo dňa 16. 06. 2011 vo výške 61,08 Eur (tarifná odmena 53,67 Eur a režijný paušál 7,414 Eur), ďalej za účasť na pojednávaní dňa 20. 06. 2011 vo výške 168,42 Eur, za účasť na pojednávaní dňa 12. 09. 2011 vo výške dvojnásobku tarifnej odmeny v sume 322,02 Eur (z dôvodu trvania pojednávania nad dve hodiny) a režijného paušálu 7,41 Eur, za písomné podanie zo dňa 07. 10. 2011 v celkovej výške 168,42 Eur, za poradu s klientom zo dňa 10. 11. 2011 v celkovej výške 61,08 Eur a za účasť na pojednávaní dňa 14. 11. 2011 vo výške dvojnásobku tarifnej odmeny v sume 322,02 Eur a režijného paušálu 7,41 Eur, spolu vo výške 329,43 Eur. Spolu potom predstavuje náhrada trov právneho zastúpenia sumu 2 020,64 Eur a celková náhrada trov konania žalobcu vrátane súdneho poplatku 99,50 Eur potom predstavuje sumu 2 120,14 Eur, na ktorú bola zaviazaná žalovaná na účet právneho zástupcu žalobcu, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Keďže žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu a ako vedľajší účastník na strane žalobcu vystupovala spoločnosť Železiarne Podbrezová a.s., právne zastúpená advokátom, vznikol aj vedľajšiemu účastníkovi nárok na náhradu trov tohto konania. Pri vyhlásení rozhodnutia podľa zápisnice z pojednávania zo dňa 14. 11. 2011 súd zaviazal žalovanú na náhradu trov konania aj vedľajšiemu účastníkovi na strane žalobcu v celom rozsahu vo výške uvedenej v písomnom vyhotovení tohto rozsudku. Právny zástupca vedľajšieho účastníka konania doručil vyčíslenie trov právneho zastúpenia tunajšiemu súdu dňa 01. 12. 2011, pričom vyčíslenie trov bolo odosielané na poštu dňa 29. 11. 2011. Vzhľadom k tomu, že právny zástupca vedľajšieho účastníka konania bol prítomný na pojednávaní, na ktorom súd vyhlásil rozhodnutie vo veci samej, bolo povinnosťou vedľajšieho účastníka na strane žalobcu vyčísliť trovy právneho zastúpenia najneskôr do 3 pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia, t. j. najneskôr do dňa 18. 11. 2011. Keďže trovy právneho zastúpenia boli vyčíslené a odosielané na poštu dňa 29. 11. 2011, súd rozhodol v zmysle § 151 ods. 2 O.s.p., že nepriznáva vedľajšiemu účastníkovi na strane žalobcu náhradu trov tohto konania, pričom v tomto prípade nie je súd viazaný vyhláseným rozhodnutím o priznaní náhrady trov konania podľa zápisnice z pojednávania zo dňa 14. 11. 2011 v zmysle citovaného ustanovenia § 151 ods. 2 O.s.p.
Vzhľadom k tomu, že žalovaná bola voči žalobcovi úspešná v časti uplatneného vzájomné návrhu, v ktorom sa domáhala od žalobcu zaplatenia sumy 4 410 Eur, vznikla žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania vzniknuté z uplatnenia vzájomného návrhu. Vzájomný návrh bol uplatnený dňa 12. 09. 2011 a súd preto priznal žalovanej náhradu trov právneho zastúpenia za 6 úkonov právnej pomoci, a to odo dňa uplatnenia vzájomného návrhu, t. j. za prípravu a prevzatie zastúpenia, za podanie vzájomného návrhu zo dňa 12. 09. 2011, za účasť na pojednávaní dňa 12. 09. 2011, za podanie písomného vyjadrenia zo dňa 21. 09. 2011 a zo dňa 27. 10. 2011 a za účasť na pojednávaní dňa 14. 11. 2011. Právna zástupkyňa žalovanej si uplatnila náhradu trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej pomoci vo výške 170,97 Eur. Súd poukazuje na tú skutočnosť, že z uplatnenej sumy 4 410 Eur predstavuje tarifná odmena sumu 161,01 Eur a režijný paušál 7,42 Eur, čo predstavuje 168,43 Eur. Za vyššie uvedených 6 úkonov právnej pomoci potom predstavuje náhrada trov právneho zastúpenia 1 010,58 Eur. Za účasť na pojednávaní dňa 12. 09. 2011 a dňa 14. 11. 2011 si uplatnila právna zástupkyňa žalovanej náhradu za stratu času stráveného na trase Bratislava - Banská Bystrica a späť s tým, že ku dňu 12. 09. 2011 predstavuje náhrada za stratu času 2 krát po 2 hodiny, spolu 4 hodiny, t. j. 8 polhodín, a pri náhrade za stratu času pri účasti na pojednávaní dňa 14. 11. 2011 vzhľadom na otvorenie úseku diaľnice R1 predstavovala náhrada za stratu času 2 krát po 1,5 hodiny, spolu 3 hodiny, t. j. 6 polhodín. Za 14 polhodín si uplatnila právna zástupkyňa žalovanej náhradu za stratu času po 12,34 Eur, čo predstavuje sumu 172,76 Eur a po pripočítaní tarifnej odmeny vo výške 1 010,58 Eur potom predstavuje náhrada trov právneho zastúpenia 1 183,34 Eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaná bola zaviazaná na zaplatenie súdneho poplatku za podanie vzájomného návrhu vo výške 264,50 Eur, súd zaviazal žalobcu aj na náhradu tejto časti trov konania. Spolu potom predstavuje náhrada trov konania žalovanej sumu 1 447,84 Eur na náhradu ktorej súd zaviazal žalobcu na účet právnej zástupkyne žalovanej, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Vzhľadom k tomu, že žalovaná nezaplatila spolu s podaním vzájomného návrhu súdny poplatok, súd týmto rozhodnutím zároveň zaviazal žalovanú na zaplatenie súdneho poplatku za podanie vzájomného návrhu vo výške 264,50 Eur vychádzajúc pritom z uplatnenej sumy vzájomného návrhu v čiastke 4 410 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho písomného doručenia vo vyhotovení trojmo na Okresný súd Banská Bystrica.
V odvolaní musí byť uvedené ktorému súdu je určené, kto ho robí akej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedenie rozhodnutia proti ktorému smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa napadnuté rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha a musí byť podpísané a datované.
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ak ten kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, ak účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, ak v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, ak rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, ak súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy, ak konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ak súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ak súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ak doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), ak rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak si povinný nesplní dobrovoľne povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/1995 Z. z.