Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_40C-252-2009.pdf
PDF · 144.16 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-40C/252/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V, v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Annou Križákovou, v právnej veci navrhovateľa: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, Bratislava, Primaciálne námestie č. 1, proti odporcovi: E. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. č. XX, T., zast. advokátskou kanceláriou: Consilior Iuris, s.r.o., so sídlom Miletičova č. 23, Bratislava, v konaní o zaplatenie 643.350,- Sk (21.355,31 eur) s prísl., takto
rozhodol:
I. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 4.991,- eur od 29.12.2007 do 24.06.2008 do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd konanie čo do časti istiny vo výške 1.608,90 eur spolu s príslušenstvom uplatneným z tejto sumy z a s t a v u j e .
III. Súd návrh čo do časti istiny vo výške 11.292,75 eur ako aj ďalšieho uplatneného príslušenstva z a m i e t a .
IV. O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojim návrhom na začatie konania doručeným tunajšiemu súdu dňa 19.05.2008 domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi titulom bezdôvodného obohatenia sumu 643.350,- Sk (21.355,31 eur). Návrh bol odôvodnený tým, že odporca užíva pozemok vo vlastníctve navrhovateľa pod stánkom v jeho vlastníctve o výmere 35 m2 a pozemok pod prístupom k stánku o výmere 18 m2 bez právneho dôvodu, úhrady za užívanie pozemku neplatí, čím sa na úkor navrhovateľa bezdôvodne obohacuje. Žalovaná suma predstavuje sumu, ktorú by odporca zaplatil v prípade existencie nájomného vzťahu za obdobie od 01.11.2005 za pozemok pod stánkom (20,- Sk/m2/ deň x 35 m2 x 912 dní) a za pozemok pod prístupom k stánku (110,- Sk/m2/rok x 18m2 x 30 mesiacov). Súčasne si navrhovateľ voči odporcovi uplatnil aj úrok z omeškania a to vo výške 8,5 % ročne zo sumy 441.960,- Sk (14.670,38 eur) od 29.12.2007 do zaplatenia, keďže na zaplatenie takejto sumy bol odporca vyzvaný listom, ktorý prevzal dňa 08.12.2007 a to v lehote 20 dní od jeho doručenia a vo výške 8,5 % ročne zo sumy 301.390,- Sk od podania návrhu až do zaplatenia.
Proti platobnému rozkazu, ktorý bol vo veci vydaný pod č. 28Ro 1323/2008 dňa 18.02.2009 podal odporca v zákonnej lehote včas odpor s odôvodnením, že požadovanú sumu považuje za neprimerane vysokú. Jedná sa totiž o pozemok, ktorý sa nachádza v štvrti, kde ak by predajný stánok neexistoval, nemal by žiadnu hodnotu. Nie je to lukratívna časť mesta. Pozemok sa nachádza pri hlavnej komunikácii.
Vlastník nepreukázal, na základe čoho vyrubil tak neúmerne vysokú cenu za m2 pozemku. Odporca mal i v minulosti a má aj naďalej záujem vzťahy k pozemku s vlastníkom vysporiadať, na dôkaz čoho predložil aj viacero písomných dokladov a poukázal na množstvo osobných stretnutí a telefonických rozhovorov so zainteresovanými, ktoré však zostali bez výsledku. Mal záujem v prípade vyriešenia užívacích vzťahov k pozemku stánok skultúrniť a vytvoriť tak prostredie, kde by sa obyvatelia tejto časti mesta cítili dobre. Úrady, ktorý by mali občanovi pomôcť mu však kladú odpor. Vlastnícke právo k predajnému stánku na P. ulici nadobudol kúpnou zmluvou zo dňa 15.05.2003. Záväzné súhlasné stanovisko k lokalizácii predajného stánku a napojeniu na inžinierske siete bolo vydané Mestskou časťou Bratislava - Petržalka dňa 07.09.1993 pod č. X-XXXX/XX/XX J. O prenájom pozemku žiadal prvý krát v novembri r. 2003, pričom odpoveď od vlastníka pozemku nedostal. V r. 2005 a opakovane v r. 2007 požiadal Krajský úrad na Staromestskej v Bratislave o majetkovoprávne vysporiadanie pozemku, keďže mal za to, že vlastníkom môže byť práve tento úrad, avšak rovnako bez reakcie. Následne v júli r. 2007 požiadal o informáciu, resp. súčinnosť Magistrát hl. Mesta SR Bratislavy, ktorý mu listom zo dňa 12.06.2008 oznámil konečnú požadovanú sumu 20,- Sk/m2/deň pod stánkom od 01.11.2005 do 30.06.2008 a 110,- Sk ročne za prístupovú cestu k stánku, celkovo v žalovanej výške, s čím však nemohol súhlasiť. Od novembra 2008 po ústnej dohode so zamestnancom Magistrátu začal mesačne navrhovateľovi platiť 10.000,- Sk, t.j. 331,90 eur od januára 2009 s tým, že bol informovaný o pripravovaní nájomnej zmluvy.
Podaním zo dňa 27.10.2009 doručeným súdu pred otvorením prvého pojednávania vo veci dňa 29.10.2009 vzal navrhovateľ svoj návrh späť vo všetkých častiach týkajúcich sa užívania pozemku parc.č . XXXX/X o výmere 18 m2, t.j. v časti na zaplatenie 4.950,- Sk (146,31 eur) a tiež v časti zvyšku uplatneného nároku za zohľadnenia úhrad odporcu od podania návrhu v celkovej výške 2.988,- eur splátkami od 29.12.2008. Naďalej trval na tom, aby súd odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi sumu 17.892,65 eur (629.050,46 Sk) a vyčíslenú časť úroku z omeškania vo výške 334,13 eur, keď výpočty dlžnej sumy prispôsobil po prešetrení odporcom oznámenej skutočnosti, že v čase od 12.10.2006 do 28.02.2007 a v čase od 01.01.2008 do 29.02.2008 stánok neprevádzkoval. V tejto súvislosti zmenili sadzbu dane v súlade so všeobecne záväznými nariadeniami hlavného mesta SR Bratislavy č. 14/2004 a 11/2007 a to tak, že v tomto čase sadzbu stanovenú uvedenými predpismi navrhovateľa znížil o 50%. Súd uznesením vyhláseným na pojednávaní konanom dňa 26.11.2009 zastavil konanie čo do časti 2.988,- eur ako aj v časti zodpovedajúceho príslušenstva k tejto sume.
Rozsudkom tunajšieho súdu 40C 252/2009-133 zo dňa 11.03.2010 súd prvého stupňa rozhodol v predmetnej veci tak, že odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi sumu 4.991,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne z dlženej sumy od 25.06.2008 až do zaplatenia. Súd konanie čo do časti 140,53 eur zastavil a vo zvyšku návrh zamietol. Rozhodnutie v časti odsudzujúcej na plnenie ako aj v zastavujúcej časti nadobudlo právoplatnosť dňa 07.04.2010. V zamietajúcej časti ako aj v časti náhrady trov konania bolo napadnuté odvolaním navrhovateľa.
Uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 8C 244/2010-168 zo dňa 28.02.2011 bolo rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej, t.j. v zamietajúcej časti a v časti trov konania zrušené s odôvodnením, že z citovaného rozhodnutia nebolo možné zistiť, v akej časti istiny a ohľadne akých úrokov z omeškania bol vlastne návrh zamietnutý a teda ani preskúmať správnosť odvolaním navrhovateľa napadnutého výroku rozsudku do tej miery, či bol návrh zamietnutý v správnej výške pre dôvodné vznesenie námietky premlčania, či bol zamietnutý aj v správnej výške čo do zaplatenia istiny nad rozsah námietky premlčania a či bolo správne rozhodnuté aj v časti uplatňovaného nároku navrhovateľ na zaplatenie úrokov z omeškania, čím bola navrhovateľovi odňatá možnosť brániť sa v odvolacom konaní brániť sa len čo do zamietnutia istiny nad rozsah premlčaného nároku z vecných dôvodov. Súdu prvého stupňa bolo uložené ustáliť predmet v tej časti konania, v ktorej bol návrh zamietnutý a zastaviť tak konanie v časti istiny 334,13 eur, čím bude konanie zastavené v celej časti späťvzatia návrhu zastavené a následne rozhodnúť už len o nároku navrhovateľa na zaplatenie istiny 12.901,65 eur, keďže o jeho návrhu na zaplatenie istiny v časti 4.991 eur bolo právoplatne rozhodnuté, čím sa vyčerpá celý predmet konania čo do uplatňovaného nároku na zaplatenie 17.892,65 eur a následne výrok v zamietajúcej časti odôvodniť tak, aby z neho bolo zrejmé, v akej časti istiny bol návrh zamietnutý v dôsledku premlčania nároku a v akej výške pre jeho vecnú neopodstatnenosť nad premlčaný rozsah. Čo sa týka požadovaných úrokov z omeškania prikázal súdu prvého stupňa zaoberať sa výzvou navrhovateľa zo dňa 30.10.2007, doručenou odporcovi dňa 08.12.2007. Takisto súdu prvého stupňa uložil vyzvať navrhovateľa na úpravu obdobia, za ktoré žiada priznať zostatok istiny.
V intenciách právneho názoru vysloveného odvolacím súdom súd vyzval navrhovateľa na presné označenie, resp. vymedzenie obdobia, za ktoré si uplatňuje zostatok istiny po čiastočnom späťvzatí návrhu ako aj uvedenie presného obdobia, na ktoré si započítal plnenie odporcu vo výške 2.988 eur po podaní návrhu. V nadväznosti na výzvu súdu navrhovateľ podaním doručeným súdu dňa 25.05.2011 vzal navrhovateľ akceptujúc námietku premlčania vznesenú odporcom vzal späť návrh aj čo do časti istiny vo výške 1.608,90 eur a to za obdobie od 10.03.2006 do 18.05.2006, keď si platby odporcu vo výške 2.988 eur započítal na najstaršie dlžné obdobie bezdôvodného obohatenia a to od 01.11.2005 do 10.03.2006 (v počte 129,35 dní). Naďalej trval na návrhu na zaplatenie 11.292,75 eur, ktorá suma spočívala z čiastky 2.350,60 eur uplatnenej za obdobie od 19.05.2006 - 11.10.2006, z čiastky 637 eur za obdobie od 12.10.2006 do 28.02.2007, z čiastky 4.926,60 eur za obdobie od 01.03.2007 do 31.12.2007, z čiastky 966 za obdobie od 01.01.2008 - 29.02.2008 a čiastky 2.412,55 eur za obdobie od 01.03.2008 do 30.04.2008. Úrok z omeškania si uplatnil zo sumy 3.717,10 eur od 29.12.2007 do 24.06.2008, zo sumy 6.932,10 eur od 29.12.2007 do zaplatenia a zo sumy 5.634,65 od 25.06.2008 až do zaplatenia.
Nakoľko odporca s ďalším čiastočným späťvzatím návrhu čo do 1.608,90 eur súhlasil, súd v súlade s ust. § 96 O.s.p. týmto rozhodnutím konanie aj v tejto časti zastavil. Za zohľadnenia už právoplatne priznanej sumy 4.991,- eur priznanej rozsudkom 40C 252/2009-133 zo dňa 11.03.2010 si tak navrhovateľ po akceptovaní námietky premlčania titulom neuhradeného bezdôvodného obohatenia, zodpovedajúceho nájmu za predmetný pozemok za obdobie od 19.05.2006 do 30.04.2008 uplatňoval voči odporcovi zaplatenie sumy spolu vo výške 16.283,75 eur, z ktorej po právoplatnosti výroku I vyššie citovaného rozsudku zostalo predmetom konania 11.292,75 eur.
Riadiac sa právnym názorom krajského súdu súd vo veci zopakoval výsledky vykonaného dokazovania oboznámením sa s obsahom výpovedí zástupkyne navrhovateľa a odporcu, svedkyne D.. T. F., geometrickým plánom č. XX/XX zo dňa 01.08.2005, úradne overeným dňa 24.08.2005, geometrickým plánom č. XX/XX zo dňa 11.03.2008, úradne overeným dňa 14.03.2008, žiadosťou o nájom pozemku parc. č. XXXX/X v k.ú Petržalka - oznámenie zo dňa 30.10.2007, geometrickým plánom č. XXX/ XX zo dňa 10.07.2007, úradne overeným dňa 12.07.2007, žiadosťou o zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností zo dňa 15.08.2007, Záväzným súhlasným stanoviskom Mestskej časti Bratislava
- Petržalka č. 7-XXXX/XX/XXSTAXXXc zo dňa 07.09.1993, žiadosťou odporcu o prenájom pozemku zo dňa 24.11.2003, žiadosťou odporcu o majetkovoprávne usporiadanie pozemku zo dňa 07.09.2005, žiadosťou odporcu o majetkoprávne usporiadanie pozemku zo dňa 16.04.2007, žiadosťou odporcu o súčinnosť - informáciu zo dňa 27.07.2007, rozhodnutím Mestskej časti Bratislava - Petržalka č. K.-Ze-1 zo dňa 08.02.2005, rozhodnutím Krajského stavebného úradu v Bratislave č. I. zo dňa 11.05.2005, listom odporcu primátorovi Hlavného mesta SR Bratislavy zo dňa 02.10.2009, odpoveďou primátora zo dňa 21.10.2009, oznámením odporcu o neužívaní stánku zo dňa 20.07.2009, všeobecne záväznými nariadeniami hlavného mesta SR Bratislavy č. 14/2004 a č. 11/2007 o dani za užívanie verejného priestranstva, výpisom z listu vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. Petržalka, uznesením mestského zastupiteľstva Hlavného mesta SR Bratislavy č. 187/2007 zo dňa 04.07.2007, nájomnými zmluvami č. XX XX XXXX XX XX, č. XX XX XXXX XX XX a č. XX XX XXXX XX XX, Pravidlami pri realizácii a sledovaní záväzkových vzťahov k nehnuteľnému majetku hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava zo dňa 18.12.1996 v znení ich neskorších zmien a doplnení vykonaných rozhodnutím primátora a dodatkov č. 1-14, záznamom z porady riaditeľky štvrtej sekcie konanej dňa 07.02.2005 na Magistráte hlavného mesta SR Bratislavy, ako aj ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom, doplnil dokazovanie o doručenku potvrdzujúcu prevzatie listu zo dňa 30.10.2007 odporcom dňa 08.11.2007 a uznaním dlhu zo dňa 20.02.2009, pričom zistil nasledujúci skutkový stav veci:
Navrhovateľ je vlastníkom pozemku v kat. úz. Petržalka, parc. č. XXXX/X zapísaného na LV č. XXXX pre kat. úz. Petržalka, z ktorého boli odčlenené geometrickým plánom č. XX/XX úradne overeným dňa 14.03.2008 časti označené ako parc. č. XXXX/X - zastavané plochy o výmere 35m2, parc. č. XXXX/ X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 18 m2. Na parc. č. XXXX/X je umiestnený predajný stánok R. T. M. (na P. ulici), ktorého majiteľom a prevádzkovateľom je odporca. Odporca užíva pozemok pod stánkom, pričom pozemok parc. č. XXXX/X o výmere 18m2 slúži ako prístup k stánku.
Vlastnícke právo k predajnému stánku na P. ulici odporca nadobudol kúpnou zmluvou zo dňa 15.05.2003. Záväzné súhlasné stanovisko k lokalizácii predajného stánku a napojeniu na inžinierske siete bolo vydané Mestskou časťou Bratislava - Petržalka dňa 07.09.1993 pod č. X-XXXX/XX/XX STAXXXC.
Nájomná zmluva, na základe by vzniklo odporcovi právo nájmu k pozemku na ktorom je umiestnený stánok nebola uzavretá. Za užívanie pozemku navrhovateľ jeho vlastníkovi neplatil. O prenájom pozemku žiadal prvý krát listom zo dňa 24.11.2003 adresovaným Magistrátu hlavného mesta Bratislavy, odd. Nájmov a predaja nehnuteľností, na ktorý nebolo zo strany adresáta reagované.
Listami zo dňa 07.09.2005 a 16.04.2007 adresovanými Krajskému úradu v Bratislave opakovane žiadal o majetkovoprávne vysporiadanie pozemkov parc. č. XXXX/X . a XXXX/X. v kat. úz. Petržalka. Uvedenými listami žiadal o prenájom, resp. o odkúpenie predmetných pozemkov. V uvedenom čase bol Krajský úrad v Bratislave evidovaný v katastri nehnuteľností ako vlastník predmetných pozemkov, ktorá skutočnosť vyplýva z geometrického plánu č. XXXX/XX zo dňa 10.07.2007, úradne overeného dňa 12.07.2007. Navrhovateľ požiadal o zápis vlastníckeho práva k uvedeným pozemkom príslušnú správu katastra až listom zo dňa 15.08.2007.
Keďže ani na ostatne uvedené listy odporcu adresát nereagoval, listom zo dňa 27.07.2007 požiadal o informáciu, resp. súčinnosť Magistrát hl. Mesta SR Bratislavy (ďalej len Magistrát), keďže mu úrady, na ktoré sa dovtedy obrátil nevedeli dať jasné stanovisko, kto by mal a mohol vyporiadať právne vzťahy k týmto pozemkom.
Listom zo dňa 30.10.2007 č. E. Z. XXXXX/XXXX/XXXXXX, ktorý bol odporcovi doručený dňa 08.11.2007 Magistrát odporcovi oznamoval, že pozemok, vlastníkom ktorého je hlavné mesto užíva bez právneho dôvodu a teda z jeho strany dochádza k bezdôvodnému obohacovaniu na úkor vlastníka. Odporcu vyzvali, aby v lehote do 20 dní od doručenia tohto listu platil za užívanie pozemku bez zmluvného vzťahu nasledovne: za obdobie od 01.11.2005 do 31.07.2007 vo výške 20,- Sk (0,66 eur)/deň pod stánkom, 110,- Sk (3,65 eur)/rok pod prístupom k stánku, celkovo vo výške 441.960,- Sk a ďalej od 01.11.2007 mesačne uhrádzal na účet navrhovateľa sumu 18.415,- Sk vždy do 15. dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom pozemok užíval. Pri výpočte požadovaných súm navrhovateľ vychádzal zo staršieho geometrického plánu č. XX/XX, pričom na základe neskorších meraní zaznamenaných do geometrického plánu č. XX/XX sa výmera parcely č. XXXX/X (pôvodne parc. č..) zmenila z 30 m2 na 35 m2.
V liste zo dňa 24.06.2008 adresovanom Magistrátu odporca potvrdil, že mu dňa 24.06.2008 bol doručený list magistrátu 12.06.2008 č. E. XXXXX/XXXX/XXXXXX, v ktorom bol vyzvaný na úhradu sumu 20,- Sk (0,66 eur)/m2/deň pod stánkom od 01.11.2005 do 30.06.2008 a 110,- Sk (3,65 eur) ročne za prístupovú cestu k stánku, celkovo v sume 686.613,- Sk (22.791,38 eur). V uvedenom liste vyjadril nesúhlas s takouto sumou z dôvodu, že ju považoval za neadekvátnu parcele, na ktorej je stánok s občerstvením postavený. Bol ochotný zaplatiť aj za obdobie dozadu, ale nie sumu, ktorú požadovali, pričom žiadal o osobné stretnutie a rokovanie o dohode.
Navrhovateľ dodatočne predložil súdu uznanie dlhu zo dňa 20.02.2009 podpísané odporcom, v ktorom voči navrhovateľovi uznal dlh v sume 11.395,67 eur (343.306,- Sk) za užívanie pozemku parc. č. XXXX/ X, zastavané plochy o výmere 35 m2 a par. č. XXXX/X, zastavané plochy o výmere 18 m2 a to za obdobie od 01.11.2005 do 31.06.2008, z ktorej sumy začal splácať decembrom 2008 splátky po 10.000,- Sk a zaviazal sa sumu splácať v pravidelných splátkach po 331,90 eur do zaplatenia.
Pri stanovení výšky bezdôvodného obohatenia navrhovateľ vychádzal zo sadzby miestnej dane za užívanie verejného priestranstva ustanovenej Mestským zastupiteľstvom hlavného mesta SR Bratislavy o. i. podľa § 36 zákona č. 582/2004 Z.z. O miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady všeobecne záväznými nariadeniami hlavného mesta SR Bratislavy č. 14/2004 účinného od 01.01.2005 a č. 11/2007 účinného od 01.01.2008 (ďalej len VZN). Podľa § 5 ods. 1 písm. c) VZN č. 14/2004 bola sadzba dane za osobitné užívanie verejného priestranstva za 1 m2 a deň stanovená na 20,- Sk (0,66 eur) za umiestnenie predajného zariadenia okrem predajných zariadení s drobnými umelecko-remeselnými výrobkami. Podľa § 6 ods. 1 písm. d) bod 3 VZN č. 11/2007 bola sadzba uvedenej dane za každý aj začatý m2 osobitne užívaného verejného priestranstva stanovená na 40,- Sk (1,33 eur) za umiestnenie predajného zariadenia, ktorým je predaj jedla a nápojov určených na priamu konzumáciu na mieste, predaj občerstvenia, nealkoholických nápojov, predaj sezónnych produktov, predaj potravín z chladničiek, balenej zmrzliny, potravinárskych výrobkov, ovocia a zeleniny
Od novembra 2008 po ústnej dohode so zamestnancom Magistrátu začal odporca mesačne na účet navrhovateľa platiť po 10.000,- Sk (331,94 eur) a to po dobu 9 mesiacov (11-12/08, 1,3.4,6-9/09) pričom posledná úhrada bola poukázaná dňa 21.09.2009. Takto odporca na účet navrhovateľa uhradil spolu sumu 2.998,- eur.
Listom zo dňa 20.07.2009 odporca navrhovateľovi oznámil, že v čase od 12.10.2006 do konca februára 2007 a tiež v mesiacoch január a február r. 2008 nebol predajný stánok na P. v prevádzke.
Za zohľadnenia uvedených skutočností, si navrhovateľ voči odporcovi uplatňoval vydanie bezdôvodného obohatenia vyčíslené nasledovne:
od 01.11.2005 - 11.10.2006 - 0,66 eur x 35 m2 x 345 dní,
od 12.10.2006 - 28.02.2007 - 0,33 eur x 35 m2 x 140 dní
od 01.03.2007 - 31.12.2007 - 0,66 eur x 35 m2 x 306 dní
od 01.01.2008 - 29.02.2008 - 0,66 eur x 35 m2 x 60 dní
od 01.03.2008 - 30.04.2008 - 1,33 eur x 35 m2 x 61 dní
t.j. 7.969,50 eur + 1.617 eur + 7.068,60 eur + 1.386,- eur + 2.839,55 eur = 20.880,65 - 2.988 = 17.892,65 eur (v čase, kedy navrhovateľ stánok neprevádzkoval navrhovateľ vychádzal zo zníženej sadzby dane o 50%). Po späťvzatí návrhu z dôvodu akceptácie námietky premlčania za obdobie 18.05.2006 suma vyššie uvedeným spôsobom uplatneného bezdôvodného obohatenia predstavovala sumu 16.283,75 eur, z ktorej bolo rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 40C 252/2009-133 zo dňa 11.03.2010 navrhovateľovi právoplatne priznaných 4.991,- eur a teda navrhovateľ naďalej trval na zaplatení rozdielu medzi súdnym rozhodnutím priznanou sumou a navrhovateľom uplatnenou sumou podľa pôvodného výpočtu nasledovne:
od 19.05.2006 do 11.10.2006 - 0,66 eur x 35 m2 x 146 dní,
od 12.10.2006 - 28.02.2007 - 0,33 eur x 35 m2 x 140 dní
od 01.03.2007 - 31.12.2007 - 0,66 eur x 35 m2 x 306 dní
od 01.01.2008 - 29.02.2008 - 0,66 eur x 35 m2 x 60 dní
od 01.03.2008 - 30.04.2008 - 1,33 eur x 35 m2 x 61 dní
t.j. 2.350,60 eur + 637 eur + 4.926,60 eur + 966,- eur + 2.412,55 eur = 11.292,75 eur..
Navrhovateľ dôvodnosť uplatnenej výšky bezdôvodného obohacovania odvodzoval zo skutočnosti, že navrhovateľ pri nájmoch a užívaní verejných priestranstiev vždy vychádza z výšky dane stanovenej všeobecne záväznými nariadeniami mesta o dani za užívanie vereného priestranstva.
Na preukázanie toho, že navrhovateľ v žalovanom období uzatváral nájomné zmluvy s výškou nájomného stanoveného podľa výšky sadzby dane za užívanie verejného priestranstva boli súdu predložené tri nájomné zmluvy uzavreté navrhovateľom na strane prenajímateľa v dotknutom období pre obdobný predmet nájmu a to zmluvu č. XX XX XXXX XX 00 zo dňa 06.11.2006 s dohodnutou výškou nájmu 20,- Sk (0,33 eur)/m2 denne v období počas ktorého je stánok v prevádzke a 110,- Sk/m2 ročne, t.j. 0,30 Sk denne (0,01 eur) denne v období počas ktorého stánok nie je v prevádzke, zmluvu č. XX XX XXXX XX XX zo dňa 01.06.2007 s dohodnutou výškou nájmu 20,- Sk (0,33 eur)/m2 denne a zmluvu č. XX XX XXXX XX XX . zo dňa 18.12.2008 s dohodnutou výškou nájmu 40,- Sk (1,33 eur)/m2 denne v období počas ktorého je stánok v prevádzke a 7.300,- Sk/m2 ročne, t.j. 20,- Sk (0,33 eur)/m2 denne v období počas ktorého stánok nie je v prevádzke.
Odporca vo svojej výpovedi uviedol, že odkedy nadobudol predmetný stánok chcel užívanie pozemkov pod ním zlegalizovať. Až v r. 2007 sa mu podarilo definitívne zistiť vlastníka pozemku. Rozhodne sa na úkor navrhovateľa nechcel obohatiť a chcel sa od počiatku dohodnúť. Magistrát ho oslovil s tým, aby si určil výške nájmu, pričom za mesto neskôr navrhovali 20,- Sk/m2/deň, s čím však nesúhlasil a od novembra 2008 začal na účet navrhovateľa poukazovať mesačne čiastky vo výške 10.000,- Sk, ktorú sumu považoval za primeranú dočasne do uzavretia nájomnej zmluvy. Sám pôvodne navrhoval nižšiu sumu, s čím však nesúhlasil Magistrát. S platbami prestal po tom, čo bolo jeho právnej zástupkyni oznámené, že uzavretie nájomnej zmluvy podmieňuje vlastník uznaním dlhu vo výške 1.300.000,- Sk, čo on rozhodne nemieni akceptovať. Stánok, ktorý na pozemku prevádzkuje má výmeru 34m2, predáva v ňom pivo, cigarety a cukrovinky. To, že intenzívne s navrhovateľom rokovali o uzavretí nájomnej zmluvy preukazoval aj tým, že výmera pozemku pod stánkom bola dva krát premeraná a boli vypracované dva geometrické plány práve za účelom jej uzavretia.
Svedkyňa D.. T. F., zamestnankyňa navrhovateľa na oddelení nájmu nehnuteľností od 01.07.1996 vo svojej výpovedi uviedla, že má v kompetencii vypracovávanie nájomných zmlúv a to v závislosti od predchádzajúce procesu. Pri určovaní výšky nájmu postupujú na základe Pravidiel pri realizácii a sledovaní záväzkových vzťahov k nehnuteľnému majetku hlavného mesta v zmysle jeho dodatkov 1 - 14. V prípade stánkov ide o špecifickú situáciu, keďže niektoré sú umiestnené na komunikáciách a nie je k nim uzatváraná nájomná zmluva, ale príslušné oddelenie vydáva rozhodnutie o zvláštnom užívaní komunikácie - verejného priestranstva, za čo sú ich prevádzkovatelia spoplatňovaní podľa sadzby dane za užívanie verejného priestranstva. V záujme zosúladenia podmienok pre všetkých stánkárov na území hlavného mesta od r. 2006 aj v prípade nájomných zmlúv je výška stanovovaná analogicky podľa VZN 2/2006, resp. 5/2008. V dodatku č. 14 k Pravidlám je výslovný odkaz na to, že sadzba dane má byť zosúladená s výškou nájmu. Stánok odporcu sa podľa Pravidiel nachádza v lokalite III. Do r. 2002 sa nájomné zmluvy pre stánky zvyčajne uzatvárali na dobu neurčitú a naďalej existujú platne uzavreté dlhodobé nájomné zmluvy z tohto obdobia s výškou nájmu určeného podľa Pravidiel. Od r. 2006 však pri novo uzatváraných zmluvách postupujú striktne analogicky podľa VZN o dani za užívanie verejného priestranstva, pričom je však vzhľadom na výšku nájmu takýchto zmlúv pomerne málo, možno dve - tri. Vlastne všetky zmluvy na pozemky pod stánkami, ktoré boli od r. 2006 až do súčasnosti uzavreté v Petržalke boli poskytnuté súdu v predmetnej veci. Najčastejšie stánkari nepristúpia k uzavretiu nájomných zmlúv, prípadne po vypršaní predchádzajúcich stánky vypracú. Stánky, ktoré sú v súčasnosti v prevádzke, sú zvyčajne užívané na základe nájomných zmlúv na dobu neurčitú uzavretých pred r. 2006.
Podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 458 ods. 1 OZ musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
Posúdenie, či medzi účastníkmi ide o vzťah z bezdôvodného obohatenia, závisí od naplnenia znakov skutkovej podstaty hmotnoprávnej normy - ustanovenia § 451 ods. 1 a 2 OZ. Týmito znakmi je jednak skutočnosť, že obohatený získal majetkový prospech, t.j., že v jeho majetku došlo buď k zvýšeniu aktív alebo k zníženiu pasív, prípadne sa jeho majetkový stav nezmenšil, hoci by sa tak za bežných okolností stalo a súčasne, že právny dôvod plnenia buď na jeho strane od začiatku neexistoval, alebo dodatočne odpadol, či mu bolo plnené z neplatného právneho dôvodu alebo získal majetkový prospech z nepoctivých zdrojov. Pri naplnení obidvoch týchto znakov mu vzniká povinnosť vydať to, o čo sa bezdôvodne obohatil, a právo toho, na úkor ktorého k obohateniu došlo, požadovať vydanie tohto plnenia (§ 456 OZ). Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje totiž zásadu občianskeho práva, že nikto sa nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor iného, a pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech vrátiť.
V danom prípade mal súd za preukázanú dôvodnosť žaloby čo do jej základu, keď z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že odporca, ktorý dlhodobo užíval pozemky vo vlastníctve navrhovateľa bez právneho dôvodu za ich užívanie neplatil, čím sa na úkor navrhovateľa obohacoval. Pri určovaní všetkého toho, čo v danom prípade odporca nadobudol bezdôvodným obohatením (§ 458 ods. 1 OZ) a čo má odporca vydať navrhovateľovi (§ 456 OZ) však súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že je potrebné vychádzať z iných kritérií, než vychádzal navrhovateľ pri uplatnení svojho nároku.
Interný postup pri stanovovaní výšky nájmu podľa VZN o dani za užívanie verejného priestranstva navrhovateľ preukazoval okrem odkazu na svedeckú výpoveď D.. F. predložením Záznamu z porady riaditeľky IV. sekcie konanej dňa 07.02.2007 na Magistráte v ktorom je ako úloha č. 7 v odseku 4 uvedené, že so spätnou platnosťou od 01.01.2005 bude IV. sekcia postupovať vo veciach uzatvárania nájomných zmlúv alebo vyrubovania miestnej dane tak, že výška nájomného pri uzatváraní nájomných zmlúv bude vypočítaná podľa výšky miestnej dane stanovenej vo VZN Hl. m. SR BA 14/2004, t.j. 50,- Sk/m2/deň.
Podľa § 9 ods. 1 písm. c) zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov zásady hospodárenia s majetkom obce, ktoré určí obecné zastupiteľstvo, upravia najmä (medzi iným) aj postup prenechávania majetku do užívania.
S uvedeného vyplýva, že takéto zásady a teda aj postup pri uzatváraní nájomných zmlúv, ktorými sa prenecháva nájomcom do užívania obecný majetok musí byť schválený obecným zastupiteľstvom, v danom prípade Magistrátom ako zastupiteľským zborom obyvateľov hlavného mesta a orgánom samosprávy hlavného mesta, ktorý rozhoduje o najdôležitejších otázkach celomestského charakteru. Preto nemôže požívať ochranu súdu postup stanovený v rámci úloh internej sekcie - oddelenia Magistrátu mesta, ktorý je výkonným aparátom, zabezpečujúcim odborné, administratívne a organizačné práce súvisiace s plnením úloh orgánov hlavného mesta. Súd teda nemohol pri stanovovaní výšky bezdôvodného obohatenia vychádzať zo Záznamu z porady riaditeľky IV. Sekcie zo dňa 07.02.2007, na ktorý poukazovala zástupkyňa navrhovateľa (údaje v ktorom sú navyše zmätočné, keď odkazuje na sumu 50,- Sk, ktorá suma predstavovala iba jednu z viacerých sadzieb dane stanovených príslušnými všeobecne záväznými nariadeniami). Rovnako súd nemohol prihliadať ani na obvyklý interne dohovorený postup príslušného oddelenia potvrdený výpoveďou svedkyne, keď mal za to, že v danom prípade je potrebné prioritne zohľadňovať všeobecne záväzné zásady hospodárenia s majetkom obcí. Preto súd ani nemohol pri určovaní bezdôvodného obohatenia vychádzať z navrhovateľom predložených nájomných zmlúv, keď tieto podľa názoru súdu s prihliadnutím na výpoveď svedkyne nepredstavovali etalón bežného nájomného, ktoré v danom čase mohol navrhovateľ za užívanie daného pozemku získať. Išlo o ojedinele uzavreté nájomné zmluvy (1 ročne), keď aj z výpovede svedkyne D. vyplynulo, že iní potenciálni záujemcovia o nájom nepristúpili na takto stanovené podmienky navrhovateľa ako prenajímateľa, ktoré navyše v danom čase ani nemali oporu v jeho interných normatívnych aktoch, prijatých v zmysle platnej legislatívy.
V tejto súvislosti je potrebné spomenúť pripomienky odporcu, ktorý poukazoval na zistenú výšku nájmu za pozemky pod objektmi na služby v kat. úz. Rača určenú uznesením mestského zastupiteľstva č. 187/2007 a tiež na súkromné ponuky pozemkov na prenájom v iných lokalitách Bratislavy, ktoré sa pohybovali od 11,62 eur (350,06 Sk)/m2/rok cez 12,78 eur (385,- Sk)/m2/rok po 13,30 eur (401,- Sk)/m2/ rok. Hoci išlo o ponuky z rozdielneho časového obdobia a nie k pozemkom identického charakteru, už zo zbežného porovnania týchto ponúk s výškou nájomného požadovaného navrhovateľom /242,32 eur (7.300,- Sk)/m2/rok a neskôr dokonca 484,63 eur (14.600,- Sk)/ vyplýva neúmerná výška požadovaného nájomného zo strany navrhovateľa, pričom má súd za to, že priznanie bezdôvodného obohatenia v takto stanovenej výške by bolo v rozpore s ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Navyše je v súvislosti s nutnosťou rešpektovať dobré mravy v občianskoprávnych vzťahoch potrebné prihliadnuť aj k tomu, že odporca od nadobudnutia vlastníckeho práva k stánku v r. 2003 vyvíjal evidentnú snahu o vysporadanie právnych vzťahov k predmetnému pozemku a o uzavretie nájomnej zmluvy na dobu neurčitú, pričom táto snaha spočiatku a priori zlyhala z dôvodov na strane potenciálneho prenajímateľa pre nevysporiadané majetkovoprávne vzťahy k predmetným pozemkom. Súd má za to, že takýto dôvod mimo akýkoľvek vplyv odporcu, nemôže mať tak výrazne negatívny dopad na rozsah jeho povinností. V prípade úspešného uzavretia zmluvy v období r. 2003 - 2006 by totiž vychádzajúc z výpovede svedkyne D.. F. s najväčšou pravdepodobnosťou bola výška nájomného k predmetnému pozemku určená podľa Pravidiel pri realizácii a sledovaní záväzkových vzťahov k nehnuteľnému majetku hlavného mesta v jeho znení do prijatia dodatku č. 14 a to bez ohľadu na osobu nájomcu. Navyše z výpovede svedkyne súčasne vyplynulo, že pozemky pod stánkami ktoré sú v súčasnosti v prevádzke, t.z. aj ostatné stánky v Petržalke okrem troch, ktoré stoja na pozemkoch prenajatých na základe zmlúv založených v súdnom spise, sú užívané na základe nájomných zmlúv uzavretých na dobu neurčitú pred r. 2006.
Súd sa oboznámil s obsahom Pravidiel pri realizácii a sledovaní záväzkových vzťahov k nehnuteľnému majetku hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy v znení jeho neskorších zmien a doplnení vykonaných rozhodnutím primátora (ďalej len Pravidlá) zo dňa 18.12.1996, v znení ich zmien a doplnení vykonaných rozhodnutím primátora zo dňa 22.02.1999 v znení ich dodatkov 1 - 14. Tieto pravidlá upravujú postup navrhovateľa pri realizácii a evidencii záväzkových vzťahov k nehnuteľnému majetku hlavného mesta, pod čím sa rozumie okrem iného postupnosť činností, ktoré zabezpečia riadnu evidenciu a sledovanie záväzkových vzťahov pri dlhodobých nájmoch pozemkov v jeho vlastníctve. Preto ich súd považoval za relevantné pre rozhodnutie vo veci, keďže ide o platné zásady hospodárenia s majetkom obce v súlade s ust. § 9 ods. 1 písm. c) zákona č. 138/1991 Zb. V zmysle ich § 3a ods. 1 a 2 sa cena za prenájom určuje podľa lokalizácie a účelu nájmu, pričom ceny za prenájom sú uvedené v tabuľkách č. 100, 200 a 300 ktoré tvoria ich prílohu. V zmysle týchto pravidiel sa realizujú záväzkové vzťahy k nehnuteľnostiam od 01.02.2001.
Právna zástupkyňa navrhovateľa poukazovala na to, že v zmysle dodatku č. 14 k pravidlám sa pre výpočet nájomného pre položky č. 13,14 (prenosné stánky, dočasné stavby) a 18 v tabuľke č. 100 analogicky použijú ustanovenia VZN hl. m. SR Bratislavy č. 5/2008. V tejto súvislosti je však potrebné uviesť, že uvedený dodatok nadobudol účinnosť až ku dňu 01.01.2009 a teda ho nemožno aplikovať na obdobie, za ktoré si navrhovateľ voči odporcovi uplatňuje vydanie bezdôvodného obohatenia.
Na pojednávaní konanom dňa 26.11.2009 vzniesol odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu námietku premlčania uplatneného bezdôvodného obohatenia a to za obdobie od jeho uplatnenia, t.j. od 01.11.2005 do 19.05.2006, t.j. za žalované obdobie predchádzajúce časovému obdobiu dvoch rokov pred dňom podania návrhu. Námietku premlčania navrhovateľ v súlade s ust. § 100 ods. 1 v spojení s § 107 OZ akceptoval od 10.03.2006 do 18.05.2006, v súvislosti s čím vzal návrh späť čo do časti 1.608,90 eur, keď za predchádzajúce obdobie od 1.11.2005 do 10.03.2006, t.j. obdobie, na ktoré sa už vzťahovala vznesená námietka premlčania, považoval pripadajúcu časť z pôvodne žalovanej istiny za uhradenú v splátkach v celkovej výške 2.988,- Sk, v ktorej časti bolo konanie zastavené už uznesením zo dňa 26.11.2009. Po akceptácii námietky premlčania za obdobie od 10.03.2006 do 18.05.2006 teda navrhovateľom vyčíslené a uplatnené bezdôvodné obohatenie od 19.05.2006 do 30.04.2008 predstavovala sumu 16.283,75 eur, z ktorej bolo rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 40C 252/2009-133 zo dňa 11.03.2010 navrhovateľovi právoplatne priznaných 4.991,- eur.
Po vykonanom dokazovaní aj s prihliadnutím na právny názor vyslovený v uznesení Krajského súdu v Bratislave č.k. Co 244/2010 zo dňa 28.02.2011, súd prvého stupňa opakovane dospel k záveru, že odporca sa na úkor navrhovateľa obohatil celkovo o sumu 4.991 eur, keď za primeranú výšku nájmu, ktorý mohol navrhovateľ za predpokladu uzavretia riadnej nájomnej zmluvy k predmetnému pozemku v období od 19.05.2006 do 30.04.2008 (713 dní) za porovnateľne využívaný pozemok obdobnej výmery dosiahnuť v súlade so záväznými Pravidlami pri realizácii a sledovaní záväzkových vzťahov k nehnuteľnému majetku hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, považoval sumu 0,20 eur/m2/ deň, t.j. za obdobie 713 dní 0,20 x 35 x 713 = 4.991 eur. V danom prípade súd vychádzal z Pravidiel v znení ich dodatku č. 11 platného od 01.05.2006. Podľa tabuľky č. 100 - t.j. tabuľky cien prenájmov nehnuteľného majetku bola výška nájmu pozemkov v lokalite III, pod ktorú spadá územie Petržalky, stanovená zhodne pre prenosné stánky ako aj ambulantný predaj potravín na sumu 2.200,- Sk (73,03 eur)/m2/rok, t.j. 6,- Sk (0,20 eur)/m2/deň, pričom nebolo preukázané, že by sa táto výška menila do 31.12.2008, t.j. za celé žalované obdobie. Súd vychádzal z celej žalovanej doby užívania pozemku odporcom bez právneho dôvodu, bez ohľadu na dni, počas ktorých bol predajný stánok mimo prevádzky, keďže pravidlá nerozlišovali výšku nájmu v závislosti od takéhoto kritéria.
Nakoľko takáto výška bezdôvodného obohatenia za uvedené obdobie od 19.05.2006 do 30.04.2008 bola už navrhovateľovi priznaná právoplatným výrokom rozsudku tunajšieho súdu 40C 252/2009-133 zo dňa 11.03.2010, vo zvyšku žalovanej istiny titulom bezdôvodného obohatenia v sume 11.292,75 eur, spočívajúcej v rozdiele medzi uplatnenou sumou a už priznanou výškou bezdôvodného obohatenia za uvedené obdobie, súd návrh ako nedôvodný zamietol.
Hoci navrhovateľ predloženým uznaním dlhu zo dňa 20.02.2009 dodatočne preukázal, že 9 platieb odporcu uhradených od októbra 2008, boli určené odporcom na úhradu dlhu za obdobie od 1.11.2005 do 31.06.2008, takáto skutočnosť nemala vplyv na rozhodnutie v predmetnej veci, nakoľko táto úhrada bola navrhovateľom zohľadnená v čiastočnom späťvzatí návrhu čo do časti 2.988 eur, navyše na najstaršie žalované obdobie od 1.11.2005 do 10.03.2006, na ktoré sa vzťahovala námietka premlčania odporcu, ktorú navrhovateľ v konečnom dôsledku v celom rozsahu za obdobie od 01.11.2005 do 18.5.2006 rozsahu akceptoval. Pokiaľ ide o predložené uznanie dlhu, súd má za to, že toto nemá účinky podľa § 558 Občianskeho zákonníka, pretože uznať možno iba platný, existujúci záväzok. Keďže súd má s poukazom na vyššie uvedené za to, že záväzok odporcu na zaplatenie sumy v uznanej bližšie nešpecifikovanej výške 11.395,67 eur neexistoval, potom ho odporca ani nemohol platne uznať.
Podľa § 517 ods.1 a 2 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. je výška úrokov z omeškania dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
V konaní bolo preukázané, že navrhovateľ odporcu na vydanie bezdôvodného obohatenia za žalované obdobie vyzval avšak listom zo dňa 30.10.2007, doručeným odporcovi dňa 08.12.2007, pričom odporcovi bola určená lehota na dobrovoľnú úhradu 20 dní odo dňa doručenia výzvy. Odporca sa teda dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu v priznanej výške už dňa 29.12.2007. Nakoľko súd navrhovateľovi v rozhodnutí č.k. 40C 252/2009-133 zo dňa 11.03.2010 priznal úrok z omeškania z priznanej istiny 4.991 eur vo výške 8,5 % ročne odo dňa nasledujúceho po doručení neskoršej výzvy, t.j. až od 25.06.2008 až do zaplatenia, keď diskontná sadzba NBS k takto stanovenému prvému dňu omeškania predstavovala 4,25 %, týmto rozhodnutím bolo navrhovateľovi priznané aj príslušenstvo pohľadávky v rovnakej výške stanovenej príslušným vykonávacím predpisom z dôvodne uplatnenej sumy 4.991,- eur už od 29.12.2004 do 24.06.2008, keď od nasledujúceho dňa až do zaplatenia je už právoplatne priznané rozsudkom č.k. 40C 252/2009-133. Vo zvyšku príslušenstva, uplatneného zo súm nad rozsah právoplatne priznanej istiny, súd návrh rovnako ako nedôvodný zamietol.
O náhrade trov konania súd s prihliadnutím na zložitosť prípadu rozhodne v súlade s ustanovením § 151 ods. 1 O.s.p. samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne alebo ústne do zápisnice.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. , t.z.:
1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.