Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KE-8S/27/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Dany Bystrianskej a členov senátu: JUDr. Martina Ľudevíta Fafaľáka a Mgr. Slavomíra Podhorského, v právnej veci žalobcu: ROŠERO - P, s.r.o., so sídlom Sadová č. 14/A, 052 01 Spišská Nová VES, IČO: 36 194 514, právne zastúpeného advokátom: Mgr. Henrichom Schindlerom, AK so sídlom Skuteckého 33, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 40 887 481, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500 v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102927503/2019 zo dňa 18. decembra 2019, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom konania n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Správnou žalobou doručenou 19.02.2020 Krajskému súdu v Košiciach ( pôvodný správny súd), sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 102927503/2019 zo dňa 18. decembra 2019, ktorým tento potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice (ďalej len „správca dane“) č. 102009168/2019 zo dňa 22.08.2019, vo veci vyrubenia rozdielu dane žalobcovi v sume 57 071,96 EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2017 a vrátenia veci na ďalšie konanie. Žalobca zároveň žiadal, aby bola žalovanému uložená povinnosť nahradiť mu vzniknuté trovy konania.

2. Podľa a a o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, s účinnosťou od 01.06.2023 prešla právomoc výkonu súdnictva v správnych veciach (čo je aj daný prípad) z Krajského súdu v Košiciach na Správny súd v Košiciach (ďalej tiež aj len „správny súd“), z ktorého dôvodu bolo rozhodovanie o žalobe žalobcu, v zmysle rozvrhu práce Správneho súdu v Košiciach na rok 2023 v jeho znení účinnom od 01.06.2023, pridelené dňom 20.06.2023 senátu správneho súdu „1S.“

I.

Priebeh administratívneho konania

3. Správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2017, ktorá začala dňa 05.03.2018. Správca dane počas tejto daňovej kontroly okrem iného preveroval aj oprávnenosť uplatneného odpočítania dane z faktúry č. 20170138 zo dňa 28.11.2017 za dodaný podvozok, základ dane 51.871,00 DPH 10.374,20 €, celková suma 62.245,20 €, z faktúry č. 20170139 zo dňa 28.11.2017 za dodaný podvozok, základ dane 51.871,00DPH 10.374,20 €, celková suma 62.245,20€, z faktúry č. 20170140 zo dňa 28.11.2017 za dodaný podvozok, základ dane 51.871,00 DPH 10.374,20 €, celková suma 62.245,20 €, z faktúry č. 20170141 zo dňa 28.11.2017 za dodaný

podvozok, základ dane 51.871,00DPH 10.374,20 €, celková suma 62.245,20, z faktúry č. 20170142 zo dňa 28.11.2017 za dodaný podvozok, základ dane €52.135,00 DPH 10.427,00 €, celková suma 62.562,00, z faktúry č. 20170143 dátum vystavenia 29.11.2017 za Služby, základ dane 25.740,80, DPH 5.148,16 €, celková suma 30.888,96 € vystavených spoločnosťou EK & AUTO MOTIVE PARTS s.r.o.. O výsledku daňovej kontroly správca dane vyhotovil protokol č. 100346785/2019 zo dňa 31. 01. 2019, ktorý bol podkladom jeho rozhodnutia, ktorým správca dane žalobcovi nepriznal právo na odpočítanie dane zo spomínaných faktúr. Svoje rozhodnutie správca dane odôvodnil porušením ustanovenia v nadväznosti na ust. a o dani z pridanej hodnoty (ďalej zákon o DPH). V odôvodnení rozhodnutia č. 1020099168/2019 zo dňa 22. 08. 2019 uviedol, že nepovažuje dodanie tovarov a služby za preukázané. Tvrdil, že nevykonal len formálnu kontrolu predložených dokladov, ale zameral sa aj na preverenie vecného plnenia vo všetkých vzájomných súvislostiach s ohľadom na skutočnosti zistené pri kontrole. Poukázal na úpravu v a a v zákona o DPH v zmysle ktorej sú podmienky hmotnoprávnej povahy a objektívne sa na ich bezpodmienečné splnenie viaže vznik nároku na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť žiadnym zákonom stanoveným dôvodom, ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa prijímajúceho zdaniteľné plnenie. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie z dane z dodávateľských faktúr, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, služba bola reálne dodaná, a to práve osobou uvedenou na faktúre. Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý je iniciátorom odpočítanie dane. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predložených daňovým subjektom. Samotná faktúra nie je dôkazom toho, že služba, dodanie tovaru aj boli reálne vykonané a poskytnuté, je preto na daňovom subjekte, aby si z titulu uplatnenie si práva na odpočet dane zabezpečil dostatok hodnoverných a nespochybniteľných dôkazom o tom, že služba bola poskytnutá a tovar bol dodaný v zmysle fakturácie. Žalovaný tvrdil, že na základe zistených skutočností a na základe výsledkov vykonaných šetrení týkajúcich sa dodávateľskej spoločnosti EK & AUTO MOTIVE PARTS s.r.o. v likvidácií ( do 17.05.2019 len EK & AUTO MOTIVE PARTS s.r.o. ) so zameraním na preverenie reálnosti fakturovaných dodávok tovaru a služby a tým aj vzniku daňovej povinnosti u dodávateľskej spoločnosti ako zákonnej podmienky na odpočítanie dane, žalobca nepreukázal splnenie podmienok oprávnenosti odpočítania dane. V tejto súvislosti správca dane zvýraznil skutočnosť, že právo na odpočítanie dane z tovaru a služieb vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. V posudzovanom prípade správca dane dospel k záveru, že predmetná fakturácia nasvedčuje fakturácii účelovej, nakoľko samotný konateľ dodávateľskej spoločnosti EK & AUTO MOTIVE PARTS s.r.o. v likvidácií vo svoje svedeckej výpovedi uviedol, že s konateľom dodávateľskej spoločnosti AB-BC. NI sa pri dohadovaní obchodných transakcií stretával v Spišskej Novej Vsi v spoločnosti žalobcu, z čoho podľa názoru správcu dane vyplýva, že žalobca nepotreboval sprostredkovať nákup podvozkov cez spoločnosť EK & AUTO MOTIVE PARTS s.r.o. v likvidácií, ale podvozky mohol objednať priamo u dodávateľskej spoločnosti AB-BC. NI. Správca dane uviedol, že v danom prípade nespochybnil existenciu tovaru a jeho následný predaj odberateľom. Výkonom kontroly, preverovaním účtovných a daňových dokladov, výsledkom dožiadaní, vypočutím svedkov sa však ani v jednom prípade nepotvrdilo, že tovar a služba boli žalobcovi dodané osobou uvedenou na faktúre spoločnosťou EK & AUTO MOTIVE PARTS s.r.o.. Správca dane rovnako posúdil dodanie služby spojené so zabezpečením účasti a prezentácie podniku na výstave CZECHBUS 2017 PRAHA v zmysle faktúry 20170143 zo dňa 29.11.2017 od dodávateľskej spoločnosti EK & AUTO MOTIVE PARTS s.r.o. za nepreukázané. V priebehu daňovej kontroly ako aj vyrubovacieho konania nebolo preukázané kto, aké osoby reálne služby dodali, nebolo preukázané naplnenie predmetu zmluvy v zmysle zmluvy o dielo zo dňa 12.06.2017 a teda tieto služby nemohli byť dodané spoločnosťou EK & AUTO MOTIVE PARTS s.r.o. Vyjadrenia konateľa dodávateľskej spoločnosti ako aj vyjadrenia konateľov subdodávateľských spoločností správca dane posúdil ako nejednoznačné a nepresvedčivé. Konečnou subdodávateľskou spoločnosťou SunShine Biz s.r.o. nebolo preukázané, že skutočne dodala fakturovaný objem služieb, nakoľko nemal žiadne kancelárske priestory, nemala žiadnych zamestnancov a na adrese spoločnosti uvedenej v obchodnom registri bolo len virtuálne sídlo spoločnosti. Konateľ konečnej subdodávateľskej spoločnosti sa nevedel vyjadriť k jej činnosti v zdaňovacom období november 2017, nevedel sa vyjadriť kto predmetné služby vykonával, ktorý podnik mal byť prezentovaný a ani k tomu, kde sa mala výstava konať. Subdodávateľskou spoločnosťou neboli predložené žiadne doklady, ktoré by hodnoverným spôsobom preukazovali reálne naplnenie deklarovaných zdaniteľných plnení ( napr. emailová/ telefonická komunikácia, cenová kalkulácia, podklady zo spoločných rokovaní ).

4. Na základe zistených skutočností správca dane dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že vecné plnenie z predložených faktúr od spoločnosti EK & AUTO MOTIVE PARTS s.r.o. v likvidácii nastalo, predložené doklady sa ukázali na základe vykonaných šetrení a vyhodnotením jednotlivých dôkazov ako nedôveryhodné, vystavené bez reálneho podkladu a preto žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od spoločnosti EK & AUTO MOTIVE PARTS s.r.o. v likvidácií.

5. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie v zákonom stanovenej lehote (doručené žalovanému dňa 01.10. 2019 ), o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím zo dňa 18. 12. 2019 číslo 102927503/2019 tak, že rozhodnutie správcu dane potvrdil. Žalovaný mal za to, že správca dane dostatočne zistil skutkový stav pre prijatie záveru, na základe ktorého vydal napadnuté rozhodnutie. Žalovaný mál za to, že správca dane postupoval v konaní v zmysle platných právnych predpisov, jeho postup zodpovedal zásade voľného hodnotenia dôkazov, vyhodnotil ich všetky vo vzájomných súvislostiach, predovšetkým z hľadiska ich pravdivosti a preukaznosti a práva žalobcu neboli porušené.

6. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný poukázal na účel daňového konania, jednu zo základných zásad daňového konania- zásadu zákonnosti, citoval ust. § 24 ods. 1,4, ust. § 49, ust. § 51 ods. 1 Daňového poriadku a uviedol, že pri preverovaní sa správca dane neobmedzil len na predložené doklady a skutočnosti deklarované daňovým subjektom (pri ktorých mal pochybnosti o ich vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti), ale zisťoval aj súvisiace skutočnosti (napr. ďalších dodávateľov v rade, okolnosti deklarovaných obchodov), a to formou ústnych pojednávaní s daňovým subjektom, výsluchom svedkov, nazerania do spisov z daňových kontrol vykonávaných u dodávateľskej a subdodávateľských spoločností. Konanie správcu dane, ktorým zabezpečoval dôkazné prostriedky považoval za plne v súlade s procesno-právnou normou. Správca dane zabezpečené dôkazy podľa jeho názoru vyhodnotil jednotlivo a potom všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, hlavne z hľadiska ich pravdivosti, pričom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Správca dane preveroval primárne splnenie podmienok práva na odpočítanie dane žalobcom, ktorý odpočítanie dane deklaroval, uplatnil si ho a inicioval. V súvislosti s uvedeným tvrdil, že správca dane deklarovaný nárok žalobcu na odpočítanie dane z faktúr za deklarované dodávky tovaru - podvozkov a služby spojenej so zabezpečením a účasťou daňového subjektu na výstave v Prahe od dodávateľa EK & AUTO MOTÍVE PARTS s.r.o. neuznal, lebo na základe výsledkov daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania dospel k záveru, že deklarovanej dodávateľskej spoločnosti nevznikla daňová povinnosť v zmysle a z titulu dodania tovarov a služby. Keďže deklarovanému dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť, žalobcovi nemohlo vzniknúť právo na odpočítanie dane podľa - .

7. K námietkam, že správca dane neprihliadal na všetky dôkazy a na informácie svedčiace v prospech daňového subjektu (preukázané dodanie tak po formálnej, ako i po materiálnej stránke- predloženými dokladmi žalobca preukázal, že tovar objednal, prijal, zaplatil zaňho a obchod zaúčtoval, uvedené preukazuje aj výsluch svedka A. B., CMR doklady o preprave tovaru, dodávateľ obchody zaúčtoval, priznal v daňovom priznaní a daň odviedol), žalovaný uviedol, že k odpočítaniu dane môže dôjsť vtedy, ak sú kumulatívne naplnené tieto zákonné predpoklady 1.k dodaniu tovaru alebo služby skutočne došlo, pričom tento tovar alebo službu dodala osoba uvedená na faktúre ako dodávateľ a dodaním tovaru alebo služby vznikla dodávateľovi daňová povinnosť, 2. platiteľ dane má faktúru vyhotovenú platiteľom dane v súlade s ustanovením a 3. platiteľ dane vie preukázať účel použitia prijatého plnenia, z ktorého odpočítal daň na svoje podnikanie, t. j. na dodanie tovarov a služieb s možnosťou odpočítania dane. V tejto súvislosti uviedol, že pokiaľ si platiteľ dane uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúrach a že tieto dodávky následne použil na dodanie svojich tovarov a služieb ako platiteľ. Osoba, ktorá je uvedená ako dodávateľ na faktúrach musí byť identická s osobou, ktorá reálne dodala tovar alebo službu odberateľovi. Ak daňový subjekt dôkazné bremeno v tomto zmysle neunesie, nemôže byť úspešný v uplatnení nároku na odpočítanie dane. Overenie oprávnenosti odpočítania dane znamená objasnenie všetkých okolností, ktoré umožnia prijať závery, či boli splnené zákonné podmienky pre uplatnenie práva na odpočítanie dane. Keďže ide o hmotno-právne podmienky, k takému záveru nestačí len existencia faktúr, hoci tieto by obsahovali všetky formálno-právne náležitosti. Faktúry sú síce doklady, ktorými (ale nie na základe ktorých) platiteľ preukazuje svoje právo uplatniť odpočítanie dane, ale aby k odpočítaniu dane mohlo dôjsť, musí sa overiť, či údaje v nich uvedené naozaj dokladujú predmetné skutočnosti. Faktúra predovšetkým deklaruje, že došlo k zdaniteľnému obchodu medzi dvoma platiteľmi DPH, pričom jednému vzniká daňová povinnosť a druhému vzniká nárok na odpočítanie dane. Preto k

rozhodnutiu správcu dane, či uznať alebo neuznať uplatňované právo na odpočítanie dane, nestačí len mechanické porovnanie výšky odpočítanej dane s príslušnými faktúrami, ale je potrebné zabezpečiť aj iné dôkazy. Aj keď žalobca k daňovej kontrole predložil dodávateľské faktúry, ktorými deklaroval, že mu boli tovary - podvozky a služba súvisiace s prezentáciou na výstave CZECHBUS 2017 Praha dodané, vykonaným dokazovaním sa nepotvrdili jeho tvrdenia o tom, že mu boli dodané práve spoločnosťou EK & AUTO MOTÍVE PARTS s.r.o. v predmetnom zdaňovacom období. Skutočnosti, že podvozky reálne existujú, že sa žalobca preukázateľne zúčastnil na výstave CZECHBUS 2017 Praha a že dodávateľské faktúry uhradil, nepreukazujú, že pri deklarovaných zdaniteľných obchodoch došlo k naplneniu všetkých hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane, pretože tieto skutočnosti, vzhľadom na všetky ostatné zistenia správcu dane, nemožno považovať za absolútne dôkazy toho, že fakturované tovary a služba boli skutočne žalobcovi dodané osobou, ktorá je na nich uvedená ako dodávateľ. Ani skutočnosti, že deklarovaný dodávateľ obchody riadne zaevidoval, uviedol ich v daňovom priznaní k DPH, v kontrolnom výkaze a daň z obchodov odviedol, nezakladajú automaticky nárok daňového subjektu na odpočítanie dane, pretože pre slnenie podmienok pre odpočítanie dane je podstatné, aby predložené dokumenty, rovnako ako podané daňové priznania, či kontrolné výkazy odzrkadľovali reálne uskutočnenie a reálny priebeh týchto transakcií, aby bolo možné posúdiť miesto dodania a vznik daňovej povinnosti, pretože technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na akékoľvek plnenie. Nakoľko v danom prípade nebolo hodnoverne potvrdené a preukázané, že žalobcovi bol dodaný tovar a služby dodávateľom uvedeným na faktúre, nemohlo dôjsť k vzniku daňovej povinnosti. Podľa ustanovenia daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Podľa ustanovenia daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. Práve z dôvodu, že v konaní nebolo preukázané reálne dodanie tovaru a služby dodávateľom uvedeným na faktúrach, nevznikla tomuto dodávateľovi povinnosť platiť daň v zmysle ustanovenia a , ale v zmysle ustanovenia cit. zákona, t. j. uvedením dane na faktúre. Ak teda nedošlo ku vzniku daňovej povinnosti, nemohlo vzniknúť ani právo na odpočítanie dane. Žalobca si však toto právo uplatnil, z preverovaných faktúr daň odpočítal, čím porušil ustanovenie a .

8. K námietkam týkajúcich sa miesta dodania tovaru (tvrdenie správcu dane o mieste prevzatia tovaru spoločnosťou EK & AUTO MOTÍVE PARTS s.r.o. je nepravdivé a v rozpore so zisteným stavom, jedná sa o dve odlišné plochy, nebolo preukázané porušenie ) a k tvrdeniu, že správca dane sa žiadnym spôsobom, napriek námietkam a návrhom, nevysporiadal s dokladmi preukazujúcimi skladovanie tovaru na prenajatej ploche predloženými spoločnosťou EK & AUTO MOTÍVE PART s.r.o., žalovaný uviedol, že z predloženého administratívneho spisu zistil, že dodávateľ mal podvozky nadobudnúť od holandského dodávateľa AB-BC.nl dňa 20.9.2017, resp. 21.9.2017, pričom tento tovar mal byť podľa predložených CMR dokladov prepravený z Talianska od výrobcu IVECO S.p.A. na Slovensko a mal byť vyložený na adrese sídla žalobcu. Skutočnosť, že podvozky sú dovážané do spoločnosti žalobcu uviedol konateľ dodávateľskej spoločnosti dňa 08.03.2018 (Úradný záznam č. 100296846/2019 zo dňa 24.01.2019). Spoločnosť EK & AUTO MOTÍVE PARTS s.r.o. ku dňu 13.05.2019 vstúpila do likvidácie, likvidátorom spoločnosti bol jej dovtedajší konateľ A. B. a dňa 03.09.2019 došlo k jej výmazu z Obchodného registra SR.

9. A. B. sa dňa 22.05.2018 vyjadril, že sídlo spoločnosti EK & AUTO MOTÍVE PART s.r.o. na adrese Klincová 37/B, Bratislava bolo len virtuálne a ekonomickú činnosť spoločnosť vykonávala najčastejšie v Spišskej Novej Vsi, v spoločnosti žalobcu. Dodávateľ nepredložil žiadnu listinu preukazujúcu akýkoľvek právny vzťah k adrese C. XX/X, C. D. E., či oprávnenie vykonávať na tejto adrese ekonomickú činnosť. Na adrese C. XX/X, C. D. E. má registrované sídlo žalobca, ktorého konateľ JUDr. Ladislav Pavlanský uviedol, že toto sídlo sa nachádza v priemyselnom areáli, kde sa nachádza aj administratívna budova, sústava výrobných hál a sklady spoločnosti. F. G. H. uviedol, že tieto priestory má žalobca prenajaté od právnickej osoby a ďalej ich neprenajíma. Podvozky, ktoré mala spoločnosť EK & AUTO MOTÍVE PARTS s.r.o. nadobudnúť dňa 20.09.2017, resp. 21.09.2017, následne dodala žalobcovi, avšak podľa predložených faktúr a skladovej evidencie až dňa 28.11.2017. JUDr. Ladislav Pavlanský až dňa 23.01.2019, po tom, čo ho správca dane informoval o pochybnostiach, ktoré mu vznikli v súvislosti s preverovaním zdaniteľných obchodov týkajúcich sa dodania podvozkov, uviedol, že spoločnosť EK & AUTO MOTIVE PARTS s.r.o. má v susedstve žalobcu prenajatú plochu, avšak nie od neho, pričom táto plocha nie je oddelená ani plotom. K tomuto tvrdeniu nebol predložený žiadny doklad, žalobca neidentifikoval osobu, od ktorej si mala dodávateľská spoločnosť plochu v jeho susedstve prenajať.

Počas daňovej kontroly dodávateľská spoločnosť, ani žalobca správcovi dane hodnoverne neozrejmili, na akom mieste a kedy mal dodávateľ nadobudnúť vlastnícke právo k podvozkom, či aký právny vzťah mal k deklarovanému miestu vykládky a z akého dôvodu žalobca podľa dokladov nakúpil podvozky až dňa 28.11.2017, keď sa od 20.09.2017, resp. 21.09.2017 nachádzali na adrese jeho sídla (z ktorej mal podnikateľskú činnosť vykonávať aj dodávateľ). Žalobca vo svojom vyjadrení k zisteniam uvedeným v protokole na jednej strane namietal, že spôsob, akým mal jeho dodávateľ priestor v držbe, mu nie je známy a že uvedené mal preveriť správca dane, na druhej strane však ako prílohu k svojmu vyjadreniu správcovi dane doručil Zmluvu o dočasnom užívaní pozemku a uzatvorení budúcej nájomnej zmluvy zo dňa 07.07.2017 uzatvorenú medzi budúcim prenajímateľom - spoločnosťou MIGI, s.r.o., Matejovce nad Hornádom, IČO: 36187232 (ďalej len „MIGI, s.r.o.") a budúcim nájomcom - spoločnosťou EK & AUTO MOTÍVE PARTS s.r.o., predmetom ktorej je dočasné užívanie pozemku evidovanom na LV XXXX, ako aj záväzok o uzatvorení odplatnej nájomnej zmluvy pre rok 2018. Vo vyrubovacom konaní už A. B., ktorý bol na návrh žalobcu vypočutý ako svedok, zmenil svoje vyjadrenia o adresách, na ktorých vykonávala dodávateľská spoločnosť svoju činnosť a uviedol, že sídlo spoločnosti je na adrese B. XX, I., kde mu preberali poštu, bola tam aj možnosť zasadacej miestnosti a ešte mal parkovaciu plochu a halu na C. E. C. D. E., skladové priestory mala spoločnosť prenajaté na C. J. E. C. D. E. od spoločnosti MIGI, s.r.o., s ktorou mala spoločnosť uzatvorenú nájomnú zmluvu. Skladovú evidenciu svedok nemal a neviedol. K tvrdeniu o prenájme plochy doručil A. B. správcovi dane Zmluvu č. 01012018 o nájme nebytových priestorov zo dňa 01.01.2018 uzatvorenú so spoločnosťou MIGI, s.r.o. Žalovaný zistil, že vlastníkom pozemkov na parcele registra C 366/10 a C 3657/1 v katastrálnom území C. D. E. evidované na LV XXXX, ktoré sú predmetom nájomnej zmluvy, je K. K., a nie spoločnosť MIGI, s.r.o. V zmysle bodu I. Zmluvy č. 01012018 o nájme nebytových priestorov zo dňa 01.01.2018 prenajímateľ prenajíma nájomcovi nebytové priestory nachádzajúce sa v objekte na ul. C. XX E. C. D. E.. V zmysle predložených prepravných dokladov, ako aj opakovaných vyjadrení A. B., sa však tovar - podvozky mali vykladať na adrese C. XX/X, C. D. E.. V čl. II. bode 3 predmetnej zmluvy je upravený okrem iného záväzok budúceho prenajímateľa dohodnúť si užívacie práva a obsadenosť pozemku so súčasným nájomcom - žalobcom. Uvedené zmluvné dojednania podľa názoru žalovaného poukazujú na to, že totožnú nehnuteľnosť mal užívať ako nájomca dodávateľská spoločnosť a zároveň žalobca, pričom A. B. správcovi dane nepredložil žiadnu faktúru deklarujúcu prenájom plochy, žiadne doklady o platbe nájomného ani skladovú evidenciu k podvozkom.

10. Pokiaľ boli dodatočne predložené doklady, ktorými žalobca a A. B. deklarovali právny vzťah dodávateľskej spoločnosti k miestu vykládky podvozkov skutočne vyhotovené v dňoch na nich uvedených, je otázne, z akého dôvodu neboli správcovi dane predložené dodávateľskou spoločnosťou počas daňovej kontroly, napr. počas miestneho zisťovania v spoločnosti (Úradný záznam č. 100296846/2019 zo dňa 24.01.2019), ani to, z akého dôvodu A. B. skutočnosti o prenájme plochy správcovi dane neuviedol v rámci ústneho pojednávania, ktorého predmetom bolo preverenie podnikateľských aktivít a ekonomickej činnosti daňového subjektu EK & AUTO MOTÍVE PARTS s.r.o., ale naopak, uviedol, že spoločnosť nevyužívala v preverovanom zdaňovacom období žiadne iné adresy na podnikanie mimo sídla spoločnosti.

11. Žalobca síce namietal, že sa jedná o dve odlišné, susediace plochy, uvedené však podľa žalovaného nebolo hodnoverne preukázané a na základe všetkých vyššie uvedených skutočností dospel preto k záveru, že dodatočne predložené doklady o nájme plochy v susedstve daňového subjektu boli vyhotovené dodatočne a účelovo s cieľom preukázať právny vzťah dodávateľskej spoločnosti k miestu vykládky podvozkov uvedených na prepravných dokladoch. K tvrdeniu, že správca dane nepreukázal porušenie ustanovenia a poukázaniu na čl. 12 Dohovoru o prepravnej zmluve, žalovaný uviedol, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu, pričom na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca v prípade deklarovaných zdaniteľných obchodov so spoločnosťou EK & AUTO MOTÍVE PARTS s.r.o. nepreukázal, že pri odpočítaní dane z faktúr vyhotovených touto spoločnosťou došlo k naplneniu hmotnoprávnych podmienok podľa -

12. Žalovaný vyhodnotil aj námietky o nedostatočne zistenom stave veci -správca dane nepreveroval prepravu tovaru, skutočnosti obchodu nepreveroval ani u holandského dodávateľa, neoboznámil sa s kontrolným výkazom dodávateľskej spoločnosti a námietky o nesprávnom vyhodnotení dôkazov týkajúcich sa dodania tovarov a nevyhodnotení prepravných dokladov ako neopodstatnené. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť

dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a na jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícií. V danom prípade správca dane nemal pochybnosti o tom, že tovar - podvozky mali byť do tuzemska, na adresu C. XX/X, C. D. E. dovezené z iného členského štátu od zahraničného dodávateľa. Z uvedeného dôvodu nebolo potrebné preverovať uskutočnenie prepravy tovaru z iného členského štátu na územie SR. Tvrdenie, že správca dane nevyhodnotil prepravné doklady, sa nezakladá na pravde, pretože z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že správca dane predložené prepravné CMR doklady mal k dispozícii, zaoberal sa nimi a práve na základe údajov o mieste vykládky v nich uvedených a zistení, že dodávateľská spoločnosť sídli na inej adrese, nevlastní a neprenajíma si žiadne skladové ani iné priestory, viedli správcu dane k pochybnostiam o tom, či sa deklarované zdaniteľné obchody uskutočnili tak, ako to deklaroval žalobca a jeho dodávateľ. Zo strany žalobcu, ako aj zo strany jeho dodávateľa neboli odstránené pochybnosti o tom, že tovar bol žalobcovi dodaný osobou uvedenou na faktúre - spoločnosťou EK & AUTO MOTÍVE PARTS s.r.o., ako aj o tom, že bol dodaný dňa 28.11.2017. Vyjadrenia žalobcu a A. B., doklady predložené k daňovej kontrole, ako aj dodatočne predložené doklady, ktoré mali preukázať materiálnu podstatu deklarovaných zdaniteľných obchodov, poukazujú na simulovanú účasť spoločnosti EK & AUTO MOTÍVE PARTS s.r.o. na preverovaných obchodných transakciách. Žalovaný uviedol, že procesná povinnosť preukázať opodstatnenosť odpočítania dane je na strane daňového subjektu a ten si túto povinnosť nemôže vysvetľovať ako svoje právo požadovať od správcu dane, aby prevzal jeho aktívnu úlohu pri preukazovaní tejto skutočnosti. Je povinnosťou daňového subjektu, aby v záujme objasnenia skutočností predložil také dôkazy, ktorými by právo na odpočítanie dane preukázal. Keďže žalobca nepreukázal, že dodávateľovi pri deklarovanom dodaní podvozkov dňa 28.11.2017 vznikla daňová povinnosť podľa Z .z., bol postup správcu dane podľa názoru žalovaného v súlade s platnými právnymi predpismi.

13. Taktiež námietku, že správca dane nepostupoval podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku žalovaný vyhodnotil ako neopodstatnenú. Podľa ustanovenia § 46 ods. 5 Daňového poriadku ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. Z predloženého administratívneho spisu je zrejmé, že v priebehu daňovej kontroly na ústnom pojednávaní dňa 23.01.2019 bol žalobca oboznámený s dokazovaním vykonaným správcom dane, so zisteniami z neho vyplývajúcimi, ako aj s pochybnosťami o tom, či bol tovar - podvozky dodaný žalobcovi osobou uvedenou na faktúre a či bol dodaný dňa 28.11.2017. Správca dane na tomto ústnom pojednávaní vyzval žalobcu, aby sa vyjadril ku skutočnostiam, o ktorých mal pochybnosti. Z uvedeného je teda zrejmé, že správca dane postupoval v súlade s ustanovením § 46 ods. 5 Daňového poriadku, preukázateľne spochybnil vierohodnosť, pravdivosť dôkazov predložených žalobcom, svoje pochybnosti žalobcovi oznámil a bolo opäť len na žalobcovi, či predložením, alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Žalobca bol správcom dane vyzvaný na vyjadrenie sa k pochybnostiam správcu dane. Správca dane zistený skutkový stav a závery z neho vyplývajúce spísal v Protokole z daňovej kontroly. Vo vyrubovacom konaní sa správca dane zaoberal vyjadrením žalobcu, pričom vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že jeho vyjadrenia, ako aj vyjadrenie jeho dodávateľa a predložené dôkazy nie sú hodnoverné a nie sú spôsobilé odstrániť pochybnosti a preukázať ním tvrdené skutočnosti a oprávnenosť uplatneného nároku na odpočítanie dane z prijatých faktúr č. 20170138 zo dňa 28.11.2017, č. 20170139 zo dňa 28.11.2017, č. 20170140 zo dňa 28.11.2017, č. 20170141 zo dňa 28.11.2017, č. 20170142 zo dňa 29.11.2017 za dodanie podvozkov vyhotovených spoločnosťou EK & AUTO MOTÍVE PARTS s.r.o..

14. Žalovaný sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že je na úvahe spoločnosti, ako bude s tovarom nakladať (v súvislosti s tvrdením správcu dane, že nebolo preukázané, ako bolo s tovarom naložené v čase od 20.09.2017, resp. 21.09.2017 do 28.11.2017) a uviedol, že tovar – podvozky mali byť dodávateľskej spoločnosti z Talianska dodané dňa 20.09.2017, resp. 21.09.2017 na adresu C. XX/X, C. D. E. a dodávateľská spoločnosť ich mala podľa predložených dokladov dodať žalobcovi, avšak až dňa 28.11.2017. Dodávateľská spoločnosť správcovi dane nepredložila skladovú evidenciu a A.

B. (ktorý najskôr uvádzal, že podnikateľskú činnosť vykonával v sídle žalobcu) uviedol, že podvozky boli zatiaľ, do doby ich predaja žalobcovi uložené na ploche susediacej so žalobcom. Správca dane zisťoval, z akého dôvodu fakturovala dodávateľská spoločnosť dodanie podvozkov žalobcovi až v zdaňovacom období november 2017. Keďže žalobca na ústnom pojednávaní dňa 23.01.2019 a rovnako aj A. B. ako dôvod predaja podvozkov žalobcovi až dňa 28.11.2017 uvádzali, že na podvozkoch boli vykonávané práce a až následne, boli prebraté žalobcom a vstúpili do výrobného procesu v novembri 2017. Nestotožnil sa ani s námietkou žalobcu, že preukazovanie vykonania prác na podvozkoch dodávateľskou spoločnosťou je nepodstatné a nie je zrejmé, ako by ich vykonanie malo vplývať na dodanie tovaru. A. B. uviedol, že na podvozkoch boli vykonávané demontážne práce. A. B. síce uviedol, že predmetom dodávky podvozkov mali byť aj ich úpravy, avšak žiadny dôkaz o uvedenom a o tom, ako bolo s podvozkami naložené v čase od 20.09.2017 (resp. 21.09.2017) do 28.11.2017, správcovi dane nepredložil. A. B. sa počas daňovej kontroly a vo vyrubovacom konaní opakovane vyjadroval, že dodávateľská spoločnosť nezamestnávala žiadnych zamestnancov, práce na podvozkoch mali byť teda realizované subdodávateľský - spoločnosťou MaPu BusParts Trading, s.r.o., čo nebolo v daňovom konaní potvrdené. A. B. správcovi dane tvrdil, že na podvozkoch boli vykonávané práce, avšak správca dane zistil, že dodávateľská spoločnosť si uplatnila odpočítanie dane z faktúry č. 2017034 od dodávateľa MaPu BusParts Trading, s.r.o., predmetom ktorej nebolo vykonanie úprav na podvozkoch, ako to uviedol A. B., ale kontrola nadobudnutých podvozkov. Kontroly podvozkov boli podľa A. B. vykonané v C. D. E. D. C. XX, vykonal ich jeho dodávateľ MaPu BusParts Trading, s.r.o., z kontroly nebol vystavený žiadny doklad a tieto nové podvozky sa kontrolovali z dôvodu poškodenia, alebo či na nich nechýbajú nejaké časti, či nie je na nich vada a sú funkčné. Kontrolu podvozkov mal dodávateľ MaPu BusParts Trading, s.r.o. zabezpečiť subdodávateľský od spoločnosti Sun Shine Biz, s.r.o., ktorej konateľ L. C. sa nevedel vyjadriť ku kontrole podvozkov. Tvrdenia A. B. o úprave podvozkov, resp. o ich kontrole teda neboli preukázané a dôvod deklarovaného dodania podvozkov nachádzajúcich sa na adrese C. XX/X, C. D. E. už v dňoch 20.09.2017, resp. 21.09.2017 až dňa 28.11.2017 nebol dodávateľom, ani žalobcom ozrejmený.

15. Žalovaný nepovažoval preto vyjadrenia A. B. za vierohodné, keďže z predloženého administratívneho spisu je zrejmé, že uskutočnenie deklarovaných zdaniteľných obchodov síce ústne potvrdil, avšak nevedel ich bez pochybností preukázať, správcovi dane poskytoval rôzne, rozporuplné a neoveriteľné informácie o okolnostiach preverovaných obchodov. A. B. správcovi dane nevedel poskytnúť jednoznačnú odpoveď ani na to, kto viedol spoločnosti EK & AUTO MOTÍVE PARTS s.r.o. účtovníctvo - dňa 08.03.2018 uviedol, že účtovníctvo spoločnosti vedie p. G. (Úradný záznam č. 100296846/2019 zo dňa 24.01.2019), dňa 04.09.2018 tvrdil, že účtovníctvo spoločnosti viedla spoločnosť SunShine Biz s.r.o., s ktorou sa dlhodobo poznal a ešte jeden pán, ktorého meno ale nevedel uviesť (Úradný záznam č. 100182876/2019 zo dňa 15.01.2019), dňa 17.04.2019 uviedol, že účtovníctvo bolo vedené externe, názov spoločnosti už nevedel uviesť. A. B. správcovi dane nevedel uviesť ani to, ako došlo k nadviazaniu obchodnej spolupráce so žalobcom, opakovane uvádzal, že si nespomína, že sa poznajú a spolupracujú dlhodobo, asi 5 - 6 rokov, rovnako sa vyjadril aj k spolupráci so spoločnosťami MaPu BusParts Trading, s.r.o., Sun Shine Biz, s.r.o. Žalovaný zistil, že napriek skutočnosti, že A. B. sa s daňovým subjektom poznal a dlhodobo s ním spolupracoval, k predaju podvozkov žalobcovi malo dôjsť na základe sprostredkovania tohto obchodu spoločnosťou SunShine Biz s.r.o., pričom spoločnosť EK & AUTO MOTÍVE PARTS s.r.o. si z tohto deklarovaného sprostredkovania uplatnila odpočítanie dane. Za hodnoverné nepovažoval žalovaný ani vyjadrenie A. B. o nadviazaní spolupráce s holandskou spoločnosťou AB-BC Nl. A. B. uviedol, že za uvedenú spoločnosť jednal s p. M. I., komunikovali anglicky e-mailom alebo telefonicky, avšak správcovi dane o uvedenom tvrdení nepredložil žiaden dôkaz a s touto osobou sa mal stretávať v C. D. E. v spoločnosti žalobcu, pričom nie je zrejmé, z akého dôvodu sa mali obchodné schôdzky s dodávateľom podvozkov konať u odberateľa - žalobcu. Vyjadrenie svedka A. B. k požiadavke správcu dane, aby vysvetlil, z akého dôvodu nepredložil a ani nespomenul zmluvu o nájme priestorov na adrese C. XX/X, C. D. E., že ho na to nikto nevyzval a nikto sa ho neopýtal, ako skladuje podvozky, považoval žalovaný za nepravdivé. Z administratívneho spisu je zrejmé, že A. B. ako konateľ v súčasnosti už zaniknutej dodávateľskej spoločnosti bol opakovane vyzývaný na predloženie dokladov a podania informácií o spolupráci so žalobcom, a to napr. dňa 22.05.2018 Daňovým úradom Bratislava, kedy v závere ústneho pojednávania, na otázky správcu dane, či vie predložiť ešte nejaké dôkazy k preverovaným skutočnostiam, či má vedomosť o niečom, čo nebolo spomenuté a mohlo by to mať vplyv na prejednávané skutočnosti, A. B. uviedol, že nemá čo dodať. Z uvedeného je zrejmé, že správca dane opakovane preveroval okolnosti deklarovaných zdaniteľných obchodov aj u dodávateľskej

spoločnosti, pričom ak táto disponovala nájomnou zmluvou, bolo jej povinnosťou v záujme ozrejmenia deklarovaných obchodov a odstránenia pochybností, správcovi dane tento dôkaz predložiť.

16. Žalovaný vyhodnotil aj rozsiahle námietky žalobcu týkajúce sa dodania služby spojenej so zabezpečením účasti a prezentácie na výstave CZECHBUS 2017 Praha ako neodôvodnené. Aj keď do deklarovaného obchodu zapojené spoločnosti správcovi dane predložili listinné doklady- faktúru č. 20170143 zo dňa 29.11.2017, Zmluvu o dielo zo dňa 12.06.2017, rozpočet CZECHBUS PRAHA 2017, 5 ks fotografií stánku výstavy, protokol o odovzdaní a prevzatí diela podpísaný 19.11.2017 v Prahe, knihu jázd daňového subjektu za zdaňovacie obdobie november 2017, funkčnú vizualizáciu (1 ks fotografie stánku), plán konštrukcie (1 ks fotografie s rozmermi stánku), rozpočet a faktúru č. 2017033 zo dňa 23.11.2017 pre dodávateľskú spoločnosť vyhotovenú spoločnosťou MaPu BusParts Trading, s.r.o., ktorými deklarovali uskutočnenie služieb spojených so zabezpečením účasti a prezentácie žalobcu na výstave CZECHBUS 2017 Praha, vykonaným dokazovaním sa tieto doklady ukázali ako nevierohodné. Správca dane v danom prípade nespochybnil účasť žalobcu na predmetnom podujatí - z predložených dokladov, ako aj z vyjadrenia organizátora výstavy je zrejmé, že žalobca sa na výstave CZECHBUS 2017 Praha zúčastnil, mal v areáli zriadený stánok, avšak počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nebolo preukázané, že táto účasť daňového subjektu na predmetnej výstave bola zabezpečená na základe služieb, ktoré fakturovala daňovému subjektu dodávateľská spoločnosť. Skutočnosť, že existuje hmotný výsledok prác - stánok žalobcu, nepreukazuje, že tento hmotný výsledok bol žalobcovi dodaný deklarovaným dodávateľom. Žalobca, aj deklarovaný dodávateľ o tom, čo bolo vlastne predmetom fakturácie a aké konkrétne služby mali byť daňovému subjektu poskytnuté, poskytovali správcovi dane rôzne vyjadrenia. A. B. dňa 04.09.2018 uviedol, že bol prítomný len pri montáži a demontáži výstavného priestoru, prezentácie sa zúčastnil p. H. za dodávateľa MaPu BusPartsTrading, s.r.o. (Úradný záznam č. 100182876/2019 zo dňa 15.01.2019), dňa 22.05.2018 uviedol, že predmetom služby bolo prezentovanie autobusov, ktoré vyrába žalobca, pri realizácii stánku bol prítomný on osobne, časť prác vykonával on a časť vykonávala spoločnosť, ktorej názov si nepamätal, dňa 17.04.2019 uviedol, že on si zabezpečil organizáciu, že on ťahal káble, svetlá, olepoval koberce, umiestňoval výzdobu, stoly a stoličky, dodával tiež banery a roll-up, spoločnosť MaPu BusPartsTrading, s.r.o. zabezpečovala montáž konštrukcie, rozmiestnenie kobercov. A. B. najskôr uviedol, že žiadne iné doklady (okrem dodávateľskej faktúry) k výstave spoločnosť EK & AUTO MOTÍVE PARTS s.r.o. nemala (Úradný záznam č. 100182876/2019 zo dňa 15.01.2019), neskôr už predložil fotodokumentáciu z miesta výstavy, rozpočet CZECHBUS 2017 Praha, ktorý mala vypracovať spoločnosť MaPu BusPartsTrading, s.r.o., lístok na výstavu v roku 2018, pričom predmetom preverovania bolo dodanie služieb k výstave CZECHBUS Praha v novembri 2017. Žalobca k predmetnej službe uviedol, že návrh stánku vypracovala jeho obchodné oddelenie na spoločnom rokovaní s A. B., ktorý si pripravil a naložil kompletnú expozíciu a následne realizoval stánok - celú expozíciu. Účtovníčka žalobcu sa vyjadrila, že predmetom fakturácie nebola len grafická úprava a príprava výstavy, ale aj preprava potrebných výstavných predmetov, príprava stánku, montáž, zodpovednosť za bezpečnosť, presun výstavných objektov, demontáž výstaviska odvoz rekvizít a iné. Spoločnosť EK & AUTO MOTÍVE PARTS s.r.o. mala podľa žalobcu v jeho susedstve prenajatú plochu, kde si celú expozíciu pripravovala (postavenie stánku, čistenie a leštenie autobusov, poskladanie konštrukcie, rozmiestnenie propagačných materiálov po celom výstavisku, realizácia elektro projektu - osvetlenie, ozvučenie expozície, príprava zázemia - kuchynka, chladnička, ktoré sú vo vlastníctve žalobcu), pričom bolo zistené, že toto tvrdenie sa nezakladá na pravde. A. B. uviedol, že spoločnosť EK & AUTO MOTÍVE PARTS s.r.o. na výstavnej ploche nemala prenajatú výstavnú plochu, čo potvrdila aj manažérka organizátora výstavy, ktorá uviedla, že spoločnosť EK & AUTO MOTÍVE PARTS s.r.o. sa zúčastnila akcie CZECHBUS len v roku 2013 a žalobca sa jej zúčastňuje pravidelne každý rok. Žiadny z predložených dokladov neodstránil pochybnosti správcu dane, že deklarované služby spojené s výstavou CZECHBUS 2017 Praha dodala žalobcovi osoba uvedená na faktúre, keďže nebola preukázaná jej účasť na výstave v Prahe, nebola preukázaná preprava výstavných predmetov – dodávateľská spoločnosť vlastnila len dodávky Fiat Ducato a Mercedes Šprintér, ani odvoz rekvizít, nebola predložená komplexná funkčná expozícia podľa grafického návrhu ani žiadny ďalší dôkaz, ktorý by preukazoval realizáciu deklarovaných služieb dodávateľskou spoločnosťou. Vykonaným dokazovaním nebolo potvrdené ani tvrdenie, že časť služieb bola dodaná subdodávateľský spoločnosťou MaPu BusPartsTrading, s.r.o., spoločnosť MaPu BusPartsTrading, s.r.o. mala služby spojené s výstavou CZECHBUS 2017 Praha zabezpečiť prostredníctvom spoločnosti SunShine Biz, s.r.o., ktorá ako konečný subdodávateľ služby nepreukázala, že skutočne dodala fakturovaný objem služieb, nakoľko nemala žiadne kancelárske priestory, nemala žiadnych zamestnancov, na adrese spoločnosti uvedenej v Obchodnom registri SR bolo len virtuálne sídlo spoločnosti. Konateľ spoločnosti

SunShine Biz s.r.o. sa nevedel vyjadriť k činnosti spoločnosti v zdaňovacom období november 2017, nevedel sa vyjadriť, kto mal predmetné služby vykonať, ktorý podnik mal byť prezentovaný, ani to, kde sa výstava mala konať. Spoločnosť SunShine Biz, s.r.o. nepredložila žiadne doklady, ktoré by preukazovali reálne dodanie fakturovaných služieb, nebola predložená žiadna e-mailová komunikácia medzi obchodnými partnermi, nebola predložená žiadna kalkulovaná cena, podklady a doklady zo spoločných rokovaní. Účasť dodávateľskej spoločnosti v priestoroch, kde sa mala výstava konať bola preverovaná aj u organizátora výstavy, ktorý uviedol, že na všetkých ročníkoch si stavbu stávku zabezpečoval žalobca sám a stavba stánku bola plne v ich réžii, žalobcovi poskytol 6 vystavovateľských preukazov, ktoré neboli vystavované na meno, ale na vystavovateľa. Tieto preukazy boli podľa vyjadrenia účtovníčky daňového subjektu využívané len zamestnancami žalobcu. A. B. síce správcovi dane na ústnom pojednávaní dňa 17.04.2019 uviedol, že do priestoru výstaviska vošiel cez parkovaciu rampu apo registrácii dostal lístky, ktoré ho oprávňovali vstupovať do areálu výstaviska, pravdivosť tohto tvrdenia však nepodložil hodnovernými dokladmi a vzhľadom na skutočnosť, že A. B. poskytoval správcovi dane rôzne vyjadrenia o zdaniteľných obchodoch, ktoré menil podľa zistení správcu dane, nemožno toto ničím nepodložené tvrdenie považovať za hodnoverný dôkaz. A. B. dňa 04.12.2018 predložil správcovi dane doklad o tom, že dňa 18.11.2017 sa ubytoval v hoteli v Prahe. Tento doklad bol vyhotovený až dňa 04.12.2018 na fyzickú osobu A. B., a nie na spoločnosť EK & AUTO MOTÍVE PARTS s.r.o., pričom A. B. uviedol, že náklady spojené s pracovnou cestou si nevyúčtoval, výdavky spojené s cestami nedáva ani do účtovníctva spoločnosti. Doklad o ubytovaní v hoteli EXPO v Prahe deklaruje, že A. B. bol v tomto hoteli ubytovaný 1 noc, z 18.11.2017 na 19.11.2017. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na časový nesúlad, keďže podľa vyjadrení A. B. mal byť prítomný na výstavisku v Prahe aj pred výstavou počas montážnych prác, dňa 19.11.2017 mal osobne odovzdať žalobcovi dielo - stánok na výstavu, výstava skončila 23.11.2017 a potom ešte mala prebiehať demontáž stánku, ktorej sa mal taktiež zúčastniť. Keďže v preverovanom prípade nebolo preukázané, že dodávateľskej spoločnosti EK & AUTO MOTÍVE PARTS s.r.o. vznikla daňová povinnosť podľa , daňovému subjektu nemohlo vzniknúť ani právo na odpočítanie dane z faktúry č. 20170143 zo dňa 29.11.2017.

17. K tvrdeniu, že správca dane mal akceptovať skutočnosť, že v obchodnom vzťahu nie je zákonom ustanovená povinnosť uzatvorenia právneho vzťahu písomnou zmluvou, žalovaný uviedol, že pokiaľ si žalobca uplatnil odpočítanie dane z preverovaných faktúr, bolo v prvom rade jeho povinnosťou preukázať, že si tento nárok uplatňuje oprávnene. Poukázal na závery Najvyššieho súdu SR uvedených v Rozsudku č. k. , ktoré sa týkajú uskutočňovanie zdaniteľných plnení.

18. K námietkam týkajúcich sa dôkazného bremena, k poukázaniu na judikatúru Najvyššieho súdu SR a k tvrdeniu, že zodpovednosť za porušenie povinností dodávateľa a subdodávateľa nemôže byť prenášaná na daňový subjekt, žalovaný uviedol, že odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane a toto právo je spojené s jeho dôkaznou povinnosťou. Pokiaľ si žalobca uplatnil odpočítanie dane z faktúr vystavených spoločnosťou EK & AUTO MOTÍVE PARTS s.r.o., musí byť schopný preukázať, že si toto právo uplatnil opodstatnene, pretože v daňovom konaní je ťažisko dôkazného bremena na daňovom subjekte. Aj z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. sp. zn. zo dňa 18.05.2011) vyplýva, že dôkazná povinnosť je na daňovom subjekte, pretože ide o skutočnosti, ktoré sú súčasťou jeho daňového priznania. Dôkazná povinnosť je spojením povinnosti tvrdenia a povinnosti doložiť svoje tvrdenia dôkazmi. Žalovaný nepovažoval poukazovanie žalobcu na judikatúru súdov SR vo veci dôkazného bremena za opodstatnené a v tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že nielen deklarovaný dodávateľ, ale ani samotný žalobca počas výkonu daňovej kontroly, vo vyrubovacom konaní, ale ani v odvolacom konaní nepreukázal správcovi dane uskutočnenie deklarovaných zdaniteľných obchodov. Žalobca správcovi dane neozrejmil bližšie okolnosti týkajúce sa nadviazania obchodnej spolupráce s dodávateľskou spoločnosťou, neozrejmil, z akého dôvodu bol p. I. za holandského dodávateľa podvozkov opakovane prítomný v priestoroch, kde vykonával podnikateľskú činnosť žalobca, keď podľa predložených dokladov s holandskou spoločnosťou žalobca priamo neobchodoval, neuviedol, prečo si na spoluprácu a dodanie tovarov - podvozkov vybral práve spoločnosť, ktorá nezamestnávala žiadnych zamestnancov, nedisponovala potrebnými priestormi ani technickým materiálom, ako a či si nejakým spôsobom preveroval dodávateľa, akým spôsobom preveroval, či dodávateľ realizoval kontrolu podvozkov, resp., či na nich realizoval nejaké úpravy, neuviedol, z akého dôvodu nerealizoval montáž a demontáž stánku na výstave v Prahe samotný žalobca, keď z predloženej fotodokumentácie je zrejmé, že na výstave boli prítomní jeho zamestnanci, ale uvedené mala realizovať spoločnosť EK & AUTO MOTÍVE PARTS s.r.o., neuviedol opodstatnenosť

tohto obchodu a nepreukázal, aké opatrenia prijal na zabezpečenie preukázania splnenia zákonom stanovených podmienok pre odpočítanie dane v prípade deklarovaných obchodov. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca nepostupoval starostlivo, keďže nevedel vierohodne objasniť uskutočnenie zdaniteľných obchodov. Žalovaný uviedol, že nedostatok preukázateľnosti dodania predmetu fakturácie nemôže byť odstránený tvrdením žalobcu a jeho dodávateľa, že fakturovaný tovar a služby boli skutočne dodané, najmä ak ich tvrdenia sú všeobecné, rozporuplné a nie sú podložené takými dôkazmi, ktoré by vyvrátili závery správcu dane. Dôkazná povinnosť nie je pre daňovníka - platiteľa dane iba povinnosťou, ale aj významným právom, ktoré žalobca nevyužil tým, že nepredložil také dôkazy, ktorými by preukázal svoje tvrdenia. V prvom rade malo byť v záujme daňového subjektu a v nadväznosti na to aj povinnosťou, aktívne sa starať o to, aby svoje procesné práva v daňovom konaní využil. V danom prípade žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal, že splnil podmienky na vznik nároku na odpočítanie dane vyplývajúce z ustanovení a v nadväznosti na ustanovenie .

19. Keďže v danom prípade nebolo hodnoverným spôsobom a spôsobom vylučujúcim akúkoľvek pochybnosť preukázané, že dodávateľ žalobcu - spoločnosť EK & AUTO MOTÍVE PARTS s.r.o. nadobudol tovar z iného členského štátu v tuzemsku a že tento fakturovaný tovar následne dodal žalobcovi a súčasne nebolo hodnoverne preukázané, že spoločnosť EK & AUTO MOTÍVE PARTS s.r.o., dodala daňovému subjektu služby spojené s výstavou CZECHBUS 2017 Praha, správca dane nemohol potvrdiť, že zdaniteľné obchody sa uskutočnili tak, ako je to deklarované preverovanými faktúrami a následne uznať žalobcovi sa právo na odpočítanie dane z týchto faktúr.

II.

Správna žaloba

20. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 102927503/2019 zo dňa 18.12.2019, ako aj rozhodnutia správcu dane č. 102009168/20019 zo dňa 22.08.2019.

21. Žalobca sa domáhal preskúmania postupu a zákonnosti rozhodnutia žalovaného, pretože žalobou napadnuté rozhodnutie považoval za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Mal za to, že postupom správnych orgánov došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré má za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Žalobca namietal, že žalovaný neprihliadol na jeho námietku, že správca dane neprihliadal na všetko, čo vyšlo najavo. Uviedol, že bolo preukázané uskutočnenie plnení tak po formálnej, ako i materiálnej stránke. So správcom dane spolupracoval, predkladal doklady a poskytoval vyjadrenia. Podľa jeho názoru žalovaný nedošetril skutkový stav, keď nevyužil dostupné informačné systémy (napr. daňové priznania, kontrolné výkazy) a neúplne zistil skutkový stav veci, v dôsledku čoho dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že sa nepotvrdilo, že podvozky a služby boli dodané, ani s tvrdením, že nebolo preukázané reálne dodanie tovaru. Žalobca uviedol, že tvrdenie žalovaného o tom, že A. B. (pozn. súdu konateľ dodávateľskej spoločnosti) nepredložil žiadnu faktúru za prenájom plochy, žiadne doklady o platbe nájomného ani skladovú evidenciu k podvozkom nie je pravdivé. V tejto súvislosti poukázal na to, že konateľ dodávateľskej spoločnosti dňa 12.08.2019 správcovi dane doručil Zmluvu o nájme, faktúry a potvrdenie o platbách nájomného spoločnosti MIGI, s.r.o.. Podľa žalobcu žalovaný pri hodnotení dôkazov účelovo na vyššie uvedené neprihliadal, čím porušil základné zásady daňového konania. Úvahy žalovaného o účelovosti vyhotovenia týchto dokladov považoval za irelevantné a účelové. Za ďalší dôkaz o existencii vlastníckeho práva spoločnosti EK & AUTOMOTIVE PARTS s.r.o. k tovaru považoval existenciu faktúry č. 2017034 od MaPu BusParts Trading s.r.o. za dodané služby. Podľa žalobcu sa rozhodnutie žalovaného javí ako nepreskúmateľné, pretože neobsahuje číslo zápisnice z ústneho pojednávania s A. B.. Podľa žalobcu žalovaný reálne uskutočnenie obchodov nevyvrátil a jeho závery sú postavené len na domnienkach. Uviedol, že má všetky doklady riadne zaúčtované, k dodávkam tovaru predložil aj CMR dokumenty, z ktorých sú zrejmé údaje ako miesto a dátum vystavenia, odosielateľ, dopravca, dátum a miesto prevzatia, príjemca, druh tovaru, avšak žalovaný neprihliadal na to, že CMR doklady sú doklady preukazujúce reálne uskutočnenie obchodov.Za nedostatočné považoval aj vysporiadanie sa žalovaného s námietkou týkajúcou sa kontrolných výkazov a uviedol, že pokiaľ mu žalovaný uprel

možnosť realizovať svoje procesné práva, porušuje tak právo na spravodlivý proces. Dodanie služieb v rámci výstavy CZECHBUS 2017 Praha spoločnosťou EK&AUTO MOTIVE PARTS s.r.o., bolo podľa žalobcu preukázané dôkazmi - Zmluvou o dielo, fotodokumentáciou, preberacími protokolmi, potvrdením o úhrade, výsluchom A. B., rozpočtom, knihou jázd, fotografiami stánku, vyjadrením ekonómky, ako aj dopytom organizátorovi výstavy, ktorý nemusel mať vedomosť o subdodávateľoch. S jeho námietkami o nedostatočnom vyhodnotení skutkového stavu sa žalovaný nevysporiadal dostatočným spôsobom a predložené dôkazy vyhodnotil v rozpore s Daňovým poriadkom. Postup žalovaného viedol k porušeniu § 24 ods. 2 Daňového poriadku, žalovaný nedodržal zásadu voľného hodnotenia dôkazov a preto považoval žalobou napadnuté rozhodnutie za vydané v rozpore s a Daňového poriadku. Podľa žalobcu pokiaľ správca dane spochybňoval moment nadobudnutia, mal s ohľadom na predložené CMR doklady, čl. 12 Dohovoru o prepravnej zmluve a doplniť dokazovanie o preverenie prepravy. Žalovaný ani správca dane neprihliadali na CMR doklady ako na skutočnosti preukazujúce prepravu tovaru, zároveň ich však nevyvrátili v tejto súvislosti poukázal na Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. . Podľa žalobcu si žalovaný vo svojom rozhodnutí odporuje a vysporiadanie sa s odvolacou námietkou o porušení ustanovenia Daňového poriadku považoval za nedostatočné. Ďalej poukázal na , a a uviedol, že z vykonaného dokazovania je preukázané kumulatívne splnenie podmienok vyžadovaných v zmysle a písm. a predmetného zákona. Za kľúčový nedostatok žalobou napadnutého rozhodnutia považoval skutočnosť, že žalovaný sa nevyrovnal s otázkou, ktorý zo subjektov v reťazci porušil neutralitu DPH a neodôvodnil, ako by malo predmetné obchodovanie predstavovať porušenie práva na odpočítanie dane. Žalovaný neozrejmil, akým spôsobom mal žalobca získať daňovú výhodu, resp. prečo by mal žalobca znižovať vlastné plnenie, keď neplnil z vlastných prostriedkov, len odviedol prostriedky, ktoré dostal od svojho odberateľa. V súvislosti s uvedeným poukázal na nález Ústavného súdu SR -34, na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-255/02 Halifax, ako aj na šiestu Smernicu. Tvrdil, že žalovaný svoje tvrdenia oprel len o domnienky, pričom nepredložil dôkazy, že k zneužitiu práva došlo, žalovaný neozrejmil, akým spôsobom k zneužitiu práva malo dôjsť, neoznačil subjekt, ktorý ho mal urobiť a nepreukázal vedomosť žalobcu. Za nedostatočné považoval aj vysporiadanie sa s námietkou ohľadne skutočnosti, že preukazovanie dodania prác na tovare je irelevantné vo vzťahu k momentu nadobudnutia tovaru. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný pripísal na jeho ťarchu neplnenie si povinností iným subjektom, nevysporiadal sa s aktuálnou a platnou judikatúrou Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora EÚ, pričom opakovane poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu SR č. k. , , , na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR , ako aj na nález Ústavného súdu SR č. . Namietal, že žalovaný sa s predmetnou odvolacou námietkou vysporiadal len tak, že v podstate opísal stanovisko správcu dane, pričom v tejto časti sa rozhodnutie javí ako nepreskúmateľné, porušujúce základné práva žalobcu. Žalovaný sa podľa žalobcu nevysporiadal ani s tým, že žalobca si overil, či sa dodávateľ nenachádza v zozname registrovaných neplatičov DPH. Správne orgány neuviedli, či právo na odpočet zamietli z dôvodu konštatovania porušenia ustanovení daňových zákonov alebo či bol žalobca obeťou nekalého konania jeho obchodných partnerov a uviedol, že v takom prípade nedostatky zistené len u dodávateľskej spoločnosti sú pre neuznanie žalobcovho nároku nedostatočné a za nevyhnutné preto považoval vysporiadať sa s otázkou, či žalobca mal alebo mohol vedieť, že uvedené plnenie je súčasťou podvodného konania dodávateľa. Žalobca následne opätovne poukázal na judikatúru Súdneho dvora EÚ (C-80/11 a C- 142/11 Mahagébenkft a Peter Dávid, C- 439/04 Kittel, C-354/03 Optigen LTD), z ktorej vyplýva nielen právo daňových orgánov zamietnuť odpočítanie dane, ale aj povinnosť nepriznanie práva objektívne preukázať. Rozsudky Súdneho dvora EÚ umožňujú platiteľom, ktorí sa bez vlastnej viny stanú súčasťou podvodného daňového reťazca, aby neboli nútení niesť následky protiprávneho konania iných subjektov v prípadoch, keď svoje daňové povinnosti sami riadne splnili, pričom podľa názoru žalobcu tieto judikáty je možné jednoznačne aplikovať aj na predmetné daňové konanie. Žalobca ďalej poukázal na Rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C 277/14

- PPUH Stehcemp, v zmysle ktorého zdaniteľnej osobe sa nemá zamietnuť právo na odpočet DPH, a to z dôvodu, že faktúru vystavil subjekt, ktorý je potrebné považovať za neexistujúci subjekt. Súdny dvor EÚ uviedol, že daňový orgán vo všeobecnosti nemôže od tejto zdaniteľnej osoby vyžadovať, aby jednak preverila, že vystaviteľ faktúry disponuje predmetným tovarom, je schopný ho dodať a splnil si povinnosť podať daňové priznanie a uhradiť DPH, aby sa tým ubezpečila, že na strane subjektov na vstupe nie sú nezrovnalosti alebo podvod, a jednak, aby v tejto súvislosti disponovala príslušnými dokumentmi.

III.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe

22. K správnej žalobe podal písomne žalovaný vyjadrenie zo dňa 05.06.2020, ktoré bolo správnemu súdu doručené dňa 08. 06. 2020. Žalovaný k žalobným dôvodom uviedol, že napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo preskúmal v rozsahu a dôvodoch uvedených v odvolaní a v žalobou napadnutom rozhodnutí a keďže sa dôsledne zaoberal a vysporiadal s odvolacími námietkami, opätovnú rozsiahlu argumentáciu v súvislosti s identickými odvolacími námietkami považoval za neefektívnu.

23. K rozsiahlemu a opakovanému poukazovaniu žalobcu na judikatúru Súdneho dvora EÚ, Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho súdu ČR uviedol, že táto judikatúra sa vzťahuje najmä na prípady, keď sa posudzuje podobné alebo zneužívajúce konanie o obchodných partnerov žalobcu ako zdaniteľnej osoby, o ktorom mohla zdaniteľná osoba vedieť. V posudzovanom prípade však vykonanou kontrolou bola popretá reálnosť dodania tovarov a služby žalobcovi od jeho priameho deklarovaného dodávateľa. Z uvedeného dôvodu, preto správca dane a ani žalovaný neskúmali, či žalobca mohol vedieť o podvodnom konaní jeho dodávateľov, resp. o zneužití práva v danom reťazci, keďže reálne dodanie tovarov a služieb dodávateľom uvedenom na preverovaných faktúrach nebolo preukázané. Žalovaný v závere konštatoval, že napriek deklarovanému nesúhlasu žalobcu so závermi správcu dane a jeho samotného, tento nijakým konkrétnym spôsobom nepreukázal žiadne skutočnosti a nepredložil dôkazy, ktoré by mali viesť k tomu, že ich závery ku ktorým dospeli nie sú správne. Žalovaný zastával názor, že žalobné dôvody žalobcu nepreukazujú nezákonnosť postupu správcu dane a žalovaného a že žalobca nebol na svojich právach a právom chránených záujmoch ukrátený. Mal za to, že z obsahu rozhodnutí jasne vyplýva z akých skutočností daňové orgány vychádzali a akými právnymi úvahami sa pri rozhodovaní riadili. Ich postup nebol v rozpore s platnými právnymi predpismi a správca dane pri vyrubení rozdielu dane postupoval v súlade s platnými právnymi predpismi.

IV.

Replika žalobcu

24. Písomné stanovisko žalovaného k žalobe bolo zaslané žalobcovi na vyjadrenie, ten sa k nemu vyjadril podaním doručeným správnemu súdu dňa 16.09.2020. Vo svojom vyjadrení zotrval na svojej predchádzajúcej právnej argumentácii a v tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu SR -34 zo dňa 20.12.2006. V zmysle tohto nálezu je potrebné z ústavnoprávneho hľadiska venovať rozhodnutiam dostatočnú a výraznú pozornosť, rovnako ako je potrebné ich v dostatočnej miere a presvedčivým spôsobom odôvodniť. Mal za to, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné a ako daňový subjekt bol ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch, pretože správca dane jednotlivé dôkazy vyhodnotil v rozpore so zákonom, ktorý bol predmetom daňovej kontroly.

V.

Konanie pred správnym súdom

25. Dňa 01.06.2023 nadobudol účinnosť o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý dňom svojej účinnosti zriadil Správny súd v Košiciach. Účinnosťou zákona výkon súdnictva prešiel od 1. júna 2023 z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01. júna 2023 daná právomoc správnych súdov.

26. Nakoľko žiaden z účastníkov konania nežiadal vo veci nariadenie pojednávania, súd vo veci verejne vyhlásil rozsudok dňa 07.12.2023.

VI.

Relevantná právna úprava

27. Podľa (ďalej len „“) „Konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie tým nie je dotknuté.“

Podľa v jeho znení účinnom do 30.06.2023, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Daňový poriadok), pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

Podľa § 3 ods.2 Daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

Podľa § 3 ods.3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje

a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Podľa § 24 ods.3 Daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

Podľa § 24 ods.4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

Podľa § 45 ods.1 písmeno a) bod 1 Daňového poriadku daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo na predloženie písomného poverenia zamestnanca správcu dane na výkon daňovej kontroly.

Podľa § 45 ods.1 písmeno a) bod 2 Daňového poriadku daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane služobného preukazu zamestnanca správcu dane, okrem zamestnanca správcu dane, ktorým je obec.

Podľa § 45 ods. 1 písm. c/ Daňového poriadku daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola, má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia.

Podľa § 45 ods.1 písmeno f) Daňového poriadku daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim.

Podľa § 45 ods. 2 písm. e/ Daňového poriadku kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti: predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia.

Podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.

Podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b/ a c/. Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane kontrolovanému daňovému subjektu protokol, ktorého súčasťou je výzva na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 30 pracovných dní od doručenia takého protokolu, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu.

Podľa o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

Podľa o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň:

a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,

d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

Podľa písmeno a ) o DPH, právo na odpočítanie dane podľa môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa .

Podľa § 63 ods. 2 Daňového poriadku, rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

VII.

Právny názor správneho súdu

28. Senát Správneho súdu v Košiciach, v ktorého právomoci je preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia (§ 6 ods. 1 S.s.p.), ako vecne (§ 10 S.s.p.) a miestne príslušný na konanie (§ 13 ods. 1 S.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 S.s.p.) zisteného správnym orgánom (§ 119 S.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa § 177 ods. 1 S.s.p., v rozsahu (§ 182 ods.1 písm. c/ S.s.p.) a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 ods. 1 písm. e/ S.s.p.), pričom rozsahom a dôvodmi žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 134 ods. 1 S.s.p.), pokiaľ nejde o vady, na ktoré prihliada ex offo (§ 134 ods. 2 S.s.p.) a po zistení, že správna žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 S.s.p.), zastúpenou advokátom (§ 49 ods. 1 S.s.p.), v zákonnej lehote (§ 181 ods. 1 S.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré môže byť predmetom súdneho prieskumu (§ 6 ods. 2, § 7 S.s.p.), vec rozhodol bez pojednávania (§ 107 ods. 2 S.s.p. v spojení s S.s.p. a S.s.p.) a po oboznámení sa so správnou žalobou, vyjadreniami účastníkov konania, ako aj s obsahom súdneho a administratívneho spisu dospel správny súd jednomyseľne ( v spojení s veta prvá S.s.p.) k záveru, že nakoľko rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, a keďže v konaní žalovaného správneho orgánu nezistil správny súd ani takú vadu, na ktorú má povinnosť prihliadať ex offo ( S.s.p.), nie je možné priznať správnej žalobe úspech a teda žaloba nie je dôvodná, preto verejne vyhláseným rozsudkom ( S.s.p.) vyslovil, že sa žaloba zamieta ( S.s.p.).

29. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného č. 102927503/2019 zo dňa 18. 12. 2019, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 102009168/2019 zo dňa 22.08.2019, ktorým vyrubil rozdiel dane v sume 57.071,96 € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2017 žalobcovi.

30. Základnou otázkou v tejto veci podľa správneho súdu bola otázka unesenia dôkazného bremena daňovým subjektom vo vzťahu k preukázaniu skutočného dodania služby v zmysle údajov uvedených na faktúre, t. j. či tovar bol dodaný a služba bola realizované spoločnosťou EK&AUTO MOTIVE PARTS s.r.o., v prospech žalobcu tak, ako deklarujú predložené faktúry, či došlo k oprávnenému nároku žalobcu na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z takto fakturovaného tovaru a služby.

31. Dôkaznú povinnosť v daňovom konaní má prioritne daňový subjekt (žalobca). Správca dane dokazovanie vykonáva a vedie. Úlohou správcu dane je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť skutkový stav veci čo najúplnejšie.

32. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva, že je to práve správca dane, kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aké závery vyvodí

z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné orgány povinné postupovať.

33. Zásada voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení.

34. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu (žalobcu) ohľadne ním, v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, nakoľko daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii.

35. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú

36. Potreba skúmania ekonomického dôvodu daňovej transakcie sa prejavuje ako súčasť zásady posudzovania právneho úkonu podľa jeho obsahu. Zo zásady skutočného obsahu právneho úkonu rozhodujúceho pre určenie dane vyplýva, že z daňového hľadiska je rozhodujúca reálna existencia plnení, ktoré boli uskutočnené, t. j. vzájomná výmena reálnych plnení, a teda vykonanie dohodnutých prác (resp. dodanie tovaru alebo služieb) a úhrada za toto poskytnuté plnenie. Ide o ekonomickú podstatu daňovej transakcie, ktorú zákon uprednostňuje pred formou a právnym titulom, na základe ktorého bola uskutočnená (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. -44 ).

37. V okamihu, keď správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musí daňový subjekt (žalobca) v daňovom konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Na strane žalobcu v postavení daňového subjektu totiž nastupuje procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie, lebo žalobca je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti, ktoré povinne uvádza v priznaní. Dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží predovšetkým na daňovom subjekte, pričom nemožno opomenúť, že cieľom uznaným a podporovaným šiestou smernicou Rady Európskej únie o spoločnom systéme DPH je boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadom zneužívania (rozsudky z 29.04.2004, Gemeente Leusden a Holin Group, C-487/01 a C-7/02 Zb. s. I.5337, bod 76, ako aj z 21.02.2006, Halifax, a i., C-255/02 Zb. s. I. 1609, bod 71). Daňový subjekt (žalobca) disponuje právom uplatniť si za zákonom ustanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH, je iniciátorom odpočítania DPH, preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene za zákonom stanovených podmienok a ak daňový subjekt (žalobca), na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenie spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený(rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.06.2010, sp. zn. v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.02.2011, sp. zn. -17).

38. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet DPH. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť, keďže to zákon neustanovuje, ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa, prijímajúceho zdaniteľné plnenie. Naopak, zákonodarca z dôvodu zabránenia ľahkej zneužiteľnosti požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet DPH uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet DPH zákon stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie DPH z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené a tovar reálne dodaný. Pre splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na odpočet DPH teda nepostačuje iba predloženie dokladov (faktúr) s predpísaným

obsahom; pre vznik nároku na odpočet DPH musí daňový subjekt (žalobca) zároveň preukázať reálne vykonanie obchodu.

39. Správny súd po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že správca dane v posudzovanom prípade zákonným spôsobom viedol dokazovanie s cieľom preveriť reálnosť obchodov deklarovaných spornými faktúrami, snažil sa úplne a presne zistiť skutkový stav veci s tým, že si zaobstaral pri výkone daňovej kontroly nevyhnutné podklady a dôkazy. Záver správcu dane a žalovaného, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že zdaniteľné plnenia nedodala žalobcovi spoločnosť EK&AUTO MOTIVE PARTS s.r.o., je opodstatnený, plne súladný s ustálenou rozhodovacou praxou. Predmetné zdaniteľné plnenia boli realizované v obchodnom reťazci, do ktorého bola spoločnosť EK&AUTO MOTIVE PARTS s.r.o. umelo vložená len z dôvodu narušenia neutrality DPH a získania daňovej výhody v podobe uplatnenia nadmerného odpočtu DPH na poslednom stupni.

40. Žalobca nepresvedčil správny orgán prvého stupňa, ani odvolací orgán o tom, že tovar a služba boli skutočne dodané dodávateľom uvedeným na faktúre. Nepresvedčil o tom ani správny súd. Splnenie dôkazného bremena nespočíva iba v jeho formálnej deklarácii predložením dokladov s predpísaným obsahom ale doklady musia mať povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom podklade a musia byť ako právna skutočnosť aj preukázané. Pokiaľ žalobca opiera svoju argumentáciu o kontrolné výkazy k tomu správny súd uvádza, že kontrolný výkaz sám o sebe nie je dôkazom hmotnoprávneho plnenia. To, že žalobca v správnom konaní produkoval aj iné dôkazy, teda konkrétne fotografie stánku, ešte neznamená, že predmetná služba bola dodaná deklarovaným dodávateľom. Ako dôkaz podporný by samozrejme mohla obstáť aj fotografia, avšak v danom prípade vystáli iné relevantné pochybnosti nasvedčujúce tomu, že služba nebola dodaná deklarovaným dodávateľom.

41. Podľa predložených faktúr mali byť žalobcovi dodané dňa 28.2017 5ks podvozkov zn. Iveco Daily dodávateľom EK&AUTO MOTIVE PARTS s.r.o.. Konateľ tejto spoločnosti A. B. aj žalobca však menili výpovede vo vzťahu k mieste vykládky podľa potreby s prihliadnutím nato, k čomu dospel správca dane. Dňa 22.05.2018 A. B. uviedol, že podvozky boli prepravené z Talianska priamo žalobcovi, dňa 08.03.2018 sa A. kantor vyjadril, že jeho spoločnosť nevyužívala žiadne iné adresy na podnikanie mimo sídla spoločnosti. Žalobca dňa 14.03,2018 uviedol, že priestory na adrese Sadová 14/A má prenajaté a ďalej ich už neprenajíma, dňa 23.01.2019 uviedol, že dodávateľ má v jeho susedstve prenajatú plochu, ktorej adresa je totožná s adresou daňového subjektu. Žalobca k svojmu vyjadreniu predložil správcovi dane katastrálnu mapu a zmluvu o dočasnom užívaní pozemku týkajúcu sa dodávateľa a nie žalobcu. Dňa 17.04.2019 už aj A. B. uvádza, že podvozky skladoval na Sadovej ulici, kde mal prenajatú plochu od ďalšieho subjektu a dodáva k tomu aj zmluvnú dokumentáciu. Otázka je, prečo ju nepredložil skôr, keďže mu muselo byť zrejmé, že otázka nadobudnutia vlastníckeho práva k tovaru je a bude otázkou zásadnou. Z uvedeného dôvodu je presvedčenie o účelovosti neskôr produkovaných dôkazov namieste.

42. Holandská spoločnosť AB-BC nl., ktorého konateľa žalobca poznal (ako uviedol A. B., stretávali sa v spoločnosti ROŠERO-P s.r.o. u žalobcu), mala dodať tovar deklarovanému dodávateľovi žalobcu, na miesto, ktoré je v dispozičnej sfére žalobcu, aby ho tento dodal samotnému žalobcovi. Pokiaľ žalobca chcel, aby správne orgány a správny súd uverili tejto konštrukcii, mohol a mal pokryť transakcie a reálnosť dodania tovaru dôkazmi tak, aby o veci nevznikli žiadne pochybnosti. Dôkaznú povinnosť nemožno ohraničiť, je závislá prípad od prípadu. Pre tento konkrétny prípad s poukazom na zjavnosť veci zaťažuje žalobcu dôkazné bremeno vo vyššom rozsahu a toto neuniesol. Pochybnými zostali aj tvrdenia o tom, že deklarovaný dodávateľ od septembra 2017 na podvozkoch vykonával práce, čo malo byť dôvodom, že tieto boli žalobcovi dodané až v novembri. Uvedená skutočnosť nebola ničím preukázaná, preukázané nebolo ani skladovanie podvozkov. Mylne sa žalobca domnieva, že toto sú skutočnosti, ktorých preukázanie nemá relevanciu, má, a to zásadnú, nakoľko v prípade ich preukázania by nemohlo dôjsť k rozhodnutiu o vyrubení rozdielu dane.

43. Vo vzťahu k dodaniu služby spojenej s výstavou CZECHBUS 2017 žalovaný nijakým spôsobom nespochybnil účasť žalobcu na danej výstave, ale opäť poskytnutie služby deklarovaným dodávateľom, ktorým mala byť opäť spoločnosť EK&AUTO MOTIVE PARTS s.r.o.. Konateľ tejto spoločnosti v priebehu konania poskytoval rôzne informácie ohľadom rozsahu prác, ktorá spoločnosť mala vykonať pre žalobcu. Dodávateľ mal najprv mať prenajatú plochu v susedstve žalobcu, neskôr tvrdil že nemal, čo potvrdila aj manažérka výstavy, ktorý tiež uviedol, že účasť na predmetnej výstave si žalobca zabezpečoval sám

v plnej réžii. Nebola preukázaná preprava ako aj ďalšie produkované dôkazy predložené žalobcom resp. konateľom dodávateľa (ubytovanie v hoteli) vzbudzujú pochybnosti vzhľadom na ich datovanie.

44. Pri hmotnoprávnych podmienkach testujeme všetky vzťahy osobitne. To že tovar existuje pri konečnom odberateľovi ešte neznamená, že existoval vo všetkých článkoch reťazca. Súd dospel k záveru, že tu došlo k relevantnému spochybneniu existencie tovaru aj služby vo vzťahu medzi žalobcom a jeho dodávateľom. Bola reálne spochybnená preprava, t. j. to ako bol tovar žalobcovi dodaný, miesto dodania a dokonca aj dátum. Z uvedeného vystála základná pochybnosť, t. j. či deklarovaný dodávateľ žalobcu nadobudol k tovaru vlastnícke právo. Ak by sme súdili vzťah medzi žalobcom a ku príkladu jeho odberateľom, v danom prípade by nemusela byť existencia tovaru sporná, pri súdení vzťahu žalobcu a jeho tvrdeného dodávateľa, však došlo k spochybneniu tejto otázky.

45. Správne orgány postavili svoje rozhodnutie na nesplnení hmotnoprávnych podmienok keď vykonanou daňovou kontrolou bolo spochybnené dodanie tovarov a služieb deklarovaným dodávateľom žalobcu. Z uvedeného dôvodu správny súd nepovažuje za potrebné vyjadrovať sa k judikatúre uvádzanej žalobcom súvisiacej s daňovým podvodom či zneužitím práva. Tieto konania neboli žalovaným tvrdené, ani posudzované. Sú to úplne iné dôvody nepriznania práva na odpočítanie dane, s úplne rozdielnym testovaním, ktoré v posudzovanom prípade neboli uplatnené. Predpokladom aktivácie týchto konaní je naopak naplnenie hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočítanie dane, čo v posudzovanej veci nebolo splnené.

46. Skutočnosti preukázané správnym orgánom, resp. nepreukázané žalobcom vniesli do preverovania reálnosti deklarovaných plnení dôvodné pochybnosti o ich uskutočnení tak, ako to bolo deklarované predloženými faktúrami. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na to, že Súdny dvor Európskej únie v rozsudku z 9. decembra 2021 vo veci C-154/20, Kemwater ProChemie, v bode 43 skonštatoval nasledovné: „Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa má vykladať v tom zmysle, že uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty (DPH) zaplatenej na vstupe sa má nepriznať bez toho, aby daňový úrad musel preukázať, že zdaniteľná osoba sa dopustila podvodu na DPH alebo že vedela, alebo mala vedieť, že uvádzané plnenie, na ktorom sa zakladá právo na odpočítanie dane, bolo súčasťou takéhoto daňového podvodu, ak v prípade, že tento skutočný dodávateľ tovaru alebo poskytovateľ služieb nebol identifikovaný, táto zdaniteľná osoba nepredloží dôkaz o tom, že tento dodávateľ alebo poskytovateľ mal postavenie zdaniteľnej osoby, pokiaľ vzhľadom na skutkové okolnosti a napriek dôkazom poskytnutým touto zdaniteľnou osobou chýbajú údaje potrebné na overenie, či skutočný dodávateľ alebo poskytovateľ mal toto postavenie.“

47. Súdny dvor EÚ vo vyššie citovanom rozsudku potvrdil, že preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok a podvodu na DPH sú rozdielne otázky. Inak povedané, v prípade nesplnenia hmotnoprávnych podmienok nie je zo strany správcu dane potrebné skúmať podvodné konanie resp. vedomosť toho, kto si uplatňuje nárok na odpočet DPH o podvodnom konaní. Je pravdou, že uvedeným rozhodnutím došlo k judikatornému posunu v tom smere, že pre preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok vzniku nároku na odpočet DPH pre prípad nepreukázania konkrétneho dodávateľa môže byť relevantná tiež otázka, či vzhľadom na skutkové okolnosti daného prípadu nie sú k dispozícii údaje potrebné k overeniu toho, či mal skutočný dodávateľ (teda nie dodávateľ uvedený na faktúre) postavenie platcu DPH, pričom v tomto smere dôkazné bremeno zaťažuje sťažovateľa. V danom prípade žalobca tvrdil, že služby mu boli dodané práve ním deklarovaným dodávateľom a existencia inej zdaniteľnej osoby nevyplynula ani z vykonaného dokazovania, a preto skutkové okolnosti daného prípadu nesmerovali k tomu, že služby uvedené na sporných faktúrach dodal iný dodávateľ, ktorý mal postavenie platcu DPH. S poukazom na uvedené je namieste uzavrieť, že aj citovaný rozsudok SD EÚC-154/20 z 9. decembra 2021 potvrdzuje správnosť rozhodnutia správcu dane a žalovaného.

48. Neobstojí námietka žalobcu, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Naopak, správny súd je toho názoru, že z rozhodnutia žalovaného vyplývajú dôvody a úvahy, pre ktoré nebol žalobcovi priznaný nadmerný odpočet DPH. Žalovaný výslovne uviedol, že v preskúmavanom prípade nebola spornou otázkou reálna existencia služieb a ich použitie na uskutočnenie zdaniteľného plnenia na výstupe, spornou otázkou bolo dodanie služieb prostredníctvom deklarovaného dodávateľa. Vo veci vyplynuli neobvyklé okolnosti obchodných transakcií zakladajúce dôvodné pochybnosti, že dodávateľ a žalobca deklarovali vzájomné obchodné transakcie len pre daňové účely s cieľom narušiť princíp neutrality DPH, čím bolo umožnené žalobcovi uplatniť si

nadmerný odpočet DPH, pričom sporné plnenia reálne nedodal žalobcovi deklarovaný dodávateľ. Za daných okolností potom žalovaný dôvodne rozhodol tak, že nadmerný odpočet DPH za zdaňovacie obdobie november 2017 žalobcovi neuznal. Z pohľadu správneho súdu ide o logický a jasný záver. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v tomto smere nemožno posúdiť ako arbitrárne, t. j. zo strany správcu dane a žalovaného nedošlo k porušeniu práva žalobcu na riadne a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia.

49. Ani námietky žalobcu ohľadom porušenia postupu v konaní pred orgánmi verejnej správy neboli v konaní úspešné. Zo skutočností vyplývajúcich z administratívneho spisu nie je zrejmé, že by žalovaný, ako aj správca dane v konaní porušili ustanovenia až Daňového poriadku, a ustanovenia , a , , a o správe daní. Správca dane ako aj žalovaný postupovali v konaní zákonne, v konaní získali relevantné dôkazy, ktoré mu umožnili uskutočniť objektívne závery, zaoberal sa skúmaním jednotlivých skutočností, faktúr, vyjadrení, ktoré hodnotil jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadol na všetko, čo počas daňovej kontroly vyšlo najavo.

50. Žalobná námietka ohľadom nedostatočne zisteného skutkového stavu (žalobný dôvod podľa ustanovenia písmeno e) ) nebola v konaní dôvodná a teda nebola spôsobilá privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia. Prvostupňový správny orgán získal dostatočné množstvo dôkazov na objasnenie skutkového stavu, teda zistil presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si zaobstaral všetky potrebné podklady. Ako je zrejmé z odôvodnení tak rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa ako aj rozhodnutia žalovaného, tak prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný pri svojom rozhodovaní vychádzali z rozsiahleho dokazovania, kde vzali v úvahu všetky zabezpečené dôkazy. To, že žalovanému sa nepodarilo zabezpečiť dôkazy v prospech žalobcu neznamená, že žalovaný zistil stav nedostatočne. Je na správcovi dane v akom rozsahu vykoná dokazovanie, pričom v prejednávanej veci dospel správca dane a žalovaný k jednoznačným zisteniam na základe ním vykonaného rozsahu dokazovania a aj podľa názoru správneho súdu je tento rozsah dostatočný. Pokiaľ v tomto smere žalobca argumentuje CMR dokladmi, teda že sa nimi správca dane nezaoberal, je takáto argumentácia nepodložená, nakoľko to boli práve tieto doklady, ktoré vo správcovi dane zasiali semeno podozrenia ohľadom subjektu jeho dodávateľa.

51. Pokiaľ ide o námietku žalobcu ohľadom nesprávneho právneho posúdenia (žalobný dôvod upravený v ustanovení písmeno c) ) táto taktiež nebola v konaní dôvodná. Súd má za to, že žalovaný svoje rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane v sume 57.071,96 € jasne oprel o nesplnenie hmotnoprávnych podmienok, a teda že žalobcom deklarovaný dodávateľ tovar a služby nedodal. Iné právne posúdenie rozhodnutie žalovaného neobsahuje.

52. Vychádzajú z uvedeného mal súd za to, že žaloba žalobcu nie je dôvodná a je namieste ju podľa ustanovenia zamietnuť.

53. náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa , pretože žalobca nemal v konaní ani len čiastočný úspech, avšak keďže v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené trovy, úhradu ktorých by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, správny súd mu nárok na ich náhradu voči žalobcovi nepriznal.

54. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia tohto rozsudku [ v spojení s v ich znení účinnom do 30. 06. 2023]. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť. ( v spojení s a ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť:

a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že:

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom( ).

V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti ( ).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak neustanovuje inak ( ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak:

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci (, ).