Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/100/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudcov JUDr. Borisa Brondoša a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobcov: 1/ A. B., nar. X.XX.XXXX, bytom A. XXX/X, C., 2/ D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX/X, C., obaja zastúpení: Advokátska kancelária Taragel a Akram, s.r.o., Starosaská 11, Spišská Nová Ves, IČO: 50 413 091, proti žalovaným: 1/ E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/XX, H. I. J., 2/ B. K., nar. X.X.XXXX, bytom L. X. XXXX XXXX/XX, H. I. J., 3/ J. M., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XXX/XX, C., zastúpená: N. J. M., A., bytom D. XX, C., 4/ G. O., nar. XX.X.XXXX, bytom A. XXX/XX, C. a 5/ C. D., nar. XX.X.XXXX, bytom P. XXX/XX, Q., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. -137 zo dňa 25. novembra 2021

rozhodol:

I. Mení napadnutý rozsudok takto:

Zrušuje podielové spoluvlastníctvo strán sporu k pozemku evidovanému v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXX pre kat. úz. C. ako parcela registra „E“, parc. č. 1187/5 - záhrada o výmere 6783 m2 a vyporiadava ho rozdelením tak, že jeho časť vyčlenenú geometrickým plánom N. C. I. č. 43/2020 zo dňa 14.7.2020 ako novovytvorená parcela registra „C“, parc. č. 5262/12 - orná pôda o výmere 4162 m2 prikazuje do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov v 1. a 2. rade a časť vyčlenenú geometrickým plánom N. C. I. č. 43/2020 zo dňa 14.7.2020 ako novovytvorená parcela registra „C“, parc. č. 5262/13 - orná pôda o výmere 2621 m2 prikazuje do podielového spoluvlastníctva žalovaného v 1. rade s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 4/17 k celku, žalovaného v 2. rade 4/17 z celku, žalovanej v 3. rade 4/17 z celku, žalovaného vo 4. rade 1/17 z celku a žalovaného v 5. rade 4/17 z celku.

Geometrický plán č. 43/2020 zo dňa 14.7.2020 vypracovaný Ing. Matúšom Nemčíkom a úradne overený Okresným úradom Spišská Nová Ves, katastrálny odbor dňa 14.8.2020 pod č. 500/200, tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku.

II. Žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) napadnutým rozsudkom zrušil podielové spoluvlastníctvo strán k pozemku evidovanému ako parcela registra "E" parc. č. 1187/5 - záhrada o výmere 6783 m2, nachádzajúceho sa v katastrálnom území C., zapísaného na liste vlastníctva č. XXX, vedenom Okresným úradom Spišská Nová Ves, katastrálny

odbor, pre katastrálne územie C., obec C., F. H. I. J. a vyporiadal ho tak, že nariadil jeho predaj s tým, že výťažok predaja bude rozdelený podľa výšky spoluvlastníckych podielov strán sporu a to žalobcom v 1. a 2. rade v podiele 135/220, žalovanej v 1. rade v podiele 20/220, žalovanému v 2. rade v podiele 20/220, žalovanej v 3. rade v podiele 20/220, žalovanému v 4. rade v podiele 5/220 a žalovanému v 5. rade v podiele 20/220 (I.), priznal žalovanej v 3. rade voči žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (II.) a nepriznal žalobcom v 1. a 2. rade a žalovaným v 1. ,2. ,4. a 5. rade náhradu trov konania (III.).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobcovia v 1. a 2. rade domáhali zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva strán k predmetnej záhrade jej reálnym rozdelením na dve samostatné parcely, z ktorých by oni nadobudli parcelu o výmere 4162 m2, a žalovaní v 1. až 5. rade by ostali podielovými spoluvlastníkmi druhej parcely o výmere 2621 m2, na tom skutkovom základe, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi uvedenej nehnuteľnosti majúcej charakter trávnatej plochy, nachádzajúcej sa za domami žalobcov a žalovaného v 4. rade, ktorí ju aj užívajú. Doplnili, že nehnuteľnosť chcú využívať v rozsahu, ktorý zodpovedá ich spoluvlastníckemu podielu.

3. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ust. , až 3 (ďalej len „“), , a a o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a a o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), z ktorých po predbežnom posúdení otázky porušenia predkupného práva žalovaných pri prevode spoluvlastníckych podielov zo strany právnych predchodcov žalobcov, dospel, s poukázaním na občianskoprávnu zásadu, že nikoho nemožno nútiť, aby zostal v podielovom spoluvlastníctve s inými osobami, k záveru o dôvodnosti žaloby o zrušenie podielového spoluvlastníctva strán, pri ktorého vyporiadavaní sa riadil zásadami uvedenými v . V prvom rade preto posudzoval, či je možné vyporiadať podielové spoluvlastníctvo sporových strán reálnou deľbou sporného pozemku. Uviedol, že predmetná nehnuteľnosť je reálne deliteľná podľa výšky podielov sporových strán, avšak opätovným poukázaním na skutočnosť, že žalovaní nemajú záujem zotrvať v tomto podielovom spoluvlastníctve, vzhliadol problém v žalobcami navrhovanom spôsobe deľby tohto pozemku, kedy by sa žalovaní mali stať podielovými spoluvlastníkmi odčlenenej (novovytvorenej) časti pozemku. V rámci posúdenia možnosti reálnej deľby pozemku spôsobom ako to navrhovali žalobcovia prihliadol na charakter tohto pozemku so záverom, že, bez ohľadu ako je tento pozemok zapísaný na liste vlastníctva, keďže ide o parcelu registra „E“ a teda údaj o druhu pozemku nie je záväzným údajom katastra, je „nepochybné a pre toto konanie smerodajné to, že ide o poľnohospodársku pôdu v zmysle citovaného stanovenia “, ktorý (pozemok) sa nachádza mimo zastavaného územia obce, z ktorého dôvodu na vec aplikoval aj na ustanovenia až zakazujúce drobenie poľnohospodárskych a lesných pozemkov. Konštatoval, že hoci má predmetný pozemok výmeru 6783 m2 nie je reálne deliteľný podľa výšky podielov spoluvlastníkov, keďže výmera podielov každého zo žalovaných v 1. až 5. rade je nižšia ako 2000 m2. Poukázal pri tom na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20.7.2007 sp. zn. , podľa ktorého „Podielové spoluvlastníctvo, predmetom ktorého je poľnohospodársky pozemok nachádzajúci sa mimo zastavaného územia obce, nemožno zrušiť a vyporiadať prikázaním celej nehnuteľnosti do (nového) spoluvlastníctva, pokiaľ na novovzniknuté spoluvlastnícke podiely pripadne výmera nižšia než 2000 m2 (u poľnohospodárskeho pozemku), resp. výmera nižšia ako 5000 m2 (u lesných pozemkov).“ V nadväznosti na vykonané dokazovanie a skutkové a právne posúdenie deliteľnosti predmetného pozemku konštatoval nemožnosť reálnej deľby predmetnej parcely podľa výšky podielov jednotlivých spoluvlastníkov. Pokiaľ ide o druhý spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva uviedol, že v danom prípade žalobcovia neprejavili záujem o nadobudnutie spoluvlastníckych podielov žalovaných z dôvodu, že podiely, ktoré doposiaľ nadobudli im postačujú, pričom taktiež ani jeden zo žalovaných v 1. až 5. rade neprejavil záujem nadobudnúť podiely ostatných spoluvlastníkov aspoň v takej výmere, aby nadobudol podiel vo výmere nad 2000 m2, v ktorom prípade by bolo možné kombinovať prvý a druhý spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva, z čoho vyvodil nemožnosť aj druhého spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Uviedol, že tretí spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva spočívajúci v nariadení predaja nehnuteľnosti a rozdelenia výťažku predaja podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov, prichádza do úvahy len výnimočne vtedy, ak nie je možné rozdelenie veci a ani jeden z podielových spoluvlastníkov nemá o spoločnú vec záujem. Uzavrel, že „v danej veci ani jeden z účastníkov konania sa nechce stať vlastníkom predmetnej nehnuteľností v celosti

resp. tak, aby po rozdelení ostala zachovaná výmera podielov aspoň 2000 m2 a preto vyporiadal ich podielové spoluvlastníctvo tak, že nariadil predaj spoločnej nehnuteľnosti.“ Rozhodnutie o trovách konania vo vzťahu medzi žalovanou v 3. rade a žalobcami v 1. a 2. rade založil na ust. , keď konštatoval plný úspech žalovanej v 3. rade v konaní, keďže „podielové spoluvlastníctvo bolo vyporiadané ňou navrhovaným spôsobom t.j. predajom spoločnej veci s tým, že vzal do úvahy aj skutočnosť, že jedine žalovaná v 3. rade reagovala aj na výzvu žalobcov pred podaním ich žaloby týkajúcou sa ich návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva dohodou.“ Rozhodnutie o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcami v 1. a 2. rade a žalovanými v 1. ,2., 4. a 5. rade založil na ust. z dôvodu pomerného procesného úspechu strán.

4. Proti rozsudku podali žalobcovia v zákonnej lehote odvolanie s návrhom, aby odvolací súd rozsudok v celom rozsahu zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, eventuálne zmenil tak, že rozhodne v zmysle ich žalobného návrhu. V odvolaní namietali skutkové a právne vady rozhodnutia súdu prvej inštancie v otázke reálnej deliteľnosti predmetného pozemku. Uviedli, že reálnu deliteľnosti predmetného pozemku preukázali geometrickým plánom, ktorým sa vytvorili parcely o výmere 4162 m2, resp. 2621 m2. Poukázali na dôkaznú silu tohto listinného dôkazu. Mali za to, že nimi navrhovaný spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva strán sporu je podstatne logickejší a spravodlivejší, než nariadenie predaja celého pozemku, s čím zásadne nesúhlasia, keďže absolútne ignoruje ich vôľu tento pozemok obhospodarovať a užívať. Vytkli prvoinštančnému súdu, že vôbec nezohľadnil, že minimálne ohľadom jednej novovzniknutej parcely nič nebránilo existencii ich bezpodielového spoluvlastníctva, čo je v súlade s účelným využitím veci a zároveň by takéto vyporiadanie žiadnym spôsobom nepoškodzovalo žalovaných ako ostatných spoluvlastníkov, preto požiadavka žalovanej v 3. rade, aby bola nehnuteľnosť predaná ako celok, nemala žiadne opodstatnenie. Vysvetlili dôvody, pre ktoré sú na prejednavanú vec neaplikovateľné závery rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20.7.2007 sp. zn. . Akcentovali pritom na skutočnosť, že vzhľadom na spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva by na strane žalovaných zostalo k novovznikutej parcele zachované presne rovnaké spoluvlastníctvo ako pred jej rozdelením, teda že vyporiadaním nevzniknú nové spoluvlastnícke podiely. Za takejto situácie podľa nich ust. nebráni zachovaniu existujúceho spoluvlastníctva. Uzavreli, že nimi navrhovaný spôsob reálneho rozdelenia nehnuteľnosti je právne možný a zároveň zodpovedá spravodlivému a rozumnému usporiadaniu vzťahov k danej nehnuteľnosti, ktoré umožní plnohodnotné využitie obidvoch pozemkov, ktoré síce sú ornou pôdou a sú umiestnené mimo zastavaného územia obce, ale nachádzajú sa bezprostredne za ich, ako aj žalovaného v 4. rade, domami a prichádza do úvahy ich využitie de facto ako záhrady. Zároveň až v odvolaní vyjadrili vôľu odkúpiť spoluvlastnícke podiely žalovaných za cenu stanovenú znaleckým posudkom. Svojimi odvolacími námietkami poukazujúcimi na to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vytýkajúcimi nesprávne právne posúdenie veci, žalobcovia podľa posúdenia odvolacieho súdu uplatnili odvolacie dôvody podľa ust. a . V odvolaní odvolateľmi formálne citované ďalšie odvolacie dôvody podľa ust. a neboli podopreté konkrétnymi odvolacími námietkami a výhradami, ktoré by sa týkali nesprávneho procesného postupu súdu prvej inštancie, resp., ktoré by poukazovali na to, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, a tak podľa posúdenia odvolacieho súdu neboli tieto ďalšie odvolacie dôvody odvolateľmi materiálne, a preto ani procesne účinne uplatnené. Odvolací súd v tejto spojitosti upriamuje pozornosť na záver vyplývajúci z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. z 5. novembra 2019, v zmysle ktorého odvolací dôvod nemôže spočívať len na všeobecnom vyjadrení nespokojnosti s rozhodnutím bez bližšej špecifikácie vytýkaných nesprávností v kontexte konkrétnych okolností prípadu. Napokon odvolací súd pre úplnosť poznamenáva, že v zmysle ust. na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, musí prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. Naproti tomu, vo vzťahu k ostatným odvolacím dôvodom, je odvolací súd podľa ust. viazaný ich vymedzením v odvolaní, a preto na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť v súlade s ust. dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd pri svojom rozhodnutí o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenia zistil (por. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 1269s).

5. Žalovaná v 3. rade sa vo vyjadrení k odvolaniu stotožnila so spôsobom posúdenia veci súdom prvej inštancie v otázke reálnej deliteľnosti predmetného pozemku. Poukázala na to, že ak by súd prvej inštancie postupoval v zmysle návrhu žalobcov, došlo by k nedobrovoľnému prinúteniu strán sporu

zotrvať v spoločnom spoluvlastníctve a tým aj k porušeniu práv zostávajúcich spoluvlastníkov. Naznačila, že ak by súd prvej inštancie zachoval podielové spoluvlastníctvo žalovaných k odčlenenému pozemku, mohli by v budúcnosti vznikať nezhody a ďalšie prípadné súdne spory. Ponúkla svoj výklad záverov rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20.7.2007 sp. zn. a ust. v znení účinnom od 1.4.2013.

6. Žalovaný vo 4. rade vo vyjadrení k odvolaniu vyjadril svoju nespokojnosť s rozsudkom, keďže chcel užívať svoju časť sporného pozemku.

7. Žalobcovia v odvolacej replike zotrvali na argumentoch uvedených v odvolaní.

8. Žalovaná v 3. rade odvolacej duplike zotrvala na argumentoch uvedených v odvolaní. Vytkla žalobcom, že ich riešenie veci sa týka výlučne ich podielov bez predloženia návrhu komplexného riešenia.

9. Žalovaná v 1. rade sa vyjadrila k replike žalobcov, pričom sa stotožnila so spôsobom posúdenia veci súdom prvej inštancie v otázke reálnej deliteľnosti predmetného pozemku a v žalobcami navrhovanom spôsobe vyporiadania predmetného pozemku.

10. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie žalobcov ako podané včas ( ), oprávnenými osobami (§ až 361 ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné (§ až 358 ), bez nariadenia pojednávania ( a contrario ), v rozsahu vyplývajúcom z ust. a z hľadiska odvolaniami uplatnených odvolacích dôvodov podľa ust. , s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle a dospel k záveru, že rozsudok je vecne nesprávny, a preto napadnutý rozsudok podľa ust. zmenil tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

11. Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa ust. týkajúci sa skutkových vád rozhodnutia (nesprávnych skutkových zistení), tento je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré sú založené na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. , a .

12. Vo všeobecnosti právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikáciou konkrétnej právnej normy na zistený skutkový stav vyvodzuje zo skutkových zistení, aké práva a povinnosti majú subjekty konania podľa hmotného práva. Nesprávnym právnym posúdením [odvolací dôvod podľa ] je omyl v tomto postupe, a teda nesprávnosť pri aplikácii práva na skutkové zistenia. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd neaplikoval právnu normu vôbec, alebo ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo ak aplikoval správny predpis, ktorý si nesprávne vyložil alebo napokon ak aplikoval správny predpis, ktorý tiež správne interpretoval, avšak právnu normu nesprávne na zistený skutkový stav použil, v skutkových okolnostiach teda z právnej normy vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach strán.

13. Žalobcovia svojimi odvolacími námietkami ťažiskovo nastolili predmetom odvolacieho prieskumu správnosť posúdenia otázky samotného spôsobu vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva. Ich odlišné nazeranie na vec je vystavané na presvedčení o reálnej deliteľnosti predmetného pozemku v súlade s ich návrhom, ktorý je podľa nich „podstatne logickejší a spravodlivejší, než nariadenie predaja celého pozemku, s čím zásadne nesúhlasia, keďže absolútne ignoruje ich vôľu tento pozemok obhospodarovať a užívať.“

14. Odvolací súd konštatuje, že konanie o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva v zmysle je judicium duplex, t.j. konaním, v ktorom súd nie je viazaný návrhom

spoluvlastníka o spôsobe zrušenia i rozdelenia nehnuteľností, ale môže rozhodnúť aj inak ( ). Pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva zákonná úprava trvá na tom, aby súd prihliadal na veľkosť spoluvlastníckych podielov a na účelné využitie veci. Zo systematiky právnej úpravy ( od 1. januára 1992) vyplýva, že uvedené pravidlo sa má použiť na každý spôsob vyporiadania (pri reálnom rozdelení i prikázaní veci), mimo predaja veci. Pokiaľ ide o posúdenie možnosti uplatnenia prvého spôsobu vyporiadania spoločnej veci - jej reálneho rozdelenia, súd tu prihliada na veľkosť spoluvlastníckych podielov i na účelné využitie veci vzniknutej rozdelením. Prihliadnutie na veľkosť podielov neznamená, že v každom prípade súd bude rozdelenie veci podriaďovať aritmetickému vyjadreniu veľkosti podielov, ale ich účelnému využitiu. To znamená, že konečné rozdelenie z hľadiska účelu užívania nemusí vyjadrovať absolútnu mieru veľkosti spoluvlastníckeho podielu a do úvahy preto prichádza i finančná náhrada (reálne rozdelenie veci tzv. kombinovaným spôsobom vyporiadania). Pritom súd dbá, aby rozdelením nevznikli nefunkčné veci alebo aby pomer rozdelených vecí svojou veľkosťou nebol vo výraznom nepomere k veľkosti pôvodných podielov. Pokiaľ ide o možnosť reálneho rozdelenia pozemkov, tu sa vychádza z posúdenia hľadísk územného plánovania, prístupu ku komunikáciám, a účelného technického spôsobu navrhovaného riešenia (; ).

15. Rozdelenie veci je prvým a prednostným spôsobom vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva, súd tak musí v prvom rade skúmať, či je vec možné reálne rozdeliť. Z praktického hľadiska bude tento spôsob vyporiadania vhodný najmä vtedy, ak každý zo spoluvlastníkov má záujem udržať si vlastnícke právo k veci, hoci len k jej určitej časti. Pri posudzovaní reálnej deliteľnosti pozemku je ďalej nutné brať do úvahy nielen územnoplánovaciu dokumentáciu, ale i prístup ku komunikáciám a účelnosť technického spôsobu navrhovaného riešenia rozdelenia pozemku. Takisto treba prihliadať na tvar, celkovú plochu a veľkosť pozemku, ako aj jeho zastavanosť stavbami. Cieľom je dosiahnuť stav, keď by aj po rozdelení pozemku mohli bývalí spoluvlastníci dobre užívať jednotlivé pozemky. Najčastejšie sú na reálnu deľbu vhodné nezastavané pozemky. Vyporiadanie podielového spoluvlastníctva rozdelením veci nie je možné bez geometrického plánu, na ktorom je vyznačené rozdelenie predtým spoločnej parcely, parcelné čísla nových parciel, ich výmera a vlastník. Prekážkou reálneho rozdelenia pozemku nie je skutočnosť, že po rozdelení možno jednotlivé pozemky užívať len s určitými obmedzeniami. Výsledkom delenia nemusí byť optimálne riešenie a skutočnosť, že pri budúcom užívaní pozemkov treba predpokladať s určitými faktickými alebo právnymi obmedzeniami, nie je významná, keďže k vzniku určitých obmedzení dochádza prakticky pri každom delení pozemku, a to už len z dôvodu zmenšovania veľkosti pozemku.

16. Až v prípade, ak ani jeden zo spoluvlastníkov vec nechce, prichádza do úvahy tretia možnosť, t. j. že súd nariadi predaj veci a rozdelenie výťažku z predaja podľa veľkosti podielov. Vlastníkom veci sa v dôsledku uvedeného stane tretia osoba. V prípade zrušenia spoluvlastníctva a jeho vyporiadania nariadením predaja veci a rozdelením výťažku podľa podielov dochádza k zániku spoluvlastníctva až dňom, v ktorom dôjde k predaju veci. Do toho okamihu môžu spoluvlastníci nakladať so svojimi podielmi napriek tomu, že už bolo súdom rozhodnuté o zrušení a vyporiadaní ich podielového spoluvlastníctva. ( I, 2. vydání, 2019, s. 1091 - 1102: M. Križan).

17. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na stanovisko Najvyššieho súdu SR k rozhodovaniu súdov o podielovom spoluvlastníctve (R 54/73), v ktorom je konštatované: „Spôsob zrušenia podielového spoluvlastníctva a vyporiadania spoluvlastníkov, ak medzi nimi nedošlo k dohode, upravuje ust. . Toto ustanovenie uvádza nielen jednotlivé možné spôsoby zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, ale udáva aj poradie, v ktorom ich súd môže použiť. Predovšetkým má súd rozdeliť vec medzi spoluvlastníkov podľa výšky podielov a iba ak rozdelenie veci nie je dobré možné, môže súd prikázať vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom. Tretí spôsob zrušenia a vyporiadania, totiž nariadenie predaja s rozdelením výťažku podľa podielov, je až poslednou možnosťou, ku ktorej smie súd prikročiť iba v tom prípade, ak žiadny zo spoluvlastníkov vec nechce. Prípady, v ktorých žiadny z účastníkov vec nechce, sú však zriedkavé. Najvhodnejšia je formulácia výroku rozhodnutia „súd zrušuje spoluvlastníctvo predajom nehnuteľností“. Z tohto výroku totiž je zrejmé, že kým nedôjde k predaju, nehnuteľnosť zostáva naďalej v spoluvlastníctve. Vo výroku rozsudku majú byť uvedené podiely, podľa ktorých sa má medzi účastníkov rozdeliť výťažok predaja. Nie je teda správny rozsudok, v ktorom sa vôbec neurčujú podiely, alebo v ktorom sa odkazuje na spoluvlastnícke podiely účastníkov bez toho, že by boli vyčíslené. V spore o zrušenie spoluvlastníctva treba spoľahlivo zistiť osoby spoluvlastníkov a výšku ich spoluvlastníckeho podielu. Z tej okolnosti, že až do uskutočnenia predaja vec zostáva aj naďalej v spoluvlastníctve účastníkov, vyplýva, že aj napriek

tomu, že už bol prípadne aj nariadený výkon rozhodnutia predajom nehnuteľnosti a že sa v tej veci už konalo na štátnom notárstve, ale predaj bol neúspešným, spoluvlastníci môžu si ešte i potom dohodou zrušiť spoluvlastníctvo iným spôsobom.“

18. V posudzovanej veci pristúpil súd prvej inštancie k poslednému (tretiemu) zo spôsobov vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva a to nariadenia predaja a rozdelenia výťažku veci bez toho, aby na to bola splnená základná podmienka nezáujmu všetkých spoluvlastníkov o spoločnú vec (R4/1966). Z vykonaného dokazovania totiž nesporne vyplynulo, že ako žalobcovia, tak aj žalovaný vo 4. rade, mali záujem udržať si vlastnícke právo k predmetnému pozemku v rozsahu svojich spoluvlastníckych podielov. Rozsudok je preto z tých dôvodov vecne nesprávny.

19. Odvolací súd sa v podstatnej časti stotožňuje s dôvodmi, ktoré v podanom odvolaní uviedli žalobcovia. Títo v konaní preukázali geometrickým plánom č. 43/2020 zo dňa 14.7.2020 vypracovaným N. C. I., že predmetná nehnuteľnosť je reálne deliteľná na dva funkčne samostatné pozemky zohľadňujúce veľkosti spoluvlastníckych podielov žalobcov v 1. a 2. rade na jednej strane a žalovaných v 1. až 5. rade na druhej strane, a to na novovytvorenú parcelu registra „C“ č. 5262/12 - orná pôda o výmere 4162 m2, ktorá mala byť podľa návrhu žalobcov prikázaná do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov a na novovytvorenú parcelu registra „C“ č. 5262/13 - orná pôda o výmere 2621 m2, ktorá by mala byť prikázaná do podielového spoluvlastníctva žalovaných v 1. až 5. rade vo veľkosti spoluvlastníckych podielov, ktoré zodpovedajú presne rovnakej výmere na nehnuteľnosti, akú majú žalovaní v 1. až 5. rade v súčasnosti. Odvolací súd taktiež prihliadol na skutočnosť, že predmetný geometrický plán má všetky zákonom stanovené náležitosti potrebné na to, aby mohol byť podkladom pre zápis práv k nehnuteľnostiam. 20. Jednou zo základných podmienok konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je bezpečné zistenie, že k predmetnej nehnuteľnosti v čase rozhodovania spoluvlastníctvo sporových strán trvá. Uvedené mal odvolací súd preukázané.

21. V preskúmavanej veci je predmetom konania zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k pozemku evidovanému ako parcela registra „E“ parc. č. 1187/5, ktorý je v katastri nehnuteľnosti vedený síce ako záhrada, avšak žalobcovia v odvolaní nenamietali záver súdu prvej inštancie, že ide o poľnohospodársku pôdu v zmysle ust. . Preto je nutné vyriešiť otázku spočívajúcu v tom, či so zreteľom na ust. až možno podielové spoluvlastníctvo, ktorého predmetom je poľnohospodársky pozemok nachádzajúci sa mimo zastavaného územia obce, zrušiť a vyporiadať aj reálnym rozdelením v zmysle výšky podielov jednotlivých podielových spoluvlastníkov. V záujme zamedzenia drobenia poľnohospodárskych pozemkov a lesných pozemkov nachádzajúcich sa mimo zastavaného územia obce možno pri prechode alebo prevode vlastníctva k ním postupovať len podľa zákona ( ). Účelom vo všeobecnosti je zamedzenie nežiaducemu stavu, ktorý spočíva v drobení poľnohospodárskych a lesných pozemkov. Dôvodom tejto právnej úpravy je snaha vedúca k zabezpečeniu funkčnosti poľnohospodárskej a lesnej výroby, a preto v zmysle dochádza k obmedzeniu nielen vlastníkov takýchto pozemkov v podobe obmedzenia ich zmluvnej voľnosti v rámci ich právnych úkonov, ale aj k obmedzeniu súdu v spôsobe rozhodnutia či už v rámci konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva alebo v konaní o dedičstve. Toto obmedzenie spočíva v tom, že ani právnym úkonom vlastníka takejto nehnuteľnosti, ani rozhodnutím súdu, ktorý o takejto nehnuteľnosti rozhoduje, nemôže vzniknúť poľnohospodársky pozemok menší ako 2.000 m2. Súd prvej inštancie na danú vec aplikoval závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. , podľa ktorého „Podielové spoluvlastníctva, predmetom ktorého je poľnohospodársky pozemok nachádzajúci sa mimo zastavaného územia obce, nemožno zrušiť a vyporiadať prikázaním celej nehnuteľnosti do (nového) spoluvlastníctva, pokiaľ na novovzniknuté spoluvlastnícke podiely pripadne výmera nižšia než 2000 m2 (u poľnohospodárskeho pozemku), resp. výmera nižšia ako 5000 m2 (u lesných pozemkov).“

22. Podľa o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, ak majú na základe právneho úkonu alebo rozhodnutia súdu o vyporiadaní spoluvlastníctva alebo rozhodnutia o dedičstve vzniknúť k jestvujúcim pozemkom uvedeným v spoluvlastnícke podiely, platia podmienky uvedené v a . To neplatí, ak sa podiel na pozemku spoluvlastníka zvyšuje iným podielom alebo časťou podielu na tom istom pozemku a vlastníctvo prevádzaného podielu alebo podielu, ktorý bol predmetom prechodu vlastníckeho práva zanikne.

23. Obmedzenia vyplývajúce najmä z ustanovenia sa aplikujú v prípadoch, ak by mali na základe rozhodnutia súdu o vyporiadaní spoluvlastníctva vzniknúť k jestvujúcim pozemkom uvedeným v spoluvlastnícke podiely. V prejednávanej veci by však v prípade reálneho rozdelenia spornej nehnuteľnosti podľa geometrického plánu zostali zachované existujúce podiely, na ktoré pripadne rovnaká výmera, teda nevznikne k nej (nový) spoluvlastnícky podiel, iba sa odčlení jestvujúci podiel podľa geometrického plánu. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, podľa názoru odvolacieho súdu, teda možno vyvodiť záver, že pri spôsobe vyporiadania podielového spoluvlastníctva rozdelením veci so zachovaním veľkosti spoluvlastníckych podielov tieto zákonné obmedzenia neplatia.

24. V nadväznosti na to odvolací súd konštatuje, že závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 20.7.2007, ktorými prvoinštančný súd odôvodňoval svoj právny záver o nedeliteľnosti sporného pozemku, nie sú aplikovateľné na prejednavanú vec, keďže vychádzajú z rozdielneho skutkového stavu a rozdielneho spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva, a to prikázaním veci za primeranú náhradu vytvorením nových (zmenených) spoluvlastníckych podielov, na ktoré pripadla iná výmera vyporiadavaného pozemku, pričom v prejednávanej veci zostane spoluvlastníkom po rozdelení pozemku zachované presne rovnaké spoluvlastníctvo k novovznikutej parcele ako pred rozdelením (na ich podiely pripadne rovnaká výmera).

25. Pokiaľ ide o posúdenie možnosti uplatnenia prvého spôsobu vyporiadania spoločnej veci - jej reálneho rozdelenia, odvolací súd prihliadol na veľkosť spoluvlastníckych podielov i na účelné využitie veci vzniknutej rozdelením. Z výpovedí strán jednoznačne vyplynulo a je nesporné, že ako žalobcovia (ako väčšinoví spoluvlastníci), tak aj žalovaný vo 4. rade, majú záujem užívať (a aj užívajú) spoločný pozemok v rozsahu zodpovedajúcom ich spoluvlastníckym podielom, že tento pozemok má spoločnú hranicu (susedí) s ich pozemkami, pričom rozdelením pozemku podľa geometrického plánu vzniknú podľa názoru odvolacieho súdu dva funkčné pozemky s prístupom ku komunikácii. Odvolací súd zdôrazňuje, že ide o nezastavané pozemky, ktoré po ich reálnom rozdelení podľa geometrického plánu budú môcť účelne užívať žalobcovia a žalovaný vo 4. rade bez faktických a právnych obmedzení (keďže k nim majú prístup zo svojich pozemkov). Pokiaľ ide o žalovaných v 1. až 3. a 5. rade, títo podľa vlastných tvrdení sporný pozemok neužívajú, ani v minulosti neužívali, pričom faktický prístup naňho majú v súčasnosti zo strany verejnej komunikácie, a nie z pozemkov žalobcov a žalovaného vo 4. rade, teda ich faktický stav, čo sa týka prístupu k nemu, sa nezmení.

26. Odvolací súd uzatvára, že výsledkom rozdelenia sporného pozemku podľa geometrického plánu č. 43/2020 zo dňa 14.7.2020 síce nebude optimálne riešenie, keďže s ním nesúhlasia všetci spoluvlastníci, avšak tento spôsob vyporiadania, aj vzhľadom na postoj žalovaných v 1. až 3. a 5. rade k veci, ktorí v priebehu konania nemali konkrétnu predstavu o optimálnom spôsobe a výsledku vyporiadania tohto spoluvlastníctva, menili svoju argumentáciu, napr. tak, že najprv súhlasili so všetkými spôsobmi vyporiadania a následne už iba s predajom svojich podielov, resp. celej nehnuteľnosti, zodpovedá podľa názoru odvolacieho súdu spravodlivému a rozumnému usporiadaniu vzťahov k danej nehnuteľnosti, ktorá je svojim charakterom ornou pôdou nachádzajúcou sa mimo zastavaného územia obce, avšak bezprostredne za domami žalobcov a žalovaného vo 4. rade. Zároveň v tejto novej konštelácii spoluvlastníckych vzťahov už bez účasti žalobcov môže dôjsť k dohode napr. o predaji novovytvoreného pozemku aj bez ingerencie súdu. Pokiaľ ide o výhradu žalovaných v 1. až 3. a 5. rade opierajúcu sa o zásadu, že nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v podielovom spoluvlastníctva, odvolací súd konštatuje, že táto sa môže týkať len pôvodného usporiadania vzťahov.

27. Na podklade týchto parciálnych záverov odvolací súd uzatvára, že vecne nesprávne rozhodnutie súdu prvej inštancie, nemohlo byť odvolacím súdom potvrdené a nakoľko zároveň neboli splnené zákonné predpoklady pre jeho zrušenie ( ), v súlade s ust. odvolací súd napadnutý rozsudok v dotknutých výrokoch zmenil tak, ako je to uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.

28. Vzhľadom na zmenu napadnutého rozsudku, rozhodol odvolací súd v súlade s ust. o nároku na náhradu trov celého konania.

29. Podľa ust. , ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

30. Podľa ust. , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

31. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že z hľadiska rozhodovania o trovách konania predstavuje spor o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva konanie svojho druhu, výnimočnosť ktorého oproti iným sporovým konaniam je daná jednak neviazanosťou súdu návrhmi strán ohľadne spôsobu vyporiadania, keďže spôsob vyrovnania vzťahu spoluvlastníkov z ich zaniknutého podielového spoluvlastníctva vyplýva z právneho predpisu ( ). Je potrebné mať na zreteli tiež skutočnosť, že uplatnenie práva na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva na súde jedným zo spoluvlastníkov je najčastejšie dôsledkom odlišných predstáv o usporiadaní spoločných majetkových hodnôt a práv spoluvlastníkov, pričom zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva súdom je preto nevyhnutné v záujme strán, a teda nie len v záujme tej z nich, ktorá podala žalobu na súde. Za tohto stavu nemožno vyvodzovať procesný úspech strany len zo skutočnosti, že podala žalobu na súde a súd na jej základe zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo. I v danom prípade súd prvej inštancie pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva strán vyšiel z ich podielov na spoločnej veci. Za tohto stavu odvolací súd nemohol o trovách konania pred súdom prvej inštancie a trovách odvolacieho konania rozhodnúť podľa ich procesného úspechu, pričom v širších súvislostiach nevzhliadol takú skutočnosť, ktorá by konečné znášanie ich vlastných trov činila nespravodlivým.

32. Preto odvolací súd rozhodol o trovách konania pred súdom prvej inštancie a trovách odvolacieho konania v súlade s ust. tak, že vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a trov odvolacieho konania.

33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku

1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného odvolania ( ).