Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/64/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a sudcov JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Antónie Kandravej v právnej veci žalobcu X. B., nar. X. X. XXXX, bytom V. XXX/X, V., zast. JUDr. Vladimír Dlugolinský, advokát, Advokátska kancelária so sídlom Stará Ľubovňa, Levočská 1, proti žalovanému S. B. Y., a.s., Vyšné Ružbachy 48, IČO: 31714501, zast. JUDr. Stanislavom Lampartom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Stará Ľubovňa, Nám. sv. Mikuláša 29, v konaní o vecné bremeno s prísl., o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa, č. k. -67 zo dňa 16. 2. 2011 jednohlasne takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zriadení vecného bremena v prospech vlastníka stavby č. s. 1041 na LV XXXX k. ú. B. Y. a vo výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti.

II. M e n í rozsudok vo výroku o zriadení vecného bremena v časti týkajúcej sa zriadenia vecného bremena v prospech vlastníka pozemkov a v tejto časti žalobu zamieta.

III. Z r u š u j e rozsudok vo výroku o uložení povinnosti žalovanému vymedziť prístupový priestor v oplotení, vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

IV. U k l a d á prvostupňovému súdu rozhodnúť o náhrade za zriadenie vecného bremena.

odôvodnenie:

Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „prvostupňový súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol nasledovne:

„súd zriaďuje vecné bremeno v prospech vlastníka nehnuteľností KN C č. 930/4 - ostatné plochy o výmere 1144 m2, KN C 930/7 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 51 m2, KN C 930/8 - ostatné plochy o výmere 441 m2, KN C 930/9 - ostatné plochy o výmere 1491 m2, stavby súp. č. 1041 stojacej na parcele KN C 930/7 evidovaných na LV č. XXXX pre k.ú. B. Y. spočívajúce v neobmedzenom prechode pešo a prejazdu motorových vozidiel vlastníka uvedených nehnuteľností a zásobovacích vozidiel a žalovaný je povinný strpieť výkon tohto práva cez pozemok parcela KN C č. 1120 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 3206 m2, zapísaná v LV č. XX pre k.ú. B. Y. na pozemok parcela KN C č. 930/8 - ostatné plochy o výmere 441 m2, zapísaná v LV č. XXXX pre k.ú. B. Y..

Žalovaný je povinný v oplotení medzi parcelou KN C č. 1120 a parcelou KN C č. 930/8 vymedziť prístupový priestor v dĺžke 6 m, pri čelnom pohľade so začiatkom z ľavej strany budovy súp. číslo 1041 a umožniť tak žalobcovi prístup k jeho vlastníctvu.

V prevyšujúcej časti súd návrh zamieta.

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením.“

Prvostupňový súd vychádzal zo skutkového stavu, podľa ktorého žalobca za súčasného stavu sa k svojim nehnuteľnostiam nemôže dostať inak, ako cez pozemky žalovaného. Uvedená skutočnosť nie je sporná. Sporný v danom prípade bol spôsob, ako zabezpečiť prístup k nehnuteľnostiam žalobcu. Prvostupňový súd uviedol, že

„pokiaľ ide o prístup od parkoviska za „starú poštu“ a parcelu KN C 930/9, tento v súčasnosti podľa názoru súdu neprichádza do úvahy. Jednak cez parcelu KN C 930/9 sú vedené inžinierske siete a bolo by potrebné vyrúbať časť stromovej aleje, ktorá slúži aj pacientom a návštevníkom kúpeľov, pričom na túto parcelu nadväzujúce parcely sú len poľnou cestou, kde by bolo potrebné vykonať ďalšie úpravy na to, aby bola prejazdná a vlastníkom všetkých parciel nie je len žalovaný. Naviac cez potok, ktorý tečie medzi jednotlivými parcelami, nie je postavený žiaden most. Tento variant by prichádzal do úvahy po sprístupnení a spojazdnení tejto komunikácie. Samotný žalobca pritom vyslovil ochotu previesť vecné bremeno na takto vytvorenú komunikáciu. Prístup okolo Bieleho domu sa vzhľadom na umiestnenie nehnuteľností žalobcu javí komplikovanejší a náročnejší ako prístup požadovaný žalobcom. V danom prípade sa súd stotožnil s názorom žalobcu, pretože tento prístup by jednak obmedzoval návštevníkov a pacientov kúpeľov viac, ako žalobcom navrhovaný prístup a prístupová komunikácia na parcele KN C 1120 má oveľa vhodnejšie parametre aj na prístup motorových vozidiel ako chodníky a cestičky okolo Bieleho domu. Žalovaným navrhovaný variant pritom vedie v podstate stredom kúpeľného areálu, kým riešenie navrhované žalobcom spočíva v prístupe, ktoré vo väčšej časti kopíruje oplotenie kúpeľného areálu, teda ide okrajom kúpeľov a podľa názoru súdu ide o menšie obmedzenie žalovaného, kúpeľných hostí a pacientov.“

Prvostupňový súd ďalej poukázal na to, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností v kat. úz. B. Y. -pozemkov KN C č. 930/4 - ostatné plochy o výmere 1144 m2, KN C 930/7 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 51 m2, KN C 930/8 - ostatné plochy o výmere 441 m2, KN C 930/9 - ostatné plochy o výmere 1491 m2, ako aj stavby súp. č. 1041 stojacej na parcele KN C 930/7 evidovaných na LV č. XXXX pre k.ú. B. Y.. Stavbu nadobudol v roku 1991 vo verejnej dražbe a pozemky na základe kúpnych zmlúv v roku 1998. Žalovaný je výlučným vlastníkom parcely KN C č. 1120 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 3 206 m2 zapísaná na LV č. XX pre k.ú. B. Y.. Žalobca v predmetných nehnuteľnostiach vykonáva podnikateľskú činnosť. Na prístup k svojím nehnuteľnostiam využíval parcelu KN C 1120. V roku 2009 žalovaný oplotil areál kúpeľov, a to aj v susedstve parciel KN C č. 93/08 a KN C 1120. Na základe predbežného opatrenia tunajšieho súdu č.k. -45 zo dňa 11.8.2009 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Prešove č.k. zo dňa 21.10.2009 žalovaný odstránil oplotenie v susedstve s parcelou žalobcu.

Prvostupňový súd poukázal na ust. , , a na základe zisteného skutkového záveru zhodnotil, že v súlade s citovaným je dôvod na zriadenie vecného bremena v prospech vlastníka nehnuteľností KN C č. 930/4 -ostatné plochy o výmere 1144 m2, KN C 930/7 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 51 m2, KN C 930/8 - ostatné plochy o výmere 441 m2, KN C 930/9 - ostatné plochy o výmere 1491 m2, ako aj stavby súp. č. 1041 stojacej na parcele KN C 930/7 evidovaných na LV č. XXXX pre k.ú. B. Y., a to v zmysle návrhu žalobcu, teda po parcele žalovaného KNC 1120. Toto riešenie podľa názoru súdu najjednoduchšie zabezpečí prístup žalobcu k svojmu vlastníctvu, pričom zároveň najmenej obmedzí jednak vlastnícke právo žalovaného a jednak kúpeľných hostí a pacientov.

Pokiaľ ide o rozsah zriadeného vecného bremena, tak prvostupňový súd povolil prechod pešo, aj keď toto právo považoval žalovaný za nadbytočné, pretože v nedávnej minulosti sa za vstup do kúpeľného areálu vyberal poplatok (dospelí 4 eurá, deti 2,5 eur - viď čl. 64 v spise ), teda v prípade jeho znovu zavedenia by mohol byť žalobca obmedzovaný v prístupe k svojmu vlastníctvu alebo jeho vstup podmieňovaný zaplatením vstupného. V časti týkajúcej sa prejazdu motorových vozidiel súd povolil prejazd motorových vozidiel žalobcu (vlastníka nehnuteľností) a zásobovacích vozidiel. Súd v tomto smere dal za pravdu žalovanému, že v spresnenom návrhu bolo právo prejazdu vymedzené príliš široko a mohlo by spôsobiť nedôvodný zásah do vlastníctva žalovaného, napr. prejazdom ťažkých strojov. Na využívanie nehnuteľností na účel, na ktorý sú v súčasnosti používané, postačuje prejazd osobných motorových vozidiel žalobcu a zásobovacích vozidiel.

Prvostupňový súd zároveň zaviazal žalovaného, aby odstránil oplotenie v dĺžke 6 m medzi parcelami KNC 1120 a parcelou KNC 93/08 a vymedzil tak prístupový priestor pre žalobcu. Rozhodnutie odôvodnil tým, že na využívanie nehnuteľností a zabezpečenie zásobovania podľa názoru súdu postačuje uvedená dĺžka. Cez takúto šírku voľného priestoru je možné vojsť aj motorovým vozidlom, pričom vzhľadom na predmet podnikania žalobcu (predaj zeleniny, ovocia, občerstvenia, drobných hračiek) nie je potrebné a nevyhnutné, aby sa žalobca musel motorovým vozidlom dostať až bezprostredne k vchodovým dverám stavby.

S námietkami žalovaného o nedostatku naliehavého záujmu na určení vecného bremena v zmysle sa prvostupňový súd vyrovnal tak, že žalobca, ktorý nemá prístup k svojmu vlastníctvu, má naliehavý právny záujem. Zároveň uviedol, že ani špeciálny kúpeľný režim z dôvodu, že žalovaný je kúpeľnou organizáciou, nemôže byť dôvodom pre odmietnutie poskytnutia ochrany vlastníckemu právu žalobcovu spočívajúcemu v zriadení vecného bremena.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, a to proti výroku, ktorým je žalovaný povinný v oplotení vymedziť prístupový priestor. Navrhol v tejto časti, aby odvolací súd zmenil rozsudok a určil, že žalovaný je povinný v oplotení medzi parcelou KN-C č. 1120 a parcelou KN-C č. 930/8 vymedziť prístupový priestor v dĺžke 8 m, pri čelnom pohľade so začiatkom z ľavej strany budovy súp. číslo 1041 a umožniť tak žalobcovi prístup k jeho vlastníctvu, prípadne napadnuté rozhodnutie v tejto časti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V odvolaní ďalej uviedol, že „odstránenie oplotenia iba v dĺžke 6 /šesť/ metrov na využívanie nehnuteľností t.z. na zásobovanie a bežný prístup k nehnuteľností je z hľadiska ďalej uvedených dôvodov nedostačujúce. Žalobca - vlastník v predmetných nehnuteľnostiach vykonáva podnikateľskú činnosť a vymedzený prístupový priestor určený rozsudkom by značne obmedzoval žalobcu pri jeho činnosti. Ďalej poukázal na skutočnosť, že v predmetnom území sa nachádza vzácna stromová aleja, ktorá kopíruje hranicu pozemkov KN-C 1120 a KN-C 930/8 a určený prístupový priestor rozdeľuje tam rastúci strom na dve časti. Táto prírodná prekážka vytvára bariéru a právo žalobcu tým bude trvalo obmedzené. Preto aj žalobca vo svojom návrhu vyššie uvedené skutočnosti vzal do úvahy a požadoval odstrániť oplotenie v dĺžke 13 m pri čelnom pohľade so začiatkom z ľavej strany budovy súp. číslo 1041, čo tvorilo šírku budovy /10m/ a prístup pre motorové vozidla /3m/. Vytvorením prístupu takejto šírky by nedošlo k obmedzeniu stromami a zároveň tieto stromy by boli chránené pred prípadným poškodením od motorového vozidla. Žalobca má za to, že prvostupňový súd v tejto časti výroku nedostatočne vyhodnotil dôkazy predložené v rámci konania /fotografická dokumentácia, vykonaná obhliadka na mieste samom vo B. Y. dňa 16.9.2011/.“

Proti rozsudku prvostupňového súdu podal odvolanie aj žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa, žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal žalovanému náhradu trov odvolacieho konania, alebo aby rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie podal proti odseku 1 a 2 výroku napadnutého rozsudku.

Odvolanie odôvodnil tým, že „súd sa vo svojom rozhodnutí nijako nezaoberal tvrdenou a namietanou skutočnosťou a to tým, že či navrhovateľom bola preukázaná prípadná oprávnenosť výkonu práva vecného bremena, a to najmä z pohľadu, či boli naplnené náležitosti oprávnenosti vstupu do výkonu práva. Súd vo svojom odôvodnení na str. 6 rozsudku v ods. 3 uvádza, že námietky žalovaného ohľadne nedodržania podmienok vydržania zo strany žalobcu sú v danom prípade bezpredmetné, pretože súd rozhoduje o vecnom bremene podľa cit. a nie podľa , druhá a tretia veta. Vzhľadom na túto skutočnosť sa nimi súd bližšie nezaoberal. S týmto názorom súdu v žiadnom prípade nesúhlasíme. Je pravdou, že parcela KN-C 1120 bola v minulosti používaná verejnosťou. Jazdili po nej autobusy ČSAD, vozidlá pacientov, návštevníkov kúpeľov ako aj vozidlo navrhovateľa, avšak nikto z uvedených subjektov sa nedomáhal vzniku práva vecného bremena, hoci viacero subjektov bolo v rovnakej situácii ako navrhovateľ. Podľa odvolateľa navrhovateľ nijako nepreukázal dobromyseľnosť - akýkoľvek relevantný úkon zo strany vlastníka nehnuteľnosti, ktorý by mohol u neho vyvolať právny záver, že je dobromyseľným užívateľom vecného bremena.“

V odvolaní ďalej žalovaný uviedol, že má značné výhrady aj k rozsahu a vlastnému obsahu vecného bremena. K tejto výhrade ďalej uviedol, že „zriadenie vecného bremena spočívajúceho v neobmedzenom prechode pešo nie je vôbec potrebné a nie je na mieste, nakoľko vstup do areálu kúpeľov je počas celého roka bezplatný pre všetkých návštevníkov kúpeľov. Poplatok, na ktorý poukazuje súd na str. 5, posledný odstavec odôvodnenia rozsudku bol zrušený ešte ku koncu roka 2009, kedy bol poplatok experimentálne zavedený. V roku 2010 a ani v súčasnosti sa za vstup do areálu kúpeľov neplatí žiaden poplatok. Vstupné sa vyberá iba pri vstupe na letné kúpalisko počas letnej turistickej sezóny. Poukazujeme na to, že žalobca ani v čase keď bol spomínaný poplatok vyberaný tento neplatil, nikto ho od neho a jeho rodinných príslušníkov nikdy nežiadal. Teda na zriadenie vecného bremena práva prechodu pešo nie je daný žiaden právny a ani iný skutkový dôvod a na jeho zriadení a určení nemôže byť daný naliehavý právny záujem. Rovnako právo spočívajúce v "prejazde motorových vozidiel vlastníka uvedených nehnuteľností a zásobovacích vozidiel" považujeme za neprimeraný zásah do nášho vlastníckeho práva. Najmä pojem "zásobovacie vozidlá" sa dá vykladať nesmierne široko, na ujmu odporcu, keď pod takými vozidlami by sa malo jednať iba o zásobovacie vozidlá pre účely zásobovania prevádzky žalobcu. Tak široké vymedzenie, ako je v rozsudku prináša možnosť jeho neprimeraného zneužitia napr. v prípade výstavby, keď by sa v podstate jednalo prípadne aj o stavebné stroje, dovoz stavebného materiálu a podobne, čo je pre našu kúpeľnú organizáciu absolútne neprípustné a je v rozpore so štatútom kúpeľov.“

Žalovaný ďalej nesúhlasí ani s výrokom prvostupňového súdu, ktorým bol vymedzený prístupový priestor žalobcovi v dĺžke 6 m pri čelnom pohľade, pretože je nedôvodným neopodstatneným narušením kompaktného oplotenia areálu kúpeľov, keď nie je žiadna záruka, že cez pozemky navrhovateľa nebudú do areálu kúpeľov vchádzať nežiaduce vozidlá - štvorkolky, terénne autá, motocykle, kvôli eliminácii ktorých bolo aj oplotenie za značných finančných nákladov vystavené. Jediným dôvodom na výstavbu oplotenia bola práve snaha, aby do areálu nekontrolovane nevchádzali cudzie motorové vozidlá, ktoré narušujú kúpeľný režim a nič iné. Ohraničiť si vlastný pozemok je základným právom vlastníka nehnuteľnosti.

V odvolaní ďalej namieta, že „nesúhlasí s tvrdením prvostupňového súdu, že nie je možné dostať sa k nehnuteľnostiam žalobcu inou cestou. Aj pri ohliadke na mieste samom sme navrhli riešenie, ktoré by menej zasahovalo naše oprávnené záujmy a ktoré by sa dalo riešiť s nevysokými nákladmi. Žiaľ toto riešenie odporca odmietol - iste mu je jednoduchšie obmedziť našu spoločnosť, ako by mal on zabezpečiť pre seba prístup. Zdôrazňujeme, že navrhovateľ je vlastníkom parcely KN-C 930/9, ktorá je súbežnou s parcelou KN-1120 a na ktorej nie je problém vybudovať prístupovú komunikáciu a sme presvedčení, že práve kvôli tomuto navrhovateľ parcelu KN-C 930/9 kupoval. Že cez ňu vedú čiastočne aj inžinierske siete nemôže byť skutočnosťou, že nie je schopný si prístupovú cestu vybudovať na svojom pozemku. Zo svojho pozemku potom by nemal problém prístupu. Poukazujeme na to, že vecné bremeno je možné zriadiť iba za podmienky ak vlastník stavby nie je zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k pozemku nemožno zabezpečiť inak. V tomto prípade však tomu tak nie je. Na zabezpečenie svojho prístupu môže navrhovateľ vykonať úpravy tak, aby čo v najmenšom rozsahu narušil naše vlastnícke právo. Vecné bremeno nie je možné zriadiť, ak žalobca prístup k stavbe môže využiť iné pozemky, ktoré má vo svojom vlastníctve. Skutočnosť, že prístup zriadený cez cudzí pozemok na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu môže byť pre žalobcu pohodlnejší alebo výhodnejší alebo že by sa nezaobišiel bez stavebných úprav nemá podľa odvolateľa pre rozhodnutie súdu význam. Súd pri rozhodovaní o práve musí vziať do úvahy, že ide o vážny zásah do práva vlastníka pozemku. Preto musí brať do úvahy spravodlivý pomer medzi výhodou, ktorá sa poskytuje vlastníkovi stavby a ujmou, ktorá by vznikla vlastníkovi priľahlého pozemku a to najmä vzhľadom na zmeny, ktoré budú vykonávané na objektoch Nocľahárne a budovy Magura ako aj v priľahlom parku. Súd musí prihliadnuť na to, aby bol vlastník pozemku čo najmenej obmedzovaný ako v súčasnosti, tak aj v nasledujúcom období.“

Ďalej žalovaný v odvolaní vytýka prvostupňovému súdu, že sa vôbec nezaoberal otázkou primeraných nákladov na zachovanie podstaty nehnuteľnosti a na jej opravy a podobne.

K podanému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že „dňom 14.3.1991, kedy žalobca odkúpil v malej privatizácii prevádzkovú jednotku súpisné číslo 1041 - užíval ako prístupovú komunikáciu k tejto nehnuteľnosti verejnú komunikáciu pozemok parc. KN-C 1120, a to nerušene a bez akýchkoľvek obmedzení jej užívania. Predmetný pozemok bol vo vlastníctve Obce B. Y. a slúžil ako verejná prístupová komunikácia pre peších návštevníkov a rôzne druhy dopravy (autobusová pravidelná linka, zásobovanie pre účely kúpeľov a žalobcu, rôzne druhy služieb a pri investičnej činnosti kúpeľov). Podľa údajov zo Správy katastra v W. I. k zmene vlastníka tejto komunikácie došlo v roku 2000. Žalobca o tejto zmene nebol vyrozumený a prístupovú komunikáciu bez akýchkoľvek problémov užíval až do roku 2009.“

K otázke nadobudnutia stavby bez pozemku uviedol, že „takýto stav bol v predchádzajúcom spoločenskom zriadení bežný a stavby boli realizované bez majetkovoprávneho vyrovnania. Prístup k stavbe bol cez verejnú komunikáciu. Žalobca však v roku 1998 odkúpil od pôvodných vlastníkov príslušné pozemky pod stavbou a priľahlé pozemky tak, ako sú uvedené na LV č. XXXX pre k. p. B. Y..“

K výhrade zriadenia vecného bremena v neobmedzenom prechode peši a prejazdom motorových vozidiel žalovaný vo vyjadrení uvádza, že zriadenie vecného bremena spočívajúceho v neobmedzenom prechode peši považuje za správne, pretože ako bolo zjavné z nevyspytateľného konania žalovaného, vybudovaním oplotenia došlo k obmedzovaniu prechodu žalobcu k jeho vlastníctvu.

Žalobca žiadal vymedziť priestor v dĺžke 13 m. Dôvodom tejto požiadavky je limitovanie priestoru existujúcou vzácnou stromovou alejou, ktorá bezprostredne hraničí s pozemkami vo vlastníctve žalobcu a žalovaného. Rozhodnutím súdu bol vymedzený priestor v dĺžke 6 m. K tejto časti výroku súdu podal žalobca odvolanie a požaduje zvážiť určenie tohto priestoru vzhľadom na tam rastúci strom. Za účelom prístupu k nehnuteľnosti - stavby, kde je umiestnená prevádzková jednotka, je potrebných minimálne 8 m. Dôvody sú bližšie uvedené v odvolaní. Nesúhlasí s názorom žalovaného, že žalobcovi postačuje na prístup k jeho nehnuteľnostiam bránka v oplotení. Z hľadiska činnosti, opráv, údržby a v prípade potreby aj záchranných a iných motorových vozidiel je možnosť vstupu cez bránku nepostačujúca.“

K ďalšej námietke žalovaného uvádzanej v odvolaní k prístupu po inej ceste žalobcu a znášania primeraných nákladov vyslovil názor, že „užívaním pozemku KN-C 1120 neobmedzuje žalovaného viac, ako on sám pri užívaní tohto pozemku. Ak by žalobca mal možnosť iného prístupu, nemusel by sa dožadovať svojho práva cestou predbežného opatrenia a neskôr žalobou, a to za účelom, aby sa vôbec dostal k svojmu vlastníctvu.“

K otázke dôvodnosti žaloby trvá na tom, že „žaloba je dôvodná a relevantná, pretože žalovaný svojim konaním zamedzil prístup žalobcu k jeho vlastníctvu a uvoľnil to až na základe výzvy na rešpektovanie predbežného opatrenia. K námietke obmedzenia vlastníckeho práva uvádza, že zriadenie vecného bremena je minimálne obmedzujúce a nie je dôvod ohrozenia alebo obmedzenia vlastníckeho práva. V minulosti predmetnú parcelu užívalo mnoho ďalších subjektov popri návštevníkoch kúpeľov, z ktorých sa nikto nikdy nedomáhal nijakého určenia vecného bremena. Prístup užívalo široké spektrum právnických a fyzických osôb.“

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce, zopakoval dokazovanie výsluchom žalobcu a dospel k záveru, že odvolania účastníkov konania sú čiastočne dôvodné.

Podľa ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Prvostupňový súd na základe skutkového stavu vec posúdil v tejto časti tak, že zriadil vecné bremeno. Žalobca nemal výhrady proti tomuto právnemu posúdeniu veci a aj pred odvolacím súdom uviedol, že súhlasí s rozhodnutím prvostupňového súdu o zriadení vecného bremena. Aj odvolací súd zo zisteného skutkového stavu veci, ktorý má oporu vo vykonanom dokazovaní, konštatuje, že sú splnené v prejednávanej veci predpoklady na zriadenie vecného bremena podľa (ďalej len „“). Žalobca ako vlastník stavby nemá zabezpečený iný prístup k svojej stavbe č. s. 1041, reálny prístup má výlučne po pozemku KNC 1120, nie je vlastníkom priľahlého pozemku a jeho prístup k stavbe nemožno zabezpečiť inak. Ako totiž vyplýva aj z dokazovania pred súdom prvého stupňa, ako aj pred odvolacím súdom, na zabezpečenie iného prístupu sa vyžadujú stavebné a terénne úpravy.

Odvolací súd tak z vyššie uvedených dôvodov potvrdil napadnutý rozsudok vo výroku o zriadení vecného bremena v prospech vlastníka stavby č. s. 1041 zapísanej na LV č. XXXX k. ú. B. Y. ( ).

Prvostupňový súd zriadil vecné bremeno nielen v prospech vlastníka stavby, ale navyše aj v prospech vlastníka pozemku pozostávajúceho z parciel č. 930/4, 930/7, 930/8, 930/9 evidovaných na LV č. XXXX. Zriadiť vecné bremeno podľa zákon umožňuje len v prospech vlastníka stavby a tak odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok v tejto časti, pokiaľ ide o zriadenie vecného bremena v prospech vlastníka „pozemku“ a žalobu v tejto časti zamietol ( ).

Ďalej odvolací súd dodáva. Žalovaný vytýka prvostupňovému súdu, že sa vôbec nezaoberal jeho námietkami, ktoré sa dotýkali oprávneného výkonu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu a dobromyseľnosti žalobcu. Odvolací súd súhlasí s tvrdením žalovaného, že pri posudzovaní vzniku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu podľa ustanovení § 151o ods. 1 vydržaním sa vyžaduje dobromyseľnosť pri vstupe do výkonu práva, vydržacia doba, avšak prvostupňový súd svoj právny záver vyvodzuje nie z určenia práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu, ale prvostupňový súd ho zriadil (konštituoval právo) podľa . Preto odvolacie námietky so zreteľom na nedostatok dobromyseľnosti na účely vydržania práva z vecného bremena nie sú právne významné.

Žalovaný ďalej namieta rozsah vecného bremena, pokiaľ ide o prechod peši, a to v tom smere, že všetci návštevníci, ako aj všetky fyzické osoby, majú právo bezplatného vstupu na pozemok - parcelu KNC č. 1120 a ďalej namieta aj rozsah vecného bremena, pokiaľ ide o prechod zásobovacími motorovými vozidlami, ktorý podľa jeho názoru je možné vykladať príliš široko a nejde len o zásobovacie vozidlá, ktoré by slúžili a zabezpečovali veci v prospech žalobcu.

Podľa ust. § 151o ods. 3 sa zriaďuje právo cesty. Pre rozsah tohto práva je rozhodujúcim kritériom hospodárska potreba stavby, rozsah jej užívania a rozsah, bez ktorého by obvyklé užívanie stavby bolo znemožnené alebo značne obmedzené, či sťažené. Prvostupňový súd správne určil rozsah vecného bremena peši a v prejazde motorovými vozidlami, vlastníka stavby a zásobovacími vozidlami, vychádzajúc tak z toho, že stavba slúži žalobcovi k realizácii a výkonu jeho podnikateľskej činnosti. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom žalovaného, že rozsah pojmu zásobovacích vozidiel je široký. Žalobca je vlastník stavby, ktorý nemá inú možnosť prístupu k tejto stavbe ako cez pozemok žalovaného. Námietky žalovaného, že každý z návštevníkov kúpeľov, či iné fyzické osoby majú bezplatné právo vstupu, nie je opodstatnená pri rozhodovaní o rozsahu vecného bremena. Prístup k stavbe žalobcu je nevyhnutný a nejde len o dočasne obmedzený prístup. Vecné bremeno v danom prípade z dôvodu právnej istoty bolo dôvodné nariadiť a spory o prístup to potvrdzujú.

Prvostupňový súd však opomenul, že vecné bremeno cesty môže súd zriadiť len za náhradu. Náhrada musí byť primeraná ujme, ktorú vlastník pozemku v dôsledku zriadenia práva cesty trpí. K rozhodnutiu o náhrade nie je potrebný návrh vlastníka pozemku (porov. vecná břemena v Občanském zákonníku J. Spáčil, str. 37). Zriadením vecného bremena dochádza k obmedzeniu vlastníckeho práva, teda k zásahu do ústavne chránenej hodnoty. Nepriznanie náhrady by bolo v rozpore aj s SR, pretože vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.

Odvolací súd preto uložil prvostupňovému súdu rozhodnúť o náhrade za zriadené vecné bremeno. Pri rozhodovaní musí súd vychádzať z toho, že došlo k obmedzeniu vlastníckeho práva žalovaného a náhrada za obmedzenie má byť primeranou náhradou porovnateľnou k všetkým okolnostiam vecného bremena. Musí sa prihliadať teda k rozsahu obmedzenia vlastníckeho práva, k cieľu zriadeného vecného bremena a musí sa zhodnotiť tzv. trhová hodnota náhrady.

Prvostupňový súd v napadnutom rozsudku rozhodol aj o povinnosti žalovaného „v oplotení medzi parcelou KN 1120 a parcelou 930/8 vymedziť prístupový priestor v dĺžke 6 m pri čelnom pohľade so začiatkom z ľavej strany budovy súpisné č. 1040 a umožniť žalobcovi prístup k jeho vlastníctvu.“ Žalobca v podanom odvolaní proti tomuto výroku napadnutého rozsudku namieta nedostatok vymedzeného priestoru v oplotení v dĺžke 6 m a žalovaný považuje vymedzenie priestoru za nedôvodné a neopodstatnené, keďže týmto vymedzením sa naruší kompaktné oplotenie areálu.

Podľa , vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok. Ak je to potrebné a ak to nebráni účelnému využívaniu susediacich pozemkov a stavieb, môže súd po zistení stanoviska príslušného stavebného úradu rozhodnúť, že vlastník pozemku je povinný pozemok oplotiť.

Spory o oplotenie spadajú do kategórie tzv. susedských sporov podľa . Prvostupňový súd teda nepoužil správny právny predpis a nedostatočne zistil skutkový stav. Odvolací súd nemal iné východisko, ako v časti o oplotenie zrušiť rozsudok a vec vrátiť na ďalšie konanie ( ).

V rozsahu kasačného výroku odvolací súd poznamenáva, že zmyslom a účelom ochrany vlastníka susediaceho pozemku nie je brániť susedovi v oplotení, ale vytvoriť stav, aby oplotenie nebránilo v prístupe na pozemok. Súd preto vychádzajúc z obsahu žaloby musí reflektovať na tieto zásady a výrok rozsudku nemá smerovať proti existencii oplotenia, ale proti bráneniu vstupu na pozemok. V tomto smere sa vlastníkovi susediaceho pozemku zdržovacím výrokom ukladá, aby nebránil vstupu na pozemok v rozsahu, ktorý korešponduje právu z vecného bremena (peši a povozom). V prípadnom exekučnom konaní sa takýto výrok vykoná, ak existujúce oplotenie by predstavovalo prekážku pri výkone práv z vecného bremena. Súd pritom nie je viazaný doslovnou formuláciou žalobného návrhu (porov. rozsudok NS SR ).

Odvolací súd postupom podľa napadnutý rozsudok v tomto výroku zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a prejednanie veci.

O trovách konania rozhodne prvostupňový súd vrátane trov odvolacieho konania podľa

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.