Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1CoE/403/2011

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v exekučnej veci oprávneného: Komerční spořitelní a úvěrní družstvo O. „v likvidaci", IČO: 26 156 245, Česká republika, Praha 9 - Vinoř, Uherská 618, zast. advokátkou Mgr. Martinou Suchomelovou, K. X, L. X, proti povinnému: F. P., J.. XX.XX.XXXX, G., S. XX, o vymoženie 1.271,78 EUR (38.313,50 Sk) s príslušenstvom, vo veci súdnej exekútorky Mgr. Moniky Mikulíkovej so sídlom Exekútorského úradu Banská Bystrica, ČSA 24, vedenej pod sp. zn. EX 240/2007, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu v Brezne č.k. - 20 zo dňa 14.03.2011, takto

rozhodol:

Súd uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením okresného súdu bola exekúcia, ktorá začala pred súdnou exekútorkou Mgr. Monikou Mikulíkovou so sídlom Exekútorského úradu Banská Bystrica, ČSA 24, pod sp. zn. EX 240/2007-2 na základe návrhu oprávneného zo dňa 26.06.2007 a poverenia Okresného súdu Brezno, č. 56XXXXXX93 zo dňa 21.01.2008, vyhlásená za neprípustnú a bola zastavená. Z dôvodov napadnutého uznesenia exekučného súdu vyplýva, že rozhodujúcou skutočnosťou pre uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozhodnutia (nálezu) v predmetnej exekučnej veci je zmluva medzi Slovenskou a Českou republikou (ozn. č. ďalej len dvojstranná zmluva). Podľa čl. 22 písm. c/ citovanej dvojstrannej zmluvy, zmluvné strany s výnimkou rozhodnutí uvedených v článku 25 tejto zmluvy uznávajú a vykonávajú na svojom území za podmienok ustanovených v tejto zmluve tieto rozhodnutia vydané na území druhej zmluvnej strany: rozhodcovské nálezy vydané v rozhodcovskom konaní.

Podľa článku 23 písm. c/ Uvedenej dvojstrannej zmluvy, rozhodnutie uvedené v článku 22 tejto zmluvy sa budú uznávať a vykonávať, okrem iného, ak účastníkovi bola daná možnosť riadne sa zúčastniť na konaní, najmä ak bol podľa právneho poriadku zmluvnej strany, kde sa konanie uskutočnilo, riadne a včas predvolaný na pojednávanie a rozhodnutie spolu s poučením o možnosti podať proti nemu opravný prostriedok mu bolo riadne doručené a v prípade procesnej nespôsobilosti bol riadne zastúpený. Oprávnený v zmysle , o rozhodcovskom konaní predložil v požadovanej forme príslušné doklady. Súd opätovným preskúmavaním predložených listín dospel k záveru, že výkon rozhodnutia je v tomto prípade neprípustný. Oprávnený najmä nepreukázal splnenie podmienky podľa článku 23 písm. c/ dvojstrannej dohody, a teda že povinnému ako účastníkovi konania bola daná možnosť riadne sa zúčastniť na konaní a že mu rozhodnutie - rozhodcovský nález spolu s poučením o možnosti podať opravný prostriedok bolo riadne doručené. Z odôvodnenia rozhodcovského rozhodnutia a ani iných, oprávneným predložených listín nevyplýva žiadna táto skutočnosť. Súd dospel k záveru, že oprávnený, na ktorom bolo dôkazné bremeno, nepreukázal splnenie podmienok uvedených v článku 23 písm. c/ dvojstrannej dohody, z toho dôvodu nie je možné cudzie rozhodnutie vykonať. Sporná je tiež platnosť rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky. Voľba miesta rozhodcovského konania je ponechané výlučne na rozhodcovi, ktorý mal v zmysle rozhodcovskej doložky prihliadnuť na hľadisko hospodárnosti konania. Nebola splnená podmienka možnosti žalovaného sa na konaní zúčastniť, aj keď by mu bola žaloba spolu s výzvou na vyjadrenie sa

doručená. Pokiaľ ide o doručenie rozhodcovského rozhodnutia žalovanému, túto skutočnosť oprávnený rovnako nepreukázal, čo považuje za absencie riadneho poučenia žalovaného o opravnom prostriedku. Aj keď zrušenie rozhodcovského nálezu súdom (§ 31 a nasledujúce zákona č. 216/1994 Sb.), nemá charakter riadneho opravného prostriedku, o takejto možnosti mal byť žalovaný poučený, najmä pokiaľ znenie rozhodcovskej doložky ako jediný postup na rozhodovanie sporov ustanovuje rozhodcovské konanie, bez jeho odlíšenia od konania súdneho a možnosti vo veci žiadať, aby rozhodol všeobecný súd. Z odôvodnenia exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku vyplýva, že rozhodca sa postavením dlžníka ako spotrebiteľa a charakterom úveru, ako spotrebiteľského úveru vôbec nezaoberal, z listinných dôkazov nevyplýva, že by povinný mal v právnom vzťahu postavenie osoby odlišnej od spotrebiteľa. V konaní nebolo možno zistiť, či exekučný titul nepriznáva plnenie právom nedovolené, objektívne nemožné, resp. ktoré by bolo v rozpore s dobrými mravmi, rozhodcovský súd svoje rozhodnutie v naznačenom smere neodôvodnil, rozhodcovské rozhodnutie - nález vykazuje aj ďalšie vady ako to vyplýva už z uvedených dôvodov. Bolo povinnosťou súdu preskúmať exekučný titul vzhľadom k tomu, že ide o rozhodcovský rozsudok a aj bez návrhu zastaviť exekučné konanie, ak by exekučný titul vykazoval vady podľa o rozhodcovskom konaní.

Proti rozhodnutiu prvostupňového súdu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, v ktorom navrhoval, aby odvolací súd napadnuté uznesenie Okresného súdu v Brezne zo dňa 14.03.2011 č.k. -20, ktorým súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil, zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie. Odvolanie bolo odôvodnené tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že rozhodnutie súdu prvého stupňa spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, a že doposiaľ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré dosiaľ neboli uplatnené. Oznámenie o zahájení rozhodcovského konania, resp. zaslanie žaloby a výzvy k vyjadreniu sa k žalobe žalovanému (povinnému) patrí do právomoci rozhodcu a listiny svedčiace o splnení tejto povinnosti sa stávajú súčasťou rozhodcovského spisu. Nejde teda o listiny, ktoré má právo a povinnosť mať u seba oprávnený. Pokiaľ takéto listiny nie sú založené v rozhodcovskom spise, mal súd o zistenej skutočnosti vyrozumieť oprávneného a dať mu možnosť skutočnosť, že „účastníkovi konania bola daná možnosť riadne sa zúčastniť pojednávania“ preukázať a doložiť. To však súd neurobil a bez ďalšieho exekúciu zastavil. Súd pochybil, keď neposkytol oprávnenému právo vyjadriť sa ku skutočnostiam relevantným pre takéto rozhodnutie súdu. Oprávnený bol takto ukrátený na svojich procesných právach. Postupom súdu nebola oprávnenému daná dostatočná možnosť konať a procesne sa brániť tak, aby odvrátil rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie. Súd dospel, a to až 3 a pol roka po nariadení exekúcie k záveru, že v exekučnom spise chýbajú dôkazy (doklad o odoslaní, či doručení výzvy rozhodcu k vyjadreniu sa k žalobe žalovanému), ktorý je podmienkou pre vykonanie exekúcie, a ktorý mal v rámci dôkazného bremena predložiť oprávnený, ako to tvrdí súd vo svojom rozhodnutí, ide v prvom rade o pochybenie súdu, keď svojim rozhodnutím exekúciu nariadil, hoci pre to (údajne) neboli splnené podmienky a ďalej bol súd povinný pred vydaním rozhodnutia o zastavení exekúcie o zistených skutočnostiach oprávneného upovedomiť a vyzvať ho k predloženiu konkrétnych dôkazov. Pokiaľ tak neurobil a bez ďalšieho exekúciu zastavil, aby umožnil oprávnenému sa k jeho zisteniu sa vyjadriť a dôkazy doplniť, ukrátil tak oprávneného na jeho právach, predovšetkým na práve na spravodlivý proces. Je povinnosťou súdu, aby exekúciu nariadil len vtedy, pokiaľ má preukázané, že sú pre nariadenie exekúcie splnené všetky podmienky. Pokiaľ by oprávnený nevyhovel všetkým podmienkam pre nariadenie exekúcie, súd by bezpochyby exekúciu nenariadil. Pokiaľ teda súd svojim rozhodnutím nariadil exekúciu, resp. udelil poverenie súdnemu exekútorovi k vykonaniu exekúcie, nepochybne na základe vykonaných zistení dospel k záveru, že sú splnené všetky podmienky pre nariadenie exekúcie a pre udelenie poverenia k vykonaniu exekúcie. Iný záver nemožno akceptovať, pretože by to znamenalo prelomenie princípu právnej istoty, keď súd oprávneného „udržoval“ počas 3 a pol roka, keď exekúcia beží a je vykonávaná v právnej neistote, že podmienky pre nariadenie a vykonanie exekúcie boli splnené. Takýto stav nemožno v právnom štáte pripustiť. Pokiaľ súd dospel k záveru, že sú splnené podmienky pre exekúciu a exekúciu nariadil, exekúcia prebieha a až po 3 a pol roku súd sám preskúmava svoje pôvodné rozhodnutie o udelení poverenia súdnemu exekútorovi a na základe rovnakých podkladov dospeje k opačnému záveru, teda že podmienky pre exekúciu nie sú splnené. Ide o neprípustné prelomenie princípu právnej istoty a porušenie právnej ochrany dôvery v právo, keďže naviac evidentne oprávnenému spôsobil škodu. Pokiaľ mal súd pochybnosť o tom, či rozhodca vyzval povinného na vyjadrenie sa k žalobe, mohol a mal dať účastníkom možnosť preukázať túto skutočnosť a to i iným spôsobom než spisom rozhodcu, pokiaľ dôkazné bremeno je na oprávnenom ako to súd v rozhodnutí tvrdí. Súd nedal oprávnenému možnosť odstrániť pochybnosť o tom, či bol povinný vyzvaný

k vyjadreniu sa k žalobe, hoci táto možnosť tu bola. Pokiaľ by súd vyjadril akékoľvek pochybnosti v tomto smere, mal oprávnený právo sa k týmto zisteniam vyjadriť a mohol sa včas a účinne brániť zaistením relevantných dôkazov. K doloženiu skutočnosti, že rozhodca povinných vyzval k vyjadreniu sa k žalobe, predložil oprávnený čestné prehlásenie rozhodcu, ktorý taktiež dokladá skutočnosť, že povinný bol vyzvaný k vyjadreniu sa k žalobe. Tento dôkaz nemal oprávnený možnosť dosiaľ predložiť, keďže nebol vyzvaný na skutočnosti, že exekučný spis a ani spis rozhodcu neobsahuje listinu, ktorú obsahovať má. Oprávnený ďalej namietal, že exekučný súd prekročil svoje právomoci, pokiaľ preskúmaval platnosť rozhodcovskej doložky. Platnosť rozhodcovskej doložky je možné preskúmavať v konaní o zrušení rozhodcovského nálezu, ktorá mala povinná právo zahájiť žalobou na zrušení rozhodcovského nálezu podanú podľa o rozhodcovskom konaní a o výkone rozhodcovských nálezov. Touto otázku sa nemôže zaoberať súd v konaní o exekúcii. Naviac ani sám súd nedospel k záveru, že rozhodcovská doložka je neplatná, dospel len k záveru, že platnosť rozhodcovskej doložky je „sporná“. Takéto zistenie súdu, ktoré naviac nemá oporu v zistenom skutkovom stave nemôže byť dôvodom na zastavenie exekúcie. Miesto konania rozhodcovského konania bolo dohodnuté G., ktoré je sídlom rozhodcu. Toto miesto bolo dohodnuté v súlade s českými právnymi predpismi, keď sídlo oprávneného sa nachádza na území Českej republiky. Pokiaľ sa súd zmieňuje o hospodárnosti, oprávnená osoba namietala, že za situácie, keď povinný má bydlisko inde, než je sídlo oprávneného, je treba hľadať miesto adekvátne vzdialené obom účastníkom rozhodcovského konania. Vzhľadom k sídlu oprávneného (Praha), je G. ako miesto rozhodcovského konania celkom adekvátne, keď vzdialenosť G. od sídla oprávneného a od miesta bydliska povinného je približne rovnaká. Povinný si bol vedomý toho, že uzatvára záväzkový vzťah s českou právnickou osobou, za podmienok daných českým právnym poriadkom, včetne prípadných konaní pred rozhodcovským súdom v Českej republike. Táto skutočnosť nemôže ísť na ťarchu oprávneného. Je zrejmé, že miesto konania rozhodcovského konania bolo dohodnuté s prihliadnutím k záujmu oboch strán. Dojednané miesto konania rozhodcovského konania zachováva rovnosť práv oboch sporných strán. Podľa dojednania v rozhodcovskej doložke bol povinný riadne vyrozumený o zahájení konania pred rozhodcom, bol vyzvaný k vyjadreniu sa k žalobe, nebolo mu teda uprené žiadne právo, ktoré mu prináleží, pričom k takémuto záveru ani súd nedospel. V predmetnej rozhodcovskej doložke (bod 2.4.5.) sa oprávnený a povinný naviac dohodli, že v súlade s ustanovením , rozhodca bude rozhodovať bez ústneho pojednávania na základe písomných podaní, dôkazov a materiálu, ktoré predložia strany. Prípadné nazeranie do spisu rozhodcu by rovnakou povinnosťou zaťažovalo oprávneného ako aj povinného. Nie je tu teda namieste argumentácia súdu o nehospodárnosti a rozhodcovskom konaní. Pokiaľ opravný prostriedok proti rozhodcovskému nálezu zo zákona neexistuje, nie je o čom účastníka poučovať. Názor súdu, že by rozhodcovský nález mal obsahovať poučenie o možnosti podať žalobu na zrušenie rozhodcovského nálezu, ktorá evidentne je celkom iným procesným inštitútom, nie opravným prostriedkom, je celkom nedôvodný, zákonom nepodložený a ide o neoprávnenú požiadavku súdu. Oprávnený trval na tom, že rozhodcovský nález vyhovuje všetkým požiadavkám, ktoré naň kladie a je vykonateľným exekučným titulom. Oprávnený a povinný sa v rozhodcovskej doložke dohodli na tom, že rozhodcovský nález nemusí byť odôvodnený, a to celkom legitímne v súlade s ustanovením , ktorý takúto dohodu strán predpokladá. I napriek tomu však rozhodcovský nález stručné odôvodnenie obsahuje (zodpovedá tomu, že o nároku bolo rozhodnuté na základe vystavenej zmenky). V tomto smere nemožno rozhodcovskému nálezu ako exekučnému titulu žiadnu vadu vytknúť. Exekučný súd nemôže klásť vlastné požiadavky na odôvodnenie rozhodcovského nálezu. Okrem toho je neprípustné zasahovať do vecnej správnosti exekučného titulu. Oprávnený ďalej poukázal na to, že exekučný súd prekračuje svoju právomoc, pokiaľ preskúmava platnosť rozhodcovskej doložky, na základe ktorej bol vydaný v inom štáte, než Slovenská republika, rozhodcovský nález. Toto preskúmavanie môže vykonať len súd v rámci konania o zrušenie rozhodcovského nálezu podľa , nie súd exekučný. Exekučný súd nemá právomoc preskúmavať vecnú správnosť exekučného titulu a tým skôr nemá právomoc preskúmavať skutočnosti, ktoré predchádzali vydaniu exekučného titulu, a ktoré spadajú do právomoci orgánov, ktoré exekučný titul vydal a ktoré sú naviac v súlade s českými právnymi normami. Uvedené skutočnosti tak nemôžu byť dôvodom pre zastavenie exekúcie. Predmetná rozhodcovská doložka nie je spotrebiteľskou zmluvou, nárok na priznanie oprávnenému rozhodcovským nálezom nie je pohľadávkou zo spotrebiteľskej zmluvy a rozhodca nerozhodoval spor zo spotrebiteľskej zmluvy. Pohľadávka, o ktorej bolo rozhodnuté predmetným rozhodcovským nálezom rozhodcu Mgr. Radima Saxla, ktorý je v danej veci exekučným titulom, je zmenkovou pohľadávkou vyplývajúcou zo zmenky vystavenou povinným. Týmto exekučným titulom teda nebola oprávnenému priznaná pohľadávka zo spotrebiteľskej zmluvy, ale pohľadávka z jednostranného záväzku povinného. Nemožno preto na daný prípad aplikovať právnu úpravu týkajúcu sa spotrebiteľských zmlúv. Smernica rady 93/13/EHS nie je

priamo aplikovateľná, nemá priame účinky a nemožno ju preto priamo použiť na daný prípad. Na základe uvedenej smernice boli členské štáty povinné túto smernicu implementovať do svojich vnútroštátnych poriadkov. Takto i Česká republika implementovala smernicu do svojho právneho poriadku. Český právny poriadok nezakazuje používanie rozhodcovských doložiek, a to ani v sporoch týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv. Rozhodcovská doložka tak vyhovuje celkom právnemu poriadku štátu, v ktorej bol rozhodcovský nález vydaný. Rozhodcovská doložka, ktorú uzavrel v danom prípade oprávnený s povinnou, je naviac celkom vyvážená, zachováva rovnaké práva obom stranám a je uzavretá ako samostatná zmluva, na základe samostatného listu, teda nie ako dojednanie včlenené do inej zmluvy. Je preto jednoznačne jednoznačná, určitá a zrozumiteľná, písaná bežnou veľkosťou písma, nejedná sa o žiadne skryté dojednanie. V žiadnom prípade nezakladá nerovnosť strán. Využitie mimosúdneho riešenia spotrebiteľských sporov je naopak podporované zo strany komunitárnych orgánov, vyplýva to aj zo smernice č. 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľských úveroch a o zrušení smernice rady č. 87/102/EHS, ktorá ustanovuje, že členské štáty zaistia zavedenie vhodných a účinných postupov pre mimosúdne riešenie spotrebiteľských sporov v súvislosti s úverovými zmluvami, prípadne s využitím doterajších subjektov. Nemožno vidieť ujmu na právach povinného, pokiaľ nevyužil svojej obrany v riadnom súdnom konaní a nevzniesol svoje námietky vo vyjadrení k žalobe, resp. pokiaľ nevyužil všetkých procesných prostriedkov, ktoré mu zákon ponúka k obrane jeho práv a záujmov pred nariadením exekúcie. Aktuálna judikatúra dôvodila, že ani spotrebiteľským nálezom nemožno poskytnúť takú ochranu, ktorá by defakto znamenala obranu ich ľahkomyseľných prístupov k plneniu záväzkov, ktoré na seba prevzali. Z dôvodov rozhodnutia vyplýva, že „v konaní nebolo možné zistiť, či exekučný titul nepriznáva plnenie právom nedovolené, objektívne nemožné, resp. ktoré by bolo v rozpore s dobrými mravmi, rozhodcovský súd v naznačenom smere svoje rozhodnutie neodôvodnil“. Táto skutočnosť, ako ju súd uvádza, nemôže byť dôvodom pre zastavenie exekúcie. Súd nemôže zastaviť exekúciu s tým, že nezistil skutočnosti, ktoré odôvodňujú zastavenie exekúcie a sú pre zastavenie exekúcie relevantné. Rovnako tak nie je dôvodom na zastavenie exekúcie skutočnosť, že rozhodcovský nález neobsahuje odôvodnenie, ktoré však podľa obsahovať nemusí. Takto formulované dôvody, ktoré súd uviedol ako dôvody pre zastavenie exekúcie, nemajú oporu v právnej úprave. Oprávnený považuje za nesprávne, keď súd predmetný rozhodcovský nález, ktorý je v zmysle považovaný za „cudzí rozhodcovský rozsudok“, preskúmaval podľa a citovaného zákona v náväznosti na ustanovenie citovaného zákona. Z hľadísk uvedených v ustanovení a citovaného zákona je možné exekučným súdom preskúmavať len rozhodnutia, rozsudky (nálezy) vydané na území SR, teda tzv. tuzemské rozhodcovské rozsudky. Na rozhodcovský nález vydaný v Českej republike nie je možno klásť podmienky a požiadavky ako na rozhodcovský nález vydaný v Slovenskej republike a nemožno na neho z povahy veci aplikovať ustanovenie , ktorý upravuje rozhodcovské konanie vedené v SR. Rozhodcovský nález musí vyhovovať požiadavkám zákona , teda zákona o štáte, v ktorom bol vydaný a nie je možné na neho pri exekúcii v inom štáte klásť požiadavky, ako na rozhodcovský nález, ktorý je vydaný v Slovenskej republike. Rovnako na konanie, v ktorom bol rozhodcovský nález vydaný a ktoré prebehlo v Českej republike, nie je možné klásť požiadavky, ktoré stanoví pre konanie vedené v Slovenskej republike. Ak prebehlo „nalezací konanie v Českej republike podľa českého právneho poriadku, nemožno na neho aplikovať ustanovenie o „nalezacím konaní vedenom v Slovenskej republike a nemožno tak vytýkať českému rozhodcovskému konaniu, že nezodpovedá požiadavkám kladeným podľa zákona na slovenské rozhodcovské konanie. Z povahy veci je tak vylúčená aplikácia ustanovenia citovaného zákona na exekúcie vykonávané na základe rozhodcovských nálezov vydávaných v inom štáte, než v Slovenskej republike, v danom prípade v Českej republike. Nemožno rozhodcovský nález podriadiť predpisom upravujúcim slovenské rozhodcovské konanie. Exekúciu tak nemožno zastaviť z dôvodov uvedených v citovaného zákona, ale len zo všeobecných dôvodov podľa exekučného poriadku, prípadne

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, preskúmal odvolanie oprávneného podľa , bez nariadenia pojednávania podľa a uznesenie okresného súdu podľa potvrdil.

Zo spisu mal súd preukázané, že v predmetnej veci bol vydaný rozhodcovský nález č.: XXXXXXXXXX/ S dňa 01.11.2006 rozhodcom Mgr. Radimom Saxlom v G., teda v Českej republike. Medzi Slovenskou republikou a Českou republikou je uzavretá zmluva (ozn. č. ), Slovenská republika je

viazaná touto zmluvou a uzavretá zmluva má prednosť pred medzinárodnou zmluvou - dohovorom o uznaní a výkone cudzích rozhodcovských rozhodnutí, ktorá bola uzavretá 10.06.1958 v New Yorku.

Podľa o rozhodcovskom konaní, ustanovenia tohto zákona sa použijú, ak medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, a ktorá je súčasťou jej právneho poriadku, neustanovuje inak.

Podľa článku 22 písm. c/ zmluvy o právnej pomoci medzi Slovenskou republikou a Českou republikou, zmluvné strany s výnimkou rozhodnutí uvedených v článku 25 tejto zmluvy uznávajú a vykonávajú na svojom území za podmienok ustanovených v tejto zmluve rozhodcovské nálezy vydávané na území druhej zmluvnej strany.

Podľa článku 23 písm. c/ zmluvy o právnej pomoci medzi Slovenskou republikou a Českou republikou rozhodnutia uvedené v článku 22 tejto zmluvy sa budú uznávať a vykonávať, ak účastníkovi bola daná možnosť riadne sa zúčastniť na konaní, najmä ak bola podľa právneho poriadku zmluvnej strany, kde sa konanie uskutočnilo, riadne a včas predvolávaní na pojednávanie a rozhodnutie spolu s poučením a možnosti podať proti nemu opravný prostriedok mu bolo riadne doručené, v prípadne procesnej nespôsobilosti bol riadne zastúpený.

Podľa článku 24 ods. 3 zmluvy o právnej pomoci medzi Slovenskou republikou a Českou republikou, súd, ktorý rozhoduje o uznaní a nariadení výkonu rozhodnutia sa obmedzí na zistenie, či boli splnené podmienky uvedené v článku 22 a 23 a ak zistí, že tieto podmienky sú splnené, rozhodnutie uzná alebo nariadi jeho výkon.

Dvojstranná zmluva uzavretá medzi Slovenskou a Českou republikou upravuje podrobnejšie pravidlá pokiaľ ide o uznanie rozhodcovských rozsudkov v súlade s pravidlami obsiahnutými aj v o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom. V podmienkach uznávania a výkonu cudzích rozhodcovských rozsudkov na území SR je nevyhnuté aplikovať všetky tie ustanovenia, ktoré sa aplikujú pre výkon (exekúciu) rozhodcovských rozsudkov vydaných v SR. Slovenský právny poriadok nielenže umožňuje, ale priam ukladá v niektorých prípadoch aj bez návrhu zastaviť exekúciu vedenú na základe rozhodcovského rozsudku. K takémuto rozhodnutia nebráni ani skutočnosť, že rozhodcovské konanie prebehlo za účasti spotrebiteľa, a že spotrebiteľ nepodal žalobu o zrušení rozhodcovského rozsudku (, zákona o rozhodcovskom konaní). Exekučný súd pri postupe podľa zákona o rozhodcovskom konaní je oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, ako by materiálne právoplatne nebol. Nie je preto ním viazaný v zmysle a môže ho preskúmať z hľadísk vyjadrených v aj čo do materiálnej správnosti. Exekučný súd odoprie uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu účastníka konania, proti ktorému sa cudzí rozhodcovský rozsudok uplatňuje, ak zistí, že podľa právneho poriadku SR nemožno predmet sporu riešiť v rozhodcovskom konaní, alebo by jeho uznanie a výkon boli v rozpore s verejným poriadkom. Povinnosťou exekučného súdu je v zmysle uvedených zásad skúmať podmienky exekúcie rozhodcovského nálezu, ktorý je exekučným titulom a táto povinnosť vyplýva z právnej úpravy v medzinárodných zmluvách a dohovoroch, ktorými je Slovenská republika viazaná aj vo vzťahu k Českej republike.

Povinnosťou exekučného súdu bolo preto skúmať návrh na vykonanie exekúcie oprávneného spolu so žiadosťou udelenia poverenia súdneho exekútora z hľadiska obsahu všetkých náležitostí návrhu na uznanie a výkon cudzieho rozhodnutia. Nevyhnutne bolo potrebné zisťovať najmä, či povinnej osobe nebolo v cudzine upreté právo na spravodlivý proces, či povinná osoba vedela o konaní, výsledkom ktorého bol uplatnený exekučný titul, či bol povinný riadne a včas predvolaný na pojednávanie, a či mu bolo rozhodnutie spolu s poučením o možnosti podať proti nemu opravný prostriedok riadne doručené. Všetky tieto náležitosti vyplývajú zo zmluvy o právnej pomoci medzi Slovenskou republikou a Českou republikou (článok 23 písm. c/ ). Názor o možnosti skúmať v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania vykonateľnosť exekučného titulu vyslovil najvyšší súd SR už aj v rozsudku zo dňa 27.01.1997 pod sp. zn. (publikovaný pod číslom rozhodnutí a stanovísk súdov SR vo

zväzku 5 - 6 ročník 1997 na strane 188) tak, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania aj bez návrhu zastavená“. Exekučný súd nie je súdom nachádzacím (nalezacím), ale vykonávacím, napriek tomu však bol oprávnený na preskúmanie rozhodcovského rozhodnutia. Tento záver vyplýva aj z rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. -19 zo dňa 18.02.2010, v ktorom Ústavný súd SR konštatoval, že súd je kedykoľvek v priebehu exekučného konania oprávnený ex offo skúmať, či sú podmienky núteného vymáhania pohľadávky splnené. Oprávnenie exekučného súdu skúmať materiálnu vykonateľnosť exekučného titulu vyplýva aj z § 44 ods. 2 a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku.

Odvolací súd sa zaoberal aj správnosťou preskúmania rozhodcovskej doložky okresným súdom v súlade s kritériami, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky. I napriek tomu, že rozhodcovská doložka bola spotrebiteľom individuálne vyjednaná, táto spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, keďže podľa rozhodcovskej doložky I.I.I. sa strany dohodli, že všetky spory vzniklé z tejto zmluvy, alebo v priamej súvislosti s ňou, s jej zrušením, ukončením platnosti alebo z jej neplatnosti, budú rozhodované v rozhodcovskom konaní jedným rozhodcom pánom Mgr. Radimem Saxlem, G. G., I. X, ktorý je určený dohodou strán. Z rozhodcovskej doložky súd zistil, že povinný nemal možnosť voľby všeobecného súdu v prípade akéhokoľvek sporu, pretože všetky spory, ktoré mali vzniknúť zo zmluvy mali byť rozhodované v rozhodcovskom konaní pred jediným rozhodcom Mgr. Saxlem. Takto koncipovaná rozhodcovská doložka je neprijateľná, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

V odvolaní oprávnený namietal, že v danom rozhodcovskom konaní priznané nároky majú zmenkoprávnu povahu, nakoľko na zabezpečenie pohľadávky oprávneného vystavil zmenku č. XXXXXXXXXX s doložkou „bez protestu“ zo dňa XX.XX.XXXX. Nemožno súhlasiť s názorom oprávneného, že pokiaľ aj vznikol „zmenkový vzťah“ medzi oprávneným a povinným, že ide o abstraktný vzťah vôbec nesúvisiaci s existujúcim zmluvným (úverovým) vzťahom uzavretým medzi oprávneným a povinným. Vzťah účastníkov vzniknutý na základe zmluvy o úvere je akcesorický právny vzťah, ktorý iba zabezpečuje základný úverový právny vzťah založený medzi účastníkmi. Akcesorický záväzok nemôže vzniknúť bez hlavného záväzku, ku ktorému sa viaže, ktorý má zabezpečovať. Tvrdenie oprávneného, že rozhodcovským nálezom nebol rozhodnutý spor zo spotrebiteľskej zmluvy, nakoľko exekučným titulom bola zmenková pohľadávka neznamená, že sa nejednalo o spotrebiteľský úver, takéto tvrdenie nebolo ničím preukázané (aj z rozhodcovskej doložky vyplýva, že rozhodcovská doložka tvorí prílohu k zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX), čo skôr nasvedčuje tomu, že vystavením zmenky sa sledovalo obchádzanie zákonných ustanovení chrániace spotrebiteľa pred nekalými podmienkami, čo je v rozpore aj so Smernicou Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Podľa článku 288 zmluvy o Európskej únii, je smernica záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená, pokiaľ ide o výsledok, ktorý sa má dosiahnuť.

Vzhľadom k tomu, že oprávnený nepreukázal splnenie podmienok podľa článku 22 a 23 zmluvy o právnej pomoci medzi Slovenskou republikou a Českou republikou (nebolo preukázané, že povinnému ako účastníkovi rozhodcovského konania bola poskytnutá možnosť zúčastniť sa rozhodcovského konania, či bol povinnému doručený rozhodcovský nález s poučením o možnosti podať proti nemu opravný prostriedok), na základe rozhodcovskej doložky sa povinnému zabránilo uplatniť svoje práva pred všeobecným súdom (povinný sa dopredu vzdal práva na účinnú procesnú obranu), rozhodcovské konanie bolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov zo zmluvy, vystavenie zmenky bolo v rozpore so zákonnými ustanoveniami chrániace spotrebiteľa pred nekalými podmienkami, exekučný súd správne rozhodol, keď podľa exekučného poriadku vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju, preto krajský súd napadnuté uznesenie okresného súdu podľa potvrdil.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov 3:0.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.