Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4CoCsp/25/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kašajovej a členov senátu JUDr. Valérie Kleinovej st. a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobcu: Inkasáreň, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava IČO: 35 777 974, zast. advokátkou Mgr. Zuzana Bírová, so sídlom Americká 2, Bratislava, proti žalovanému: F. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., štátny občan SR, o zaplatenie 70,70 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok, zo dňa 25. januára 2022, č.k. -146, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti m e n í tak, že žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 70,70 Eur s 5 % úrokom z omeškania ročne od 3.11.2020 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky 3,00 Eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V napadnutej časti týkajúcej sa trov prvoinštančného konania rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

III. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. V odôvodnení tohto rozhodnutia uviedol, že žalobca sa návrhom na upomínacie konanie, doručeným Okresnému súdu v Banskej Bystrici dňa 20.5.2021, domáhal, aby súd platobným rozkazom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 70,70 eur /cestovné 0,70 eur a sankcia za porušenie Prepravného poriadku žalobcu 70,- eur/ a príslušenstvo /5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 70,70 eur od 3.11.2020 do zaplatenia a náklady, spojené s uplatnením pohľadávky 3,- eurá/, na tom skutkovom základe, že žalovaný dňa 2.11.2020 cestoval prostriedkom MHD v Bratislave na linke č. 212 bez cestovného dokladu /lístka/ a na mieste kontroly úhradu základného cestovného a prirážky podľa Prepravného poriadku nevykonal. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok bola uvedená pohľadávka, vyplývajúca z hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok č. XXXXXXXX voči žalovanému na neho postúpená. Zároveň žiadal priznať trovy konania a právneho zastúpenia. V návrhu označil za prostriedky procesného útoku: Prepravný poriadok, výpis z obchodného registra, rámcová zmluva o postúpení pohľadávok, oznámenie o postúpení pohľadávky a predžalobná výzva, ako uložené v registri OpP č. 10OpP 21/2019 - 25/2019.

3. Z dôvodu nedoručiteľnosti platobného rozkazu, vydaného v upomínacom konaní podľa osobitného predpisu, žalovanému, bola na návrh žalobcu vec postúpená na konanie a rozhodnutie Okresnému

súdu Pezinok súdu dňa 16.7.2021. Uviedol, že žaloba bola doručená žalovanému postupom podľa na adresu pobytu podľa REGOB / / márnym uplynutím lehoty /oznámenie o doručovaní zásielky bolo na úradnej tabuli obce Báhoň vyvesené od 20.9.2021 do 18.10.2021/. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril. Konštatoval, že pred nariadením pojednávania v záujme predvídateľnosti súdneho rozhodnutia, doručoval právnemu zástupcovi žalobcu oznámenie, že prílohy k návrhu na upomínacie konanie v elektronickej podobe uložené iba v registri OpP Okresného súdu Banská Bystrica, neboli v celom rozsahu súčasťou postúpeného spisu, s upozornením na dôkazné bremeno žalobcu. Na uvedenú výzvu súdu právny zástupca žalobcu reagoval tak, že doručil súdu prvej inštancie dňa 22.9.2021 Prepravný poriadok, podacie hárky /v rozsahu 95 strán/, výpis z obchodného registra žalobcu, rámcovú zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 3.4.2019, oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 25.2.2021, predžalobnú výzvu zo dňa 4.3.2021 a hlásenie o porušení tarifných a prepravných podmienok č. 20015879 zo dňa 2.11.2020.

4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení , , a , a , , , , , ,, , o doprave na dráhach, . Vysvetlil pojem vecnej legitimácie a skonštatoval, že z vykonaných dôkazov v rozsahu, ako boli žalobcom v konaní predložené, mal za preukázané len toľko, že žalovaný dňa 2.11.2020 pri použití dopravného prostriedku MHD v Bratislave na linke č. 212, na úseku Kollárovo nám. - Hodžovo nám. cestoval bez cestovného dokladu /lístka/ a na mieste kontroly úhradu základného cestovného a prirážky nevykonal. Taktiež mal preukázané, že žalobca, zrejme ako postupník, mal žalovanému listom zo dňa 25.2.2011 oznamovať postúpenie pohľadávky Dopravného podniku Bratislava a. s. voči žalovanému, týkajúcu sa žalovaného nároku. Nepovažoval za preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v tomto konaní, keď žalobca podľa súdu prvej inštancie nepreukázal relevantné postúpenie žalovanej pohľadávky na žalobcu a to buď účinným oznámením postúpenia pohľadávky žalovanému postupcom, alebo preukázaním postúpenia postupníkom, čo sa v danej veci nestalo. Poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. „V prípade vymáhania nároku postupníkom súdnou cestou stačí, ak je okolnosť o postúpení pohľadávky súčasťou žalobných tvrdení a preukázaná priloženými relevantnými dôkazmi /písomnou zmluvou o postúpení pohľadávky s identifikáciou konkrétnej postúpenej pohľadávky, vymáhanej v danom súdnom konaní/ s tým, že doručením žaloby je oznámené /preukázané/ postúpenie pohľadávky žalovanému ako dlžníkovi.“ Uviedol, že v danom prípade žalobca nezhojil nedostatok aktívnej vecnej legitimácie ani ku dňu konania pojednávania /na ktorom súd vec po vykonanom dokazovaní rozhodol/, nakoľko len samotné tvrdenie v žalobe o postúpení pohľadávky s pripojením rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok z apríla 2019 nie je možné bez ďalšieho akceptovať. Poukázal na to, že žalobca bol pred nariadením pojednávania súdom upozornený /nad rámec, nakoľko je v konaní právne zastúpený/ a svojou dobrovoľnou neúčasťou na pojednávaní, na ktoré bol riadne predvolaný, sa sám zbavil možnosti reagovať na predbežný právny názor súdu o nepreukázaní aktívnej vecnej legitimácie predložením listiny, preukazujúcej nad všetky pochybnosti identifikujúcu postupovanú pohľadávku voči žalovanému, uplatňovanú v tomto konaní, vzhľadom aj na časový odstup medzi uzavretím rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok v roku 2019 a vznikom pohľadávky /2.11.2020/. Z uvedených dôvodov žalobu zamietol pre absenciu aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Záverom poukázal na uznesenie zo dňa 11.6.2019: „Pasivita žalovaného v konaní nemôže mať za následok /aplikáciou , / povinnosť všeobecného súdu priznať akýkoľvek uplatnený nárok. Všeobecný súd nemôže vyvodzovať právne účinky zo zanedbania procesnej povinnosti protistrany poprieť tvrdenia žalobcu, ak žalobca samotný zanedbal svoju povinnosť tvrdenia. Povinnosť strany sporu tvrdiť má pri tom kľúčový význam a predstavuje jeden zo základných princípov civilného procesu / - procesné povinnosti a procesné bremená/.“

5. O trovách konania rozhodol podľa avšak nakoľko podľa obsahu spisu v konaní úspešnému žalovanému ku dňu rozhodnutia v konaní žiadne trovy nevznikli, v súlade s základných princípov , zakotvujúcim procesnú ekonómiu, žalovanému náhradu trov konania nepriznal /uznesenie NS SR z 28.2.2018 sp. zn. 7Cdo 14/2018/.

6. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca odvolanie, z dôvodov ust. , s tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

7. Namietal, že uplatnený nárok preukázal prepravným poriadkom, výpisom z obchodného registra, rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok, oznámením o postúpení pohľadávky, predžalobnou výzvou, hlásením dňa 13.6.2019 o porušení tarifných a prepravných podmienok č. 20015879 zo dňa 2.11.2020. Konštatoval, že v zmysle žalobca ako strana sporu označil skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprel svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. V zmysle ako strana pravdivo a úplne uviedol podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Uviedol, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil žalobcom predložené dôkazy a to, že podľa písomného hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok Dopravného podniku Bratislava a. s. žalovaný dňa 2.11.2020 cestoval prostriedkom MHD v Bratislave na linke č. 212, vozeň č. XXXX, na úseku Kollárovo námestie - Hodžovo námestie bez cestovného dokladu /lístka/ a na mieste kontroly úhradu základného cestovného vo výške 0,70 eur ani prirážky podľa Prepravného poriadku vo výške 70,- eur nevykonal. Uviedol, že listom zo dňa 25.2.2021 žalobca, ako postupník, oznamoval žalovanému, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 3.4.2019 Dopravný podnik Bratislava a.s., ako postupca, postúpil na neho svoju pohľadávku voči žalovanému vo výške 70,70 eur, v oznámení špecifikovanú ako: zn. XXXXXXXX, dátum 2.11.2020, čas 8:53, linka 212, cestovné 0,70 eur, prirážka 70,- eur, ostatné 0,- eur a žalovanému oznamoval číslo bankového účtu postupníka / žalobcu/, na ktorý má dlh uhradiť. Poukázal na a na uznesenie NS SR sp. zn. , ktoré v napadnutom rozsudku citoval aj súd prvej inštancie s tým, že uvedené žalobca splnil v celom rozsahu, písomnú zmluvu o postúpení pohľadávky priložil ako prílohu k návrhu na začatie konania a zároveň priložil oznámenie o postúpení pohľadávky žalovanému listom zo dňa 25.2.2021. Nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, ktorý nemal za preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v tomto konaní, keď žalobca nepreukázal relevantné postúpenie žalovanej pohľadávky na žalobcu a to buď účinným oznámením postúpenia pohľadávky žalovanému postupcom, alebo preukázaním postúpenia postupníkom. Mal za to, že v konaní riadne preukázal postúpenie pohľadávky žalovanému listom zo dňa 25.2.2021. Uviedol, že v zmysle platného práva právne účinky postúpenia nastávajú voči dlžníkovi/žalovanému okamihom keď bol o tom upovedomený, pričom zákon nestanovuje formu ani obsah tohto oznámenia, postačilo by aj oznámenie ústnou formou. Podľa názoru žalobcu ak mal súd prvej inštancie za to žalobca nepreukázal všetky relevantné doklady mohol v zmysle ustanovenia na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia, čo neurobil a žalobu zamietol. Skonštatoval, že v skutkovo rovnakej veci vedenej na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. súd na základe žalobcom predložených rovnakých dokladov a dôkazov rozhodol v prospech žalobcu a ako vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia rozhodol na základe listinných dôkazov žalobcu, na základe ktorých mal preukázaný skutkový stav, zhodne s uvedeným v žalobe. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a zároveň si uplatnil úhradu trov konania, ktoré mu vznikli, vrátane trov odvolacieho konania.

8. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (ust. a ), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania, a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. Podľa ust. verejne vyhlásil rozsudok, ktorým rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 70,70 Eur s 5 % úrokom z omeškania ročne od 3.11.2020 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky 3,00 Eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V časti trov prvoinštančného konania rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

9. Podľa ust. , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

10. Primárne odvolací súd k svojmu postupu a rozhodnutiu o odvolaní žalobcu bez nariadenia pojednávania poukazuje na to, že v odvolacom konaní sa riešila právna otázka, pre vyriešenie ktorej nebolo potrebné pred krajským súdom ako odvolacím súdom zopakovať dokazovanie vykonané pred súdom prvej inštancie, a tým ani nariadiť na prejednanie odvolania žalobcu pojednávanie pred odvolacím súdom. Odvolací súd poukazuje na ust. , podľa ktorého nebola splnená ani jedna v tomto zákonnom ustanovení uvedených situácií, pre ktorú by bolo potrebné nariadiť pred odvolacím súdom pojednávanie, preto odvolací súd mal za to, že boli splnené zákonné podmienky k prejednaniu

a rozhodnutiu odvolania žalobcu postupom bez nariadenia pojednávania. To, že v odvolacom konaní bola riešená len právna otázka, vyplýva aj zo samotného odvolania žalobcu. 11. Podľa a veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa a postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

Podľa o doprave na dráhach, cestujúci, ktorý sa v dráhovom vozidle alebo bezprostredne po vystúpení z dráhového vozidla nepreukáže platným prepravným dokladom osobe oprávnenej kontrolovať prepravné doklady, je povinný na mieste zaplatiť k základnému cestovnému (ďalej len "") a cestovné od nástupnej stanice alebo zastávky do cieľovej stanice alebo zastávky podľa tarify cestovného, alebo preukázať sa dokladom totožnosti na zaznamenanie údajov potrebných na vymáhanie a cestovného. Ak cestujúci neuhradí na mieste cestovné a , bude vylúčený z prepravy na najbližšej stanici alebo zastávke. Tým nezaniká nárok dopravcu na zaplatenie a cestovného do stanice alebo zastávky, na ktorej bol vylúčený z prepravy.

Podľa , o doprave na dráhach dopravca je oprávnený zisťovať totožnosť cestujúcich na účely vymáhania cestovného a k základnému cestovnému, ktoré neboli zaplatené na mieste a na účely zisťovania nároku na zľavu základného cestovného,

Podľa o doprave na dráhach, cestujúci je povinný preukázať sa v dráhovom vozidle alebo bezprostredne po vystúpení z neho platným prepravným dokladom označeným osobám oprávneným kontrolovať prepravné doklady.

Podľa o doprave na dráhach, cestujúci je povinný preukázať sa preukazom totožnosti označenej osobe oprávnenej kontrolovať prepravné doklady, ak sa počas prepravy nemôže preukázať platným prepravným dokladom a neuhradí cenu cestovného a k cestovnému na mieste.

Podľa a o doprave na dráhach, osobitný predpis podľa odseku 5 sa primerane s prihliadnutím na osobitné podmienky poskytovania dopravných služieb vzťahuje aj na dopravcov a cestujúcich v mestskej doprave. Podrobnosti o právach a povinnostiach cestujúcich upraví dopravca v medziach tohto zákona a predpisu podľa odseku 5 v prepravnom poriadku.

Podľa § 517 ods. 1 prvá veta O.z. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 O.z. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis

Podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. z 18. apríla 1995, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení neskorších predpisov (ďalej len “) výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu

Podľa strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

Podľa na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

Podľa skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

12. Odvolací súd sa po preskúmaní veci nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že v prejednávanom spore nemal preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, keď žalobca nepreukázal relevantné postúpenie žalovanej pohľadávky na žalobcu. Preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a udáva, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie popísanými v napadnutom rozsudku z ktorých ťažiskovo vyplýva, že žalovaný dňa 2.11.2020 pri použití dopravného prostriedku MHD v Bratislave na linke č. 212, na úseku Kollárovo nám. - Hodžovo nám. cestoval bez cestovného dokladu /lístka/ a na mieste kontroly úhradu základného cestovného a nevykonal. Ďalej mal preukázané, že žalobca, ako postupník, mal žalovanému listom zo dňa 25.2.2011 oznamovať postúpenie pohľadávky Dopravného podniku Bratislava a. s. voči žalovanému, týkajúcu sa žalovaného nároku. Pre rozhodnutie odvolacieho súdu o podanom odvolaní bol teda postačujúci skutkový stav veci, ako ho zistil súd prvej inštancie, z ktorého pri rozhodovaní vychádzal aj odvolací súd ( ); a nebolo potrebné opakovať ani dopĺňať dokazovanie ( ). Sporné zostalo právne posúdenie veci zo strany súdu prvej inštancie, ktorý dospel k záveru, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný.

13. Odvolací súd poukazuje na to, že aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania ako to už bolo spomenuté vyššie. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok alebo tieto nároky naňho prešli zákonným spôsobom. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno- právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

14. Postúpenie pohľadávky, resp. cesia pohľadávky (cessio) je jedným zo spôsobov zmeny záväzku v osobe veriteľa. Postúpenie pohľadávky spočíva v tom, že do existujúceho záväzku vstúpi namiesto doterajšieho veriteľa (postupcu, cedenta) nový veriteľ (postupník, cesionár). V dôsledku postúpenia pohľadávky sa novým veriteľom stáva postupník. Postupník nadobúda pohľadávku spolu s príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými. Postupník môže po postúpení pohľadávky uplatňovať práva postupcu (cessionarius utitur iure cedentis). Samotné postúpenie nespočíva len v jednoduchom prevode pohľadávky, ale práve v zmene záväzku spôsobujúcej zámenu v osobe oprávneného (veriteľa). Pri tejto zmene postupník ako nový veriteľ nadobúda spolu s postúpenou pohľadávkou aj legitimáciu na jej uplatnenie a vymoženie cestou súdu. Postúpenie pohľadávky podľa a nasl. zakladá teda nový záväzok len medzi postupníkom a postupcom. Obsahom nového záväzku je prechod pohľadávky z majetku postupcu na majetok postupníka. Obsah pôvodného záväzku sa postúpením nemení a samotným uzavretím zmluvy o postúpení sa nemení ani postavenie dlžníka. Jeho postavenie sa mení až tým, že mu postúpenie postupca alebo postupník oznámi. Nemení sa nič na jeho povinnosti dlh splatiť. Povinnosť dlžníka sa potom, ak mu niektorý z účastníkov zmluvy o postúpení postúpenie oznámi spôsobom predpokladaným v , mení len v tom, že miesto pôvodnému veriteľovi musí dlh splniť postupníkovi. Pokiaľ mu postúpenie neoznámia, musí plniť pôvodnému veriteľovi a takýmto plnením sa zbaví záväzku. K platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka.

15. Súd prvej inštancie nemal za preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu čo odôvodnil tým, že žalobca nepreukázal relevantné postúpenie žalovanej pohľadávky na žalobcu a to buď

účinným oznámením postúpenia pohľadávky žalovanému postupcom, alebo preukázaním postúpenia postupníkom. Odvolací súd sa s týmto názorom súdu prvej inštancie nestotožňuje. Ako prvoradú posudzoval preto otázku, či žalobca nenadobudol aktívnu vecnú legitimáciu v spore. Z predložených listinných dôkazov považoval za preukázané, že Zmluvou o postúpení pohľadávok Dopravný podnik Bratislava, akciová spoločnosť, so sídlom Olejkárska 1, 814 52 Bratislava, IČO: 00 492 736 ako postupca postúpil pohľadávku uplatňovanú voči žalovanému žalobcovi ako postupníkovi, čím sa žalobca stal veriteľom žalovaného. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanému oznámené listom zo dňa 25.2.2021, ktorým žalobca, ako postupník, oznamoval žalovanému, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 3.4.2019 Dopravný podnik Bratislava a.s., ako postupca, postúpil na neho svoju pohľadávku voči žalovanému vo výške 70,70 eur, v oznámení špecifikovanú ako: zn. 20015879, dátum 2.11.2020, čas 8:53, linka 212, cestovné 0,70 eur, 70,- eur, ostatné 0,- eur a žalovanému oznamoval číslo bankového účtu postupníka /žalobcu/, na ktorý má dlh uhradiť. Odvolací súd preto prisvedčil žalobcovi, že v konaní riadne preukázal postúpenie pohľadávky žalovanému listom - Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 25.2.2021 čím považoval za preukázanú jeho aktívnu vecnú legitimáciu.

16. Z predložených listinných dôkazov považoval odvolací súd za preukázané, že žalovaný dňa 02.11.2020 v čase o 08.53 hod. na linke číslo 212, cestoval dopravným prostriedkom Dopravného podniku Bratislava, akciovej spoločnosti, v rámci hromadnej dopravy v Bratislave bez platného cestovného lístka, čo žalobca riadne preukázal predložením hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok. Za toto porušenie tarifných a prepravných podmienok vznikol Dopravnému podniku Bratislava, akciovej spoločnosti, nárok žiadať od žalovaného okrem úhrady nezaplateného základného cestovného vo výške 0,70 Eur aj sankčnú k cestovnému vo výške 70 Eur. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 03.04.2019 došlo k postúpeniu tejto pohľadávky z pôvodného veriteľa, spoločnosti Dopravný podnik Bratislava akciová spoločnosť na žalobcu, spoločnosť Inkasáreň s.r.o., čím sa táto spoločnosť stala aktívne legitimovanou na podanie žaloby. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. zmenil a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť ju žalobcovi sumu 70,70 Eur s tým, že žalobu na zaplatenie 70,70 Eur, považuje za dôvodnú, nakoľko žalobca svoj nárok riadne preukázal listinnými dôkazmi a tak odvolací súd nemal pochybnosti o základe a výške ním uplatneného nároku. Keďže žalovaný, ktorý bol povinný zaplatiť dlžnú sumu v deň, kedy cestoval bez platného cestovného lístka (t,j, 2.11. 2020) tak neurobil, dňom nasledujúcim po tomto dni sa dostal do omeškania, čím takto žalobcovi vzniklo právo na úrok z omeškania vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania, t.j. vo výške 5 % ročne ( prvá veta, O.z. v spojení s nariadenia č. ). Žalovanému vznikla v zmysle O.z. tiež povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3 eura ako poštovné za doručovanie písomného oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 25.02.2021 a predžalobnej výzvy zo dňa 04.03.2021.

17. Tým, že súd prvej inštancie žalobu zamietol, vec nesprávne právne posúdil, dospejúc k nesprávnemu právnemu záveru, že žalobca nie je vo veci aktívne vecne legitimovaný. Odvolací súd súdom prvej inštancie vykonané dôkazy vyhodnotil inak na základe čoho rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. zmenil a žalobe vyhovel.

18. Podľa ust. , ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

Podľa ust. , ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie.

Podľa ust. , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa ust. ., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

19. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil, o nároku na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1, 2 v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 a 2 a v konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu prvoinštančných a odvolacích trov konania v celom rozsahu.

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).