Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/267/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Priehodu a členiek senátu Mgr. Emy Novodomcovej a JUDr. Márie Podhorovej v právnej veci žalobcu Andante, spol. s r. o., so sídlom Nižovec 10, 960 01 Zvolen, IČO: 36 039 578, zastúpený JUDr. Radkom Petroňom, advokátom AK ABELOVSKÝ - PETRUŇKO, so sídlom Q. XXX, XXX XX W., proti žalovanému JUDr. Vladimírovi Krokošovi, advokátovi, IČO: 35 665 700, so sídlom A. U. X, XXX XX C., o 6.625,14 €, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. - 79 zo dňa 16. 05. 2011, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu.

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol návrh žalobcu, ktorým sa domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 6.625,14 € titulom náhrady škody za neposkytnutie právnych služieb riadne a v požadovanej kvalite. Súd návrh zamietol pre neexistenciu príčinnej súvislosti medzi konaním žalovaného

- poskytovaním právnej služby a neúspechom žalobcu v predchádzajúcom súdnom spore. V prípade, že konateľ spoločnosti žalobcu nebol spokojný s poskytovaním právnych služieb žalovaným, lebo si myslel, že tento neplní jeho pokyny, resp. nepredkladal súdu tie dôkazy, ktoré si konateľ spoločnosti vymienil, mal možnosť ukončiť spoluprácu s takýmto advokátom a dať sa zastúpiť iným advokátom, ktorý by mu poskytol iné kvalitatívne lepšie právne služby ako žalovaný. Okresný súd konštatoval, že tie dôkazy, ktoré údajne žalovaný v predchádzajúcom súdnom spore nenavrhol vykonať, neboli dôkazmi, ktoré by reálne mohli spôsobiť zásadný obrat pri vyhodnocovaní dôkazov súdom v prospech žalobcu, nakoľko súd ako dôvod neúspechu v predmetnom spore uviedol iné podstatné skutočnosti, ktoré svojim potvrdzujúcim rozsudkom odobril aj odvolací súd. Pretože žalobca neuniesol dôkazné bremeno v spore, ktoré ho procesne ťažilo, súd návrh zamietol. Pretože žalovaný nárok na náhradu trov konania neuplatnil, súd mu ich náhradu nepriznal.

Rozsudok okresného súdu odvolaním napadol žalobca, lebo okresný súd neúplne zistil skutkový stav, nevykonal navrhnuté dôkazy a preto dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Dôvodnosť uplatneného nároku na náhradu škody vyplývala z toho, že žalovaný, ktorý žalobcu v konaní o zaplatenie zmluvnej pokuty v predchádzajúcom súdnom spore právne zastupoval pochybil, ak napriek tvrdeniam o neexistencii omeškania žalobcu neoznačil žiadny dôkaz, aj keď ich mal k dispozícii, vedel o nich, o čom svedčí vyjadrenie samotného žalovaného, že výsluch svedkov nepovažoval za účelný a právne relevantný, lebo by v podstate potvrdili len to, čo žalobca v spore s klientom tvrdil. Žalovaný takto nepochopil podstatu unesenia dôkazného bremena spočívajúcu v tom, že ak účastník niečo tvrdí je povinný za účelom preukázania svojich tvrdení predložiť dôkazy. Nenavrhnutie dôkazov preukazujúcich

omeškanie zmluvnej účastníčky, malo zásadný vplyv na výsledok sporu, lebo by jej nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty nebol dôvodný za 207 dní omeškania vo výške 5.988,58 € s prísl., ale len za 97 dní omeškania vo výške 2.806,24 €. Za týchto okolností by sa dalo predpokladať, že súd by rozhodol aj o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov by nemal právo na ich náhradu. Obranu žalovaného v konaní o náhradu škody a to tvrdenie, že žalobca mal od zmluvy odstúpiť, a urobiť dodatok k predmetnej zmluve atď., považuje žalobca za účelové a s vecou nesúvisiace, ktorých jediným cieľom je odvrátiť pozornosť od markantného porušenia povinnosti žalovaného. Žalovaný ako právny zástupca žalobcu mal povinnosť brániť ho pred návrhom podaným zmluvnou účastníčkou tak, aby mu nevznikla škoda, resp. vznikla najmenšia škoda. Žalovaný mal teda navrhnúť tie dôkazy na preukázanie skutočnosti, že zmluvná účastníčka bola v omeškaní s poskytnutím súčinnosti pri zhotovení diela tým, že včas nezadovážila fasádnu omietku, v predmetnom dome bývala ešte pred kolaudáciou a bránila žalobcovi v prístupe k predmetnému domu a dokončeniu diela. Uvedené skutočnosti platia rovnako aj vo vzťahu k jednostrannému zápočtu zmluvnej účastníčky voči pohľadávke žalobcu na zaplatenie ceny diela vo výške 5.988,58 €. Jednostranným zápočtom teda zanikla jej pohľadávka na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorú neskôr žalovala. Žalovaný mal vedomosť o existencii jednostranného zápočtu, nakoľko mu ho žalobca odovzdal dňa 20. 06. 2008 a za jeho prítomnosti naň aj poukázal. Jednostranný zápočet v predchádzajúcom súdnom spore nemohli predložiť, pretože žalovaný im ho vrátil až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Okresný súd odmietol vykonať v tomto smere žalobcom navrhnutý výsluch I. P.. Postupom prvostupňového súdu došlo k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa lebo žalobcovi bola znemožnená realizácia jeho procesných práv, nakoľko nebol vypočutý konateľ žalobcu. Žalobca vytýkal okresnému súdu pochybenie spočívajúce v tom, že obsah listinných dôkazov na pojednávaní nebol prečítaný, preto sa nemohol k nim ani vyjadriť. Žalobca vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, by odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Žalovaný rozsudok okresného súdu považoval za vecne správny, navrhol ho v celom rozsahu potvrdiť. V predchádzajúcom súdnom spore obranu terajšieho žalobcu o dôvode omeškania poznal z výpovedí účastníkov, no považoval ju za účelovú, nemajúcu oporu v zákonných ustanoveniach a nebola relevantná pre konečné rozhodnutie vo veci. Montážnici, ktorých ako svedkov mali navrhnúť, by s určitosťou tvrdili len tie isté skutočnosti, ktoré už raz boli v zápisnične protokolované, nie je predpoklad, že by tvrdili niečo iné ako žalobca a teda prípadný výsluch svedkov by do veci nevniesol nič nové a súd by nezistil žiadne nové skutočnosti významné pre posúdenie právneho stavu a rozhodnutie vo veci samej. Žalobcovi vznikla škoda z iných dôvodov a nie z dôvodov na strane žalovaného, ktorého zodpovednosť nevznikla, nakoľko príčinou škody môže byť iba tá skutočnosť bez existencie,ktorej by k škodlivému následku nedošlo. Žalovaný v rámci dokazovania v prechádzajúcom súdnom spore navrhoval dôkazy, produkoval tvrdenia, ktorými sa snažil brániť svojho klienta s cieľom priniesť mu úspech v súdnom konaní.

Krajský súd ako súd odvolací vec podľa preskúmal bez nariadenia pojednávania s poukazom na ust. , rozsudok okresného súdu z jeho vecne správnych dôvodov podľa , potvrdil.

Predmetom žalobcom uplatneného nároku je zodpovednosť žalovaného za porušenie právnej povinnosti ako advokáta. Pokiaľ teda ide o zodpovednosť advokáta v zmysle § 26 ods. 1 Zákona o advokácii treba uviesť, že základnými predpokladmi takejto zodpovednosti v občianskoprávnych vzťahoch sú jednak porušenie povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou. Právna teória vykladá protiprávny úkon ako prejav ľudskej vôle, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. Porušenie právnej povinnosti sa neprezumuje, ale musí byť poškodeným preukázané. V súdnom konaní je povinnosťou žalobcu preukázať, že došlo k určitému skutku, z ktorého je vyvodzovaná zodpovednosť žalovaného za protiprávny úkon. Posúdenie, či preukázaný skutok je protiprávnym konaním, je posúdením právnym, ktoré patrí súdu. Poškodený preukazuje skutkové okolnosti, ktoré po právnej stránke hodnotí súd.

Zastúpenie ako občianskoprávny inštitút vzniká na základe zákonom uznaných právnych skutočností. Zastúpenie v zmysle vzniká i na základe dohody o plnomocenstve. Plná moc tak, ako každý iný dvojstranný právny úkon musí spĺňať náležitosti uvedené v ust. a nasl. . Musí byť

z nich zrejmé, že ide o dohodu medzi splnomocnencom a splnomocniteľom, na základe ktorej sa splnomocnenec zaväzuje zastupovať splnomocniteľa v dohodnutom rozsahu. Dohoda o plnomocenstve môže byť obsahom ktorejkoľvek zmluvy, ktorou sa zakladá priamy vzťah medzi splnomocnencom a splnomocniteľom. Takýto vzťah subjektov sa zakladá na vlastnej príkaznej zmluve, ktorá tvorí základ i pri zastupovaní advokátom. V tomto prípade príkazná zmluva upravuje vnútorný vzťah medzi splnomocniteľom a splnomocnencom. Ak jej obsah tvorí dohoda o plnomocenstve, tak potom plnomocenstvo sa týka len vzťahu voči tretím osobám, s ktorými splnomocnenec koná. Predmetom príkaznej zmluvy je vykonanie určitej právnej činnosti vymedzenej v zmluve, bez ohľadu na dosiahnutý výsledok, nakoľko riziko v tomto prípade nesie zásadne zastúpený.

Pretože predmetom konania bol nárok na náhradu škody, bolo povinnosťou žalobcu preukázať základné predpoklady tejto zodpovednosti a to predovšetkým predpoklad protiprávneho konania žalovaného, ktorý by mal dopad v majetkovej sfére poškodeného a žalobcu a najmä preukázanie príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a škodou. Žalobca vyvodzoval protiprávne konanie žalovaného zo skutku, ktorý mal spočívať v nekvalitne poskytnutej právnej službe v súdnom spore vedenom C. P. proti spoločnosti žalobcu na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. . Protiprávne konanie žalovaného podľa žalobcu spočívalo najmä v tom, že žalovaný nenavrhol vypočuť svedkov, že okrem zábradlia a úpravy francúzskych okien bolo dielo - stavebné úpravy na rodinnom dome C. P. dokončené v skoršom termíne (k 12. 04. 2006), doba omeškania by sa skrátila o 110 dní a teda by na zmluvnej pokute zaplatili o 3.182,34 € menej. V náväznosti na to by aj na úroku z omeškania by z uvedenej sumy, nemuseli zaplatiť o 992,90 € viacej. Ako ďalšiu škodu žalobca vyčíslil aj náhradu trov, na ktorú bol zaviazaný v prospech zmluvnej účastníčky v sumách 363,37 € a 2.086,54 €.

Vzhľadom na uvedené bolo nutné posudzovať, či konanie žalovaného bolo v konkrétnych súvislostiach vyplývajúcich zo zastupovania žalobcu v súdnom spore protiprávnym konaním. O vzťah príčinnej súvislosti v prípade, zodpovednosti advokáta za škodu ide len vtedy, ak vznikla škoda následkom pochybenia žalovaného advokáta pri výkone advokácie, teda ak je preukázané, že nebyť jeho pochybenia, ku škode by nedošlo. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva: príčinou vzniku škody môže byť len tá okolnosť, ktorá škodu spôsobila a bez ktorej by škodlivý následok nenastal.

Z dokazovania vykonaného prvostupňovým súdom nemožno vyvodiť záver o tom, že neúspech žalobcu v predchádzajúcom súdnom spore vedenom pod sp. zn. bol zapríčinený nečinnosťou resp. nekvalitne poskytnutou právnou službou zo strany žalovaného. Z odôvodnenia tak prvostupňového rozsudku č. k. - 121 zo dňa 17. 09. 2008 ako aj z rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici ako odvolacieho súdu č. k - 150 zo dňa 17. 12. 2008 vyplýva, že podstatná otázka a to trvanie omeškania žalobcu ako zhotoviteľa diela, bolo posudzované a vyhodnotené na základe záznamov o stavbe, ale najmä z protokolu o odovzdaní a prevzatí prác s nedorobkami z 31. 07. 2006, ktorý bol obidvoma zmluvnými stranami podpísaný. Aj prípadný výsluch svedkov by podliehal hodnoteniu dôkazov v zmysle zásad uvedených v len a jedine súdom konajúcich v konaní č. . Na základe uvedeného preto nemožno konštatovať, že by konanie resp. nekonanie žalovaného bolo dôvodom neúspechu čo aj čiastočného žalobcu v uvedenom súdnom spore. Tomu nasvedčuje aj skutočnosť, že pojednávania 20. 06. 2008 sa zúčastnil aj samotný konateľ O.. O. U., ktorý vypovedal, že opodstatnenosť svojich tvrdení sú schopní preukázať svedeckými výpoveďami ako aj predloženou fotodokumentáciou a protokolom o odovzdaní stavby, s ktorými sa súd oboznámil. Podľa názoru odvolacieho súdu v danej veci príčinou vzniku škody spočívajúci v neúspechu žalobcu v predchádzajúcom súdnom spore, bola iná skutočnosť ako tvrdil žalobca a preto zodpovednosť žalovaného nevznikla. Bez právnej relevancie na výsledok obchodnoprávneho sporu, bol aj jednostranný tzv. jednostranný zápočet C. P., o ktorom sa žalobca zmienil na pojednávaní dňa 20. 06. 2008 v rámci pokusu o mimosúdne vyrovnanie. V posudzovanej veci pre absenciu základných predpokladov zodpovednosti za škodu na strane žalovaného ako advokáta, ktorý tvrdeným ale nepreukázaným poskytnutím nekvalitnej chybnej právnej služby pri zastupovaní žalobcu v súdnom procese mal mu spôsobiť škodu, prvostupňový súd rozhodol správne, keď návrh zamietol. Z týchto dôvodov preto odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa , potvrdil.

Žalovaný trovy odvolacieho konania si neuplatnil, nevyčíslil v súlade s ust. , odvolací súd mal za to, že mu žiadne trovy nevznikli a preto mu ich náhradu nepriznal.

Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.