Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_1S-42-2011.pdf
PDF · 161.3 KB
No categories available
1S/42/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Magdalény Želinskej a sudkýň JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej, v právnej veci žalobcov 1. Ing. Y. Z., bytom O., L. V. X, 2. Ing. W. Z., bytom O., L. V. X, právne zastúpených Advokátskou kanceláriou Vaľo & partners, s.r.o., so sídlom Prešov, Konštantínova 3, proti žalovaným 1. Krajskému stavebnému úradu v Prešove, Námestie mieru 3, Prešov, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Puchalla & partners s.r.o., so sídlom Kmeťova 24, 2. M. W., 3. M. W., obaja bytom O., L. V. X, zastúpených splnomocneným zástupcom P. V., bytom O., L. V. X, 4. MUDr. J. C., bytom O., L. V. X, 5. Ing. T. T. a 6. Q. T., obaja bytom O., L. V. X, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného v 1. rade zo dňa 22. februára 2011 č. 2011-28/402-2/SP-KAM na základe žaloby takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Mesto Prešov rozhodnutím zo dňa 22.11.2010 č. B/2009/20105-MK ako vecne a miestne príslušný orgán štátnej správy v spojenom konaní o dodatočnom povolení stavby s kolaudačným konaním podľa § 88 ods. 1 písm. b) v spojení s § 88a Stavebného zákona vydalo pre stavebníkov, ktorými sú: M. W. s manželkou M., L. V. X, O. (ďalej v texte len ,,stavebník“), podľa ustanovenia § 88a ods. 4 a § 82 Stavebného zákona dodatočné povolenie a užívanie stavby pod označením: ,,dvojgaráž“, ktorá bola zrealizovaná na parcele č. 5016/4, ďalej oplotenie zrealizované na parcele č. 5016/8 a technické rozvody na parcele č. 5016/12 a 5017 (napojenie garáže na el. mn. rozvody, vodovod a kanalizáciu z jestvujúcich rozvodov bytového domu prislúchajúcich k bytu stavebníka (v k.ú. O. - ulica L. V. X v O.). Súčasťou výroku rozhodnutia je opis zrealizovanej stavby, podmienky pre užívanie stavby podľa § 82 ods. 2 Stavebného zákona a § 20 vyhl. č. 453/2000 Z.z., ďalej zistené drobné nedostatky, ktoré musia byť odstránené najneskôr do konca nasledujúcej lehoty: dokončiť oplechovanie vrchnej časti zostatku starej steny (pôvodného južného obvodového múra, ktorý nebol asanovaný) pri južnom priečelí garáže, T: do 04/2011. Ďalej sú vo výroku tohto rozhodnutia uvedené vznesené námietky, resp. nesúhlas s dodatočným povolením stavby ,,dvojgaráž na ulici L. V. X“ žalobcov s uvedením, že námietky sa zamietajú.
Žalovaný v 1. rade rozhodnutím zo dňa 22.02.2011 č. 2011-28/402-2/SP-KAM odvolanie proti rozhodnutiu Mesta Prešov č. B/2009/20105-MK zo dňa 22.11.2010 zamietol a napadnuté rozhodnutie podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní potvrdil.
Žalobcovia sa žalobou zo dňa 23.03.2011 domáhali preskúmania rozhodnutia žalovaného v 1. rade v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. V dôvodoch žaloby uviedli, že rozhodnutia obidvoch správnych orgánov sú zmätočné a nepreskúmateľné. Žalovaný, ako aj stavebný úrad hrubo porušili Stavebný zákon. Napadnutými rozhodnutiami došlo k vážnemu porušeniu nedotknuteľnosti vlastníckeho práva podľa čl. 20 Ústavy SR, k nezákonnému konaniu odporujúcemu ústavnému právu žalobcov podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a dokonca vzhľadom na zdravotný status žalobcu v 1. rade došlo k hrubému porušeniu medzinárodného dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím publikovaným pod č. 317/2010 Z.z.. Poukázali na to, že podľa nálezu Ústavného súdu I.ÚS 26/94 obsah práva na súdnu ochranu uvedenú v čl. 46 ods. 1 ústavy nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri ich uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Každé konanie súdu alebo iného orgánu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením ústavou zaručeného práva na súdnu alebo inú právnu ochranu. V žalobe citovali ustanovenia čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, ako aj čl. 4 Dohovoru č. 317/2010 Z.z., ďalej čl. 5, 11, 12 a 13 tohto dohovoru. Zdôraznili porušenie ustanovenia § 127 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka, porušenie Stavebného zákona a vykonávacích predpisov, konkrétne § 43d ods. 4 Stavebného zákona. Argumentovali tým, že stavebník ešte počas doby, keď stavebný úrad mu predbežne zakázal pokračovať vo výstavbe, napriek tomu pokračoval v časti stavby, ktorá nebola povolená a osadil strechu tak nevhodne , že z tejto steká zrážková voda na bývalý múr pôvodnej garáže a z tohto múra naakumulovaná zrážková voda trvale už viac ako 2 roky presakuje do garáže žalobkyne v 2. rade. Toto zamákanie najmä v dažďovom období v zime, na jar a na jeseň už je tak intenzívne, že vo vnútri garáže žalobkyne hrozí zrútenie stropu garáže. Strop garáže je nasiaknutý ,,ako špongia“ zrážkovou vodou z garáže stavebníkov tak, že tento strop pod ťarchou hmotnosti nasiaknutej vody je prehnutý, voda z neho steká na bezbariérovo upravené vozidlo žalobcu v 1. rade a trvale ho poškodzuje. Je pre nich nepochopiteľné prečo stavebník na výstavbu garáže nevyužil doteraz existujúci pôvodný múr pôvodnej garáže, ktorý sa opiera o garáž žalobkyne v 2. rade, čím by nedošlo k trvalému poškodzovaniu majetku žalobcov. Ak by stavebníci postupovali pri stavbe podľa pôvodného stavebného povolenia, vybudovaním pultovej strechy do výšky pultovej strechy garáže žalobkyne v 2. rade s ich plechovým spojením (sfalcovaním) by nikdy nedochádzalo k týmto škodám. Takto bola vybudovaná aj pôvodná dvojgaráž, ktorú stavebníci nedokonalo zbúrali tak, že z pôvodnej garáže zostal kritizovaný múr, ktorý však nebol využitý k výstavbe novej dvojgaráže. Zároveň pripojili fotodokumentáciu tejto situácie. Ďalej dôvodili tým, že stavebníci konali v rozpore s ustanovením § 49 ods. 1, 2, 3, 4, § 54 a § 59 Stavebného zákona, keď strechu na svojej garáži osadili tak nevhodne, že zrážková voda zo strechy steká na kritický múr a z toho múra, ktorý je v podstate nižší ako bočný múr dvojgaráže stavebníkov a taktiež je nižší ako pultová strecha garáže žalobkyne v 2. rade sa vytvára tzv. bazén, z boku ktorého voda presakuje do garáže žalobkyne v 2. rade. Tiež namietali, že P. V. v správnom konaní stavebníkov zastupoval na základe nedostatočného plnomocenstva. Toto plnomocenstvo je opatrené podpismi stavebníkov, ktoré sú overené americkým notárom a takéto overenie nie je platné. Preto nemôže byť platné ani stavebné povolenie, dodatočné stavebné povolenie a kolaudačné rozhodnutie a následkom toho sú nulitnými rozhodnutiami. Ďalej poukázali na porušenie ustanovení § 76 ods. 1, § 78 ods. 1, § 78 ods. 2, § 88a ods. 1, § 88a ods. 5 a § 94 ods. 1 Stavebného zákona pri vydaní kolaudačného konania z dôvodu, že dodatočné povolenie na užívanie predmetnej dvojgaráže je protiprávne, lebo stavebník mal najprv odstrániť zistené závady, Pred odstránením vád stavby nemali správne orgány právo skolaudovať stavbu dvojgaráže. Kolaudačné rozhodnutie je v rozpore so Stavebným zákonom, so Zákonom o správnom konaní a v rozpore s ustanoveniami § 415 a § 127 OZ. Zdôraznili, že ustanovenia Občianskeho zákonníka majú vyššiu právnu silu ako Stavebný zákon, lebo Stavebný zákon len stanovuje proces zákonnosti výstavby, ale Občiansky zákonník stanovuje záväzné hmotnoprávne podmienky výstavby tak, aby pri výstavbe neboli poškodzované stavby a majetok ostatných občanov Slovenskej republiky. Nerešpektovanie povinností stavebníka odporuje aj čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR musí každý vrátane stavebného úradu postupovať v súlade so zákonom a nie je prípustné porušovanie zákona, dokonca poškodzovanie cudzieho majetku so súhlasom stavebného úradu. Argumentovali tým, že v pôvodnom stavebnom povolení bola stavebníkovi povolená výstavba pultovej strechy s maximálnom výškou 3.001 mm. Stavebník ihneď po vydaní stavebného povolenia vybudoval strechu s hrebeňom na kóte 4.610 mm, a to tak, že táto strecha je sedlová a markantne sa odlišuje od ostatných pultových striech radových garáží, ktoré sú vybudované na spoločnom dvore bytových domov v O., L. V. č. X, X a X. Pri osobnej ohliadke referent stavebného úradu dňa 30.11.2010 zistil, že strecha garáže žalobkyne v 2. rade je sústavne zamakaná zrážkovou vodou stekajúcou zo strechy dvojgaráže stavebníka spôsobované tým, že medzi dvojgarážou stavebníka a garážou žalobkyne v 2. rade sa nachádza múr pôvodnej garáže,
ktorý stavebník nedostaval a ani ho neasanoval. Presaky tejto vody značne poškodzujú strechu garáže žalobkyne v 2. rade. V tomto prípade nie je účinné oplechovanie tejto časti, ale jediným efektívnym riešením je dostavať tento múr do výšky strechy dvojgaráže, t.j. do výšky 4.610 mm a túto časť taktiež pokryť plechovou strešnou krytinou a vytvoriť i z tejto časti súvislú strechu. Ďalším riešením je odstrániť terajšiu predimenzovanú sedlovú strechu na dvojgaráži, ktorá pozostáva z drevených nosníkov a túto nahradiť pultovou strechou vo výške ostatných radových garáží. Je v rozpore so zákonom, ak stavebný úrad odkazuje žalobcov na občianskoprávne konanie na náhradu škody a zvýhodňuje stavebníka, ktorý porušil stavebné povolenie a spôsobuje stav trvalého poškodzovania vedľajšej stavby a cudzieho vlastníctva a dokonca toto porušovanie do budúcna legalizuje. Namietali, že žiaden štátny orgán vrátane stavebného úradu a krajského stavebného úradu nemá právo svojim úradným spôsobom vydávať také rozhodnutia, ktoré legalizujú poškodzovanie iného majetku ako stavebníka. Z toho dôvodu žalobcovia namietali aj predpojatosť Stavebného úradu v Prešove a žiadali odstúpiť vec inému stavebnému úradu. Terajší stavebný úrad slúžil záujmom stavebníka a neakceptoval žiadnu z námietok žalobcov, dokonca neuložil stavebníkovi žiadnu pokutu podľa § 105 a nasledujúcich zákona č. 50/1976 Zb. v platnom znení. Toleroval mu budovanie garáže v rozpore so stavebným povolením aj po vydaní rozhodnutia o zákaze pokračovania v stavebných prácach, nevyžadoval odstránenie vady v čo najkratšom a neodkladnom termíne a vydal kolaudačné rozhodnutie i napriek tomu, že zistená vada nebola odstránená. Rozhodnutie žalovaného nie je presvedčivo odôvodnené. Žalovaný bez toho, aby vykonal opätovnú obhliadku na mieste samom, osvojil si len tvrdenia a stanovisko stavebného úradu. Stavebný úrad uložil stavebníkovi odstrániť zistené vady do 30.04.2011, aj keď vedel, že P. V. bude v tom čase mimo územia Slovenskej republiky. Rozhodnutie žalovaného je v hrubom rozpore s čl. 20 ods. 1 Ústavy SR. Žalovaný pochybil, keď nezrušil napadnuté rozhodnutie Mesta Prešov, aj napriek tomu, že prvostupňový správny orgán postupoval v rozpore s ustanovením § 88a ods. 4 Stavebného zákona. Opakovane zdôraznil, že v stavebnom konaní bolo jednoznačne preukázané, že čierna stavba stavebníka poškodzuje majetok žalobcov. Keďže žalovaný, ani prvostupňový správny orgán sa týmito námietkami nezaoberali, sú ich rozhodnutia zmätočné a nepreskúmateľné. Ani v jednom z rozhodnutí v ich výroku nie je uložená povinnosť stavebníkovi odstrániť poškodzovanie majetku žalobkyne v 2. rade. Z toho dôvodu sú tieto rozhodnutia nevykonateľné, lebo žalobcovia nemajú reálnu možnosť, aby stavebník odstránil poškodzovanie majetku žalobkyne v 2. rade.
Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Predovšetkým poukázal na to, že na námietky žalobcov, ktoré mali byť uplatnené už v konaní o dodatočnom povolení stavby, nie je možné v konaní pred súdom prihliadať (§ 61 ods. 1 Stavebného zákona). Zdôraznil, že prvostupňový stavebný úrad vo veci žiadosti stavebníkov o dodatočné povolenie stavby vyzval žalobcov na uplatnenie ich námietok na ústnom konaní, ktoré bolo nariadené na deň 22.10.2009. Tohto pojednávania sa právny zástupca žalobcov nezúčastnil a svoju neúčasť ospravedlnil svojou práceneschopnosťou. Napriek výzve stavebného úradu riadne neoznámil skončenie práceneschopnosti. Až 21.09.2010 vyzval stavebný úrad žalobcov, aby svoje námietky uplatnili riadne a včas v lehote 7 dní, určenej na základe Stavebného zákona. Žalobcovia v určenej 7-dňovej lehote žiadne námietky nevzniesli a až 4 dni po jej uplynutí, teda dňa 08.10.2010 doručili prvostupňovému stavebnému úradu podanie zo dňa 08.10.2010 označené ako ,,nesúhlas s dodatočným povolením stavby dvojgaráž, ulica L. V. č. X v konaní B/2009/20105“. Zmeškanie lehoty nijako neospravedlnili. Nedodržanie lehoty na uplatnenie námietok má za následok nemožnosť ich uplatnenia ako dôvodov v podanej žalobe. Ak nie je povinnosťou stavebného úradu zaoberať sa týmito námietkami, nie je daná povinnosť sa nimi zaoberať ani správnemu súdu. Na námietky, ktoré žalobca formuloval až po uplynutí 7- dňovej lehoty nebol žalovaný, ani prvostupňový správny orgán povinný prihliadať. Koncentračná zásada je vyjadrením zásady vigilantibus jura a jej účelom je racionalizácia stavebného konania, v ktorom je stavebný úrad povinný vyporiadať sa s množstvom námietok vznesených účastníkmi konania. Napriek tomu sa prvostupňový stavebný úrad, ako aj žalovaný s týmito námietkami zaoberali a svoje rozhodnutie o nich náležite zdôvodnili. Tvrdenie žalobcov, že rozhodnutie žalovaného je nezrozumiteľné, je nepravdivé a nedôvodné. Prvostupňový stavebný úrad zistil, že príčinou zatekania nie je nedostatočné odvádzanie zrážkových vôd zo stavby stavebníkov, avšak v rámci predchádzania vzniku škôd nariadil stavebníkovi osobitnou podmienkou napadnutého rozhodnutia oplechovanie vrchnej časti zostatku starej steny pri južnom priečelí garáže. Požiadavku oplechovania vrchnej časti v zostatku starej steny pri južnom priečelí garáže obsahuje aj samotná projektová dokumentácia stavby zhotovená Ing. B. M. - I., ktorá bola prvostupňovým stavebným úradom schválená dňa 22.11.2010. V konaní o dodatočnom povolení stavby nebolo zistené, že dôvodom poškodenia stavby garáže vo vlastníctve žalobcu v 1. rade, je zrážková
voda zo strechy stavebníkov. Táto otázka je však irelevantná vzhľadom k tomu, že túto povinnosť stavebníkovi ukladá nielen schválená projektová dokumentácia, ale i osobitná podmienka napadnutého rozhodnutia. Tvrdenie žalobcov o tom, že takéto opatrenie nie je dostatočné a potrebné je dostavanie pozostatkov pôvodného južného múra alebo výmena strechy za strechu pultovú nie je preukázané, je nedôvodné a v konaní pred správnym súdom nepreskúmateľné. Proces ukladania podmienok stavebného konania, resp. rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby je totiž vyjadrením uplatnenia správnej úvahy stavebným úradom. Podmienky sú výsledkom správneho uváženia správneho orgánu. Stavebný zákon tak vytvára v záujme ochrany verejného záujmu stavebnému úradu priestor, aby určením podmienok na základe správneho uváženia zvolil v medziach zákona najvhodnejšie opatrenia pre naplnenie ochrany verejného záujmu. Poukázal na to, že podľa ustanovenia § 245 ods. 2 O.s.p. pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či takéto rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia. Z toho dôvodu žalovaný zdôraznil, že nie je prípustné sa podanou žalobou domáhať preskúmania rozhodnutia vydaného na základe správnej úvahy správneho orgánu, prípadne jeho časti len z dôvodu jeho nevhodnosti, neúčelnosti alebo napríklad neestetičnosti. Napadnuté rozhodnutie nevybočuje z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, ale zabezpečuje súlad stavby postavenej v rozpore s pôvodne vydaným stavebným povolením so zákonom. V súvislosti s namietaným porušením kolaudačného konania žalovaný uviedol, že žalobcovia síce označili porušenie ustanovenia § 76 ods. 1, § 78 ods. 1, § 78 ods. 2, § 88a ods. 1 atď. Stavebného zákona vydaním napadnutých rozhodnutí, avšak nimi tvrdené nezákonnosti nenachádzajú odraz v žiadnom nimi citovanom zákonnom ustanovení. Poukázal na to, že stavebník na základe výzvy stavebného úradu preukázal súlad stavby tak s verejnými záujmami, ako aj s cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitnými predpismi. Keďže neboli splnené zákonné podmienky pre vydanie rozhodnutia o odstránenie stavby, vydal prvostupňový stavebný úrad rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby. S poukazom na ustanovenie § 88a ods. 4 Stavebného zákona žalovaný uviedol, že v čase vydania prvostupňového rozhodnutia bola už stavba garáže dokončená, preto stavebný úrad spojil konanie o dodatočnom povolení stavby s kolaudačným konaním. Zároveň poukázal na to, že stavebný úrad postupoval v súlade s § 82 ods. 2 Stavebného zákona, ak neoplechovanie vrchnej časti zostatku starej steny pri južnom priečelí garáže posúdil ako drobný nedostatok, ktorý nesporne neohrozuje zdravie a bezpečnosť osôb a už vôbec nebráni vo svojom súhrnne riadnemu a nerušenému užívaniu stavby na určený účel. V čase vydania rozhodnutia tak žalovaného, ako aj prvostupňového stavebného úradu žalobcovia síce poukazovali na zatekanie strechy garáže žalobcu v 1. rade, ale z týchto podaní nebolo nijako možné dovodiť skutkový záver o nebezpečí stavby na zdravie a už vôbec nie na bezpečnosť osôb. V konaní nebolo zistené, že stavba vo vlastníctve žalobcov je poškodzovaná zrážkovou vodou zo strechy stavby ,,dvojgaráže“ tak, ako to tvrdia žalobcovia. Ak žalobcovia tvrdia, že referent stavebného úradu dňa 30.11.2010 zistil, že strecha garáže je zjavne poškodzovaná vodou stekajúcou zo strechy dvojgaráže stavebníkov, tento úkon bol vykonaný prvostupňovým stavebným úradom až po vydaní prvostupňového rozhodnutia a nepochybne v inom správnom konaní. Pravdivosť tohto tvrdenia nie je podložená žiadnym predloženým, ani navrhnutým dôkazom. Nesporným je skutkový záver o tom, že po vykonaní oplechovania v súlade s projektovou dokumentáciou a záväznou podmienkou prvostupňového rozhodnutia je vznik akejkoľvek škody vylúčený. Ak by sa aj preukázala pravdivosť tvrdenia žalobcov, že vznikol negatívny stav - poškodenie nehnuteľnosti v ich vlastníctve, tak nie dôsledkom nezákonnosti napadnutého rozhodnutia, keďže práve napadnuté rozhodnutie ukladá stavebníkovi takú podmienku, ktorá vzniku škody predchádza. Skutočnou príčinou vzniku škody by bolo v danom prípade užívanie stavby v rozpore s kolaudačným rozhodnutím, ktoré by bolo možné posúdiť ako závažný priestupok, a za takéto konanie by bolo možné podľa § 105 ods. 2 písm. b) uložiť pokutu až do výšky 25.000,- Sk, prípadne posúdiť za určitých okolností ako priestupok, za ktorý možno uložiť pokutu až do výšky 1.000.000,- Sk. K námietke neplatného plnomocenstva udeleného stavebníkmi P. V.alovaný uviedol, že z plnomocenstva stavebníkov zo dňa 01.05.2008 označeného ako generálna plná moc vyplýva, že P. V. je splnomocnený na všetky právne úkony súvisiace ohľadom bytu a garáží na adrese L. V. č. X, O.. Ďalej sa v ňom uvádza, že je určené aj pre zastupovanie na úradoch pri vybavovaní akýchkoľvek záležitostí Je nepochybné, že obsahuje náležitosti určené v ustanovení § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Stavebný zákon, ani Správny poriadok nevyžadujú pre zastúpenie účastníkov konania o dodatočnom povolení stavby úradné overenie podpisov zastúpených účastníkov konania. Táto námietka nezákonnosti je nedôvodná.
Žalovaní v 2. až 6. rade navrhli žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
Krajský súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutia a konanie, ktoré im predchádzalo v rozsahu a dôvodov uvedených v žalobe, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že rozhodnutia a postup správnych orgánov v medziach žaloby nie sú v rozpore so zákonom.
Predmetom preskúmania je rozhodnutie žalovaného zo dňa 22.02.2011 č. 2011-28/402-2/SP-KAM, ktorým zamietol odvolanie žalobcov a potvrdil rozhodnutie Mesta Prešov zo dňa 22.11.2010 č. B/2009/20105-MK.
Z administratívneho spisu súd zistil, že stavebným povolením zo dňa 11.02.2009 č. B/2008/26382-MK Mesto Prešov ako príslušný orgán štátnej správy vydal stavebné povolenie, ktorým rozhodol, že stavba pod označením ,,dvojgaráž“ (ďalej v texte len ,,stavba“), ktorej stavebníkmi sú M. W. s manželkou M., predmetom ktorej je výstavba jednoduchej stavby - jednopodlažného, prízemného, murovaného objektu; pred začatím výstavby budú zasanované terajšie dve staré garáže; dvojgaráž bude prekrytá pultovou strechou zo sklonom 2 stupne a maximálnou výškou v prednej časti na kóte + 3,010 m; v garáži sa budú nachádzať dve stojiská pre osobné motorové vozidlá; v zadnej (východnej) časti objektu bude vyhotovené exteriérové schodisko ako východ do záhrady; objekt bude napojený na L.NN rozvody; vodovod a kanalizáciu z existujúcich technických rozvodov bytového domu; účelom stavby je splnenie doplnkovej funkcie k hlavnej stavbe bytu stavebníkov, resp. zabezpečenie parkovania pre dve osobné motorové vozidlá, na parcele č. 5016/3, 5016/4, 5016/8 (dvojgaráž), 5017 (prípojky) v katastrálnom území O. sa podľa § 39a ods. 4, § 66 Stavebného zákona a § 10 vyhl. č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Stavebného zákona, povoľuje. V tomto stavebnom povolení ďalej sú uvedené podmienky pre umiestnenie a uskutočnenie stavby, osobitné podmienky.
Žiadosťou doručenou Mestu Prešov dňa 25.09.2009 stavebníci Ing. M. W. a jeho manželka M. požiadali o zmenu stavby pred jej dokončením - dodatočné s uvedením opisu zmien oproti schválenej projektovej dokumentácii : zmena krovu strechy, vnútri stavby samostatná miestnosť, záchod + umývadlo, predná časť vchodové dvere do garáže 90 cm, napojenie na susednú garáž MUDr. C..
V spise sa ďalej nachádza súhlas MUDr. J. C. a manželov T. a Q. T. so zmenou projektu pred dokončením stavby pre stavebníkov M. a M. W. zo dňa 23.09.2009, ďalej výzva Mesta Prešov adresovaná stavebníkom na predloženie žiadosti o dodatočné povolenie stavby spolu s dokladmi o tom, že dodatočné povolenie zmien zrealizovaných počas výstavby na stavbe predmetnej dvojgaráže nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitnými predpismi, oznámenie zo dňa 05.10.2009 o začatí konania o dodatočnom povolení stavby a nariadenie ústneho pojednávania na deň 22.10.2009, žiadosť Ing. Y. Z. zo dňa 13.10.2009 o prerušenie konania o dodatočnom povolení stavby a nariadenie ústneho pojednávania odôvodnené tým, že proti rozhodnutiu stavebného úradu B/2009/19050-MK zo dňa 28.09.2009, ktorým boli zastavené práce na dotknutej dvojgaráži, podal odvolanie s návrhom, aby odvolací správny orgán napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že uloží stavebníkom odstrániť sedlovú strechu a túto nahradiť pultovou strechou, odstrániť ďalšie časti stavby nepovolené stavebným povolením a pod., žiadosť JUDr. C. Vaľa, advokáta, o odročenie ústneho pojednávania v konaní B/2009/20105-MK vytýčeného na deň 22.10.2009 z dôvodu jeho práceneschopnosti, ďalej zápisnica zo dňa 22.10.2009 z priebehu stavebného konania stavby : ,,dodatočné povolenie stavby“, resp. zrealizovaných zmien počas výstavby na stavbe ,,dvojgaráž“, odpoveď Mesta Prešov JUDr. Konštantínovi Vaľovi, advokátovi, zo dňa 23.10.2009 k žiadosti o prerušenie konania a odročenie ústneho pojednávania.
V administratívnom spise sa ďalej nachádza záväzné stanovisko Mesta Prešov, odbor hlavného architekta mesta, oddelenie územného plánovania zo dňa 23.10.2009 k dokumentácii pre dodatočné povolenie stavby, z ktorého vyplýva, že stavba dvojgaráže nebola zrealizovaná v zmysle odsúhlasenej a schválenej projektovej dokumentácie v rámci stavebného povolenia stavby vydaného Mestom Prešov
- stavebným úradom č. B/2008/26382-MK zo dňa 11.02.2008 s uvedením zmien zrealizovaných počas prestavby stavby a s uvedením, že zrealizovaná stavba nie je v rozpore s verejnými záujmami, ako aj platným územným plánom Mesta Prešov. Stavba garáže zodpovedá architektonickému charakteru prostredia jestvujúcej obytnej skupiny bytových domov na ulici L. V., ktoré sú zastrešené valbovými strechami. Ďalej je v stanovisku uvedený súhlas s predloženou dokumentáciou pre dodatočné povolenie predmetnej stavby, ako aj s vydaním dodatočného stavebného povolenia za týchto podmienok:
a/ doriešiť odvedenie dažďových vôd zo strešnej roviny o sklone 45 stupňov mimo plochu dvora
b/ v súlade s regulatívom RL 2.5. zásad integrovaného systému hospodárenia s urbánnymi vodami platného územného plánu Mesta Prešov na zníženie povodňových javov riešiť vodozadržné opatrenia na vlastnom pozemku záhradky, nakoľko sa jedná o nepriepustnú plochu väčšiu ako 50 m2 s dobou životnosti dlhšou ako 50 rokov.
Tieto podmienky budú súčasťou dielčich bodov podmienkovej časti dodatočného stavebného povolenia predmetnej stavby.
V spise sa ďalej nachádza výzva Mesta Prešov adresovaná JUDr. Konštantínovi Vaľovi, advokátovi na predloženie vyjadrenia sa k veci - dodatočnému povoleniu stavby do 7 dní od oznámenia tejto výzvy, nesúhlas s dodatočným povolením stavby adresovaný Advokátskou kanceláriou Vaľo & partners,. s.r.o. Mestu Prešov zo dňa 08.10.2010 s uvedením námietok v zení:
- táto garáž je podstatne dlhšia a širšia časť garáže sa nachádza na pozemku susedky MUDr. J. C..
- oproti povolenej výške na tejto garáži vybudoval strechu, ktorej hrebeň je vo výške viac ako 5 metrov povolené boli len 3 metre). Vzhľadom na predimenzovanú výšku strechy, takáto strecha a celá megastavba nie je chránená bleskozvodom, čím znásobuje nebezpečenstvo požiaru a poškodeniu okolitých stavieb garáží.
- napriek tomu, že sa jedná o dvojgaráž, nie je možné v tejto garáži parkovať 2 vozidlá, lebo v tejto garáži zriadil kuchyňu, WC, vstavané skrine na uloženie cestovných kufrov, šatstva a pod. Týmto sa maximálne znížil vnútorný parkovací priestor. V skutočnosti táto stavba neslúži na garážovanie, ale na organizovanie rôznych spoločenských akcií, keď všetky svoje návštevy p. V. prijíma a hostí v tejto garáži, tzn. garáž funkčne neslúži na parkovanie áut, ale na koltúrno- konzumné spoločenské akcie a na skladovanie rôznych vecí nemajúcich žiadny vzťah k autám. Preto p. V. svoje 2 osobné motorové vozidlá musí parkovať tak, že jedno vozidlo má pred touto garážou a druhé vozidlo sa nachádza na betónovej ploche medzi bytovými domami L. V. č. X a L. V.. X (toto betónové parkovisko p. V. vybudoval bez stavebného povolenia). Dokonca táto betónová plocha vážne poškodzuje bytové domy L. V. č. X a L. V.. X, lebo táto plocha je prevýšená nad okolitý terén a pri veľkých dažďoch dochádza k stekaniu vody do nižšie položených bytových domov, čím dochádza k zamákaniu pivníc.
- do garáže nainštaloval plynový gril, iné spotrebiče americkej výroby, ktoré nespĺňajú technicko- bezpečnostné normy podľa našich STN. V garáži je namontovaná rozsiahla kuchynská linka so všetkými spotrebičmi, vrátane chladničky. Táto stavba má skôr charakter bytového priestoru i napriek tomu, že táto stavba bola schválená jednoznačne len na parkovanie vozidiel, tzn. táto stavba by mala mať právny účel nebytových priestorov.
- nedovolené prevýšenie strechy garáže tohto stavebníka vážne poškodzuje okolité garáže, najmä garáž Ing. Y. Z., kde z tejto dvojgaráže stekajúca dažďová voda spôsobuje zamákanie garáže Ing. Y. Z., ochranná izolácia strechy jeho garáže týmto bola vážne narušená.
- tým, že došlo k predimenzovaniu stavby čo sa týka šírky , dĺžky a výšky, priechodný dvor sa opticky zúžil, je viac zatienený a architektonicky nezapadá do jednotnej línie ostatných garáží a dokonca architektonicky narúša i komplexné ponímanie bytovej zástavby, pretože bytové domy boli postavené v štýle tzv. pražských domov asi v roku 1920 a naopak táto garáž ,,ako päsť na oko“ nezapadá do tejto jednotnej architektonickej línie. Preto toto dodatočné povolenie nelegálnej stavby je potrebné schváliť nielen hlavným architektom Mesta Prešov, ale i Krajským pamiatkovým úradom v Prešove, lebo táto stavba jednoznačne patrí pod právnu ochranu pamiatkovej zóny.
Záver : Vzhľadom na to, že dotknutý stavebník arogantne porušil všetky predpisy vrátane Stavebného zákona, najvhodnejším riešením tohto protiprávneho stavu je odstránenie zbytočne predimenzovanej najmä do výšky, strechy dvojgaráže a túto je možné nahradiť mierne šikmou strechou vo výške vedľajších garáži. V súčasnosti takto postavená stavba vyvoláva neestetický dojem, že sa jedná skôr o stavbu rodinného domu, ako garáže. Svojou masívnosťou vo všetkých parametroch neproporcionálne konkuruje oproti stojacim bytovým domom a vyvoláva tiesnivý deprimujúci dojem. Tolerovanie takejto stavby by podporovalo nepriaznivú atmosféru a protiprávne vedomie stavebníkov, že všetky nepovolené stavby, resp. stavby nezodpovedajúce stavebnému povoleniu je možné dodatočne povoliť bez ohľadu
na mienku dotknutých občanov bývajúcich v kritickej bytovej zóne, bez ohľadu na estetiku architektúry a v konečnom dôsledku doterajšia benevolencia stavebného úradu nahráva stavebnému voluntarizmu, budovaniu ,,stavebných gýčov“ a zbytočne narúša i doterajšie dobré susedské vzťahy. Ďalej poukázal na nevhodnú úpravu bytu stavebníkov.
Ďalej sa v spise nachádza stanovisko Krajského pamiatkového úradu Prešov, z ktorého vyplýva, že predmetná stavba sa nachádza mimo územia Pamiatkovej rezervácie Prešov i ochranného pásma PR Prešov, preto sa KPÚ Prešov v predmetnej veci nevyjadruje, ďalej záväzné vyjadrenie Mesta Prešov, oddelenie ÚP o vykonanej ohliadke objektu dvojgaráže zo dňa 15.11.2010, z ktorého vyplýva, že v rámci ohliadky bolo zistené, že stavebník predmetné požiadavky splnil, z toho dôvodu nie je potrebné ich zapracovať do rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby dvojgaráže. Vzhľadom k tomu, že stavba je k 15.11.2010 stavebne ukončená súhlasí s jej užívaním.
Rozhodnutím zo dňa 22.11.2010 č. B/2009/20105-MK Mesto Prešov ako vecne a miestne príslušný orgán štátnej správy podľa § 2 písm. e) zákona č. 416/2001 Z.z. o prechode niektorých pôsobností s orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky a príslušný stavebný úrad podľa § 117 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov v spojenom konaní o dodatočnom povolení stavby s kolaudačným konaním podľa § 88 ods. 1 písm. b) v spojení s § 88a Stavebného zákona, vydal pres stavebníkov, ktorými sú M. W. a manželka M., L. V. X, O., podľa ustanovenia § 88a ods. 4 a § 82 Stavebného zákona dodatočné povolenie o užívaní stavby pod označením ,,dvojgaráž“, ktorá bola zrealizovaná na parcele č. 5016/4, ďalej oplotenie zrealizované na parcele č. 5016/8 a technické rozvody na parcele č. 5016/12 a č. 5017 (napojenie garáže na elektrické NN rozvody, vodovod a kanalizácia z jestvujúcich rozvodov bytového domu prislúchajúcich k bytu stavebníka (v k.ú. O. - ulica L. V. X v O.). Súčasťou výroku rozhodnutia je opis zrealizovanej stavby, podmienky pre užívanie stavby, zistenie drobných nedostatkov, ktoré musia byť odstránené najneskôr do konca nasledujúcej lehoty: dokončiť oplechovanie vrchnej časti zostatku starej steny (pôvodného južného obvodového múra, ktorý nebol asanovaný) pri južnom priečelí garáže, T: do 04/2011. Ďalej uvedenie vznesených námietok, ako aj rozhodnutie o tom, že námietky sa zamietajú.
Stavebný úrad toto rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe žiadosti o dodatočné povolenie stavby, resp. zrealizovaných zmien počas výstavby na stavbe povolenej pod označením ,,dvojgaráž“, pre ktorú bolo vydané stavebné povolenie Mestom Prešov pod č. B/2008/26382-MK zo dňa 11.02.2008, vytýčil ústne pojednávanie, ktoré bolo vykonané dňa 22.10.2010. O odročenie tohto pojednávania požiadal právny zástupca Ing. Y. Z. JUDr. Konštantín Vaľo. Po výzve stavebného úradu predložil právny zástupca Ing. Y. Z., aj keď oneskorene po uplynutí 7- dňovej lehoty vyjadrenie k veci s uvedením námietok. Stavebný úrad podrobne odôvodnil zamietnutie námietok. Po preskúmaní veci dospel k záveru, že stavebný úrad je oprávnený nariadiť odstránenie stavby - v tomto prípade jej úpravu podľa pôvodného povolenia - výlučne v prípade, ak stavebník nepredloží náležité doklady alebo ak sa v konaní o dodatočnom povolení preukáže rozpor stavby s verejným záujmom. Stavba bola v čase konania dokončená. Po preskúmaní podkladov a dokladov doložených k žiadosti o dodatočné povolenie stavby, stavebný úrad dospel k záveru, že predmetné zmeny stavby je možné dodatočne povoliť a zároveň povoliť aj užívanie stavby, lebo ju posúdil ako užívania schopnú. Konštatoval, že existencia stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami a vzhľadom na posúdenie z hľadiska zámerov a cieľov územného plánovania starostlivosti o životné prostredie, stavebný úrad dospel k záveru, že stavba takisto nie je v rozpore s týmito záujmami. Stavbou nie sú nadmieru ohrozené záujmy účastníkov konania. Podmienky rozhodnutia boli stanovené najmä za účelom zabezpečenia ochrany záujmov spoločnosti a na vylúčenie negatívnych účinkov stavby na okolie.
Proti tomuto rozhodnutiu včas podali odvolanie žalobcovia, ktoré odôvodnili tým, že stavebník napriek povoleniu výstavby dvojgaráže s pultovou strechou s maximálnou výškou 3.001 mm o vydaní stavebného povolenia bez akéhokoľvek predchádzajúceho súhlasu stavebného úradu vybudoval strechu s hrebeňom na kóte + 4.610 mm, a to tak, že táto strecha je sedlová a markantne sa odlišuje od ostatných pultových striech radových garáží, ktoré sú vybudované na spoločnom dvore bytových domov v Prešove, L. V. č. X, X a X. Namietal, že nevie z akého dôvodu stavebný úrad žiadal od Ing. T. T. a jeho manželky Q. T. súhlas k zmene stavby, keď dvojgaráž sa ničím nedotýka ich nehnuteľností. Dňa 30.11.2010 referent stavebného úradu Mgr. M. fyzickou ohliadkou garáže Ing. W. Z. zistil, že táto strecha je sústavne zamákaná zrážkovou vodou stekajúcou zo strechy dvojgaráže stavebníka. Hlavnou
príčinou závadného stavebného stavu je to, že medzi dvojgarážou stavebníka a garážou klientov sa nachádza bývalý múr pôvodnej garáže, ešte vybudovanej nebohým Z. H.. Namietali, že na tomto múre sa koncentruje zrážková voda, ktorá presakuje do garáže klientov a presaky tejto vody značne poškodzujú strechu garáže žalobcov. Namietali neefektívnosť a neúčinnosť oplechovania tejto časti a uviedli ako efektívne riešenie dostavenie tohto múra do výšky strechy dvojgaráže, t.j. do výšky 4,610 mm a túto časť taktiež pokryť plechovou strešnou krytinou a vytvoriť i z tejto časti súvislú strechu. Ako ďalšie riešenie označil odstránenie predimenzovanej sedlovej strechy na dvojgaráži. Za protizákonné označil odkázanie žalobcov na občianskoprávne konanie na náhradu škody. Vzniesol námietku predpojatosti voči celému stavebnému úradu z dôvodu postupu stavebného úradu v prospech stavebníkov.
Rozhodnutím zo dňa 22.02.2011 č. 2011-28402-2/SP-KAM žalovaný zamietol odvolanie proti rozhodnutiu Mesta Prešov č. B/2009/20105-MK zo dňa 22.11.2010 a napadnuté rozhodnutie potvrdil podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok).
Výrok rozhodnutia odôvodnil tým, že stavebníkom M. W. a jeho manželke M. bolo stavebným povolením zo dňa 11.02.2009 č. B/2008/26382-MK povolené na pozemkoch parcela č. 5016/3, 5016/4, 5016/8 a 5017 v k.ú. O. stavba ,,dvojgaráž“ s napojením na L.NN rozvody, vodovod a kanalizáciu z existujúcich technických rozvodov bytového domu. Stavebník stavbu uskutočnil v rozpore s vydaným stavebným povolením a počas prestavby stavby zrealizoval zmeny : zmena pôdorysného usporiadania dvojgaráž, t.j. zväčšenie pôdorysu, jeho šírky z 7700 mm na 7950 mm severným smerom; samostatná miestnosť WC rozmerov 1400 mm x 1900 mm; zväčšenie nástupnej plochy do garáže v časti záhradky rozmerov 1626 mm x 240 mm na 2950 mm x 2100 mm, s riešením prestrešenia; zväčšenie počtu a veľkosti vonkajších schodišťových stupňov lichobežníkového tvaru zo 4 na 5 stupňov pôdorysných rozmerov 840 mm x 1460 mm na 1600 mm x 3000 mm; zmena tvaru strechy z pultovej o sklone 2 stupňov na sedlovú asymetrickú strechu so sklonom strešných rovín 10 stupňov a 45 stupňov; zvýšenie výšky strechy dvojgaráže z + 3,010 m na + 4,610 m od nivelety ± 0,000 m a osadenie nových vstupných dverí na západno- čelnom priečelí objektu rozmerov 850/2070 mm. Vzhľadom na uvedené skutočnosť stavebný úrad začal konanie vo veci podľa § 88 ods. 1 písm. b) v nadväznosti na § 88a ods. 1 Stavebného zákona, ktoré určujú procesnoprávny postup stavebného úradu a povinnosti vlastníka stavby, ktorý uskutočňuje bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním pre osobitné konanie o takejto stavbe: Stavba bola v čase konania o jej dodatočnom povolení dokončená, preto stavebný úrad využil ustanovenie § 88a ods. 9 Stavebného zákona a s konaním o dodatočnom povolení stavby, ktorá je už dokončená spojil aj kolaudačné konanie. Podľa platného Územného plánu Mesta Prešov, schváleného Mestským zastupiteľstvom v Prešove uzn. č. 130/2008 dňa 30.01.2008 dvojgaráž parc. č. KN 5016/3, KN 5016/4 a pozemok parc. č. KN 5016/8 k.ú. O. sa nachádzajú na ploche funkčne určenej ako obytná plocha bytových domov. V zmysle Zásad a regulatívov priestorového usporiadania a funkčného využívania územia Všeobecne záväzného nariadenia Mesta Prešov č. 168/2008, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť Územného plánu Mesta Prešov, regulatívu Rl B.6 d) garážovanie a parkovanie je súčasťou riešenia jednotlivých plôch obytnej doby pre byty v zóne. K dodatočnému povoleniu stavby vydalo Mesto Prešov, MsÚ, OHAM, Odd. ÚP záväzné stanovisko č. T/2009/20054 zo dňa 23.10.2009, ktorým s predloženou dokumentáciou pre dodatočné povolenie stavby súhlasilo za predpokladu splnenia podmienok uvedených v dvoch bodoch , ktorých splnenie bolo následne overené dňa 15.11.2010. Krajský pamiatkový úrad v Prešove v stanovisku č. PO-10/2646-02/8224/Vin zo dňa 19.10.2010 uviedol, že vzhľadom k tomu, že stavba sa nachádza mimo územia Pamiatkovej rezervácie Prešov i ochranného pásma PR Prešov k predmetnej veci sa nevyjadruje. Vychádzajúc z uvedeného v konaní o dodatočnom povolení stavby nebol zistený rozpor stavby s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom, ani osobitnými predpismi. V danom prípade stavebný úrad zistil, že na južnom priečelí garáže nie je ukončené oplechovanie vrchnej časti zostatku starej steny - pôvodného južného obvodového múra, ktorý nebol asanovaný, preto stavebníkovi stanovil na odstránenie tohto nedostatku lehotu do 04/2011. Napriek tomu, že námietky účastníkov konania boli podané oneskorene po uplynutí 7- dňovej lehoty, stavebný úrad sa nimi zaoberal a v rozhodnutí o nich riadne s odôvodnením rozhodol. Súhlas manželov T. bol potrebný z dôvodu, že napojením stavby na technické rozvody bytového domu bude dotknuté ich vlastnícke právo k pozemku parcela č. 5017 k.ú. O.. K vznesenej námietke predpojatosti uviedol, že táto námietka bola vznesená až v odvolacom konaní, kedy zamestnanec zabezpečujúci činnosť stavebného úradu v podstate výsledok konania už nemôže ovplyvniť, nakoľko konanie je na stavebnom úrade riadne ukončené vydaním rozhodnutia a vzhľadom k tomu, že o odvolaní nebolo rozhodnuté orgánom vydávajúcim napadnuté rozhodnutie v rámci autoremedúry podľa § 57 Zákona o správnom
konaní, ďalším orgánom konajúcim vo veci je Krajský stavebný úrad. K námietke predpojatosti voči celému stavebnému úradu a odstúpeniu konania inému stavebnému úradu uviedol, že Stavebný zákon v § 119 pojednáva o prípadoch, kedy vo veci môže konať iný ako miestne príslušný orgán. Nespokojnosť so stavebným úradom zo strany stavebníka nie je zákonným dôvodom na určenie iného alebo miestne príslušného správneho orgánu na konanie vo veci. Uviedol, že po preskúmaní predloženej žiadosti, spisového materiálu a postupu stavebného úradu nezistil, aby dodatočným povolením a užívaním stavby mohli byť ohrozené verejné záujmy chránené Stavebným zákonom a osobitnými predpismi alebo neprimerane obmedzené, či ohrozené práva a oprávnené záujmy účastníkov vo väčšom rozsahu ako doposiaľ.
Na pojednávaní vo veci splnomocnený zástupca stavebníkov a žalovaných v 2.a 3. rade, ktorý aj zabezpečoval stavbu uviedol, že múr pôvodnej garáže neasanoval z toho dôvodu, že aj keď je postavený na pozemku stavebníkov, tvorí stenu garáže žalobcov. Ak by ho asanoval, garáž žalobcov by sa zrútila. Novú garáž nestaval na pôvodnom múre z dôvodu, že staré základy boli pre novú stavbu nevyhovujúce. Voči oplechovaniu tohto múra nemal výhrady a dokonca už dal vyhotoviť za týmto účelom aj plech. Brat žalobcu v 1.rade medzitým s jeho súhlasom múr oplechoval. Zmeny v rozpore so stavebným povolením odôvodnil tým, že na žiadosť MUDr. J. C. - žalovanej v 4. rade, posunul jednu stenu garáže k jej garáži a tým sa stavba zväčšila a pultová strecha už nebola vyhovujúca. Preto podal žiadosť o povolenie zmeny stavebného povolenia a postavil sedlovú strechu. Nie je pravdou, žeby k zamákaniu garáže žalobcov dochádzalo zrážkovou vodou zo sedlovej strechy garáže žalovaných v 2.-3.rade. Žalobné námietky považuje za nedôvodné a žalobu navrhol zamietnuť.
Správne súdnictvo je upravené v piatej časti O.s.p. zverejnené zákonom č. 519/1991 Zb. Uvedenou novelou Občianskeho súdneho poplatku došlo k rozšíreniu právomoci súdov vo veciach kontroly zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v oblasti ochrany subjektívnych práv fyzických a právnických osôb.
Zmyslom tohto právneho inštitútu (v súlade s čl. 46 ods. 2 Ústavy SR) je umožniť každému, kto sa cíti ukrátený na svojich právach rozhodnutím správneho orgánu, aby sa obrátil na súd a vyvolal tak konanie, ktorého správny orgán bude účastníkom s rovnakými právami ako ten, o koho práva ide.
Občiansky súdny poriadok rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov upravuje v druhej hlave piatej časti.
Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý to bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonávať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§250i ods. 1 O.s.p.).
Podstatnou námietkou žalobcov uvedenou v žalobe je nezákonnosť rozhodnutí správnych orgánov, ktorými bolo vydané dodatočné povolenie a užívanie stavby pod označením ,,dvojgaráž“ napriek zisteným nedostatkom, dôsledkom ktorých dochádza k poškodzovania susednej nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne v 2. rade a nezrozumiteľnosť napadnutých rozhodnutí.
Stavebný zákon v ustanovení § 61 ods. 1 upravuje, že stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania dotknutým orgánom štátnej správy, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne konanie spojené s miestnym zisťovaním. Súčasne ich upozorní, že svoje námietky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne.
Podľa ustanovenia § 88a ods. 1 Stavebného zákona ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi.
Podľa § 88a ods. 4 Stavebného zákona v rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby stavebný úrad dodatočne povolí už vykonané stavebné práce a určí podmienky na dokončenie stavby alebo nariadi úpravy už realizovanej stavby. S konaním o dodatočnom povolení stavby, ktorá je už dokončená, môže stavebný úrad spojiť kolaudačné konanie.
Podľa § 82 ods. 2 Stavebného zákona v kolaudačnom rozhodnutí môže stavebný úrad určiť podmienky vyplývajúce zo všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, odstránenie drobných nedostatkov skutočného realizovania stavby zistených pri kolaudačnom konaní a určiť primeranú lehotu na ich odstránenie. Môže tak urobiť iba v prípade, že ide o nedostatky, ktoré neohrozujú zdravie a bezpečnosť osôb a nebránia vo svojom súhrne riadnemu a nerušenému užívaniu stavby na určený účel; inak kolaudačné rozhodnutie nevydá.
V súlade s ustanovením § 245 ods. 2 O.s.p. pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia.
Podľa ustanovenia § 140 Stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.
Účelom konania o dodatočnom povolení stavby je dodatočné zhojenie závažnej vady, ktorou je prvotné vedomé ignorovanie zákona zo strany stavebníka, pod podmienkou preukázania skutočnosti, že ďalšia existencia nepovolenej stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami. Dôkazné bremeno je na vlastníkovi stavby, keďže sa dopustil porušenia zákona.
Z administratívneho spisu žalovaného, je zrejmé, že správne orgány v posudzovanej veci na základe skutkových zistení dospeli k záveru, že pre dodatočné povolenie horeuvedenej stavby boli splnené zákonné podmienky. Tento ich záver je aj podľa názoru súdu vecne správny, nakoľko si preň zadovážili dostatok skutkových pokladov, aby mohli vo veci rozhodnúť a v konaní nebola zistená taká vada, ktorá by mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
Predpokladom úspešnosti stavebníka v konaní o dodatočnom povolení stavby v zmysle citovaného ustanovenia § 88a ods. 1 Stavebného zákona je preukázanie skutočnosti, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom. V preskúmavanej veci sa správne orgány dostatočne vysporiadali s argumentáciou žalobcov, ktorí v priebehu celého stavebného konania vyjadrovali nesúhlas so stavbou dvojgaráže v rozpore so stavebným povolením, spochybňovali účel stavby a poukazovali na to, že dažďová voda stekajúca zo sedlovej strechy stavby spôsobuje zamákanie ich garáže a tým sa poškodzuje ich majetok.
V tejto súvislosti súd zistil, že správne orgány ako aj stavebníci doložili všetky potrebné doklady, z ktorých bolo zrejmé, že stavba stavebníkov, spočívajúca v stavebných úpravách dvojgaráže neodporuje stavebnému zákonu a nie je v rozpore s verejným záujmom chráneným zákonom, čoho dôkazom boli aj vyjadrenia dotknutých orgánov k dodatočnému povoleniu, teda s územným plánom zóny a že stavba je v súlade s ustanoveniami Stavebného zákona. Teda, že boli splnené zákonné podmienky pre postup v zmysle citovaného ustanovenia § 88a Stavebného zákona pre dodatočné povolenie stavby - stavebným úpravám strechy a zastrešeniu dvojgaráže sedlovou strechou. Po zistení, že na južnom priečelí garáže nie je ukončené oplechovanie vrchnej časti zostatku starej steny - pôvodného južného obvodového
múra, ktorý nebol asanovaný, stavebný úrad uložil stavebníkovi l na odstránenie tohto nedostatku lehotu do 04/2011.
V danom prípade súd zistil, že právny zástupca žalobcov požiadal stavebný úrad 1.stupňa o odročenie ústneho pojednávania vo veci dodatočného povolenia stavby z dôvodu práceneschopnosti. Po 11 mesiacoch bol vyzvaný na vyjadrenie sa k veci dodatočného povolenia stavby v lehote 7 dní. Písomné stanovisko k veci s uvedením námietok doručil po uplynutí 7-dňovej lehoty. Aj napriek tomu sa stavebný úrad v rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby s námietkami žalobcov vysporiadal. Žalobcovia potom, čo im bolo doručené rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby a užívaní stavby podali odvolanie., v ktorom namietali v podstate kolaudačné rozhodnutie a uložené odstránenie nedostatkov stavby. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí s odvolacími námietkami dôsledne vysporiadal.
Krajský súd poukazuje na to, že úlohou súdov v správnom súdnictve je preskúmavať zákonnosť rozhodnutia a postupu správnych orgánov predovšetkým v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe. (t. j. v medziach žaloby). Rozsahom tvrdení uvedených v žalobe je súd viazaný a nemôže ho prekročiť.
Preskúmaním veci súd zistil, že žaloba bola podaná nedôvodne.
K žalobnej námietke v súvislosti s nevhodnosťou uloženej povinnosti odstránenia nedostatkov stavby oplechovaním neasanovaného múru krajský súd poukazuje na to, že nie je prípustné sa podanou žalobou domáhať preskúmania rozhodnutia vydaného na základe správnej úvahy správneho orgánu, prípadne jeho časti len z dôvodu jeho nevhodnosti, neúčelnosti alebo napríklad neestetičnosti. Žalobcovia nepreukázali ani dôvodnosť tejto námietky a nesprávnosť rozhodnutia stavebného úradu pri uložení povinnosti odstránenia nedostatku stavby oplechovaním neasanovaného múra. Napadnuté rozhodnutie nevybočuje z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, ale zabezpečuje súlad stavby postavenej v rozpore s pôvodne vydaným stavebným povolením a so zákonom. V súvislosti s namietaným porušením kolaudačného konania súd nezistil, v čom žalobcovia považujú rozhodnutie v tejto časti za nezákonné. Nie je povinnosťou súdu vyhľadávať namiesto žalobcov konkrétne dôvody nezákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, ktoré podľa § 249 ods. 2 O.s.p. majú tvoriť obsah žaloby a určovať rozsah preskúmavania zákonnosti rozhodnutia súdom, ktorým je podľa § 250h O.s.p. viazaný.
Úlohou stavebných orgánov v administratívnom konaní je postupovať v súlade s ústavou a zákonmi pri vydávaní svojich rozhodnutí, a to v súlade s princípmi právneho štátu zaručeného podľa čl. 1 ústavy, t.j. princípom právnej istoty a rovnosti.
Krajský súd nezistil, žeby stavebné úrady svojvoľne znevýhodňovali stavebníkov na úkor žalobcov a postupovali v rozpore s uvedeným. Stotožňuje sa aj s odôvodnením žalovaného k vznesenej námietke zaujatosti stavebného úradu. Súd nezistil nezákonný postup žalovaného ani prvostupňového správneho orgánu, ktorý by sa dotkol oprávnených práv žalobcov. Počas konania bola splnená aj podmienka uvedená v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu a to uložené odstránenie nedostatkov stavby a neasanovaný pôvodný múr už bol oplechovaný.
Ostatné námietky uvedené v žalobe neboli uplatnené v určenej lehote v prvostupňovom konaní, hoci uplatnené mohli byť, a teda sa na ne v odvolacom konaní nemohlo prihliadať. Krajský súd sa stotožňuje s názorom žalovaného, že ak sa nemohlo podľa § 42 ods. 4 Stavebného zákona na tieto námietky prihliadať v odvolacom konaní, nemôžu byť predmetom preskúmania pred súdom.
Z týchto podstatných dôvodov krajský súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O. s. p. ako nedôvodnú zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O. s. p. Žalobcom, ktorí neboli v konaní úspešní, náhradu trov konania nepriznal a žalovaný v nemá nárok na náhradu trov konania.
Senát krajského súdu vo veci rozhodol jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.