Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_ZA-29Sa-6-2023.pdf
PDF · 126.26 KB
Case nature
Area
Subarea
ZA-29Sa/6/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudkyňou JUDr. Drahomírou Mikulajovou, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D. E., právne zast.: JUDr. Peter Svrček, advokát, so sídlom K. A. Medveckého 1503/1, 034 01 Ružomberok, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava 1, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15.03.2023, o sumu invalidného dôchodku, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Administratívne konanie a rozhodnutia
1. Generálny riaditeľ žalovanej rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15.03.2023 na základe odvolania žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29.10.2018, žalobcovi od 05.06.2018 priznal invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1, § 111, § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“ alebo „zákon o sociálnom poistení“) v sume 204,00 Eur mesačne. Invalidný dôchodok bol priznaný podľa čl. 52 ods. 1 písm. a) a ods. 4 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 988/2009. Sociálna poisťovňa krátila sumu invalidného dôchodku na polovicu podľa § 111 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, nakoľko z vykonaného znaleckého dokazovania mala za preukázané, že žalobca sa stal invalidným v dôsledku stavu, ktorý si privodil sám požitím alkoholu. Vychádzala zo znaleckého posudku znalca F. F. G. č. 23/2020 zo dňa 23.06.2020 a jeho doplnenia č. 15/2023 zo dňa 20.02.2023.
2. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne konal a rozhodol po tom, čo jeho predchádzajúce rozhodnutia boli dvakrát zrušené Krajským súdom v Žiline, prvýkrát rozsudkom sp. zn. 29Sa/35/2019 zo dňa 17.03.2020 a druhýkrát rozsudkom sp. zn. 24Sa/26/2020 zo dňa 27.10.2022. Posledne uvedeným rozsudkom bolo zrušené rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 09.07.2020 a vec mu vrátená na ďalšie konanie z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatok dôvodov v zmysle § 191 ods. 1 písm. d) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len "SSP"). Podľa Krajského súdu v Žiline z odpovedí znalca nebolo zrejmé, ktoré konkrétne skutkové, východiskové okolnosti mal za rozhodné, z ktorých vychádzal pri prijatí záveru o
určení miery alkoholu u žalobcu v čase úrazu 1,5-1,99 ‰, a konštatovaní, že u žalobcu išlo o strednú opitosť.
3. Následne bol zdravotný stav žalobcu opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Žiline dňa 09.03.2023, ktorý sa oboznámil so zdravotnou dokumentáciou žalobcu, so všetkými predloženými odbornými nálezmi, so znaleckým posudkom, vrátane jeho doplnenia. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový lekár určil spastickú tetraparézu asymetrickú, akcentovanú na ľavostranných končatinách do stredne ťažkého až ťažkého stupňa, poruchy citlivosti od C5 distálne (stav po traumatickej extrúzii medzistavcovej platničky C5/6 v teréne chronickej cervikálnej myelopatie, po operačnom výkone dňa 06.06.2017), ochorenie podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. zaradené do kapitoly VI - choroby nervového systému, oddielu B - poškodenie miechy, položky 7- paraparéza, písm. c) - ťažká paraparéza až paraplégia, ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75 %. Za iné zdravotné postihnutia posudkový lekár nezvýšil percentuálnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. Konštatoval, že účastník konania utrpel dňa 06.06 2017 úraz pri páde z múrika vysokého asi 1 meter. Pred úrazom je dokumentovaná magnetickou rezonanciou v roku 2015 cervikálna myelopatia. Stav bol indikovaný na operačný výkon, ale do úrazu nebol realizovaný. Funkčný nález na chrbtici pred úrazom v júni 2017 neopodstatňoval uznanie invalidity. Objektívne neurologicky nie je v období pred úrazom z júna 2017 dokumentované trvalé ťažké postihnutie funkcie a často recidivujúce, dlhotrvajúce prejavy dráždenia nervov a svalov, ťažká porucha statiky a dynamiky chrbtice. Pridružené ochorenia uvedené v diagnostických záveroch, pri osobitnom hodnotení svojou mierou neprevyšujú rozhodujúce zdravotné postihnutie, pri hodnotení vzájomných súvislostí nemajú vplyv na schopnosť zárobkovej činnosti, preto mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nezvýšil.
4. Krátenie sumy invalidného dôchodku v zmysle § 111 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. žalovaná odôvodnila závermi znaleckého dokazovania a jeho doplnenia. Podľa znalca pri páde z výšky 1 m (po páde z múrika) by si za triezveho stavu účastník konania neprivodil pri bežnej opatrnosti takýto druh závažného postihnutia. Práve požitie alkoholu spôsobilo také zníženie fyzických a psychických schopností účastníka konania, v dôsledku ktorých došlo k vzniku uvedených zranení. Na otázku aké konkrétne skutkové, východiskové okolnosti boli rozhodujúce pri prijatí záveru, že u účastníka konania išlo o strednú opitosť, znalec poukázal na obsah lekárskych správ pri prijatí na ošetrenie po úraze ... privezený RZP akútne prijatý v ebriete na ortopedické oddelenie po páde z múrika vysokého 1 m, pri príjme nemohol pohnúť končatinami. Rana na hlave ošetrené chirurgom. Krk: krčný golier, hypestézie až parestézie, viac ĽDK, obmedzená tlaková citlivosť. DKK: hybnosť len v náznaku, pohne iba v oblasti ramien. Hlava: kožné odierky na koreni nosa a na čele bez nauzei a vomitu". Znalec konštatoval, že nepredpokladá, že ak by žalobca aj spadol z múrika, tak by si spôsobil v triezvom stave uvedené poranenia. Išlo o 50 ročného muža, ktorý by mal mať pomerne dobré obranné mechanizmy, komplexnú koordináciu, reflexy, ktoré by sa uplatnili pri páde. Skôr pri páde z 1 m múrika v triezvom stave by došlo k zlomenine predlaktia, zápästia, alebo členka, alebo len k odreninám. Pri páde z takej malej výšky môžeme predpokladať, že účastník konania bol pod vplyvom alkoholu a javil známky strednej opitosti (1,5-1,99 ‰), kedy sú prítomné poruchy koordinácie a spomalenie telesných pohybov, zníženie pozornosti, kritickosti. Človek sa stáva nekritický, netaktný, hlučný, neohľaduplný, výbušný, reč je nesúvislá, tep je nad 100 za minútu, pohyby sú nekoordinované, chôdza je narušená. Generálny riaditeľ žalovanej vyhodnotiac závery znalca v znaleckom posudku a jeho doplnku konštatoval, že znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že invalidita u žalobcu vznikla v dôsledku požitia alkoholu.
Žaloba, žalobné body a argumentácia žalobcu
5. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca správnu žalobu, ktorou sa domáhal súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15.03.2023, zrušenia tohto rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie.
6. Žalobca namietal nedostatočne zistený skutkový stav veci, nakoľko znalec nijakým spôsobom nepreukázal, že žalobca mal v krvi práve 1,5-1,9 ‰ alkoholu. Znalec uviedol len svoj dohad, že žalobca by triezvy na múrik neliezol, k čomu žalobca namietal, že by tak mohol urobiť aj triezvy človek, ktorý by si chcel skrátiť cestu.
7. Ďalej namietal, že žalobca mal problémy s krčnou chrbticou už od roku 2001, keď mu v zamestnaní na hlavu spadlo bremeno vážiace 20 kg. V roku 2015 mu bol diagnostikovaný cervikobrachiálny syndróm s iradiáciou C7 obojstranne s potvrdením cervikálnej myelopatie, čo sa uvádza aj v napadnutom rozhodnutí. Už vtedy žalobcovi do miechy zasahovali lézie. Stav bol indikovaný na operačný výkon. Z toho vyplýva, že už pred úrazom mal ochorenie krčnej chrbtice, pričom operáciu nemohol podstúpiť, keďže mal dlh na zdravotnom poistení. Predchádzajúce poškodenie chrbtice však malo podstatný vplyv na to, že pri jednoduchom schádzaní z múrika žalobca na pätu dostúpil, či doskočil tak, že došlo k poškodeniu miechy. Prítomnosť alkoholu v krvi žalobcu tak nemala vplyv na vznik invalidity, ale práve predchádzajúce poškodenie krčnej chrbtice. Namietal, že z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, ako boli tieto skutočnosti vyhodnotené. Tvrdil, že z múrika nespadol, ale keďže mu chýbalo nejakých 15 cm, doskočil z neho na zem, čo v spojení s jeho dovtedajším zdravotným stavom viedlo k poškodeniu miechy.
8. Podľa žalobcu aplikovať ustanovenie § 111 ods. 1 zákona o sociálnom poistení možno iba v prípade, že požitie alkoholu bolo jedinou príčinou vzniku invalidity, čo musí správny orgán spoľahlivo zistiť. Nepostačuje zistenie, že posudzovaná osoba mala pri úraze, ktorý viedol k invalidite, v krvi nejaké množstvo alkoholu. V danom prípade sa požitie alkoholu preukázalo iba zápachom z úst, avšak z toho nemožno v žiadnom prípade ustáliť, koľko alkoholu mal žalobca v krvi a aký to malo vplyv na privodenie úrazu. Znalec vychádzal len z dohadov, ktoré navyše nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Uviedol, že nebol dostatočne zistený skutkový stav, ktorý by odôvodňoval aplikáciu § 111 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Podľa žalobcu žalovaná nesprávne vyhodnotila príčinnú súvislosť medzi požitím alkoholu a vznikom invalidity a nesprávne aplikovala uvedené zákonné ustanovenie, hoci pri správnom vyhodnotení dôkazov by k jeho aplikácii nemohlo dôjsť.
Vyjadrenie žalovanej k žalobe
9. Žalovaná trvala na zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia generálneho riaditeľa a navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázala na to, že v rámci realizácie rozsudku Krajského súdu v Žiline bol znalcom F. F. G. doplnený znalecký posudok. Znalec charakterizoval strednú opitosť (1,5-1,9 ‰) tak, že sú prítomné poruchy koordinácie a spomalenie telesných pohybov, zníženie pozornosti. Prejavy strednej opitosti demonštroval porovnaním u vodiča. Žalovaná citovala závery znalca uvedené aj v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia a konštatovala, že z uvedenej odpovede znalca je zrejmé, že pri určení strednej opitosti žalobcu nevychádzal znalec len z dohadov, že žalobca vyliezol na múrik a že by triezvy na múrik neliezol. Svoje tvrdenia podporil konštatovaním, že žalobca vzhľadom na vek by mal mať pomerne dobre obranné mechanizmy, komplexnú koordináciu, reflexy, ktoré by sa uplatnili pri páde. Poukázal na zranenia, ku ktorým by došlo pri páde z 1 m múrika v triezvom stave, a to k zlomenine predlaktia, zápästia alebo členka alebo len k odreninám. Znalec vychádzal z predpokladu, že ak by z múrika spadol v triezvom stave, nespôsobil by si poranenia, ktoré utrpel, naopak, pri páde z takej malej výšky znalec vyjadril predpoklad, že žalobca bol pod vplyvom alkoholu a javil známky strednej opitosti, kedy sú prítomné poruchy koordinácie a spomalenie telesných pohybov, zníženie pozornosti, kritickosti.
10. Podľa žalovanej bolo znaleckým dokazovaním preukázané, vzhľadom na odpovede znalca na zadané otázky, že invalidita žalobcu vznikla v dôsledku požitia alkoholu. Tvrdenia žalobcu, že z múrika zliezal, keď si chcel skrátiť cestu, že z múrika nespadol, ale z neho doskočil na zem, čo v spojení s jeho dovtedajším zdravotným stavom viedlo k poškodeniu miechy, považovala za účelové, pričom poukázala na správu Okresného riaditeľstva PZ v Dolnom Kubíne zo dňa 21.07.2017, podľa ktorej „bolo zistené, že zranenie si žalobca spôsobil sám, pri tom ako spadol z múrika keď odchádzal z čerpacej stanice VOMS. Žalobca bol podľa lekárskej správy pod vplyvom alkoholu. V lekárskej správe posudkového lekára sociálneho poistenia žalovanej, pobočky Dolný Kubín - v zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 01.10.2018, ktorú žalobca podpísal je uvedené, že žalobca dňa 06.06.2017 spadol asi z 1 m výšky, bezprostredne po úraze si necítil horné aj dolné končatiny, nemohol nimi pohybovať, podľa dostupnej dokumentácie v čase vzniku úrazu bol pod vplyvom alkoholu. Skutočnosť, že žalobca si zranenia spôsobil pri páde vyplýva aj z prepúšťacej správy z kliniky neurochirurgie Ústrednej vojenskej nemocnice Ružomberok - fakultnej nemocnice, kde bol prijatý dňa 06.06.2017. Pochybnosti žalobcu o tom, že jeho zdravotný stav nebol v konaní správne posúdený a že doteraz neboli splnené zákonné podmienky pre aplikáciu § 111 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, nakoľko žalovaná nemala pre takýto postup vykonané dokazovanie v potrebnom rozsahu, sú neodôvodnené. Dokazovanie o príčine úrazu bolo vykonané zákonne a dostatočne a bola preukázaná príčinná súvislosť medzi vznikom úrazu a požitím
alkoholu zo strany žalobcu, a teda bolo preukázané, že žalobca sa stal invalidným v dôsledku požitia alkoholu.
Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovanej k žalobe (replika)
11. Žalobca sa nestotožnil s tvrdeniami žalovanej vo vyjadrení k žalobe a naďalej zotrval na svojich tvrdeniach o nesprávnych skutkových zisteniach správneho orgánu, ďalej na tom, že z vykonaného dokazovania nebolo možné jednoznačne dospieť k záverom, ku ktorým správny orgán dospel. Oslovil iného znalca za účelom vypracovania znaleckého posudku, avšak k jeho vypracovaniu doposiaľ nedošlo. 12. Žalovaná žiadne ďalšie písomné vyjadrenie k veci nepodala.
13. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP, na návrh žalobcu. Na pojednávaní dňa 07.12.2023 sa právny zástupca žalobcu a poverená zástupkyňa žalovanej vyjadrili v zhode s ich písomnými podaniami.
14. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní apeloval na potrebu nariadenia znaleckého dokazovania správnym súdom znalcom v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie neurológia za účelom stanovenia príčiny vzniku invalidity žalobcu, najmä aký má na ňu vplyv staršie zranenie žalobcu a operačné neriešenie jeho zlého zdravotného stavu, a to v zhode s jeho písomným podaním doručeným súdu pred pojednávaním. Trval na tom, že nebol dôvod aplikovať § 111 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, že bol nedostatočne zohľadnený zdravotný stav žalobcu pred úrazom ktorý utrpel 06.06.2017. Napriek doplneniu znaleckého posudku doplnkom č. 15/2023 sa žalovaná dostatočným spôsobom nevysporiadala s tým, čo jej vytkol Krajský súd v Žiline v predchádzajúcom zrušujúcom rozsudku. Znalec mal zodpovedať na otázku ako dospel k záveru o množstve alkoholu v krvi žalobcu, pričom z doplnenia vyplýva, že znalec len predpokladá ako by sa správal žalobca, keby mal nižšiu mieru alkoholu. Namietal, že chýba popis úrazového deja, ako došlo k predmetnému úrazu. Bol nedostatočne zohľadnený zdravotný stav žalobcu, ktorý mal už pred úrazom, a to poranenie krčnej chrbtice v dôsledku predchádzajúceho úrazu, keď toto poškodenie chrbtice nebolo riešené operáciou, hoci už v predchádzajúcom období na to bol dôvod. Nesúhlasil so záverom posudkového lekára ohľadom konštatovania bezvýznamnosti predchádzajúceho poškodenia zdravia žalobcu, pretože iní lekári žalobcu informovali o tom, že takéto posúdenie nie je správne, keďže poškodenie krčnej chrbtice pred úrazom mal v takom stave, že pokiaľ by doskočil aj z nepatrnej výšky, bez ohľadu na to, či by bol pod vplyvom alkoholu alebo nebol pod vplyvom alkoholu, by došlo k takému zraneniu chrbtice, ktoré má za následok súčasný zdravotný stav žalobcu. K tomu, že by malo ísť o určité trestanie za to, že žalobca bol pod vplyvom alkoholu viedol, že vzniká pochybnosť nad ústavnosťou takéhoto ustanovenia zákona o sociálnom poistení, ktoré sa týka iba určitej skupiny poistencov, ktorí si mali privodiť stav pod vplyvom alkoholu, keďže ide o nerovnaké dôsledky v prípade obdobného konania poistencov, ktorým si tiež môžu privodiť invaliditu, napr. konaním spočívajúcom v nezdravom stravovaní a pod., a to už zákon nerieši. Pre prípad, že by správny súd nenariadil znalecké dokazovanie, navrhol zrušiť rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
15. Poverená zástupkyňa žalovanej na pojednávaní uviedla, že žalobca si privodil stav sám v dôsledku požitia alkoholu, keď spadol z múrika, pričom utrpel úraz, na následky ktorého sa stal invalidným. To, že spadol z múrika žalobca uviedol ošetrujúcim lekárom, aj vyšetrovateľom. Žalobca akceptoval vyplácanie nemocenských dávok krátených na polovicu podľa toho istého ustanovenia zákona o sociálnom poistení. Potvrdil aj to, že bol pod vplyvom alkoholu. V doplňujúcom znaleckom posudku sa vyriešila sporná otázka stupňa opitosti z hľadiska preukázania mechanizmu pádu. Považuje za nevyvrátiteľné, že invalidita žalobcu vznikla v dôsledku predmetného úrazu. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredia so sídlom v Žiline v posudku zo dňa 09.03.2023 posudzoval aj možnosť vzniku invalidity vzhľadom na predchádzajúce poškodenie krčnej chrbtice, preto nepovažuje za potrebné nariaďovať znalecké dokazovanie v zmysle návrhu právneho zástupcu žalobcu. A to aj z toho dôvodu, že právna úprava je jednoznačná, nepripúšťa delenú zodpovednosť v prípade, ak by k invalidite došlo aj z iného dôvodu, pričom v tomto prípade bolo preukázané, že stav si privodil žalobca sám požitím alkoholu, teda bol preukázaný vplyv alkoholu na úraz a v jeho dôsledku na vznik invalidity. V zásade ide o sankciu za to, že žalobca si privodil poškodenie zdravia vedúce k invalidite pod vplyvom alkoholu. Naprieč celým právnym poriadkom SR sa nachádza taká právna úprava, že sa prihliada na požitie alkoholu, či omamných návykových látok, ako na priťažujúcu okolnosť.
Posúdenie veci správnym súdom
16. Správny súd v Banskej Bystrici, na ktorý s účinnosťou od 01.06.2023 prešla pôsobnosť Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Žiline a Krajského súdu v Trenčíne vo veciach správneho súdnictva podľa zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov, a ktorý vec vedie pod novou spisovou značkou ZA-29Sa/6/2023, preskúmal napadnuté rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej a konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju zamietol podľa § 190 SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP.
17. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej o priznanom redukovanom nároku na dávku - invalidného dôchodku, podľa ktorého žalobcovi patrí podľa § 111 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. polovica vypočítanej sumy dôchodku, pretože sa stal invalidným v dôsledku stavu, ktorý si privodil sám požitím alkoholu.
18. Podmienky nároku na invalidný dôchodok stanovuje zákon č. 461/2003 Z. z. v ustanovení § 70 a nasl., podľa ktorých poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený § 72 a ku dňu vzniku invalidity nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok (ods. 1).
19. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.; poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
20. Podľa § 111 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.; suma nemocenského a suma invalidného dôchodku je polovica sumy nemocenského a sumy invalidného dôchodku, ak sa poistenec stal dočasne práceneschopným alebo invalidným v dôsledku stavu, ktorý si privodil sám požitím alkoholu alebo v dôsledku zneužitia iných návykových látok.
21. V konaní nebolo sporné, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Žiline zo dňa 09.03.2023 je žalobca invalidný v dôsledku zistenej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, keď za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový lekár určil spastickú tetraparézu asymetrickú, akcentovanú na ľavostranných končatinách do stredne ťažkého až ťažkého stupňa, poruchy citlivosti od C5 distálne (stav po traumatickej extrúzii medzistavcovej platničky C5/6 v teréne chronickej cervikálnej myelopatie, po operačnom výkone dňa 06.06.2017), ochorenie podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. zaradené do kapitoly VI - choroby nervového systému, oddielu B - poškodenie miechy, položky 7- paraparéza, písm. c) - ťažká paraparéza až paraplégia.
22. Invalidný dôchodok bol priznaný od 05.06.2018. Sporným nebol ani výpočet samotnej sumy invalidného dôchodku ku dňu jeho priznania, ale obmedzenie/zníženie jeho sumy na polovicu, keď podľa žalovanej sa žalobca stal invalidným v dôsledku stavu, ktorý si privodil sám požitím alkoholu, avšak podľa žalobcu nebol dôvod aplikovať ustanovenie § 111 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, pretože jeho zdravotný stav pred úrazom bol taký, že v dôsledku úrazového deja, bez ohľadu na to, či požil alkohol alebo nepožil alkohol, by došlo k rovnakým následkom na poškodení jeho zdravia. Úlohou správneho súdu bolo teda posúdiť, či existovali zákonom stanovené podmienky umožňujúce žalovanej krátiť vypočítanú sumu invalidného dôchodku na polovicu.
23. Žalobca tvrdil, že žalovaná dostatočne nezistila skutkový stav, ktorý by odôvodňoval postup podľa § 111 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.
24. Podľa § 195 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.; organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.
25. Podľa § 195 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.; organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.
26. Podľa § 195 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.; organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.
27. Podľa § 196 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.; dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne.
28. Podľa § 196 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z.; organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže ustanoviť znalca podľa osobitného predpisu, ak je na odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok.
29. Podľa § 196 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z.; účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.
30. Podľa § 196 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z.; organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.
31. Podľa § 209 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.; rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
32. Podľa § 209 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.; rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu.
33. Podľa § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.; v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.
34. Správny súd zastáva názor, že žalovaná sa dôsledne riadila vyššie citovanou právnou úpravou. Žalovaná v ďalšom konaní postupovala v intenciách zrušujúceho rozsudku Krajského súdu v Žiline. Generálny riaditeľ žalovanej sa v napadnutom rozhodnutí vysporiadal s vyhodnotením všetkých dôkazov predstavujúcich podklad rozhodnutia, a to jednak s lekárskou správou (posudkom), ale aj ďalšími dôkazmi vytvárajúcimi skutkový stav, ktorý odôvodňoval aplikáciu ustanovenia § 111 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.
35. Z uvedeného lekárskeho posudku zo dňa 09.03.2023 posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Žiline, ktorý sa stal podkladom žalobou napadnutého rozhodnutia vyplýva popis zisteného zdravotného stavu žalobcu, jeho poškodenia pri úraze 06.06.2017, ako aj pred úrazom. Posudkový lekár konštatoval, že zdravotné postihnutie, ktoré je dôvodom priznania invalidity je v dôsledku úrazu, ktorý žalobca utrpel 06.06.2017. Podľa posudkového lekára funkčný nález na chrbtici pred úrazom v júni 2017 neopodstatňoval uznanie invalidity žalobcu. Podľa všeobecného posudkového hľadiska sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určí podľa funkčného postihnutia a vplyvu na ostatné systémy a orgány. Objektívne neurologicky nie je v období pred úrazom dokumentované trvalé ťažké postihnutie funkcie a často recidivujúce, dlhotrvajúce prejavy dráždenia nervov a svalov, ťažká porucha statiky a dynamiky chrbtice. Pred úrazom je u žalobcu dokumentovaná zobrazovacím vyšetrením (MR) v roku 2015 cervikálna myelopatia. Stav bol indikovaný na operačný výkon, ktorý nebol do úrazu v júni 2017 realizovaný. Dokumentované sú neurologické vyšetrenia v roku 2001, kde po liečbe je objektivizovaná remisia cervikobrachiálnej (t. j. krčnoramennej) symptomatológie vpravo, pri kontrolnom vyšetrení objektívne topicky v norme. V nasledujúcom období bola liečba pre chrbticové ťažkosti nepravidelná. Posudkový lekár jednoznačne konštatoval, že funkčný nález na chrbtici pred úrazom v júni 2017 neopodstatňoval uznanie invalidity žalobcu. Nezodpovedá preto skutočnosti
tvrdenie žalobcu, že posudkový lekár neposúdil aj zdravotný stav žalobcu pred úrazom zo dňa 06.06 2017.
36. Nielen z posudku posudkového lekára, ale aj z ďalších dôkazov, ktoré žalovaná vyhodnotila vo vzájomných súvislostiach vyplýva skutočnosť, že k úrazu žalobcu došlo po požití alkoholu. Žalovaná zohľadnila, že podľa prepúšťacej správy z ortopedického oddelenia, kde bol účastník konania prijatý v deň úrazu, je dokumentovaná ebrieta, foetor ex ore (zápach z úst). Na tlačive „Hlásenie úrazu na účely nemocenského“ žalobca v bode 6 s textom „V čase vzniku úrazu som bol(a) pod vplyvom alkoholu alebo iných omamných látok“ uviedol „áno“ s dopísaním „mierne“. Na tlačive „Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti“, ktorá bola vystavená dňa 06.06.2017 bola vyznačená kolonka „Požitie alkoholu alebo iných návykových látok“. Žalobcovi boli počas celého trvania dočasnej pracovnej neschopnosti od 06.06.2017 krátené nemocenské dávky v zmysle § 111 ods. 1 zákona 461/2003 Z. z. na polovicu, pretože sa stal dočasne práceneschopným v dôsledku stavu, ktorý si privodil sám požitím alkoholu. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Dolnom Kubíne v správe zo dňa 21.07.2017 o vykonaní šetrenia v predmetnej veci poškodenia zdravia žalobcu, uviedlo, že bolo zistené, že zranenie si účastník konania spôsobil sám, pri tom ako spadol z múrika, keď odchádzal z čerpacej stanice VOMS. Účastník konania bol podľa lekárskej správy pod vplyvom alkoholu.
37. Podľa správneho súdu je udržateľná správna úvaha žalovanej ohľadom záveru, že žalobca si sám úrazom, ktorý utrpel 06.06.2017 privodil stav - poškodenie na zdraví, ktoré je rozhodujúcim zdravotným postihnutím pre uznanie invalidity, pretože sa tak stalo po požití alkoholu. Už Krajský súd v Žiline v rozsudku sp. zn. 29Sa/35/2019 uviedol, že k zisteniu alkoholu v krvi môže dôjsť tak odberom a vyšetrením krvi, dychovou skúškou prístrojom, ako aj určením opitosti lekárom podľa medicínskych klinických príznakov, ako tomu bolo aj v prejednávanej veci, keď opitosť žalobcu preukázateľne zistil prijímajúci lekár. Právna úprava pritom predpokladá len požitie alkoholu, teda nevyžaduje určité minimálne množstvo požitého alkoholu. Preto postačuje, ak požitie alkoholu v čase úrazu bolo preukázateľne zistené. Správny súd túto skutočnosť nepovažuje za spornú, požitie alkoholu nerozporuje ani samotný žalobca.
38. Správny súd zastáva názor, že dodatkom znaleckého posudku zo dňa 20.02.2023 došlo k odstráneniu nejasností ohľadom preukázania mechanizmu pádu a vplyvu alkoholu na poškodenie zdravia, vzhľadom na konštatovanú poruchu koordinácie a spomalenie telesných pohybov, zníženie pozornosti, kritickosti. Tvrdenie žalobcu, že znalec nijakým spôsobom nepreukázal, že žalobca mal v čase úrazu v krvi množstvo alkoholu zodpovedajúce stredne ťažkej opitosti, považuje správny súd za irelevantné (podstatné je preukázanie požitia alkoholu), rovnako aj spochybňovanie záveru znalca, ak podľa žalobcu uviedol len svoj dohad, že žalobca by triezvy na múrik neliezol, pričom žalobca namietal, že by tak mohol urobiť aj triezvy človek, ktorý by si chcel skrátiť cestu. Za podstatné považuje správny súd to, že znalec vo svojich záveroch objasnil, že triezvy človek by pri páde, či doskočení z výšky reagoval inak. Konštatoval, že u žalobcu ako päťdesiatročného muža, ktorý by mal mať pomerne dobré obranné mechanizmy, komplexnú koordináciu, reflexy, by sa tieto pri páde uplatnili. Pokiaľ by bol v triezvom stave, došlo by skôr k zlomenine predlaktia, zápästia, alebo členka, alebo len k odreninám. Zo znaleckého dokazovania vyplynulo, že prítomnosť alkoholu v krvi žalobcu mala vplyv na vznik invalidity, a nie predchádzajúce poškodenie krčnej chrbtice, ako to tvrdil žalobca. Podľa znalca práve požitie alkoholu spôsobilo také zníženie fyzických a psychických schopností žalobcu, v dôsledku ktorých došlo k vzniku uvedených zranení a následne aj invalidity. Znalec potvrdil príčinnú súvislosť medzi požitím alkoholu a pádom žalobcu z múrika. Posudkový lekár sa zároveň v dostatočnom rozsahu vysporiadal s vplyvom predchádzajúceho poškodenia krčnej chrbtice na možný vznik invalidity u žalobcu, ktorý vylúčil.
39. Pokiaľ žalobca uvádzal, že z múrika nespadol, ale z neho doskočil na zem, čo v spojení s jeho dovtedajším zdravotným stavom viedlo k poškodeniu miechy, takéto tvrdenia považuje správny súd za účelové, nezodpovedajúce zistenému skutkovému stavu veci. Z nálezu lekára F. H. F. zo dňa 06.06.2017 okrem iného vyplýva, že žalobca bol ... „privezený RZP akútne prijatý v ebriete na ortopedické oddelenie po páde z múrika vysokého 1 m, pri príjme nemohol pohnúť končatinami. Rany na hlave mal ošetrené chirurgom... Hlava: kožne odierky na koreni nosa a na čele bez nauzei a vomitu“. Pokiaľ by žalobca len schádzal z múrika, nebol dôvod mať popísané poranenia hlavy, ktoré si vyžadovali ošetrenie chirurgom. Žalovaná tiež poukázala na správu OR PZ v Dolnom Kubíne zo dňa 21.07.2017, podľa ktorej bolo zistené, že zranenie si žalobca spôsobil sám pri páde z múrika, keď podľa lekárskej správy bol pod vplyvom alkoholu. Taktiež poukázala na zápisnicu o ústnom pojednávaní pri posudzovaní zdravotného
stavu žalobcu posudkovým lekárom zo dňa 01.10.2018, ktorú žalobca podpísal, v ktorej je uvedené, že žalobca dňa 06.06.2017 spadol asi z 1 m výšky, bezprostredne po úraze si necítil horné aj dolné končatiny, nemohol nimi pohybovať, podľa dostupnej dokumentácie v čase vzniku úrazu bol pod vplyvom alkoholu. Skutočnosť, že žalobca si zranenia spôsobil pri páde vyplýva aj z prepúšťacej správy z kliniky neurochirurgie Ústrednej vojenskej nemocnice Ružomberok - fakultnej nemocnice, kde bol prijatý dňa 06.06.2017.
40. Podľa správneho súdu žalovaná vykonala dokazovanie v potrebnom rozsahu na preukázanie skutočnosti, či nesporne zistená prítomnosť alkoholu v krvi žalobcu v čase úrazu mala alebo nemala vplyv na úraz žalobcu dňa 06.06.2017, t. j. na objektívne preukázané poškodenie zdravia pri úraze, ktoré viedlo k priznaniu invalidity žalobcu. Správny súd považuje za nesporné, že invalidita vznikla v dôsledku predmetného úrazu, pričom posudkový lekár v lekárskom posudku, ktorý sa stal podkladom napadnutého rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej vylúčil možnosť vzniku invalidity vzhľadom na predchádzajúce poškodenie krčnej chrbtice žalobcu. V zmysle záverov znalca si žalobca privodil zdravotný stav vedúci k invalidite sám požitím alkoholu. Práve požitie alkoholu spôsobilo také zníženie fyzických a psychických schopností žalobcu, v dôsledku ktorých došlo k vzniku uvedených zranení a následne aj invalidity.
41. Správny súd preto za daných okolností nepovažoval za potrebné vykonať žalobcom navrhované znalecké dokazovanie. Poukazuje pritom na skutočnosť, že podľa § 119 SSP správny súd zásadne vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy. Môže však vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia. Osobitne v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach, akou je aj prejednávaná vec, môže správny súd podľa § 204 SSP aj bez návrhu doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy. V tu posudzovanej veci, však podľa názoru správneho súdu, nezostala žiadna sporná otázka, ktorú by bolo potrebné riešiť znalcom. Závery posudkových lekárov ako aj závery znaleckého dokazovania vykonaného v administratívnom konaní boli úplné a zrozumiteľné.
42. Relevantné skutočnosti pre aplikáciu ustanovenia § 111 ods. 1 zákona o sociálnom poistení boli preukázané. Žalovaná mala dostatok vedomosti o úrazovom deji, o skutočnosti kto spôsobil stav, ktorý bol príčinou vzniku invalidity žalobcu. Úraz s poškodením zdravia žalobcu, v dôsledku ktorého sa stal invalidným nebolo spôsobené žiadnou inou osobou, len jeho konaním, ktoré však bolo ovplyvnené neštandardným správaním a správaním typickým po požití alkoholu, ako to vyplynulo zo znaleckého dokazovania. Invalidita u žalobcu vznikla v dôsledku požitia alkoholu.
43. Preto žalovaná postupovala v súlade s ustanovením § 111 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, ak pristúpila k redukcii výšky priznaného nároku žalobcu, keďže nastala situácia (dispozícia právnej normy) predpokladaná zákonom (hypotéza právnej normy) a teda v podstate došlo k sankcionovaniu žalobcu za to, že sa stal invalidný v dôsledku stavu, ktorý si privodil sám požitím alkoholu. Žalovaná pritom, ak nastane situácia predpokladaná zákonom, nemá priestor na úvahu, či k obmedzeniu sumy dávky pristúpi alebo nepristúpi, zákon jednoznačne uvádza, aká je v takomto prípade suma invalidného dôchodku (polovica jeho sumy). Ide o kogentné ustanovenie zákona, teda nie je v kompetencii žalovanej uvažovať, či v danom prípade takto postupovať bude alebo nebude.
44. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd dospel k záveru, že Sociálna poisťovňa pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu postupovala v súlade so zákonom, preto žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP.
45. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal pre jeho neúspech v konaní, aplikujúc § 167 ods. 1 SSP a contr.
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b) SSP).