Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5CoE-86-2011.pdf
PDF · 88.5 KB
No categories available
5CoE/86/2011
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35807598, zast. Advocate, s.r.o., Advokátska kancelária so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému Z. R., Q. S. D. XXX, IČO: 34290826 o vymoženie 1.200,29 eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Humenné, č.k. 5Er 618/2009 - 17 zo dňa 18. júla 2011 takto jednohlasne
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia v časti o vymoženie úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy 1.190,33 Eur od 26.9.2008 do zaplatenia.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že považoval zmluvu v časti príslušenstva úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne za absolútne neplatnú a preto zamietol žiadosť o udelenie poverenia pokiaľ ide o úrok z omeškania priznaný v exekučnom titule, ako právom nedovolené plnenie a v rozpore s dobrými mravmi. Nepriznal oprávnenému ani zákonný úrok z omeškania podľa Obchodného zákonníka, lebo v rámci exekučného konania už súd nemá rozhodovaciu právomoc v tom zmysle, aby mohol nanovo koncipovať výrok rozsudku. Môže len posúdiť, či rozhodcovský rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní je v rozpore so zákonom, t.j. zaväzuje na plnenie právom nedovolené alebo zaväzuje na plnenie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Keďže takýto rozpor zistený bol, súdu nezostávalo iné len z úradnej povinnosti zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia v časti úroku z omeškania vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy 1190,33 eur od 26. 9. 2008 do zaplatenia. Výšku úroku z omeškania súd považuje za neprimeranú a teda v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, aj vzhľadom na výšku poplatku (19 120 Sk) a výšku zmluvných pokút, dohodnutých pri podpise zmluvy a to vo vzťahu k výške samotného poskytnutého úveru (20 000,- Sk). Keďže exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, je povinnosťou súdu ho preskúmať aj bez návrhu a zastaviť exekučné konanie, ak v ňom zistí nedostatky podľa ustanovenia §45 ods. 1 Zák. o rozhodcovskom konaní. Súd prvého stupňa zistil, že rozhodcovský rozsudok v danom prípade zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je právne nedovolené a v rozpore s dobrými mravmi. Citované ustanovenia §45 Zák. o rozhodcovskom konaní v spojení s ustanovením §44 Exekučného poriadku, ukladajú exekučnému súdu právo preskúmavať takýto exekučný titul aj napriek ustanoveniu §35 Zák. o rozhodcovskom konaní, podľa ktorého doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Čo sa týka problémovej otázky, či uznesením zastaviť exekučné konanie alebo zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia, exekučný súd prvého stupňa rozhodol tak, že zamieta čiastočne žiadosť exekútora o udelenie poverenia z dôvodu, že v danom štádiu exekučného konania (pred vydaním poverenia) sa musí vysporiadať so skutočnosťou, či exekučný titul je v rozpore so zákonom a vziať
do úvahy nielen ustanovenie§45 zák. o rozhodcovskom konaní, ale aj ustanovenie §44 Exekučného poriadku. Ak tomu tak je a exekučný titul je v rozpore so zákonom, súd v zmysle ustanovenia §44 ods. 2 Exekučného poriadku exekučné konanie nezastaví, ale zamietne žiadosť exekútora o udelenie poverenia. Po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie by exekučný súd uznesením priamo celkom alebo čiastočne zastavil exekučné konanie podľa ustanovenia §45 zák. o rozhodcovskom konaní. Až po právoplatnosti tohto uznesenia o zamietnutí žiadosti exekútora o udelenie poverenia, súd rozhodne o zastavení exekúcie v tejto časti a môže rozhodnúť aj o žiadosti exekútora o vydanie poverenia v nezamietnutej časti. Vyplýva to z toho, že Exekučný poriadok v ustanovení §44 ods. 2 upravuje postup exekučného súdu v exekučnom konaní a vzťahuje sa na všetky exekučné tituly a ustanovenia §45 zák. o rozhodcovskom konaní dopĺňajú Exekučný poriadok o špeciálne prípady, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, kde v prípade, ak už bolo vydané poverenie exekútorovi, exekučný súd ak sú splnené zákonom vyžadované podmienky, exekučné konanie priamo uznesením zastaví. Exekučný a Rozhodcovský poriadok sa teda navzájom dopĺňajú. Exekučné konanie po právoplatnosti tohto uznesenia bude prebiehať len na sumu predstavujúcu istinu vo výške 1200,29 eur, trovy predchádzajúceho konania a trovy exekúcie.
Právne odôvodnil svoje rozhodnutie súd prvého stupňa ustanovením § 44 ods. 2, § 45 ods. 1,2 zákona č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní a ustanovením § 361 a § 365 Obchodného zákonníka, zároveň ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka.
Proti tomuto uzneseniu včas podal odvolanie oprávnený. Namietal, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a zároveň má konanie inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Oprávnený mal za to, že exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril zákon č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov a v jeho náväznosti zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Citoval ustanovenie § 44 ods. 2 i § 45 ods. 1,2 zákona č. 244/2002 Z.z. Konštatoval, že má za to, že súd na správne zistený skutkový stav veci nesprávne aplikoval právny predpis. Formálne preskúmanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu ( v prejednávanej veci rozhodcovský rozsudok ) tak, ako ich vyžaduje ustanovenie § 34 zákona o rozhodcovskom konaní. Preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu. Vyslovil názor, že v rámci preskúmania exekučného titulu po materiálnej stránke nemôže exekučný súd skúmať samotné rozhodcovské konanie, nakoľko samotné ustanovenie, o ktoré sa opiera súd v napadnutom uznesení stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský rozsudok a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému. Exekučný súd sa tak v rámci materiálneho prieskumu musí obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu. Splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t.j. zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo k niečomu, čo je v rozpore s dobrými mravmi však musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu. V rámci exekučného titulu súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu ( rozhodcovského rozsudku ) a musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov. Inými slovami povedané, nemôže sa jednať o dôvody právneho posúdenia veci. V tejto súvislosti poukázal oprávnený na nález ÚS SR ÚS 5/2000, uverejnený pod číslom 18/20.
Strana exekučného konania sa môže vyjadriť k zisteniam exekučného súdu až v odvolaní podanom proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa. Civilné konanie je však konaním dvojinštančným a postupom súdu v napadnutej veci došlo k pozbaveniu účastníka konania jeho základných práv a to práva na prejednanie veci. Súd v tomto prípade rozhodoval o otázke, ktorá je kvalitatívne náročnejšia ako otázky, ktoré sa riešia v exekučnom konaní bez toho, aby mu na to Exekučný poriadok poskytol legislatívny rámec. Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušení rozhodcovských rozsudkov.
Oprávnený poukázal na ustanovenie čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky s tým, že inou vadou procesnou je aj nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia. Súd sa v napadnutom uznesení obmedzil na konštatovanie, že posudzovaný právny vzťah je vzťahom spotrebiteľským bez toho, aby prihliadol a vo svojom rozhodnutí náležite odôvodnil splnenie podmienok stanovených právnym poriadkom na jeho vznik ( spotrebiteľského vzťahu ). Súd tak neposudzoval danosť existencie podmienok spotrebiteľského vzťahu stanovených v hypotéze príslušnej normy ( in concreto ustanovenie § 52 OZ). V odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentuje postup konajúceho súdu, na základe ktorého dospel k záveru o aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch. Rozhodnutie súdu je takto založené na konštatovaní, ktoré nie je možné preskúmať pre nedostatok dôvodov v odvolaní. Na uvedený prípad nie je prípustné aplikovať ustanovenie § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Aplikáciou ustanovenia § 54 Občianskeho zákonníka, ktorú použil konajúci súd, možno dospieť k záveru, že každý občianskoprávny vzťah, v ktorom vystupuje fyzická osoba je zároveň vzťahom spotrebiteľským, lebo v pochybnostiach, či sa jedná o spotrebiteľský vzťah alebo nie , je nutné sa prikloniť k záveru o existencii vzťahu spotrebiteľského. Súd však musí pri posúdení vzťahu ako spotrebiteľského mať ustálené, že fyzická osoba, ktorá uzatvára zmluvu na predtlačenom formulári je v skutočnosti spotrebiteľom. Súd prvého stupňa sa však týmito závermi neriadil a v tomto smere žiadne dokazovanie nevykonával. Exekučný súd posudzoval exekučný titul aj z jeho vecnej a právnej stránky, teda vykonával dokazovanie ohľadne nesúladu exekučného titulu so zákonom. Z uvedeného však vyplýva, čo opomenul konajúci súd, že mohol a mal posudzovať aj to, do akej miery a akej časti je exekučný titul podľa jeho názoru súladný so zákonom a v tomto zmysle aj vykonávať dokazovanie. Súd pri svojej rozhodovacej činnosti má postupovať prioritne tak, aby dodržiaval zásadu pacta sund servanda a z toho vyplýva zásada vykladať dôvody neplatnosti právneho úkonu skôr reštriktívne. Oprávnený poukázal napr. na spisovú značku II ÚS 87/04 Ústavného súdu Českej republiky.
Oprávnený preto navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.
Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený požiadal o vykonanie exekúcie na základe Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu rozhodcu JUDr. Miroslava Ráca sp. zn. SR 13773/08 z 12. 5. 2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 1. 6. 2009 a vykonateľnosť dňa 4. 6. 2009 a ktorým povinnému bola uložená povinnosť uhradiť oprávnenému 1200,29 eur, úroku z omeškania vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy 1190,33 eur od 26. 9. 2008 do zaplatenia a trov konania 274,68 eur. Exekučný titul bol vydaný na základe Zmluvy o úvere č. 8191862 zo dňa 11.4. 2008, ktorého súčasťou boli Všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Zo zmluvy o úvere č. 8191862 zo dňa 11.4.2008 vyplýva, že oprávnený ako veriteľ poskytol povinnému ako dlžníkovi reálny skutočný úver - peňažné prostriedky vo výške 20 000 Sk a povinný sa zaviazal vrátiť oprávnenému túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 19 120 Sk, teda celkovo mal zaplatiť oprávnenému 39 120 Sk a to 12 mesačnými splátkami po 3260 Sk počnúc dňom 28. 4. 2008. Podľa zmluvy, úver bol poskytnutý povinnému pod obchodným menom Z. R., Q. S. D. XXX, ICO: 34290826. Súčasťou zmluvy boli aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru.
Z čl. 13 všeobecných podmienok poskytnutia úveru vyplýva, že sa zmluvné strany dohodli, že dlžník uznáva dlžnú sumu vrátane poplatku v celej výške na základe tejto zmluvy ako svoj dlh voči veriteľovi, čo do dôvodu aj výšky tak, ako je uvedené v tejto zmluve. Tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy spolu so všetkou administratívou s tým spojenou.
Z čl. 6. všeobecných podmienok poskytovania úveru vyplýva, že sa zmluvné strany dohodli na tom, že ak sa stane splatný celý dlh naraz v zmysle bodu 4 týchto podmienok, dlžník sa zaviazal uhradiť veriteľovi úrok z omeškania vo výške 0,25% z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa, keď sa stane celý dlh splatný až do dňa jeho uhradenia. Zároveň sa dlžník zaviazal v prípade porušenia stanovených zmluvných podmienok uhradiť veriteľovi paušálnu náhradu nákladov veriteľa vynaložených pri zabezpečení svojej pohľadávky vo výške 312 eur/9400,- Sk, ktorá predstavuje paušálne vyjadrenie správnych poplatkov, poplatkov za overenie podpisov, poštovné, trovy právneho zastúpenia v súvislosti so spísaním záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam v zmysle tejto zmluvy obsiahnutého plnomocenstva a iných.
I odvolací súd je toho názoru, ako zistil súd prvého stupňa, že vada rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu spočíva v priznanom príslušenstve pohľadávky - úroku z omeškania vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy (t.j. 91,25% ročne). Takáto výška dohodnutého úroku z omeškania je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, teda nepoužíva právnu ochranu. Dohodnutá výška úrokovej sadzby, pokiaľ nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, môže prevyšovať úroky, ktoré banky žiadajú pri poskytovaní úverov (uznesenie Najvyššieho súdu SR, Rc 6/98).
I odvolací súd poukazuje na predchádzajúcu judikatúru Krajského súdu v Prešove, konkrétne i na uznesenie zo dňa 29.9.2010 sp. zn. 7CoE 87/2010, kde odvolací súd konštatoval, že pojem poctivého obchodného styku možno zahrnúť do širšieho pojmu dobrých mravov. Možno prisvedčiť, že tak ako bola dohodnutá výška úrokov z omeškania sa prieči dobrým mravom. Preto v tejto časti je právny úkon ( úverová zmluva ) neplatný.
Súd prvého stupňa správne konštatoval, dohodnutý úrok z omeškania priznaný v rozhodcovskom rozsudku vysoko prekračujú zákonnú mieru úrokovej sadzby priznanú podľa ustanovení Občianskeho aj Obchodného zákonníka. Je v rozpore s dobrými mravmi a zásadami poctivého osobného styku, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v prospech dlžníka. I odvolací súd má za to, že v danom prípade zmluva v časti príslušenstva, teda úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne je absolútne neplatná, preto bolo na mieste v tejto časti žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia zamietnuť. Súd prvého stupňa sa riadne vyporiadal aj s otázkou, prečo konanie zatiaľ nezastavil a rozhodol o zamietnutí návrhu v časti.
Preto odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa podľa ustanovenia § 219 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
K odvolacím námietkam oprávneného odvolací súd uvádza, že zrejme chybou technických prostriedkov došlo k tomu, že oprávnený namieta aplikáciu ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka v odôvodnení napadnutého uznesenia. Zároveň, že by súd prvého stupňa konštatoval existenciu spotrebiteľského vzťahu. Aplikácia ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka z uznesenia súdu prvého stupňa nevyplýva. Z uznesenia súdu prvého stupňa nevyplýva ani aplikácia ustanovenia § 54 ods. 2 občianskeho zákonníka, ktorú tiež namieta oprávnený vo svojom odvolaní. Preto k týmto otázkam sa odvolací súd nemôže vyjadriť.
K otázke odôvodnenia uznesenia súdu prvého stupňa a jeho nepreskúmateľnosti odvolací súd uvádza, že tak ako konštatoval vyššie má za to, že uznesenie súdu prvého stupňa je riadne odôvodnené a zodpovedá aplikácii ustanovenia § 157 ods. 2 v spojení s ustanovením § 167 ods. 2 O.s.p.
K otázke skúmania exekučného titulu z materiálnej a formálnej stránky odvolací súd poukazuje na odôvodnenie názoru súdu prvého stupňa v preskúmavanom uznesení. S týmto zdôvodnením sa v plnom rozsahu stotožňuje i odvolací súd . Zároveň odvolací súd uvádza, že v danom prípade boli aplikované ustanovenia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka a § 265 Obchodného zákonníka v spojení s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka a nie predpisy, ktorých aplikáciu namieta oprávnený tak, ako to bolo konštatované vyššie.
V súvislosti s účastníkmi konania ( oprávneným ) a súdnym exekútorom, ktorému bol doručený návrh na vykonanie exekúcie, odvolací súd dáva do pozornosti Nález Ústavného súdu SR č. III. ÚS 322/2010-37 zo dňa 13.04.2011.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.